Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Cb-46-2019.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Subarea
11Cb/46/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: NÉMETH I+J spol. s.r.o., IČO : 36 548 731, so sídlom Zemianska Olča, Mlynský rad 14/113, zast. advokátom JUDr. Dávidom Nagyom, LL.M., Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky proti odporcovi: LAND HOLD, s.r.o., IČO : 46 407 456, so sídlom Veľký Meder, Labutia 2167/16, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa § 343 ods. 1 CSP takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e s a v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (v podiele 1/1) nachádzajúcej sa vo Y. H., Y. S.H. Ú. G. R., F. S., B. X. Z. Č.. XXXX J. F.. Ú.. Y. H. C. V.: J. J. K. „., J. Č.. XXXX/X, S. Y. XXX H., druh pozemku: záhrady, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou 19Cb/39/2019. II. Vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v prebiehajúcom konaní sp. zn. 19Cb/39/2019 domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 9.016,76 € s prísl., ktorá pohľadávka vznikla právnym titulom nezaplateného nájomného za rok 2018 vyúčtovaného faktúrou č. XXXX/X zo dňa 18.01.2018 na základe nájomnej zmluvy z 01.03.2015 s dodatkom. 2. Žalobca (poznámka súdu: z verejne dostupných zdrojov - informatívne výpisy z KN) zistil, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Y. H., B. X. Z. Č.. XXXX C. S. J., X. Z. Č.. XXXX C. S. J. C. B., X. Z. Č.. XXXX C. V. V. J. C. S. J., X. Z. Č.. XXXX C. B., Y. F..Ú.. P. P. X. Z. Č.. XX ako orná pôda. 3. Podľa žalobcu je tu dôvodná objektívna obava, že vymoženie pohľadávky v prípade úspechu v spore 19Cb/39/2019 bude ohrozené. Žalovaný uzavrel s treťou osobou viacero kúpnych zmlúv, previedol na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. Y. H., ako dôkaz pripojil žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia kúpnu zmluvu zo dňa 21.12.2017. 4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé ,akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha Podľa § 328 ods. 2 CSP, uznesenie, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. K výroku I uznesenia : 5. Súd, v kontexte predložených listinných dôkazov žalobcom získaných z verejne dostupných zdrojov, a to príslušných listov vlastníctva (bod 2 odôvodnenia uznesenia) v spojení so skutkovými tvrdeniami prezentovanými žalobcom vo vzťahu k majetkovej situácii žalovaného, dospel k záveru, navrhované zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na známy majetok žalovaného je sčasti dôvodné.
6. Zabezpečovacím opatrením je možné dosiahnuť sledovaný účel, ktorým je istota veriteľa vo vymožiteľnosť jeho pohľadávky vo vzťahu k žalovanému (potenciálnemu dlžníkovi), nakoľko v možnostiach žalobcu nie je úplné zistenie majetkových pomerov žalovaného, a preto je potrebné vychádzať zo zisteného majetku verejne dostupným spôsobom. Žalobcovi je potrebné prisvedčiť v jeho tvrdeniach kde uvádza, že zo strany žalovaného dochádza k ohrozeniu vymáhania pohľadávky, vzniká obava ohľadne vykonania exekúcie. Žalobca osvedčil zámer žalovaného zbaviť sa majetku, osvedčil existenciu reálnej obavy, že dôjde k znemožneniu exekúcie. Pokiaľ ide o majetkové pomery dlžníka, súd z obsahu k návrhu pripojených listov vlastníctva zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX (č.l. 15 spisu), č. XXXX (č.l. 18 spisu) a č. XXXX (č.l. 20 spisu) je vyznačená plomba na základe Y.-XXXX/ XXXX sú nariadené neodkladné opatrenia, na liste vlastníctva č. XXXX (č.l. 17 spisu) je na základe Y. XXXX/XX vyznačené záložné právo, na liste vlastníctva č. XX (č.l. 21 spisu) je vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX, B.-XXXX/XXXX sú nariadené neodkladné opatrenia. Predmetné skutočnosti preto môžu vyvolať dôvodnú obavu v žalobcovi o možnosti vymoženia jeho peňažnej pohľadávky (nejde pritom o nárok zjavne neopodstatnený) nielen čo do jej úplného zaplatenia, ale aj eventuálnej rýchlosti tohto vymoženia a jeho spôsobu. Zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetku žalovaného žiadnym spôsobom žalovaného neobmedzí ani nepoškodí v jeho podnikateľskej činnosti, keďže žalovaný na predmetnej nehnuteľnosti už má vyznačenú plombu a žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie má len účel vyplývajúci z jeho názvu, a to zabezpečenie vymožiteľnosti a zvýšenie jeho istoty vo vzťahu k tejto vymožiteľnosti pre prípad, že pohľadávka v spore sp. zn. 19Cb/39/2019 bude v jeho prospech judikovaná. Súd zastáva názor, že opodstatnenosť návrhu, ktorý žalobca podal, nastáva už vtedy, keď sú dané okolnosti nasvedčujúce o úmysle dlžníka zbaviť sa majetku, teda nie až vtedy, keď proces zbavovania sa majetku dlžníkom reálne nastal a prebieha.
