Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CbZm-66-2015.pdf
PDF · 196.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/66/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: N.. T.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXA, O., proti žalovanej: T.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 3, O., právne zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o zaplatenie zmenkovej sumy 34.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 06.07.2015, doručeným súdu dňa 09.07.2015, domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 34.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že vydaním vlastnej zmenky zo dňa 21.07.2014 sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 34.000 eur dňa 03.01.2015 v prospech Y., na jeho rad. Pôvodný zmenkový veriteľ indosoval zmenku dňa 01.06.2015 na nového zmenkové veriteľa - žalobcu. Zmenková suma nebola žalobcovi zaplatená.
2. Proti predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote námietky. Žalovaná v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedla, že dňa 22.07.2014 uzavrela kúpnu zmluvu s J. V. (sestrou Y.. T. W.) a Y.. T. W. na základe ktorej kúpila od J.j podiel 2/3 a od Y. podiel 1/3 v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. O. zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, stavba súp. č. XXXX rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - garáž bez súp. čísla, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 100.000 eur tak, že predávajúcej T. W. zaplatí žalovaná kúpnu cenu vo výške 66.000 eur v dvoch častiach: sumu 8.600 eur uhradí na účel predávajúcej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. a.s. v deň podpisu zmluvy, a suma 57.400 eur bude poukázaná peňažným ústavom kupujúcej (žalovanej) z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB a.s. na účet predávajúcej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. a.s. po predložení potvrdeného návrhu na vklad a listu vlastníctva s plombou v prospech veriteľa VÚB a.s. O.. Predávajúcej J. V. zaplatila žalovaná sumu 66.000 eur v zmysle zmluvných podmienok. Predávajúcej Y.. W. bola žalovaná povinná zaplatiť kúpnu cenu vo výške 34.000 eur v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 34.000 eur však žalovaná nezaplatila v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, ale kúpna cena bola realizovaná tak, že dňa 2l.07.2014, t.j. deň pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, uzavrela s Y. W. za prítomnosti matky žalovanej Y. U., ako ručiteľa na strane dlžníka, zmluvu o pôžičke na sumu 34.000 eur, z ktorej
vyplýva, že Y. žalovanej požičiava toho dňa sumu 34.000 eur a predmetnú peňažnú sumu jej odovzdal pri podpise zmluvy a že žalovaná ako dlžník preberá toho dňa sumu 34.000 eur, čo potvrdzuje svojim podpisom a zároveň sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu v troch splátkach do 31.12.2014 (l. splátku 10.000 eur do 30.09.2014, 2. splátku pôžičky 10.000 eur do 30.11.2014, 3. splátku pôžičky 14.000 eur do 31.12.2014). Y. W. v skutočnosti žalovanej nepožičal a neodovzdal dňa 21.07.2014 sumu 34.000 eur a táto zmluva slúžila len ako zabezpečenie kúpnej ceny za podiel 1/3 v uvedenej kúpnej zmluve vo výške 34.000 eur. Išlo o fiktívnu zmluvu o pôžičke bez reálneho obsahu. Dňa 21.07.2014 prišla žalovaná s odsúhlaseným návrhom kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.2014 od predávajúcej p. V. k Y.. W. a Y.. W. jej povedala, že s kúpnou zmluvou súhlasí, pokiaľ s ňou súhlasí väčšinový vlastník a vzhľadom k tomu, že pozná rodinnú situáciu, navrhla žalovanej uzavrieť zmluvu o pôžičke, aby si zabezpečila vyplatenie kúpnej ceny vo výške 34.000 eur za jej podiel 1/3, keďže kúpna cena ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nemohla byť zaplatená, lebo žalovaná ešte nemala finančné prostriedky vo výške 34.000 eur. Preto jej Y.. W. predložila zmluvu o fiktívnej pôžičke, kde ako veriteľ vystupoval Y. W., žalovaná ako dlžník a matka žalovanej Y. U. ako ručiteľ. Žalovaná vzápätí išla dať podpísať zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 matke Y. U. a s matkou išla následne overiť podpisy. Keď mala zmluvu o pôžičke podpísanú a s overenými podpismi a priniesla ju Y.. W., tak tá jej zrazu predložila zmenku a túto zmenku Y.. W. zdôvodňovala s tým, že chce mať istotu, že dostane peniaze - kúpnu cenu vo výške 34.000 eur. Zároveň ju JUDr. W. upozornila, že bez podpísanej zmenky nepodpíše kúpnu zmluvu. Žalovaná v tom čase nevidela na postupe Y.. W. nič zlé a bola som presvedčená, že JUDr. W. chce mať len právnu istotu na zabezpečení kúpnej ceny 34.000 eur. Neskôr žalovaná kúpnu cenu vo výške 34.000 eur zaplatila jednorazovo príkazom na úhradu dňa 31.10.2014 a vzápätí dňa 31.10.2014 oznámila Y.. W. a Y. W., že sumu 34.000 eur už zaplatila na účet manželov W., ktoré číslo účtu jej oznámili mailom dňa 28.09.2014. Bola práve žalovaná, ktorá žiadala Y.. W. a Y. W., aby jej oznámili číslo účtu, na ktorý im má poslať kúpnu sumu 34.000 eur z predaja nehnuteľnosti. V oznámení zo dňa 31.10.2014 zároveň žalovaná oznámila Y.. W. a Y. W., že ich vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zo zmenky zo dňa 21.07.2014 sú vyporiadané a zároveň ich požiadala, aby jej vrátili zmenku datovanú dňom 21.07.2014 do 14 dní, nakoľko je táto bezpredmetná. Žalovaná tiež uviedla, že s rodinou W., okrem kúpy podielu 1/3 vyššie uvedenej nehnuteľnosti, nemala žiaden obchodný vzťah, na základe ktorého by Y.. W., Y. W., resp. žalobcovi vznikol nárok voči nej vo výške 34.000 €, ktorý by zabezpečila zmenkou v prospech Y. W.. Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 a zmenku zo dňa 21.07.2014 vyhotovovala Y.. W., ktorá sa žalovanej aj priznala, že uvedené listinné doklady vyhotovila.
3. Súčinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „OSP“) tak, že bol vypustený § 175 OSP, ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 OSP, ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia (t.j. dňom 23. 12. 2015), ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený žalovanému do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
4. K vydaniu zmenkového platobného rozkazu došlo dňa 13.01.2016, to znamená v čase, keď už súd nemohol rozhodnúť takouto formou rozhodnutia. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zmenkový platobný rozkaz zrušil uznesením č.k. 23CbZm/66/2015-75 zo dňa 10.05.2017.
5. Keďže v danej veci nemohlo dôjsť po zmene právnej úpravy (zákonom č. 438/2015 Z.z.) k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, tento logicky ani nemohol byť doručený žalovanej, a vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinnú 01. 07. 2016 (s poukazom na čl. 3 a 4, § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017)
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Y. U., Y.. T. W., Y. W. a J. V., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 21.07.2014, mailovou komunikáciou, návrhom Dohody o urovnaní, Kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.2014, Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014, Výzvou k stretnutiu a dohoda k urovnaniu zo dňa 01.10.2014, Oznámením o zaplatení
zo dňa 31.10.2014, rozhodnutím Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor o povolení vkladu ČV: V XXXX/XX zo dňa 29.10.2014, výpisom z LV č. XXXX, žiadosťou o rezervovanie peňažných prostriedkov, Príkazom na úhradu, návrhom Zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, Potvrdením o vykonanej platbe, výpisom z bankového účtu Y. ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaná vydala dňa 21.07.2014 zmenku, ktorou sa zaviazala, že zaplatí jeho právnemu predchodcovi - zmenkovému veriteľovi zmenku na rad sumu 34.000 eur, pôvodný zmenkový veriteľ postúpil zmenku a s tým spojené všetky práva na žalobcu. Zmenková suma nebola do dnešného dňa zaplatená, ani v časti. Čo sa týka námietok žalovanej, táto nimi zavádza súd a uvádza nepravdivé skutočnosti. Žalovaná spomína kúpnu zmluvu, kde sú úplne iní účastníci než v tomto spore. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, nie je v nej žiadne odvolanie na to, že by zmenka zabezpečovala tento právny vzťah, ani na samotnej zmenke nie je nič také uvedené, a najmä zmluva o pôžičke bola zabezpečená ručením matkou žalovanej a zmenka nebola zabezpečená žiadnym ďalším ručiteľom alebo spoludlžníkom, dokonca ani dátumy splatnosti nesedia. Ak to malo byť tak, že spolu tieto dva právne tituly nejako súvisia, tak by boli vydané v podstate 3 zmenky, pretože podľa zmluvy o pôžičke tam boli 3 dátumy splatnosti a každý je iný ako na zmenke. O zabezpečení alebo nejakej forme ručenia z nejakej inej zmluvy hovorí prvýkrát žalovaná až vo svojich námietkach. Je nesporné, že zmenka je platná, nakoľko sa žalovaná o nejakých vadách zmenky nevyjadrila. Žalovaná zmenku dobrovoľne podpísala. Kúpnopredajná zmluva bola vyhotovená na objednávku kupujúcich. Y.. W. ju vyhotovila v dobrej viere, aby šetrila finančné prostriedky žalovanej. Aj zmluvu o pôžičke vyhotovila Y.. W.. Žalobca bol prítomný pri vyhotovovaní aj zmluvy o pôžičke aj kúpnej zmluvy. Zmenku vypracoval žalobca na základe požiadavky žalovanej na základe toho, že si chcela požičať ešte ďalšie peniaze navyše. Žalovaná prišla a požadovala peniaze, dohodla sa s Y. W. na uzatvorení zmluvy o pôžičke, dostala peniaze, doniesla podpísanú zmluvu o pôžičke, ktorá je úradne overená, kde bol aj ručiteľ Y. U. a potom, keď odovzdala zmluvu o pôžičke, požadovala ďalšiu sumu peňazí. Medzi rodinami boli dobré vzťahy a vzhľadom na to, že už v minulosti požadovala matka žalovanej opakovane nejaké pôžičky, nevidel v tom otec žalobcu nijaký problém. K zaplateniu prvých 34.000 eur na základe pôžičky došlo v hotovosti. Otec žalobcu nemá a nikdy nemal bankový účet, ale má peniaze doma, všetky peniaze si ukladá v hotovosti, nakoľko zarobil značné sumy aj v zahraničí, tak nebol preňho problém vytiahnuť niekoľko tisíc. Otec a matka žalobcu majú už približne 10 rokov rozdelené BSM, nakoľko otec žalobcu podnikal, preto nie je dôvod, aby Y.. W. dávala pokyn na nejaký úkon manželovi, nakoľko sú samostatne hospodáriace osoby. Žalobca vedel o tom, že príslušné pôžičky sa realizovali v júli 2014, v čase účinnosti zákona č. 394/2012 Z.z., ktorý hovorí o obmedzení platieb v hotovosti, ale v zákone sú výnimky, ktoré sa týkajú aj zákona zmenkového šekového. Žalobca svojho otca o tom poučil. Odovzdanie prvej sumy 34.000 eur na základe pôžičky prebiehalo tak, že peniaze otec žalobcu odovzdal žalovanej. Peniaze boli prepočítané pred aj po odovzdaní, nakoľko majú doma čítačku peňazí. Prvé odovzdanie peňazí realizovali doma u žalobcu v obývacej miestnosti, bola tam žalovaná, žalobca a pani W.. Títo traja boli prítomní pri oboch úkonoch, pri prvom bol aj Y. W., ktorý už v tom čase mal problémy s chôdzou, takže väčšinu času sedel v kresle. Spolu prepočítali peniaze, všetci ako tam boli. Žalovaná keď prišla, tie peniaze tam ležali a čakali na ňu. Peniaze odovzdal žalovanej na 99,9 % žalobca, potom sa rozlúčili a odišla. Mala tašku, peniaze si dala do tašky, igelitka to nebola. Druhá suma peňazí 34.000 eur bola žalovanej poskytnutá pri jej návšteve, keď odovzdávala podpísanú a overenú zmluvu o pôžičke. Bolo to na druhý deň v priebehu dňa po prvej pôžičke. Žalovaná vtedy odovzdala zmluvu o pôžičke s overenými podpismi, skontrolovali, či je to tak, ako sa dohodli a potom požadovala ďalšie peniaze od otca žalobcu. Otec žalobcu bol v obývacej miestnosti, ktorá je prepojená s ostatnými miestnosťami. Vzhľadom na to že sú to susedné miestnosti, nebolo potrebné kričať, takže to v podstate vybavovali medzi dverami. Žalovaná povedala, že chce ďalšie peniaze, otec súhlasil. Žalobca s jeho súhlasom išiel vybrať ďalšie peniaze. Vlastnia čítačku peňazí. Žalobca doniesol približne takú sumu peňazí, ako mala byť. Pri poskytnutí peňazí zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky boli žalovanej poskytnuté peniaze v rôznych nominálnych hodnotách. Pri odovzdávaní druhej sumy 34.000 eur žalovanej bola prítomná žalovaná, žalobca a Y.. W.. Otec žalobcu bol v tom čase v obývacej miestnosti. Peniaze sa žalovanej odovzdávali v zádverí. Keďže ich tam spolu prerátavali, tak žalovaná si ich zobrala priamo zo stroja (čítačky). Potom žalovaná opustila dom. Zmenku podpísala pri odovzdaní tých listín. Bola tam tá zmluva, resp. zmenka, žalovaná ju podpísala a súčasne s tým preberala peniaze, počas prerátavania v čítačke peňazí žalovaná podpísala zmenku. Zmenku žalobca stihol vypracovať vtedy preto, lebo má zmenky štandardne v počítači a má ich aj v aute. Behom dvoch minút tam doplní kto dlží a sumu a vytlačí to. Zmenku vytlačil v miestnosti tzv. „knižnici“, kde majú počítač aj s tlačiarňou. Druhá pôžička sa riešila zmenkou preto, že žalovaná chcela ďalšie peniaze
a rodičia žalobcu boli ochotní jej vyplatiť, ale aby to bolo možné zabezpečiť okamžite, tak zmenkou. Žalovaná podpísala zmenku slobodne, nikto ju nenútil, k prišla k rodičom žalobcu z vlastnej vôle a z vlastnej vôle podpísala zmenku.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyplatenie kúpnej ceny, uzatvorenie zmluvy o pôžičke, vyplatenie požičanej sumy sa uskutočnili tak, ako sú v týchto dokumentoch uvedené. Podnet na uzatvorenie kúpnej zmluvy dala žalovaná s jej matkou, žalovaná požiadala o pôžičku a následne o ďalšie financie predchodcu žalobcu. Všetky jednania a vyplatenie peňazí sa uskutočnili v bydlisku predchodcu žalobcu. Pohľadávka žalobcu je odvodená od platnej zmenky. Iné tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, nesúvisia s prejednávanou vecou. Žalovaná prevzala od pôvodného veriteľa sumu 34.000 eur za prítomnosti žalobcu, zmenku dobrovoľne podpísala, uvedenú sumu nevrátila. Požadovanú sumu poskytol pôvodný veriteľ žalovanej ako súkromná osoba, žalovaná teda nie je spotrebiteľom. Uplatnená zmenka nesúvisí so žalovanou uvedenými skutočnosťami, nesúvisí s kúpnou zmluvou zo dňa 22.07.2014, nesúvisí so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014. Skutočnosť, že zmenka nesúvisí so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014 uvádza žalovaná v súdu predloženej dohode o urovnaní, ktorú sa snažila vnútiť pôvodnému veriteľovi. Žalovaná a jej matka viackrát žiadali pôžičky alebo iné služby od pôvodného veriteľa a jeho manželky. Nárok žalobcu v konaní je jednoznačne preukázaný predloženou zmenkou, žalovaná jej pravosť potvrdila.
9. Žalovaná v konaní uviedla, že matka žalovanej a rodina W. sa poznali a pri vzájomných návštevách sa Y.. W. ako právnička vyjadrila, že ak bude chcieť žalovaná s niečím pomôcť, aby sa na ňu obrátila. Y.. W. poznala jej situáciu, jej finančné pomery, vedela že sa snaží o zrušenie BSM po rozvode, z ktorého jej mala plynúť slušná finančná čiastka, ktorú jej zadržiaval bývalý manžel na účte, rodinný dom, byt, garáže, ktoré boli v spoločnom vlastníctve a mala problém s ich užívaním ako spoluvlastníčka. Preto sa vyjadrila po rozvode, že si potrebuje veľmi rýchlo nájsť svoje vlastné bývanie a svoju bytovú otázku som sa snažila riešiť aj prostredníctvom realitných kancelárií. Asi po roku, keď nenašla vhodnú nehnuteľnosť na bývanie, Y.. W. jej sama ponúkla možnosť kúpiť od nej a jej sestry rodičovský dom na U. 3, v O.. Y.. W. jej navrhla, že ak bude súhlasiť väčšinový vlastník, jej sestra J. V., s odpredajom 2/3 podielu, tak bude súhlasiť aj Y.. W. s odpredajom jej 1/3 podielu. Na základe tohto navštívila žalovaná spolu s matkou sestru JUDr. W., ktorá sa vyjadrila veľmi váhavo, zaujímala sa o jej peňažné krytie, akým spôsobom a v akom termíne chce túto nehnuteľnosť odkúpiť. Žalovaná jej predložila potvrdenie banky o predbežnom súhlase na čerpanie úveru, za účelom kúpy nehnuteľnosti vo výške 56.000 eur. Zároveň ju aj informovala o tom, že požiadala o zrušenie BSM, preto nebude problém doplatiť zvyšok kúpnej ceny. Ubezpečila ju, že vlastníctvo, ktoré má v BSM tvorí sumu podľa znalcov vyše 100.000 eur plus finančná hotovosť na účte viac ako 33.000 eur, ktorú jej manžel nedovolil čerpať. Pri ďalšom stretnutí sa p. V. potvrdila svoj záujem predať rodičovský dom. Zároveň vyslovila svoju požiadavku o hodnote rodičovského domu vo výške 100.000 eur, s tým, že žalovaná jej vyplatí cenu za 2/3 podiel po podpise kúpnej zmluvy z odsúhlaseného úveru. Žalovaná s tým súhlasila, pretože mala istotu, že dostane ďalšie finančné prostriedky z predaja bytu. Nepredpokladala však, že nový majiteľ bytu bude potrebovať väčší časový priestor na vybavenie si úveru, a vyplatenie finančného obnosu za byt neprišiel žalovanej v júli 2014, ale až ku koncu septembra 2014. S predbežným súhlasom väčšinovej vlastníčky pani V. išla žalovaná za Y.. W., ktorú informovala o vyjadrení jej sestry k predaju. Y.. W. sa vyjadrila, že keď súhlasí ona, dodrží svoj sľub a bude súhlasiť s predajom rodičovského domu vo výške 100.000 eur, z toho 1/3 podiel 34.000 eur v prospech Y.. W.. O skutočnosti, že termín na vyplatenie ceny bytu v júli 2014, nebude dodržaný, pretože nový vlastník bytu bol vyzvaný bankou na preukázanie niektorých náležitostí, ktoré potreboval k zahájeniu čerpania svojho úveru, o tomto informovala žalovaná aj Y.. W. a požiadala ju o spôsob vyriešenia tohto času, kým nadobudne finančný obnos z predaja bytu. Na to jej Y.. W. navrhla riešenie a dohodli sa na ďalšom stretnutí. Medzitým v mailovej korešpondencii kolovalo znenie kúpnej zmluvy, ktoré žalovaná sprostredkovane od Y.. W. odosielala druhej vlastníčke, pani V.. Žalovaná potrebovala vyriešiť veľmi rýchlo bytovú situáciu, pretože nemohla naďalej zostať v pomeroch nevyhovujúcich pre ňu a jej deti v byte, ktorý vlastnila spolu s bývalým manželom a zároveň ho užívala až do presťahovania sa. S kúpnou zmluvou, ktorú jej podpísala pani V., išla žalovaná spolu s matkou za pani W., ktorá jej pri predložení kúpnej zmluvy predložila aj zmluvu o pôžičke, a poukazovala na to, že ak má problémy s vyplatením bytu, riešením je tá zmluva o pôžičke, ktorá je fiktívna, pretože je v nej uvedené, že žalovanej odovzdali peniaze, čo nebolo pravdou, s tým, že Y.. W. v kúpnej zmluve uvedie, že peniaze prijala pri podpise kúpnej zmluvy, t.j. 34.000 eur v hotovosti. Žalovaná bola prekvapená týmto spôsobom riešenia, ale keďže jej zhoršujúca sa bytová situácia bola už ďalej neudržateľná, bolo v jej záujme podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke, kde na druhej strane jej zase Y.. W. podpísala prijatie
