Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoZm/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXA, O., proti žalovanej: Mgr. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, O., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, IČO: 51 737 035, o zaplatenie zmenkovej sumy 34.000,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 196 zo dňa 20.04.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 196 zo dňa 20.04.2018 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. - 196 zo dňa 20.04.2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 34.000,-- eur s príslušenstvom zo zmenky, ako aj náhrady trov konania. V jeho odôvodnení poukázal na odôvodnenie žaloby, podľa ktorej sa žalovaná vydaním vlastnej zmenky zo dňa 21.07.2014 zaviazala zaplatiť sumu 34.000,-- eur dňa 03.01.2015 v prospech Y. W., na jeho rad. Pôvodný zmenkový veriteľ indosoval zmenku 01.06.2015 na žalobcu, pričom zmenková suma žalobcovi nebola zaplatená. Žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol zmenkovým platobným rozkazom.

2. Okresný súd Trnava vo veci vydal dňa 13.01.2016 pod č. k. - 18 zmenkový platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz žalovaná napadla včasnými námietkami, podľa ktorých dňa 22.07.2014 uzavrela kúpnu zmluvu s J. V. (sestrou JUDr. T. W.) a JUDr. T. W., na základe ktorej kúpila od J. V. podiel 2/3 a od JUDr. T. W. podiel 1/3 v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. O. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, stavba súp. č. XXXX rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - garáž bez súp. čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 100.000,-- eur tak, že predávajúcej T. W. zaplatí žalovaná kúpnu cenu vo výške 66.000,-- eur v dvoch častiach: sumu 8.600,-- eur uhradí na účet predávajúcej č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v ČSOB a.s. v deň podpisu zmluvy, a suma 57.400,-- eur bude poukázaná peňažným kupujúcej (žalovanej) z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB a.s. na účet predávajúcej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB a.s. po predložení potvrdeného návrhu na vklad a listu vlastníctva s plombou v prospech veriteľa VÚB a.s. Trnava. Predávajúcej J. V. zaplatila žalovaná sumu 66.000,--

eur v zmysle zmluvných podmienok. Predávajúcej JUDr. W. bola žalovaná povinná zaplatiť kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur však žalovaná nezaplatila v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, ale kúpna cena bola realizovaná tak, že dňa , t. j. deň pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy uzavrela s Y. W. za prítomnosti matky žalovanej Y. U., ako ručiteľa na strane dlžníka, zmluvu o pôžičke na sumu 34.000,-- eur, z ktorej vyplýva, že Y. W. žalovanej požičiava toho dňa sumu 34.000,-- eur a predmetnú peňažnú sumu jej odovzdal pri podpise zmluvy, a že žalovaná ako dlžník preberá toho dňa sumu 34.000,-- eur, čo potvrdzuje svojím podpisom a zároveň sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu v troch splátkach do 31.12.2014 (l. splátku 10.000,-- eur do 30.09.2014, 2. splátku pôžičky 10.000,-- eur do 30.11.2014, 3. splátku pôžičky 14.000,-- eur do 31.12.2014). Y. W. v skutočnosti žalovanej nepožičal a neodovzdal dňa 21.07.2014 sumu 34.000,-- eur a táto zmluva slúžila len ako zabezpečenie kúpnej ceny za podiel 1/3 v uvedenej kúpnej zmluve vo výške 34.000,-- eur. Išlo o fiktívnu zmluvu o pôžičke bez reálneho obsahu. Dňa 21.07.2014 prišla žalovaná s odsúhlaseným návrhom kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.2014 od predávajúcej p. V. k JUDr. W. a JUDr. W. jej povedala, že s kúpnou zmluvou súhlasí, pokiaľ s ňou súhlasí väčšinový vlastník a vzhľadom k tomu, že pozná rodinnú situáciu, navrhla žalovanej uzavrieť zmluvu o pôžičke, aby si zabezpečila vyplatenie kúpnej ceny vo výške 34.000,-- eur za jej podiel 1/3, keďže kúpna cena ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nemohla byť zaplatená, lebo žalovaná ešte nemala finančné prostriedky vo výške 34.000,-- eur. Preto jej JUDr. W. predložila zmluvu o fiktívnej pôžičke, kde ako veriteľ vystupoval Y. W., žalovaná ako dlžník a matka žalovanej Y. U. ako ručiteľ. Žalovaná vzápätí išla dať podpísať zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 matke Y. U. a s matkou išla následne overiť podpisy. Keď mala zmluvu o pôžičke podpísanú a s overenými podpismi a priniesla ju JUDr. W., tak tá jej zrazu predložila zmenku a túto zmenku JUDr. W. zdôvodňovala s tým, že chce mať istotu, že dostane peniaze - kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur. Zároveň ju JUDr. W. upozornila, že bez podpísanej zmenky nepodpíše kúpnu zmluvu. Žalovaná v tom čase nevidela na postupe JUDr. W. nič zlé a bola som presvedčená, že JUDr. W. chce mať len právnu istotu na zabezpečení kúpnej ceny 34.000,-- eur. Neskôr žalovaná kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur zaplatila jednorazovo príkazom na úhradu dňa 31.10.2014 a vzápätí dňa 31.10.2014 oznámila JUDr. W. a Y. W., že sumu 34.000,-- eur už zaplatila na účet manželov W., ktoré číslo účtu jej oznámili mailom dňa 28.09.2014. Bola to práve žalovaná, ktorá žiadala JUDr. W. a Y. W., aby jej oznámili číslo účtu, na ktorý im má poslať kúpnu sumu 34.000,-- eur z predaja nehnuteľnosti. V oznámení zo dňa 31.10.2014 zároveň žalovaná oznámila JUDr. W. a Y. W., že ich vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zo zmenky zo dňa 21.07.2014 sú vyporiadané a zároveň ich požiadala, aby jej vrátili zmenku datovanú dňom 21.07.2014 do 14 dní, nakoľko je táto bezpredmetná. Žalovaná tiež uviedla, že s rodinou W., okrem kúpy podielu 1/3 vyššie uvedenej nehnuteľnosti, nemala žiaden obchodný vzťah, na základe ktorého by JUDr. W., Y. W., resp. žalobcovi vznikol nárok voči nej vo výške 34.000,-- €, ktorý by zabezpečila zmenkou v prospech Y. W.. Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zmenku zo dňa 21.07.2014 vyhotovovala JUDr. W.,

3. Okresný súd Trnava uznesením č. k. - 75 zo dňa 10.05.2017 predmetný zmenkový platobný rozkaz zrušil. V odôvodnení uznesenia poukázal, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s v znení účinnom od 23.12.2015 (vzhľadom na jeho novelizáciu , ktorým bolo vypustené ustanovenie umožňujúce vydanie zmenkového platobného rozkazu). Zmenkový platobný rozkaz bol totiž vydaný v čase, keď súd už nemohol rozhodnúť takouto formou rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto s poukazom na Článok 4 ods. 2 (Základných princípov ) rozhodol o zrušení uvedeného zmenkového platobného rozkazu.

4. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie poukázal na obsah písomných a ústnych vyjadrení sporových strán.

5. Žalobca tak v konaní uviedol, že žalovaná vydala dňa 21.07.2014 zmenku, ktorou sa zaviazala, že zaplatí jeho právnemu predchodcovi - zmenkovému veriteľovi zmenku na rad sumu 34.000,-- eur, pôvodný zmenkový veriteľ postúpil zmenku a s tým spojené všetky práva na žalobcu. Zmenková suma nebola do dnešného dňa zaplatená, ani v časti. Čo sa týka námietok žalovanej, táto nimi zavádza súd a uvádza nepravdivé skutočnosti. Žalovaná spomína kúpnu zmluvu, kde sú úplne iní účastníci než v tomto spore. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, nie je v nej žiadne odvolanie na to, že by zmenka zabezpečovala tento právny vzťah, ani na samotnej zmenke nie je nič také uvedené, a najmä zmluva o pôžičke bola zabezpečená ručením matkou žalovanej a zmenka nebola zabezpečená žiadnym ďalším ručiteľom alebo spoludlžníkom, dokonca ani dátumy splatnosti nesedia. Ak to malo byť tak, že spolu tieto dva právne tituly nejako súvisia, tak by boli vydané v podstate 3 zmenky, pretože podľa zmluvy o pôžičke tam boli 3 dátumy splatnosti a každý je iný ako na zmenke. O zabezpečení alebo nejakej forme ručenia z nejakej inej zmluvy hovorí prvýkrát žalovaná až vo svojich námietkach. Je nesporné, že zmenka je platná, nakoľko sa žalovaná o nejakých vadách zmenky nevyjadrila. Žalovaná zmenku dobrovoľne podpísala. Kúpnopredajná zmluva bola vyhotovená na objednávku kupujúcich. JUDr. W. ju vyhotovila v dobrej viere, aby šetrila finančné prostriedky žalovanej. Aj zmluvu o pôžičke vyhotovila JUDr. W.. Žalobca bol prítomný pri vyhotovovaní aj zmluvy o pôžičke aj kúpnej zmluvy. Zmenku vypracoval žalobca na základe požiadavky žalovanej na základe toho, že si chcela požičať ešte ďalšie peniaze navyše. Žalovaná prišla a požadovala peniaze, dohodla sa s Y. W. na uzatvorení zmluvy o pôžičke, dostala peniaze, doniesla podpísanú zmluvu o pôžičke, ktorá je úradne overená, kde bol aj ručiteľ Y. U. a potom, keď odovzdala zmluvu o pôžičke, požadovala ďalšiu sumu peňazí. Medzi rodinami boli dobré vzťahy a vzhľadom na to, že už v minulosti požadovala matka žalovanej opakovane nejaké pôžičky, nevidel v tom otec žalobcu nijaký problém. K zaplateniu prvých 34.000,-- eur na základe pôžičky došlo v hotovosti. Otec žalobcu nemá a nikdy nemal bankový účet, ale má peniaze doma, všetky peniaze si ukladá v hotovosti, nakoľko zarobil značné sumy aj v zahraničí, tak nebol preňho problém vytiahnuť niekoľko tisíc. Otec a matka žalobcu majú už približne 10 rokov rozdelené BSM, nakoľko otec žalobcu podnikal, preto nie je dôvod, aby JUDr. W. dávala pokyn na nejaký úkon manželovi, nakoľko sú samostatne hospodáriace osoby. Žalobca vedel o tom, že príslušné pôžičky sa realizovali v júli 2014, v čase účinnosti , ktorý hovorí o obmedzení platieb v hotovosti, ale v zákone sú výnimky, ktoré sa týkajú aj zákona zmenkového šekového. Žalobca svojho otca o tom poučil. Odovzdanie prvej sumy 34.000,-- eur na základe pôžičky prebiehalo tak, že peniaze otec žalobcu odovzdal žalovanej. Peniaze boli prepočítané pred aj po odovzdaní, nakoľko majú doma čítačku peňazí. Prvé odovzdanie peňazí realizovali doma u žalobcu v obývacej miestnosti, bola tam žalovaná, žalobca a pani W.. Títo traja boli prítomní pri oboch úkonoch, pri prvom bol aj Y. W., ktorý už v tom čase mal problémy s chôdzou, takže väčšinu času sedel v kresle. Spolu prepočítali peniaze, všetci ako tam boli. Žalovaná keď prišla, tie peniaze tam ležali a čakali na ňu. Peniaze odovzdal žalovanej na 99,9 % žalobca, potom sa rozlúčili a odišla. Mala tašku, peniaze si dala do tašky, igelitka to nebola. Druhá suma peňazí 34.000,-- eur bola žalovanej poskytnutá pri jej návšteve, keď odovzdávala podpísanú a overenú zmluvu o pôžičke. Bolo to na druhý deň v priebehu dňa po prvej pôžičke. Žalovaná vtedy odovzdala zmluvu o pôžičke s overenými podpismi, skontrolovali, či je to tak, ako sa dohodli, a potom požadovala ďalšie peniaze od otca žalobcu. Otec žalobcu bol v obývacej miestnosti, ktorá je prepojená s ostatnými miestnosťami. Vzhľadom na to, že sú to susedné miestnosti, nebolo potrebné kričať, takže to v podstate vybavovali medzi dverami. Žalovaná povedala, že chce ďalšie peniaze, otec súhlasil. Žalobca s jeho súhlasom išiel vybrať ďalšie peniaze. Vlastnia čítačku peňazí. Žalobca doniesol približne takú sumu peňazí, ako mala byť. Pri poskytnutí peňazí zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky boli žalovanej poskytnuté peniaze v rôznych nominálnych hodnotách. Pri odovzdávaní druhej sumy 34.000,-- eur žalovanej bola prítomná žalovaná, žalobca a JUDr. W.. Otec žalobcu bol v tom čase v obývacej miestnosti. Peniaze sa žalovanej odovzdávali v zádverí. Keďže ich tam spolu prerátavali, tak žalovaná si ich zobrala priamo zo stroja (čítačky). Potom žalovaná opustila dom. Zmenku podpísala pri odovzdaní tých listín. Bola tam tá zmluva, resp. zmenka, žalovaná ju podpísala a súčasne s tým preberala peniaze, počas prerátavania v čítačke peňazí žalovaná podpísala zmenku. Zmenku žalobca stihol vypracovať vtedy preto, lebo má zmenky štandardne v počítači a má ich aj v aute. Behom dvoch minút tam doplní kto dlží a sumu a vytlačí to. Zmenku vytlačil v miestnosti tzv. „knižnici“, kde majú počítač aj s tlačiarňou. Druhá pôžička sa riešila zmenkou preto, že žalovaná chcela ďalšie peniaze a rodičia žalobcu boli ochotní jej vyplatiť, ale aby to bolo možné zabezpečiť okamžite, tak zmenkou. Žalovaná podpísala zmenku slobodne, nikto ju nenútil, prišla k rodičom žalobcu z vlastnej vôle a z vlastnej vôle podpísala zmenku.

