Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-124-2018.pdf
PDF · 98.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/124/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: COFIDIS, sídlo Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, akciová spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou, zapísaná pod č. 325 307 106, organizačná zložka zahraničnej osoby COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, zastúpenej: URBÁNI & Parners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: J. K., narodená XX.P. XXXX, bytom X., S. XXX/XX, o 2.514,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 3. októbra 2017 č. k. 30 Csp 234/2016-52 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 31,57 % ročne zo sumy 2.514,50 eur od 3. júla 2016 do zaplatenia, poplatku za oneskorené splátky vo výške 400,- eur a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 119,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3. júla 2016 do zaplatenia a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu), § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 písm. c/, d/, k/, § 11 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 2 ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere dňa 20. marca 2014 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou, za účelom kúpy motorového vozidla, ktorého kúpna cena predstavovala 4.190,- eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na dobu určitú vo výške 2.723,- eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 31,57 %. Žalovaná sa zaviazala úver splácať mesačnými splátkami v počte 60 vo výške 113,34 eur. Súd prvej inštancie kvalifikoval uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva tiež spĺňala znaky definície zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd prvej inštancie posudzoval naplnenie obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Bolo preukázané, že úverová zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Hoci v zmluve je uvedená adresa právnej predchodkyne žalobkyne v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienok, nevyplývalo, že adresa právnej predchodkyne žalobkyne je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve nebola uvedená ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vymedzenie splátok len výškou splátky 133,34 eur bolo nedostatočné. Uvedené údaje nemôžu nahradiť individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom, písané všeobecné obchodné podmienky. Je zrejmé, že uvedená obligatórna náležitosť mala byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedená v zmluve a nemohla byť nahradená odkazmi na všeobecné obchodné či iné podmienky. Pochybnosti podľa názoru súdu prvej inštancie vyvolávali tiež údaje o celkovej výške úveru, keďže zo zmluvy vyplývala celková výška úveru 2.723,- eur, ale z finančného plánu a žaloby 3.311,08 eur. Žalobkyňa nepreukázala, že z jej strany nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Nepredložila žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver. V takýchto prípadoch sa potom spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie o splnení si povinnosti pôvodnej žalobkyne s odbornou starostlivosťou, pretože by to napriek tomu neprivodilo zmenu rozhodnutia súdu. Vzhľadom na to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyni vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a zaplatenými peňažnými prostriedkami. Nárok na spracovateľský poplatok žalobkyni ani nevznikol. Jeho požadovanie považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže vyžaduje od spotrebiteľa splnenie záväzku, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. V zmysle záverov rozhodnutia Vrchného krajinského súdu Karlsruhe č. k. AZ 17U 192/2010, poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, ktorú obranu však súd prvej inštancie odmietol a vyhodnotil konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorou banka odôvodňovala vyrúbenie poplatku za spracovanie pre poskytnutie úveru, vyšší krajinský súd odmietol s tým, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri spotrebiteľskom úvere bola označená za neprijateľnú a voči spotrebiteľovi neúčinnú. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.723,- eur, pričom doposiaľ uhradila 2.603,62 eur. Súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy, ktorú žalovaná skutočne vyčerpala a nevrátila a v zostávajúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Z dôvodu omeškania žalovanej so zaplatením peňažného dlhu, žalobkyni prislúchali aj úroky z omeškania (vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Úspech žalovanej predstavoval 95,3 % a úspech žalobkyne 4,7 %. Pomer úspechu a neúspechu strán konania mal za následok vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 90,6 %. Vzhľadom k tomu, že žalovanej preukázateľne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, keďže strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, aby nevznikali dôvodné pochybnosti o správnosti a zákonnosti predmetného rozhodnutia. Je právom každého byť vyrozumený o tom, ktoré dôvody viedli k prijatiu rozhodnutia orgánu verejnej moci, teda aj súdu. Porušenie tohto práva má za následok odňatie možnosti náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce strana sporu využiť opravný prostriedok. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neuviedol ako dospel k záveru, že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Podanie odvolania je opodstatnené aj v prípade procesného pochybenia súdu, ktoré má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takéto procesné pochybenie je treba považovať aj to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal relevantne s návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania, a to predložením listinných dôkazov o splnení si povinnosti právnej predchodkyne žalobkyne, konať s odbornou starostlivosťou. V zápisnici absentuje rozhodnutie súdu, či navrhnutý dôkaz vykoná alebo ho zamieta. Žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva obsahuje adresu predávajúceho označeného ako dodávateľ, a to na prvej strane zmluvy o úvere, v individuálnych podmienkach v článku 1. Na rovnakej strane sa nachádza i označenie právnej predchodkyne žalobkyne, teda