Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-94-2019.pdf
PDF · 138.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: Prvá arbitrážna k. s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, ako správca konkurznej podstaty úpadcu K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX S., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom so sídlom L. XXX, XXX XX G., proti žalovanej: F. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Z. XX, XXX XX S., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/47/2014-514 zo dňa 05.11.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že úpadca K. Z. do výlučného vlastníctva nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 55/72-ín k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. Y., spoluvlastnícky podiel vo výške 5/16-in k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. G., ktoré pozemky sú bližšie špecifikované vo výroku I. rozsudku okresného súdu a tieto majú všeobecnú hodnotu vo výške 252.000,- eur. Zároveň úpadca do výlučného vlastníctva nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. S. ako KN-C parc. č 3728/306 o výmere 500 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN-C parc. č. 3728/347 o výmere 87 m2 - ostatné plochy, KN-C parc. č. 5247/24 o výmere 243 m2 - trvalé trávne porasty, KN-C parc. č. 5247/27 o výmere 52 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinný dom súp. č. XXXX postavený na KN-C parc. č. 3728/306 a dvojgaráž súp. č. XXXX postavenú na KN-C parc. č. 5247/27, spolu s voliérou, plotmi, studňou, vonkajšími úpravami, záhradným krbom a zavlažovacím zariadením tak, ako sú opísané v znaleckom posudku č. 91/2018 vypracovanom Ing. Z. A. spolu vo všeobecnej hodnote 288.000,- eur (výrok II.). Úpadcovi súd prikázal zostatky peňažných prostriedkov na účtoch vedených v W. G. a.s. s uvedením príslušného čísla účtu a výšky zostatku v sumách: 315,18 eur, 87,- eur a 19,60 eur, pričom úpadca je zodpovedný za zaplatenie dlhu na označenom účte vo výške mínus 0,01 eur (výrok III.). Vo vzťahu medzi manželmi je úpadca zodpovedný za zaplatenie: dlhu voči obchodnej spoločnosti Diners club CS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie slobody 11, vo výške 10.663,29 eur; dlhov voči Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, vo výške 1.003,86 eur, 522,94 eur a 2,24 eur, vzniknutých na základe zmluvy o dodávke plynu zo dňa 02.01.2007; dlhu voči Y. G., a.s., so sídlom G., E. J. X, vo I. 1.412,01 eur vzniknutého na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 19.12.2005 so záporným zostatkom vo výške 12.108,38 eur; dlhu voči obchodnej spoločnosti K-trans
plus s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 30, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorý pôvodne vznikol voči obchodnej spoločnosti W. G. N., a.s., so sídlom G., I. X/.M., zo zmluvy o úvere zo dňa 21.04.2008, ku dňu zániku BSM existoval vo výške 155.651,30 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 151.578,85 eur; dlhu voči I. B. G., a.s., so sídlom G., S. J., ktorý vznikol zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty American Expres, VUB, a.s., zo dňa 12.06.2002 vo výške 3.906,75 eur (výrok IV.). Žalovanej proti úpadcovi nepriznal právo na zaplatenie vyrovnávacieho podielu (výrok V.) a zároveň žalobcovi proti žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok VI.).
2. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd vykonal vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh správcu konkurznej podstaty (§ 53 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej aj „zákon o konkurze"), ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu proti úpadcovi (zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 4K/14/2013 zo dňa 08.10.2013 v Obchodnom vestníku č. 199/2013 dňa 15.10.2013).
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil masu majetku patriaceho do BSM manželov, a to vo výrokovej časti bližšie špecifikovaných nehnuteľností, resp. výšku spoluvlatníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. úz. G., LV č. XXXX v kat. úz. Y., LV č. XXXX pre kat. úz. S. vo všeobecnej hodnote zistenej zo znaleckých posudkov znalca Ing. Jána Greguša v celkovej hodnote 540.000 eur. Súd zistil, že úpadca nikdy nepodnikal ako fyzická osoba - živnostník a dlhy, pre ktoré je vedený voči nemu konkurz, nenadobudol ako fyzická osoba pri podnikateľskej činnosti. Z aktualizovaného zoznamu pohľadávok prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu súd bližšie špecifikoval jednotlivé prihlásené pohľadávky, čo do dôvodu ich vzniku ako aj výšky v odseku 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v bodoch 1 - 21. Zdôraznil, že v konkurze boli veriteľmi prihlásené pohľadávky voči úpadcovi vo výške 2.284.947,20 eur. Identifikoval účty, ktoré manželia ku dňu zániku BSM vlastnili a kladné, resp. záporné zostatky na týchto účtoch a na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 143 - § 151 Občianskeho zákonníka.