6. Žalobca vo svojom následnom písomnom vyjadrení naviac uviedol, že žalovaná skutočnosť, že zmenka nesúvisí so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014, uviedla súdu v predloženej dohode o urovnaní, ktorú sa snažila vnútiť pôvodnému veriteľovi. Žalovaná a jej matka viackrát žiadali pôžičky alebo iné služby od pôvodného veriteľa a jeho manželky.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď žalovanej, v ktorej uviedla, že matka žalovanej a rodina W. sa poznali a pri vzájomných návštevách sa JUDr. W. ako právnička vyjadrila, že ak bude chcieť žalovaná s niečím pomôcť, aby sa na ňu obrátila. JUDr. W. poznala jej situáciu, jej finančné pomery, vedela že sa snaží o zrušenie BSM po rozvode, z ktorého jej mala plynúť slušná finančná čiastka, ktorú jej zadržiaval bývalý manžel na účte, rodinný dom, byt, garáže, ktoré boli v spoločnom vlastníctve a mala problém s ich užívaním ako spoluvlastníčka. Preto sa vyjadrila po rozvode, že si potrebuje veľmi rýchlo nájsť svoje vlastné bývanie a svoju bytovú otázku sa snažila riešiť aj prostredníctvom realitných kancelárií. Asi po roku, keď nenašla vhodnú nehnuteľnosť na bývanie, JUDr. W. jej sama ponúkla možnosť kúpiť od nej a jej sestry rodičovský dom na U. X, v O.. JUDr. W. jej navrhla, že ak bude súhlasiť väčšinový vlastník jej sestra J. V. s odpredajom 2/3 podielu, tak bude súhlasiť aj JUDr. W. s odpredajom jej 1/3 podielu. Na základe tohto navštívila žalovaná spolu s matkou sestru JUDr. W., ktorá sa vyjadrila veľmi váhavo, zaujímala sa o jej peňažné krytie, akým spôsobom a v akom termíne chce túto nehnuteľnosť odkúpiť. Žalovaná jej predložila potvrdenie banky o predbežnom súhlase na čerpanie úveru, za účelom kúpy nehnuteľnosti vo výške 56.000,-- eur. Zároveň ju aj informovala o tom, že požiadala o zrušenie BSM, preto nebude problém doplatiť zvyšok kúpnej ceny. Ubezpečila ju, že vlastníctvo, ktoré má v BSM tvorí sumu podľa znalcov vyše 100.000,-- eur plus finančná hotovosť na účte viac ako 33.000,-- eur, ktorú jej manžel nedovolil čerpať. Pri ďalšom stretnutí p. V. potvrdila svoj záujem predať rodičovský dom. Zároveň vyslovila svoju požiadavku o hodnote rodičovského domu vo výške 100.000,-- eur s tým, že žalovaná jej vyplatí cenu za 2/3 podiel po podpise kúpnej zmluvy z odsúhlaseného úveru. Žalovaná s tým súhlasila, pretože mala istotu, že dostane ďalšie finančné prostriedky z predaja bytu. Nepredpokladala však, že nový majiteľ bytu bude potrebovať väčší časový priestor na vybavenie si úveru a vyplatenie finančného obnosu za byt neprišlo žalovanej v júli 2014, ale až ku koncu septembra 2014. S predbežným súhlasom väčšinovej vlastníčky pani V. išla žalovaná za JUDr. W., ktorú informovala o vyjadrení jej sestry k predaju. JUDr. W. sa vyjadrila, že keď súhlasí ona, dodrží svoj sľub a bude súhlasiť s predajom rodičovského domu vo výške 100.000,-- eur, z toho 1/3 podiel 34.000,-- eur v prospech JUDr. W.. O skutočnosti, že termín na vyplatenie ceny bytu v júli 2014, nebude dodržaný, pretože nový vlastník bytu bol vyzvaný bankou na preukázanie niektorých náležitostí, ktoré potreboval k zahájeniu čerpania svojho úveru, o tomto informovala žalovaná aj JUDr. W. a požiadala ju o spôsob vyriešenia tohto času, kým nadobudne finančný obnos z predaja bytu. Na to jej JUDr. W. navrhla riešenie a dohodli sa na ďalšom stretnutí. Medzitým v mailovej korešpondencii kolovalo znenie kúpnej zmluvy, ktoré žalovaná sprostredkovane od JUDr. W. odosielala druhej vlastníčke pani V.. Žalovaná potrebovala vyriešiť veľmi rýchlo bytovú situáciu, pretože nemohla naďalej zostať v pomeroch nevyhovujúcich pre ňu a jej deti v byte, ktorý vlastnila spolu s bývalým manželom a zároveň ho užívala až do presťahovania sa. S kúpnou zmluvou, ktorú jej podpísala pani V., išla žalovaná spolu s matkou za pani W., ktorá jej pri predložení kúpnej zmluvy predložila aj zmluvu o pôžičke, a poukazovala na to, že ak má problémy s vyplatením bytu, riešením je tá zmluva o pôžičke, ktorá je fiktívna, pretože je v nej uvedené, že žalovanej odovzdali peniaze, čo nebolo pravdou, s tým, že JUDr. W. v kúpnej zmluve uvedie, že peniaze prijala pri podpise kúpnej zmluvy, t. j. 34.000,-- eur v hotovosti. Žalovaná bola prekvapená týmto spôsobom riešenia, ale keďže jej zhoršujúca sa bytová situácia bola už ďalej neudržateľná, bolo v jej záujme podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke, kde na druhej strane jej zase JUDr. W. podpísala prijatie finančných prostriedkov v kúpnej zmluve. Keďže z minulosti nemala podozrenie, že by ju chcela JUDr. W. poškodiť, súhlasila s fiktívnou pôžičkou. Pri podpise tejto zmluvy o pôžičke nebol nikto prítomný, len žalovaná a JUDr. W.. Keď sa pýtala, prečo je v zmluve uvedené meno Y. W., jej manžel, bolo žalovanej povedané, že je to najlepšie riešenie, pretože JUDr. W. vykonáva svoju funkciu sudkyne Krajského súdu v O.. Zároveň žalovanú aj upozornila, že ak by prišlo k nejakému súdnemu konaniu, poprie všetko na čom sa ústne dohodli, aj na tom, že zmluva o pôžičke je fiktívna. Po podpise tejto zmluvy jej podpísala JUDr. W. aj príjmový doklad, ktorý však žalovaná nedostala. JUDr. W. požiadala tiež žalovanú, aby zmluva o pôžičke, na ktorej bola uvedená aj jej matka, mala overené podpisy, a preto ju požiadala, aby ich išla dať overiť, na čo sa rozlúčili, nasadla matke do auta, a snažila sa stihnúť úradné hodiny na matrike. Keďže matriku už nestihla v úradných hodinách, išli na ňu nasledujúci deň, a po overení podpisov žalovanej a jej matky na zmluve o pôžičke sa vrátili znova k JUDr. W., ktorej predložila zmluvu o pôžičke podpísanú aj jej matkou, kde bolo v prílohe aj overenie podpisov. Keď JUDr. W. ukázala túto zmluvu a žiadala ju, aby podpísala kúpnu zmluvu, ktorú jej opakovane predložila, povedala, že chce mať istotu, že kúpnu cenu za svoj 1/3 podiel vo výške 34.000,-- eur určite dostane, a preto predložila žalovanej aj zmenku, kde bol uvedený dátum 21.07., hoci už bolo 22.07., na čo sa žalovaná vyjadrila, že ona nepotrebuje žiadnu zábezpeku, peniaze z bytu prídu možno okolo 30 - 60 dní oneskorene. JUDr. W. sa vyjadrila, že dovtedy sa môže stať čokoľvek, a môže byť, že banka odstúpi, a žalovaná nebude mať žiadne peniaze, na čo ju ubezpečila, že má iné nehnuteľnosti zo spoločného vlastníctva bývalého manžela v BSM, ktoré sú taktiež v predaji a je otázkou času, že ich bude mať. JUDr. W. povedala, že chce mať do konca roka 2014 vyplatenú kúpnu sumu, a ak tak nebude podľa pôžičky, trvá na tom, aby bola podpísaná zmenka, kde bol uvedený termín splatnosti január 2015. Doložila, že ona nie je nútená nehnuteľnosť predávať, ale chce mať istotu, že jej bude kúpna suma vyplatená a dovtedy žalovanej nepodpíše kúpnu zmluvu. Žalovaná nečakala, že jej JUDr. W. do takej miery nebude dôverovať, a že bude žiadať duplicitne zábezpeku jednej a tej istej sumy. Žalovaná teda súhlasila aj s podpisom tejto zmenky, aby sa mohla čím skôr vysťahovať.