veriteľa. Neoddeliteľnou prílohou predmetnej zmluvy o úvere je finančný plán, ktorý mal súd prvej inštancie k dispozícii a z ktorého vyplýva, aká časť zo splátky 113,34 eur pripadá na istinu a aká na úrok, a to pri každej jednotlivej splátke, ktorých bolo celkovo 60. V zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky sa nachádza tiež zoznam poplatkov, ktoré prichádzajú v zmluvnom vzťahu do úvahy, ale pre ich uplatnenie je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, napríklad zmena dlžníka. Ak súd v spotrebiteľskom spore vysloví, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná, uvedie vo výroku jej znenie, čo sa v danom prípade nestalo. Spracovateľský poplatok uhrádza dlžník za spracovanie zmluvnej agendy, ktoré je nevyhnutné pre uzavretie zmluvy. Išlo teda o splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke bolo dodané. Nejednalo sa preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že pri poskytnutí úveru konala s odbornou starostlivosťou, žalobkyňa uviedla, že súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie o splnení si povinnosti pôvodnej žalobkyne konať s odbornou starostlivosťou. Nie je teda vinou žalobkyne, že súd prvej inštancie neumožnil preukázať splnenie si jej povinnosti v zmysle § 7 ZoSÚ. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP žalobkyňa označila i výrok týkajúci sa náhrady trov konania za nesprávny.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní nenaplnenia obligatórnych zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b/, k/ a g/ ZoSÚ, v dôsledku čoho považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
6. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila listinný dôkaz označený ako Finančný plán, podpísaný žalovanou, obsahujúci rozčlenenie dohodnutej mesačnej splátky na istinu, ako aj úrok, vo vzťahu ku každej splátke v celkovom počte 60. Súd prvej inštancie napriek označeniu tohto listinného dôkazu v odôvodnení rozsudku (odsek 3), uvedenú listinu nevyhodnotil, a to práve v súvislosti s konštatovanou absenciou obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov).
7. Zákonodarca podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notársky poriadok, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zaviedlo rozčlenenie splátky, vyjadril (po prvýkrát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne takým spôsobom, že spotrebiteľ musel byť informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou, podpísaného žalovanou, vyplýva, že ako dlžníčka bola informovaná aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a zostávajúca časť na poplatky, aby sa mohla rozhodnúť, či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľky na zaplatenie istiny, úroku a poplatkov. Týmto spôsobom bol by naplnený účel právnej regulácie, požiadavkou predmetnej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Odvolacia námietka žalobkyne o predložení listinného dôkazu preukazujúceho naplnenie uvedenej obsahovej náležitosti úverovej zmluvy (na ktorý nebolo prihliadané), bola tak dôvodná. Rovnako bola dôvodná odvolacia námietka voči záveru súdu prvej inštancie o absencii ďalšej náležitosti zmluvy, a to adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, požadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ. V článku 1 zmluvy o úvere je ale obsiahnutá rubrika označená ako adresa na uplatnenie nárokov dlžníka: V. K. K., M. XX,XXX XX M.. Súd prvej inštancie sa však uvedeným údajom, obsiahnutým priamo v zmluve o úvere, nezaoberal.
9. Žalobkyňa namietala tiež záver o absencii celkovej výšky spotrebiteľského úveru, obsiahnutej v článku 2 zmluvy o úvere vo výške 2.723,- eur. Vzhľadom na konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 35, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.723,- eur, jeho (predchádzajúci) záver o pochybnostiach týkajúcich sa celkovej výšky úveru v odseku 32, má protirečivý charakter.
10. S poukazom na nedostatočné a nejasné závery súdu prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie ohľadom absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
11. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
14. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho bol postup súdu prvej inštancie nesúladný s právom strany na spravodlivý proces.
15. Odvolacia námietka žalobkyne bola dôvodná i vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu žalobkyňou, v konaní pred súdom prvej inštancie, na predloženie listinných dôkazov o splnení si povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepredložila žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníčky splácať úver nebol preto opodstatnený, keďže žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu na preukázanie právne významnej skutočnosti, z hľadiska posúdenia povinnosti veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalobkyni, v súlade s procesnými pravidlami, preukázať ňou uplatňovaný nárok. Pri posudzovaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie kvalifikovane vyhodnotí žalobkyňou predložené listinné dôkazy, predovšetkým zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. marca 2014, ako i listinný dôkaz podpísaný žalovanou a označený ako Finančný plán, obsahujúci rozčlenenie dohodnutej mesačnej splátky. Obsahové náležitosti zmluvy o úvere dôsledne posúdi podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.
18. Sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ vyhodnotí súd prvej inštancie tiež na základe vykonania dokazovania navrhnutého žalobkyňou v prvoinštančnom konaní, bez ktorého bol záver súdu prvej inštancie predčasný.
19. Súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa článku 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany bude dôsledne vychádzať z preukázaných obsahových náležitostí predmetnej zmluvy. Po dôslednom vyhodnotení obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe vykonaného dokazovania, posúdi právne následky prípadnej absencie niektorej z nich. Rovnako dôsledne bude postupovať aj pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok, s prihliadnutím na osobitné ustanovenia o rozhodnutiach podľa § 298 CSP.
20. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
21. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.