4. Okresný súd osobitne zdôraznil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvoria tiež záväzky, ktoré niektorému z manželov alebo obom manželom vznikli spoločne za trvania manželstva, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý patrí výlučne jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 145 OZ, § 511 OZ, ako aj na prípady, kedy nie je druhý manžel osobne zodpovedný za splnenie dlhu jedného z manželov vzniknutého za trvania manželstva, ale aj na ochranu tretích osôb v zmysle ust. § 147 ods. 1 OZ a teda možnosti veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky jedného z manželov pri výkone rozhodnutia z majetku patriaceho do BSM za podmienok ustanovených v zákone.
5. Za spoločné dlhy manželov súd považoval dlhy uvedené v odseku 14 pod bodom 1, 11, 12, 13, 15, 17, 18 (prvá skupina dlhov) a tieto ku dňu zániku BSM vyčíslil v celkovej výške 185.270,77 eur a ku dňu vyporiadania súdu vzhľadom na zníženie dlhu (pohľadávka obchodnej spoločnosti K-trans plus s.r.o. vo výške 181,198,32 eur). Ich vyporiadanie je obsahom výroku IV. napadnutého rozsudku. Ďalšie záväzky prijal výlučne úpadca, avšak v konaní nebolo preukázané, že by tak úpadca konal proti vôli žalovanej bez jej súhlasu a že by finančné prostriedky obstarané z týchto záväzkov boli použité len na výlučný majetok úpadcu (a nie na obstaranie BSM). Okresný súd vychádzal z toho, že žalovaná neprodukovala dôkazy že by finančné prostriedky takto získané úpadcom neboli vynaložené na potreby rodiny, domácnosti a na obstaranie BSM. Konkrétne ide o dlhy uvedené pod bodom 3 - zo zmluvy o pôžičke v sume 11.019,63 eur, pod bodom 4 z vlastnej zmenky úpadcu vystavenej 09.03.2012 v sume 41.466,67 eur predstavujúcu zmenkovú sumu a zmenkový úrok v spojení s bodom 5 v sume 133,34 eur titulom zmenkovej odmeny, pod bodom 19 zo zmenky vystavenej úpadcom v sume 442.724 eur, pod bodom 6 pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2010 v celkovej výške 152.418,49 eur, pod bodom 8 z nezaplatenej daňovej povinnosti na dani z príjmu fyzických osôb úpadcu za rok 2008 v sume 45.480,01 eur a sankčného úroku, z garančného fondu poškodenému za úpadcu v sume 778,40 eur. Tieto dlhy vyčíslil okresný súd na sumu 709.122,03 eur (druhá skupina dlhov) a aj keď neboli vyporiadané ako spoločné dlhy manželov, tieto súd zohľadnil pri výške vyrovnávacieho podielu. Do poslednej skupiny dlhov (tretia skupina dlhov), ktoré evidentne úpadcovi vznikli v súvislosti so zabezpečením záväzkov právnických osôb a nemohli vzniknúť v súvislosti s obstaraním majetku patriaceho do BSM, zaradil súd dlhy uvedené v odseku 14 pod bodom 2, 7, 14, 16 a 20. Žalovaná k svojej procesnej obrane, že prevažná väčšina dlhov vznikla výlučne úpadcovi, neponúkla súdu dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázala. Nenamietala relatívnu
neplatnosť právnych úkonov úpadcu, z ktorých dlhy vznikli, neprodukovala dôkazy, že by tieto dlhy úpadcovi vznikli len v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, resp. s obstaraním jeho výlučného majetku. Preto u dlhov, ktoré vznikli vystavením zmeniek úpadcom, zo zmlúv o pôžičkách, ktorých účel nebol zrejmý a žiadne dokazovanie nebolo navrhnuté, súd ustálil, že týmito právnymi úkonmi úpadca obstarával finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na tvorbu BSM. Podotkol, že manželia len v nehnuteľnostiach nadobudli aktíva v celkovej výške 540.000,- eur. Úpadca ani žalovaná neprodukovali také dôkazy, že by na obstaranie nehnuteľností alebo spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam patriacich do BSM použili len spoločné úvery a nie tiež finančné prostriedky, ktoré získal úpadca ako výlučný dlžník na základe už uvedených právnych úkonov úpadcu. 