Keď podpísala zmenku, predložila JUDr. W. aj zmluvu o budúcej zmluve za účelom prenájmu garáže, ktorá bola na pozemku vedľa rodičovského domu, a bola predmetom kúpy a uvedená v kúpnej zmluve. Na to žalovaná JUDr. W. odpovedala, že je predčasné podpisovať túto zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, pretože znalecký posudok, ktorý bola nútená predložiť žalovaná banke na túto nehnuteľnosť, sa vyjadroval o veľmi zlom technickom stave, a potrebe rozsiahlej rekonštrukcie, vrátane garáže. Zmluva o budúcej nájomnej zmluve, ktorá bola žalovanej predložená 22.07.2014, jej dala JUDr. W. už podpísanú do rúk, že dátum na 4. strane potom môže byť od augusta 2014. Keď si doma prečítala celé znenie tejto zmluvy o prenájme, bola nielen nahnevaná, ale aj prekvapená, čo vlastne JUDr. W. od nej žiada. Nielen podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke, zmenku, ale aj nevýhodnú zmluvu o nájme, v ktorej je uvedené, že bude bezplatná, s tým, že si ako nájomkyňa môže uplatniť aj bremeno na vstup ku garážam. Odvtedy akonáhle jej nepodpísala túto zmluvu o budúcej zmluve, vzťahy medzi rodinami sa začali veľmi meniť. JUDr. W. žalovaná fiktívnu sumu na základe fiktívnej zmluve o pôžičke nevyplatila, aj keď v zmluve o kúpe nehnuteľnosti to tak bolo uvedené, čakala na finančné prostriedky z predaja bytu. Ako zamestnankyňa, ktorá má trvalý pracovný pomer, mala žalovaná dostatok finančných prostriedkov, aby mohla vyžiť, nebola nútená si od ďalších fyzických osôb požičiavať, pretože vedela, že v dohľadnej dobe bude mať okrem nehnuteľnosti aj predmetný súhlas banky na ďalší úver, za účelom rekonštrukcie. Pracovník banky sa vyjadril, že má slušné krytie, pretože je vlastníčkou hmotného aj nehmotného majetku v BSM. Keď žalovaná obdržala peniaze z predaja bytu, oslovila telefonicky pani W., že si chce vyrovnať pohľadávku u nej, ktorá vyplývala z kúpnej zmluvy. Poukázala zároveň na to, že zmluva o pôžičke je fiktívna, ale žiaľ neuvádza číslo účtu, kde by jej mohla vyplatiť finančné prostriedky vo výške 34.000,-- eur. Keďže telefonicky žalovaná nebola úspešná, požiadala ju aj viackrát písomnou formou s doporučenkou, aby jej JUDr. W. uviedla číslo účtu. Keďže nereagovala na listy, poslala jej aj z banky potvrdenie o zábezpeke, že táto suma 34.000,-- eur je stále rezervovaná na účte žalovanej v prospech JUDr. W. a čaká len na určenie čísla účtu, na ktoré má byť poukázaná. Po dlhšej odmlke pani W. reagovala mailom, kde uviedla svoje číslo a na základe neho žalovaná túto transakciu zrealizovala. Po zrealizovaní jej kataster poslal rozhodnutie o prevode nehnuteľností a ona začala so stavebnými úpravami. Vtedy sa začali prejavovať členovia rodiny W., ktorí stále neodovzdali kľúč od nehnuteľnosti, chodili na pozemok, napriek k tomu, že ich vyzvala, že by bola rada, aby odovzdali kľúče, a ak majú nejaké veci v garáži, aby si ich v stanovenom termíne zobrali. Žalobca osobne chodil do garáže, aj bez jej vedomia sa pohyboval na pozemku, napriek tomu nehnuteľnosť už bola písaná na ňu. Vyplatením sumy 34.000,-- eur pokladala za vysporiadané ich vzťahy a nechcela ich už vyhrocovať do väčších sporov. Hoci je v kúpnej zmluve týkajúcej sa nehnuteľnosti písané, že kupujúca zaplatila predávajúcej 2 kúpnu sumu 34.000,-- eur pri podpise zmluvy, žalovaná neodovzdala, nezaplatila finančnú hotovosť 34.000,-- eur, pretože ju nemala a čakala na vyplatenie bytu. Od rodiny W. si reálne nepožičala žiadnu sumu. Žalovaná pritom mala za to, že keď pozná pána W., manžela Dr. W., ako vrátnika na Správe mestského majetku, ktorý napriek svojmu ťažkému zdravotného stavu musí vykonávať takúto ťažkú prácu, že je on vo finančnej tiesni. Nemala poznatok o tom, že by mal nejakú finančnú hotovosť, a ani ju to nezaujímalo, pretože nebola odkázaná na to, aby si niekde požičiavala alebo pýtala peniaze. Žalovaná bola prinútená podpísať len zmluvu o pôžičke a zmenku, pretože JUDr. W. podmieňovala podpis kúpnej zmluvy podpísaním zmluvy o pôžičke a zmenky s tým, že ak nepodpíše tieto dva doklady, nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy s odôvodnením, že JUDr. W. chce mať istotu, že tých 34.000,-- eur dostane z kúpy rodičovského domu. Zmluva o pôžičke bola vytlačená v písomnej forme a žalovanej odovzdaná pri podpise u JUDr. W.. Všetky zmluvy boli vypracované u JUDr. W., keď žalovaná prišla, už ich mala nachystané, nepýtala za ne žiadnu odplatu. Pri podpise zmluvy o pôžičke aj pri podpise a odovzdaní zmenky bola prítomná len žalovaná a JUDr. W., v oboch prípadoch stáli v chodbičke, ktorá je veľmi úzka na to, aby tam mohol byť niekto ďalší, bol tam stolík, botník. Znenie kúpnej zmluvy sa dohadovalo v mailoch, pretože potrebovali mať medzi sebou ujednotený text, preto podpísali kúpnu zmluvu 22.07.2014 a s týmto textom kúpnej zmluvy odišla žalovaná do banky, v banke si pripravili úverové záložné zmluvy, návrh na vklad a v dohodnutom termíne 24.07. Do banky prišli všetky zúčastnené strany, banka to už mala vytlačené, ony prišli len k podpisu a všetky strany si išli overiť podpisy na matriku, a po vrátení sa znova do banky pôvodní vlastníci, čiže pani V. a Dr. W. podpísali záložné zmluvy ako spoluvlastníci, žalovaná potom odovzdala návrh na vklad do katastra, a zároveň požiadala pracovníka banky, aby banka uvoľnila finančné prostriedky z jej úveru v prospech pani V., ktoré bolo vykonané, ako je v zmluve uvedené v 2 čiastkach.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na výpoveď svedka Y. W., ktorý uviedol, že so žalovanou a jej matkou p. U. boli priatelia, žalovanej požičal peniaze, aby si kúpila dom, a pokiaľ nemali kľúče od domu pravidelne navštevovali rodinu W., a keď im nedali kľúče, potom zistil, akí sú podvodníci. Na otázku, či si pamätá rok 2014 uviedol, že si ho pamätá, že mal vtedy lepší zdravotný stav.

Nepamätal si komu v roku 2014 požičal peniaze, ale vedel uviesť, že požičal sumu 34.000,-- eur. Požičal ich p. U. (matke žalovanej), lebo potrebovala kúpiť dom. Nespomínal si, ako sa dohodli na vrátení peňazí, nepamätal si ako a kedy mala p. U. vrátiť peniaze. Zmluvu o tom nespísali. Pani U. peniaze svedkovi vrátila. A potom prišla jej dcéra - žalovaná, a chcela si požičať peniaze, aby vyrovnala dlh. Nepamätal si, kedy presne poskytol pôžičku žalovanej, ale bolo to keď vrátila prvú pôžičku. Druhú pôžičku 34.000,-- eur mala vrátiť na základe zmenky po čiastkach. Nepamätal si , kto bol prítomný pri tom, keď dal žalovanej druhú pôžičku 34.000,-- eur. Zmenku doniesol jeho syn (žalobca). Žalovaná chcela, aby sumu druhej pôžičky zabezpečili zmenkou, teda ona pýtala tú zmenku a svedok jej dal peniaze. Sumu 34.000,-- eur na prvú pôžičku, aj sumu 34.000,-- eur na druhú pôžičku mal svedok doma. S manželkou majú zrušené BSM, a peniaze, ktoré požičal boli len jeho. Svedok si nepamätal, kedy bola podpísaná zmenka. Na otázky žalobcu svedok uviedol, že poskytol dve pôžičky, obe v sume po 34.000,-- eur, pričom pôžičku zo zmenky žalovaná svedkovi nevrátila a dlží mu sumu 34.000,-- eur.

9. Obsah výpovede svedkyne JUDr. T. W., matky žalobcu, súd prvej inštancie zhrnul nasledujúcim spôsobom. Svedkyňa v rámci výpovede uviedla, že kúpna zmluva bol 1. úkon, ktorý vyvoláva ďalší úkon, ktorým je zmluva o pôžičke. I keď kúpna zmluva je datovaná neskorším dňom, pôžička bola žalovanej poskytnutá pred týmto termínom, vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná chcela nadobudnúť podiel v rodinnom dome na U. X, avšak nemala peniaze, tak pri dojednávaní kúpnej zmluvy manžel svedkyne na žiadosť žalovanej jej poskytol 34.000,-- eur, ktoré boli kúpnou cenu podielu. Z toho dôvodu podpísala zmluvu o pôžičke, tieto peniaze jej boli vyplatené v termíne pred 22.07.2014, manžel svedkyne jej vyplatil peniaze po dohode obsahu zmluvy o pôžičke, túto išla podpísať spolu s ručiteľkou a iniciatívne overiť podpisy. Kúpnu cenu potom žalovaná vyplatila svedkyni pri overovaní podpisu na kúpnej zmluve. Tam boli prítomné len svedkyňa a žalovaná, na matrike. Pri vyplácaní sumy pôžičky bola prítomná svedkyňa, jej manžel ako veriteľ, ktorý peniaze poskytol, aj žalobca. Po podpísaní zmluvy o pôžičke žalovaná požiadala manžela svedkyne, či by jej neposkytol ďalšie peniaze v takej istej výške. Pri vyplácaní boli prítomní okrem žalovanej, manžel svedkyne, svedkyňa a žalobca. Žalovaná bez nejakých námietok podpísala zmenku, zobrala peniaze. Svedkyňa uviedla, že ona a jej manžel v podstate poskytli žalovanej tieto peniaze, resp. manžel s jej súhlasom, z dôvodu, že potrebovala vyriešiť svoje rodinné problémy. Tento čin oľutoval už v čase, keď mala žalovaná zaplatiť prvú splátku z pôžičky, a túto splátku nezaplatila, to bolo v septembri. Vtedy začala žalovaná vypisovať svedkyni mail a SMS, aby prišla do banky, že peniaze sú nachystané. Svedkyňa však na to nereagovala, a to z dôvodu, že peniaze poskytol manžel, išlo o čisto manželove peniaze, keďže majú rozdelené BSM niekedy od roku 2010, takže získala dojem, že žalovaná nechce zaplatiť zmenku, keďže neprejavila ochotu zaplatiť ani peniaze z pôžičky. Žalovaná obdržala peniaze vo výške 34.000,-- eur na základe pôžičky, ktoré v podstate použila na zaplatenie kúpnej ceny. Okrem toho boli jej vyplatené peniaze na základe zmenky a túto zmenkovú istinu nevrátila. Pani U. približne 4 dni predtým ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke prestala chodiť ku nim domov a nebola u nich už potom nikdy. V zmluve bola uvedená ako ručiteľka, pretože žalovaná hovorila, že chce tak poistiť tie peniaze, že dá aj matku za ručiteľku. Overiť podpisy boli iniciatívne žalovaná s jej matkou. Najprv jej bolo poskytnutých 34.000,-- eur na základe zmluvy o pôžičke a na ďalší deň, keď doniesla podpísanú zmluvu o pôžičke jej bolo poskytnutých ďalších 34.000,-- eur zo zmenky. Manžel svedkyne má peniaze v hotovosti doma, do banky nedáva žiadne peniaze. Svedkyňa nevedela uviesť, či žalovaná prišla so žiadosťou o požičanie druhých 34.000,-- eur na druhý deň po dátume 21.07.2014, alebo či sa vrátila žalovaná v ten istý deň. Jej manžel mal aj týchto 34.000,-- eur k dispozícii doma. Svedkyňa si nepamätala, kto prišiel s nápadom, aby poskytnutie druhej sumy bolo kryté zmenkou, či jej to povedal manžel svedkyne, alebo či žalovaná navrhla, pretože bolo to tak rýchlo. K vyplateniu sumy pôžičky došlo tak, že žalovaná potom, keď žiadala, aby sa svedkyňa dostavila do VÚB na prevzatie peňazí, na to svedkyňa nereagovala, napísala mail, aby žalovaná poukázala peniaze na jej účet vo VÚB, bolo to niekedy v októbri 2014 vo výške 34.000,-- eur.

10. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul obsah výpovede svedkyne J. V., ktorá však ku skutkovým okolnostiam vzťahu medzi stranami sporu nič podstatné neuviedla.

