Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/171/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne M.. A. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému T.. A. Y., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom E. 4, XXX XX K., o určenie že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -327 z 20. marca 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 03. 2019 žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa po pripustení zmeny žaloby sa voči žalovanému domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 7/16-in na nehnuteľnostiach pozemok parcely reg. „C“ evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území L., obec L., okres L. zapísaný na LV č. XXXX, - pozemok parcely reg. „C“ evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady nachádzajúce sa v katastrálnom území L., obec L., okres Lučenec zapísaný na LV č. XXXX, - stavba so súpisným číslom XXXX, situovaná na parc. č. XXXX, druh stavy 10, popis stavby: rodinný dom stavba nachádzajúca sa v katastrálnom území L., obec L., okres Lučenec zapísaná na LV č.XXXX (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“) patrí do dedičstva po poručiteľke Z. Y., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX. XXXX.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 06. 04. 2004 došlo medzi Z. Y., rod. C. a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísaný na LV č.XXXX a to pozemku parcely reg. „C“ parcelové číslo XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcelové číslo XXXX o výmere XXX mX - záhrady ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX v katastrálnom území L.. Z lekárskej správy Z. Y. zo dňa XX. XX. XXXX vyplynulo, že asi 3 roky zabúdala, stav sa zhoršoval, myslenie pomalšieho tempa, koherentné po obsahovej a formálnej stránke správne miestami nevýpravné v obsahoch občasné suiideácie, ťažká vybavenosť novopamäti, mnestické a intelektové funkcie degradované.

Z lekárskej správy zo dňa 06. 05. 2004 súd prvej inštancie zistil, že Z. Y. bola X roky liečená pre demenciu alzheimerového typu brala Q. XX mg denne. V lekárskej správe zo dňa 05. 12. 2002 bolo uvedené ,,konanie pomerne dobré, na kladné otázky odpovie, zlyháva na zložitejšej verbálnej komunikácii, zlyháva v čase, zlyháva v logickej operacionalite, patologický test MMSE 25 bodov.“ Z lekárskej správy zo dňa 16. 05. 2003 vyplynulo, že Z. Y. bola v ambulancii sledovaná od decembra 2002 na Alzheimerovu demenciu, orientovaná, bez porúch vnímania, myslenie koherentné, formálne správne. Z lekárskej správy zo dňa 09. 02. 2005 súd prvej inštancie zistil, že Z. Y. bola psychiatricky liečená od roku 2002 na Alzheimerovu demenciu, bola nastavená na medikamentózu liečbu. V ambulancii liečená od 16. 03. 2004 do 26. 05. 2006. Dňa 16. 03. 2004 bola štandardne psychiatricky vyšetrená, pričom v jej teste Mini-Mental State Examination dosiahla úroveň 22 bodov, čo svedčí o hranične strednom stupni Alzheimerovej demencie. Pacientka bola vyšetrená na SMMSE aj dňa 14. 06. 2004 už len s 10 bodmi, čo je obraz ťažšieho stupňa Alzheimerovej demencie. V uznesení Okresného súdu Bratislava III č.k. -242, zo dňa 27. 06. 2012 bola určená všeobecná cena dedičstva na sumu 13.625,50 Eur, pasíva dedičstva 829,12 Eur a čistá hodnota dedičstva 12.796,38 Eur. Dedičstvo bolo vyporiadané tak, že hnuteľnosti a to bežný účet so zostatkom 34,98 Eur ku dňu smrti nadobudli T.. A. Y. a A. C. v podiele 1-ice, takisto nehnuteľnosti vedené Správou katastra Zlaté Moravce, katastrálne územie Vieska nad Žitavou zapísané na LV č.XXXX nadobudla A. C. ako celok, nehnuteľností vedené Správou katastra Zlaté Moravce katastrálne územie Slepčany zapísané na LV č.XXXX nadobudla A. C.. Nehnuteľnosti vedené Správou katastra Zlaté Moravce, katastrálne územie A. na LV č.XXXX a XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nadobudol T.. A. Y., nehnuteľnosti vedené Správou katastra L., katastrálne územie L. zapísané na LV č.XXXX nadobudol žalobca a žalovaná v podiele 1-ice t.j. v podiele 1/32-iny vzhľadom k celku. Z výpisu LV č.XXXX zo dňa 25. 