Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: B. L., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX L. - U., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, o zaplatenie 52.821,48 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -364 zo dňa 15. novembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 3.337,63 € spolu s úrokom vyčísleným do 12.2.2017 vo výške 5.138,03 €, úrokov z omeškania vyčíslených do 26.7.2018 vo výške 1.072,60 € a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.337,63 € od 27.7.2018 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 193,80 € a zároveň upravil Slovenskú poštu, a.s., aby po právoplatnosti rozsudku vrátila žalobcovi túto sumu. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. Konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou o splátkovom úvere č. 0425494130, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na bývanie, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa však nepoužijú ustanovenia , nakoľko nepredstavuje tento splátkový úver, úver spotrebiteľský. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ a obsah zmluvy, ako aj všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Ustanovenie (ďalej len ) je potrebné interpretovať tak, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, ktorý má svoj základ v , sa riadi výhradne právnym režimom . Zmluva o splátkovom úvere medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako spotrebiteľom bola uzatvorená platne, kde boli stanovené základné podmienky, a to výška úveru 52.900 €, druh úveru - úver na bývanie, bola stanovená úroková sadzba, doba fixácie, spôsob poskytnutia úveru, bol dohodnutý bezhotovostne, spracovateľský poplatok bol 599 €, poplatok za správu úveru 3,49 €, výška splátky a splatnosť, počet splátok, konečná splatnosť úveru, spôsob splácania, inkasný účet. V základných podmienkach článku I. bod. 1. zmluvy bolo dohodnuté pri účte pre poskytnutie úveru, že je uvedený v doklade, ktorý dlžník

