Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. X/XX, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. nad V., B. XXX/XX, t.č.. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, zastúpenému: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Komenského 7, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -190 zo dňa 16. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom motorového vozidla zn. škoda Octavia Combi Diesel II 09, 2.0 TDI, PD Elegance Spring, biela, č. karosérie: TMBHE61Z5D2040332, r.v. 2012 a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že ho približne v lete 2015 kontaktoval pán V.r B., ktorý ho presvedčil, aby si podal žiadosť o úver s tým, že by po určitom čase so súhlasom veriteľa postúpil práva a povinnosti z lízingovej zmluvy na pána B., resp. na tretiu osobu, ktorú pán B., ako záujemcu o kúpu nájde a ktorá motorové vozidlá od žalobcu kúpi za takú kúpnu cenu, aby pri predaji motorových vozidiel nebol žalobca stratový, s čím žalobca s dôverou v bezúhonnosť a obchodné zručnosti pána B. súhlasil. Žalobca na základe uvedenej dohody uzatvoril s veriteľmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom za poskytnuté finančné prostriedky kúpil o. i. i motorové vozidlo, vo vzťahu ku ktorému sa domáha určenia vlastníckeho práva (ďalej len „vozidlo“). Vlastnícke právo k motorovým vozidlám zamýšľal previesť na tretiu osobu len za predpokladu, že neskorší nadobúdateľ prevezme všetky práva a povinnosti z lízingovej zmluvy a že veritelia vyjadria s takýmto prevodom vlastníctva predchádzajúci súhlas. Vlastnícke právo k vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 198/15 zo dňa 27.08.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a F. F. ako predávajúcim, kúpna cena bola žalobcom financovaná prostredníctvom účelovo viazaného spotrebiteľského úveru od Home Credit Slovakia, a.s., ktorá po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázala časť kúpnej ceny (keďže akontácia za motorové vozidlo bola už zaplatená) na účet predávajúceho a so súhlasom žalobcu si ako záložný veriteľ zriadila k motorovému vozidlu záložné právo, ktoré vzniklo dňa 27.08.2015 registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Dňa 17.09.2015 udelil žalobca pánovi F. E.éšovi nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Cabaj - Čápor plnomocenstvo na zastupovanie jeho

osoby, domnievajúc sa, že ho splnomocňuje na vykonanie všetkých úkonov spojených so zmenou držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel SR, konkrétne na prihlásenie vozidla na svoje meno (na meno žalobcu). V plnomocenstve bolo uvedené, že žalobca ho splnomocňuje za účelom predaja a uskutočnenia všetkých právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom inšpektoráte polície SR (odhlásenie, prihlásenie a iné zmeny) na žalobcovom vozidle Škoda Octavia. Ako sa žalobca neskôr dozvedel, pán E.éš na základe plnomocenstva previedol vlastnícke právo k uvedenému vozidlu na žalovaného a takisto na jeho základe vykonal zmenu v evidencii vozidiel vo forme odhlásenia žalobcu ako vlastníka a prihlásenia žalovaného ako nového vlastníka tohto motorového vozidla. Kúpnu cenu za prevod vlastníctva k motorovému vozidlu vo výške 7.450,- Eur prevzal pán E. (čo vyplýva zo zápisnice ORPZ v Novom Meste nad Váhom o výsluchu svedka zo dňa 07.11.2015), pričom pán E. túto kúpnu cenu nikdy žalobcovi neodovzdal. Žalobca sa neskôr dozvedel, že pán B. údajne holduje hazardným hrám, výherným a hracím automatom a údajne obrovské množstvo peňažní z jeho obchodov „utopil“ v tomto hazarde. Nie je jedinou takto zneužitou osobou, eviduje sa viacero poškodených, ktorí boli podobne podvedení pánom B. vo vopred premyslenej a pripravenej schéme. Žalobca sa bezodkladne po zistení prevodu jeho vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu pripojil k trestnému oznámeniu pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktoré konanie je vedené na OOPZ v Nitre. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o predaji motorového vozidla, kúpnu cenu za prevod nikdy neobdržal. Až v priebehu trestného konania sa dozvedel, že kupujúcim bol žalovaný. Pán B. splátky lízingu nesplácal, a teda žalobca zostal zaťažený nemalými splátkami lízingu. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a celý úver predčasne zaplatil. Dňa 01.03.2017 žalobca písomne oznámil žalovanému, že sa pripojil k trestnému oznámeniu a opätovne mu dal na vedomie, že konanie pána E. ani dodatočne neschvaľuje a požiadal ho o súčinnosť. Žalovaný žalobcu kontaktoval a oznámil mu, že trvá na tom, že je výlučným vlastníkom vozidla a nemá záujem uzatvoriť dohodu o urovnaní sporu. Žalobca požiadal OR PZ v Nitre o vrátenie zaisteného motorového vozidla, avšak žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že vlastnícke právo k vozidlu je sporné. Žalobca považuje plnomocenstvo, ktoré dňa 30.09.2015 udelil pánovi E. za neurčité, nezrozumiteľné z dôvodu, že v ňom nie je vymedzený jeho rozsah, bližšie nekonkretizuje vôľu žalobcu ako splnomocniteľa, neurčuje rozsahu oprávnení splnomocnenca konať za žalobcu. Nie sú v ňom špecifikované podmienky, za akých malo byť vlastnícke právo k vozidlu prevedené (napr. určenie kúpnej ceny za akú malo byť vlastnícke právo prevedené, identifikácia kupujúceho atď.) a takisto neoprávňovalo p. E. na prevzatie kúpnej ceny. Plnomocenstvo bolo zrejme zámerne formulované tak, aby žalobcovi ako laikovi ani pri jeho opakovanom prečítaní nebolo zrejmé, za akým účelom ho vlastne udeľoval, či za účelom vykonania zmeny držiteľa (resp. vlastníka) v evidencii vozidiel v podobe prihlásenia alebo odhlásenia vozidla. Žalobca ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo, ktoré dňa 17.09.2015 udelil pánovi E., je z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti absolútne neplatným právnym úkonom. Plnomocenstvo zo dňa 17.09.2015 a takisto naň nadväzujúci právny úkon majúci za následok prevod vlastníckeho práva k vozidlu sú neplatné aj z dôvodu rozporu s normami trestného práva. Žalobca bol pri udeľovaní plnomocenstva uvedený do omylu ohľadom jeho obsahu, nikdy nesúhlasil s tým, aby vlastníctvo k vozidlu bolo prevedené na žalovaného, resp. inú tretiu osobu. Žalobca na pojednávaní ďalej dôvodil tým, že žalovaný nekonal s náležitou opatrnosťou, keďže ešte pred prevodom si mohol zistiť v Centrálnom registri, či vozidlo nemá právnu vadu. Ak by žalovaný vykonal šetrenie zistil by, že vozidlo má právnu vadu.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe kúpnej zmluvy č. 198/15 uzatvorenej dňa 27.08.2015 bolo prevedené vlastníctvo k spornému motorovému vozidlu. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi F. F. ako predávajúcim a žalobcom, ako kupujúcim za kúpnu cenu 12.490,- Eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená prostredníctvom Peter-auto, s.r.o., ako sprostredkovateľom predaja, ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu za predávajúceho na základe sprostredkovateľskej zmluvy č. 305/15. Pri podpise zmluvy bola zaplatená záloha vo výške 3.747,- Eur. Z Matričného listu klienta - fyzická osoba zo dňa 26.08.2015 vyplýva požiadavka žalobcu na uzatvorenie zmluvy č. SUA15/003523 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. SUA15/03523 uzatvorenej dňa 26.08.2015 vyplýva, že bola uzatvorená medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom žalobcom. Predmetom financovania bolo sporné motorové vozidlo, vrátane prípadných doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom spoločnosťou Peter - auto, s.r.o.. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 8.743,- Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť úver v 72-och splátkach, so splatnosťou prvej splátky dňa 23.09.2015. Dňa 26.08.2015 záložný veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. a záložca - žalobca uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva č. SUA15/03523 , pričom záložný veriteľ a záložca v rovnaký deň uzatvorili úverovú zmluvu č. SUA15/03523, na základe ktorej sa záložný veriteľ zaviazal,

