Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/175/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zastúpený JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50 589 865, proti žalovanému: K. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Z. X, XXX XX S. Z., o zaplatenie 282,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 282,80 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,70 eur od 27.4.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,70 eur od 11.5.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,70 eur od 10.5.2018 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,70 eur od 15.7.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 04.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 282,80 eur a trov konania na tom základe, že vo vzťahu k žalovanému bola počas prepravy mestskou hromadnou dopravou v Bratislave dňa 27.03.2018, dňa 11.04.2018, dňa 10.04.2018 a dňa 15.06.2018, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava (ďalej aj len „Dopravný podnik Bratislava“), vykonaná kontrola cestovného dokladu (lístku). Keďže žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez platného cestovného lístka (a to celkom štyrikrát), bolo vyhotovené Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1801810, Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1802685, Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1802755 a Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806470 a žalovaný bol zaviazaný v každom z uvedených prípadov na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 EUR a prirážky; dočasne bola prirážka určená vo výške zníženej sadzby 50 EUR, ktorá by sa uplatnila len v prípade jej platby cestujúcim priamo na mieste kontroly (alebo do 5 pracovných dní od vykonania kontroly, tak ako to vyplýva z Prepravného poriadku). Žalovaný nástupom do dopravného prostriedku Dopravného podniku Bratislava uzatvoril s týmto subjektom zmluvu o preprave osôb podľa a nasl. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, podľa o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a podľa v tom čase platného Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (verzia 3.1 platná od 29.04.2017, resp. verzia 3.2 platná od 1.4.2018), ktorý platí pri zabezpečovaní mestskej hromadnej dopravy osôb v Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave zo strany Dopravného podniku Bratislava ako dopravcu (ďalej aj len „Prepravný poriadok“). V zmysle ust.

o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov - Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť k základnému cestovnému (ďalej len „“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a , bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Podľa ust. a o cestnej doprave v znení neskorších predpisov - Cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Na základe ust. o doprave a dráhach v znení neskorších predpisov je teda žalovaný povinný uhradiť Dopravnému podniku Bratislava základné cestovné spolu s k základnému cestovnému. Podľa Prílohy č. 1, Cenníka č. 1 Cestovné lístky na jednu jazdu Prepravného poriadku (platného v čase prepravy žalovaného) je žalovaný povinný uhradiť Dopravnému podniku Bratislava základné cestovné vo výške 0,70 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevyužil ani v jednom prípade možnosť uhradiť na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka (tak ako to predpokladá čl. A.14 Kontrola cestovných dokladov Prepravného poriadku v spojení s Prílohou č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad Prepravného poriadku), stratil vo všetkých prípadoch výhodu možnosti úhrady zníženej sadzby (50 EUR). Uplynutím uvedenej lehoty (5 pracovných dní) sa na cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka , ktorá je 70 EUR (uvedené vyplýva z Prepravného poriadku, a to konkrétne Prílohy č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad). Dôkaz: Časť Prepravného poriadku (upravujúca kontrolu cestovných lístkov), vrátane súvisiacich príloh č. 1 a 9 (ktoré upravujú výšku základného prepravného a sadzby za cestovanie bez platného cestovného lístka); úplné znenie Prepravného poriadku sa nachádza aj na webovej stránke Dopravného podniku Bratislava na linke: https://www.idsbk.sk/listky-ceny/dokumenty/ Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1801810 Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1802685 Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1802755 Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. 1806470 II. Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.2019 postúpil pohľadávky voči žalovanému na žalobcu (spoločnosť PRIVATdebt s.r.o.), čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného a právnym nástupcom Dopravného podniku Bratislava. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobca predkladá zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, na základe ktorej boli pohľadávky voči žalovanému postúpené. Dôkaz: Zmluva o postúpení pohľadávok Relevantná časť prílohy 1 zmluvy o postúpení pohľadávok (elektronického zoznamu pohľadávok) Za dostatočné oznámenie a preukázanie postúpenia pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi (žalovanému), a teda za dostatočné preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR postačujúce aj len priloženie relevantných podkladov v rámci žalobného návrhu vo veci; následne po doručení žalobného návrhu (spolu s prílohami - najmä oznámenie o postúpení pohľadávky) žalovanému, sa tento fakticky dozvie (je mu oznámené) postúpenie pohľadávky a tiež identifikácia nového veriteľa (žalobcu) na ktorého účet má plniť; uvedené uvádzame len za účelom právnej istoty, ak by napríklad žalovaný z akéhokoľvek dôvodu spochybňoval doručenie oznámenia pred touto žalobou. K tomu porovnaj: „Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci došlo k prechodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou

- postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania. Navrhovateľ splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomných zmlúv o postúpení pohľadávky pripojených k návrhu na začatie konania. Treba súhlasiť aj s tvrdením generálneho prokurátora, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením návrhu na začatie konania, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení.“ (NS SR, sp. zn.1 ) „V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou potom stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a

preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením žaloby je oznámené (preukázané) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.“ (NS ČR, sp. zn. ) III. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cestovné a neuhradil na mieste, ako ani následne (do dnešného dňa žalovaný neuhradil ani len časť z uvedenej sumy), žalobca žalovaného aj mimosúdne vyzval na úhradu záväzku, a to predsporovou výzvou. Na tomto mieste si dovolíme zdôrazniť, že táto výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ani na výzvu však žalovaný nereagoval a svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil. Spolu s uvedenou výzvou bolo žalovanému zaslané aj oznámenie o postúpení pohľadávky na nového veriteľa - žalobcu. Dôkaz: Predsporová výzva + potvrdenie o odoslaní IV. V zmysle ust. Obč. zák. v spojení s ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , má žalobca nárok voči žalovanému na úrok z omeškania o 5 % vyšší, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu za každý, aj začatý deň omeškania, a to odo dňa, kedy nastalo omeškanie žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, až do jej zaplatenia žalobcovi. V zmysle ust. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť k základnému cestovnému (ďalej len „“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a , bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Zároveň v zmysle Prepravného poriadku (Prílohou č. 1, Cenník č. 9 - Sadzby sankčných úhrad), ak cestujúci neuhradí zníženú do 5 dní odo dňa vykonania kontroly, zvyšuje sa suma , ktorú je cestujúci povinný uhradiť, na základnú sumu 70 EUR (ktorá je splatná šiestym dňom odo dňa vykonania kontroly).V zmysle vyššie uvedeného teda vyplýva, že cestovné a sú splatné v čase absolvovania prepravy zo strany cestujúceho bez cestovného lístka (t.j. zároveň v deň vykonania kontroly), pričom cestujúci by mal tieto záväzky uhradiť priamo na mieste; nasledujúcim dňom sa teda cestujúci dostáva do omeškania s úhradou cestovného a (následne má ešte cestujúci možnosť počas nasledujúcich 5 pracovných dní uhradiť len zníženú výšku , ktorá sa šiestym pracovným dňom mení na základnú sadzbu ). Aj napriek uvedenému, za účelom právnej istoty a s využitím dispozičného práva žalobcu, žalobca požaduje od žalovaného úrok z omeškania až počínajúc dňom nasledujúcim jeden mesiac po absolvovaní prepravy žalovaným (t.j. až jeden mesiac potom, ako mal žalovaný svoj záväzok uhradiť - t.j. po vzniku omeškania). Teda v tomto prípade je požadované omeškanie nasledovné: úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 EUR od 27.04.2018 do zaplatenia. úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 EUR od 11.05.2018 do zaplatenia. úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 EUR od 10.05.2018 do zaplatenia. úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 EUR od 15.07.2018 do zaplatenia. Žalobca zároveň ako ďalší náklad spojený suplatnením pohľadávky požaduje trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške odmeny podľa , vyhlášky o odmenách advokátov - 23, EUR + 1x režijný paušál 9, EUR, t.j. spolu 33, EUR. V. V súvislosti s náhradou trov konania si žalobca dovoľuje, za účelom právnej istoty, vopred poukázať tiež na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktorá sa týka obdobných pohľadávok uplatnených na súdoch voči fyzickým osobám (t.j. najmä pohľadávky týkajúce sa nezaplateného cestovného a k nim, prípadne iné drobné pohľadávky). Od účinnosti nového procesného predpisu - totiž súdy, a to vrátane súdov vyššieho stupňa, jednoznačne a ustálene priznávajú úspešnej sporovej strane náhradu trov konania v celom rozsahu. Porovnaj napr.: Krajský súd Bratislava, sp. zn. : K tomuto odvolací súd uvádza, že ust. umožňuje súdu výnimočne nepriznať (teda nie znížiť) náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (teda nie z dôvodu, že sa jedná o drobný spor). Ak súd prvej inštancie mal za to, že je v danej veci potrebné aplikovať ust. nemohol žalobcovi časť trov konania priznať a časť nepriznať, nakoľko cit. ustanovenie umožňuje súdu náhradu trov konania (bez ohľadu na to, či ide o trovy právneho zastúpenia alebo iné trovy) iba nepriznať. Ak súd hodlal žalobcovi priznať trovy konania iba vo výške zaplateného súdneho poplatku, nemohol postupovať podľa , ale podľa s tým, že nepriznanie trov právneho zastúpenia by musel odôvodňovať neúčelnosťou ich vynaloženia. V tomto smere však odvolací súd poukazuje na to, že min. úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie veci a podanie žaloby sú úkonmi účelne vynaloženými,