04. 2005 vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve A. Y. v podiele 11/16, titul nadobudnutia - dedičstvo, na základe dedičského rozhodnutia D 935/82 zo dňa 30. 07. 1982 ako aj na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod č. V 803/04 z 18. 05. 2004, A. C. v spoluvlastníckom podiele, titul nadobudnutia dedičstvo D 935/82 zo dňa 30. 07. 1982 a Z. Čánikovej v spoluvlastníckom podiele 1/16. Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní konanom 20. 03. 2019, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, potom, čo súd predbežne právne vec posúdil a skonštatoval, že ďalšie dôkazy nevykoná, pretože žiadna zo strán nenavrhovala ďalšie dokazovanie, predložil súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania a to v dôsledku svojho meškania na uvedené pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne neuviedol, z akých dôvodov doposiaľ tieto návrhy na vykonanie dokazovania súdu nepredložili. Súd prvej inštancie poukázal na to, že civilné sporové konanie upravuje v ustanovení (ďalej aj ,P“) sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. To znamená, že v prejednávanej veci tieto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohli obe strany sporu uplatniť na súde najneskôr dňa 20. 03. 2019, kedy súd vo veci vykonal pojednávanie a na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené. Táto zákonná koncentrácia konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania, pretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa , o ktorej súd prvej inštancie poučil žalobkyňu v písomnom poučení z 03. 05. 2018, je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že Z. Y. nebola spôsobilá na právne úkony, avšak počas konania poukazovala výlučne na lekárske správy o zdravotnom stave Z. Y. a znalecké dokazovanie nenavrhovala. Znalecké dokazovanie navrhol právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2019 pred prednesom záverečných rečí, pričom počas celého priebehu konania nedošlo k zmene skutkových tvrdení, ktoré by bránili žalobkyni takéto dôkazy navrhnúť súdu aj skôr. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa mala dostatočný časový priestor (1rok a 4 mesiace od začiatku konania o veci samej) na to, aby predložila súdu návrhy na dokazovanie, spravila tak až na samotnom

pojednávaní. Takéto využívanie prostriedkov procesnej obrany nie je v súlade s ustanovením , preto súd prvej inštancie na žalobkyňou predkladané návrhy na vykonanie dokazovania neprihliadal a tieto návrhy nevykonal. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke podľa . Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobkyňa sa určovacej žaloby domáhala z dôvodu, že ako vlastník nehnuteľnosti je v evidencii nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pričom titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva by mal byť neplatný. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobkyňa v konaní preukázala svoj naliehavý právny záujem na danom určení voči žalovanému, ktorý je v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie L.. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. ju splní bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že Z. Y. nebola v roku 2004 spôsobilá uzavrieť právny úkon - kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu časti podielu na žalovaného. Nedostatok spôsobilosti odôvodňovala predloženými lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že od roku 2002 trpela Alzheimerovou demenciou. Vyhodnotením ňou predložených lekárskych správ o zdravotnom stave Z. Y. nebolo možné posúdiť, či Z. Y. aj napriek tomu, že trpela Alzeimerovou demenciou nebola spôsobilá na uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Samotná skutočnosť, že takýmto druhom choroby Z. Y. trpela nepreukazuje, že takúto zmluvu uzavrieť nemohla a že na takýto právny úkon nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá. Súd prvej inštancie teda nemal jednoznačne