6. Okresný súd uzavrel, že celkové aktíva BSM manželov ku dňu zániku BSM tak predstavovali sumu 544.506,92 eur (hodnota nehnuteľností 540.000,- eur a zostatky na účtoch vo výške 4.506,92 eur (ku dňu vyhlásenia rozsudku len vo výške 421,78 eur, keďže suma 4.085,14 eur bola použitá na úhradu časti pohľadávky pod bodom 17 v odseku 14 rozsudku) a podiel každého z manželov na týchto aktívach predstavoval sumu 272.253,46 eur. Spoločné dlhy manželov predstavovali spolu sumu 185.270,77 eur, potom podiel každého z manželov na pasívach predstavoval 92.635,39 eur. Pri prikázaní všetkých aktív úpadcovi pri súčasnej zodpovednosti za všetky pasíva BSM, rozdiel v prospech žalovanej predstavoval sumu 179.618,07 eur (272.253,46 eur mínus 92.635,39 eur). Vo vyrovnávacom podiele v neprospech žalovanej zohľadnil súd polovicu tých dlhov (druhej skupiny dlhov), ktoré vznikli úpadcovi ako výlučnému dlžníkovi, ale tieto podľa vykonaného dokazovania vznikli v súvislosti so získaním finančných prostriedkov na obstaranie BSM. Polovičný podiel žalovanej na úhrade sumy 709.122,03 eur by vysoko prevyšoval výšku jej prípadného vyrovnávacieho podielu, preto súd nepriznal žalovanej vo vzťahu k úpadcovi právo na vyrovnávací podiel. Prihliadol aj na záverečný návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu, aby žalovanej nebola uložená povinnosť vyrovnať podiel úpadcu na pasívach BSM. Pri rozhodovaní o trovách konania v takomto type sporu postupuje podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán neprizná proti druhej právo na náhradu trov konania, keďže obvykle každému z manželov sa dostane približne polovica aktív i pasív BSM, a teda pomer úspechu a neúspechu každého z nich je približne rovnaký. V danom prípade bol však podiel úpadcu tak na aktívach, ale aj pasívach BSM, doslova absolútny a vzhľadom na prebiehajúci konkurz žalovanej neostal žiadny spoločný majetok. S prihliadnutím na túto skutočnosť súd s použitím ust. § 257 výnimočne nepriznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku voči výrokom I. - V. podala riadne a včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v súlade so zásadami pri vyporiadaní BSM prikázať do jej výlučného vlastníctva rodinný dom, dvojgaráž, priľahlé pozemky, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. S. a vo vzťahu k pasívam, aby jej súd prikázal všetky pohľadávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom na týchto nehnuteľnostiach, t. j. pohľadávku veriteľa K-trans plus, s.r.o. vo výške 151.578,85 eur a veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. spolu vo výške 7.581,51 eur. Úpadcovi by tak do výlučného vlastníctva pripadli ostatné nehnuteľnosti v sume 252.446,90 eur a spoločné záväzky vo výške 33.691,92 eur. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím v časti, že medzi spoločné záväzky žalovanej a úpadcu patria záväzky špecifikované v odseku 14 rozsudku pod bodmi 1, 11, 12, 13, 15, 17 a 18. Stotožnila sa aj s tým, že ďalšie záväzky úpadcu špecifikované v odseku 14 rozsudku pod bodom 3, 4, 5, 6, 8, 9, 19 a 21 vo výške 709.122,03 eur sú individuálnymi záväzkami úpadcu. Nebolo jej zrejmé z čoho vychádzal súd pri konštatovaní, že pri ich vzniku nekonal úpadca proti vôli žalovanej a ani bez jej súhlasu. Zdôraznila, že v priebehu celého konania opakovane tvrdila, že o vzniku individuálnych záväzkov úpadcu nemala vedomosť. Odôvodnenie súdu je tak v priamom rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Nie je možné od nej požadovať, aby preukázala niečo, čo sa nestalo a niesla dôkazné bremeno tak, ako to súd prvej inštancie vymedzil v napádanom rozhodnutí. Pokiaľ tieto skutočnosti tvrdil žalobca, bolo dôkazné bremeno v tomto smere výlučne na ňom a toto neuniesol. Nesúhlasila ani so záverom súdu, že úpadca urobil tieto dlhy v súvislosti so získaním finančných prostriedkov na obstaranie BSM. V tomto smere nebolo vykonané dokazovanie a tak ide o hrubý nedostatok odôvodnenia rozsudku, ktorý spôsobuje jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Pokiaľ bolo preukázané, že vyššie špecifikované záväzky sú individuálnymi záväzkami úpadcu a zároveň nebolo preukázané, že by takto získané finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, nebolo možné takéto záväzky zohľadniť pri vyporiadaní BSM v neprospech žalovanej. Napadnuté rozhodnutie považovala aj za nelogické, ak súd na jednej strane tvrdil, že majetok patriaci do BSM bol obstaraný z finančných prostriedkov získaných z individuálnych záväzkov úpadcu a na druhej strane z LV č. XXXX kat. úz. S.