11. Súd prvej inštancie tiež uviedol obsah výpovede svedkyne Y. U., matky žalovanej, ktorá uviedla, že s rodinou W. mali priateľské vzťahy. Keď si dala dcéra (žalovaná) druhýkrát žiadosť o rozvod, hľadali pre ňu ubytovanie alebo kúpu nejakej nehnuteľnosti s tým, že svedkyňa musí predať byt, aby to v tej prvej fáze vedeli zaplatiť, žalovaná mala dvakrát vybavený úver v banke, nemohli to kupovať skôr, ako bola rozvedená, a tým pádom jej prvý úver padol, druhý úver jej bol schválený na 66.000,-- eur, a na zvyšok kúpy nehnuteľnosti chceli použiť peniaze z predaja bytu. Okrem toho mala žalovaná majetok BSM, tam bola slušná čiastka, a navyše svedkyňa mala už 20-ročné „doťahovačky“ s bratom ohľadom rodičovského dedičstva, aj tam mali peniaze. Lenže úver žalovanej v auguste končil, museli preto celú vec urýchliť, prejednávali to s pani W., už pri rozvode to riešila s nimi, pomáhala im. Takto došlo k tomu, že sa s pani W. bavili, či nie je možné, keď majú dom prázdny, dať tento dom do prenájmu. Pani W. im vysvetlila, že ten dom má so sestrou a do prenájmu to nie je dobré. Vysvetlila im, že má sestru, s ktorou sa nevedia pokonať ohľadom dedičstva, že jej sestra má podiel na dome 2/3, pani W. 1/3, a že keď sa dohodnú s jej sestrou, že keď im to predá, potom to predá aj pani W.. Preto svedkyňa riešila v auguste predaj jej bytu a v septembri jej došli peniaze za predaj tohto bytu. Pokiaľ ide o kúpu rodinného domu p. V. a p. W., keď podpísali kúpno-predajnú zmluvu, najprv s pani V., pani W. sa pýtala, či to je podpísané. Následne išli s pani V. podpísať zmluvy do banky, najprv išla do banky pani V. s dcérou svedkyne, svedkyňa zatiaľ čakala pred bankou s pani W.. Následne išla do banky podpísať zmluvy pani W. a svedkyňa zase zostala vonku s pani V.. Z banky potom išla s dcérou na kataster, aby im „zadokladovali“ zmluvy. Pani V. im dala hneď kľúče od domu, a potom im dala kľúčik aj pani W.. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za kúpu 1/3 podielu na dome, svedkyňa žiadala, aby to bolo na papieri, že nebudú žiadne splátky za tú tretinu podielu, ale tá tretina kúpnej ceny bola rozpísaná v kúpnej zmluve. Svedkyňa hovorila JUDr. W., že dostane naraz tie peniaze cez banku na účet potom, ako predá byt. Na jej účet došli peniaze do Poštovej banky v polovici septembra a dcéra si to predisponovala do VÚB banky, kde ona mala účet, aby sa to dalo následne preúčtovať na účet pani W., a tým pádom sa mal anulovať nejaký tzv. dlžný úpis. Pokiaľ ide o zmenku, bola to len zábezpeka, pretože pani W. neverila tomu že ten byt svedkyňa predá do konca roka s tým, že keď ho svedkyňa dovtedy nepredá, tak potom v januári bude Dr. W. žiadať naraz všetko zaplatiť, na základe toho dokladu - zmenky. Ubezpečovala ju, že peniaze budú, že to nevyplatí na splátky, ale naraz na účet. Akonáhle prišli peniaze na jej účet do Poštovej banky, dcéra mala dispozičné právo, tak si ich predisponovala na svoj účet vo VÚB banke, kde mala účet aj pani W.. Následne došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov, rodina W. chodila do predaného domu, pretože ešte mali kľúč, došlo k „výstupom“ na dome, chodili si do domu brať ešte nejaké veci. Táto vec bola pre ňu vybavená, lebo žiadne iné peniaze si nemienili požičať, nepotrebovali to. Na prerábku domu si vzala svedkyňa spotrebný úver vo výške 2.600,-- eur. Keď predala byt, zostalo jej cca 20.000,-- eur, dokúpila zariadenie, zaplatila elektrikárov, prerábku „vrchu“, aby tam mohla ísť žalovaná bývať. Na základe zmenky si nepožičali fyzicky žiadne peniaze a vonkoncom nie v hotovosti. Na zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 si svedkyňa spomína, bola tam uvedená ako ručiteľka, lebo tak si to formulovala JUDr. W.. Všetky doklady písala p. W.. Ako veriteľ je v zmluve uvedený Y. W., čo JUDr. W. odôvodňovala tým, že bola zamestnaná na krajskom súde, a že ona nemôže peniazmi disponovať. Jasne bolo povedané, že to pôjde cez účet. V žiadnom prípade žalovaná neprevzala od p. W. sumu 34.000,-- eur v hotovosti.

Svedkyňa uviedla, že hoci vedela, že je to zle napísané v zmluve o pôžičke, túto zmluvu podpísala, lebo pani W. povedala, že potom nemôže v banke podpísať kúpnu zmluvu, lebo nemá zábezpeku. Podpísanie zmluvy o pôžičke bolo doslova vynútené, boli robené nátlaky na žalovanú, lebo bola na tom psychicky zle. Žalovaná nemohla zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy p. W. sumu 34.000,-- eur, lebo nemala žiadnu hotovosť, lebo mala ešte v riešení jej BSM. Túto sumu nemohla zaplatiť peniazmi, ktorá mala dostať titulom pôžičky, lebo také peniaze nemala. Žalovaná svedkyni nespomínala, že by chodila k JUDr. W., p. W., alebo žalobcovi a požičiavala si nejaké peniaze. O tom by svedkyňa dobre vedela, pretože žalovaná používala jej účet.

Svedkyňa si nikdy nepožičala od rodiny W. nejaké peniaze, nepožičali by jej. Pani W. žiadala od žalovanej, aby podpísala zmenku, a žalovaná došla za svedkyňou, aby to podpísala aj ona. Žalovaná nehovorila nič o tom, že by si v súvislosti so zmenkou požičala peniaze od rodiny W., dňa 21.07.2014 nemala pri sebe žiadny väčší obnos peňazí. Žalovaná mala len peniaze na účte s bývalým manželom a tie boli zablokované, k tomu ona nemala prístup. Pani W. predložila žalovanej zmluvu o budúcej nájomnej zmluve s tým, aby dcéra podpísala, svedkyňa dcére vynadala a nedovolila jej predmetnú zmluvu podpísať, na základe čoho došlo ku konfliktu s pani W. a s jej synom. Na prvé stretnutie u W. dňa 21.07.2014 doviezla svedkyňa dcéru, vyložila ju, ale nechcela ísť do domu pani W., tak žalovanú počkala vonku. Aj na druhý deň tam žalovanú odviezla, dovnútra však nešla. Keď sa dcéra vracala nemala so sebou nič, ani kabelku. Zmluvu o pôžičke podpisovala svedkyňa a aj ju bola overiť u notára preto, lebo to bola podmienka pani W., že inak kúpnu zmluvu nepodpíše v banke.

Pani W. chcela záruky, že dostane peniaze za dom do konca roka, povedala, že keď do konca roka nedostane peniaze, tak v januári 2015 pristúpi k vymáhaniu kúpnej ceny. Žiadnu pôžičku fyzicky nevyjednávali. O tom, že je uvedená ako ručiteľka v zmluve, to prvýkrát videla vtedy, keď jej to dcéra doniesla ako z mailu stiahnuté hneď v ten deň 21.07.2014. Pokiaľ ide o príkaz na úhradu sumy 35.000,--

eur zo dňa 22.09.2014, svedkyňa uviedla, že dostala peniaze za predaj bytu a dcéra si predisponovala na svoj účet 35.000,-- eur.

12. V rámci svojich skutkových zistení súd prvej inštancie poukázal na žalobcom predloženú zmenku, z ktorej zistil, že bola vystavená žalovanou v O. dňa 21.07.2014 v prospech zmenkového veriteľa Y. W., U. XXA, O. na sumu 34.000,-- eur so splatnosťou dňa 03.01.2015 s doložkou „bez protestu“. Na rubovej strane zmenky sa nachádza rubopis, podľa ktorého zmenkový veriteľ zmenku indosoval na rad žalobcu dňa 01.06.2015. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie (č. l. 168) vyplýva, že žalovaná dňa 31.10.2014 poukázala na účet T. W. sumu 34.000,-- eur s informáciou pre príjemcov „Vyplatenie pôžičky a zmenky z 21.07.2014“.

13. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2014, J. V. ako predávajúca I. a JUDr. T. W. ako predávajúca II. predávajú žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX za kúpnu cenu 100.000,-- eur. Podľa čl. IV zmluvy kupujúca zaplatí predávajúcej I. kúpnu cenu vo výške 66.000,-- eur v dvoch častiach - sumu 8.600,-- eur na účet predávajúcej I. v deň podpisu zmluvy a sumu 57.400,-- eur na účet predávajúcej I. prostredníctvom hypotekárneho úveru. A zároveň kupujúca zaplatila predávajúcej II. kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur v hotovosti pri podpise zmluvy.

14. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 Y. W. ako veriteľ požičiava toho dňa sumu 34.000,-- eur žalovanej ako dlžníčke a peňažnú sumu odovzdáva žalovanej pri podpise zmluvy. Podľa čl. II. zmluvy dlžníčka preberá toho dňa požičanú sumu 34.000,-- eur. Podľa čl. V. zmluvy sa dlžníčka zaväzuje vrátiť požičanú sumu v 3 splátkach najneskôr do 31.12.2014 s tým, že prvú splátku vo výške 10.000,-- eur vráti do 30.09.2014, druhú splátku vo výške 10.000,-- eur vráti do 30.11.2014 a poslednú splátku vo výške 14.000,-- eur vráti do 31.12.2014. Y. U. ako ručiteľ ručí za vrátenie požičanej sumy veriteľovi.

15. Po uvedení týchto skutkových zistení súd prvej inštancie poukázal na nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:

Podľa článku I. § 14 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa článku I. § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. K prevodnému účinku indosamentov upravenému v čl. I § 14 ZZŠ súd prvej inštancie uviedol, že nový majiteľ zmenky nadobúda práva zo zmenky, a teda jeho práva sa neodvodzujú od predchodcu. Uvedené má za následok, že voči novému majiteľovi zmenky nemôže vzniesť zmenkový dlžník žiadne námietky, ktoré by mohol vzniesť voči predchádzajúcemu majiteľovi, t. j. námietky vyplývajúce z právneho vzťahu medzi predchádzajúcim majiteľom a zmenkovým dlžníkom. Principiálna nemožnosť vznášať relatívne námietky zo strany žalovaného (zmenkového dlžníka) voči žalobcovi (majiteľovi zmenky), ktoré nevyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, garantuje bezpečnosť zmenkového obchodu. V tejto súvislosti ide o tzv. abstrakčný účinok indosamentu. Zmenka však indosáciou nenadobúda charakter absolútne abstraktného cenného papiera. Indosáciou dochádza v zásade len k umocneniu abstraktnosti. Indosament bude mať abstrakčný účinok, pretože pokiaľ by žalovaný chcel úspešne uplatniť relatívne námietky (vyplývajúce z právneho vzťahu medzi ním a pôvodným majiteľom zmenky) voči novému majiteľovi zmenky, musel by v zmysle čl. I § 17 ZZŠ preukázať, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Abstrakčný účinok však nemá indosament, ktorého účelom je len simulovať abstrakčný účinok. Ide o tzv. simulačný indosament. Podstata simulačného indosamentu spočíva v tom, že majiteľ zmenky sa dohodne s treťou osobou, že zmenku na ňu prevedie. Toto konanie majiteľa zmenky je zapríčinené tým, že chce inkasovať od zmenkového dlžníka zmenkovú sumu, ale pretože existujú medzi ním (majiteľom zmenky) a zmenkovým dlžníkom iné právne vzťahy, na základe ktorých môže dlžník úspešne uplatniť relatívnu námietku, indosuje zmenku na tretiu osobu. Pôvodný majiteľ totiž predpokladá, že nový nadobúdateľ úspešne zinkasuje zmenkovú sumu od dlžníka v dôsledku abstrakčného účinku indosamentu. Cieľom prevodu v zásade nie je prevod práv zo zmenky, ale len inkasovanie zmenkovej sumy od dlžníka, ktorý by sa inak mohol brániť. Zo skriptúry (zmenky) však nemožno zistiť, či ide o simulačný indosament. Charakter simulačného indosamentu teda nevyplýva z jeho textu, ale z cieľa, ktorý indosant s indosatárom indosáciou zmenky sledovali. Žalovaný (zmenkový dlžník) musí pri uplatnení námietok, ktoré má voči simulačnému indosantovi, preukázať, že indosament má simulačnú povahu. Pri nadobúdaní zmenky simulačným indosamentom koná totiž indosatár vedome na škodu dlžníka.

17. Obsah námietok žalovanej videl súd prvej inštancie v tom, že namietala neexistenciu kauzálneho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi - Y. W., resp. že namietala zánik kauzálneho vzťahu, v zmysle ktorého mala predmetná zmenka zabezpečovať vyplatenie kúpnej ceny za kúpu 1/3 podielu rodinného domu JUDr. T. W. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.2014. Súd ďalej poukázal na to, že základom zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho právneho vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, avšak len dovtedy, kým sa zmenkový dlžník nezačne brániť niektorou z námietok, práve vychádzajúcou zo zabezpečeného právneho vzťahu. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa, krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto zmenkovo-právneho vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Námietka nedostatku kauzy je v zmysle čl. I § 17 ZZŠ prípustná, pričom v tomto prípade ide o námietku relatívnu.

18. Súd považoval za preukázané, že žalovaná vystavila vlastnú zmenku v prospech zmenkového veriteľa Y. W. (otca žalobcu), ktorý túto zmenku dňa 01.06.2015 indosoval na žalobcu. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti ZZŠ pre vlastnú zmenku. Z formálneho hľadiska, preto súd prvej inštancie predloženú zmenku posúdil ako platnú.

