Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-34-2020.pdf
PDF · 107.89 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa: B. Š., T.. X.X.XXXX, U. H. W. XX, XXX XX D. Š. - Y., zast. JUDr. Lenka Csikyová, advokátka so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti osobe povinnej z výživného: V.. W. Š., T.. X.X.XXXX, U. H. B. XX, XXX XX C., o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27Pc/53/2018-294 zo dňa 15.10.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany osoby povinnej z výživného (otca) zo sumy 800,- Sk mesačne (26,55 Eur) na sumu 250,- Eur, počnúc dňom podania návrhu na súd. V priebehu konania navrhovateľ podaním zo dňa 3.10.2019 žiadal zmeniť návrh na začatie konania tak, že žiadal zvýšiť výživné zo strany osoby povinnej z výživného zo sumy 800,- Sk na sumu 300,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd do budúcna.
2. Osoba povinná z výživného nesúhlasila so zvýšením výživného.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 9 C 68/01-62 zo dňa XX.X.XXXX tak, že:
z v y š u j e výživné zo strany osoby povinnej z výživného pre navrhovateľa B. D., nar. X.X.XXXX za obdobie od 15.8.2018 do 28.2.2019 zo sumy 800 Sk mesačne (t.j. 26,55 Eur) mesačne na sumu 250 Eur mesačne a od 1.3.2019 do budúcna na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
dlžné výživné za obdobie od 15.8.2018 do 31.10.2019 pre navrhovateľa vo výške 2 850,87 Eur je osoba povinná z výživného uhradiť navrhovateľovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a,
náhradu trov štátu n e p r i z n á v a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil zisteniami, že naposledy bolo upravené výživné pre navrhovateľa v čase, keď navštevoval materskú školu, od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 17 rokov. Navrhovateľ dovŕšil plnoletosť, v súčasnosti študuje na vysokej škole v X. ročníku inžinierskeho štúdia. Podstatným spôsobom sa mu navýšili výdavky na kúpu ošatenia, obuvi, na zabezpečenie stravy, cestovného do školy, výdavky na hygienické potreby, výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, keďže študuje mimo miesta svojho bydliska, musí si platiť ubytovanie, cestovné MHD v H., zakupovať si učebnice a skriptá potrebné na štúdium na vysokej škole. Súd prvej inštancie na základe preukázaných výdavkov na strane navrhovateľa mal preukázané, že došlo k podstatnému navýšeniu jeho výdavkov, ktoré sa pravidelne opakujú, ale aj výdavkov jednorazového charakteru (dioptrické okuliare, lieky, zdravotná starostlivosť a podobne), a ktoré sa snaží navrhovateľ uspokojovať z financií z brigádnických prác. Konštatoval, že aj keď osoba povinná z výživného je nezamestnaná, do augusta 2018 pracovala v zahraničí, pričom bolo preukázané, že pracovný pomer bol s ňou ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, teda dôvody ukončenia pracovného pomeru neboli na jeho strane, podarilo sa mu našetriť finančné prostriedky, ktoré vo výške 26.549,46 Eura previedol z účtu v M. na účet na Slovensku. Následne začal poberať dávku v nezamestnanosti vo výške okolo 930,- Eur mesačne, čo súd prvej inštancie považoval za podstatne vyšší príjem oproti poslednej úprave výživného, kedy bol jeho príjem 9.500,- Sk netto, t.j. 315,34 eura. Po ukončení poberania štátnej dávky nepožiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, čo odôvodnil tým, že uvažoval o podnikaní, respektíve si prácu hľadá. Doposiaľ žil z úspor a občasných brigádnických prác, pričom mu odpadla vyživovacia povinnosť k X. plnoletým deťom, ktoré nadobudli schopnosť sa samé živiť. K obrane osoby povinnej z výživného, že nemá žiaden príjem, súd prvej inštancie konštatoval, že vlastní viaceré nehnuteľnosti, pričom pozemok v G. využíva pre vlastnú potrebu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, ale má z neho príjem z dôvodu prenájmu billboardov, ktoré tu sú umiestnené. Okrem nehnuteľností mal na začiatku roka 2019 na účte 26.549,46 eura, ktoré do septembra minul pre vlastnú potrebu na kúpu stromov na záhradu, a nejaké požičané peniaze vrátil, čo súdu nepreukázal. K poukazu otca na jeho zlý zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať ťažké manuálne práce, súd uviedol, že tieto tvrdenia okrem výsledkov magnetickej rezonancie neboli potvrdené odborným lekárom, ktorý by sa vyjadril, aké práce môže a aké nemôže vykonávať. Okrem toho nepreukázal, že by bol invalidný dôchodca, respektíve, že by o takýto dôchodok požiadal. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal aj z princípu potencionality príjmu, ktorý by mohol dosahovať, ak by využil všetky svoje schopnosti pri hľadaní zamestnania. Súd ďalej špecifikoval výpočet dlžného výživného v 2 časových obdobiach a keďže navrhovateľ žiada určiť výživné v sume 300,- Eur mesačne, takéto výživné vyhodnotil súd ako neprimerane vysoké vzhľadom na možnosti a schopnosti na strane osoby povinnej z výživného s prihliadnutím na jeho príjem a majetkové pomery, preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
5. Súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku na ustanovenia § 157 CMP, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Nepriznal účastníkom náhradu trov konania štátu (preklad listín z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, a vyúčtovanie trov U., spolu vo výške 264,92 eura) v súlade s ustanovením § 155 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
III. Obsah odvolania osoby povinnej z výživného a vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec - osoba povinná z výživného, v ktorom namietal, že uznesenie súdu o zmene návrhu na začatie konania zo dňa 7.10.2019 č.k. 27Pc/53/2018-281 prevzal dňa 16.10.2019 a vzhľadom na skutočnosť, že pojednávanie sa konalo dňa 15.10.2019 nemal možnosť uvedené uznesenie preštudovať a na pojednávaní sa k nemu vyjadriť. Namietal, že neboli v konaní riadne preskúmané majetkové pomery matky navrhovateľa - majetnej podnikateľky, rovnako tak namietal, že do sumy na zaplatenie neboli zahrnuté platby navrhovateľovi vo výške 5x100,- eur. Zdôraznil, že sa pokúsil o dohodu, avšak súd vyjednanú dohodu v rozsudku
opomenul. Poukázal na úryvok z článku na portáli P..U..G., v zmysle ktorého odhadnuté náklady na študenta predstavujú 230,- eur. Uviedol, že v súčasnosti je evidovaný na úrade práce. Posledných 7 rokov pracoval ako pomocný robotník, ktorý mal v C. plat 400,- eur. Z uvedenej sumy 20 % predstavuje 80,- eur. Namietal, že zásada potencionality nebola nijako kvantifikovaná. Uviedol, že záhradu používa ako potravinové prilepšenie a z prenájmu billboardov má malý príjem vo výške 39,- eur mesačne. Navrhol rozsudok zrušiť tak, aby bol od platenia výživného oslobodený z dôvodu schopnosti navrhovateľa samostatne sa živiť, z dôvodu dosiahnutia titulu H. D. B. V., alternatívne, aby bol zaviazaný platiť zvýšené výživné pre navrhovateľa za obdobie od 15.8.2018 do 28.2.2019 vo výške 117, 35 eur mesačne, a od 1.3.2019 do budúcna vo výške 58,62 Eura mesačne.
8. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu osoby povinnej z výživného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K námietke osoby povinnej z výživného, že v konaní neboli preskúmané pomery matky navrhovateľa, navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a argumentoval, že neboli dané dôvody na skúmanie majetkových pomerov na strane matky, ktorá okrem iného si nepochybne od narodenia navrhovateľa vyživovaciu povinnosť vždy riadne plnila po stránke materiálnej, zároveň zabezpečovaním osobnej starostlivosti. V neposlednom rade osobe povinnej z výživného oproti poslednej úpravy výživného mu ubudla vyživovacia povinnosť k ďalším dvom jeho deťom.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej z výživného nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody osoby povinnej z výživného predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to z hľadiska zmeny pomerov na strane osoby rodiča povinného platiť výživné. O výške výživného rozhodoval podľa ust. § 62, § 75 Zákona o rodine.