vyplynulo, že rodinný dom spolu s dvojgarážou a priľahlými pozemkami úpadca a žalovaný nadobudli už v roku 2006. Tieto individuálne záväzky úpadcu vznikli až po roku 2006, teda je absolútne vylúčené, aby predmetné nehnuteľnosti vôbec mohli byť nadobudnuté z takto získaných prostriedkov. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videla aj v tom, že súd nijakým spôsobom pri vyporiadaní BSM nezohľadnil záujem maloletých detí tak, ako to vyplýva z dikcie § 150 OZ, keď spoločný rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu, v ktorom bývajú aj spoločné maloleté deti. V prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia žalovaná, ako aj dve maloleté deti, zostanú bez domova. Odvolateľka poukázala na súdne rozhodnutia týkajúce sa dôkazného bremena v spore, povinnosti súdu vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie v súlade s právom strany sporu na súdnu ochranu.
8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná v priebehu celého konania a ani vo svojom odvolaní nenamietala výšku, právny dôvod a vznik jednotlivých záväzkov, ktorých vyporiadanie bolo predmetom tohto konania a tieto boli v napadnutom rozsudku špecifikované v ods. 14. Nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by aspoň teoreticky mohli spochybniť platnosť právnych úkonov úpadcu, v dôsledku ktorých mali predmetné peňažné záväzky vzniknúť. Pred žiadnym súdom nie je vedené konanie, v ktorom by sa žalovaná domáhala určenia neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu, na základe ktorého predmetné záväzky vznikli. Nikto nenamietol, že tieto finančné prostriedky úpadca alebo jeho manželka neprijali. Naopak, žalobca spoľahlivo preukázal vznik, výšku, ako aj právny dôvod každej jednej pohľadávky úpadcu v celkovej zistenej výške 2.728.192,73 eur. Možno tak prijať záver, že záväzky tvoriace predmet vyporiadania BSM skutočne vznikli a takto získané finančné prostriedky sa skutočne stali majetkom žalovanej a úpadcu ako manželov v režime BSM. Nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, podľa ktorého na jednej strane nevedela o predmetných záväzkoch, no takto získané finančné prostriedky sa v konečnom dôsledku stali aj jej majetkom v režime BSM a mala možnosť s nimi disponovať, na druhej strane žalovaná odmieta zodpovednosť voči veriteľom s tým, že sú to záväzky úpadcu a nemajú byť uspokojené z majetku podliehajúceho BSM. Počas konkurzného konania žalobca nadobudol vedomosť, že úpadca a žalovaná ako manželia žili na pomerne vysokej úrovni. Jediným hodnotným majetkom sú práve nehnuteľnosti, ktoré manželia nadobudli po uzavretí manželstva. Z výpovede úpadcu vyplynulo, že v čase uzatvorenia manželstva nemal žiadne úspory a nákup nehnuteľností bol financovaný z príjmov manželov nadobudnutých po uzavretí manželstva, čo vyvracia tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti mali byť nadobudnuté z iných zdrojov, ako sú pôžičky, hypotéka či príjem manželov. Neexistencia ďalšieho majetku tvoriaceho BSM, malé zostatky na bankových účtoch a neexistencia pohľadávok voči dlžníkom úpadcu alebo žalovanej len potvrdzuje závery o použití značnej časti peňažných prostriedkov na bežnú spotrebu. Súd konštatoval, že záväzky úpadcu nevznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, táto nebola ani preukázaná a naviac žalovaná je od roku 2000 členom predstavenstva spoločnosti Tera2000, a.s., za ktorej záväzky úpadca ručil a mala tak vedomosť o pomeroch v tejto spoločnosti Žalobcovi nie je z podania žalovanej zrejmé, v akom rozsahu, v pomere k záväzkom, ktoré možno uspokojiť z majetku v BSM, mal súd prihliadnuť na potreby maloletých detí. Súd v predmetnom konaní správne aplikoval predmetnú normu na aktuálnu situáciu, kedy pri rozhodovaní bral do úvahy moment vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, výšku