Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/80/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci navrhovateľa: NÉMETH I + J spol. s.r.o., Mlynský rad 14/113, Zemianska Olča, IČO: 36 548 731, zastúpený advokátom: JUDr. Dávid Nagy, L.L.M., Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 50 241 273 proti žalovanému: LAND HOLD, s.r.o., Labutia 2167/16, Veľký Meder, IČO: 46 407 456, zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, IČO: 51 005 182, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -42 zo dňa 16.09.2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi odvolací súd priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa a zriadil v jeho prospech záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu, nachádzajúcej sa vo Y. H., vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Y. H. a to pozemok parcely registra „C“, parcela č. 3623/1, o výmere 869 m2, druh pozemku: záhrady, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou . Vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na právnu úpravu uvedenú v

2. Rozhodol tak na základe posúdenia návrhu, ktorým navrhovateľ poukazoval na to, že na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 9.016,76 eur s prísl. titulom neuhradeného nájomného za rok 2018 z nájomného vzťahu, ktorý bol založený nájomnou zmluvou zo dňa 01.03.2015 v znení dodatkov uzatvorenou medzi stranami sporu.

3. Navrhovateľ z dostupných informatívnych výpisov z katastra nehnuteľností zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Y. H. a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda, na LV č. XXXX ako ostatné plochy a záhrady, na LV č. XXXX ako trvalé trávnaté porasty a orná pôda, na LV č. XXXX ako záhrady, v k.ú. P. P. na LV č. XX ako orná pôda. Odporca ale uzavrel s treťou osobou viacero kúpnych zmlúv a previedol na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. Y. H., teda sa zbavil majetku, čo u navrhovateľa vyvolalo objektívne dôvodnú obavu, že vymoženie pohľadávky v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. bude ohrozené. Podľa navrhovateľa je tu dôvodná objektívna obava, že vymoženie pohľadávky v prípade úspechu v spore bude ohrozené.

4. Prvoinštančný súd o návrhu rozhodol s poukazom na ust. ,,, , , , a keď skonštatoval, že vzhľadom na majetkovú situáciu odporcu a jeho konanie má za to, že navrhované zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok, ktorý je známy z dostupných zdrojov je čiastočne dôvodné. Súd zdôraznil, že zo strany odporcu dochádza k ohrozeniu vymáhania pohľadávky a vzniká tiež obava súvisiaca s nemožnosťou budúcej úspešnej exekúcie, k čomu odporca, ktorý je dlžníkom navrhovateľa, svojim konaním potvrdil u navrhovateľa vyvolanú existenciu reálnej obavy založenej na skutočnosti, že sa dlžník zbavuje svojho majetku, čím sa vytvára i obava z možnosti vymoženia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

5. Súd zdôraznil, že navrhovateľ osvedčil zámer odporcu zbaviť sa majetku i existenciu reálnej obavy zo znemožnenia exekúcie, keďže na LV č. XXXX (č.l. 15), LV č. XXXX (č.l. 18) a LV č. XXXX (č.l. 20) je vyznačená plomba na základe , sú nariadené neodkladné opatrenia, na LV č. XXXX (č.l. 17) je na základe poznámky V 8936/14 vyznačené záložné právo, na LV č. XX (č.l. 21) je vyznačená plomba na základe , Z-2655/2017 a sú nariadené neodkladné opatrenia. Predmetné skutočnosti môžu vyvolať dôvodnú obavu u navrhovateľa o ohrození vymoženia jeho peňažnej pohľadávky, nejde pritom o nárok zjavne neopodstatnený, a to nielen čo do jej úplného zaplatenia, ale aj eventuálnej rýchlosti vymoženia a jeho spôsobu. Zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok odporcu ho žiadnym spôsobom neobmedzí ani nepoškodí v jeho podnikateľskej činnosti a naviac na predmetnej nehnuteľnosti už má odporca vyznačenú plombu. Navrhovateľom požadované zriadenie zabezpečovacieho opatrenia má len účel vyplývajúci zo zvýšenia jeho istoty k vymožiteľnosti plnenia pre prípad, že pohľadávka v spore vedenom pod sp. zn. bude v jeho prospech judikovaná. Súd prvej inštancie k uvedenému zdôraznil, že opodstatnenosť návrhu navrhovateľa nastáva už vtedy, keď sú dané okolnosti nasvedčujúce o úmysle dlžníka zbaviť sa majetku, teda nie až vtedy, keď proces zbavovania sa majetku dlžníkom reálne nastal a prebieha, na ktorom názore založil i svoje rozhodnutie.