že za splnenia podmienok uvedených v úverovej zmluve poskytne záložcovi úver na nákup sporného motorového vozidla špecifikovaného v záložnej zmluve a záložca sa zaviazal úver s príslušenstvom a za podmienok uvedených v úverovej zmluve záložnému veriteľovi vrátiť. Záložca zriadil záložné právo v prospech záložného veriteľa na sporné motorové vozidlo za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi. Podľa protokolu o prevzatí predmetu financovania - Úverová zmluva č. SUA15/003523 zo dňa 27.08.2018 dodávateľ spoločnosť Peter-auto, s.r.o. odovzdal preberajúcemu žalobcovi predmet financovania, a to sporné motorové vozidlo, pričom momentom prevzatia predmetu financovania sa stal jeho vlastníkom preberajúci, teda žalobca. Zo splnomocnenia zo dňa 17.09.2015 udeleného v Nitre žalobcom F. E., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že bolo udelené „k predaju a k uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom inšpektoráte Polície SR (odhlásenie, prihlásenie a iným zmenám na uvedenom motorovom vozidle) na mojom vozidle.“ Podpis žalobcu bol overený dňa 17.09.2015 na Notárskom úrade v Nitre. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2015 vyplynulo, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bolo sporné motorové vozidlo za kúpnu cenu vo výške 7.450,- Eur. Kúpna zmluva bola podpísaná v zastúpení predávajúceho F. E.. Z uznesenia OO PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 29.12.2017 vyplynulo, že dňa 30.10.2015 bolo po spornom motorovom vozidle vyhlásené pátranie z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo je predmetom trestného konania vo veci prečinu podvod podľa , . Následne dňa 07.11.2015 o 12.45 hod. žalovaný po výzve dobrovoľne vydal sporné motorové vozidlo. Konanie bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe na skutkovom základe, že osoba vystupujúca pod menom F. E. sprostredkovala predaj vozidla bez vedomia a súhlasu žalobcu, majiteľa osobného motorového vozidla, čím osoba vystupujúca pod menom F. E. uviedol žalovaného do omylu. Žalobca žiadal o vrátenie zaistenej veci, pričom jeho žiadosti zo dňa 27.05.2016 nebolo vyhovené a sporné motorové vozidlo uložené do úschovy v zmysle , pretože zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že si vlastnícke právo na motorové vozidlo uplatňuje spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a súčasne žalovaný. Žalobca podaním zo dňa 01.03.2016 oznámil žalovanému neudelenie súhlasu s konaním splnomocnenca - pána F. E. a oznámenie niektorých skutočností spojených s prevodom vlastníctva k spornému motorovému vozidlu - nesúhlas s konaním p. E.éša, oznámenie o podaní trestného oznámenia, oznámenie o tom, že v plnomocenstve neboli špecifikované podmienky, za ktorých malo byť vlastnícke právo k vozidlu prevedené. Pri výsluchu žalobca zotrval na svojom tvrdení, že plnomocenstvo, ktoré udelil p. E., bolo osobitným (špeciálnym) plnomocenstvom, pretože jeho vôľou a úmyslom pri jeho udeľovaní bolo splnomocniť p. E. výlučne na vykonanie všetkých úkonov spojených s prihlásením vozidla na jeho meno. Žalobcom udelené osobitné plnomocenstvo nebolo obmedzené dobou jeho trvania, a preto zanikli právne účinky plnomocenstva vykonaním úkonu, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahovalo - okamihom vykonania zmeny v evidencii motorových vozidiel, ktorou k vozidlu nadobudol vlastnícke právo žalobcu. Pán E. jednoznačne prekročil rozsah oprávnenia zastupovať žalobcu, keď vlastníctvo k vozidlu previedol bez vedomia a súhlasu žalobcu na žalovaného. Pán E. uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu na vozidlo, ku ktorému nemal vlastnícke právo a nemal ani oprávnenie ho scudziť, v dôsledku čoho nemohol ani vlastnícke právo k vozidlu previesť. Takto uzatvorená kúpna zmluva je z tohto dôvodu v celom rozsahu od začiatku absolútne neplatná. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že kupoval motorové vozidlo v dobrej viere, keď podľa neho jeho povinnosťou ako kupujúceho nie je preverovať obsah plnomocenstva, ktoré bolo riadne úradne osvedčené. Tvrdenia uvádzané žalobcom o tom, že by podpísal plnomocenstvo za účelom prepisu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte na svoju osobu je podľa neho zavádzajúce, nepravdivé. Zdôraznil fakt, že žalobca bol v období od 28.08.2015 do 20.10.2015 vedený v evidencii motorových vozidiel ako vlastník. Plná moc udelená žalobcom na splnomocnenca F.ala E. bola podpísaná dňa 17.09.2015 a v tento deň bola aj úradne osvedčená. Žalovaný sa ďalej vyjadril tak, že nárok žalobcu nie je skutkovo ani právne opodstatnený. Poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý bol oslovený p. B. za účelom kúpy a následného predaja sporného vozidla, čím chcel žalobca dosiahnuť majetkový prospech, resp. finančný zisk z takto zrealizovaného obchodu. Žalobca si za účelom kúpy sporného vozidla vzal účelový spotrebiteľský úver, po nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu splnomocnil žalobca pána E.éša na predaj motorového vozidla tretej osobe tak, aby došlo k vyplateniu spotrebiteľského úveru a dosiahnutia čiastočného zisku zo zvyšnej časti kúpnej ceny po odpočítaní úhrady spotrebiteľského úveru. Žalobca podľa žalovaného vo vyjadrení účelovo uvádza, že splnomocnil p. E. na prihlásenie vozidla na svoju osobu, nakoľko zo samotného splnomocnenia jednoznačne vyplýva, že ho splnomocnil na „predaj a uskutočnenie všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na dopravnom inšpektoráte polície SR (odhláseniu, prihláseniu a iným zmenám na uvedenom vozidle). Z obsahu splnomocnenia

podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že p. E. bol žalobcom splnomocnený na predaj vozidla tretej osobe a nie na prihlásenie na svoju osobu. Na základe tohto splnomocnenia a dohody žalobcu s p. E. bolo auto ponúknuté na predaj prostredníctvom inzerátu, na ktorý žalovaný reagoval. Pri obhliadke auta spísal žalovaný s p. E. v krčme kúpno-predajnú zmluvu v dvoch vyhotoveniach s dohodnutou kúpnou cenou 7.450,- Eur, ktoré žalovaný p. E. vyplatil v prítomnosti svedka F. P.. Následne doma u p. E. bol ofotený veľký technický preukaz, p. E. im odovzdal 1 ks kľúčov a žalovaný na vozidle odišiel do Nového Mesta nad Váhom. Žalovaný sa tak domnieva, že žalobca sa mal domáhať svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči p. E., ktorý mu peniaze za predaj vozidla neodovzdal, tieto si ponechal a na úkor žalobcu sa tak obohatil. Dôkazom toho, že žalobca mal úmysel motorové vozidlo kúpiť a následne predať je aj vyjadrenie žalobcu v uznesení OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP-489/ VYS-NM-2015 zo dňa 13.04.2018, z ktorého vyplýva, že na žalobcu malo byť prepísané sporné vozidlo s tým, že následne bude do 2 - 4 mesiacov predané. Žalovaný uviedol, že so žalobcom uzatvoril riadnu kúpnu zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a prejav vôle žalobcu, resp. jeho úmysel predať vozidlo bol zrejmý (čo vyplýva aj výsluchu žalobcu vyplývajúceho z unesenia OR PZ Nové Mesto nad Váhom), keď kúpna zmluva obsahuje označenie kupujúceho, označenie predávajúceho, predmet kúpy a kúpnu cenu). Zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a vlastnícke právo prešlo na žalovaného momentom prevzatia motorového vozidla. Žalovaný je nesporne vedený ako vlastník vozidla, ktoré nadobudol riadne na základe kúpnej zmluvy, zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním vozidla do dispozičnej sféry žalovaného. Zamietnutím žalobného návrhu dôjde k potvrdeniu už existujúceho právneho vzťahu a vytvorí sa právny základ pre orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný počas celej doby odo dňa prevzatia vozidla toto užíval, zabezpečil jeho údržbu, nevyhnutné opravy, za ktoré zaplatil 1.400,- Eur. Povinnosťou žalovaného ako kupujúceho nebolo preverovať obsah plnomocenstva, ale naopak, práve žalobca mal byť osobou obozretnou, prezieravou, mal skontrolovať a preveriť obsah plnomocenstva, ktoré podpisuje a ktorým udeľuje plnú moc tretej osobe na predaj a prepis vozidla. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že došlo k prekročeniu oprávnenia pána E.éša vyplývajúcemu z plnomocenstva (tzv. excesu), nakoľko žalobca si bol od začiatku jasne vedomý toho, že vozidlo bude v priebehu 2 - 4 mesiacov prevedené na tretiu osobu, resp. ďalšiemu vlastníkovi za čo žalobca obdrží odmenu, ktorá skutočnosť sa preukázal i v trestnom konaní. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že kúpna zmluva je ako právny úkon neurčitá, keďže obsahuje identifikáciu zmluvných strán, predmetu kúpy ako aj kúpnej ceny. žalovaný riadne vozidlo prevzal, správal sa k nemu vlastník, investoval do opravy a motorové vozidlo aj poistil.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , ,, , ,, ,,, a uviedol, že na základe posúdenia dôvodov a okolností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žalobného návrhu, je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu neistoty vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam a podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, pretože ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že plnomocenstvo môže byť všeobecné (generálne), ktoré oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo špeciálne, ktoré je obmedzené len na určitý právny úkon. V každom prípade, ale z plnomocenstva musí byť zrejmý obsah oprávnenia splnomocnenca konať v jeho mene. Keďže plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým zastúpený prejavuje svoju vôľu voči tretím osobám, že v plnomocenstve uvedená osoba má oprávnenie zastupovať ho, pričom úkon zástupcu zaväzuje priamo zastúpeného. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol vlastníkom spornej hnuteľnej veci, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.08.2015 a bol vedený ako vlastník v evidencii motorových vozidiel. Z obsahu plnomocenstva jednoznačne nevyplýva, že splnomocnenec bol oprávnený presne označenú hnuteľnú vec predať a uskutočniť všetky úkony potrebné k zmene v evidencii motorových vozidiel. V konaní nebolo preukázané, že došlo k zrušeniu plnomocenstva. Je potrebné pritom vychádzať z , kde právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykových vyjadrení, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ods. 3, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa , prejav vôle možno urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne legitímnym spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. Žalobca v konaní tvrdil, že plnomocenstvo nevyjadruje jeho skutočnú vôľu predať sporné motorové vozidlo, avšak v priebehu dokazovania nepreukázal, akým spôsobom mal prejaviť svoju vôľu nepredať sporné motorové vozidlo, keď sám v plnomocenstve uvádza: „K