13. Skutkové závery ohľadne príjmov osoby povinnej z výživného a z toho vyplývajúcich možností a schopností platiť výživné na navrhovateľa obstoja, čo znamená, že správne súd prvej inštancie stanovil výšku výživného zo strany osoby povinnej z výživného. Vyhodnotil všetky zákonné kritériá rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného z jeho strany.
14. Súd prvej inštancie správne porovnáva pomery v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného sudu Prešov č.k. 9C/68/2001-62 zo dňa 12.06.2002, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa, ktorý bol spolu so svojimi staršími súrodencami zverený do osobnej starostlivosti matky a ich otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. sumou 1.200,- Sk mesačne, maloletého C. 1.000,- Sk mesačne a vtedy maloletého navrhovateľa sumou 800,- Sk mesačne.
15. K námietke osoby povinnej z výživného a to k rozsahu stanoveného výživného odvolací súd zdôrazňuje, že pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby navrhovateľa
ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu oprávnených potrieb iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možnosti a schopnosti povinnej osoby. Pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného je treba zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu oprávnenej osoby po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť, štúdium, záujmová činnosť a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni osoby povinnej z výživného.
16. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby oprávneného. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie správne preukázané, že výdaje navrhovateľa sú primerané jeho veku, nie sú nadštandardné s poukazom na jeho štúdium na vysokej škole v súvislosti s prípravou na jeho budúce povolanie. Jeho otec sa nepodieľal žiadnym spôsobom na jeho výchove. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2002, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa v dôsledku jeho vyššieho veku a štúdiom na vysokej škole v súvislosti s prípravou na budúce povolanie. Na jeho strane došlo k nárastu výdajov v porovnaní s dobou, kedy naposledy bolo výživné určené.
17. Osoba povinná z výživného v odvolaní namieta, že súd nezohľadnil aj príjem matky navrhovateľa, a teda to, že aj ona má voči nemu vyživovaciu povinnosť. Pri určení rozsahu súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na základe súdneho rozhodnutia bol navrhovateľ v čase do dovŕšenia plnoletosti zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečovala osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľa aj v súčasnosti sa podieľa na financovaní nákladov spojených so štúdiom navrhovateľa na vysokej škole a svoju vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne.
18. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj keď navrhovateľ mal príjem z brigádnickej činnosti, bolo by absurdné do príjmov dieťaťa zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením tak, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené (nález ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 3113/10 z 21.4.2011).
19. V každom rozhodovaní o zmene pomere je však povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov zasahujúc tak do oprávneného, ako aj povinného, ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi, nárast cien, nárast životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môže byť relevantnou zmenou pomerov. Valorizačná klauzula je viazaná na potrebu súdneho konania, inak sa vo výške výživného neprejaví.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že na strane osoby oprávnenej z platenia výživného nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Výživné 800,- Sk (26,55 eura) spred 17-tich rokov pokrylo potreby navrhovateľa do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb v tom čase maloletého navrhovateľa spolu s podielom matky na výživnom. Je teda nevyhnutné prijať záver, že počas doby 17 rokov nastal objektívny nárast životných nákladov. Tento možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy.
21. Jedným zo zákonných kritérií je okrem schopnosti a možnosti povinného rodiča je aj jeho celková životná úroveň a majetkové pomery. Pri komplexnom posúdení pomerov otca je treba prihliadať aj na to, že v čase pôvodného rozhodovania osoba povinná z výživného pracovala vo firme X. - O. V., G..M..B.., C., s priemerným čistým mesačným príjmom 9.500 Sk (315,34 Eur). V súčasnosti osoba povinná z výživného býva v garsónke, ktorú kúpil prostredníctvom hypotéky (105,- Eur mesačne), a vlastných finančných prostriedkov vo výške 3.800 Eur. Do 17.8.2018 povinný žil a pracoval v M. (jeho výdavky súvisiace s bývaním predstavovali 830 Eur mesačne, rozhlas a televízia 22 Eur mesačne, odpad 126 Eur ročne, cestovné do M. a späť 300 Eur mesačne). Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - záhrady v k.ú.