predloží pred čerpaním úveru podľa bodu 1. a 2. článku II. Z výpisu z úverového účtu bolo preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov z úveru trikrát, a to v sume 6.749,43€ na účet č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX, ktorou sumou bol vyplatený iný úver žalovanej, ktorý mala v Slovenskej sporiteľni. Vyplatenie tejto čiastky potvrdila aj žalovaná. Uvedené bolo preukázané aj žiadosťou o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou. Ďalšia čiastka z úveru vo výške 33.800 € bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a suma 11.751,57 € bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré potvrdil žalobca, že išlo o vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, teda byt č. 21 nachádzajúci sa na LV č. XXXX. Žalovaná však od začiatku tvrdila, že tieto účty nepatrili jej a poukazovala na to, že na ňu bol spáchaný podvod, a to T. U. a S. W., o čom svedčí aj prebiehajúce trestné konanie voči týmto osobám. Žalovaná uviedla, že p. U. ju kontaktoval a mali medzi sebou dohodu, nakoľko chcel zachrániť byt pre inú osobu - p. Y. s tým, že žalovaná si zoberie úver na seba a p. Y. bude splácať tieto splátky úveru v pravidelných intervaloch tak, ako je to dané. Bola dohoda, že predmetný byt p. Y. sa prevedie na žalovanú a všetky papiere s tým súvisiace vybavoval p. U. s tým, že žalovaná potvrdila, že bola prítomná len pri uzavretí zmluvy o úvere na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., kde mala už nachystané hotové papiere, ktoré mala len podpísať. Pokiaľ ide o čerpanie úveru, bola dohoda taká, že s jednou čiastkou sa vyplatí jej pôvodný úver v banke a ostatné čiastky úveru boli poukazované na čísla účtov, ktoré neboli jej a ani nevedela, komu patria. P. U. robil tieto podvody na viacerých ľudí a ona bola vtedy mladá a neskúsená a súhlasila s takouto dohodou. Predmetný úver na bývanie bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou, a to k bytu na LV č. XXXX v k.ú. F., ktorý v čase uzavretia zmluvy bol vo vlastníctve záložcu Ing. L. F. a na základe zmluvy V 21335/11 bol predmetný byt prevedený na žalovanú, a to kúpnou zmluvou medzi predávajúcou Ing. L. F. a kupujúcou žalovanou. V článku II. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena a zároveň bolo uvedené, že čiastka kúpnej ceny 6.459,89 € bude vyplatená na účet XXXXXXXXXX/XXXX, kúpna cena 33.800 € na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a suma 12.740,11 € na účet č. XXXXXXXXX./XXXX a zvyšok 2.000 € bude uhradený v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy. Svedkyňa Ing. L. F. potvrdila, že so žalovanou uzatvorila kúpnu zmluvu na predmetný byt, v tejto súvislosti na jej účet bola zaslaná suma 33.800 €, teda suma, ktorú vložila v súvislosti s kúpou bytu od pôvodnej majiteľky p. Y. plus dohodnutú odmenu. V súvislosti s kúpnou zmluvou a záložnou zmluvou bolo preukázané, že na Okresnom súde Bratislava II sa vedie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu pod sp. zn. a o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. , pričom v tejto veci zároveň bolo vydané aj predbežné opatrenie, a to o nerealizácií výkonu záložného práva. Má za to, že žalobca nepredložil do súdneho spisu žiadosť žalovanej o poukázaní sumy 33.800 € a sumy 11.751,57 € na predmetné účty tak, ako to bolo dohodnuté v článku II. bod 2. uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Doložil síce potvrdenie o prevzatí dokladov v súvislosti so sprostredkovaním úveru zo dňa 15.7.2011, kde mala byť aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou a svedkyňou Ing. L. F. na kúpu bytu a žalobca tvrdil, že dve zostávajúce čiastky úveru poskytol žalovanej na základe jej žiadosti, čo žalovaná poprela a žalobca tieto skutkové tvrdenia nepreukázal, že by mu žalovaná dala pokyn tak, ako to predpokladá článok II. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere. Má za to, že v priebehu konania vyšli najavo viaceré dôvodné pochybnosti v súvislosti s uzatváraním predmetnej zmluvy o splátkovom úvere a je zrejmé, že sa vedie trestné konanie voči sprostredkovateľovi predmetného úveru, ktorý komunikoval so žalobcom ako bankou. Žalobca ako banka hodnoverným spôsobom nepreukázal vynaloženie odbornej spôsobilosti jej zamestnancov v rámci uzatvárania predmetnej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Z tvrdení žalovanej vyplynulo, že celý proces podpisovania zmluvy prebehol rýchlo, bez akejkoľvek vzájomnej konzultácie medzi zamestnancami banky a žalovanou. Až z obžaloby vyplynulo, že časť poskytnutého úveru vo výške 11.751,57 € bola poskytnutá na účet U. W. s dispozičným právom S. W. a T. U. s tým, že p. U. W. je uvedený aj ako sprostredkovateľ predmetného úveru v banke. Je na žalobcovi, aby preukázal, že poskytol úver v takej výške, aká bola uzavretá v zmluve o splátkovom úvere a na tie účty, ktoré si zadala žalovaná v súlade s článkom II. body 1., 2. zmluvy. Žalobca však nepreukázal, že ohľadne dvoch zvyšných splátok úveru poskytol tento úver na účet, ktorý uviedla žalovaná. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaná mala vedomosť, že mal byť účet čerpaný a poskytnutý na tri účty, uvedené nie je dostatočne na preukázané, že žalobca poskytol úver vo výške 52.900 € žalovanej v súlade s jej žiadosťou. Žalovaná od začiatku tvrdila, že nevie, na aké dva účty išla zvyšná časť úveru. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná zaplatila celkovo 52 úhrad v sumách od 0,66 € do 269,47 € a posledné dve úhrady realizovala dňa 9.11.2013, spolu vo výške 277,96 €. Na základe uvedeného žalobu považuje za zmätočnú a neúplnú vzhľadom na nároky, ktoré si uplatnil žalobca. Z výpisov predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaná realizovala na predmetný úver splátky v celkovej výške 6.731,55 €, čím zhruba už došlo k splateniu úveru, ktorý jej bol preukázateľne poskytnutý a zároveň vzniesla aj námietku premlčania, čo sa týka ďalších splátok. Zvyšok úveru, ktorý mal byť poskytnutý,

nie je oprávnený požadovať žalobca od žalovanej, nakoľko nepreukázal, že by poskytol tieto finančné prostriedky žalovanej. Vzhľadom na uvedené, potom vo zvyšnej časti po čiastočnom späťvzatí, o ktorom rozhodol v prvom výroku rozsudku, považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len ), nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech.