predaju...“ a z vyjadrenia samotného žalobcu aj z jeho vyjadrení v rámci výsluchu na polícii vyplynulo, že žalobca mal vôľu a úmysel nadobudnuté sporné motorové vozidlo v krátkej dobe po nadobudnutí previesť na tretiu osobu. Žalobca nepreukázal, že splnomocnencovi mal dať iné pokyny vo vzťahu k udelenému plnomocenstvu, neoznačil ani okolnosti, za ktorých k tomu malo dôjsť. Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom boli naplnené podmienky zastúpenia na základe plnomocenstva podľa , že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. V prípade pána E. nešlo o prekročenie právomoci vyplývajúcej z plnomocenstva, žalobca mu udelil oprávnenie predať presne označené motorové vozidlo. Nebolo preukázané a ani neboli navrhnuté dôkazy za účelom preukázania žalobcom tvrdenej inej vôle a úmyslu, ako sám vyjadril v udelenom plnomocenstve, ani to, že žalovaný mal o prekročení oprávnenia pána E. vedomosť a pri kúpe vozidla nebol dobromyseľný. Žalovaný nemal dôvod, ani neprejavil vôľu nebyť viazaný kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a p. E.éšom ako splnomocnencom. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak by pripustil, že na základe plnomocenstva mala byť neskôr uzatvorená kúpna zmluva s treťou osobou, je na mieste otázka, či boli naplnené všetky predpoklady jej uzatvorenia, či došlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že došlo k dohode o výške kúpnej ceny. Žalobca by nikdy neudelil súhlas na predaj vozidla za akúkoľvek kúpnu cenu, navyše ešte za takmer o polovicu nižšiu, než za akú ho kupoval, ani nie pred jedným mesiacom on sám. Podľa žalobcu pán E.éš zneužil neurčito formulované oprávnenie v plnomocenstve a použil ho nielen na prepis vozidla, ale aj predaj a na prevzatie kúpnej ceny od žalovaného, keď o uvedenom excese sa žalobca dozvedel až z trestného spisu. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný pri zachovaní všeobecnej obozretnosti a prezieravosti preveriť obsah plnomocenstva, na ktoré sa pán E. pri uzatváraní kúpnej zmluvy odvolával. Predmetné tvrdenia žalobcu sú absolútne nelogické, pretože žalobca za reálnej situácie, keď už od 28.08.2015 bol vedený v evidencii motorových vozidiel, by udeľoval plnomocenstvom oprávnenie na zápis sporného motorového vozidla do evidencie v prospech jeho osoby. Z vyjadrení žalobcu, ako aj predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca sa sám chytil do siete spôsobu svojho konania v úmysle získať majetkový prospech. Súd má za jednoznačne preukázané, že žalobca prejavil vôľu sporné motorové vozidlo previesť v prospech tretej osoby. Z obsahu plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že žalobca splnomocnil p. E. na predaj motorového vozidla tretej osobe a nie na prihlásenie na svoju osobu, vyplýva to aj zo samotnej formulácie textu udeleného plnomocenstva. Preto nemožno tvrdiť, že by bolo plnomocenstvo absolútne neplatné. Taktiež mal súd prvej inštancie za to, že žalobca je plne spôsobilý na právne úkony, a preto nemožno akceptovať jeho argumentáciu o tom, že nevedel, netušil, alebo nechcel predať motorové vozidlo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sporné motorové vozidlo bolo ponúkané na predaj na webovej stránke autobazár.eu, o ktorej skutočnosti žalobca musel vedieť, pričom žalobca v priebehu konania danú skutočnosť ani nerozporoval. Záverom súd prvej inštancie poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný a , v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Žalobca mal povinnosť preukázať dôvodnosť a opodstatnenosť ním uplatneného nároku, avšak na základe vykonaného dokazovania, nemal súd za preukázané tvrdenia žalobcu a ani v tomto rozsahu neboli podané návrhy na vykonanie dokazovania, a preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s .

