Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/24/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnej: A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., X. mája XXXX/X, o vymoženie 255,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.11.2014, č. k. -57 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), , , (ďalej ), a uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 255,59 eura na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N1748/2004, zo dňa 13. 08. 2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, Notársky úrad, so sídlom v Bratislave. Dňa 24. 11. 2004 udelil súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 07. 2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a dňa 11. 10. 2010 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením zo dňa 10. 05. 2012 č. k. -24 rozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 04. 2013 č. k. -44 zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinná je zastúpená na základe plnej moci Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č. 4021601 zo dňa 08. 01. 2004 a obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomáš Kušnír mal byť splnomocneným na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí zmluvy o úvere, splnomocnenie (predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou textu zmluvy o úvere, ktoré bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár vyplnený ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 199,16 eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 107,55 eura v 12 mesačných splátkach po 25,55 eura počnúc dňom 22. 01. 2004 na účet oprávneného. Uviedol, že predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), pretože tento

opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných a aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávneného a v tejto exekúcii aj ako právny zástupca oprávneného. Ide o osobu, ktorú si povinná slobodne nezvolila, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu je v rozpore so zákonom ( ) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinnou v zmluve o úvere nemá náležitosti podľa , a to presné vymedzenie jeho rozsahu. Plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinnej), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere označil za nejasné a neurčité. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2011 č. k. -16 zo dňa 12. 05., č. k. -19 zo dňa 23. 11. 2011. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v záujmoch povinnej a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinnú pri spísaní notárskej zápisnice, i keď ho povinná mala splnomocniť ešte v zmluve o úvere, existuje rozpor. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou, pričom povinná s touto osobou neprišla ani do kontaktu, je pre ňu absolútne neznáma. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinnej je nespísanie zápisnice, t. j. záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný ( ) a nemôže slúžiť ako vykonateľný exekučný titul. Naviac splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď jeho dlh z omeškania neexistoval, t. j. dlžník sa vzdal vopred práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho skutočnej výške. Poukázal, že prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a oprávneného (veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. V tomto smere uviedol, že Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre povinnú, z dôvodu, že jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy a stávalo sa tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov. Oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný malými písmenami, povinná pri uzatváraní zmluvy ani netušila, že niekoho splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice. Takéto konanie oprávneného považoval za rozporné s dobrými mravmi a zo strany Mgr. Kušníra za rozporné so zákonom o advokácii. Súd prvej inštancie notársku zápisnicu vyhodnotil ako nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou. Svoj záver argumentačne podporil i rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27. 01. 2007, publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R58/19977. Súd exekúciu v súlade s ustanovením Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodov už vyššie uvedených, pretože notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 04. 2010. Exekučný súd podľa jeho názoru nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinnej. Ak súd nehodlá akceptovať predmetnú interpretáciu navrhol, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? K dôvodu uvedenému pod prvým bodom uviedol, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásady začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nie je zmluvným ustanovením. Mal za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie Občianskeho

zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne s uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. . Naviac, zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

4. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27. 10. 2004 požiadal súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 255,59 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 1748/2004, NZ 64415/2004, vyhotovenú JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou, so sídlom v Bratislave dňa 13. 08. 2004. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 16. 11. 2004 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4021601 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a plnomocenstvo. Súd prvej inštancie vydal dňa 24. 11. 2004 poverenie súdnemu exekútorovi. Počas konania došlo k zmene súdneho exekútora a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02. 07. 2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V rozhodnutí zo dňa 30. 04. 2013 Krajský súd v Nitre pod č. k. -44 návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Uznesením zo dňa 28. 11. 2014 súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

9. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm c Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

12. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 08. 01. 2004 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučnom titule tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd zastáva názor, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa . Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bola potom povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako ani nemala vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo udelené povinnou nie je platným právnym úkonom aj z dôvodu, že došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle . Uvedený rozpor spočíval v tom, že zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, bol preto správny.

15. Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvej inštancie mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd

prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).