19. Za nesporné súd prvej inštancie považoval, že žalovaná ako kupujúca uzavrela dňa 22.07.2014 s pani V. a JUDr. W. (matkou žalobcu) ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj rodinného domu vo vlastníctve predávajúcich. Nebol sporný spôsob vyplatenia časti kúpnej ceny 66.000,-- eur pani V.. Hoci v kúpnej zmluve bolo uvedené, že žalovaná vyplatila predávajúcej JUDr. W. kúpnu cenu v sume 34.000,-- eur priamo pri podpise zmluvy, samotná svedkyňa W. potvrdila, že tomu tak nebolo. Podľa tvrdenia svedkyne W. „kúpna zmluva je prvý úkon, ktorý vyvolal ďalší úkon, ktorým je zmluva o pôžičke“. Uvedené je v rozpore s tvrdením žalobcu, že uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyplatenie kúpnej ceny, uzatvorenie zmluvy o pôžičke, vyplatenie požičanej sumy sa uskutočnili tak, ako sú v týchto dokumentoch uvedené. Svedkyňa W. tiež uviedla, že žalovaná chcela nadobudnúť podiel v rodinnom dome na U. X, avšak nemala peniaze, preto pri dojednávaní kúpnej zmluvy manžel svedkyne poskytol žalovanej sumu 34.000,-- eur, a že žalovaná obdržala peniaze vo výške 34.000,-- eur na základe pôžičky, ktoré v podstate použila na zaplatenie kúpnej ceny. Súd neuveril tvrdeniam svedkyne W., že manžel svedkyne mal vyplatiť žalovanej pred podpísaním kúpnej zmluvy v hotovosti sumu 34.000,-- eur ako pôžičku preto, lebo žalovaná nemala mať peniaze na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti za podiel svedkyne W., a že sumu 34.000,-- eur vyplatila žalovaná dňa 30.10.2014 na účet svedkyne W. titulom splatenia pôžičky, a nie titulom vyplatenia kúpnej ceny. Žalobca aj svedkyňa W. pritom obaja zhodne tvrdili, že svedok Y. W. nemá bankový účet a peniaze má doma v hotovosti. Zároveň samotná svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na maily a SMS správy, ktoré jej posielala žalovaná nereagovala z dôvodu, že peniaze poskytol žalovanej manžel svedkyne, išlo teda o čisto manželove peniaze. Súd považuje tieto tvrdenia svedkyne za zjavne odporujúce si a účelové, keď sa na jednej strane snaží tvrdiť, že jej manžel disponuje vlastnými hotovostnými peňažnými prostriedkami, na druhej strane však sama svedkyňa oznámi mailom žalovanej číslo bankového účtu, na ktoré má žalovaná poukázať sumu pôžičky, ktorú mal žalovanej poskytnúť jej manžel. Už aj samotné tvrdenie, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy so svedkyňou W. požiadala žalovaná o poskytnutie hotovostnej pôžičky priamo manžela svedkyne, aby mala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny pre svedkyňu W., je ťažko uveriteľné, aby za takejto situácie svedok W. skutočne poskytol hotovostnú pôžičku žalovanej (keď táto údajne nemala peniaze na vyplatenie kúpnej ceny pre jeho manželku) a nechal ju s hotovosťou odísť, namiesto toho, aby bola požičaná suma použitá na vyplatenie kúpnej ceny. A snažiť sa tvrdiť, že žalovaná prišla hneď na druhý deň opäť do domu manželov W. a vyžiadala si od p. W. ďalšiu hotovostnú sumu a zhodou okolností opäť v rovnakej výške ako bola kúpna cena za 1/3 podiel svedkyne W. a suma údajnej prvej pôžičky, vyznieva takisto krajne nepresvedčivo.

20. Vierohodnosť výpovede samotného žalobcu súd prvej inštancie posudzoval aj vo svetle skutočnosti, že mal problémy s ovládaním svojich emóocií a tiež vo svetle toho, že sa snažil znemožniť výsluch svedka Y. W. poukazovaním na jeho zdravotný stav. Pritom pokiaľ by bol skutkový stav taký, ako sa ho snažil prezentovať žalobca, výpoveď svedka Y. W. by mu mala byť na prospech. Počas výsluchu svedka Y. W. žalobca opakovane nevhodne zasahoval do jeho výsluchu, čo v konečnom dôsledku vyústilo do uloženia poriadkovej pokuty. Žalobca počas výpovede svedka Y. W. narúšal priebeh výsluchu opakovanými slovnými vstupmi v situáciách, keď odpovede svedka nezodpovedali jeho predstavám.

21. Svedok Y. W. v rozpore s tvrdeniami žalobcu uviedol, že v roku 2014 požičal sumu 34.000,-- eur pani U. (matke žalovanej), pretože potrebovala kúpiť dom. Nespomínal si, ako sa dohodli na vrátení peňazí, nepamätal si ako a kedy mala pani U. vrátiť peniaze, ale tvrdil, že mu peniaze vrátila. V rozpore s tvrdením žalobcu a svedkyne W. svedok uviedol, že zmluvu o tom nespísali. JUDr. W. aj žalobca pritom tvrdili, že pani U. tam nikdy nebola v čase, keď malo dôjsť k týmto úkonom (pôžičkám). Podľa tvrdenia svedka následne mala prísť žalovaná a požičať si od neho sumu 34.000,-- eur na základe zmenky a túto vrátiť po čiastkach. Naproti tomu podľa tvrdenia svedkyne W., žalovaná mala splatiť v splátkach prvú pôžičku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014. Hoci svedok tvrdil, že došlo k poskytnutiu druhej pôžičky peňazí vo výške 34.000,-- eur, nevedel nič bližšie uviesť, najmä kedy po poskytnutí prvej pôžičky mala byť poskytnutá druhá pôžička, kde sa malo stať, kto bol pri tom prítomný, ako sa odovzdávali peniaze žalovanej a ako bola dohodnutá doba splatenia tejto pôžičky. Podľa súdu prvej inštancie svedok dokázal reagovať len na vymedzené otázky, avšak na ďalšie podstatné okolnosti prípadu už nie, čo nasvedčuje tomu, že na výpoveď bol s najväčšou pravdepodobnosťou vopred pripravený. Svedok Y. W. nepotvrdil slová žalobcu, že mal peniaze v hotovosti doma a sumou 2-krát po 34.000,-- eur disponoval vďaka svojim úsporám, keďže pracoval v zahraničí. Namiesto toho na otázku týkajúcu sa pôvodu sumy 34.000,-- eur na prvú pôžičku reagoval vyhýbavou protiotázkou, či ju ukradol. Uvedené podľa súdu prvej inštancie značne spochybňuje vierohodnosť výpovede svedka. Z uvedených dôvodov súd neuveril tvrdeniam žalobcu a svedka Y. W., že svedok mal uvedený obnos peňazí u seba v domácnosti bežne v hotovosti a reálne poskytol žalovanej sumu 2-krát po 34.000,-- eur v priebehu dvoch dní. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že v prípade pravdivosti tvrdenia svedka Y. W. by tento svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa na Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.

22. Z hľadiska vnútornej logiky veci a vzájomných súvislostí jednotlivých popisovaných udalostí považoval súd skutkové tvrdenia žalovanej a svedkyne Y. U. za uveriteľné. V danom prípade nejde podľa názoru súdu o naučené frázy, ale o logický popis sledu relevantných udalostí, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, a dávajú tak súdu ucelený obraz o skutočnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014, ide o fiktívnu zmluvu, na základe ktorej nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej. Rovnako tak žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie kauzálneho vzťahu týkajúceho sa uplatnenej zmenky. Z predložených a vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že svedok Y. W. poskytol žalovanej na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 22.07.2014 hotovosť vo výške 34.000,-- eur.

23. Súd poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008, z ktorého vyplýva, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu (poskytnutie pôžičky žalovanej) vzišlo zo strany žalobcu, je na ňom, aby svoje skutkové tvrdenia aj preukázal. Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Z výpovedí žalobcu, svedkyne JUDr. T. W. a svedka Y. W. vyplýva, že svedok Y. W. mal žalovanej poskytnúť dňa 22.07.2014 v poradí druhú pôžičku na základe ústnej dohody vo výške 34 000,-- eur, na zabezpečenie ktorej mala byť vystavená žalovanou sporná zmenka. Z tvrdenia žalobcu preto vyplýva, že kauzou zmenky bola ústna zmluva o pôžičke. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a jej podstatnou náležitosťou je aj reálne odovzdanie druhovo určených hnuteľných vecí (v tomto prípade peňazí), a súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané odovzdanie sumy 34 000,-- eur v hotovosti žalovanej tak, ako to tvrdil žalobca, nemal preukázanú ani existenciu kauzy zmenky. Zmenka preto nekryje žiadnu kauzu, t. j. žiadny záväzok žalovanej, a preto žalovaná nie je povinná zmenkovú sumu uhradiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania existencie kauzálneho vzťahu medzi žalovanou a Y. W. a tým, že k indosovaniu zmenky na žalobcu prešlo simulačným indosamentom, keď žalobca ako indosatár konal vedome a úmyselne na škodu dlžníka (žalovanej), hoci mal nepochybne vedomosť o fiktívnosti ním tvrdeného kauzálneho vzťahu vzťahujúceho sa k zmenke.

24. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

25. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Tvrdil, že v danom prípade došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa , , a tiež h) .

26. Prvou konkrétnou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní je jeho poukaz na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 28.06.2017 s poukazom na považoval medzi stranami za sporné, či zmenka súvisí s kúpnou zmluvou a zmluvou o pôžičke. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa však s touto otázkou nevysporiadal. Zrejme v tejto súvislosti označil žalobca rozsudok za prekvapivé rozhodnutie, pričom za prekvapivé rozhodnutie (s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR - 13 z 12. mája 2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) označil také rozhodnutie, „ktorého základom budú úplne iné odlišné právne úvahy, než boli prezentované účastníkmi v priebehu konania“.

27. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie porušil rovnosť strán sporu, poukazujúc pritom na čl. ods. 1 Základných princípov . V tomto smere vytýkal, že súd žalobcovi neoznámil, že na pojednávaní konanom dňa 23.03.2018 vypočuje svedkyňu J. V.. Vyslovil pritom domnienku, že súd zneužil vedomosť o tom, že žalobca bude odo dňa 22.03.2018 na zahraničnej dovolenke, čím porušil procesné právo žalobcu klásť svedkyni pri výsluchu otázky. Rovnosť strán sporu bola zo strany súdu porušená i tým, že so žalovanou, jej právnym zástupcom a jej matkou sa stýkal mimo pojednávaní a viedol s nimi rozpravy, o čom má svedčiť záznam na č. l. 148 spisu - po vyhlásení rozsudku žalovaná zostala v pojednávacej miestnosti po odchode žalobcu a právneho zástupcu žalovanej a viedli spolu rozhovor. Pri odročovaní pojednávaní bral sudca do úvahy časové požiadavky ohľadne nového termínu vznášané právnym zástupcom žalovanej. Naopak v prípade, keď žalobca požiadal o odročenie pojednávania, súd sa vyjadril, že nejde o dôležitý dôvod a pojednávanie neodročil, vykonal na ňom výsluch svedkyne, zamedzil žalobcovi predniesť záverečnú reč a vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany. Za svojrázny žalobca označil postup súdu, ktorý sa premietol do toho, že žalovaná bola vypočutá až po výpovediach žalobcu a svedkov.

28. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svedeckú výpoveď svedkyne JUDr. W. citoval rozporne z jej skutočným znením a túto aj nesprávne vyhodnotil. Svedkyňa vo výpovedi jednoznačne uviedla, že žalovaná jej vyplatila kúpnu cenu presne tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve, teda pri jej podpise. Súd prvej inštancie pri svojich úvahách spochybňujúcich dôveryhodnosť výpovede svedkyne opomenul skutočnosť, že pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a vyplatení sumy 34.000,-- eur, ako aj vyplatení ďalšej sumy 34.000,-- eur a podpise zmenky boli prítomní žalobca, svedok Y. W., svedkyňa JUDr. T. W. a žalovaná. Výpovede žalobcu, svedka Y. W. a svedkyne JUDr. T. W., preto musia byť zhodné, keďže žiaden z nich nemôže tvrdiť niečo iné, ako sa v skutočnosti stalo. Žalovaná sa podľa žalobcu snaží presvedčiť súd, že pri poskytnutí peňazí svedkom Y. W. bola len ona a svedkyňa JUDr. T. W., čo je v rozpore so skutočnosťou. Svedkyňa U., ktorá prítomná nebola, nemôže o priebehu poskytovania peňazí podať vierohodnú výpoveď.