K výroku II uznesenia:
7. Je treba dať do pozornosti, že pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia je povinnosťou súdu zohľadniť zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k osvedčenej výške peňažnej pohľadávky (9.016,76 eur s príslušenstvom). Súd bol povinný túto zásadu zohľadniť v záujme vylúčenia prípadného nepomeru medzi žalobcom navrhovaným zásahom do majetku žalovaného a výškou jeho dlhu voči žalobcovi. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádzal z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a že žalobca má voči žalovanému nárok nie zjavne neopodstatnený. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ súdu poskytol dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd jednoznačne zohľadnil zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej zriadil zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak vylúčil vznik zjavného nepomeru a plne rešpektoval zásadu a požiadavku proporcionality. Súd rozhodol v záujme vylúčenia
prípadného nepomeru medzi žalobcom navrhovaným zásahom do majetku žalovaného a výškou jeho dlhu voči žalobcovi o zriadení záložného práva iba k jednej z nehnuteľností, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (výrok I uznesenia) a vo zvyšku návrh zamietol (výrok II uznesenia). 8. V záujme prehĺbenia presvedčivosti tohto rozhodnutia súd cituje z rozhodnutí vyšších súdnych autorít: (...)„Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
(...)„Odvolací súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobkyne boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej obavu, že zo strany žalovaných dôjde k takému nakladaniu s majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobkyne uspokojiť svoju pohľadávku. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobkyne uviesť také konkrétne správanie žalovaných, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalovaných. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaných, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu. Odvolací súd pritom z obsahu vyššie citovaného listu vlastníctva zistil, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sú založené žalovanými v prospech tretej osoby Z. S. S. a.s. na základe záložných zmlúv z roku 2014 a napriek tomu žalovaní ponúkali nehnuteľnosť na predaj z inzerátu zverejneného na Bazoš.sk. mal odvolací súd preukázané také správanie sa žalovaných, ktoré osvedčuje možné nakladanie s nehnuteľným majetkom, snahu o znižovanie rozsahu majetku. V danom prípade tak samotným správaním sa žalovaných, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu ich exekvovateľného majetku je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobkyne. Žalobkyňa osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že zo strany žalovaných dochádza k takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu. Na základe uvedených zhodnotení tak odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobkyne bola dostatočne osvedčená tak existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaných.“ (z uznesenia Krajského súdu Trnava z 06.09.2017, sp. zn. 26Co/189/2017).
9. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. 10. Súd vzhľadom na konanie sp. zn. 19Cb/39/2019 žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu na plnenie v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s ust. § 344 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené po začatí konania vo veci samej, pričom trvanie zabezpečovacieho opatrenia časovo neobmedzil, v záujme právnej istoty oboch strán, najmä s poukazom na ust. § 343 ods. 3 CSP resp. § 344 v spojení s § 334 . 11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP ods. 2 - žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, žalovaný mal vo veci neúspech len čiastočný - preto súd vyslovil vo výroku III tohto uznesenia, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Dunajská Streda na Krajský súd Trnava, a to písomne. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.