4. V zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá a o výroku o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súdu predložil listinné dôkazy a spolu s týmito listinnými dôkazmi preukázal aj výsluchom svedkyne Ing. L. F. a samotnej žalovanej, že žalovanej bol úver poskytnutý v plnej výške a tento bol na osobnú žiadosť žalovanej bankou poukázaný v žalovanou určených sumách na tri účty, presne špecifikované v úverovej zmluve. Za poskytnutý úver si žalovaná zakúpila nehnuteľnosť, a to byt v Q. - F.. Súd prvej inštancie ignoroval výsluch samotnej žalovanej, kedy táto sama uviedla, že už pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere bola uzrozumená s tým, že prostriedky z úveru budú prevedené na 3 ňou označené rôzne účty. Teda sama žalovaná upravila žalobcu, na aké účty má poskytnuté finančné prostriedky previesť. Na základe tejto zmluvy žalovaná nadobudla i nehnuteľnosť v Q., ako to vyplýva z uzavretej kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti súd nebral vôbec do úvahy. Súd prvej inštancie nesprávne analyzoval výklad ustanovení zmluvy o splátkovom úvere a ich aplikáciu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania. Z potvrdenia o prevzatí dokladov zo dňa 15.07.2011 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bol zo strany žalovanej predložený návrh kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej mala žalovaná z prostriedkov úveru, okrem iného, aj nadobudnúť nehnuteľnosti a z článku II. kúpnej zmluvy jednoznačne a jasne vyplýva, že kúpna cena nehnuteľností bude vyplatená najmä z prostriedkov úveru, poskytnutého žalobcom žalovanej a podľa článku II. bodu 2. zmluvy o splátkovom úvere akceptovateľným dokladom bankou treba rozumieť aj predložený návrh kúpnej zmluvy, ktorý podrobne vymedzoval, ako majú byť pripísané prostriedky z úveru. Súd prvej inštancie teda zjavne neaplikoval závery nálezov Ústavného súdu SR a , ktoré stanovili, aby pri výklade právnych úkonov mali súdy na zreteli preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. K otázke trestného konania vedeného voči T. U. a S. W. z hľadiska záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, uvedené údajné protiprávne konanie tretích osôb nemá žiadny význam. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalovaná si v čase uzatvárania týchto zmlúv musela byť plne vedomá obsahu a rozsahu svojich záväzkov, ktoré zo zmlúv vyplývajú. Žalobca výslovne popiera, že by niekedy participoval na podvodnom či inom nekalom konaní voči žalovanej a žalovaná mala plné právo si od osôb, ktoré ju údajne podviedli, nárokovať náhradu škody, a to aj súdnou cestou. Externá (pravdepodobne nelegálna) participácia tretích osôb, o ktorej žalobca nemal vedomosť, nemôže byť pripísaná na škodu žalobcu tak, že súd podanú žalobu zamietne. Pokiaľ žalovaná vedome nechala poukázať časť prostriedkov z čerpaného úveru na účty tretích osôb, nemá to žiadny vplyv na záväzkový vzťah medzi ňou a žalobcom. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení, v dôsledku ktorých súd zamietol podanú žalobu žalobcu, nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania. Preto navrhuje v rámci odvolacieho konania napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, eventuálne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná k odvolaniu žalobcu konštatuje, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny a odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. iné podstatné okolnosti, či právne dôvody, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu v doterajšom priebehu konania. Má za to, že bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca ako banka nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou vo vzťahu k žalovanej v pozícii spotrebiteľa. Poukazuje na opakované konanie v rozpore s článkom 8 a 10 , ako aj v rozpore s ustanovením a , ktorým úmyselne, či nedbanlivostne spôsoboval prieťahy súdneho konania, ktorého bol sám iniciátorom. Nasvedčuje tomu zápisnica z pojednávania 12.08.2019, na ktorom samotný právny zástupca žalobcu odôvodňoval svoju nečinnosť a pasivitu práve absenciou spolupráce svojho klienta. Z výpisov doložených do spisu bolo preukázané, že žalobca časť úveru poskytol na bankové účty, ktoré žalovaná nikdy nevlastnila a od počiatku konania uvádzala, že bol na jej osobu spáchaný podvod. Tieto tvrdenia žalovanej sa potvrdili aj z obsahu obžaloby, ktorú predložil do súdneho spisu sám žalobca a z ktorej vyplýva, že voči U. W., ako sprostredkovateľovi predmetného úveru, sa vedie trestné konanie a taktiež z nej vyplýva, že práve sumu 11.751,57 € žalobca poskytol na bankový účet tohto