zistených záväzkov a hodnotu majetku v BSM, a preto napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu správny. V tak špecifickej situácii, ako je konkurzné konanie, ktoré je zákonnou príčinou vyporiadania BSM, nemožno zásady vyporiadania BSM aplikovať striktne ako v prípadoch, kedy dochádza k zániku BSM z vôle účastníkov konania a hodnota vyporiadaného majetku prevyšuje výšku záväzkov. Rozsudok nie je arbitrárny, súd v ňom aplikoval aktuálny právny predpis a vyporiadal sa s otázkou konkurzu na majetok úpadcu a celkovým predĺžením majetku v BSM, čo nie je vždy pravidlom. S tým súvisí aj správna úvaha súdu o výške vyrovnávacieho podielu, ktorý je záporný a súd preto na jeho úhradu žalobcu nezaviazal. Pre úplnosť žalobca poukázal na aktuálnu právnu úpravu vyporiadania BSM pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z manželov obsiahnutú v ust. § 167i zákona o konkurze, kedy do konkurznej podstaty úpadcu patrí všetok majetok v BSM, čo je plne v súlade so zásadami a povahou konkurzného konania. Vo vzťahu k majetku v BSM by rozhodnutie, ktorým by súd určil, že úpadca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S., zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom, dvojgaráž a priľahlé pozemky, neznamenalo vyriešenie bytovej otázky žalovanej, nakoľko veritelia pohľadávok zabezpečených týmto majetkom by sa z tohto majetku čiastočne uspokojili v konkurznom konaní a vo zvyšku z majetku žalovanej.
9. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a odvolacom návrhu. Osobitne k aplikácii § 150 OZ dodala, že je absolútne irelevantné, z akého dôvodu súd vyporiadava BSM a zotrvala, že súd žiadnym spôsobom neprihliadol na záujmy mal. detí.
10. V odvolacej duplike žalobca dal do pozornosti, že už pred vyhlásením konkurzu boli voči úpadcovi vedené viaceré exekučné konania, žalovaná tak musela mať vedomosť minimálne o týchto záväzkoch (s výškou vymáhanej istiny 750.000,- eur) a exekvovaný bol celý majetok v BSM. K zabezpečeniu bývania žalovanou navrhovaným spôsobom uviedol, že výška istiny záväzkov, ktoré sú zabezpečené rodinným domom je podľa doručených prihlášok konkurtných veriteľov 200.962,30 eur. Vyhlásením konkurzu nedošlo k zániku manželstva a tak budú manželia aj naďalej zabezpečovať spoločne ubytovanie pre seba a svoje deti, preto v tomto smere neobstojí argumentácia žalovanej. Žalovanou namietaný nesprávny postup súdu pri aplikácii ust. o vyporiadaní BSM by bol namieste v prípade vyporiadania BSM v dôsledku rozvodu manželov. Z pohľadu uspokojenia konkurzných veriteľov je neprijateľné, aby v konkurznom konaní boli uspokojovaní v menšom rozsahu ako v prípade exekučného konania. Poukázal aj na aktuálnu aplikačnú prax a predložil rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/86/2018 zo dňa 31.01.2019 a v zmysle jeho právnych záverov sa napadnuté rozhodnutie javí ako správne.
11. V ďalšom vyjadrení žalovaná opakovane zdôraznila, že nemala vedomosť o individuálnych záväzkoch úpadcu v čase ich vzniku, a preto nie je možné na tieto záväzky prihliadať v rámci vyporiadania BSM a odkázala na riešenie tejto otázky v aplikačnej praxi súdov a na použiteľnosť týchto záverov pri nezmenenej právnej úprave. Akcentovala, že žalobca nepreukázal, že by prostriedky z individuálnych záväzkov úpadcu boli použité na nadobudnutie majetku v BSM a neodmietla zodpovednosť zo spoločných záväzkov.
12. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 374 CSP s ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nedisponoval.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu t.j. v merite veci ako aj v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd v odvolaním napadnutom rozsahu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacieho konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).