preukázané, že Z. Y. v čase podpisu kúpnej zmluvy nemala spôsobilosť na právne úkony. Keďže žalobkyňa nepreukázala nespôsobilosť Z. Y. na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Z. Čániková bola spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu, preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , pretože žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, a tak mu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobkyňa podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa , , h/ . Podľa jej názoru súd prvej inštancie vydal rozsudok napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie, pričom rozsudok nie je riadne odôvodnený, a to najmä s ohľadom na absenciu odôvodnenia vo vzťahu k naplneniu jednotlivých predpokladov nevyhnutných na rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na zhrnutie žaloby, citáciu relevantných ustanovení a len v jednom odseku (odsek 22) uviedol samotné odôvodnenie rozsudku, t.j. úvahy, ktorými sa pri vydávaní rozsudku riadil. Nedostatočným odôvodnením rozsudku jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo predstavuje zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zakotvené v Listine, Dohovore, Charte, Ústave SR, ako aj v samotnom . Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a jej právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil, pričom bol povinný dbať na to, aby bolo odôvodnenie presvedčivé, len v takomto prípade by bolo možné považovať odôvodnenie rozsudku za také odôvodnenie, ktoré by bolo v súlade s právom na spravodlivý proces. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nekriticky nazeral na skutočnosti tvrdené žalovaným a nesplnil svoju povinnosť riadneho a dostačujúceho odôvodnenia rozhodnutia znamená zamedzenie spravodlivej ochrany jej práv a oprávnených záujmov a zároveň porušenie jej práv a právom chránených záujmov,

čo je v priamom rozpore nielen s článkom 2 ods. 1, 2 , ale aj so základnou procesnou zásadou zákazu denegatio iustitiae. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. . Zdôraznila, že jej právny zástupca predložil súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov dňa 20. 03 .2019 a to zaslaním do elektronickej schránky prvoinštančného súdu. V čase o 08:57 sa jej právnemu zástupcovi vrátila doručenka, v ktorej bolo uvedené: „Dobrý deň, dňa 20. 03. 2019 o 7:54 bola správa úspešne doručená. S pozdravom, prevádzka portáluslovensko.sk.“ Z uvedeného vyplýva, že predložila súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov pred začatím pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 03. 2019 o 10:00 hod., t.j. pred začatím pojednávania. Dôvod, pre ktorý tieto návrhy na vykonanie dokazovanie súdu prvej inštancie nepredložila skôr, bol ten, že sa zdravotnú dokumentáciu Z. Y. snažila získať od ošetrujúceho lekára, tento jej ich však odmietol vydať s tým, že tieto vydá len konajúcemu súdu. O tejto skutočnosti pravdepodobne jej substitučný právny zástupca nemal vedomosť. Ďalej poukázala na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 03. 2019, pričom podľa jej názoru uplatnila prostriedok procesného útoku, a to návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 20. 03. 2019 včas t.j. do uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a to elektronickým podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 20.03.2019 o 07:54 hod. Ak by aj prvoinštančný súd nebral do úvahy predmetné elektronické podanie, jej substitučný právny zástupca uplatnil prostriedok procesného útoku (návrh na vykonanie dôkazov) včas, pretože ho uplatnil do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené ( ). Zdôraznila, že pojednávanie dňa 20. 03. 2019 bolo prvým pojednávaním, ktoré sa konalo, pretože prvé pojednávanie nariadené na 18. 02. 