finančných prostriedkov v kúpnej zmluve. Keďže z minulosti nemala podozrenie, že by ju chcela Y.. W. poškodiť, súhlasila s fiktívnou pôžičkou. Pri podpise tejto zmluvy o pôžičke nebol nikto prítomný, len žalovaná a Y.. W.. Keď sa pýtala, prečo je v zmluve uvedené meno Y. W., jej manžel, bolo žalovanej povedané, že je to najlepšie riešenie, pretože Y.. W. vykonáva svoju funkciu sudkyne Krajského súdu v Trnave. Zároveň žalovanú aj upozornila, že ak by prišlo k nejakému súdnemu konaniu, poprie všetko, na čom sa ústne dohodli, aj na tom, že zmluva o pôžičke je fiktívna. Po podpise tejto zmluvy jej podpísala JUDr. W. aj príjmový doklad, ktorý však žalovaná nedostala. Y.. W. požiadala tiež žalovanú, aby zmluva o pôžičke, na ktorej bola uvedená aj jej matka, mala overené podpisy, a preto ju požiadala, aby ich išla dať overiť, na čo sa rozlúčili, nasadla matke do auta, a snažila sa stihnúť úradné hodiny na matrike. Keďže matriku už nestihla v úradných hodinách, išli na ňu nasledujúci deň, a po overení podpisov žalovanej a jej matky na zmluve o pôžičke sa vrátili znova k Y.. W., ktorej predložila zmluvu o pôžičke podpísanú aj jej matkou, kde bolo v prílohe aj overenie podpisov. Keď Y.. W. ukázala túto zmluvu a žiadala ju, aby podpísala kúpnu zmluvu, ktorú jej opakovane predložila, povedala, že chce mať istotu, že kúpnu cenu za svoj 1/3 podiel vo výške 34.000 eur určite dostane, a preto predložila žalovanej aj zmenku, kde bol uvedený dátum 21.07., hoci už bolo 22.07., na čo sa žalovaná vyjadrila, že ona nepotrebuje žiadnu zábezpeku, peniaze z bytu prídu možno okolo 30 - 60 dní oneskorene. Y.. W. sa vyjadrila, že dovtedy sa môže stať čokoľvek, a môže byť že banka odstúpi, a žalovaná nebude mať žiadne peniaze, na čo ju ubezpečila, že má iné nehnuteľnosti zo spoločného vlastníctva bývalého manžela v BSM, ktoré sú taktiež v predaji a je otázkou času, že ich bude mať. Y.. W. povedala, že chce mať do konca roka 2014 vyplatenú kúpnu sumu, a ak tak nebude podľa pôžičky, trvá na tom, aby bola podpísaná zmenka, kde bol uvedený termín splatnosti január 2015. Doložila, že ona nie je nútená nehnuteľnosť predávať, ale chce mať istotu, že jej bude kúpna suma vyplatená a dovtedy žalovanej nepodpíše kúpnu zmluvu. Žalovaná nečakala, že jej JUDr. W. do takej miery nebude dôverovať a že bude žiadať duplicitne zábezpeku jednej a tej istej sumy. Žalovaná teda súhlasila aj s podpisom tejto zmenky, aby sa mohla čím skôr vysťahovať. Keď podpísala zmenku, predložila JUDr. W. aj zmluvu o budúcej zmluve za účelom prenájmu garáže, ktorá bola na pozemku vedľa rodičovského domu, a bola predmetom kúpy a uvedená v kúpnej zmluve. Na to žalovaná Y.. W. odpovedala, že je predčasné podpisovať túto zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, pretože znalecký posudok, ktorý bola nútená predložiť žalovaná banke na túto nehnuteľnosť, sa vyjadroval o veľmi zlom technickom stave, a potrebe rozsiahlej rekonštrukcie, vrátane garáže. Zmluva o budúcej nájomnej zmluve, ktorá bola žalovanej predložená 22.07.2014 jej dala Y.. W. už podpísanú do rúk, že dátum na 4. strane potom môže byť od augusta 2014. Keď si doma prečítala celé znenie tejto zmluvy o prenájme, bola nielen nahnevaná, ale aj prekvapená, čo vlastne JUDr. W. od nej žiada. Nielen podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke, zmenku, ale aj nevýhodnú zmluvu o nájme, v ktorej je uvedené, že bude bezplatná, s tým, že si ako nájomkyňa môže uplatniť aj bremeno na vstup ku garážam. Odvtedy akonáhle jej nepodpísala túto zmluvu o budúcej zmluve, vzťahy medzi rodinami sa začali veľmi meniť. JUDr. W. žalovaná fiktívnu sumu na základe fiktívnej zmluve o pôžičke nevyplatila, aj keď v zmluve o kúpe nehnuteľnosti to tak bolo uvedené, čakala na finančné prostriedky z predaja bytu. Ako zamestnankyňa, ktorá má trvalý pracovný pomer, mala žalovaná dostatok finančných prostriedkov, aby mohla vyžiť, nebola nútená si od ďalších fyzických osôb požičiavať, pretože vedela, že v dohľadnej dobe bude mať okrem nehnuteľnosti aj predmetný súhlas banky na ďalší úver, za účelom rekonštrukcie. Pracovník banky sa vyjadril, že má slušné krytie, pretože je vlastníčkou hmotného aj nehmotného majetku v BSM. Keď žalovaná obdržala peniaze z predaja bytu, oslovila telefonicky pani W., že si chce vyrovnať pohľadávku u nej, ktorá vyplývala z kúpnej zmluvy. Poukázala zároveň na to, že zmluva o pôžičke je fiktívna, ale žiaľ neuvádza číslo účtu, kde by jej mohla vyplatiť finančné prostriedky vo výške 34.000 eur. Keďže telefonicky žalovaná nebola úspešná požiadala ju aj viackrát písomnou formou s doporučenkou, aby jej Y.. W. uviedla číslo účtu. Keďže nereagovala na listy, poslala jej aj z banky potvrdenie o zábezpeke, že táto suma 34.000 eur je stále rezervovaná na účte žalovanej v prospech Y.. W. a čaká len na určenie čísla účtu, na ktoré má byť poukázaná. Po dlhšej odmlke pani W. reagovala mailom, kde uviedla svoje číslo a na základe neho žalovaná túto transakciu zrealizovala. Po zrealizovaní jej kataster poslal rozhodnutie o prevode nehnuteľností a ona začala so stavebnými úpravami. Vtedy sa začali prejavovať členovia rodiny W., ktorí stále neodovzdali kľúč od nehnuteľnosti, chodili na pozemok, napriek k tomu že ich vyzvala, že by bola rada, aby odovzdali kľúče a ak majú nejaké veci v garáži, aby si ich v stanovenom termíne zobrali. Žalobca osobne chodil do garáže, aj bez jej vedomia sa pohyboval na pozemku, napriek tomu nehnuteľnosť už bola písaná na ňu. Vyplatením sumy 34.000 eur pokladala za vysporiadané ich vzťahy a nechcela ich už vyhrocovať do väčších sporov. Hoci je v kúpnej zmluve týkajúcej sa nehnuteľnosti písané, že kupujúca zaplatila predávajúcej 2 kúpnu sumu 34.000 eur pri podpise zmluvy, žalovaná neodovzdala, nezaplatila finančnú hotovosť 34.000 eur, pretože ju nemala a čakala na vyplatenie bytu. Od rodiny W. si reálne nepožičala žiadnu sumu. Žalovaná pritom mala za to,
že keď pozná pána W., manžela Dr. W., ako vrátnika na Správe mestského majetku, ktorý napriek svojmu ťažkému zdravotného stavu musí vykonávať takúto ťažkú prácu, že je on vo finančnej tiesni. Nemala poznatok o tom, že by mal nejakú finančnú hotovosť, a ani ju to nezaujímalo, pretože nebola odkázaná na to, aby si niekde požičiavala alebo pýtala peniaze. Žalovaná bola prinútená podpísať len zmluvu o pôžičke a zmenku, pretože Y.. W. podmieňovala podpis kúpnej zmluvy podpísaním zmluvy o pôžičke a zmenky, s tým, že ak nepodpíše tieto dva doklady, nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy s odôvodnením, že Y.. W. chce mať istotu, že tých 34.000 eur dostane z kúpy rodičovského domu. Zmluva o pôžičke bola vytlačená v písomnej forme a žalovanej odovzdaná pri podpise u Y.. W.. Všetky zmluvy boli vypracované u Y.. W., keď žalovaná prišla, už ich mala nachystané, nepýtala za ne žiadnu odplatu. Pri podpise zmluvy o pôžičke aj pri podpise a odovzdaní zmenky bola prítomná len žalovaná a Y.. W., v oboch prípadoch stáli v chodbičke, ktorá je veľmi úzka na to, aby tam mohol byť niekto ďalší, bol tam stolík, botník. Znenie kúpnej zmluvy sa dohadovalo v mailoch, pretože potrebovali mať medzi sebou ujednotený text, preto podpísali kúpnu zmluvu 22.07.2014 a s týmto textom kúpnej zmluvy odišla žalovaná do banky, v banke si pripravili úverové záložné zmluvy, návrh na vklad a v dohodnutom termíne 24.07. do banky prišli všetky zúčastnené strany, banka to už mala vytlačené, ony prišli len k podpisu a všetky strany si išli overiť podpisy na matriku, a po vrátení sa znova do banky pôvodní vlastníci, čiže pani V. a Dr. W. podpísali záložné zmluvy ako spoluvlastníci, žalovaná potom odovzdala návrh na vklad do katastra, a zároveň požiadala pracovníka banky, aby banka uvoľnila finančné prostriedky z jej úveru v prospech pani V. ktoré bolo vykonané, ako je v zmluve uvedené v 2 čiastkach.
10. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že výpovede žalobcu a svedkyne Y.. W. na pojednávaní boli koordinované. Obaja uvádzajú, že žalovaná si mala požičať peniaze od Y. W. dvakrát sumu 34.000 eur, na dvakrát v dvoch rôznych dňoch. Prvá suma 34.000 eur bola krytá zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2014, z ktorej vyplýva, že peniaze mali byť 21.07.2014 vo výške 34.000 eur odovzdané Y. W. a prevzaté T.. W. U.. Druhá suma 34.000 eur mala byť podľa tvrdenia žalobcu a svedkyne Y.. W. krytá zmenkou vystavenou dňa 21.07.2014, ako abstraktným cenným papierom, z ktorého nevyplýva, že sa vzťahuje na pôžičku sumy 34.000 eur, a že peniaze titulom pôžičky boli odovzdané a prevzaté. Žalobca aj svedkyňa Y.. W. tvrdia, že po druhú sumu peňazí mala prísť žalovaná najskôr na druhý deň. Z uvedeného vyplýva, že obaja tak skoordinovali svoje výpovede, že sa dostali mimo rámca zmenky, ktorá bola vystavená dňa 21.07.2014 a zmenka zo dňa 21.07.2014 teda nemôže kryť pôžičku sumy 34.000 eur, ku ktorej malo dôjsť o deň, dva, tri neskôr. Žalobca svojou výpoveďou zavádzal súd, pretože žalovaná nikdy nelákala v dome Y. W. od neho žiadne peniaze, lebo na to nemala dôvod. Aj kúpnu zmluvu uzatvárala až po tom, keď mala prísľub od banky, že jej bude poskytnutý úver na kúpu rodinného domu od rodiny W.. Zároveň mala prisľúbené, že dostane od banky ďalší úver na rekonštrukciu domu. Žalobca a svedkyňa sú vo vzájomnom vzťahu syn a matka, majú spoločný záujem na výsledku konania, a zároveň nemajú objektívny písomný doklad o tom, že žalovanej vyplatili druhýkrát sumu 34.000 eur titulom druhej pôžičky, a že ona druhú sumu 34.000 eur aj prevzala, nakoľko samotná zmenka túto skutočnosť nepotvrdzuje. Zároveň poukazuje na rozpor vo výpovediach žalobcu a svedkyne JUDr. W. s dátumom vystavenia zmenky, čo by v podstate znamenalo, že žalovaná si trikrát požičala po 34.000 eur, nakoľko tvrdia, že v deň požičania peňazí sumy 34.000 eur bola vystavená zmenka. Pokiaľ ide o výsluch svedka Y. W., ten bol ovplyvnený skutočnosťou, že žalovanej nebolo umožnené byť pri výsluchu svedka, klásť svedkovi otázky a bezprostredne reagovať na svedkove tvrdenia v priebehu výsluchu. Prítomnosť žalovanej bola znemožnená v dôsledku konania vlastníčky nehnuteľnosti, v ktorej sa uskutočnil výsluch, JUDr. T. W., ktorá neumožnila jej prítomnosť pri výsluchu svedka. Okrem toho, súd síce žalobcu upozornil na nevhodné správanie a na možnosť poriadkovej pokuty, avšak tým to zo strany súdu skončilo a nevhodné správanie žalobcu pokračovalo. Svedok Y. W., otec žalobcu a manžel Y.. T. W., sa vyjadril k veci tak, že si rozhodujúce okolnosti nepamätal. Účelovo si pamätal len to, že druhá pôžička bola zabezpečená zmenkou, čo v kontexte iných pamäťových vnemov svedka pôsobilo ako naučená časť jeho výpovede. Keď svedok uvádzal, že prvú sumu 34.000 eur údajne požičal pani U. (matke žalovanej), toto jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalobcu a Y.. W.. Svedok nebol schopný povedať odkiaľ má peniaze, kto bol prítomný pri uzavretí údajnej prvej pôžičky s pani U., nebol schopný uviesť kde sa peniaze odovzdávali, kedy sa mu prvá pôžička vrátila, jeho výpoveď je v rozpore s tvrdením žalobcu a Y.. W.. Na otázku ako bola zabezpečená druhá pôžička 34.000 eur svedok W. najprv uviedol, že si nepamätá, neskôr tvrdil, že bola zabezpečená zmenkou. Napriek tomu, že svedok Y. tvrdil, že nevie kedy sa mu prvá pôžička vrátila, tak tvrdil, že po vrátení prvej pôžičky požičal druhú sumu 34.000 eur. Zároveň si svedok nepamätá, kde bola odovzdaná suma 34.000 eur žalovanej, svedok nebol schopný reagovať na otázku, kto bol prítomný pri poskytnutí druhej sumy 34.000 eur. V rozpore s logikou veci svedok tvrdil, že žalovaná ho žiadala, aby spravil zmenku, a to údajne z dôvodu, že chcela vrátiť sumu 34.000 eur
po častiach, čo je nezmysel. Na otázku, či mu bola suma 34.000 eur zabezpečená zmenkou vrátená zo strany T.. U., odpovedal svedok rozporuplne „áno, áno, nie pani U., počkajte, ja si nepamätám!“ Na ďalšiu otázku svedok uviedol, že si nepamätá, kedy bola uzavretá druhá zmluva o pôžičke a kedy bola podpísaná zmenka. Svedok Y. W. celkovo vypovedal nevierohodne, zjavne účelovo, vedel povedať len to, na čo bol žalobcom pripravený. Nevhodné správanie sa žalobcu bolo demonštrované aj vtedy, keď žalobca dával svedkovi otázky a v priebehu otázok sa začal nepochopiteľne a bezdôvodne smiať na odpovediach svedka W..
11. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že uplatnená zmenka je neplatná, pretože bola založená zrejme podvodným konaním, alebo konaním, kde žalovaná konala v omyle. Žalovaná konala v omyle z presvedčenia, že zabezpečuje pre p. W. vyplatenie kúpnej ceny vo výške 34.000 eur za podiel 1/3 nehnuteľnosti. Nebolo treba nič zabezpečovať, všetko už bolo zabezpečené, pretože v kúpnej zmluve pod bodom 4 je písané, že predávajúcej v rade II - Y.. W., kupujúca zaplatila kúpnu cenu vo výške 34.000 eur v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Lenže v skutočnosti nezaplatila ku dňu podpisu zmluvy ani cent Y.. W.. Kúpnu zmluvu vyhotovovala Y.. W.. Ustanovenia zaplatení kúpnej ceny v kúpnej zmluve sú nesprávne, nakoľko žalovaná ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nemala finančnú hotovosť vo výške 34.000 eur, aby ju mohla vtedy zaplatiť. Ak by tieto údaje uvedené v kúpnej zmluve sedeli, na čo by si potom požičiavala žalovaná od pána W. sumu 34.000 eur, keď už kúpna cena bola vyplatená podľa zmluvy? Vzhľadom na nesprávne ujednanie ohľadne zaplatenia kúpnej ceny za podiel 1/3 Y.. W. sa vytvoril priestor, aby Y.. W. tvrdila žalovanej, že na istenie vyplatenia kúpnej ceny potrebuje okrem pôžičky, ktorá už bola podpísaná, ešte aj podpísať zmenku. Žalovaná nebola v tom čase schopná odhadnúť riziko podpísania zmenky, bola v dobrej viere, že zmenka bude slúžiť výlučne len na zabezpečenie vyplatenia kúpnej ceny za podiel 1/3 Y.. W.. Z tohto dôvodu spornú zmenku podpísala. Bola však prekvapená, keď po zaplatení kúpnej ceny za podiel 1/3 v celkovej výške 34.000 eur ku dňu 31.10.2014 na účet, ktorý jej Y.. W. oznámila, keď Y.. W. jej nechcela vrátiť zmenku. Y.. W. vo svojej výpovedi uvádza, že „kúpna zmluva je prvý úkon, ktorý vyvolal ďalší úkon, ktorým je zmluva o pôžičke“. Kúpna zmluva je zo dňa 22.07. a nemohla byť preto časovo prvý úkon a nemohla predbehnúť zmluvu o pôžičke. V kúpnej zmluve zo dňa 22.07.2014 je vpísaný údaj, ktorý je v rozpore s pravdou, a to že predávajúci a kupujúca zaplatila kúpnu cenu vo výške 34.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto kúpna cena bola platená až neskôr, a zaplatenie kúpnej ceny korešponduje so stavom finančných prostriedkov, ktoré žalovaná súdu poskytla. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že zmluva o pôžičke bola formálna, k žiadnej pôžičke dňa 21.07.2014 neprišlo a žalovaná žiadnu pôžičku od Y. W. neprevzala. Y.. W. vo svojej výpovedi tiež uvádza, že „manžel a ja sme v podstate poskytli žalovanej tieto peniaze, resp. manžel s mojim súhlasom“. Ani v tomto sa nedokázali zjednotiť, koho to boli peniaze, ktoré sa údajne mali v rámci prvej pôžičky poskytnúť žalovanej. Z prehľadu financií žalovanej vyplýva, akými finančnými prostriedkami disponovala a z akých zdrojov vychádzajú jednotlivé čiastky. Žalovaná nebola odkázaná na nejakú pôžičku od Y. W., a pokiaľ dňa 30.10.2014 zaplatila kúpnu cenu vo výške 34.000 eur Y.. W., tak to nebolo z pôžičky peňazí zo dňa 21.07.2014, ale bolo to z tých peňazí, ktoré sú uvedené ako zdroj príjmov žalovanej, predovšetkým je to suma 35.000 eur z predaja bytu pani U.. Aj svedok Y. W. spomína prvú pôžičku, ale tak, že táto prvá pôžička bola poskytnutá pani U., čiže matke žalovanej. Y.. W. hovorí, že pani U. tam nikdy nebola v čase, keď sa robili tieto úkony. Aká je potom vierohodnosť výpovede JUDr. W., Y., keď ich výpovede sú vzájomne v rozpore. Y. W. okrem toho, že tvrdil, že došlo k druhej pôžičke peňazí vo výške 34.000 eur, ktorú on odrazu mal k dispozícii, ktorá pôžička bola krytá zmenkou, nevedel nič bližšie uviesť, kedy po poskytnutí prvej pôžičky bola poskytnutá druhá pôžička, kde sa tak stalo, kto bol pri tom prítomný, ako sa vyplácali, resp. odovzdávali peniaze, a ako bola dohodnutá doba splatenie tohto úveru. Vedel len to, čo mal naučené, a nič viac okolo toho.
12. Svedok Y. W. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou a jej matkou p. U. boli priatelia, žalovanej požičal peniaze, aby si kúpila dom, a pokiaľ nemali kľúče od domu pravidelne navštevovali rodinu W. a keď im nedali kľúče, potom zistil, akí sú podvodníci. Na otázku, či si pamätá rok 2014 uviedol, že si ho pamätá, že mal vtedy lepší zdravotný stav. Nepamätal si komu v roku 2014 požičal peniaze, ale vedel uviesť, že požičal sumu 34.000 eur. Požičal ich p. U. (matke žalovanej), lebo potrebovala kúpiť dom. Nespomínal si, ako sa dohodli na vrátení peňazí, nepamätal si ako a kedy mala p. U. vrátiť peniaze. Zmluvu o tom nespísali. Pani U. peniaze svedkovi vrátila. A potom prišla jej dcéra - žalovaná, a chcela si požičať peniaze, aby vyrovnala dlh. Nepamätal si, kedy presne poskytol pôžičku žalovanej, ale bolo to keď vrátila prvú pôžičku. Druhú pôžičku 34.000 eur mala vrátiť na základe zmenky po čiastkach. Nepamätal si , kto bol prítomný pri tom, keď dal žalovanej druhú pôžičku 34.000 eur. Zmenku doniesol jeho syn (žalobca). Žalovaná chcela, aby sumu druhej pôžičky zabezpečili zmenkou, teda ona pýtala
tú zmenku a svedok jej dal peniaze. Sumu 34.000 eur na prvú pôžičku, aj sumu 34.000 eur na druhú pôžičku mal svedok doma. S manželkou majú zrušené BSM, a peniaze, ktoré požičal boli len jeho. Svedok si nepamätal, kedy bola podpísaná zmenka. Na otázky žalobcu svedok uviedol, že poskytol dve pôžičky, obe v sume po 34.000 eur, pričom pôžičku zo zmenky žalovaná svedkovi nevrátila a dlží mu sumu 34.000 eur.
13. Svedkyňa Y.. T. W. vo svojej výpovedi uviedla, že kúpna zmluva je prvý úkon, ktorý vyvolal ďalší úkon, ktorým je zmluva o pôžičke. I keď kúpna zmluva je datovaná neskorším dňom, pôžička bola žalovanej poskytnutá pred týmto termínom, vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná chcela nadobudnúť podiel v rodinnom dome na U., avšak nemala peniaze, tak pri dojednávaní kúpnej zmluvy manžel svedkyne na žiadosť žalovanej jej poskytol 34.000 eur, ktoré boli kúpnou cenu podielu. Z toho dôvodu podpísala zmluvu o pôžičke, tieto peniaze jej boli vyplatené v termíne pred 22.07.2014, manžel svedkyne jej vyplatil peniaze po dohode obsahu zmluvy o pôžičke, táto išla podpísať spolu s ručiteľkou a iniciatívne overiť podpisy. Kúpnu cenu potom žalovaná vyplatila svedkyni pri overovaní podpisu na kúpnej zmluve. Tam boli prítomné len svedkyňa a žalovaná, na matrike. Pri vyplácaní sumy pôžičky bola prítomná svedkyňa, jej manžel ako veriteľ, ktorý peniaze poskytol, aj žalobca. Po podpísaní zmluvy o pôžičke žalovaná požiadala manžela svedkyne, či by jej neposkytol ďalšie peniaze v takej istej výške. Pri vyplácaní boli prítomní okrem žalovanej, manžel svedkyne, svedkyňa a žalobca. Žalovaná bez nejakých námietok podpísala zmenku, zobrala peniaze. Svedkyňa uviedla, že ona a jej manžel v podstate poskytli žalovanej tieto peniaze, resp. manžel s jej súhlasom, z dôvodu, že potrebovala vyriešiť svoje rodinné problémy. Tento čin oľutoval už v čase, keď mala žalovaná zaplatiť prvú splátku z pôžičky, a túto splátku nezaplatila, to bolo v septembri. Vtedy začala žalovaná vypisovať svedkyni mail a SMS, aby prišla do banky, že peniaze sú nachystané. Svedkyňa však na to nereagovala, a to z dôvodu, že peniaze poskytol manžel, išlo o čisto manželove peniaze, keďže majú rozdelené BSM niekedy od roku 2010, takže získala dojem, že žalovaná nechce zaplatiť zmenku, keďže neprejavila ochotu zaplatiť ani peniaze z pôžičky. Žalovaná obdržala peniaze vo výške 34.000 eur na základe pôžičky, ktoré v podstate použila na zaplatenie kúpnej ceny. Okrem toho boli jej vyplatené peniaze na základe zmenky a túto zmenkovú istinu nevrátila. Pani U. približne 4 dni predtým ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke prestala chodiť ku nim domov a nebola u nich už potom nikdy. V zmluve bola uvedená ako ručiteľka, pretože žalovaná hovorila, že chce tak poistiť tie peniaze, že dá aj matku za ručiteľku. Overiť podpisy boli iniciatívne žalovaná s jej matkou. Najprv jej bolo poskytnutých 34.000 eur na základe zmluvy o pôžičke a na ďalší deň, keď doniesla podpísanú zmluvu o pôžičke jej bolo poskytnutých ďalších 34.000 eur zo zmenky. Manžel svedkyne má peniaze v hotovosti doma, do banky nedáva žiadne peniaze. Svedkyňa nevedela uviesť, či žalovaná prišla so žiadosťou o požičanie druhých 34.000 eur na druhý deň po dátume 21.07.2014 alebo či sa vrátila žalovaná v ten istý deň. Jej manžel mal aj týchto 34.000 eur k dispozícii doma. Svedkyňa si nepamätala, kto prišiel s nápadom, aby poskytnutie druhej sumy bolo kryté zmenkou, či jej to povedal manžel svedkyne alebo či žalovaná navrhla, pretože bolo to tak rýchlo. K vyplateniu sumy pôžičky došlo tak, že žalovaná potom, keď žiadala, aby sa svedkyňa dostavila do VÚB na prevzatie peňazí, na to svedkyňa nereagovala, napísala mail, aby žalovaná poukázala peniaze na jej účet vo VÚB, bolo to niekedy v októbri 2014 vo výške 34.000 eur.