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa , , a a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žaloba vo veci bola podaná 10.01.2018, prvé pojednávanie sa uskutočnilo až po písomnej urgencii 22 mesiacov po jej podaní. Rozsudok bol vo veci vyhlásený 16.12.2019, žalobcovi bol doručený až dňa 19.02.2020, pričom mu nebola oznámená existencia závažných dôvodov, pre ktoré by mala byť lehota na písomné vyhotovenie rozsudku predĺžená. O vlastnícke právo k motorovému vozidlu sa vedie medzi stranami súdny spor, počas ktorej doby je vozidlo zadržiavané políciou, nie je na ňom vykonávaná žiadna údržba, preto jeho trhová hodnota neustále klesá. V tomto smere poukázal na prieťahy v prvoinštančnom konaní. Ďalej namietal nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považoval za nedostatočné a nepresvedčivé. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom udelené plnomocenstvo oprávňovalo p. E. na predaj motorového vozidla žalovanému a na dojednanie a prevzatie kúpnej ceny zaň. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré žalobca uviedol, najmä nie s otázkou, či bolo vlastnícke právo prevedené na základe plnej moci, ktoré je dostatočne určitá, zrozumiteľná. Nevysporiadal sa ani s otázkou, či kúpna zmluva bola platne dohodnutá s ohľadom na jej podstatné náležitosti ani so skutočnosťou, že konanie p. B. a p. E. od počiatku smerovalo k poškodeniu žalobcu, a že voči p.

B.yovi bolo začaté trestné stíhanie, pričom žalobca aj ďalšie osoby sa stali poškodenými trestným činom pokračovacieho zločinu podvodu. Nepopieral, že už odo dňa 28.08.2015 figuroval v evidencii motorových vozidiel ako vlastník motorového vozidla. Zdôraznil však, že o vykonaní zápisu v evidencii motorových vozidiel nemal žiadnu vedomosť, nebol osobne požiadať ODI OR PZ Nitra o zápis do evidencie. Preto s vedomím, že nie je zapísaný ako vlastník motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel, dňa 17.09.2015 udelil p. E. plnomocenstvo za účelom zapísania jeho osoby ako vlastníka vozidla do evidencie motorových vozidiel. Tvrdenie žalobcu, že nepožiadal o zápis v evidencii vozidiel potvrdzuje svedecká výpoveď p. E. v pred OČTK (viď str. 24 uznesenie o začatí trestného stíhania) a svedecká výpoveď predávajúceho p. F. (str. 20 uznesenie o začatí trestného stíhania). Skutočnosť, že plnomocenstvo bolo zo strany žalobcu udelené p. E. dňa 17.09.2015 nijakým spôsobom nepreukazuje účelovosť konania žalobcu ani jeho zámer previesť motorové vozidla na inú osobu. Buď p. B. alebo p. E. zariadili predpis vlastníka motorového vozidla v evidencii bezprostredne po uzatvorení kúpnej zmluvy bez vedomia žalobcu, pričom z výpovede p. E. trestnom konaní vyplýva, že p. B.y mal na ODI „svoje kontakty“. Je pravdou, že plnomocenstvo bolo formulované tak, že smerovalo k predaju a uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom inšpektoráte polície SR (odhlásenie, prihlásenie a k iným zmenám na uvedenom motorovom vozidla) na motorovom vozidle, avšak tak, ako je formulované, je neurčité a nezrozumiteľné. Nie je z neho zrejmý rozsah oprávnení, ktoré žalobca udelil p. E., absentuje tam nevyhnutná obsahová náležitosť, a to vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, ktoré je povinný potvrdiť svojim podpisom. Zámerom žalobcu bolo udeliť plnomocenstvo ako plnomocenstvo osobitné, na vykonanie konkrétneho právneho úkonu. Pán E. využil neskúsenosť a naivitu žalobcu, skutočnosť, že žalobca sa v predpisoch neorientuje a účelovo naformuloval obsah plnomocenstva tak, aby smeroval k naplneniu jeho zámeru predať motorové vozidlo bez vedomia žalobcu kedykoľvek za akúkoľvek kúpnu cenu. Pri výklade obsahu plnomocenstva je potrebné prihliadať nielen na jeho samotný text, ale aj na vôľu osoby, ktorá právny úkon urobila. Vôľa žalobcu pri podpisovaní plnomocenstva bola úplne iná než konanie p. E., ktorý pravdepodobne už od počiatku zamýšľal bez vedomia žalobcu predať vozidlo a prevziať kúpnu cenu. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že splnomocnenec sa dopustil excesu. Plnomocenstvo nebolo obmedzené dobou trvania, doba jeho platnosti a účinnosti bola obmedzená vykonaním úkonu, na ktoré sa vzťahovalo. Nepopieral, že mal zámer motorové vozidlo niekedy v budúcnosti predať, ale jedine v prípade, že budúci nadobúdateľ sa zaviaže plniť povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prostredníctvom, ktorého financoval časť kúpnej ceny a za predpokladu, že veriteľ vyjadrí s týmto súhlasí. Žalobca si bol vedomý toho, že na vozidlo bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo a že nebol oprávnený vlastnícke právo k vozidlu previesť na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Na predaji motorového vozidla sa nikdy nedohodol s p. E., o tomto komunikoval len s p. B.. Všeobecná nezáväzná debata žalobcu s p. B. nedokazuje ale jeho zámer predať motorové vozidlo. Postráda logiku, aby dal komukoľvek súhlas na predaj vozidla za akúkoľvek cenu, resp. za cenu takmer o polovicu nižšiu, než za akú on sám vozidlo kúpil. Poukázal na charakter kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu a jej podstatné náležitosti. K predaju vozidla nedal žalobca splnomocnencovi žiaden pokyn či súhlas, o jeho predaji nemal žiadnu vedomosť, o čom svedčí aj to, že sa bezodkladne po predaji pripojil k trestnému oznámeniu pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a zároveň zaslal žalovanému oznámenie, že konanie p. E. v dodatočne neschvaľuje. Poukázal na to, že nemohol vložiť inzerát na www.autobazar.sk alebo internetový portál, pretože vozidlo nikdy nemal vo svojej držbe, nikdy ho osobne ani nevidel. Nemal dôvod prezerať si internetové stránky zamerané na predaj vozidiel a hľadať na nich inzerát o predaji vlastného motorového vozidla. Žalovaný za účelom kúpy vozidla nekontaktoval žalobcu, ale p. E., teda v inzeráte boli kontaktné údaje na p. E.. Naopak žalovaný mal možnosť žalobcu kedykoľvek kontaktovať a overiť si, či vozidlo je skutočne na predaj. Bolo povinnosťou žalovaného zachovať pri kúpe vozidla oveľa vyššiu mieru obozretnosti a predvídavosti, ako keby motorové vozidlo kupoval osobne od žalobcu. Žalovaný si taktiež mohol kedykoľvek preveriť, či motorové vozidlo nie predmetom záložného práva, mal sa o okolnosti predaja viac zaujímať, a to najmä s poukazom na zľavu z kúpnej ceny 50,- Eur z dôvodu, že p. E. disponoval len jedným kľúčom od vozidla, z dôvodu, že deň po uzavretí kúpnej zmluvy zistil na vozidle viaceré nedostatky, z ktorých dôvodov chcel odstúpiť od kúpnej zmluvy, ale p. E.éš mu sľúbil, že mu pošle 150,- Eur na opravu, pričom tieto finančné prostriedky nebude pýtať od žalobcu ako predávajúceho. Tvrdenie, že p. E. bol splnomocnený na predaj motorového vozidla, je iba subjektívnym tvrdením žalovaného, ktoré je v rozpore so svedeckou výpoveďou p. E. (str. 24 uznesenie o začatí trestného stíhania), podľa ktorej pán B. s kupcom dohadoval, aká bude cena. Predtým mu (p. E.) B. povedal, že koľko by za vozidlo chcel. Kúpnu cenu, ktorú mu dali kupci, následne odovzdal B.. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovanými námietkami žalobcu, že konanie žalovaného v dobrej viere je v tejto právnej veci nepodstatné. Takýto záver by totiž viedol k popretiu základnej zásady

podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Mal za to, že svojimi písomnými podaniami a doloženými písomnými dôkazmi preukázal, že konanie p. E. a p. B. bolo premyslené a účelové, žalobca sa stal obeťou podvodného konania, v dôsledku ktorého bolo bez jeho vedomia prevedené vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného. Spáchanie trestného činu má dopad aj na platnosť právneho úkonu, preto sú plnomocenstvo a kúpna zmluva pre rozpor s normami trestného práva neplatné. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že z listinných dôkazov a výsluchu žalobcu OČTK vyplýva jednoznačný záver, že bol preukázaný úmysel žalobcu. Žalobca bol v období od 28.08.2015 do 20.10.2015 vedený v evidencii motorových vozidiel ako vlastník. Plná moc udelené žalobcom E. bola podpísaná 17.09.2015, v tento deň bola aj úradne osvedčená. Nemôže byť pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že plnomocenstvo malo slúžiť na prepis na jeho osobu, nakoľko plnú moc udeľoval v čase, keď ich vlastníkom bol. Žalobca vykonal kúpu dvoch motorových vozidiel za účelom privyrobenie si a zisku, čo potvrdil aj vo svojich výpovediach. Prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu SR považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania, odôvodnenie rozsudku považuje žalovaný za zrozumiteľné a dostatočné. Pokiaľ žalobca podpísal kúpnu zmluvu na sporné motorové vozidlo, musel vedieť, že s tým je nevyhnutne spojená zmena v osobe vlastníka v evidencii motorových vozidiel. Je všeobecne známe, že zmenu vykonáva vlastník, ktorý môže za týmto účelom splnomocniť tretiu osobu. Tvrdenia žalobcu o tom, že nevie, kto a kedy vykonal úkony na dopravnom inšpektoráte, neobstojí, pretože prepis v evidencii zabezpečuje vlastník - predávajúci alebo ním splnomocnená osoba. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol oprávnený previesť vlastnícke právo na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa, pretože záložné právo ako také nebráni prevodu vlastníctva akejkoľvek veci. Záložné právo zostáva zachované a viazne na veci. Z obsahu plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že žalobca splnomocnil p. E. na predaj motorového vozidla tretej osobe, nie na prihlásenie na svoju osobu. Z tohto dôvodu nemôže tvrdiť, že plnomocenstvo je absolútne neplatné. Tvrdenie žalobcu, že už 4 roky čaká na to, aby mohol užívať vozidlo, je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, podľa ktorých si bol vedomý, že vozidlá budú následne predané ďalším vlastníkom a tým sa jeho úloha skončí. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že došlo k porušeniu zásady nemo plus iuris, pretože predávajúcim bol žalobca, v zastúpení splnomocnencom, motorové vozidlo predával žalobca, ktorý bol výlučným vlastníkom vozidla, a preto na daný prípad túto zásadu nemožno aplikovať. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení predložených v predchádzajúcom konaní. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa ust. nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ).

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa , .

16. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , a ).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

18. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal prieťahy v konaní súdu prvej inštancie, odvolací súd pripomína, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, teda nie odvolací súd.

22. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle a žalobca neopodstatnene namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, totiž postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. zo dňa 02.08.2007). V tomto smere je potom nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa na základe uvedeného v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

25. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

26. Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

27. Podľa ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

28. V súdenej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca nadobudol sporné motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2015, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a F. F. ako predávajúcim za kúpnu cenu 12 490,- Eur, pričom za účelom obstarania vozidla žalobca čerpal účelový úver 8 743,- Eur na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.08.2015, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom. V súvislosti s úverovou zmluvou bolo na základe písomnej zmluvy zo dňa 26.08.2015 na motorovom vozidle zriadené záložné právo v prospech veriteľa, Home Credit Slovakia, a.s., zapísané do Notárskeho centrálneho registra záložných práv dňa 27.08.2015. Žalobca bol odo dňa 28.08.2015 do 20.10.2015 evidovaný ako vlastník vozidla v evidencii motorových vozidiel. Dňa 17.09.2015 žalobca, ktorého podpis je notársky overený, splnomocnil F. E. „k predaju a k uskutočneniu všetkých potrebných právnych úkonov potrebných k zmene v evidencii na Dopravnom inšpektoráte Polície SR (odhláseniu, prihláseniu a iným zmenám na uvedenom motorovom vozidle) na mojom motorovom vozidle“.