15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovanej uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
16. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
17. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku okresného súdu a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza: Medzi základné zákonné kritéria určujúce rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM") patrí časové kritérium - v BSM môžu byť len veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva, resp. do zániku BSM z iných dôvodov; kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, ktoré sa zameriava na to, akým spôsobom určitú vec manželia nadobudli; kritérium spôsobu užívania veci, akým spôsobom sa určitá vec užíva, či je určená na spoločné užívanie manželom alebo len jednému z
nich. Predmetom BSM môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Teda sú to predovšetkým veci v právnom zmysle t.j. veci (hnuteľné, nehnuteľné), práva, pohľadávky a iné majetkové hodnoty. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov medzi manželmi sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti. BSM tvoria tiež záväzky
- dlhy, ktoré niektorému z manželov alebo obom manželom vznikli spoločne za trvania manželstva, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý patrí výlučne jednému z nich, a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého. V zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ je potrebné analogicky na ich vysporiadanie použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, teda ust. § 149 a § 150 OZ (vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle). Manželia by sa mali pritom podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. V prejednávanej veci však bolo potrebné odlíšiť spoločné záväzky manželov a individuálne záväzky jedného z manželov, pretože predmetom vyporiadania boli nielen spoločné dlhy, ale aj záväzky prevzaté výlučne jedným z manželov a tieto viedli k zániku majetkového spoločenstva manželov vyhlásením konkurzu.
18. Voči prvej skupine dlhov, do ktorej okresný súd zaradil spoločné dlhy manželov týkajúce sa spoločných vecí odvolateľka nenamietala. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy.
19. Vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb pokiaľ ide o právne úkony bezpodielových spoluvlastníkov so spoločnými vecami alebo predmetom BSM upravuje ust. § 145 ods. 1, 2 OZ. Vo vzťahu k tretím osobám priamo zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden alebo obaja manželia, a či išlo o bežnú vec alebo inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia nedostatok súhlasu druhého manžela s právnym úkonom urobeného len jedným z manželov týkajúceho sa spoločných vecí, ak nejde o bežnú záležitosť má za následok jeho neplatnosť v zmysle ust. § 40a OZ. Pokiaľ nie je splnená základná podmienka, že právny úkon sa týka spoločných vecí, sú úvahy o tom, či ide o bežnú vec alebo nie bežnú vec a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, obdobne zmluva o úvere uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok prevzatý jedným z manželov, zmluva o pristúpení dlhu len jedným z manželov. Pre tieto právne úkony je spoločné, že sa netýkajú spoločných vecí, teda predmetu BSM, preto aplikácia ust. § 145 OZ je vylúčená. Tieto právne úkony sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že na platnosť takýchto právnych úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Pri takých dlhoch manželov, pri ktorých solidárna zodpovednosť nevyplýva ani zo zákona a nie je založená ani dohodou, ide o samostatný dlh každého z manželov.
20. Zdrojom tvorby BSM sú okrem iného predovšetkým príjmy manželov, výnosy z podnikania. Zdrojom sú tiež peniaze získané pôžičkou, bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja, alebo len jeden z manželov (pozri R 57/1970).
21. Peniaze získané zmluvou o úvere uzavretou oboma manželmi počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú majetok, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, dlh z takého úveru predstavuje spoločný záväzok oboch manželov. Pre právnu úpravu tohto záväzku nie je podstatné, ako bolo naložené so získanými finančnými prostriedkami. Ak sú za peniaze z takého úveru obstarané veci, stávajú sa tieto tiež predmetom BSM. Ak boli peniaze, ktoré získali obaja účastníci úverom, vynaložené na oddelený majetok jedného z manželov, môže druhý manžel v zmysle ust. § 150 OZ pri vyporiadaní BSM požadovať, aby to, čo bolo vynaložené na oddelený majetok, bolo nahradené do spoločného majetku (Ro NS ČR z 3.10.2006, sp. zn. 22Cdo 14/2006).