6. Pri rozhodnutí o návrhu súd prvej inštancie vzal do úvahy i rozsah zabezpečovacieho opatrenia v spojení so zásadou primeranosti a proporcionality. Výška peňažnej pohľadávky je 9.016,736 eur s prísl., ale súd je povinný konať tak, aby zásahom do majetku odporcu v súvislosti s výškou jeho dlhu voči navrhovateľovi nedošlo k neprimeranému obmedzeniu jeho práv. Navrhovateľ súdu predložil dôkazy, ktoré osvedčovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ide ale o nehnuteľný majetok a pri rešpektovaní zásady proporcionality zriadil prvoinštančný súd zabezpečovacie opatrenie iba k jednej z navrhovateľom označených nehnuteľností a vo zvyšku návrh zamietol. V závere svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vydané v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 06.09.2017, z ktorého podstatnú časť citoval.

7. S poukazom na v spojení s prvoinštančný súd zdôraznil, že navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu na plnenie, pretože už prebieha konanie o veci samej a neodkladné opatrenie teda bolo nariadené už po začatí konania vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. .

8. Proti uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odporca odvolanie (č.l. 51) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8.1. Odvolateľ zdôraznil, že súd rozhodnutie založil na zavádzajúcich tvrdeniach navrhovateľa, podľa ktorých sa zbavuje majetku, aby ohrozil vymáhateľnosť pohľadávky resp. vykonanie exekúcie. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. dňa 05.03.2019, týkajúcemu sa žalovanej pohľadávky, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.016,76 eur s prísl. podal odpor, ktorý vyhodnotil Okresný súd Banská Bystrica ako odôvodnený, preto platobný rozkaz zrušil a vec postúpil Okresnému súdu Dunajská Streda. Zatiaľ nemal vedomosť, pod akým číslom konania je vec vedená a zistil to až z podania navrhovateľa. Tým, že bol odpor Okresným súdom Banská Bystrica posúdený ako dôvodný znamená, že sa dôvodne snaží domôcť spravodlivosti a bráni sa nezákonným praktikám navrhovateľa. Napriek tomu ale prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie bez toho, aby mal preukázaný zákonný dôvod pre jeho nariadenie, a naviac z návrhu ani z uznesenia prvoinštančného súdu nevyplýva žiadne skutkové tvrdenie, podľa ktorého by sa snažil nakladať s majetkom s úmyslom poškodiť navrhovateľa a sťažiť mu uplatnenie jeho práv.