14. Svedkyňa J. V. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca je synom jej sestry, ale s touto rodinou sa už niekoľko desiatok rokov nestýkajú, pretože mali už v minulosti spory. So žalovanou sa stretla ohľadom predaja nehnuteľnosti domu, ktorý spolu s matkou žalobcu predávali. So žalovanou sa stretla párkrát, a to pri obhliadke domu, pri príprave zmluvy a pri bežných stretnutiach, ktoré súviseli s predajom domu, napr. pri príprave kúpnej zmluvy, hypotekárnej zmluvy. Vyplatenie kúpnej ceny v zásade dohodla najprv žalovaná s pani W. matkou žalobcu, ako spoluvlastníčkou a tam bolo dohodnuté, že podiel svedkyne bude vyplatený prevodom na účet z úspor žalovanej a z hypotekárneho úveru. Podiel pani W. mal byť vyplatený nejakým spôsobom, na ktorý si svedkyňa nespomína, pri podaní návrhu na vklad na kataster. Žalovaná a pani W. jej predložili návrh zmluvy a ona nemala dôvod s tým nesúhlasiť. Svedkyňa určila, že kúpna cena bude 100.000 eur a tá sa podľa majetkových podielov rozdelila. So žalovanou a p. W. boli podpisovať hypotekárnu zmluvu v banke, pričom im uniklo, že banka urobila v hypotekárnom úvere chybu a bolo potrebné túto zmluvu prepracovať a boli vyzvané prísť ju do banky znova podpísať. Neskôr s odstupom nejakého času ju kontaktovala žalovaná, že pani W. odmieta nanovo podpísať zmluvu, mala s ňou nejaký problém, problém s podpisom kúpnej zmluvy.
15. Svedkyňa Y. U. vo svojej výpovedi uviedla, že s rodinou W. mali sme priateľské vzťahy. Keď si dala dcéra (žalovaná) druhýkrát žiadosť o rozvod, hľadali pre ňu ubytovanie alebo kúpu nejakej nehnuteľnosti
s tým, že svedkyňa musí predať byt, aby to v tej prvej fáze vedeli zaplatiť, žalovaná mala dvakrát vybavený úver v banke, nemohli to kupovať skôr, ako bola rozvedená, a tým pádom jej prvý úver padol, druhý úver jej bol schválený na 66 000 eur, a na zvyšok kúpy nehnuteľnosti chceli použiť peniaze z predaja bytu. Okrem toho mala žalovaná majetok BSM, tam bola slušná čiastka, a navyše svedkyňa mala už 20-ročné „doťahovačky“ s bratom ohľadom rodičovského dedičstva, aj tam mali peniaze. Lenže úver žalovanej v auguste končil, museli preto celú vec urýchliť, prejednávali to s pani W., už pri rozvode to riešila s nimi, pomáhala im. Takto došlo k tomu, že sa s pani W. bavili, či nie je možné, keď majú dom prázdny, dať tento dom do prenájmu. Pani W. im vysvetlila, že ten dom má so sestrou a do prenájmu to nie je dobré. Vysvetlila im, že má sestru, s ktorou sa nevedia pokonať ohľadom dedičstva, že jej sestra má podiel na dome 2/3, pani W. 1/3, a že keď sa dohodnú s jej sestrou, že keď im to predá, potom to predá aj pani W.. Preto svedkyňa riešila v auguste predaj jej bytu a v septembri jej došli peniaze za predaj tohto bytu. Pokiaľ ide o kúpu rodinného domu p. V. a p. W., keď podpísali kúpno-predajnú zmluvu, najprv s pani V., pani W. sa pýtala, či to je podpísané. Následne išli s pani V. podpísať zmluvy do banky, najprv išla do banky pani V. s dcérou svedkyne, svedkyňa zatiaľ čakala pred bankou s pani W.. Následne išla do banky podpísať zmluvy pani W. a svedkyňa zase zostala vonku s pani V.. Z banky potom išla s dcérou na kataster, aby im „zadokladovali“ zmluvy. Pani V. im dala hneď kľúče od domu a potom im dala kľúčik aj pani W.. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za kúpu 1/3 podielu na dome, svedkyňa žiadala, aby to bolo na papieri, že nebudú žiadne splátky za tú tretinu podielu, ale tá tretina kúpnej ceny bola rozpísaná v kúpnej zmluve. Svedkyňa hovorila Y.. W., že dostane naraz tie peniaze cez banku na účet potom, ako predám byt. Na môj účet došli peniaze do Poštovej banky v polovici septembra a dcéra si to predisponovala do VÚB banky, kde ona mala účet, aby sa to dalo následne preúčtovať na účet pani W. a tým pádom sa mal anulovať nejaký tzv. dlžný úpis. Pokiaľ ide o zmenku bola to len zábezpeka, pretože pani W. neverila tomu že ten byt svedkyňa predá do konca roka s tým, že keď ho svedkyňa dovtedy nepredá, tak potom v januári bude Dr. W. žiadať naraz všetko zaplatiť, na základe toho dokladu
- zmenky. Ubezpečovala ju, že peniaze budú, že to nevyplatí na splátky, ale naraz na účet. Akonáhle prišli peniaze na jej účet do Poštovej banky, dcéra mala dispozičné právo, tak si ich predisponovala na svoj účet vo VÚB banke, kde mala účet aj pani W.. Následne došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov, rodina W. chodila do predaného domu, pretože ešte mali kľúč, došlo k „výstupom“ na dome, chodili si do domu brať ešte nejaké veci. Táto vec bola pre ňu vybavená, lebo žiadne iné peniaze si nemienili požičať, nepotrebovali to. Na prerábku domu si vzala svedkyňa spotrebný úver vo výške 2600 eur. Keď predala byt, zostalo jej cca 20 000 eur, dokúpila zariadenie, zaplatila elektrikárov, prerábku „vrchu“, aby tam mohla ísť žalovaná bývať. Na základe zmenky si nepožičali fyzicky žiadne peniaze a vonkoncom nie v hotovosti. Na zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014 si svedkyňa spomína, bola tam uvedená ako ručiteľka, lebo tak si to formulovala Y.. W.. Všetky doklady písala p. W.. Ako veriteľ je v zmluve uvedený Y. W., čo Y.. W. odôvodňovala tým, že bola zamestnaná na krajskom súde a že ona nemôže peniazmi disponovať. Jasne bolo povedané, že to pôjde cez účet. V žiadnom prípade žalovaná neprevzala od p. W. sumu 34.000 eur v hotovosti, to je blud na hranici podvodu. Neprichádza do úvahy, aby žalovaná dostala Svedkyňa povedala Y.. W., že dostane na účet celých 34 000 eur. Svedkyňa uviedla, že hoci vedela, že je to zle napísané v zmluve o pôžičke, túto zmluvu podpísala, lebo pani W. povedala, že potom nemôže v banke podpísať kúpnu zmluvu, lebo nemá zábezpeku. Podpísanie zmluvy o pôžičke bolo doslova vynútené, boli robené nátlaky na žalovanú, lebo bola na tom psychicky zle. Žalovaná nemohla zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy p. W. sumu 34.000 eur, lebo nemala žiadnu hotovosť, lebo mala ešte v riešení jej BSM. Túto sumu nemohla peniazmi, ktorá mala dostať titulom pôžičky, lebo také peniaze nemala. Žalovaná svedkyni nespomínala, že by chodila k Y.. W., p. W., alebo žalobcovi a požičiavala si nejaké peniaze. O tom by svedkyňa dobre vedela, pretože žalovaná používala jej účet, a Y.. W. by svedkyni nepožičala 100 eur. Svedkyňa si nikdy nepožičala od rodiny W. nejaké peniaze, nepožičali by jej. Pani W. žiadala od žalovanej, aby podpísala zmenku, a žalovaná došla za svedkyňou, aby to podpísala aj ona. Žalovaná nehovorila nič o tom, že by si v súvislosti so zmenkou požičala peniaze od rodiny W., dňa 21.07.2014 nemala pri sebe žiadny väčší obnos peňazí. Žalovaná mala len peniaze na účte s bývalým manželom a tie boli zablokované, k tomu ona nemala prístup. Pani W. predložila žalovanej zmluvu o budúcej nájomnej zmluve s tým, aby dcéra podpísala, svedkyňa dcére vynadala a nedovolila jej predmetnú zmluvu podpísať, na základe čoho došlo ku konfliktu s pani W. a jej synom. Na prvé stretnutie u W. dňa 21.07.2014 doviezla svedkyňa dcéru, vyložila ju, ale nechcela ísť do domu pani W., tak žalovanú počkala vonku. Aj na druhý deň tam žalovanú odviezla, dovnútra však nešla. Keď sa dcéra vracala nemala so sebou nič, ani kabelku. Zmluvu o pôžičke podpisovala svedkyňa a aj ju bola overiť u notára preto, lebo to bola podmienka pani W., že inak kúpnu zmluvu nepodpíše v banke. Svedkyňa ďalej uviedla, že na ňu nebol vyvíjaný psychický nátlak, ale na jej dcéru, ktorá si potrebovala zohnať bývanie. Pani W. chcela záruky, že dostane peniaze za dom do konca roka, povedala, že keď do konca
roka nedostane peniaze, tak v januári 2015 pristúpi k vymáhaniu kúpnej ceny. Žiadnu pôžičku fyzicky nevyjednávali. O tom, že je uvedená ako ručiteľka v zmluve, to prvýkrát videla vtedy, keď jej to dcéra doniesla ako z mailu stiahnuté hneď v ten deň 21.07.2014. Pokiaľ ide príkaz na úhradu sumy 35.000 eur zo dňa 22.09.2014, svedkyňa uviedla, že dostala peniaze za predaj bytu a dcéra si predisponovala na svoj účet 35.000 eur.