22. Vchádzajúc z vyššie uvedenej právnej argumentácie, pri skutkových záveroch vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vo veci, ktoré si odvolací súd osvojil a z týchto vychádzal, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne pri vyporiadaní masy BSM strán sporu a stanovení vyrovnávacieho podielu druhého manžela (žalovanej) prihliadol na dlhy špecifikované v druhej skupine - dlhy vzniknuté len z právnych úkonov manžela - úpadcu. Odvolací súd v tomto smere opakuje, že zdrojom BSM sú aj finančné prostriedky získané jedným z manželom (napr. zmluvou o pôžičke, úverovou zmluvou a pod.), pričom vôbec nie je rozhodujúce ako bolo s týmito finančnými prostriedkami
naložené, tzn. či boli za ne nadobudnuté veci, alebo sa dokonca stali predmetom spotreby. Dôvodne sa predpokladá, že takto získané finančné prostriedky sú súčasťou BSM. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dokonca rozhodujúce, či druhý z manželov sa o týchto úkonoch manžela dozvedel alebo nedozvedel resp. sa pri vynaložení všetkej opatrnosti, ktorú možno od neho rozumne požadovať mohol o týchto právnych úkonoch dozvedieť. Jeho procesnou povinnosťou v konaní bolo preukázať, že sa objem finančných prostriedkov predstavujúce dlhy manžela úpadcu zaradené do druhej skupiny nestali súčasťou BSM (boli investované do oddeleného majetku úpadcu, resp. namietať neplatnosť takýchto úkonov neprimerane prevyšujúcich spoločný majetok, ktoré sa mohli prejaviť vo sfére spoločných vecí). Túto procesnú povinnosť si žalovaná nesplnila. V tejto časti bolo na žalovanej dôkazné bremeno, ktoré si však nesprávne vysvetlila.
23. Primárne bolo povinnosťou žalovanej označiť a predložiť také dôkazy, ktoré by súd presvedčili o dôvodnosti jej argumentácie, že peňažné prostriedky nadobudnuté z právnych úkonov úpadcu sa nestali súčasťou BSM. Neunesenie dôkazného bremena žalovanej v spore je bezprostredne spojená s jej procesným neúspechom.
24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
26. Podporne je vhodné poukázať aj na ust. § 147 OZ, ktoré vzhľadom na existenciu BSM pripúšťa, aby sa pohľadávka len jedného z manželov mohla uspokojiť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) i z majetku patriaceho do BSM. Podmienkami aplikácie cit. zák. ust. je, že musí ísť o pohľadávku veriteľa len jedného z manželov, táto vznikla za trvania manželstva a BSM trvá alebo už zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu. Na vydobytie takéhoto záväzku, možno nariadiť výkon rozhodnutia aj na majetok patriaci do zaniknutého BSM, ktoré nebolo v dobe začatia konania o výkon ešte vyporiadané (Rc 74/2004). V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa ani nevzťahuje ust. § 145 OZ, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v BSM oboch manželov. Z nepopretého tvrdenia žalobcu v spore vyplynulo, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. G. boli zaťažené exekučným záložným právom EX 3783/2012 (teda na dlhy úpadcu už prebiehalo exekučné konanie). Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, je dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctva trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah BSM bolo možné eliminovať takýto nepriaznivý dosah len zmenou rozsahu BSM alebo jeho zánikom, čo v danom prípade nebolo realizované.
27. Špecifickosť situácie súdenej veci je daná, zánikom BSM ako dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z manželov, ďalej jeho predĺženosťou, keď veritelia úpadcu, vrátane tých, ktorých pohľadávky sú zabezpečované majetkom strán sporu svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu.
28. K špecifikám vyporiadania BSM v prípade konkurzu na majetok jedného z manželov odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 67 ods. 1 písm. a/, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 91 ods. 1 ZoKaR, v konkurze na majetok úpadcu je speňažovaný všetok majetok, ktorý úpadcovi patril v čase vyhlásenia konkurzu,
t.j. aj všetok majetok, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, úpadcu a žalovanej. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku. Jeho účelom je čo najvyššie, hospodárne a efektívne uspokojenie veriteľov úpadcu. Žalovaná sa okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dostala do rovnocenného postavenia veriteľa spolu s ostatnými veriteľmi, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky prihláškami do konkurzu. Ak by súd v konaní o vyporiadanie BSM zvýhodnil žalovanú v porovnaní s postavením ostatných veriteľov, kde žalovaná by bola v jej pohľadávke uspokojená a vo väčšom pomere ako budú uspokojovaní všetci ostatní veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurze, takéto prípadne rozhodnutie by bolo v zásadnom rozpore s účelom a cieľom tohto osobitného zákona, ktorého jediným cieľom je pomerné uspokojovanie všetkých veriteľov úpadcu, s tým že pomer uspokojenia musí byť zásadne rovnaký. Neexistuje žiadny dôvod pre uprednostnenie pohľadávky manželky úpadcu pred pohľadávkami jeho ostatných veriteľov.