sprostredkovateľa bez akéhokoľvek predošlého pokynu, či súhlasu žalovanej. Tvrdenia žalobcu, že poskytnutý úver bol v plnej výške na osobnú žiadosť žalovanej poukázaný bankou na tri účty, sú zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde. Žalobca nebol schopný predložiť do súdneho spisu žiaden pokyn žalovanej tak, ako to predpokladá článok II. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere, aby tieto finančné prostriedky poskytol žalobca v prospech tretích osôb. Žalobca v tomto neuniesol dôkazné bremeno. Ohľadne dôkazného bremena poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nakoľko žalobca v zmysle uvedeného žalovanej poskytol prostriedky vo výške 6.749,43 € a v konaní bolo preukázané, že žalovaná na predmetný splátkový úver vykonala splátky v celkovej výške 6.731,55 €, čím v spojení s námietkou premlčania došlo k splateniu úveru, žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovanej vrátenie akýchkoľvek ďalších finančných prostriedkov. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v replike popieral, že by pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a zároveň ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nehovorí nič o odbornej starostlivosti, ale o systéme hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu. Tiež poprel, že by vedome spôsoboval obštrukcie v konaní pred súdom prvej inštancie a vzhľadom na požiadavku špecifických dokumentov, ktoré sa nachádzali v archíve najväčšej bankovej inštitúcie na Slovensku, ich dohľadanie v archíve banky si vyžadovalo dlhší časový rámec. V konaní jednoznačne preukázal, že žalovanej bol úver poskytnutý v plnej výške a tento bol na osobnú žiadosť žalovanej bankou poukázaný v žalovanou určených sumách na tri ňou označené účty. Za akceptovateľný doklad je nutné rozumieť predložený návrh kúpnej zmluvy, ktorý podrobne vymedzoval, ako majú byť pripísané prostriedky z poskytnutého úveru žalobcom. Pokiaľ žalobca akceptoval ústny pokyn v spojení s predloženou kúpnou zmluvou (na nehnuteľnosti) je nevyhnutné, aby táto akceptácia bola rešpektovaná aj súdom, nakoľko ustanovenie zmluvy o splátkovom úvere v článku II. bode 2. hovorí o „doklade akceptovateľnom Bankou". Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

7. Žalovaná v duplike poukázala na to, že ustanovenie účinné od 30.06.2011 do 30.11.2011 ukladalo banke jednoznačne povinnosť postupovať voči svojim klientom pri vynaložení odbornej starostlivosti a v prípade potreby aj vedieť túto odbornú starostlivosť hodnoverne preukázať, čo žalobca do dnešného dňa v konaní nepreukázal. Naďalej zotrvával na obštrukciách pri predkladaní listinných dôkazov zo strany žalobcu a žalobca do dnešného dňa nepredložil výslovnú žiadosť žalovanej o poskytnutie dvoch častí úveru na bankové účty, ktoré žalovaná nikdy nevlastnila. Žalovaná výslovne popiera, že by vydala žalobcovi akýkoľvek pokyn alebo súhlas, či už písomný alebo ústny, aby banka poskytla finančné prostriedky v prospech tretích osôb. Taktiež popiera, že by predložila banke samotnú kúpnu zmluvu. Poukázala tiež na odvolací návrh žalobcu v odvolaní a v replike, keď žiadala, aby bol zmenený rozsudok a vyhovené jej žalobe v celom rozsahu, pričom podaním zo dňa 15.10.2018 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, z ktorého dôvodu v zmysle bolo konanie čiastočne zastavené. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Žalobca sa vyjadril k duplike žalovanej, pričom zotrval na skutkových tvrdeniach a právnej kvalifikácii vo svojich doterajších vyjadreniach. Poprel, že by pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. Jednoznačne preukázal, že žalovanej bol úver poskytnutý v plnej výške na účty, ktoré označila žalovaná a dokladom akceptovateľným bankou bol predložený návrh kúpnej zmluvy, ktorý podrobne vymedzoval, ako majú byť pripísané prostriedky z úveru poskytnutého žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že kúpnu zmluvu s číslami účtu doručila banke tretia osoba (sprostredkovateľ), nemá v rámci vykonaného dokazovania žiadnu oporu. Pokiaľ žalovaná zotrváva na uvedenom skutkovom tvrdení, zakladá to náležitý dôvod na doplnenie dokazovania. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že na Potvrdení o prevzatí dokladov zo dňa 15.07.2011, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol zo strany žalovanej predložený aj návrh kúpnej zmluvy, sa nachádza aj podpis žalovanej. Preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ) po zopakovaní dokazovania pred odvolacím súdom v zmysle ustanovenia , a to výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, preskúmal rozhodnutie v intenciách ustanovenia a a rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil, avšak z iných dôvodov.