29. Súd prvej inštancie správne plnomocenstvo zo dňa 17.09.2015 vyhodnotil ako platné písomné plnomocenstvo podľa , . V rámci koncepcie úpravy zmluvného zastúpenia medzi splnomocniteľom a splnomocnencom vzniká dohoda o plnomocenstve, na základe ktorej sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Táto dohoda nie je dvojstranným právnym úkonom, aj keď v sebe zahŕňa predbežný alebo následný súhlas splnomocnenca s prevzatím zastúpenia. Súhlas splnomocnenca je len nevyhnutným predpokladom na udelenie plnomocenstva v tom zmysle, že bez tejto dohody nie je splnomocnenec povinný plnomocenstvo prijať a podľa neho konať. Od dohody o plnomocenstve je potrebné odlíšiť samotné plnomocenstvo, ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa. Plnomocenstvo udeľuje splnomocniteľ splnomocnencovi ako preukaz vôle zastupovať ho voči tretím osobám. Plnomocenstvom splnomocniteľ voči tretím osobám vyhlasuje, že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, teda aby ho v rozsahu uvedenom v plnomocenstve zastupoval. Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve. V tomto smere je potom nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že plnomocenstvo neobsahuje písomný súhlas splnomocnenca, resp. jeho prejav vôle, že plnomocenstvo prijíma, opatrený vlastnoručným podpisom splnomocnenca, pretože takýto prejav vôle splnomocnenca nie je zákonným predpokladom platnosti plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že splnomocnenec, F. E., podľa plnomocenstva skutočne konal (vykonal úkony smerujúce k predaju

sporného motorového vozidla žalovanému), teda ho i prijal. Z jazykového vyjadrenia plnomocenstva zo dňa 17.09.2015 jednoznačne vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený v mene splnomocniteľa - žalobcu motorové vozidlo žalobcu predať a vykonať i všetky úkony súvisiace so zmenou v evidencii motorových vozidiel. Formulácia plnomocenstva je jednoznačná, jasná, zrozumiteľná a určitá, logicky nadväzná (napr. vzťah slov „k predaju...“, ktoré je uvedené na prvom mieste obsahu plnomocenstva a „(odhláseniu..)“, ktoré je uvedené ako prvý úkon vo vzťahu k zmenám v evidencii). Z textu plnomocenstva jednoznačne vyplýva, že nebolo udelené za účelom zapísania vozidla do evidencie vozidiel z dôvodu kúpy vozidla samotným žalobcom 27.08.2015, čomu nasvedčuje i fakt, že žalobca bol už od 28.08.2015 v evidencii vozidiel ako vlastník vozidla evidovaný (teda už takmer mesiac pred udelením plnomocenstva). Pokiaľ žalobca namieta, že právne úkony treba vykladať i s prihliadnutím na vôľu konajúcej osoby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní bola zistená vôľa žalobcu motorové vozidlo obratom po jeho nadobudnutí predať. Už v žalobe žalobca uvádza, že motorové vozidlo kúpil na základe rozhovoru s treťou osobou, V. B., s tým, že toto v krátkom čase predá záujemcovi, ktorého nájde V. B. za cenu, pri ktorej nebude žalobca stratový. Taktiež z uznesenia o prerušení trestného stíhania ČSV: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 29.12.2017 a uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní ČSV: ORP-489/VYS-NM-2015 zo dňa 13.04.2018 vyplýva, že žalobca, vypočutý ako svedok, vypovedal, že ho oslovil V. B., že si môže zarobiť 700,- až 900,- Eur tak, že na svoje meno prepíše nejaké autá, následne tieto autá do 2-4 mesiacov budú predané ďalšiemu vlastníkovi a tým sa jeho úloha skončí. Za prepis vozidla mal dostať žalobca uvedenú sumu; auto bude kupované na úver alebo leasing, splátky bude platiť B. alebo jeho firma a následne nasledujúci vlastník. Žalobca ďalej výslovne uviedol, že sa na základe telefonátu V. B. stretol s priateľkou V. B., ktorá mu priniesla plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil osobu menom E. na prepis a predaj vozidla (str. 6 uznesenia). Myslel si vtedy, že keď prepisuje vozidlo na ďalšiu osobu, tá prevezme aj úver za vozidlo. Michala E. nevidel, nepozná ho, nepozná žalovaného, neinzeroval predaj / kúpu vozidla. Nemal ani vedomosť o podpise záložnej zmluvy na vozidlá. Obrana žalobcu, že daným plnomocenstvom chcel len vykonať zápis svojej osoby ako vlastníka vozidla do evidencie, je tak účelová, nekorešpondujúca s dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie, pričom žalobca sám, v postavení svedka pred začatím tohto súdneho konania, v prebiehajúcom trestnom konaní, potvrdil svoju vôľu vozidlo obratom po jeho nadobudnutí predať, za ktorým účelom aj vedome splnomocnil Michala E.. Vôľa žalobcu vozidlo predať vyplýva i z faktu, že toto vozidlo po jeho nadobudnutí nielenže nikdy neužíval, nikdy ho ani fyzicky neprevzal (napriek svojmu vyhláseniu v protokole o prevzatí predmetu financovania zo dňa 27.08.2015) a v konaní nebolo preukázané, že by sa držby voči akejkoľvek osobe do uplatnenia práva na vydanie veci v trestnom konaní domáhal.

