Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-79-2019.pdf
PDF · 117.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Z. republiky, bytom A., S. XXX/XX, proti žalovanému: Primátorka Mesta Púchov, Púchov, Štefánikova 821/21, IČO: 00 317 748, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ev. č. 10525/2019 zo dňa 30. augusta 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie o odvolaní primátorky Mesta Púchov Ev. č. 10525/2019 zo dňa 30. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. § 19 ods. 2, ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 7949/2019 zo dňa 15.07.2019, ktorým bolo v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií doručenej Mestu Púchov dňa 30.05.2019 zaevidovanej pod ev.č. 6934/2019.
2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal posúdením jeho žiadosti o poskytnutie informácií, ale posúdením jeho iných žiadostí o poskytnutie informácií s tým, že podanie žiadostí o poskytnutie informácií žalovaný vyhodnotil ako zneužitie výkonu práva. Uviedol, že v podanej žiadosti formuloval svoje otázky stručne, na ktoré bolo možné odpovede formulovať stručne a jednoducho. Zmyslom jeho otázok bolo dozvedieť sa, aký vzťah má mesto Púchov k profilu na stránke Facebook s názvom „ mesto Púchov - oficiálna stránka“. Uvedená žiadosť bola jeho prvou žiadosťou za posledné 3 roky, preto v rozhodovaní o nej nie je možné odvolávať sa na následne podané žiadosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12.03.2014, podľa ktorého je potrebné vychádzať z prezumpcie sprístupnenia informácií. V podanej žiadosti o sprístupnenie informácií formuloval otázky jednoducho, pričom prvostupňové rozhodnutie prednostky mestského úradu je schematicky a doslovne totožné s rozhodnutiami o jeho iných žiadostiach o sprístupnenie informácií.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v súlade s § 17 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba predĺžila lehotu na vybavenie žiadosti z dôvodu vyhľadávania zberu väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na
sprístupnenie. Poukázal na to, že žalobca podal za necelý mesiac 12 žiadostí o sprístupnenie informácií, a to dňa 30.05.2019 v čase o 14:29 hod. zaevidovanú pod ev.č. 6934/2019, dňa 30.05.2019 v čase o 14:28 hod. zaevidovanú pod ev.č. 6935/2019, dňa 10.06.2019 v čase o 14:45 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7364/2019, dňa 13.06.2019 v čase o 14:05 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7523/2019, dňa 14.06.2019 v čase o 12:00 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7852/2019 spolu s podnetom na vykonanie Štátneho stavebného dohľadu zaevidovaným pod ev.č. 7570/2019, dňa 14.06.2019 v čase o 13:40 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7580/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 09:21 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7699/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 09:31 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7706/2019, dňa 19.06.2019 v čase o 12:10 hod. zaevidovanú pod ev.č. 7758/2019, dňa 20.06.2019 v čase o 14:08 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8174/2019 spolu s podnetom na vykonanie Štátneho stavebného dohľadu zaevidovaným pod ev.č. 7885/2019, dňa 25.06.2019 v čase o 08:09 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8019/2019 a dňa 26.06.2019 v čase o 11:13 hod. zaevidovanú pod ev.č. 8153/2019. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/4/2014, podľa ktorého právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy, a teda povinná osoba má pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií zohľadňovať nielen právo žiadateľa na sprístupnenie informácií, ale aj právo ostatných občanov na riadnom výkone verejnej správy. Žalovaný správanie žalobcu, ktorý podal viacero žiadostí obsahujúcich viacero požadovaných informácií v krátkom časovom slede, považoval za neprimerané obvyklému správaniu žiadateľov a vyhodnotil ho ako postup, ktorý nemá oporu v zákone o slobode informácií. Žiadosti podané žalobcom v jeden deň na rôznych podaniach boli zaevidované každá samostatne, čím sa vytvorila zbytočná administratíva. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 514/2010, podľa ktorého je potrebné chrániť niektoré verejné záujmy prostredníctvom výnimiek a orgány by mali mať možnosť chrániť sa tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ by sa mal dôsledne zaoberať každou jednotlivou žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií za situácie v krátkom časovom slede podaných viacerých žiadostí, tak takýmto postupom by šikanózny žiadateľ dosiahol svoj cieľ, ktorým je ochromiť činnosť povinnej osoby. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k podstatným dôvodom a rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní (replike) zo dňa 09.02.2020 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej žalobe. Argument žalovaného ohľadom presahu obvyklého správania iných žiadateľov považoval za nedôvodný a zákonným predpisom nezohľadňovaný. Poukázal na to, že právo žiadateľa na informácie nie je časovo a množstevne limitované. Žalovaný jeho žiadosť nevybavoval priebežne v priebehu riadnej ani predĺženej lehoty na vybavenie, ale vyčkal na posledný deň jej plynutia a zhrnul do odôvodnenia rozhodnutia všetky dovtedy podané žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
6.2. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie a postup žalovaného v konaní, na základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 7949/2019 zo dňa 21.06.2019, ktorým v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií doručenej Mestu Púchov dňa 30.05.2019 zaevidovanej pod ev.č. 6934/2019, ktorou žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa profilu na stránke Facebook s názvom „Mesto Púchov - oficiálna stránka“, a to či je mesto Púchov vlastníkom alebo prevádzkovateľom tohto profilu, ak áno, na základe akého a kým vydaného rozhodnutia, kto vykonáva administráciu tohto profilu, ako a na základe akého rozhodnutia je financovaná a dôvod neuvedenia identifikačných údajov administrácie. Vzhľadom k tomu, že na uvedenom profile sa používajú symboly Mesta Púchov, žiadal informácie o žiadosti a rozhodnutí o schválení používania symbolov mesta vrátane schvaľujúceho uznesenia Mestskej rady.
8. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- Žalobca podal dňa 30.05.2019 v čase o 14:29 hod. na Mestskom úrade Púchov žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorou žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa profilu na stránke Facebook s názvom Mesto Púchov - oficiálna stránka, a to či je mesto Púchov vlastníkom alebo prevádzkovateľom tohto profilu, ak áno, na základe akého a kým vydaného rozhodnutia, kto vykonáva administráciu tohto profilu, ako a na základe akého rozhodnutia je financovaná a dôvod neuvedenia identifikačných údajov administrácie. Vzhľadom k tomu, že na uvedenom profile sa používajú symboly Mesta Púchov, žiadal informácie o žiadosti a rozhodnutí o schválení používania symbolov mesta vrátane schvaľujúceho uznesenia Mestskej rady. Žiadosť bola zaevidovaná pod ev.č. 6934/2019.
- Mestský úrad Púchov podaním zo dňa 10.06.2019, doručeným dňa 12.06.2019, žalobcovi oznámil predĺženie lehoty na poskytnutie informácií vzhľadom na väčší počet oddelených informácií.
- Rozhodnutím ev.č. 7949/2019 zo dňa 21.06.2019 mestský úrad žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zaevidovanej pod ev.č. 6934/2019 podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žiadateľ v krátkej dobe podal viaceré žiadosti o poskytnutie informácií, pričom v priebehu 16 pracovných dní podal celkovo 10 žiadostí o poskytnutie informácií, dňa 19.06.2019 podal žalobca tri žiadosti v jeden deň. Uvedená žiadosť obsahuje viaceré požadované informácie. Konanie žalobcu vyhodnotil ako zneužívanie výkonu práva s tým, že úmyslom žiadateľa nie je získanie informácie, ale podanie žiadostí smeruje k obmedzeniu výkonu činnosti mestského úradu ako povinnej osoby. O uvedenom závere svedčí správanie žalobcu, ktorý žiadosti väčšinou podáva osobne krátko pred koncom úradných hodín, čo vzhľadom na nutnosť evidencie došlej pošty, obeh a prideľovanie registratúrnych záznamov znamená skrátenie času na vybavovanie žiadosti. Obsah jednotlivých žiadosti žiadateľa, ich značný rozsah a forma sprístupnenia si vyžaduje osobitnú formu spracovania a technické prostriedky na jej splnenie čo s ohľadom na zákonnú lehotu, v ktorej by mali byť žiadosti o poskytnutie informácií vybavené indikujú úmysel žiadateľa, a to neprimerané zaťaženie - ochromenie až paralyzovanie činnosti osôb zodpovedných za spracovanie žiadosti o poskytnutie informácií a v konečnom dôsledku prinajmenšom jedného z oddelením mestského úradu pri zabezpečovaní hlavnej činnosti, t.j. riadneho výkonu samosprávy. Z dôvodu, aby nedošlo k znefunkčneniu povinnej osoby považoval žalobcom požadované plnenie na poskytnutie informácií za nerealizovateľné vzhľadom na časový a kapacitný rozsah plnenia povinnosti povinnej osoby pri vybavovaní predmetnej žiadosti žalobcu. Podľa mestského úradu žiadosť žiadateľa o sprístupnenie takého množstva súborov informácií v podstatnej miere prevyšuje účel a zmysel zákonných práv žiadateľa na prístup k informáciám a v neprimeranom rozsahu zasahuje do činnosti Mesta Púchov uložených mu zákonom ako subjektu miestnej samosprávy a orgánu vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy, čím ohrozuje verejný záujem, ktorý bola obec ústavne predurčená plniť. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2019, proti ktorému podal žalobca dňa 06.08.2019 v elektronickej podobe odvolanie doplnené v listinnej podobe dňa 12.08.2019.
- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev.č. 7949/2019 zo dňa 21.06.2019 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s rozhodnutím orgánu prvého stupňa
v plnom rozsahu s tým, že povinná osoba zdôvodnila nesprístupnenie informácie relevantnými argumentmi poukazujúc na množstvo požadovaných informácii v žiadostiach podávaných v krátkom časovom období po sebe a spôsob podávania žiadosti o sprístupnenie informácií v nadväznosti na plynutie lehoty na ich vybavenie. Je vecou povinnej osoby, aby posúdila dopady viacerých žiadosti o sprístupnenie informácii a obsahujúcich viacero žiadostí o informácie na jej chod z pohľadu zabezpečenia jej riadneho chodu. Aspekt podávania žiadosti v závere pracovného času objektívne skracuje čas, ktorý má povinná osoba k dispozícii na vybavenie žiadostí. Tento aspekt bol vyhodnotený ako účelový v rozpore s účelom zákona o slobode informácií a odvolací orgán ho preto hodnotil rovnako. Vybavovanie žiadosti o sprístupnenie informácii zahŕňa zaevidovanie žiadosti, pridelenie žiadosti príslušnému zamestnancovi, ktorý mal hľadať požadované informácie, vyhodnotiť, ktoré informácie môže a ktoré nemôže zverejniť, vyhotoviť fotokópií požadovaných informácií a zabezpečiť ich zaslanie. Žiadateľ podal spolu 12 žiadostí o poskytnutie informácií v krátkom časovom období, preto počet a rozsah žiadostí podaných žalobcom vyhodnotila povinná osoba náležite v záujme zabezpečenia riadneho chodu úradu. Podstatou odmietnutia sprístupniť požadované informácie nie je ich druh, ale podávanie viacerých žiadostí obsahujúcich viacero požadovaných informácií v krátkom časovom úseku jedným žiadateľom. žalovaný v rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého mal žiadateľ právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, preto povinná osoba nemá povinnosť vytvárať novú informáciou týkajúcu sa dôvodu viditeľnosti a transparentného uvedenia identifikačných údajov zriaďovateľa, prevádzkovateľa a správcu profilu na stránke facebook.
9. Podľa článku 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti (ďalej len zákon o slobode informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
10.1. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
10.2. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.
10.3. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
10.4. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
10.5. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
11. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
12. Podľa § 1b ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom v čase podania žiadosti obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.
13. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou SR zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Najvyšší súd v danom prípade vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.
14. Rovnako žalobca ako aj žalovaný poukazovali na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/4/2014. V tomto rozhodnutí sa senát Najvyššieho súdu zaoberal otázkou, či kvalita a rozsah informácií, ktoré žalobca žiadal od žalovaného ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám indikovali, že ide o porušenie princípu zákazu zneužitia práva vo
verejnoprávnej sfére. Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background
- pozadie) formálnej aplikácie práva, aj v prípadoch, keď zákon sa o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona - postupom podľa dikcie zákona nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Je potrebné odlišovať tento reálny záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať (podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať. Najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal znakmi informačného filibusteringu, teda obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žalobcu. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyslených žiadostí. Indície, ktoré naznačujú pochybnosti o vážnosti prejavenej vôle žiadateľa sú nasledovné: typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že právo musí byť vykonávané primeraným spôsobom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Najvyšší súd konštatoval, že súdy v rámci svojej činnosti okrem poznania dikcie zákona musia byť spôsobilé vyhodnotiť aj situácie, či nejde o zneužite práva. Ide o diskrečnú právomoc súdov.
15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca podal v krátkom časovom období viacero žiadostí o sprístupnenie informácií, viaceré z nich v závere pracovného času, pričom vybavenie žiadostí vyžaduje zvýšený výkon práce ich zamestnanca. Uvedené konanie žalobcu považoval za šikanózne konanie s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. Povinná osoba preto použila inštitút odmietnutia sprístupnenia informácií v záujme zachovania riadneho chodu Mesta Púchov pri výkone verejnej správy. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že ani Mestský úrad Púchov ako povinná osoba a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali obsahom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a náročnosťou ich vybavenia, ale výlučne skutočnosťou, že žalobca podal v období v priebehu 28 dní celkovo 12 žiadostí o sprístupnenie informácie, čo považovali za šikanózne konanie žalobcu s cieľom ochromiť činnosť povinnej osoby. Žalovaný ako aj povinná osoba vychádzali zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/4/2014, avšak v tomto konaní súd z predloženého spisu nezistil, že by cieľom žalobcu bolo ochromiť činnosť povinnej osoby. Hoci zákon 211/2000 Z.z. neukladá žalobcovi preukázať právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje, zo žiadosti žalobcu nemožno vyvodiť, že by nemal reálny záujem získať požadovanú informáciu.