10. Žalovaná pred odvolacím súdom potvrdila, že uzatvorila písomnú zmluvu na splátkový úver so žalobcom po predchádzajúcej dohode s p. U.. Túto písomnú zmluvu sprostredkoval p. U., ona iba podpisovala papiere, pričom sa týmto úverom malo pomôcť pani, ktorá bola v registri evidovaná ako dlžníčka (p. Y.). P. U. ju ubezpečoval, že úver bude poistený bytom. Všetko malo byť na jej osobu na polroka a následne sa malo všetko prepísať na pôvodnú majiteľku. Kúpnou zmluvou bolo na jej osobu prevedené vlastnícke právo k bytu (pôvodne vo vlastníctve p. Y.), ktoré vlastníctvo je doposiaľ vedené na jej osobu a konanie pred Okresným súdom Bratislava II. o určenie vlastníckeho práva nie je doposiaľ ukončené. Nevedela sa vyjadriť z akej osoby bolo na ňu prevedené vlastníctvo, ona iba podpisovala papiere. Ako provízia za to, že bola ochotná uzavrieť túto zmluvu o splátkovom úvere za osobu, ktorej nebolo možné poskytnúť úver, bolo vyplatenie jej pôvodného úveru, čo bolo i uskutočnené tým, že na jej účet boli posielané splátky a z tohto účtu potom bol uhrádzaný úver, avšak po určitej dobe tieto splátky už na účet neboli zasielané, a preto sa prestal úver i splácať. Nevedela sa vyjadriť či splátky na jej účet zasielal U. W. alebo pani W., ktorých nepoznala a až postupom času sa dozvedela, že to boli známi p. U.. Tiež uviedla, že nikdy nedala pokyn žalobcovi, na aké účty majú byť uvedené čiastky z poskytnutého úveru vyplatené.

11. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca ako banka a žalovaná ako spotrebiteľ dňa 21.07.2011 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 52.900 € za účelom bývania, pričom bola dohodnutá fixná výška úrokovej sadzby na obdobie jedného roka 5,39% ročne a žalovaná sa zaviazala vrátiť peňažné prostriedky a celkové náklady spojené s úverom v 342 mesačných splátkach po 251,86 € splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná 28.09.2011 a konečná splatnosť pohľadávky bola dohodnutá na 29.02.2040. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bolo spísané potvrdenie o prevzatí dokladov, ktoré slúžilo ako doklad o sprostredkovaní úveru banke, ktorý doklad žalovaná podpísala dňa 15.07.2011 a medzi inými dokladmi predložila i návrh kúpnej zmluvy. Dňa 14.07.2011 (s overením podpisu predávajúcej 22.07.2011) bola uzavretá kúpna zmluva medzi Ing. L. F. ako predávajúcou a žalovanou B. L. ako kupujúcou na byt č. 21 vedený na LV č. XXXX v k.ú. Q. - F., ktorá zmluva bola zavkladovaná pod č. V 21335/11 a v článku II. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti 55.000 €, ktorá v časti 53.000 € sa mala uhradiť z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., a to na úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 6.459,89 €, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 33.800 € a na účet č. XXXXXXXXX/XXXX v sume 12.740,11 € a zvyšok 2.000 € mal byť uhradený v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy. Pohľadávka žalobcu bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. F. v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 21.07.2011, ktorú zmluvu podpísala ako záložca Ing. L. F.. Z výpisov predložených žalobcom bolo preukázané, že bolo uhradených celkom 52 úhrad v celkovej čiastke 6.731,55 €, pričom posledné dve úhrady boli zrealizované 9.11.2013, spolu vo výške 277,96 €. Z dôvodu nesplácania úveru žalobca dňa 4.9.2015 vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatila celú sumu omeškaného dlhu ku dňu 04.09.2015 vo výške 6.937,31 € s tým, že v opačnom prípade žalobca pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a k realizácii výkonu záložného práva. Výzvu žalovaná prevzala 09.09.2015 a nakoľko nedošlo k zaplateniu uvedenej čiastky, ku dňu 29.09.2015 žalobca listom zo dňa 30.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť a vyzval súčasne žalovanú na splatenie pohľadávky 60.356,99 €, ktoré oznámenie si žalovaná prevzala dňa 02.10.2015.

