Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-28-2023.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., o zaplatenie 188,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 188,61 Eur z titulu neohlásenia dopravnej nehody žalovaným, ktorý mal u žalobcu uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú žalovaný žalobcovi nenahlásil, preto mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. Ako poistiteľ vyplatil žalobca poškodenému poistné plnenie v sume 377,22 Eur, pričom si voči žalovanému uplatňuje nižšiu sumu z dôvodu nižšieho stupňa závažnosti porušenia jeho povinností. Bol to práve a jedine žalovaný, kto mal kontaktovať žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému žalobca nemá žiadnu osobitnú poučovaciu povinnosť. Ide o originálny nárok žalobcu ako poisťovateľa vyplývajúci priamo zo zákona. Žalovaný v rámci procesnej obrany, po vysvetlení skutkového stavu na pojednávaní, uviedol, že išlo o dopravnú nehodu, ktorú spôsobil pred Lidlom taxikárovi, kde spísali záznam o dopravnej nehode. Dohodli sa, že uvedenú nehodu pôjde nahlásiť poškodený do jeho poisťovne. Preto vec ďalej neriešil a nemal vedomosť o tom, že jeho povinnosťou bolo oznámiť uvedenú škodovú udalosť jeho poisťovni v zmysle zákona. Mal za to, že postačuje keď uvedenú škodovú udalosť pôjde nahlásiť jeden z účastníkov dopravnej nehody.
2. Podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods. 2 CSP súd nepovažoval za sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení k motorovému vozidlu Citroen Xsara Picasso s číslom návrhu poistnej zmluvy 7012027660. Súd tiež nepovažoval za sporné, že dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, o čom bol spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal žalovaný spolu s vodičom poškodeného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť COSTRVO, spol. s r.o.. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil poškodenému prevádzkovateľovi motorového vozidla škodu v zmysle poistného plnenia v sume 377,22 Eur. Tiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného výzvou na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021. V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaný nenahlásil uvedenú poistnú udalosť žalobcovi, pretože ju nahlásil majiteľ/ prevádzkovateľ poškodeného motorového vozidla.
3. Súd na pojednávaní vykonal dôkaz oboznámením listiny v zmysle § 204 CSP, a to listiny o hlásení škodovej udalosti vyhotovenej na hlavičkovom papieri žalobcu zo dňa 03.03.2021. Z uvedenej listiny súd zistil, že oznamuje ako poistený žalovaný a poškodený COSTRVO, spol. s r.o. (s uvedením dátumov narodenia telefónnych čísiel), že ako vodič v čase nehody dňa 26.02.2021 v čase o 8.30 hodine došlo k škodovej udalosti, kde je uvedené, že naše motorové vozidlo bolo odparkované, vinník šuchol našu ľavú stranu motorového vozidla a počkal na nás. Osoba, ktorá bola poverená prerokovaním škody bol pán F..
4. Súd hodnotením vykonaného listinného dôkazu v súlade podľa § 191 CSP dospel k záveru, že hoci hlásenie o škodovej udalosti naznačuje, že oznamovateľom poistnej udalosti bol žalovaný spolu s poškodeným, v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalovaného ako aj nespornými skutočnosťami mal súd za to, že žalovaný nebol prítomný pri ohlásení škodovej udalosti. Súd však z uvedeného listinného dôkazu má za preukázané, že škodová udalosť bola žalobcovi ako poistiteľovi ohlásená.
5. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Dňa 26.02.2021 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný poškodenej osobe spoločnosti COSTRVO, spol. s r.o.. Žalovaný bol poistníkom z poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú u žalobcu k motorovému vozidlu CITROEN Xsara Picasso s číslom návrhu poistnej zmluvy 7012027660. Uvedenú dopravnú nehodu žalovaný svojmu poisťovateľovi (žalobca) nenahlásil. K jej nahláseniu došlo poškodenou osobou dňa 03.03.2021, o čom bolo spísané hlásenie o škodovej udalosti vyhotovené na hlavičkovom papieri žalobcu. Žalovaný bol považovaný za vinníka dopravnej nehody. Osoba, ktorá bola v zmysle hlásenia o škodovej udalosti poverená prerokovaním škody bol pán F.. Následne žalobca vyplatil poškodenému vlastníkovi motorového vozidla škodu v sume 377,22 Eur. Žalovaný na výzvy žalobcu na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.06.2021 nereagoval.
6. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie § 10 a § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Bolo preukázané, že žalobca bol poisťovateľom motorového vozidla žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Tým, že žalovaný uvedenú dopravnú nehodu neoznámil žalobcovi, porušil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. V zmysle uvedeného ustanovenia bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15-tich dní po jej vzniku. V dôsledku toho, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil škodu poškodenej osobe, vzniklo žalobcovi podľa § 12 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona právo požadovať voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia. Súd však v danom prípade zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, upravených v § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré vylučujú nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia. Súd v prvom rade vychádzal z toho, že žalovaný dobrovoľne spísal záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal. Jeho cieľom teda nebolo vyhnúť sa plneniu svojich povinností voči poškodenej osobe. Žalobca ako poisťovateľ žalovaného sa o uvedenej škodovej udalosti dozvedel v podstate v lehote 15-tich dní, upravenej v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Už 03.03.2021 bolo spísané hlásenie škodovej udalosti u žalobcu poškodenou osobou. V zmysle uvedenej listiny tiež žalobca poveril príslušnú osobu prerokovaním škody. K prerokovaniu škody zjavne došlo, pretože škoda bola žalobcom neskôr aj vyplatená. Súd z vlastných skúseností má za to, že v prípade, ak došlo ku škodovej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou, prešetrujú sa poškodenia na poškodenom vozidle, ako aj na vozidle vinníka dopravnej nehody, ktorým bol žalovaný. To znamená, že žalovaný sa zjavne nebránil v poskytnutí súčinnosti žalobcovi ako aj poškodenej osobe pri prešetrovaní poistnej udalosti. Žalobca tak s veľkou pravdepodobnosťou komunikoval so žalovaným pri prešetrovaní poistnej udalosti. Bol tak daný priestor, aby žalobca ako poskytovateľ služieb pre žalovaného, mu poskytol informácie o tom, že si nesplnil svoju povinnosť upravenú v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najmä za predpokladu, že žalovaný si za služby povinného zmluvného poistenia u žalobcu platil poistné. Súd preto nepovažoval za spravodlivé a slušné, aby žalobca potom, ako sa včas dozvedel o škodovej udalosti, túto poistnú udalosť prešetril obvyklým spôsobom (žalovanému nič nevytkol) a následne si voči žalovanému uplatňoval náhradu poistného plnenia. Súd uvedené konanie žalobcu považoval za účelové s cieľom získať náhradu poistného plnenia. Žalobca mal možnosť už dňa 03.03.2021 kontaktovať žalovaného, aby prišiel oznámiť poistnú udalosť (hoci o nej už žalobca vedel), ak to považoval za potrebné.
7. Z priebehu sporu nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný konal obštrukčne pri následnom prešetrovaní poistnej udalosti. Prípadne, že sa vyhýbal splneniu svojich povinností vo vzťahu k spísaniu
záznamu o dopravnej nehode, aby sa vyhol poistnému plneniu voči poškodenému. Významné pre rozhodnutie súdu bolo aj to, že k nahláseniu škodovej udalosti došlo v podstate skôr ako uplynula lehota 15-tich dní. K oznámeniu poistnej udalosti poškodeným u žalobcu došlo v podstate do 5-tich dní od dopravnej nehody. Bol preto daný priestor, aby žalovaný aj na podnet žalobcu si formálne splnil svoju povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení.
8. Je pravdou, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalovaný si mal byť vedomý svojej povinnosti oznámiť poistnú udalosť. Súd však s poukazom na zistený skutkový stav považoval za neprimerané, aby žalovaný v tomto prípade niesol zodpovednosť za náhradu poistného plnenia. V spore nevyšlo najavo, že opomenutím splnenia povinnosti žalovaným došlo k akémukoľvek sťaženiu oboznámenia sa žalobcu s poistnou udalosťou, prípadne k inému následku. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
9. Hoci bol žalovaný úspešný v spore v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Trovy konania totiž na strane žalovaného neboli z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zistené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.