16. Podaná žiadosť bola prvou podanou žiadosťou žalobcu v období od 30.05.2019 do 20.06.219, pričom povinná osoba pri jej vybavovaní využila možnosť predĺženia lehoty na jej vybavenie v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. na jej vybavenie mala spolu 16 pracovných dní. Žalobca žiadal informácie týkajúce sa profilu na stránke Facebook s názvom „Mesto Púchov - oficiálna stránka“ o tom, či sa mesto Púchov podieľa na spravovaní tohto profilu, v prípade ak áno, na základe akého rozhodnutia, kto vykonáva jeho administráciu, ako, na základe akého rozhodnutia a v akej sume je administrácia financovaná a zároveň žiadal o informácie týkajúce sa používania symbolov mesta Púchov na uvedenom profile. Uvedený profil je označený ako oficiálny profil mesta Púchov na stránke Facebook
a odkazuje na oficiálne webové sídlo mesta Púchov. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, že sa jednalo o žalobcom v poradí prvú podanú žiadosť o sprístupnenie informácií a vzhľadom na predĺženie lehoty na vybavenie podanej žiadosti povinnou osobou mal súd za to, že sa jedná o pomerne jednoducho zistiteľné a formulovateľné informácie týkajúce sa internetovej propagácie Mesta Púchov a informovania jeho obyvateľov o konaní mesta, preto súd vyhodnotil argument žalovaného o neprimeranom zaťažení povinnej osoby poskytnutím požadovaných informácií za nedôvodný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca podal v priebehu 28 dní spolu 12 žiadostí o poskytnutie informácií, avšak v tomto konaní sa súd zaoberá vôbec prvou podanou žiadosťou zo všetkých uvedených. Samotné množstvo podaných žiadostí v časovom období 28 dní však nepostačuje na vyvodenie záveru žalovaného, že sa jednalo o prejav zneužitia práva na informácie. V danom prípade povinná osoba ako aj žalovaný odmietli žalobcovi sprístupniť požadované informácie po predĺžení lehoty na ich poskytnutie povinnou osobou s jediným argumentom spočívajúcim v následne podaných jedenástich žiadostiach o sprístupnenie informácie bez bližšieho zdôvodnenia týkajúceho sa obsahu podanej žiadosti. Pokiaľ povinná osoba postupovala tak, že v posledný deň lehoty na vybavenie žiadosti žalobcovi oznámila predĺženie lehoty v zmysle § 17 ods. 2 zákona o slobode informácií z dôvodu sprístupnenia väčšieho počtu oddelených informácií, na prijatie záveru o potrebe predĺžiť lehotu na vybavenie sa musela obsahom požadovaných informácií vecne zaoberať, čo sa však vôbec neodzrkadlilo v jej rozhodnutí. Z požadovaných informácií žalobcom nemožno vyvodiť záver, že je z nich vopred zjavne zrejmé, že ich povinná osoba nebude ani pri všetkom vynaloženom úsilí, ktoré možno od nej za daných organizačných a technických podmienok oprávnene očakávať, spôsobilá poskytnúť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote, a to ani po jej predĺžení. V zmysle § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. má povinná osoba dostatok času na sprístupnenie požadovaných informácií, v tomto prípade od 30.05.2019 do 21.06.2019, a preto nemožno prisvedčiť argumentu povinnej osoby a žalovaného, že viaceré následné žiadosti podal žalobca pred skončením úradných hodín. Je iba na povinnej osobe, akým spôsobom zabezpečí evidenciu a poverenie konkrétneho zamestnanca vybavením žiadosti o sprístupnenie informácie a časový aspekt týchto úkonov nemôže pripisovať na ťarchu žiadateľa. S poukazom na vyjadrenie žalovaného súd uvádza, že nie je možné odmietnuť právo žiadateľa o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu aplikácie § 23 ods. 1 Správneho poriadku. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Sži/1/2010, a preto je na žalobcovi, ktorý zo spôsobov získania informácií využije, pričom uvedené spôsoby sa nevylučujú. S poukazom na formuláciu otázok o požadovaných informáciách, na predĺženie lehoty povinnou osobou na poskytnutie žiadaných informácií, na počet následne podaných žiadostí a na počet dní, počas ktorých boli žiadosti žalobcu podané, súd nevyhodnotil konanie žalobcu ako obštrukčnú metódu s cieľom zahltiť a zamestnať orgán verejnej správy činnosťou na spracovaní informácií pre žalobcu. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie o odvolaní primátorky Mesta Púchov Ev. č. 10525/2019 zo dňa 30. augusta 2019 je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
17. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s podanou žiadosťou žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. a v správnom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
18. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).