8.2. Odvolanie založil na argumentácii podľa a s tým, že navrhovateľ neuviedol žiadne dôkazy, rozhodujúce skutočnosti opísal nepravdivo a hoci k návrhu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil celý rad príloh, jeho samotný návrh je krátky a strohý a prvoinštančný súd vôbec neriadil ust. Ak prvoinštančný súd lustroval verejne dostupné zdroje, mal lustrovať aj súdnu agendu vlastného súdu a bol by zistil, že skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ neobstoja, pretože na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. je žalované ročné nájomné za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. , pričom iný sudca Okresného súdu Dunajská Streda vyslovil, že odvolateľ je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej sa ale navrhovateľ dostal nezákonným spôsobom, preto súd mal zistiť, či sa medzi navrhovateľom a odporcom nevedú aj iné súdne spory, preto predmetné konanie trpí vadou konania. Ak by bol nárok, ktorý je predmetom sporu vedeného pod sp. zn. priznaný navrhovateľovi, došlo by k neoprávnenému obohateniu tejto strany sporu, preto považuje odvolateľ za predčasné a neuvážené vydanie odvolaním napadnutého prvoinštančného rozhodnutia. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti, pričom účastníci zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania, k čomu nie je rozhodujúce, či sa reálne táto osoba s poznámkou aj oboznámila, ale stačí, ak má objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie. Práve poznámka v katastri nehnuteľností realizovaná na základe návrhu navrhovateľa zabezpečuje záväznosť súdneho rozhodnutia vo veci samej aj pre účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je vecné právo k dotknutej nehnuteľnosti a poskytuje ochranu právam žalobcu v danom prípade, hoci žalobca sa môže domáhať ochrany aj iným zákonným spôsobom. Rozhodnutie súdu, keďže nehnuteľnosti získal žalobca nezákonným spôsobom a tak žaluje nájomné za neoprávnené získané nehnuteľnosti a súd bez lustrácie zriadil záložné právo k nehnuteľnosti, je neprimerané a voči odvolateľovi veľmi prísne. Okrem toho označil pohľadávku za hypotetickú a neprávoplatnú.

9. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ v podaní, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 14.12.2019 (č.l. 67) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že odvolanie považuje za neurčité a irelevantné, pretože odvolateľ sa z väčšej časti svojho odvolania venuje subjektívnemu hodnoteniu a kritike návrhu navrhovateľa, ktoré ale spĺňa všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti a hoci záložné právo predstavuje určitý zásad do vlastníckeho práva, ide o zásah, ktorý je zákonom definovaný a dovolený. Odvolateľ sa v odvolaní ale vôbec nevyjadril ku skutočnostiam, na základe ktorých prvoinštančný súd o zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa rozhodol, žiadnym spôsobom nevyvrátil obavu, že jeho konanie smeruje k znemožneniu vymáhateľnosti pohľadávky v budúcnosti a nevysvetlil, z akého dôvodu dochádza k navrhovateľom označeným transakciám medzi odporcom a spoločnosťou Ister Land s.r.o., IČO: 50 494 643, ktorého konateľom je M. B., ktorá je dcérou konateľa žalovanej spoločnosti, pričom z úplného výpisu z obchodného registra na túto spoločnosť vyplýva, že bývalým konateľom bol Gejza Zakál, ktorý je aktuálnym konateľom žalovaného, neuviedol, koľko podobných transakcií medzi týmito spoločnosťami prebehlo a za akých podmienok, čo teda opodstatňuje dôvodnú obavu navrhovateľa a predstavuje dôvodný základ pre priznanie požadovaného nároku v spojení s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

10. K vyjadreniu navrhovateľa bola zo strany odporcu podaná odvolacia replika (č.l. 75). Odvolateľ uviedol, že zotrváva na stanovisku a argumentácii, ktorú použil v odvolaní, trvá na tom, že existujú aj iné inštitúty ako záložné právo na hypotetickú a nepodloženú pohľadávku, v ktorých sa môže navrhovateľ, ak má nejaké obavy, domáhať, ale nebude ich rozoberať vzhľadom na to, že navrhovateľ je právne zastúpený a preto voľba primeraných prostriedkov je na jeho strane. Samotné záložné právo patrí medzi hrubý a zásadný zásah do garantovaného práva na slobodné nakladanie s majetkom a konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na totožnom súde pod sp. zn. , v ktorom o veci už konajúci súd rozsudkom zo dňa 27.09.2019 rozhodol tak, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckych podielov, o ktorých nájomné ho navrhovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. žaluje, preto sa i nárok navrhovateľa na zriadenie záložného práva sa tým výrazne oslabuje a ako taký stratil opodstatnenie.

11. K odvolacej replike podal navrhovateľ odvolaciu dupliku (č.l. 82) zo dňa 28.05.2020. Zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol tak v návrhu ako aj vo vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že odvolateľ nevysvetlil dôvody, pre ktoré dochádza k transakciám medzi ním a spoločnosťou Ister Land s.r.o., ktorej konateľom je dcéra konateľa odporcu. Konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. , ale odvolateľ neuviedol, že takto bolo rozhodnuté na jeho návrh na prerušenie konania a proti tomuto uzneseniu práve navrhovateľ podal odvolanie, pretože má za to, že ide o obštrukciu zo strany odporcu. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje odporca vydané v konaní vedenom pod sp.zn. nie je právoplatné a s predmetnou vecou ani nesúvisí.

12. Odvolaciemu súdu bolo doručené dňa 12.08.2020 od Okresného súdu Dunajská Streda podanie odvolateľa zo dňa 11.08.2020, ktorým zdôraznil a opakovane poukázal na argumentáciu uvedenú v nim podanom odvolaní a v odvolacej replike.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

15. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom, preskúmal opodstatnenosť skutočností z ktorých vychádzal prvoinštančný súd a ktorými navrhovateľ osvedčoval dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne.

16. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka navrhovateľa, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli preukázané a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené listinné dôkazy, ktoré tvrdenia navrhovateľa osvedčujú.

17. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom súdom zriadeného záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ust. zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka a zamedzenie alebo zredukovanie možného nebezpečenstva pri uspokojení pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa

18. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a teda ani strana sporu nemusí byť vypočutá ( ). Všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh a bez procesnej účasti odporcu. V opačnom prípade by sa zmaril jeho účel a zmysel.

19. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zvažuje mieru osvedčenia a najmä naliehavosť riešenia k posúdeniu, či právo žalobcu je ohrozené do tej miery, že je potrebné návrhu vyhovieť. Ak sa navrhovateľ domáha obmedzenia dispozičných práv dlžníka s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje súd nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by týmto obmedzením vznikla a to aj z hľadiska dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

20. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu osvedčoval predložením výpisov z viacerých, v návrhu presne označených listov vlastníctva na odporcom vlastniace nehnuteľnosti, ktorými preukazoval uskutočnenie úkonov odporcu, ktorý niektoré zo svojich nehnuteľnosti previedol na spoločnosť Ister Land, s.r.o. S touto spoločnosťou je odporca personálne prepojený aktuálne cez konateľku a spoločníčku, ktorá je jeho dcérou a ktorá bola do 11.03.2016 i spoločníčkou odporcu. Uvedením týchto skutočností navrhovateľ osvedčoval dôvodnosť svojho návrhu a odporca ich nepoprel. Prevod odporcom prevádzaných nehnuteľností a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na spoločnosť Ister Land, s.r.o. na základe kúpnych zmlúv bol podľa rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor povolený pod č. vkladu V 9493/2017 dňa 22.12.2017 (č.l. 22). Uskutočnený bol síce pred začatím tohto konania, ale uvedené personálne prepojenie týchto spoločností a nezdôvodnený prevod osvedčuje existenciu obavy navrhovateľa z ďalších prevodov, a tým i obavu z ohrozenia exekúcie. Za podstatné považuje odvolací súd postoj odporcu, ktorý napriek tomu, že na uvedený prevod navrhovateľ poukazoval, k nemu nezaujal žiadne stanovisko a nepodal vysvetlenie.

21. Odvolací argument odporcu, ktorý poukazuje okrem iného i na stručnosť návrhu nemôže byť dôvodom, pre ktorý by nemohlo byť návrhu, ak je osvedčený prílohami, ako tomu je v tomto prípade, vyhovené. Rozhodnutia vydané v konaniach, na ktoré odkazuje odporca nie sú ako sám potvrdil právoplatné, preto im nemožno v tomto štádiu konať priznať relevanciu, ktorú im prikladá odporca.

22. Na základe týchto skutočností nie je spochybnené osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že navrhovateľ osvedčil existenciu skutočností, na základe ktorých je možné návrhu vyhovieť, preto rozhodnutie prvoinštnačného súdu podľa potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a procesne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok voči odporcovi v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).