G. o výmere 917 m2, nehnuteľností - trvalé trávne porasty v k.ú. S., okres S. o výmere 2035 m2 a 963 m2 a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - lesné pozemky v podiele 4/70 a trvalé trávne porasty v podiele 5/72 v k.ú. S.. Zároveň je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. D. K., kupovaného prostredníctvom leasingu na tretiny s ročnými platbami 5.100 Eur /425 Eur mesačne/. Osoba povinná z výživného pracovala v zahraničí do 17.8.2018, kde jeho brutto mzda od 1.1.2018 do 31.7.2018 bola vo výške 22.188,38 Eur, t.j. 3.169,76 Eur mesačne. V mesiaci február 2018 mal vyplatenú brutto mzdu aj s mimoriadnymi odmenami vo výške 2.878,40 Eur, v mesiaci marec 2.708,83 Eur, v mesiaci apríl 2.924,96 Eur, v mesiaci máj 2.295,74 Eur, v mesiaci jún 2.244,46 Eur a v mesiaci júl 6.084,81 Eur. Zamestnávateľom v M. bol s osobou povinnou z výživného ukončený pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu zníženia počtu zamestnancov v roku 2018 z počtu 310 na 240. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.8.2018 a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 31 Eur denne pol roka, t.j. priemerne mesačne okolo 930 Eur. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem, o dávku v hmotnej núdzi nežiadal. Okrem toho má pravidelný príjem z prenájmu billboardov na svojej záhrade vo výške 39 Eur mesačne. K svojim úsporám uviedol, že má na účte 10.000 Eur, preto si môže spokojne hľadať prácu, ktorú si aj hľadá, avšak je limitovaný svojím vzdelaním, má ukončené vysokoškolské vzdelanie strojníckeho zamerania. Prácu si hľadá na Slovensku, aj v M.. Na pojednávaní dňa 4.9.2019 uviedol, že je ochotný navrhovateľovi vyplatiť jednorazovú sumu 1.000 Eur, pričom odmietol mesačné platby výživného, nakoľko platí hypotéku. Začiatkom roku 2019 mal na účte nasporených 26.549,46 eura, z ktorých kúpil na záhradu 40 stromov a nejaké hospodárske plodiny, ktoré využíva vo svoj prospech.
22. K odvolacej argumentácii otca vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval §75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otec navrhovateľa vlastní viaceré nehnuteľnosti, pričom pozemok v G. využíva pre vlastnú potrebu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, má z neho príjem z prenájmu umiestnených billboardov, okrem toho mal na začiatku roka 2019 na účte 26.549,46 eura, ktoré do septembra minul pre vlastnú potrebu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinného ohľadom jeho zdravotného stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdravotné problémy mu dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jeho pracovná schopnosť nie je znížená, nie je poberateľom invalidného dôchodku, preto jeho námietky ohľadom jeho neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
23. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. K ďalším odvolacím námietkam povinného dodáva, že ním požadované výživné za obdobie od 15.8.2018 do 28.2.2019 vo výške 117,35 eur mesačne, a od 1.3.2019 do budúcna vo výške 58,62 Eura mesačne je neúmerné a nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, ktorý je študentom vysokej školy s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s ním nestretával a na jeho výživu inak neprispieval v dôsledku čoho musí matka zabezpečovať jeho odôvodnené potreby v plnom rozsahu.
24. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosť, že oproti času pôvodného rozhodovania mu ubudla vyživovacia povinnosť, ktorú mal k svojim ďalším X deťom. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľa,
ktorého odôvodnené výdavky ako mladého dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolanie sú rozhodne vyššie ako výdavky povinného, ktorého potreby sú už stabilizované, preto je nepochybné, že matka navrhovateľa dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj.
25. Námietky osoby povinnej z výživného teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať zvýšeným výživným na navrhovateľa, a teda sú právne nepodstatné pre rozhodnutie o zmene výživného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach osoby povinnej z výživného a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie z adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi.
26. Pokiaľ ide o procesnú námietku osoby povinnej z výživného, že s uznesením súdu o zmene návrhu na začatie konania zo dňa 7.10.2019 č.k. 27Pc/53/2018-281 sa nemal možnosť oboznámiť a k nemu vyjadriť, odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2019 vyplýva, že osoba povinná z výživného so zmenou návrhu bola oboznámená na pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené, vyjadriť sa k nej, prípadne predložiť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
27. Ďalšie odvolacie argumenty osoby povinnej z výživného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil .
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle § 55 CMP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).