30. V tejto súvislosti, vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že plnomocenstvo neobsahuje rozsah plnomocenstva, resp. že žalobca síce mienil vozidlo predať ale len za určitých podmienok (aby sa mu vrátila ním uhradená kúpna cena a 700,- až 900,- Eur naviac; aby nadobúdateľ vozidla prevzal i jeho záväzky z úverovej zmluvy, ktorú uzavrela za účelom obstarania motovoého vozidla atď.) a z tohto dôvodu je neplatné, odvolací súd zdôrazňuje, že pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa nie je právne významná dohoda o plnomocenstve; rozhodujúci je rozsah oprávnenia, ktorý je uvedený v plnomocenstve. Plnomocenstvo je totiž právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým dáva tretím osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v rozsahu uvedenom plnomocenstve. Pokyny dané splnomocniteľom splnomocnencovi, prípadne akékoľvek obmedzenia, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania splnomocnenca voči tretím osobám, ak tretím osobám neboli známe ( ). Pre obsah plnomocenstva je totiž rozhodujúci prejav vôle; vnútorné výhrady nemajú právny význam. S poukazom na to je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu, že dobrá viera žalovaného (dobromyseľnosť) pri kúpe sporného vozidla, je pre danú vec irelevantná; naopak, možno konštatovať, že platné právo spočíva na princípe ochrany dobrej viery tretích osôb konajúcich so splnomocnencom (viď I. Fekete, M. Feketeová: . Prehľadný komentár, Epos, Bratislava, 2012, str. 89). Takýto záver nevedie k popretiu základnej zásady podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, než má sám, ako tvrdí v odvolaní žalobca, pretože prevodcom v súdenej veci bol žalobca, ktorý ku dňu predaja vozidla, bol ako vlastník zapísaný v príslušnej evidencii a jeho vlastnícke právo k vozidlu ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy ani sporné nebolo. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaný v súvislosti s kúpou sporného motorového vozidla akýmkoľvek spôsobom konal nedobromyseľne. Žalobca v konaní neprodukoval ani žiadne dôkazy o tom, že by žalovanému boli v čase kúpy známe ním tvrdené výhrady, týkajúce sa kúpnej ceny (predaj vozidla len za určitú kúpnu cenu alebo za určitých konkrétnych podmienok, napr. prevzatie záväzku z úverovej

zmluvy kupujúcim) alebo akékoľvek iné pokyny splnomocniteľa adresované splnomocnencovi. Pokiaľ splnomocnenec neodovzdal kúpnu cenu žalobcovi, alebo nerešpektoval ich prípadnú dohodu ohľadne kúpnej ceny (medzi žalobcom a splnomocnencom), ktorá by existovala popri písomnom plnomocenstve ako jednostrannom právnom úkone, v rámci dohody o plnomocenstve ( ale ktorej existenciu žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal), toto nemôže ísť na ťarchu žalovaného, konajúceho pri nadobudnutí vozidla v dobrej viere, pričom opak, teda nekonanie žalovaného v dobrej viere, v konaní zo strany žalobcu preukázaný nebol. V konaní potom nebol žalobcom preukázaný exces zo strany splnomocnenca v zmysle , ktorý plne v súlade s textom plnomocenstva previedol v mene žalobcu na žalovaného motorové vozidlo žalobcu na základe kúpnej zmluvy a vykonal úkony smerujúce k príslušným zmenám v evidencii vozidiel. Na platnosť kúpnej zmluvy nemá vplyv ani existencia záložného práva na motorovom vozidle v čase jeho prevodu, nakoľko záložné právo nebráni prevodu veci, ale v zásade zostáva k veci zachované, a preto nie je právne významné, či si žalovaný pred kúpou vozidla skontroloval alebo neskontroloval vo verejnom registri jeho zaťaženosť záložným právom. Taktiež skutočnosť, že kúpna zmluva je pre predávajúceho nevýhodná, nie je zákonným dôvodom jej neplatnosti. Pokiaľ žalobca argumentuje aj tým, že kúpna zmluva zo dňa 29.09.2015, resp. plnomocenstvo zo dňa 17.09.2015, sú neplatné z dôvodu rozporu s právom v súvislosti so spáchaním trestného činu, resp. trestným stíhaním, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by žalovaný vo vzťahu ku kúpe motorového vozidla bol trestne stíhaný a právoplatne odsúdený trestným súdom za trestný čin. Z obsahu spisu vyplýva, že trestné stíhanie, ktorého sa žalobca dovoláva, je vedené voči V.rovi B., tretej osobe (uznesenie OR PZ, odbor kriminálnej polície, Nitra, ČVS: ORP-1504/3-VYS- NR-2015 zo dňa 22.02.2019, č.l. 174 spisu), ktorá nie je účastníkom tohto súdneho konania a ani účastníkom právneho vzťahu medzi stranami a doposiaľ skončené nebolo. Ak sa žalobca v konaní dovoláva nedostatku náležitej opatrnosti zo strany žalovaného ako kupujúceho, je treba uviesť, že je to práve žalobca, ktorý ako predávajúci mal v prvom rade rešpektovať zásadu "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý konal ľahkovážne, bez zodpovedného prístupu k svojim právam a povinnostiam, vyplývajúcim z vlastníctva motorového vozidla ako i k následkom svojho právneho konania voči tretím osobám, a ktorý sa potom nemôže dovolávať zvýšenej opatrnosti zo strany žalovaného ako nadobúdateľa veci. Odvolací súd teda i túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotila ako nedôvodnú.

31. Na základe uvedeného bol správny právny záver súdu prvej inštancie, že medzi predávajúcim žalobcom na strane jednej, v zastúpení splnomocnencom F. E. a kupujúcim žalovaným na strane druhej došlo k platenému uzavretiu kúpnej zmluvy k spornému motorovému vozidlu, pretože došlo k zhodnému prejavu vôle strán o predaji vozidla i k dojednaniu o kúpnej cene, ktorú žalovaný následne uhradil a odovzdal splnomocnencovi žalobcu. Kúpna zmluva obsahuje všetky jej zákonné podstatné náležitosti (strany, predmet a kúpnu cenu) a niet zákonného dôvodu, ktorý by bol prekážkou jej platnosti. Záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť ním uplatneného nároku, z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá, potom niet čo vytknúť. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní podľa § v spojení s .

32. Odvolací súd záverom pripomína, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § , potvrdil v celom rozsahu.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na ich náhradu.

35. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).