Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Co-9-2024.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., o zaplatenie 188,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/28/2023-82 zo dňa 13. 11. 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/28/2023-82 zo dňa 13. 11. 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bol nárok na zaplatenie 188,61 Eur z titulu neohlásenia dopravnej nehody žalovaným, ktorý mal u žalobcu uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 10 a § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. 1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Vychádzal zo zisteného záveru o skutkovom stave, že dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný poškodenej osobe spoločnosti F., spol. s r.o.. Žalovaný bol poistníkom z poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú u žalobcu k motorovému vozidlu F. G. H. s číslom návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Uvedenú dopravnú nehodu žalovaný svojmu poisťovateľovi nenahlásil, k jej nahláseniu došlo poškodenou osobou dňa 03.03.2021, o čom bolo spísané hlásenie o škodovej udalosti vyhotovené na hlavičkovom papieri žalobcu. Žalovaný bol považovaný za vinníka dopravnej nehody. Následne žalobca vyplatil poškodenému vlastníkovi motorového vozidla sumu 377,22 Eur. Žalovaný na výzvu žalobcu na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021 nereagoval. 1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že žalobca bol poisťovateľom motorového vozidla žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu tým, že žalovaný uvedenú dopravnú nehodu neoznámil žalobcovi, porušil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. V dôsledku toho, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil škodu poškodenej osobe, vzniklo žalobcovi podľa § 12 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona požadovať voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia. Súd však v danom prípade zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa upravených v § 12 ods. 1 písm. g/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré vylučujú nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia. V prvom rade súd vychádzal z toho, že žalovaný dobrovoľne spísal záznam o dopravnej nehode,
ktorý podpísal. Jeho cieľom teda nebolo vyhnúť sa plneniu svojich povinností voči poškodenej osobe. Žalobca ako poisťovateľ žalovaného sa o uvedenej škodovej udalosti dozvedel v podstate v lehote 15 dní upravenej v § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Už 03.03.2021 bolo spísané hlásenie škodovej udalosti u žalobcu poškodenou osobou. V zmysle uvedenej listiny tiež žalobca poveril príslušnú osobu prerokovaním škody. K prerokovaniu škody zjavne došlo, pretože škoda bola žalobcom neskôr aj vyplatená. Súd mal z vlastných skúseností za to, že v prípade, ak došlo k škodovej udalosti spôsobenou dopravnou nehodou, prešetrujú sa poškodenia na poškodenom vozidle, ako aj na vozidle vinníka dopravnej nehody, ktorým bol žalovaný. Znamená to, že žalovaný sa zjavne nebránil v poskytnutí súčinnosti žalobcovi, ako aj poškodenej osobe, pri prešetrovaní poistnej udalosti. Žalobca tak s veľkou pravdepodobnosťou komunikoval so žalovaným pri prešetrení poistnej udalosti a bol tak daný priestor na to, aby žalobca ako poskytovateľ služieb pre žalovaného mu poskytol informácie o tom, že si nesplnil svoju povinnosť upravenú v § 10 ods. 1 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najmä za predpokladu, že žalovaný si za služby povinného zmluvného poistenia u žalobcu platil poistné. Súd preto nepovažoval za spravodlivé a slušné, aby žalobca po tom, ako sa včas dozvedel o škodovej udalosti, túto poistnú udalosť prešetril obvyklým spôsobom a žalovanému nič nevytkol a následne si voči žalovanému uplatňoval náhradu poistného plnenia. Súd uvedené konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom získať náhradu poistného plnenia. Žalobca mal možnosť už dňa 03.03.2021 kontaktovať žalovaného, aby prišiel oznámiť poistnú udalosť, ak to považoval za potrebné. V priebehu konania nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný konal obštrukčne. Preto súd žalobe žalobcu nevyhovel, túto zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že hoci bol žalovaný úspešný v spore v celom rozsahu, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu žiadne vzniknuté trovy na strane žalovaného v súvislosti s konaním zistené neboli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobca si uplatňuje tzv. postih poistného plnenia, t. j. nárok, ktorý nie je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy ani žiadneho iného dokumentu, ani nárokom na náhradu škody. Jedná sa o nárok žalobcu ako poisťovateľa, ktorý vychádza priamo zo zákona. K uvedenému poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/326/2009. Uviedol, že nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je charakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy môže žalobca ako poisťovateľ uplatniť tento nárok. Uvedený okruh situácií nemožno rozširovať na základe zmluvy, avšak tiež toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce právo poistiteľovi, ak sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovateľa podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy podľa § 12 zákona č. 381/2001. Pre uplatnenie nároku žalobcu je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov. Konajúci súd sa však s ustanovením § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. nedostatočne zaoberal pri posúdení predmetného nároku. 2.1 Žalobca zvýraznil, že povinnosťou žalovaného je ohlásiť nehodu poisťovateľovi podľa § 10 zákona č. 381/2001 Z. z. a uvedená nie je nijakým spôsobom podmienená, nie je ani formulovaná na báze dobrovoľnosti. Žalobca ani nemá voči žalovanému žiadnu poučovaciu povinnosť. Ide o zákonnú povinnosť, t. j. táto nevyplýva z podmienok žalobcu a žalobcovi ani žalovanému neprislúcha túto povinnosť akýmkoľvek spôsobom spochybňovať či negovať, ako to učinil súd prvej inštancie. Rovnako aj povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie vyplýva priamo zo zákona a žalovaný by mal povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu u poisťovateľa bez ohľadu na to, s kým by povinné zmluvné poistenie uzatvoril. Žalobca pri určení výšky postihu zohľadnil skutočnosť, že zo strany žalovaného sa jednalo o menej závažné porušenie povinnosti, keď si uplatnil postih len vo výške 50 % vyplateného poistného plnenia. Žalobca pri tom nie je pri určení výšky postihu poistného plnenia limitovaný zákonom. Zvýraznil, že ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. plní aj preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov. Zákon nielenže nevyžaduje, aby porušenie povinnosti sťažilo objasnenie poistnej udalosti žalobcom, ale z dôvodovej správy je tiež zrejmé, že s ohľadom na preventívnu funkciu toto ani vyžadovať nemá a povinnosť ohlásiť nehodu poisťovateľovi má každý. Žalobca tak vyvodil záver, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k protizákonnej zámene porušenia zákonnej povinnosti menej závažným spôsobom a neporušenia zákonnej povinnosti, žalovaný preukázateľne porušil svoju zákonnú povinnosť, hoci menej závažným spôsobom, čo bolo zohľadnené pri určení výšky postihového nároku, keď si žalobca uplatnil len 50% z vyplateného poistného plnenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie, a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 17.01.2024 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., na tom skutkovom základe, že pri škodovej udalosti, ktorú zavinil žalovaný ako poistník u žalobcu, túto škodovú udalosť v lehote 15 dní v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. neohlásil žalobcovi ako poisťovni, s ktorou mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení.
8. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení. Zo zisteného skutkového stavu zistil, že žalovaný skutočne svojim konaním porušil povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, vyplývajúcu mu, ako poistníkovi, z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., avšak súd konštatoval, že v predmetnej veci v skutkových okolnostiach prípadu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nárok žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 nepovažoval za dôvodný.
11. S uvedeným záverom o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa sa stotožňuje i odvolací súd, keď však osobitne zvýrazňuje, že žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním neoznámením vzniku škodovej udalosti žalobcovi ako poisťovni, s ktorou má uzatvorené povinné zmluvné poistenie, jednoznačne porušil povinnosť, ktorá žalovanému, ako i všetkým ostatným poistníkom, vyplýva priamo zo zákona, na jej splnenie sú subjekty povinné bez ďalšieho, bez akejkoľvek dodatočnej poučovacej povinnosti, resp. výzvy, v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“.
12. Odvolací súd sa tak nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie obsiahnutom v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď súd konštatoval, že žalobca mal možnosť kontaktovať žalovaného, aby prišiel oznámiť poistnú udalosť. Odvolací súd dodáva, že vyžadovať od uvedeného subjektu akúkoľvek aktivitu v zmysle výzvy, resp. osobitnej poučovacej povinnosti je nadbytočné, prekračujúce rámec zákona a uvedené bremeno zodpovednosti nemožno prenášať z poistníka ako zodpovedného subjektu na poisťovateľa, pokiaľ uvedená povinnosť každému poistníkovi vyplýva priamo zo zákona.
13. Uvedený záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v odôvodnení, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil, však nemal za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia napadnutého odvolaním obsiahnutú v jeho výrokovej časti. Totiž ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd vzhliadol v predmetnej veci existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vylučujú dôvodnosť nároku žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. spočívajúce v súčinnosti žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že žalovaný spôsobil škodovú udalosť poškodenému subjektu, ale je zrejmé,
že bezprostredne po nej s poškodeným subjektom spolupracoval, bol mu súčinný, spísali záznam o dopravnej nehode, pri ktorom poskytol poškodenému subjektu údaje týkajúce sa povinného zmluvného poistenia. V danej situácii sa škodca a poškodený dohodli, že uvedenú nehodu pôjde nahlásiť poškodená osoba, ktorý tak i konal. Z výpovede žalovaného vyplýva, že uvedené v dobrej viere považoval za dostačujúce a z následného spôsobu prešetrenia poistnej udalosti, nutnosti ohliadnutia vozidiel možno vyvodiť, že bol žalovaný súčinný i smerom k žalobcovi (poisťovni), nekonal obštrukčne a v dôsledku žiadneho jeho konania nedošlo k zmareniu prešetrenia škodovej udalosti, ani oddialeniu poistného plnenia poškodenej osobe. Jediným pochybením žalovaného, bola tá skutočnosť, že on sám písomne žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti, a to z dôvodu, že s poškodeným sa dohodli, že oznámenie učiní práve on na základe údajov poskytnutých žalovaným. V uvedených okolnostiach spočívajúcich v súčinnosti žalovaného, keď spôsobená poistná udalosť bola oznámená, prešetrená a ukončená bez prieťahov, obštrukcií a v spolupráci so všetkými dotknutými subjektmi, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I., ktorým súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd žalovanému nepriznal náhradu trov vzniknutých pred súdom prvej inštancie, hoci konštatoval procesný úspech žalovaného v celom rozsahu v zmysle § 255 CSP, avšak trovy žalovanému nepriznal z dôvodu, že vznik trov na strane žalovaného v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie nezistil. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie i v závislom II. výroku o trovách prvoinštančného konania.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol úspešný ani sčasti, keďže odvolací súd potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok ako vecne správny. Celý procesný úspech tak prináleží žalovanému a tomuto by vznikol nárok na náhradu trov konania pred odvolací súdom v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže však žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trov nevznikli, odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).