29. Konanie o vyporiadanie BSM úpadcu je zvláštnym druhom sporu, vyvolaný konkurzným konaním, ktorým sa vymedzuje rozsah majetku konkurznej podstaty a ktorý nahradzuje spor o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Keďže konanie o vyporiadanie BSM nemá osobitnú procesnú úpravu v ZoKaR (s výnimkou procesného postavenia správcu a úpadcu) vzťahujú sa naň všeobecné predpisy občianskeho práva. Východiskovým pravidlom vyporiadania je rovnosť podielov oboch manželov tak v rámci aktív ako aj v rámci pasív, ktoré vo svojom súhrne predstavujú BSM. Toto pravidlo však neplatí bezvýnimočne.
30. Nie je vylúčená ani situácia, aby v záujme ochrany veriteľov (a princípu, podľa ktorého si záväzky treba plniť) všetky aktíva patriace do BSM pripadli úpadcovi. V prípade predĺženého BSM je jeho vyporiadanie na polovicu nepraktické, pretože manželka úpadcu sa i tak neubráni prípadnej exekúcii, keďže vyhlásenie konkurzu a ani vyporiadanie BSM nič nemení na hmotnoprávnom pravidle podľa § 147 ods. 1 OZ.
31. S otázkou prípustnosti prikázania všetkých aktív BSM len jednému z manželov - úpadcovi sa vo svojej rozhodovacej praxi zaoberal NS ČR v rozhodnutiach napr. 22Cdo3360/2019 zo dňa 27.11.2019, 22Cdo 1920/2005 zo dňa 19.04.2007, 22Cdo1725/2006 zo dňa 31.10.2007. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu ČR pri úvahe o spôsobe vyporiadania BSM v konkurzných pomeroch uprednostňuje a zdôrazňuje princíp ochrany veriteľov, ktorý sa presadzuje i v judikatúre slovenských súdov a napokon aj v súdenej veci.
32. Jedným z hľadísk na ktoré súd prihliada pri určení podielov oboch manželov, ktoré nemusia byť rovnaké (disparita podielov) sú potreby maloletých detí, pričom tieto potreby je potrebné ochrániť primárne nie hodnotou majetku ale jeho kvalitou. Aj podľa súdnej praxe prihliadnutie na toto hľadisko nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že podiel toho z manželov, ktorému bolo dieťa zverené musí byť vyšší. Ohľad na potreby mal. detí je potrebné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Toto kritérium je zanedbateľné, ak vôbec uplatniteľné v prípade striedavej starostlivosti oboch manželov. Vychádzajúc z takéhoto uhla pohľadu na praktizovanie uvedeného hľadiska, vyplýva záver, že ak manželstvo úpadcu a žalovanej trvá a výkon rodičovských práv k maloletým deťom nebolo predmetom úpravy súdu (aspoň to zo spisu nevyplýva), v danej situácii uvedené hľadisko nie je uplatniteľné. Preto podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť v spojení s ostatnými špecifikami súdenej veci (vyššie rozvedenými) neumožňovali, aby sa pri vyporiadaní BSM naplno uplatnili zásady pre jeho vyporiadanie v zmysle ust. § 150 OZ.
33. Odvolací súd sa vzhľadom na okolnosti súdenej veci - predĺženého BSM stotožnil so spôsobom vyporiadania BSM súdom prvej inštancie, keď všetky jeho aktíva nadobudol do výlučného vlastníctva manžel - úpadca a taktiež bola na neho prenesená zodpovednosť za všetky dlhy. Podľa názoru odvolacieho súdu i napriek nesúhlasu žalovanej uvedený spôsob vzhľadom na rozsah dlhov bol pre ňu najvýhodnejší.
34. Odvolací súd nevzhliadol podmienky, aby sa odchýlil od zásad (najmä zásada maximálnej ochrany práv veriteľov), ktoré prevážili pri vyporiadaní BSM v tejto veci. Takéto usporiadanie nepovažoval ani odvolací súd za neprimerané. V danom prípade malo vyporiadanie BSM nepriaznivý dopad na životné pomery celej rodiny.
35. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 257 a § 369 ods. 1 CSP. Dôvod osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol v tom, že v dôsledku predĺženosti BSM
a vedenia konkurzného konania voči manželovi - úpadcovi nič zo spoločného majetku nenadobudla, preto žalobcovi aj keď bol úspešný v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).