12. V konaní bolo preukázané, že pôvodnou vlastníčkou bytu č. 21 evidovanom na LV č. XXXX v k.ú. Q.

- F. bola I. Y., ktorá následne mala kúpnou zmluvou previesť predmetný byt na Ing. L. F. a táto následne previedla byt na žalovanú v tomto konaní. Pred Okresným súdom Bratislava II sa vedie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to záložnej zmluvy uzavretej medzi Ing. L. F. a žalobcom pod sp. zn. . Taktiež I. Y. podala žalobu proti B. L. (žalovaná v tomto konaní) na Okresnom súde Bratislava II vedenú pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu. Žalobca tiež predložil listinný dôkaz, a to obžalobu na T. U. a S. W. zo dňa 26.02.2018, kde je opísané podvodné konanie týchto dvoch osôb voči I. Y. s tým, že okrem toho mali kontaktovať aj žalovanú, že sa na ňu vybaví úver, s čím žalovaná mala súhlasiť a na základe toho T. U. v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., Žilina koordinoval uzavretie úverovej zmluvy, ktorou banka poskytla úver žalovanej vo výške 52.900 € na kúpu nehnuteľnosti pôvodne patriacej I. Y., ktorá samotnú zmluvu a súvisiacu dokumentáciu podpísala podľa pokynov T. U., ktorý aj s pracovníkom banky dohodol podmienky úveru a jeho rozdelenie v podstate na tri sumy, a to na účty patriace L. F., B. L. a U. W. s dispozičným právom S. W. a T. U., aj keď táto suma nebola nikdy zo strany žiadnej osoby obvineným prisľúbená a bola získaná neoprávnene.

13. Z takto vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná od počiatku mala vedomosť, aká zmluva o splátkovom úvere sa ide uzatvárať, pri podpise zmluvy bolo jej povinnosť oboznámiť sa na akú sumu je zmluva o splátkovom úvere a rovnako aj pri podpise kúpnej zmluvy na byt, aká dohodnutá kúpna cena a akým spôsobom sa táto bude vyplácať. Rovnako si bola vedomá, že sčasti tým bude vyplatený jej pôvodný úver, ktorý mal byť ako provízia pre ňu za to, že súhlasila s takouto zmluvou a nový úver bude splácaný už treťou osobou, hoci zmluvy znie na jej meno. Sama sa vyjadrila, že úver má byť poskytnutý v prospech tretej osoby a iba časť sumy bude vyplatená na jej účet na splatenie jej pôvodného úveru ako provízia za ochotu zavrieť túto zmluvu o úvere. Úver mala splácať dlžníčka - pôvodná vlastníčka bytu, ktorá mala nedoplatky a nebol jej poskytnutý úver. S takýmito podmienkami sama súhlasila a takisto podpísala doklad, ktorý bol predložený žalobcovi ako súčasť uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, aké listinné dôkazy predkladá ku žiadosti o poskytnutie úveru, pričom jednou z nich, okrem jej žiadosti o predčasné splatenie pôvodného úveru bol aj návrh kúpnej zmluvy, ktorá zmluva obsahovala ako a na aké účty má byť vyplatený poskytnutý úver. Ako akceptovateľný doklad v zmysle bodu 2. článku II. zmluvy, ako má byť suma úveru vyplatená možno uznať aj návrh kúpnej zmluvy, podpísanej dlžníčkou (kupujúcou) a predloženej dlžníčkou k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobca nemohol mať vedomosť o takomto konaní žalovanej a o jej úmysle uzatvoriť zmluvu o splátkovom úvere v prospech tretej osoby a zúčtovať si za to províziu. Jednalo sa o dohodu medzi žalovanou a tretími osobami a nie žalobcom. To, akú mala dohodu žalovaná s tretími osobami (T. U. a S. W.) nemôže mať žiadny význam na záväzkovo- právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná od počiatku v čase uzatvárania týchto zmlúv si musela byť plne vedomá obsahu a rozsahu svojich záväzkov, ktoré zo zmlúv vyplývajú mala vedomosť, na akú sumu sa uzatvára zmluva o splátkovom úvere a aká suma bude vyplatená v prospech jej účtu ako provízia, čiže mala vedomosť, že zvyšná časť úveru bude poskytnutá tretej osobe a napriek tomu súhlasila s takouto dohodou. Pokiaľ poukazovala, že p. U. ju mal podviesť, jedná sa o vzťah medzi ňou a p. U. a tento podvod môže spočívať v tom, že úver mala splácať pôvodná vlastníčka bytu, ktorá neskôr prestala úvere splácať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere je daný.