29. Podľa žalobcu hodnotenie výpovede svedka Y. W. z hľadiska jeho chovania a hodnotenie jeho zdravotného stavu súdom sú zavádzajúce, pričom žalobca poznamenal, že sudca „asi študoval aj psychológiu“ a „asi je aj doktor medicíny“. Vo vzťahu k tvrdeniu sudcu, že žalobca bránil výpovedi svedka Y. W., žalobca uviedol, že ide o starého človeka trpiaceho kardiovaskulárnym ochorením, ktorý prekonal náhlu mozgovú príhodu, následkom čoho sa ťažko vyjadruje, čo súd odmieta uznať. Z výpovede svedka Y. W. súd vytrhol nepodstatnú časť, týkajúcu sa pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, nevenoval však pozornosť odpovediam na otázky, týkajúce sa poskytnutia peňazí žalovanej na základe zmenky, ktorá je predmetom tohto konania. Svedok pritom na opakované otázky jednoznačne uviedol, že žalovanej požičal opätovne sumu 34.000,-- eur, žalovaná zmenku podpísala a peniaze mu nevrátila. Z výpovede tohto svedka jednoznačne vyplýva, že disponoval finančnou hotovosťou požičanou žalovanej.

30. Žalobca označil za vykonštruované tvrdenia žalovanej, jej právneho zástupcu a svedkyne U.. Žalovaná vedome klamala a svedkyňa U. nebola prítomná pri vyplácaní pôžičky podľa zmluvy o pôžičke ani pri vyplácaní finančnej hotovosti podľa zmenky. Vo svojej výpovedi uvádza skutočnosti, ktoré sa nestali, jej odpovede sú nesúvislé a zmätočné.

31. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje (sp. zn. 1MObdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008), nepovažuje žalobca v tomto konaní za použiteľné. Žalobca v priebehu konania neuvádzal, že kauzou zmenky bola ústna zmluva o pôžičke. Tieto tvrdenia vyprodukoval súd prvej inštancie bez akéhokoľvek reálneho podkladu, a takáto skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedkov a žalovanej. Svedok Y. W. vyplatil sumu 34.000,-- eur žalovanej na základe zmenky, ako to zhodne uvádzali žalobca, svedok Y. W. a svedkyňa JUDr. T. W..

32. V konaní nebolo preukázané konanie žalobcu (indosatára) na škodu žalovanej v okamihu indosácie zmenky a súd v tomto smere neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdzovali. Túto skutočnosť v priebehu konania netvrdila ani žalovaná strana a prvýkrát s ňou prichádza až súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

33. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že žalovanej bolo nedôvodne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

34. Žalobca ďalej poukazuje na vývoj finančnej situácie žalovanej v rozhodnom období, pričom dospieva k záveru, že v prípade, ak by svedok Y. W. žalovanej nepožičal sumu 34.000,-- eur, žalovaná by nemohla uhradiť kúpnu cenu kupovanej domovej nehnuteľnosti predávajúcej II. JUDr. T. W..

35. Žalobca súdu prvej inštancie tiež vyčítal, že sa nevysporiadal s dohodou o urovnaní, ktorú sa žalovaná snažila vnútiť pôvodnému veriteľovi. V článku I a článku II navrhovanej dohody je uvedené, že ide o 2 právne tituly - zmluvu o pôžičke a zmenku. Žalovaná v dohode tvrdí, že prevzala 2-krát sumu 34.000,-- eur od svedka Y. W.. Žalobca tvrdí, že žalovaná dohodou chcela docieliť, aby nemusela vrátiť sumu 34.000,-- eur Y. W..

36. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil zmätočne, menil výpovede svedkov tak, aby vyhovovali jeho rozhodnutiu. Výsledok hodnotenia dôkazov podľa žalobcu nezodpovedá pravidlám logického myslenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli a opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmenka mala kryť kauzálny vzťah medzi žalovanou a Y. W., že žalobca konal vedome a úmyselne na škodu žalovanej, hoci mal vedomosť o fiktívnosti ním tvrdeného kauzálneho vzťahu vzťahujúceho sa k zmenke. Tieto závery súd prvej inštancie podľa žalobcu neodôvodnil.

37. V závere svojho odvolania žalobca zdôrazňuje abstraktný charakter zmenky a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. júla 2012, uvádza, že pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Žalobca vzápätí uvádza, že žalovaná prevzala od pôvodného veriteľa sumu 34.000,-- eur na základe zmenky za prítomnosti žalobcu, pôvodného veriteľa - svedka Y. W. a svedkyne JUDr. W.. Uplatnená zmenka nesúvisí so žalovanou uvádzanými skutočnosťami - kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.2014, ako ani so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014. Žalobca pripúšťa, že z ustanovenia § 17 ZZŠ vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej, a nie na žalobcovi. Žalovaná strana netvrdila, že žalobca v čase indosácie zmenky konal vedome na škodu žalovanej a v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy. Bol to súd prvej inštancie, ktorý takúto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nahradil za žalovanú.

38. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

39. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Úvahy žalobcu o abstraktnej a nespornej povahe zmenkového záväzku označila žalovaná za účelové a nesprávne, ktoré nie je možné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci aplikovať na predmetný prípad. Zmenka mala povahu zabezpečovacieho nástroja, ktorý zabezpečoval splnenie povinností žalovanej (vo vyjadrení sa zjavne nesprávne uvádza žalobkyne) k hlavnému zmluvnému vzťahu založeného kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.2014. Keďže splnením podľa zanikol záväzok dlžníka vyplývajúci z hlavného právneho vzťahu, zanikol aj zabezpečovací právny vzťah vyjadrený predmetnou zmenkou, konkrétne dňa 31.10.2014 bezhotovostným bankovým prevodom sumy vo výške 34.000,-- eur na účet JUDr. T. W.. Pokiaľ by bolo pravdou, že celú kúpnu cenu vo výške 34.000,-- eur žalovaná vyplatila JUDr. W. už pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy dňa 22.07.2014, tak následným vyplatením kúpnej ceny vo výške 34.000,-- eur na jej účet dňa 31.10.2014 by došlo na strane JUDr. W. k bezdôvodnému obohateniu. JUDr. T. W. žalovanú pri podpise zmenky utvrdzovala v tom, že predmetná zmenka zabezpečuje plnenie dlžníka - žalovanej zaplatiť kúpnu cenu podľa predmetnej kúpnej zmluvy a JUDr. W. bola vynucovaná z dôvodu, že bez jej podpísania nepodpíše ani predmetnú kúpnu zmluvu. V kúpnej zmluve bolo v rozpore s realitou uvedené, že kúpna cena vo výške 34.000,-- eur bola pri podpise zmluvy zaplatená v hotovosti. Žalovaná od svedka Y. W. pri uzatváraní prvej fiktívnej pôžičky zo dňa 21.07.2014 neprevzala žiadnu sumu peňazí.

40. Podľa žalobcu mala predmetná zmenka údajne zabezpečovať plnenie povinností z údajnej druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur, o ktorej však ani žalobca a ani svedkovia neboli schopní presne uviesť, kde a kedy mala byť suma 34.000,-- eur poskytnutá, a kto bol pri tom prítomný. Keďže pre vznik samotnej zmluvy o pôžičke musí dôjsť aj k skutočnému odovzdaniu požičiavanej sumy peňazí, a túto skutočnosť sa doposiaľ nepodarilo preukázať, žiadna zmluva o pôžičke nikdy nevznikla. Žalovaná prijatie uvedenej peňažnej sumy kategoricky popiera.

41. Žalovaná označila za nedôveryhodné tvrdenie svedka Y. W., že žalovanej poskytol 2-krát po sebe sumu peňazí vo výške 34.000,-- eur, o ktorých sám nevedel povedať, kedy konkrétne boli tieto sumy poskytnuté. Žalovaná pritom spochybňuje aj schopnosť uvedeného svedka poskytnúť hotovosť vo výške 68.000,-- eur z úspor nachádzajúcich sa u neho doma, a to vzhľadom na jeho majetkové pomery, ako aj na skutočnosť, že ide o človeka vo vyššom veku a zdravotne postihnutého.

42. Podľa žalovanej by súd nemal poskytnúť ochranu uplatnenému nároku žalobcu aj s poukazom na Čl. 5 Základných zásad , pretože úkony žalobcu zjavne slúžia na zneužitie práva.

43. Z uvedených dôvodov, preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania.

44. Uznesením sp. zn. zo dňa 17.04.2019 rozhodol Najvyšší súd SR o prikázaní sporu na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre z dôvodu definovaného (nemožnosti súdu konať z dôvodu, že jeho sudcovia sú vylúčení). Vec bola následne tunajšiemu odvolaciemu súdu predložená 22.05.2019.

45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu už v podobe repliky nevyjadril.

46. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec na pojednávaniach dňa 27.02.2020 a 30.07.2020, nariadených v súlade s (ďalej len ), pretože dospel k záveru o potrebe zopakovania časti dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie.

47. Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

Podľa na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

48. Odvolací súd považuje úvodom za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v priebehu prvoinštančného konania dokazovanie listinami nevykonával v zmysle tak, že by bol listiny alebo ich časti prečítal, či oznámil ich obsah, pretože listinné dôkazy predkladané stranami v opise doručoval protistrane, pričom pravosť týchto listín nebola spochybnená. Uvedené platí aj vo vzťahu k mailovej komunikácii nachádzajúcej sa v spise na č. l. 29 a súvisiacim návrhom dohody o urovnaní (č. l. 28 spisu). Dôkaz týmito listinami predloženými žalovanou síce bol vykonaný doručením ich opisu žalobcovi (ktorý ich autenticitu a obsah nespochybnil), súd však z týchto dôkazov nevyvodil žiadne skutkové zistenia. Keďže odvolací súd uvedené listiny považuje za relevantné vo vzťahu k sumáru skutkových zistení zistiteľných z vykonaného dokazovania (a na potrebu zohľadnenia návrhu spomínanej dohody o urovnaní v odvolaní poukazuje aj žalobca), bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané týmito listinami znova pred odvolacím súdom, inak by odvolací súd vzhľadom na ustálenú judikatúru na ich obsah nemohol prihliadať. Odvolací súd dôkaz týmito listinami vykonal na pojednávaní uskutočnenom dňa 30.07.2020 oznámením ich obsahu v súlade s v súvislosti s . K nariadeniu pojednávania odvolací súd pristúpil tiež z dôvodu, že mal určitú mieru pochybností vo vzťahu k skutkovým zisteniam uvádzaným súdom prvej inštancie, ktoré mali vyplývať zo svedeckej výpovede svedkyne JUDr. T. W.. Dôkaz výpoveďou svedkyne JUDr. T. W. odvolací súd zopakoval z dôvodu pochybností, či súd prvej inštancie dospel na základe tohto vykonaného dôkazu k správnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že dospel k presvedčeniu, že svedkyni by bolo možné položiť ďalšie doplňujúce otázky, prostredníctvom ktorých by bolo možné precíznejšie preveriť hodnovernosť jej svedeckej výpovede vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré vo svojej výpovedi uvádzala, a ktoré sa odvolaciemu súdu (rovnako ako súdu prvej inštancie) pre posúdenie veci javia ako rozhodujúce.

49. Svedkyňa JUDr. T. W. vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom opísala dôvody a okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy opísanej v odseku 13. tohto odôvodnenia a zmluvy o pôžičke opísanej v odseku 14. tohto odôvodnenia v podstate zhodne, ako vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie. V rámci toho uviedla, že pri spracovaní textu kúpnej zmluvy vysvitlo, že žalovaná nemá dostatok peňazí na zaplatenie celej kúpnej ceny. Manžel svedkyne Y. W. prejavil ochotu požičať žalovanej sumu 34.000,-- eur, ktoré mala následne použiť na úhradu časti kúpnej ceny predmetnej domovej nehnuteľnosti za podiel prevádzanej nehnuteľnosti patriaci svedkyni JUDr. T. W.. Uvedené bolo príčinou spísania zmluvy o pôžičke, ktorú bola žalovaná spolu s jej matkou ako ručiteľkou podpísať a overiť podpisy. Tieto udalosti sa podľa svedkyne odohrali dňa 21. júla 2014.

50. Nasledujúce udalosti svedkyňa opísala tak, že žalovaná opätovne prišla za jej manželom Y. W. s požiadavkou na požičanie ďalších 34.000,-- eur, pričom jej manžel aj tieto odovzdal, na potvrdenie čoho žalovaná podpísala zmenku. Pri odovzdaní peňazí žalovanej v oboch prípadoch boli prítomní: žalovaná, žalobca, manžel svedkyne a svedkyňa. Žalovaná peniaze poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke podľa svedkyne odovzdala pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy dňa 22. júla 2014. Pôžičku na základe písomne uzavretej zmluvy mala žalovaná vrátiť manželovi postupne v splátkach a peniaze zo zmenky mala zaplatiť pravdepodobne v januári 2015. Žalovaná svedkyňu vyzývala na prevzatie peňazí, svedkyňa jej však oznámila, že peniaze je povinná vrátiť jej manželovi. Na opakované žiadosti svedkyňa mailom žalovanej oznámila, aby peniaze poukázala na bankový účet vo VÚB.

51. Svedkyňa vo svojej výpovedi poukázala tiež na dohodu o urovnaní, ktorú jej svedkyňa doručila mailom v priebehu mesiaca september. S poukazom na text tejto dohody o urovnaní svedkyňa zdôraznila, že samotná žalovaná uviedla, že je dlžná manželovi svedkyne peniaze z dvoch právnych úkonov: zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky. Ako dôvod postúpenia práv zo zmenky svedkyňa uviedla zhoršenie zdravotného stavu jej manžela v roku 2015.

52. Na opakované otázky predsedu senátu, kedy sa žalovaná vrátila s podpísaným exemplárom písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 opätovne do domácnosti svedkyne s požiadavkou na požiadanie ďalších 34.000,-- eur, svedkyňa kategoricky uviedla, že sa tak stalo ešte dňa 21.07.2014. Bolo to v rovnaký deň, kedy žalovaná prevzala peniaze z pôžičky a zároveň jej bol odovzdaný text zmluvy o pôžičke za účelom jeho podpísania. Na otázku predsedu senátu, či si je svedkyňa istá tým, že k podpísaniu kúpnej zmluvy nachádzajúcej sa v spise na č. l. 30 a nasl. došlo dňa 22.07.2014, svedkyňa po nahliadnutí do textu tejto zmluvy, svoju výpoveď zmenila tak, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná až dňa 24.07.2014. Svedkyni bola prečítaná časť svedeckej výpovede uskutočnenej pred súdom prvej inštancie (č. l. 102 p.v. ods. 4 až 13) s tým, aby vysvetlila ako vo svojej novej svedeckej výpovedi dospela k jednoznačnému záveru, že žalovaná podpísala písomnú zmluvu o pôžičke, priniesla ju a o poskytnutie v poradí druhej sumy 34.000,-- požiadala v rovnaký deň, čiže 21.07.2014. Svedkyňa k tomu uviedla, že takéto presvedčenie nadobudla na základe toho, že na predmetnej zmenke je uvedený deň vystavenia 21.07.2014, čo uvádza aj samotná žalovaná vo svojom návrhu dohody o urovnaní. Svedkyňa na výzvu predsedu senátu potvrdila autenticitu mailovej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise na č. l. 29 a uviedla, že tento email jej písala žalovaná v súvislosti so zaslaním návrhu dohody o urovnaní. Na otázku členky senátu, či vie svedkyňa vysvetliť, že sa v spise nenachádza zmluva o pôžičke zo dňa 21.07.2014 s overenými podpismi, svedkyňa uviedla, že podpisy boli overené. V reakcii na uvedené žalobca súdu okamžite predložil osvedčovacie doložky o pravosti podpisu (č. l. 382) , z ktorých vyplýva, že Y. U. a žalovaná vlastnoručne podpísali listinu až dňa 22.07.2014. Na nadväzujúcu otázku členky senátu, aby svedkyňa vysvetlila, ako je možné, že k osvedčeniu podpisov došlo dňa 22.07.2014 a žalovaná sa mala vrátiť s osvedčenou zmluvou späť k svedkyni dňa 21.07.2014, svedkyňa podráždene pripustila, že sa žalovaná vrátila až dňa 22.07.2014, nechápe prečo to súd zaujíma, a či súd „nemá nič iné na práci“. Na otázku členky senátu položenú v závere svedeckej výpovede svedkyňa potvrdila, že s požiadavkou na druhú pôžičku žalovaná prišla, až keď sa vrátila po podpísaní prvej pôžičky.

53. Svedecká výpoveď JUDr. T. W. pokračovala kladením otázok zo strany právneho zástupcu žalovanej, v rámci jej ďalšieho priebehu však podľa názoru odvolacieho súdu nebolo uvedené nič, k čomu by sa svedkyňa nebola vyjadrila už v predchádzajúcich častiach svedeckej výpovede.

54. Žalobca, právny zástupca žalovanej a ani žalovaná vo svojich prednesoch na pojednávaní pred odvolacím súdom neuviedli nič, čo by už nebolo obsiahnuté v ich doterajších písomných podaniach v prvoinštančnom a odvolacom v konaní a v ich prednesoch na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie.

55. Ako už bolo avizované v odseku 47. tohto odôvodnenia, súd prvej inštancie zopakoval aj časť dokazovania listinami, konkrétne mailovou komunikáciou nachádzajúcou sa v spise na č. l. 29 a návrhom dohody o urovnaní nachádzajúcim sa v spise na č. l. 28. Email zo dňa 28.09.2019 (18:38) bol odoslaný z adresy odosielateľa T. W. na adresu žalovanej, pričom ako autor jeho obsahu je v závere uvedené meno W.. Týmto emailom bolo žalovanej oznámené, že manželka (evidentne svedkyňa JUDr. T. W.) žalovanej v telefonickom rozhovore dňa 26.09. uviedla, že celú sumu pôžičky môže vrátiť na konkrétny bankový účet vo VÚB a.s. V texte správy je ešte uvedené, že potvrdenie o splnení záväzku sa vydáva po jeho splnení. Email zo dňa 29.09.2014 (17:15) bol odoslaný z adresy žalovanej na adresu T. W.. Žalovaná v ňom oslovuje Y. W. a JUDr. T. W., pričom poukazuje na to, že zmluva o pôžičke z 21.07.2014 neuvádza vrátenie zmenky pri jednorazovom vyplatení dlžnej sumy. Z uvedeného dôvodu žalovaná žiada opakovane o podpísanie dohody o urovnaní tvoriacej prílohu emailu. Žalovaná správe deklaruje záujem vyplatiť dlžnú sumu jednorazovo.

56. Text Dohody o urovnaní je podpísaný len žalovanou a Y. U., pričom za strany tejto dohody označuje Y. W. (ako veriteľa), žalovanú (ako dlžníčku) a Y. U. (ako ručiteľku). V článku I ods. 1 textu tejto dohody je jej účel deklarovaný ako urovnanie sporných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zmenky vystavenej dlžníkom dňa 21.07.2014. V odseku 2 tohto článku je deklarované, že dlžník sa zaviazal zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 21.07.2014, že do 31.12.2014 vráti veriteľovi dlh v celkovej výške 34.000,-- eur. Ručiteľ sa v zmluve o pôžičke zaviazal, že ručí za vrátenie pôžičky veriteľovi. Dlžník sa zaviazal zo zmenky vystavenej dňa 21.07.2014, že veriteľovi vráti do 03.01.2015 sumu v celkovej výške 34.000,-- eur. Predmetom tejto dohody je podľa jej článku II upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri urovnaní nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zmenky zo dňa 21.07.2014 vystavenej dlžníkom. V článku III ods. 2 upravujúcom práva a povinnosti zmluvných strán sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi sumu vo výške 34.000,-- eur v deň podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami, a to bezhotovostným prevodom na konkrétny bankový účet veriteľa. V článku III ods. 3 sa veriteľ zaväzuje po uhradení (podaní príkazu na úhradu v banke) odovzdať dlžníkovi zmenku, ktorú vystavil v prospech veriteľa. Článok III ods. 5 obsahuje vyhlásenie, že plnenia vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky sa splnením bodu 2 tohto článku považujú zo strany dlžníka a ručiteľa za splnené a veriteľ sa zaväzuje, že si plnenia zo zmluvy o pôžičke a zmenky nebude uplatňovať voči dlžníkovi a ručiteľovi.

57. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu dospel k nasledujúcim záverom. V prvom rade považuje za potrebné v zhode so súdom prvej inštancie vo vzťahu k abstraktnému charakteru zmenkového vzťahu podotknúť, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho zmluvného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva kauzálnym vzťahom. Je pravdou, že pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je na tomto vzťahu nezávislá, a že tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené. Práve uvedené vytvára abstraktný charakter zmenky. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa, krytý zmenkovo právnym vzťahom, do zmenkovo právneho vzťahu sa automaticky neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. K spochybneniu nárokov zo zmenky však predsa len môže dôjsť s poukazom na súvislosti vyplývajúce z kauzálneho vzťahu, pričom uvedené umožňuje ustanovenie § 17 ZZŠ (jeho citáciu viď v odseku 15. tohto odôvodnenia). Žalovaná v priebehu súdneho konania takúto námietku uplatnila, keď namietala, že zmenka v danom prípade kryla jej záväzok zaplatiť svedkyni JUDr. T. W. kúpnu cenu podielu domovej nehnuteľnosti vo výške 34.000,-- eur. Zároveň žalovaná namietala, že záväzok z kauzy zanikol splnením, keďže kúpnu cenu v uvedenej výške svedkyni zaplatila. Vo svojich námietkach doručených súdu prvej inštancie dňa 19.01.2016 uviedla, že uplatňovanie nárokov zo zmenky napriek uvedenému môže mať až charakter podvodného konania, keďže s rodinou W. okrem kúpy podielu domovej nehnuteľnosti JUDr. T. W. nemala žiaden vzťah, na základe ktorého by JUDr. T. W., Y. W. alebo žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 34.000,-- eur, ktorý by zabezpečila zmenkou prospechu Y. W..

58. V úzkej nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že to bol práve žalobca, ktorý v priebehu konania pri popieraní kauzálnej námietky žalovanej vymedzil iný kauzálny vzťah, o ktorom s jednoznačnosťou tvrdil, že bol skutočnou príčinou vystavenia predmetnej zmenky. Tento kauzálny vzťah popísal vo svojej výpovedi uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa 08.09.2017 pred súdom prvej inštancie, pričom uviedol, že text predmetnej zmenky pripravil on, zmenka kryla v poradí druhú pôžičku, o ktorú požiadala žalovaná vo výške 34.000,-- eur. Žalovaná mala otca žalobcu Y. W. požiadať o v poradí druhú pôžičku (tú, ktorá bola krytá predmetnou zmenkou) v deň nasledujúci po poskytnutí prvej pôžičky vo výške 34.000,-- eur, ktorá bola poskytnutá na základe písomnej zmluvy o pôžičke. Podľa žalobcu sa tak stalo pri príležitosti návštevy žalovanej, v rámci ktorej odovzdala podpísanú písomnú zmluvu o prvej pôžičke. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s adekvátnosťou poukazu prvoinštančného súdu na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1M Obdo V 9/2007, podľa ktorých dovolací súd vyslovil, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom... Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, správne súdy konštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi.

59. Ak sa teda žalobca rozhodol v konaní tvrdiť, že predmetná zmenka kryje úplne inú kauzu, než na ktorú poukazuje žalovaná vo svojej kauzálnej námietke, je samozrejmé, že ohľadne pravdivosti tohto skutkového tvrdenia znáša dôkazné bremeno. Žalobca na preukázanie pravdivosti tohto svojho skutkového tvrdenia navrhol vykonanie jediného dôkazu - návrhu dohody o urovnaní vypracovanej žalovanou (viď jej obsah popísaný v odseku 56. tohto odôvodnenia). Závery prvoinštančného súdu, podľa ktorých existencia kauzy tvrdenej žalobcom nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, považuje odvolací súd za správne a v dôsledku zopakovania časti dokazovania odvolacím súdom dokonca došlo k posilneniu ich argumentačného základu. Odvolací súd považuje za primárne dôležité v tomto smere zdôrazniť, že väzbu predmetnej zmenky na kauzu popísanú žalobcom spochybňuje už nelogickosť v nadväznosti jednotlivých udalostí v rámci skutkového deja popísaného samotným žalobcom a svedkyňou JUDr. T. W.. Už samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že vlastná zmenka, z ktorej si uplatňuje v tomto konaní nároky, bola žalovanou vystavená dňa 21.07.2014, pričom tento údaj času vystavenia vyplýva aj z predmetnej zmenky. Zároveň žalobca a svedkyňa JUDr. T. W. vo svojich výpovediach zhodne tvrdili, že zmenkou mala byť zabezpečená v poradí druhá pôžička poskytnutá žalovanej vo výške 34.000,-- eur, pričom žalovaná mala o jej poskytnutie požiadať svedka Y. W. za prítomnosti žalobcu a svedkyne JUDr. T. W. pri príležitosti svojej návštevy v domácností W., v rámci ktorej im odovzdala text písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 po overení pravosti svojho podpisu a podpisu jej matky matrikou na tejto zmluve. Či k tejto návšteve žalovanej došlo ešte dňa 21.07.2014, čiže v rovnaký deň, ako bol žalovanej zo strany svedkyne JUDr. T. W. odovzdaný text písomnej zmluvy o pôžičke za účelom overenia pravosti podpisu, prípadne či sa tak stalo až v deň nasledujúci, nebolo možné z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne ustáliť. Žalobca síce v tomto smere vypovedal tak, že návšteva žalovanej, pri ktorej požiadala o poskytnutie druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur krytej zmenkou, sa uskutočnila až deň po poskytnutí prvej pôžičky vo výške 34.000,-- eur, svedkyňa JUDr. T. W. však vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom prvej inštancie pripúšťala tak alternatívu, že k návšteve žalovanej spojenej s požadovaním druhej pôžičky došlo ešte dňa 21.07.2014, ako aj alternatívu, že sa tak stalo až v nasledujúci deň. Najmä zo zvukového záznamu jej svedeckej výpovede vykonanej pred súdom prvej inštancie je pritom zrejmé, že túto nepresnosť vysvetľovala tým, že si predmetné okolnosti už presne nepamätá. Rovnaká svedkyňa však vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom zrazu kategoricky tvrdila, že táto návšteva žalovanej sa uskutočnila ešte dňa 21.07.2014, čiže ešte v rovnaký deň, ako jej bol u W. odovzdaný text za účelom overenia pravosti podpisov žalovanej a jej matky. Že uvedené tvrdenie svedkyne nezodpovedá skutočnosti demaskoval paradoxne samotný žalobca, ktorý predložil vo väzbe na písomnú zmluvu o pôžičke počas výpovede svedkyne osvedčovacie doložky o pravosti podpisu, z ktorých je zrejmé že žalovaná aj matka mali predmetnú zmluvu podpísať pred notárom až dňa 22.07.2014. Svedkyňa konfrontovaná touto skutočnosťou vo svojej výpovedi vzápätí podráždene (čo zreteľne zachytáva zvukový záznam) skorigovala svoju výpoveď tak, že za deň, kedy žalovaná požiadala o poskytnutie v poradí druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur označila deň 22.07.2014.

60. Žalobca a zhodne aj jeho matka - svedkyňa JUDr. T. W., vo svojich výpovediach zhodne tvrdili, že kauzou predmetnej zmenky je v poradí druhá zmluva o pôžičke peňažnej sumy 34.000,-- eur poskytnutej žalovanej zo strany Y. W.. Aj na základe okolností uvedených v odseku 59. tohto odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné prijať záver, že takéto spájanie predmetnej zmenky s takouto kauzou nezodpovedá skutočnosti a súdu sa javí iba ako fabulácia. Opis skutkových okolností prezentovaný žalobcom a svedkyňou JUDr. T. W. totiž postráda vnútornú logiku z hľadiska časovej následnosti jednotlivých udalostí. Spoľahlivo bolo totiž výpoveďou JUDr. T. W. napokon ustálené, že žalovaná sa mohla s údajnou požiadavkou na poskytnutie v poradí druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur do domácnosti W. dostaviť až dňa 22.07.2014, pretože tak žalobca ako aj spomenutá svedkyňa tvrdili, že žalovaná prišla s požiadavkou na poskytnutie v poradí druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur náhle až pri tej návšteve, pri ktorej svedkyni odovzdala text písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 s overenými podpismi. Keďže podpisy žalovanej aj matky na predmetnej zmluve boli overené až dňa 22.07.2014, je vylúčené, že by sa tak bolo stalo už dňa 21.07.2014, ako vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom pôvodne kategoricky tvrdila svedkyňa JUDr. T. W. napriek tomu, že vo svojej skoršej výpovedi pred súdom prvej inštancie o tom mala určité pochybnosti. Po konfrontovaní svedkyne so skutočnosťou, že podpisy spomínaných osôb na predmetnej zmluve o pôžičke boli overené až dňa 22.07.2014, svedkyňa sama zmenila svoju výpoveď a uznala, že žalovaná sa dostavila s textom zmluvy s overenými podpismi až dňa 22.07.2014. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že tak žalobca ako aj svedkyňa zdôrazňovali, že údajná druhá pôžička poskytnutá žalovanej bola zabezpečená vystavením zmenky z dôvodu potreby rýchleho zabezpečenia náhlej požiadavky žalovanej na ďalšiu pôžičku, ktorú vzniesla až v súvislosti s odovzdaním textu písomnej zmluvy o pôžičke dňa 22.07.2014. Ako je však zo zmenky zrejmé, a tvrdí to aj samotný žalobca, zmenka ktorá má podľa tvrdenia žalobcu zabezpečovať pôžičku, bola žalovanou vystavená už dňa 21.07.2014, čiže jednoznačne skôr, než sa podľa vlastných tvrdení žalobca a svedkyňa JUDr. T. W. vôbec dozvedeli o požiadavke žalovanej na ďalšiu pôžičku. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vylučuje pravdivosť skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že účelom predmetnej zmenky bolo zabezpečenie akejsi druhej pôžičky, ktorá mala byť údajne poskytnutá zo strany Y. W. žalovanej, keďže zabezpečovacia zmenka nemohla byť žalobcom predložená na podpis žalovanej o 1 deň skôr, než sa žalobca (spolu so svedkyňou JUDr. T. W.) podľa vlastného tvrdenia vôbec mal dozvedieť, že žalovaná prejaví záujem o ďalšiu pôžičku. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že podľa tvrdenia žalobcu a svedkyne JUDr. T. W. mala byť predmetná zmenka vystavená jednoznačne až po údajnom vznesení požiadavky žalovanej na poskytnutie v poradí druhej pôžičky vo výške 34.000,-- eur.

61. Aj z uvedených dôvodov sa odvolací súd prikláňa k záveru, že skutočná kauza zmenky súvisela tak, ako to tvrdí žalovaná, so zaplatením jediného skutočne existujúceho záväzku vo výške 34.000,-- eur, ktorý mala žalovaná voči svedkyni JUDr. T. W. z titulu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu od tejto svedkyne kupovaného podielu nehnuteľnosti. Rovnako ako súdu prvej inštancie aj odvolaciemu súdu sa javí absurdná konštrukcia, podľa ktorej by manžel predávajúcej JUDr. T. W. - svedok Y. W. reálne odovzdal žalovanej sumu 34.000,-- eur za tým účelom, aby bola táto suma o pár dní na to vyplatená jeho manželke žalovanou z titulu kúpnej ceny. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považuje tiež za nepravdepodobné, že by svedok Y. W. disponoval v hotovosti doma sumou celkovo 68.000,-- eur tak, aby túto bol schopný žalovanej vyplatiť v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich dní. Takáto situácia sa podľa názoru odvolacieho súdu natoľko vymyká obvyklej realite, že by bola uveriteľná iba v situácií, ak by svedok Y. W. bol schopný hodnoverne vysvetliť pôvod uvedenej hotovosti, čo však vo svojej výpovedi odmietol, ako na to napokon poukázal už súd prvej inštancie. Konštrukciu žalobcom tvrdených skutkových okolností okrem uvedeného spochybňuje ďalšia nepravdepodobnosť spočívajúca v tom, že by si žalovaná bola požičala od svedka Y. W. aj v druhom prípade sumu práve 34.000,-- eur, čiže sumu rovnakú, akú potrebovala na zaplatenie kúpnej ceny svedkyni JUDr. T. W.. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vykladať v prospech tvrdení žalobcu ani dohodu o urovnaní vypracovanú žalovanou. Túto je totiž potrebné vnímať aj v kontexte vyššie citovanej mailovej korešpondencie, z ktorej je zrejmé, že žalovaná v emaile adresovanom svedkyni JUDr. W. a svedkovi W. spája svoj záväzok zo zmenky s písomnou zmluvou pôžičke zo dňa 21.07.2014. Ani samotný text žalovanou navrhovanej dohody o urovnaní nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné interpretovať tak, že uznáva existenciu dvoch kauzálnych záväzkov vo výške 34.000,-- eur, keďže pri vyrovnaní záväzkov žalovanej počíta so zaplatením jedinej sumy vo výške 34.000,-- eur.

62. Okrem toho, že nedostatok kauzy zmenky tvrdenej samotným žalobcom bol podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným spôsobom jednoznačne preukázaný, podľa názoru odvolacieho súdu je možné jednoznačne predpokladať, že žalobca pri nadobúdaní predmetnej zmenky konal vedome na škodu žalovanej. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z preukázanej nepravdivosti tvrdení žalobcu o kauze zmenky, ktorej si žalobca musí byť vedomý, keďže ako sám vo svojej výpovedi uviedol, zúčastnil sa všetkých úkonov spojených s odovzdávaním peňazí žalovanej. Keďže zmenka bola na neho prevedená rubopisom za situácie, keď si vzhľadom na vyššie uvedené musel byť vedomý absencie ním neskôr tvrdenej a z vyššie uvedených dôvodov nemožnej kauzy zmenky, je viac než pravdepodobné, že motiváciou indosácie zmenky na jeho rad bolo sťaženie prípadnej obrany žalovanej pri vymáhaní zmenkových nárokov. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu o simulačnom charaktere predmetného indosamentu, čo v zmysle článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ umožňuje žalovanej úspešne vznášať voči žalobcovi kauzálne námietky.

63. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu uvedenú v odseku 26. tohto odôvodnenia. Odvolací súd považuje za dostatočné k tejto námietke uviesť iba toľko, že o prekvapivé rozhodnutie v žiadnom prípade nemôže ísť za situácie, ak si súd prvej inštancie splní povinnosť podľa po vykonaní prvotných úkonov na 1. pojednávaní oboznámiť strany s tým, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi nimi sporné, a ktoré skutkové tvrdenia naopak súd považuje medzi stranami za nesporné. Odvolací súd nechápe argumentačnú podstatu tejto námietky žalobcu, keďže žalobca v podstate súdu prvej inštancie vytýka, že v súlade s realitou vyplývajúcou z postoja strán sporu skonštatoval, že je medzi nimi sporné, či predmetná zmenka súvisí s kúpnou zmluvou a zmluvou o pôžičke. Vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, je potrebné uviesť iba toľko, že žiadne z týchto rozhodnutí nerieši otázku prekvapivého rozhodnutia za okolností, ktoré sa snaží prezentovať žalobca.

64. Námietky žalobcu, podľa ktorých súd prvej inštancie svojím postupom porušil rovnosť strán sporu, považuje odvolací súd rovnako za neopodstatnené a z hľadiska rozhodnutia veci za irelevantné. Povinnosťou súdu nebolo podľa žiadneho z ustanovení žalobcu poučiť, že na pojednávaní (ktoré na žiadosť žalobcu pre absenciu dôležitého dôvodu neodročil) vypočuje svedka. Výpoveď svedkyne J. V. navyše z hľadiska záverov prvoinštančného rozsudku nemožno považovať za rozhodujúcu pre výsledok sporu. Z hľadiska posúdenia veci za nepodstatnú výpoveď tejto svedkyne považuje rovnako aj odvolací súd. Žalobca svoju námietku o uprednostňovaní žalovanej strany vo forme údajnej nadštandardnej komunikácie medzi sudcom a žalovanou stranou, ničím nepreukázal a odvolaciemu súdu nie je zrejmé akú relevanciu má mať v tomto zmysle podanie nachádzajúce sa v spise na č. l. 148, na ktoré žalobca v odvolaní bez ďalšieho poukazuje, a ktoré je len oznámením advokáta žalovanej o tom, že trvá na výsluchu svedkyne J. V..

65. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, a preto ho podľa potvrdil.

66. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.