2019 bolo odročené bez prejednania veci). Síce poukazovala na lekárske správy, ale zároveň osobne žiadala od ošetrujúceho lekára Z. Y. jej zdravotnú dokumentáciu, ktorú jej však ošetrujúci lekár odmietol vydať s tým, že túto vydá len konajúcemu súdu a to na výzvu konajúceho súdu, preto nemala inú možnosť ako podať návrh na vykonanie dôkazov. Podľa jej názoru ani súd ju nemôže limitovať kedy a akým spôsobom prostriedky procesného útoku uplatní, ak tak urobí v súlade so zákonom. V danom prípade ona návrh na vykonanie dôkazov uplatnila včas. Súd prvej inštancie postupom, na základe ktorého neprihliadal na ňou predkladané návrhy na vykonanie dokazovania a tieto nevykonal, napriek tomu, že boli ňou uplatnené včas založil vadu konania a svojím postupom de facto „odmietol vykonať spravodlivosť.“ V konaní preukázala svoj naliehavý právny záujem na danom určení voči žalovanému. Mala za to, že súd prvej inštancie nemá odborné znalosti a vedomosti na to, aby bol spôsobilý posúdiť, či bola Z. Y. spôsobilá na uzatvorenie kúpnej zmluvy alebo nie. Práve z tohto dôvodu navrhla vykonať znalecké dokazovanie v súlade s , pričom súd prvej inštancie mal tomuto návrhu s ohľadom na to, že bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, vyhovieť, pretože len znalecký posudok môže odpovedať na otázku či Z. Y. bola v čase podpisu kúpnej zmluvy spôsobilá na právne úkony.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že odvolanie žalobkyne je formálne bez uvedenia vecných dôvodov, ktoré by mohli spochybniť rozsudok prvoinštančného súdu. Žalobkyňa zostala na svojich skutkových tvrdeniach, pričom na ich preukázanie nenavrhla vykonať relevantné dôkazy, hoci tak mohla a mala urobiť už pri podaní žaloby. Ani jeden z dôkazov tykajúcich sa apríla 2004 nesvedčil o tom, že by Z. Y. nebola spôsobilá na právne úkony, alebo na právny úkon podpisu kúpnej zmluvy alebo právny úkon potvrdzujúci prevzatie kúpnej ceny. Sama o sebe liečba Alzheimerovej choroby nie je dôkazom straty spôsobilosti na právne úkony. I z listu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, odboru odvetvových činností Bratislava zn. zo dňa 28. 05. 2004 vyplynulo vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z 10. 05. 2004, t.j. že Z. Y. nemala v dokumentácii diagnózu M.Alzheimer uvedenú, ale mala uvedenú len susp. Alzheimerov typ. a alzheimerika môžu byť predpisované až pri jasne postavenej a jednoznačnej diagnóze. Žalobkyni nič nebránilo navrhnúť znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y. už pri podaní žaloby v novembri 2017 alebo v jej vyjadrení, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 29. 06. 2018. Rovnako tak mohla navrhnúť výsluch M.. E. a M.. M.. Ak by žalobkyňa včas v súlade s navrhla znalecké dokazovanie, znalec by si zadovážil zdravotnú dokumentáciu vedenú príslušnými lekármi, možno by ich aj oslovil v súvislosti so znaleckým úkonom. Výsluch žalobkyňou menovaných lekárov bez vykonaného znaleckého dokazovania by však nebol dôkazom o strate spôsobilosti Z. Y. na právne úkony.

Tvrdenie žalobkyne ohľadne dôvodov, pre ktoré nepredložila súdu prvej inštancie ako dôkaz zdravotnú dokumentáciu Z. Y., je nepresvedčivé. Sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie je upravené v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa ako dcéra poručiteľky má právo na sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu. Návrh žalobkyne preukazovať pravosť podpisu Z. Y. na kúpnej zmluve a tiež na potvrdení o prevzatí časti kúpnej ceny, považuje za nadbytočný. Osvedčením pravosti podpisu notár, alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený, listinu vlastnoručne podpísala. Samotné osvedčenie sa vyznačí na listine formou osvedčovacej doložky. Ak by napr. na kúpnej zmluve nebol pravý podpis Z. Y., potom táto pochybnosť žalobkyne napáda notársky úrad nie neschopnosť poručiteľky posúdiť následky svojho konania. Vykonanie uvedeného dôkazu nepreukazuje žalobkyňou tvrdené konanie Z. Y. v duševnej poruche, pre ktoré by nevedela posúdiť následky svojho konania. Návrh na vykonanie dôkazov mohla žalobkyňa oznámiť súdu prvej inštancie aj písomnou formou na pojednávaní nariadenom na deň 18. 02. 2019, ktoré bolo zmarené zo strany žalobkyne. Žalobkyňa mala možnosť využiť na preukázanie ňou tvrdených skutočností aj inštitút súkromného znaleckého posudku. Žalobkyni nič nebránilo, aby žalobu, v ktorej napáda prevod vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, podala ešte počas života Z. Y., matky žalobkyne. Žalobkyňa mala počas života Z. Y. preukázateľne vedomosť o kúpnej zmluve. Mal za to, že súd prvej inštancie procesným postupom žalobkyni neznemožnil uskutočnenie jej patriacich procesných práv a ani nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a konanie nie je postihnuté inou vadou. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhla a predložila súdu. Iné vykonať nemohol, pretože ich nenavrhla. Žalobkyňa sama uviedla, že jej ošetrujúci lekár odmietol vydať zdravotnú dokumentáciu. Teda už v tom momente mala súdu prvej inštancie navrhnúť vykonanie dôkazu zabezpečenia zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa návrh na vykonanie dôkazu podala až dňa 20. 03. 2019 0 7:54 do elektronickej schránky. Prevádzka portálu Slovensko.sk potvrdila prijatie 20.03.2019 o 8:57 hod., čo nie je včas uplatnený návrh na vykonanie dôkazu, ktorý objektívne mohol byt' navrhnutý už 13. 11. 2017 spolu s podaním žaloby, pretože skutkové tvrdenie - nespôsobilosť na právne úkony Z. Y. pre Alzheimerovu chorobu sa nezmenilo. Súd prvej inštancie žalobkyňu vyzval na podanie návrhu na vykonanie dôkazov podaním zo dňa 03. 05. 2018. V danom prípade žalobkyňa navrhla výsluch svedkov (lekárov) jednak neskoro a ani neuviedla ich celé mená a adresy, z ktorých by ich súd prvej inštancie mal predvolávať. Ani z lekárskych správ predložených žalobkyňou nevyplýva, že Z. Y. nebola spôsobilá na právne úkony. Podľa žalobkyne mala Z. Y. duševnú poruchu, ktorá je bránila posúdiť následky svojho konania, ale v januári 2009 sa Z. Y. mohla sama zúčastniť aktu podpísania kúpnej zmluvy alebo výhradnej sprostredkovateľskej zmluvy, alebo mohla udeliť plnomocenstvo žalobkyni na zastupovanie. Čiže v roku 2009 duševnou poruchou, ktorá by jej bránila posúdiť následky konania už netrpela. V konaní nebol navrhnutý ani výsluch samotnej žalobkyne. Podľa jeho názoru Z. Y. netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila rozpoznať následky svojho konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že v odvolaní uviedla niekoľko vecných dôvodov, ktoré jednoznačne spochybňujú dôvodnosť a zákonnosť rozsudku a v žiadnom prípade odvolanie nie je formálne. Súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zotrvala na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, a to najmä s ohľadom na absenciu odôvodnenia vo vzťahu k naplneniu jednotlivých predpokladov nevyhnutných na rozhodnutie, preto odôvodnenie rozsudku nepochybne zasahuje do jej práva na spravodlivý proces. Nedostatočným odôvodnením rozsudku bola jej odňatá možnosť konať pred súdom, čo predstavuje zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozsudku je v príkrom rozpore s ustanovením , Listinou, Chartou, SR, slovenskou a európskou judikatúrou, nakoľko je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nedáva odpoveď na to, akými úvahami sa súd prvej inštancie pri vydávaní rozsudku riadil. Návrh na vykonanie dôkazov predložila pred začatím pojednávania, pričom dôvod pre ktorý tieto návrhy na vykonanie dokazovanie nepredložila skôr bol ten, že časť z ich zdravotná dokumentácia Z. Y., ktoré sa snažila získať od ošetrujúceho lekára, nemala k dispozícii ani v čase podania žaloby a ani v čase podania

odvolania, nakoľko ošetrujúci lekár ich odmietol jej vydať s odôvodnením, že tieto vydá len konajúcemu súdu, preto nemohla k žalobe pripojiť dôkazy, nakoľko nimi bez vlastnej viny nedisponovala a teda v danom prípade bola splnená podmienka prezumovaná v . Pred podaním žaloby a až do pojednávania konaného dňa 20. 03. 2019 verila, že sa jej podarí zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu Z. Y. a ak by sa jej to podarilo, nemusela by navrhovať ani znalecké dokazovanie, ani výsluch M.. E. resp. M.. M., nakoľko zo zdravotnej dokumentácie by boli jej tvrdenia o zdravotnom stave Z. Y. zrejmé a dostatočne preukázané. Ona navrhla znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y., ako aj výsluch navrhnutých svedkov v súlade s ustanovením R. a teda včas. Uviedla, že osobne navštívila ošetrujúceho lekára Z. Y. a požiadala ho o zdravotnú dokumentáciu Z. Y., pričom tento ju odmietol jej vydať s odôvodnením, že túto vydá len konajúcemu súdu. Ona uplatnila prostriedok procesného útoku - návrh na vykonanie dôkazov včas t.j. do vydania uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a to elektronickým podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 20. 03. 2019 o 07:54 hod., pričom návrh na vykonanie dôkazov bol podaný včas, t.j. do vydania uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, teda ho podal včas v súlade s ustanovením . Uviedla, že súd prvej inštancie ju nemôže limitovať kedy a akým spôsobom prostriedky procesného útoku uplatní, ak tak urobí v súlade so zákonom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20. 03. 2019 až po vykonaní dokazovania predložil súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov, a to znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y., znalecké dokazovanie smerujúce k prevereniu pravosti podpisov na kúpnej zmluve, znalecké dokazovanie smerujúce k pravosti podpisu Z. Y. na potvrdeniach, ktorými potvrdila prevzatie kúpnej ceny, zabezpečenie kompletnej zdravotnej dokumentácie Z. Y. a výsluch M.. E. a M.. M.. Za obdobie od podanie žaloby 13. 11. 2017 do vyhlásenia rozsudku dňa 20. 03. 2019 uplynulo cca 16 mesiacov, a teda prvoinštančný súd poskytol dostatočný časový priestor, aby žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia alebo včas navrhla dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Návrh podaný elektronicky v deň pojednávania alebo návrh prednesený po vykonaní dokazovania je oneskorený. kladie dôraz na včasnú procesnú aktivitu strán, rýchlosť a hospodárnosť konania (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. zo dňa 30. 05. 2018). Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie upravuje o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súd prvej inštancie procesným postupom žalobkyni neznemožnil uskutočnenie jej patriacich procesných práv a ani nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Konanie nie je postihnuté inou vadou.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na odvolaní i na argumentoch v odvolaní vrátane argumentoch vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). 8. Vzhľadom na argumenty žalobkyne, ktoré uviedla ako dôvody odvolania, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. 9. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad

môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. zo dňa 07. 03. 2013). 10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , a ). 11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke Z. Y., rod. C., nar. 15. 01. 1926, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX. XXXX. Žalobkyňa k žalobe pripojila dôkazy (List vlastníctva XXXXX zo dňa XX. XX. 2005, uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. 06. 2012, sp. zn. , sprievodku zo dňa 19. 02. 2002, lekárske správy zo dňa 19. 02. 2002, 16. 09. 2002, zo dňa 05. 12. 2002, deklarácia o liečbe zo dňa 09. 02. 2015, <https:// nehnuteľnosti.sk/2932908/výnimocna-ponuka-lukrativny-pozemok-v-centre-lucen/>, inzerát č. 2932908 zverejnený na www.nehnuteľnosti.sk. (č.l.1-30 spisu). 13. Súd prvej inštancie po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe datovaného ku dňu 27. 12. 2017 (č.l. 93-135 spisu) vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 03. 05. 2018, aby sa žalobkyňa v lehote do 10 dní odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe vyjadrila a aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na svoju obranu, pretože na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, pričom súd prvej inštancie poučil žalobkyňu o sudcovskej koncentrácii konania podľa (č.l. 250 spisu).

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 27. 12. 2017 vyjadrila písomným podaním zo dňa 28. 06. 2018 (č.l. 264 spisu).

15. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18. 02. 2019 o 9:00 hod. a zároveň doručil žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného zo dňa 24. 07. 2018. Následne súd prvej inštancie na základe návrhov žalobkyne i žalovaného odročil pojednávanie nariadené na deň 18. 02. 2019 na deň 20. 03. 2019 o 10:00 hod.

16. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa procesný úkon ,,Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 20. 03. 2019, v ktorom navrhla vykonanie dôkazov: a/ znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu Z. Y. v rozhodnom období, b/ znalecké dokazovanie smerujúce k prevereniu pravosti podpisov na kúpnej zmluve, ktorou Z. Y. previedla časť svojho spoluvlastníckeho podielu na žalovaného a pravosti podpisov na potvrdení, c/ znalecké dokazovanie smerujúce k pravosti podpisu pani Z. Y. na potvrdeniach, ktorými potvrdila prevzatie kúpnej ceny za časť spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, d/ zabezpečenie kompletnej zdravotnej dokumentácie pani Z. Y., e/ výsluch M.. U. E. - lekára pani Z. Y., f/ výsluch M.. P. M. - lekára pani Z. Čánikovej (č.l. 322 spisu), doručila súdu prvej inštancie dňa 20. 03. 2019 o 07:54 hod. v elektronickej podobe (č.l. 326 spisu), teda pred prvým pojednávaním a zároveň na pojednávaní dňa 20. 03. 2019.

17. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20. 03. 2019 uviedol: ,,Súd konštatuje, že vzhľadom na to, že na začiatku pojednávania neboli návrhy na doplnenie dokazovania, pričom skonštatoval, že ďalšie dôkazy nebude vykonávať, súd na tento návrh ani nebude prihliadať, vzhľadom na to, že bol podaný oneskorene.“ Následne súd prvej inštancie na pojednávaní pripustil zmenu žaloby ohľadne určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti podielu 7/16-in na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po poručiteľke Z. Y., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX naposledy bytom P. XXXX/XX, K., zomr. XX. XX. XXXX a vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. 18. Podľa Základných princípov strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 19. Z Základných princípov vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony ( Základných princípov ). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). 20. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. 21. Zákonná koncentrácia predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku, ktorou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie ( ). 22. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa ,,Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 20. 03. 2019 doručila súdu prvej inštancie dňa 20. 03. 2019 o 07:54 hod. elektronickými prostriedkami (č.l. 326 spisu), teda pred prvým pojednávaním a zároveň na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 20. 03. 2019, a to pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto súd prvej inštancie mal na tento prostriedok procesného útoku žalobcu prihliadnuť, majúc za to, že nebol určený na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva, ani neviedol k prieťahom v konaní ( ), čím by bol porušený princíp hospodárnosti konania, a tým povinnosť riadneho vedenia sporu, t.j. procesná diligencia ( ).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu i v prípade, ak by žalobkyňa uvedený prostriedok procesného útoku uplatnila vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe vzhľadom na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 03. 05. 2018, súd prvej inštancie by musel rovnako postupovať, a to nariadiť pojednávanie vo veci samej.

24. Keďže vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu vychádzajúc z objektívnych kritérií (právna zložitosť sporu) a subjektívnych kritérií (schopnosť žalobkyne zabezpečiť dôkazné prostriedky) súd

prvej inštancie mal prihliadnuť na prostriedok procesného útoku žalobkyne, pričom bez opodstatnenia zamietol návrh na vykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov, porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť ( ), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ) a v zmysle mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 26. Úlohou okresného súdu bude prihliadnuť na žalobkyňou predložené prostriedky procesného útoku (vrátane Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 2/2020 zo dňa 27. 01. 2020 znalca M.. A. V.; č.l.458- 462 spisu) i prostriedky procesnej obrany predložené žalovaným, pričom súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia bude dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a opätovne rozhodnúť o žalobe žalobkyne. 27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). 28. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ). 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).