16. Z predloženej zmenky súd zistil, že táto bola vystavená žalovanou v O. dňa 21.07.2014 v prospech zmenkového veriteľa Y. W., U. XXA, O. na sumu 34.000 eur so splatnosťou dňa 03.01.2015 s doložkou „bez protestu“. Na rubovej strane zmenky sa nachádza rubopis, podľa ktorého indosoval zmenkový veriteľ zmenku na rad na žalobcu dňa 01.06.2015.
17. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie (č.l. 168 spisu) vyplýva, že žalovaná dňa 31.10.2014 poukázala na účet T. W. sumu 34.000 eur s informáciou pre príjemcu „Vyplatenie pôžičky a zmenky z 21.07.2014“.
18. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2014, J. ako predávajúca I. a JD. ako predávajúca II. predávajú žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX za kúpnu cenu 100.000 eur. Podľa čl. IV zmluvy kupujúca zaplatí predávajúcej I. kúpnu cenu vo výške 66.000 eur v dvoch častiach - sumu 8.600 eur na účet predávajúcej I. v deň podpisu zmluvy a sumu 57.400 eur na účet predávajúcej I. prostredníctvom hypotekárneho úveru. A zároveň kupujúca zaplatila predávajúcej II. kúpnu cenu vo výške 34.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy.
19. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014 Jozef Klepanec ako veriteľ požičiava toho dňa sumu 34.000 eur žalovanej ako dlžníčke a peňažnú sumu odovzdáva žalovanej pri podpise zmluvy. Podľa čl. II. zmluvy dlžníčka preberá toho dňa požičanú sumu 34.000 eur. Podľa čl. V. zmluvy sa dlžníčka zaväzuje vrátiť požičanú sumu v 3 splátkach najneskôr do 31.12.2014 s tým, že prvú splátku vo výške 10.000 eur vráti do 30.09.2014, druhú splátku vo výške 10.000 eur vráti do 30.11.2014 a poslednú splátku vo výške 14.000 eur vráti do 31.12.2014. Y. U. ako ručiteľ ručí za vrátenie požičanej sumy veriteľovi.
20. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
21. Podľa článku I. § 14 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
22. Podľa článku I. § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
23. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
24. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
25. Podľa ustanovenia § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 1/2010)
29. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008)
30. Pri prevode práv zo zmenky sa vyvinul špeciálny spôsob prevodu, a to indosament. Prevodný účinok indosamentu je upravený v čl. I § 14 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že nový majiteľ zmenky nadobúda práva zo zmenky, a teda jeho práva sa neodvodzujú od predchodcu. To znamená, že voči novému majiteľovi zmenky nemôže vzniesť zmenkový dlžník žiadne námietky, ktoré by mohol vzniesť voči predchádzajúcemu majiteľovi, t.j. námietky vyplývajúce z právneho vzťahu medzi predchádzajúcim majiteľom a zmenkovým dlžníkom. Principiálna nemožnosť vznášať relatívne námietky zo strany žalovaného (zmenkového dlžníka) voči žalobcovi (majiteľovi zmenky), ktoré nevyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, garantuje bezpečnosť zmenkového obchodu. V tejto súvislosti ide o tzv. abstrakčný účinok indosamentu. Zmenka však indosáciou nenadobúda charakter absolútne abstraktného cenného papiera. Indosáciou dochádza v zásade len k umocneniu abstraktnosti. Indosament bude mať abstrakčný účinok, pretože pokiaľ by žalovaný chcel úspešne uplatniť relatívne námietky (vyplývajúce z právneho vzťahu medzi ním a pôvodným majiteľom zmenky) voči novému majiteľovi zmenky, musel by v zmysle čl. I § 17 ZZŠ preukázať, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Abstrakčný účinok však nemá indosament, ktorého účelom je len simulovať abstrakčný účinok. Ide o tzv. simulačný indosament. Podstata simulačného indosamentu spočíva v tom, že majiteľ zmenky sa dohodne s treťou osobou, že zmenku na ňu prevedie. Toto konanie majiteľa zmenky je zapríčinené tým, že chce inkasovať od zmenkového dlžníka zmenkovú sumu, ale pretože existujú medzi ním (majiteľom zmenky) a zmenkovým dlžníkom iné právne vzťahy, na základe ktorých môže dlžník úspešne uplatniť relatívnu námietku, indosuje zmenku na tretiu osobu. Pôvodný majiteľ totiž predpokladá, že nový nadobúdateľ úspešne zinkasuje zmenkovú sumu od dlžníka v dôsledku abstrakčného účinku indosamentu. Cieľom prevodu v zásade nie je prevod práv zo zmenky, ale len inkasovanie zmenkovej sumy od dlžníka, ktorý by sa inak mohol brániť. Zo skriptúry (zmenky) však nemožno zistiť, či ide o simulačný indosament. Charakter simulačného indosamentu teda nevyplýva z jeho textu, ale z cieľa, ktorý indosant s indosatárom indosáciou zmenky sledovali. Žalovaný (zmenkový dlžník) musí pri uplatnení námietok, ktoré má voči simulačnému indosantovi, preukázať, že indosament
má simulačnú povahu. Pri nadobúdaní zmenky simulačným indosamentom koná totiž indosatár vedome na škodu dlžníka.
31. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo okrem iného znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. mája 2004, sp. zn. 21 Cdo 2217/2003).
32. Obsah námietok žalovanej voči nárokom žalobcu spočíva v tom, že namieta neexistenciu kauzálneho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi - Y. W., resp. namieta zánik kauzálneho vzťahu, v zmysle ktorého mala predmetná zmenka zabezpečovať vyplatenie kúpnej ceny za kúpu 1/3 podielu rodinného domu od Y.. T. W. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.2014.
33. Súd poukazuje na to, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla (okrem tzv. planých zmeniek) existencia reálneho právneho vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, avšak len dovtedy, kým sa zmenkový dlžník nezačne brániť niektorou z námietok, práve vychádzajúcou zo zabezpečeného právneho vzťahu. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto zmenkovo-právneho vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Námietka nedostatku kauzy je v zmysle čl. I § 17 ZZŠ prípustná, pričom v tomto prípade ide o námietku relatívnu.
34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná vystavila vlastnú zmenku v prospech zmenkového veriteľa Y. (otca žalobcu), ktorý túto zmenku dňa 01.06.2015 indosoval na žalobcu. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Keďže predložená zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
35. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná ako kupujúca uzavrela dňa 22.07.2014 s pani V. a Y.. W. (matkou žalobcu) ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj rodinného domu vo vlastníctve predávajúcich. Nebol sporný spôsob vyplatenia časti kúpnej ceny 66.000 eur pani V.. Hoci v kúpnej zmluve bolo uvedené, že žalovaná vyplatila predávajúcej Y.. W. kúpnu cenu v sume 34.000 eur priamo pri podpise zmluvy, samotná svedkyňa W. potvrdila, že tomu tak nebolo. Podľa tvrdenia svedkyne W. „kúpna zmluva je prvý úkon, ktorý vyvolal ďalší úkon, ktorým je zmluva o pôžičke“. Uvedené je v rozpore s tvrdením žalobcu, že uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyplatenie kúpnej ceny, uzatvorenie zmluvy o pôžičke, vyplatenie požičanej sumy sa uskutočnili tak, ako sú v týchto dokumentoch uvedené. Svedkyňa W. tiež uviedla, že žalovaná chcela nadobudnúť podiel v rodinnom dome na U. 3, avšak nemala peniaze, preto pri dojednávaní kúpnej zmluvy manžel svedkyne poskytol žalovanej sumu 34.000 eur, a že žalovaná obdržala peniaze vo výške 34.000 eur na základe pôžičky, ktoré v podstate použila na zaplatenie kúpnej ceny. Súd neuveril tvrdeniam svedkyne W., že manžel svedkyne mal vyplatiť žalovanej pred podpísaním kúpnej zmluvy v hotovosti sumu 34.000 eur ako pôžičku preto, lebo žalovaná nemala mať peniaze na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti za podiel svedkyne W. a že sumu 34.000 eur vyplatila žalovaná dňa 30.10.2014 na účet svedkyne W. titulom splatenia pôžičky a nie titulom vyplatenia kúpnej ceny. Žalobca aj svedkyňa W. pritom obaja zhodne tvrdili, že svedok Y. W. nemá bankový účet a peniaze má doma v hotovosti. Zároveň samotná svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na maily a SMS správy, ktoré jej posielala žalovaná nereagovala z dôvodu, že peniaze poskytol žalovanej manžel svedkyne, išlo teda o čisto manželove peniaze. Súd považuje tieto tvrdenia svedkyne za zjavne odporujúce si a účelové, keď sa na jednej strane snaží tvrdiť, že jej manžel disponuje vlastnými hotovostnými peňažnými prostriedkami, na druhej strane však sama svedkyňa oznámi mailom žalovanej číslo bankového účtu, na ktoré má žalovaná poukázať sumu pôžičky, ktorú mal žalovanej poskytnúť jej manžel. Už aj samotné tvrdenie, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy so svedkyňou W. požiadala žalovaná o poskytnutie hotovostnej pôžičky priamo manžela svedkyne, aby mala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny pre svedkyňu W., je ťažko uveriteľné, aby za takejto situácie svedok W. skutočne poskytol hotovostnú pôžičku žalovanej (keď táto údajne nemala peniaze na vyplatenie kúpnej ceny pre jeho manželku) a nechal ju s hotovosťou odísť, namiesto toho, aby bola požičaná suma použitá na vyplatenie kúpnej ceny. A snažiť sa tvrdiť, že žalovaná prišla hneď na druhý deň opäť do domu manželov W. a vyžiadala si od p. W. ďalšiu hotovostnú sumu a zhodou okolností opäť v rovnakej výške ako bola kúpna cena za 1/3 podiel svedkyne W. a suma údajnej prvej pôžičky, vyznieva takisto krajne nepresvedčivo.
36. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede žalobcu súd vníma nielen spôsob jeho vystupovania počas konania, keď mal problémy s ovládaním svojich emócií, ale aj jeho očividnú účelovú snahu znemožniť výsluch svedka Y. W. poukazovaním na jeho zdravotný stav. Pritom pokiaľ by bol skutkový stav veci taký, ako sa ho snažil prezentovať žalobca, výpoveď svedka W. by mu mala byť na prospech, a teda žalobca nemal dôvod snažiť sa o obštrukcie pri zabezpečovaní výsluchu menovaného svedka. Počas výsluchu svedka W. žalobca opakovane nevhodne zasahoval do jeho výsluchu, na čo ho súd musel opakovane upozorňovať a v konečnom dôsledku mu aj uložil poriadkovú pokutu. Žalobca počas výpovede svedka W. narúšal priebeh výsluchu opakovanými slovnými vstupmi v situáciách, keď odpovede svedka nezodpovedali jeho verzii a predstavám. V konečnom dôsledku to bol žalobca, kto situáciu počas výsluchu svedka W. vyhrocoval, a pokiaľ mu skutočne záležalo na zdravotnom stave svedka, mal naň brať v tomto smere ohľad. Aj tieto okolnosti musí súd brať do úvahy pri vyhodnocovaní vierohodnosti tvrdení žalobcu.
37. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď svedka Y. W., tento v rozpore s tvrdeniami žalobcu uviedol, že v roku 2014 požičal sumu 34.000 eur pani U. (matke žalovanej), lebo potrebovala kúpiť dom. Nespomínal si, ako sa dohodli na vrátení peňazí, nepamätal si ako a kedy mala pani U. vrátiť peniaze, ale tvrdil, že mu peniaze vrátila. V rozpore s tvrdením žalobcu a svedkyne W. svedok uviedol, že zmluvu o tom nespísali. Y.. W. aj žalobca pritom tvrdili, že pani U. tam nikdy nebola v čase, keď malo dôjsť k týmto úkonom (pôžičkám). Podľa tvrdenia svedka následne mala prísť žalovaná a požičať si od neho sumu 34.000 eur na základe zmenky a túto vrátiť po čiastkach. Naproti tomu podľa tvrdenia svedkyne W., žalovaná mala splatiť v splátkach prvú pôžičku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2014. Hoci svedok tvrdil, že došlo k poskytnutiu druhej pôžičky peňazí vo výške 34.000 eur, nevedel nič bližšie uviesť, najmä kedy po poskytnutí prvej pôžičky mala byť poskytnutá druhá pôžička, kde sa malo stať, kto bol pri tom prítomný, ako sa odovzdávali peniaze žalovanej a ako bola dohodnutá doba splatenia tejto pôžičky. Je zrejmé, že svedok dokázal reagovať len na vymedzené otázky, avšak na ďalšie podstatné okolnosti prípadu už nie, čo nasvedčuje tomu, že na výpoveď bol s najväčšou pravdepodobnosťou vopred pripravený.
38. Hoci žalobca tvrdil, že svedok W. má peniaze v hotovosti doma a príslušnou sumou (2 x 34.000 eur) disponuje vďaka jeho úsporám, lebo pracoval v zahraničí, svedok tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdil. Namiesto toho reagoval na otázku odkiaľ mal sumu 34.000 eur na prvú pôžičku odpoveďou „svoje som mal, len sa ma nepýtajte od koho, lebo ma „naserete“, lebo hovoríte furt to isté. Som ju ukradol, nie?“. Takéto vyhýbavé odpovede svedka značne spochybňujú vierohodnosť jeho výpovede. Súd preto neuveril tvrdeniam žalobcu ani svedka W., že tento mal uvedený obnos peňazí u seba v domácnosti bežne v hotovosti a že reálne poskytol žalovanej dvakrát sumu po 34.000 eur v priebehu dvoch dní.
39. Zároveň by v prípade pravdivosti tvrdenia svedka W. došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, keď na prípad vyplatenia sumy 34.000 eur v hotovosti za účinnosti citovaného zákona sa nevzťahuje výnimka podľa § 8 písm. o) tohto zákona. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 394/2012 Z.z. vyplýva, že výnimka zo zákona v zmysle § 8 písm. o) sa týka predovšetkým hotovostnej výplaty zmenkovej sumy nad zákonom stanovený limit. Avšak zákonné obmedzenie hotovostných platieb sa nijakým spôsobom netýka poskytovania pôžičiek, ktoré sú zabezpečované zmenkami.
40. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné dodať, že pokiaľ pri výkone svojej činnosti zistí, že svedok úmyselne zavádzal súd ohľadom jeho majetkových pomerov a v iných súdnych konaniach prezentoval svoje majetkové pomery diametrálne odlišne a ak by takéto zistenie malo zásadný význam pri hodnotení výpovede svedka, napriek tomu, že bol poučený o možnosti odoprieť výpoveď a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, bude musieť súd na takéto prípadné zistenia adekvátne reagovať.
41. Z hľadiska vnútornej logiky veci a vzájomných súvislostí jednotlivých popisovaných udalostí považoval súd skutkové tvrdenia žalovanej a svedkyne Y. U. za uveriteľné. V danom prípade nejde podľa názoru súdu o naučené frázy, ale o logický popis sledu relevantných udalostí, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a dávajú tak súdu ucelený obraz o skutočnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 21.07.2014, ide o fiktívnu zmluvu, na základe ktorej nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej. Rovnako tak žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie kauzálneho vzťahu týkajúceho sa uplatnenej zmenky. Z predložených a vykonaných dôkazov nebolo
preukázané, že svedok Y.c poskytol žalovanej na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 22.07.2014 hotovosť vo výške 34.000 eur.
42. Súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008, z ktorého vyplýva, že abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu (poskytnutie pôžičky žalovanej) vzišlo zo strany žalobcu, je na ňom, aby svoje skutkové tvrdenia aj preukázal. Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane.
43. Z výpovedí žalobcu, svedkyne W. a svedka W. vyplýva, že svedok W. mal žalovanej poskytnúť dňa 22.07.2014 v poradí druhú pôžičku na základe ústnej dohody vo výške 34.000 eur, na zabezpečenie ktorej mala byť vystavená žalovanou sporná zmenka. Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že kauzou zmenky bola ústna zmluva o pôžičke. Ako už súd uviedol, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a jej podstatnou náležitosťou je teda aj reálne odovzdanie druhovo určených hnuteľných vecí (v tomto prípade peňazí). Súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané fyzické odovzdanie sumy 34.000 eur v hotovosti žalovanej tak, ako to tvrdil žalobca. Nemal teda preukázanú existenciu kauzy zmenky.
44. Ak teda kauzou zmenky malo byť vyplatenie sumy pôžičky poskytnutej Y. W. (ako veriteľom) žalovanej (ako dlžníčke) na základe ústnej dohody dňa 22.07.2014, táto preukázaná v konaní nebola, teda zmenka nekryje žiadnu kauzu, t.j. žiaden záväzok žalovanej, a preto žalovaná nie je povinná zmenkovú sumu uhradiť.
45. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania existencie kauzálneho vzťahu medzi žalovanou a Y. W. a tým, že k indosovaniu zmenky na žalobcu došlo simulačným indosamentom, keď žalobca ako indosatár konal vedome a úmyselne na škodu dlžníka (žalovanej), hoci mal nepochybne vedomosť o fiktívnosti ním tvrdeného kauzálneho vzťahu vzťahujúceho sa k zmenke, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
46. Súd nevykonal dôkaz oboznámením s listinným dôkazom - rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa 22.04.2015, pretože nebol pre rozhodnutie vo veci samej podstatný.
47. Dňa 17.04.2018 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu, na ktoré však súd neprihliadal, vzhľadom na to, že bolo súdu doručené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 23.03.2018, a teda mu bolo umožnené byť prítomný pri vykonávaní dôkazov (vrátane výsluchu svedkyne V.), vyjadriť sa prípadne vo veci alebo k vykonaným dôkazom a takisto predniesť záverečnú reč. Neúčasť žalobcu na predmetnom pojednávaní, ktorú tento odôvodnil svojou dovolenkou v zahraničí, pričom toto svoje tvrdenie žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal (napriek tomu, že ho na to súd vyzval a vytvoril mu na preukázanie aj dostatočný časový priestor), nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd neopodstatnene predlžovať súdne konanie.
48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jej úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).