14. Na druhej strane však odvolací súd musel prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania žalovanou. Pokiaľ skončí plynutie premlčacej doby a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je otázku dĺžky premlčacej lehoty potrebné posúdiť podľa ustanovení . Vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý na účely nadobudnutia nehnuteľnosti, nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, a to v zmysle daného zákona. Avšak uvedený záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami a nasl. o spotrebiteľských zmluvách.

15. Právna úprava premlčania obsiahnutá v je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemôže vzdať. Napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu upravenú v a , je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o splátkovom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť , keďže aplikácia prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii . Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.

16. Odvolací súd preto uzavrel, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že v otázke premlčania je vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (porovnaj napr. uznesenie NS SR z 25.01.2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23.11.2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.06.2013, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a ), a s uvedeným riešením sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 19.06.

2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

17. Novela vykonaná (prijatá po uzavretí spornej zmluvy o splátkovom úvere) definitívne normatívne vyriešila (doplnením ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava . Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu na spotrebiteľské záväzky.

18. Podľa v znení účinnom k 29.09.2015 (dátum mimoriadnej splatnosti celého dlhu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa plynie samostatne. v umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

23. Z uvedeného vyplýva, že upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach oproti ostatným (nespotrebiteľským) veciam osobitne tak, že toto právo (zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ, ktorý je dodávateľom, uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky) a keď (na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy) súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že citované ustanovenie stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa , upravuje osobitne tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa , v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). Ustanovenie neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu).

25. V preskúmavanej veci na výzvu súdu žalobca nekonkretizoval splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, iba špecifikoval, že žalovaná vykonala poslednú splátku dňa 09.11.2013 a mimoriadna splatnosť bola vyhlásená pre jej dlhodobé neplnenie si povinnosti splácať úver. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 30.09.2015 s dátumom splatnosti 29.09.2015, ktoré oznámenie si žalovaná prevzala dňa 02.10.2015. S poukazom na to, že v zmysle k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov ( ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie plynúť najneskôr 29.06.2015. Jednotlivé splátky boli splatné vždy do 28-ho dňa v mesiaci a výzvou zo dňa 04.09.2015 (prevzatá žalovanou 09.09.2015) upozornil žalovanú najmenej 15 dní vopred na uplatnenie práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak si dodatočne nesplní svoj dlh. Odvolací súd má za to, že žalobca preukázal, že listom z 30.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle , pričom tak urobil v súlade s (ako vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad, výzvy na zaplatenie dlhu a oznámenia o mimoriadnej splatnosti predložených žalobcom). Teda v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 28.06.2015. Tak 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 29.06.2015 (nasledujúci deň po zročnosti nezaplatenej splátky splatnej 28.06.2015) a uplynula dňa 29.06.2018 na celý dlh. Žaloba bola na súd podaná 15.08.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, avšak z dôvodu oprávnene vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, ako to bolo konštatované v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vo výroku o čiastočnom späťvzatí žaloby, čiastočného vrátenia súdneho poplatku za návrh ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )