Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R., F. E. XXXX/XX, zast. C.. Pavlom Porubským, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 6 proti žalovanému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. XXX/XX/XX, zast. advokátskou kanceláriou Urbáni-Partners, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy 1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. júna 2019, č. k. -102 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku III. m e n í tak, že žalobca m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,68%.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. 1639 5484. Konanie v časti o zaplatenie sumy 200,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia čiastočne zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vec právne posúdil podľa . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.200,- eur s príslušenstvom predstavujúcej pôžičku, ktorú poskytol žalovanému dňa 28.10.2016 v sume 1.000,- eur a dňa 4.11.2016 v sume 200,- eur. Žalovaný sa pôžičku zaviazal vrátiť do 31.12.2016. V priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť a to o zaplatenie sumy 200,- eur s príslušenstvom. Z výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.10.2016 žalobca z účtu vybral hotovosť v sume 1.000,- eur. Z ďalšieho výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. vyplýva, že dňa 2.11.2016 žalobca z bankomatu nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici, na A. ulici vybral o 21:52:07 hotovosť v sume 200,- eur. Z výsluchu svedkyne , manželky žalobcu, K. K. súd zistil, že žalovaný hľadal voľné priestory na zriadenie holičstva a preto sa dohodli na spolupráci tak, že mu prenajme voľné priestory. Postupom času žalovaný zistil, že jeho vlastné finančné prostriedky mu nebudú stačiť na zriadenie prevádzky a platenie bežných nákladov spojených s cestovaním, preto sa rozhodol prenajať si v Banskej Bystrici byt , pričom potreboval finančné prostriedky . Žalobca žalovanému koncom októbra 2016 finančné prostriedky požičal bez jej vedomia. Mala však vedomosť o tom, že žalovaný bol spolu so žalobcom v banke, kde vybral hotovosť okolo 1.200,- až 1.500,- eur, čo si však nebola istá a ďalšiu hotovosť vyberal z bankomatu. Jej výšku si nepamätala. Celkovo žalovanému požičal približne 2.000,- eur za účelom zabezpečenie

jeho bývania, ako aj platenia bežných výdavkov a na podnikateľské účely. Z požičaných finančných prostriedkov žalovaný vrátil 800,- eur. Bola prítomná pri tom, keď žalovaný v prítomnosti žalobcu priamo v jej kaderníckom salóne prehlásil, že požičané finančné prostriedky vráti najneskôr do konca decembra, čo sa však nestalo. Poskytnuté finančné prostriedky žalovaný vracal jednak z dosiahnutej tržby v hodnote 400,- eur a zvyšok v sume 400,- eur vrátil z iných zdrojov, o ktorých jej nebolo nič známe. Počula, že tieto finančné prostriedky si mal zase od niekoho iného požičať. Nebolo jej známe, či žalovaný predával svoje motorové vozidlo. Žalovaný prerušil kontakt so svedkyňou a žalobcom vo februári 2017 z dôvodu, aby nemusel vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. V tom čase ešte vlastnil motorové vozidlo. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či a kedy ho predal. Uviedla, že so žalovaným nemala žiadne konflikty.

2. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom je dôvodná. Listinným dôkazom, výpisom z bankového účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. založeného v spise na čl. 6 bolo preukázané, že dňa 28.10.2016 žalobca zo svojho účtu vybral hotovosť v sume 1.000,- eur. Súčasne aj žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mu odovzdal hotovosť v sume 1.000,- eur, ktorú od neho prevzal v Tatra banke, a.s. v OC EUROPA v Banskej Bystrici a bola určená na jeho bývanie. Tvrdil však, že sumu 1.000,- eur žalobcovi vrátil pred Vianocami 2017 osobne pred OC EUROPA na parkovisku v prítomnosti nového vlastníka jeho motorového vozidla, ktoré musel predať, aby mohol poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť. Žalovaný však vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi nepreukázal. Hoci ako svedka navrhol vypočuť vlastníka motorového vozidla, R. A., jeho prítomnosť na pojednávaní bez uvedenia dôvodu nezabezpečil a sám sa pojednávania nezúčastnil. Tiež nepredložil kúpnu zmluvu o prevode motorového vozidla, hoci sa k tejto povinnosti zaviazal, na základe čoho zostalo nepreukázané, že disponoval finančnými prostriedkami v potrebnej výške na vrátenie pôžičky v sume 1.000,- eur žalobcovi. Odovzdanie pôžičky žalovanému potvrdila aj vypočutá svedkyňa, manželka žalobcu, ktorá súčasne potvrdila, že medzi stranami bola dohodnutá lehota splatnosti do 31.12.2016, ktorú navrhol sám žalovaný. Konkrétne sa vyjadrila, že bola prítomná pri tom, keď žalovaný v prítomnosti žalobcu priamo v jej kaderníckom salóne prehlásil, že požičané finančné prostriedky vráti najneskôr do konca decembra, čo sa však nestalo. Vzhľadom k tomu, že súd nemal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou a žalovaným neboli kvalifikovane spochybnené, je žalovaný povinný v súlade s cit. ust. žalobcovi nesplatenú pôžičku v sume 1.000,- eur zaplatiť. Hoci žalovaný navrhol ako svedkov vypočuť C.u M. a G. A. na preukázanie, že pôžičku v sume 1.000,- eur žalobcovi vrátil a R. A., kupujúceho osobného motorového vozidla žalovaného a súčasne sa zaviazal v lehote 30 dní do spisu založiť kúpnu zmluvu o predaji motorového vozidla, prítomnosť svedkov na ďalšom pojednávaní nezabezpečil i napriek tomu, že sa k tomu zaviazal a nepredložil kúpnu zmluvu o prevode motorového vozidla, o ktorej začal tvrdiť, že nebola vyhotovená v písomnej forme, hoci sa zaviazal založiť do spisu jej písomné vyhotovenie. Súd opakovaný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov C. M., G. A. a R. A. neakceptoval s poukazom na ust. z dôvodu, že žalovanému nebránili žiadne okolnosti, aby zabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaní konanom dňa 13.6.2019, k čomu sa sám zaviazal a ich výsluch by si vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania, čo nie je v súlade s ust. , t.j. uplatniť prostriedky procesnej obrany včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na základe vyššie uvedených okolností aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania súd ďalšie dôkazy nevykonal. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa , . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. Nariadenia vlády SR č. v platnom znení, a to od 1.1.2017 do zaplatenia. Súd vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že lehotu splatnosti pôžičky navrhol sám žalovaný do 31.12.2016, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou K. K., ktorej pravdivosť žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. V časti, v ktorej vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť, súd konanie podľa zastavil. O nároku strán na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa . Žalobca bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

3. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a III., podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. , , a . Závery súdu prvej inštancie , že z predložených listinných dôkazov- výpisov z bankového účtu mal za preukázané , že dňa 28.10.2016 vybral žalobca hotovosť vo výške 1.000.- eur, ktoré odovzdal žalovanému, čo žalovaný vo svojej výpovedi aj potvrdil, nie sú správne. Žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky, v priebehu konania menil dôvody, pre ktoré mal údajne žalovanému poskytnúť finančné prostriedky. Žalobca menil účel

poskytnutia pôžičky, keď v návrhu uviedol, že požičal žalovanému za účelom začatia podnikania a následne, na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 uviedol, že žalovaný mal požičané finančné prostriedky za účelom bývania. Žalobca menil skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky, čím sa stala spornou nielen výška, ale aj dôvod poskytnutia pôžičky. Vznikajú dôvodné pochybnosti, či finančné prostriedky mali byť pôžičkou alebo finančnou pomocou, darom. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o pôžičke je vyjadrenie kauzy, pretože ak veriteľ nepreukáže, z akého dôvodu má dlžník peňažné prostriedky vrátiť, môže byť peňažný záväzok posúdený rozdielne od pôžičky a následne takýto žalobný návrh zamietnutý. Žalobca náležitým spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 1.200,- eur, resp. 1.000,- eur a v prípade spochybnenia druhou stranou je potrebné preukázať existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu a naplnenie všetkých podstatných znakov zmluvy. Závery súdu o vrátení pôžičky nie sú správne. I napriek skutočnosti, že žalovaný navrhol v konaní vykonať dôkazy a to výsluch svedkov, súd opakovane tento dôkaz zamietol. Súd preniesol ťažisko dôkazného bremena na žalovaného, pričom žalobca relevantným a náležitým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal existenciu dohody o vrátení peňazí a ani o čase ich vrátenia. Žalovaný namietal svedeckú výpoveď manželky žalobcu ako blízkej osoby , keď táto nebola priamym účastníkom údajného poskytnutia peňažných prostriedkov. Rovnako súd neodstránil rozporné tvrdenia žalobcu a manželky žalobcu, ktorá tvrdila, že medzi stranami bola dohodnutá lehota splatnosti do 31.12.2016. Samotný žalobca však pred súdom uviedol, že fixný termín vrátenia pôžičky si strany určite nedohodli. Argument súdu, že žalovaný sám navrhol lehotu vrátenia pôžičky do 31.12.2016, ktorý vychádza len zo subjektívnych a účelových tvrdení svedkyne- manželky žalobcu, nemôže byť zákonným podkladom pre priznanie úrokov z omeškania. Súd vyhodnotil predkladané skutočnosti a dôkazy len jednostranne, odporujúce zákonu, zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. -114 zo dňa 31.07.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave , č. k. -80 zo dňa 31.05.2019. Súd prvej inštancie bez opory v skutkovom stave, bez náležitého odôvodnenia a bez vysporiadania sa so všetkými spornými a podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu či skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalobca skutočne požičal žalovanému peňažné prostriedky titulom pôžičky a že tieto peňažné prostriedky žalovaný žalobcovi nevrátil. Preto je rozhodnutie nesprávne, nepreskúmateľné a arbitrárne. Súčasne žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania za nesprávne, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca v priebehu konania vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 200,- eur späť, teda konanie bolo v časti zastavené pre správanie žalobcu / viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.06.2019, č. k. -213. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania alebo rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému prizná voči žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že obsah odvolania žalovaného korešponduje s jeho obranou v podanom odpore. Na preukázanie skutočností, že skutočne došlo k uzavretiu pôžičky medzi žalobcom a žalovaným a došlo k odovzdaniu peňazí v sume 1.000,- eur žalobca navrhol vypočuť ako svedkov U. M., R. E., M. L., K. K.. V priebehu konania žalobca upustil od výsluchu svedkov z dôvodu, že žalovaný nepoprel , že prevzal od žalobcu sumu vo výške 1.000,- eur, túto použil na bývanie a tvrdil, že sumu aj vrátil pred Vianocami 2016 . Išlo o pôžičku a nie o dar či finančnú pomoc tak, ako to uvádza žalovaný. V priebehu konania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke , čo do jej výšky, ako aj dôvodu, ktorý však nie je podstatnou náležitosťou . Medzi podstatné náležitosti pôžičky patrí ich reálne odovzdanie, druhové určenie, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia, bez určenia dôvodu uzavretia zmluvy o pôžičky. Spornou zostala otázka vrátenia pôžičky a čas jej vrátenia. Žalovaný na obranu uviedol, že finančné prostriedky vrátil tak, že predal svoje osobné motorové vozidlo R. A. v ktorého prítomnosti mal žalobcovi vrátiť žalobcovi vrátiť peňažné prostriedky z kúpnej ceny vozidla pred Vianocami 2016 na parkovisku OC EUROPA. Žalovaný požiadal súd o určenie lehoty na preukázanie svojich tvrdení. I napriek lehote 30 dní, stanovenej súdom, žalovaný písomnú zmluvu nepredložil , nezabezpečil prítomnosť svedkov a pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie, odmietol opakovaný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, z dôvodu, že žalovanému nebránili žiadne okolnosti, aby zabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaní, čo nie je v súlade s ust. . Nestotožnil sa s námietkami žalovaného , že súd na základe vykonaných dôkazov tieto vyhodnotil jednostranne. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj v časti náhrady trov konania, keď žalobca zobral žaloby v časti o zaplatenie sumy vo

výške 200,- eur späť v priebehu prvého pojednávania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

5. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie pôžičky a to reálne odovzdanie finančných prostriedkov a nebol preukázaný dôvod a výška poskytnutia. Súd vykonaným dokazovaním neodstránil rozpornosť v tvrdeniach sporových strán, keď žalobca od počiatku uplatnenia nároku na súde tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 1.200,- eur na začatie podnikania a až neskôr v priebehu konania skutkové okolnosti zmenil tým spôsobom, že peňažné prostriedky mal poskytnúť žalovanému na bývanie. Žalobca v priebehu konania menil dôvody, pre ktoré mal údajne žalovanému poskytnúť finančné prostriedky. Tvrdenia o tom, že namiesto 1.200,- eur mal poskytnúť 1.000,- eur za účelom bývania sa dostávajú do vzájomného rozporu, že náklady v výške 1.200,- eur, ktoré žalobca vynaložil na zorganizovanie otváracej párty, mu mal žalovaný čiastočne vrátiť, pričom zvyšnú sumu 200,- eur si uplatnil v tomto konaní. Predložený listinný dôkaz- výpis z účtu nepreukazuje spôsob, formu ani dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov . Súd preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, pričom žalobca relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal existenciu dohody o vrátení peňazí ani o čase ich vrátenia. Argument o priznaných trovách konania v celom rozsahu nie je správny, keď súd mal aplikovať ust. a zohľadniť čiastočné späťvzatie žaloby. Tvrdenie žalobcu, že čiastočným späťvzatím ustálil predmet sporu a požadoval výšku vymáhanej sumy 1.000,- eur je nesprávne a vo vzťahu k posúdeniu rozsahu nároku na náhradu trov konania z hľadiska úspešnosti je irelevantné. Opakovane poukázal na nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov alebo alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie konania a žalovanému prizná voči žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný pri výsluchu dňa 9.4.2019 uviedol, že nepopiera pokiaľ ide o sumu 1.000,- eur a že túto prevzal od žalobcu v Tatra banke v OC EUROPA a použil ju na bývanie. Preto nebolo potrebné preukazovať inými dôkazmi, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Bolo nesporné, že žalovaný si požičal sumu 1.000,- eur, preto žalobca upravil petit a čiastočne, v časti o zaplatenie sumy 200,- eur zobral žalobu späť, pretože bolo výpoveďou žalovaného preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo do výšky ako i dôvodu, ktorý však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Ako žalovaný po poskytnutí pôžičky so sumou naložil, nie je relevantné, je bez právneho významu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je ich reálne odovzdanie, druhové určenie povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Svedkyňa K. K. bola prítomná pri tom, keď sa žalovaný zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky do konca decembra 2016. Žalovaný v lehote 30 dní stanovenej súdom nepredložil písomnú zmluvu preukazujúcu predaj motorového vozidla, z ktorého by uhradil dlžnú sumu. Súd prvej inštancie správne, v rámci sudcovskej koncentrácie konania, odmietol opakovaný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania poukazom na ust. a . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a len samotné popretie tvrdení žalobcu bez použitia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku podľa sú v zmysle ust. neúčinné. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol správne v časti trov konania a to v súlade s ust. , keď žalobca v priebehu konania ustálil predmet sporu a v konaní bol v časti sumy 1.000,- eur plne úspešný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal 100% náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. , ako vecne správny potvrdiť podľa a vo výroku III. podľa zmeniť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až

. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle poukazuje a dodáva nasledovné.

9. Žalovaný odvolaním namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozsudok má inú vadu, ktorá má za následok jeho nesprávnosť, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /, , a /.

10. Odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Pokiaľ žalovaný deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa , odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu , že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne/ alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa ust. , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca dňa 28.10.2016 vybral zo svojho účtu finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, ktorú čiastku prevzal žalovaný. Žalovaný sám vo svojej výpovedi prevzatie tejto sumy potvrdil. Skutočnosť, že finančné prostriedky žalobcovi vrátil, v konaní nepreukázal. Tvrdenia žalovaného, že predal svoje osobné motorové vozidlo a z týchto finančných prostriedkov vrátil sumu 1.000,- eur nepreukázal i napriek tomu, že navrhol v konaní vypočutie svedka, majiteľa motorového vozidla , ktorému mal údajne žalovaný predať svoje motorové vozidlo. Súčasne žalovaný v konaní nepredložil ani kúpnu zmluvu o predaji motorového vozidla. Odovzdanie ako i lehotu splatnosti pôžičky potvrdila manželka žalobcu, ktorá uviedla, že bola prítomná priamo pri tvrdení žalovaného, ktorý uviedol, že finančné prostriedky vráti najneskôr do konca decembra . Žalovaný v konaní navrhol vypočutie svedkov, C.y M. a G. A. na preukázanie svojich tvrdení, že spornú pôžičku vrátil. Prítomnosť navrhovaných svedkov žalovaný nezabezpečil a súd prvej inštancie opakovaný výsluch poukazom na ust. neakceptoval ako i ust. , na prostriedky procesnej obrany ako i rýchlosť a hospodárnosť konania.

20. Podľa ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

22. Odvolací súd pri posudzovaní otázky dôkazného bremena poukazuje na zákonné ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> , v zmysle ktorého je pôžička tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. <http://merit.slv.cz/3Cdo325/2009>), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

23. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

25. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. . <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. V tomto prípade však výlučne dlžníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázať zánik záväzku, teda zaplatenie dlžnej sumy.

26. Podľa , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, keď strany sporu sú oprávnené vykonať procesné úkony len v určitom štádiu konania. Ak sa procesný úkon nevykoná včas, súd na tento neprihliada. Povinnosť riadneho vedenia sporu je v súlade s článkom 8 , tak, že strany súd povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti a v súlade

s , nesmú procesné úkony viesť k prieťahom v konaní. Je potrebné prihliadať na rýchlosť konania, zabrániť zdržiavaniu a motivovať strany sporu na uskutočnenie úkonov včas.

28. Žalovaný v priebehu konania uznal poskytnutie finančných prostriedkov, keď podľa jeho vyjadrenia ich vrátil koncom roku 2016, najneskôr začiatkom roku 2017 a to za prítomnosti svedkyne K. K. a C. M. a G. A. . Tieto tvrdené skutočnosti však v konaní nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že za účelom vrátenia finančných prostriedkov predal svoje osobné motorové vozidlo a z takto získaných prostriedkov mal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Preto záver súdu prvej inštancie, že nemal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou a žalovaným neboli kvalifikovane spochybnené, je žalovaný povinný vrátiť dlžnú sumu.

29. Námietky žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca menil účel pôžičky, keď uvádzal, že žalovaný si požičal finančné prostriedky za účelom podnikania a následne uviedol, že za účelom bývania, sú bez právneho významu k danej veci. V zmysle podstatnou náležitosťou pôžičky nie je účel pôžičky, ale odovzdanie finančných prostriedkov, určenie lehoty splatnosti a vrátenie dlžnej sumy. Ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie , sám žalovaný a to opakovane uznal poskytnutie finančných prostriedkov a to už v podanom odpore ako i na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019. V preskúmavanej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ústne a došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno o skutočnom odovzdaní predmetu pôžičky. Ako dôkaz predložil výpis z účtu. Žalovaný splnenie svojej povinnosti, vrátenie dlžnej sumy, nepreukázal a ako strana sporu nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Postup súdu v zmysle ust. , bol preto správny. Bolo povinnosťou žalovaného tak, ako sa zaviazal, zabezpečiť prítomnosť navrhovaných svedkov a predložiť listinné dôkazy preukazujúce splnenie dlhu. Preto námietka žalovaného, že sa mu nepodarilo zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov, nie je dôvodná. Z obsahu spisu tieto tvrdené okolnosti nevyplývajú. Žalovaný nepredložil dôkazy preukazujúce sťaženie zabezpečiť prítomnosť svedkov, teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré nie je možné prenášať na žalobcu . Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní opakovane namieta podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, účel pôžičky, lehotu splatnosti ako i nevykonanie dôkazov a polemizuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tieto sú bez vecného zdôvodnenia.

30. Pri určení lehoty splatnosti vychádzal súd prvej inštancie správne z výpovede žalovaného, ktorý sám určil lehotu splatnosti do 31.12.2016 ako i svedeckej výpovede K. K.. Pravdivosť týchto skutkových okolností žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybnil. Súd prvej inštancie vyhodnotil vierohodnosť svedeckej výpovede s prihliadnutím na vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá. Pokiaľ žalovaný na tieto poukazuje až v odvolacom konaní, je potrebné zdôrazniť, že žalovaný bol v konaní pasívny, na pojednávanie, na ktorom mala byť predvolaná svedkyňa vypočutá, sa nedostavil. Právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a nepoznal dôvody, pre ktoré sa žalovaný na pojednávanie nedostavil.

31. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalovaného v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, skutkovo a právne odlišných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je. Rovnako rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. nie je možné aplikovať v danej veci, keď sa týka posudzovania nárokov pri priznaní náhrady mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

32. Odvolacie námietky žalovaného, poukazom na absenciu podstatnými náležitosťami zmluvného vzťahu- pôžičky boli preto v celom rozsahu nedôvodné.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na aplikácii správneho právneho predpisu, ktorý aj správne interpretoval a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery.

34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ako vecne správny podľa potvrdil.

35. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.200,- eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval ju za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. V danej veci súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2019 vykonal súd prvej inštancie výsluch strán sporu. Na ďalšom pojednávaní, konanom dňa 13.6.2019 žalobca netrval na zaplatení sumy 200,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia a v tejto časti zobral podanú žalobu späť aj s poukazom na predbežný právny názor súdu, ktorý vyslovil na pojednávaní . Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím súhlasil. Predmetom konania tak zostala suma 1.000,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky žalovaným.

37. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu vzal späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania alebo splnení toho, čoho sa domáhal, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému s poukazom na . K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo v priebehu konania, po predbežnom právnom posúdení nároku súdom prvej inštancie, teda nárok v časti o zaplatenie sumy vo výške 200,- eur súd posúdil ako nedôvodný. Z procesného hľadiska tak žalobca zavinil zastavenie konania. Čiastočný úspech žalobcu predstavuje 83,34 % vo vzťahu k čiastočnému úspechu žalovaného 16,66 %, teda čistý úspech žalobcu predstavuje 66,68% (83,34%

- 16,66%). Tomu musí zodpovedať aj výška súdom priznanej náhrady trov konania v prvoinštančnom konaní, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, žalobca má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,68% (§ 388CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej v časti výroku III. o trovách konania, podľa , zmenil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu týchto trov s prihliadnutím na ich čiastočný úspech a neúspech v odvolacom konaní.

41. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).