keďže každá strana sporu má právo nechať sa právne zastúpiť advokátom. Krajský súd Bratislava, sp. zn. : Odvolací súd považuje tiež za potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie, že nový procesný poriadok pojem „drobný spor“ v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje, a možnosť zníženia náhrady trov konania s poukazom na takýto drobný charakter sporu neupravuje, z čoho vyplýva, že ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o trovách nemá oporu v zákone. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené dôvody k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením otázky trov konania, nesprávnou aplikáciou ustanovení a rozhodnutím o trovách konania v rozpore so zákonom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd Bratislava, sp. zn. : ust. neumožňuje nepriznať náhradu trov konania sčasti, resp. znížiť ju, ako tomu bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (, ). Krajský súd Nitra, sp. zn. : Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 . V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania, vychádzajúc z novej právnej úpravy , účinného od 01. 07. 2016, kedy už ustanovenie o možnosti zníženia neprimeraných trov konania v drobných sporoch ( ), z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, stratilo účinnosť, dospel k záveru, že vychádzajúc z právnej úpravy v čase rozhodovania odvolacieho súdu je potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa , a teda žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznať plnú náhradu trov konania. Krajský súd Prešov, sp. zn. : Na záver je potrebné uviesť, že skutočnosť, že trovy konania sú vyššie ako žalovaná istina nie je relevantným dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Krajský súd Košice, sp. zn. : Keďže , ako aj () umožňovali účastníkovi vždy zvoliť si ako zástupcu advokáta, neexistoval relevantný dôvod pre krátenie vyčíslených trov právneho zastúpenia. Rovnaké závery, a síce potrebu priznania celej náhrady trov konania úspešnej sporovej strane, vyplývajú aj z odbornej literatúry a komentárov. Napr.: „Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ).“ alebo „Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.“ Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. Výnimočne, v prípade ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je potrebné v rámci súdneho konania jednoznačne preukázať a odôvodniť ich použitie, môže súd náhradu trov konania nepriznať; ako vyplýva zo súdnej praxe, takýmito výnimočnými dôvodmi však rozhodne nie je možné považovať skutočnosť, že ide o nízku hodnotu sporu . Odborná verejnosť a súdy sa v rámci posudzovania výnimočnosti daného prípadu stotožňujú so záverom, že „Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie , a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámi, pričom táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd je v prípade použitia ustanovenia povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, ako aj nálezy Ústavného súdu ČR, a sp. zn. ). Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii vyjadrila svoje stanovisko... Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie .“ Obdobne uviedol aj Ústavný súd SR vo veci : „Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie (teraz - pozn. autora) aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované.“ Vyberáme aj z aktuálneho nálezu Ústavného súdu SR vo veci týkajúcej sa trov súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. ): „Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc

v zmysle a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.“ Zároveň si dovoľujeme zdôrazniť aj okolnosti súvisiace s uplatnením nároku v tejto veci, a síce, že ide o pohľadávku týkajúcu sa prepravy v mestskej hromadnej doprave, pri ktorej cestujúci (žalovaný) cestoval bez cestovného lístka - teda porušil svoju povinnosť uhradiť odplatu za prepravu, následne mohol túto odplatu uhradiť dobrovoľne na mieste (pri vykonaní kontroly) a kedykoľvek aj dodatočne (dokonca aj so zníženou výškou ), čo žalovaný odignoroval. Teda jednak dôvod vzniku záväzku žalovaného (úmyselné neuhradenie odplaty za prepravu žalovaným), ako aj správanie žalovaného počas celej doby (bezdôvodné neuhradenie záväzku) jednoznačne odôvodňujú záver o tom, že výlučne a jedine samotný žalovaný zapríčinil existenciu súdneho konania a teda aj vznik trov súdneho konania (keďže veriteľ nemal inú možnosť, ako sa domáhať nároku prostredníctvom súdu), a teda by mal byť žalovaný zaviazaný v celom rozsahu na ich úhradu. Naopak žalobca uplatňuje náhradu trov konania len vo vzťahu k úkonom, ktoré boli nevyhnutné na uplatnenie nároku v tejto veci a svojím konaním sa nijako nesnaží docieliť neprimerané navyšovanie trov konania. Vyššie uvedené skutočnosti sú totiž v zmysle rozhodovacej praxe súdov a odbornej literatúry taktiež skutočnosťami na ktoré by mal súd prihliadať, ak by zvažoval odklonenie sa od zásady úspechu vo veci (v tomto prípade však žiadne okolnosti, ktoré by odklonenie sa od zásady úspechu odôvodňovali, neexistujú).

2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril. Vydaný platobný rozkaz bol zrušený pre nemožnosť doručenia žalovanému.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to výzvou zo dňa 21.02.2019, kópiami poštových podacích hárkov, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č, 1801810,1802685, 1802755, 1806470, správami o pobyte žalovaného a vyjadreniami žalobcu.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav veci:

5. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1801810 z 27.03.2018 vyplýva, že žalovaný sa v uvedený deň pri kontrole vykonanej právnym predchodcom žalobcu Dopravným podnikom Bratislava, a.s. nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom postih za každú jazdu v sume 70 eur a cenu cestovného lístka 0,70, t.j. spolu 70,70 eur, na ktorý mal nárok v zmysle prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji a stanového sankčného postihu odmietol zaplatiť.

6. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1802685 z 11.04.2018 vyplýva, že žalovaný sa v uvedený deň pri kontrole vykonanej právnym predchodcom žalobcu Dopravným podnikom Bratislava, a.s. nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom postih za každú jazdu v sume 70 eur a cenu cestovného lístka 0,70, t.j. spolu 70,70 eur, na ktorý mal nárok v zmysle prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji a stanového sankčného postihu odmietol zaplatiť.

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1802755 z 10.04.2018 vyplýva, že žalovaný sa v uvedený deň pri kontrole vykonanej právnym predchodcom žalobcu Dopravným podnikom Bratislava, a.s. nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom postih za každú jazdu v sume 70 eur a cenu cestovného lístka 0,70, t.j. spolu 70,70 eur, na ktorý mal nárok v zmysle prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji a stanového sankčného postihu odmietol zaplatiť.

8. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1806470 z 15.06.2018 vyplýva, že žalovaný sa v uvedený deň pri kontrole vykonanej právnym predchodcom žalobcu Dopravným podnikom Bratislava, a.s. nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom postih za každú jazdu v sume 70 eur a cenu cestovného lístka 0,70, t.j. spolu 70,70 eur, na ktorý mal nárok v zmysle prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji a stanového sankčného postihu odmietol zaplatiť.

9. Následne bola pohľadávka ako to vyplýva zo zmluvy o postúpení a oznámenie o postúpení postúpená na súčasného žalobcu o čom bol žalovaný listom z 21.02.2019 označeným ako pokus o zmier oboznámený, ktorý teraz aktívne legitimovaný v tomto konaní.

10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

11. Podľa ust. ods. . 1 Prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a na uskutočnenie prepravy, najmä a) druh poskytovaných dopravných služieb, b) rozsah prepravnej povinnosti, c) podmienky uzavretia zmluvy o preprave, d) spôsob rezervácie a predaja prepravných dokladov na staniciach, zastávkach a v dráhových vozidlách, pravidlá platnosti a neplatnosti prepravných dokladov a preukazovania sa pri kontrole a možnosti náhrady za stratu prepravného dokladu, e) rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy, f) rozsah práv a povinností zdravotne postihnutých cestujúcich, cestujúcich so zníženou pohyblivosťou v dôsledku postihnutia alebo veku a iných skupín cestujúcich, vrátane sprevádzajúcich osôb (ďalej len "vybraná skupina cestujúcich"), g) podmienky prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny, živých zvierat a motorových vozidiel, h) podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcim s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len "pes so špeciálnym výcvikom"), i) rozsah práv a povinností odosielateľov a príjemcov vecí, najmä požiadavky na prepravu rôznych druhov tovaru, iných vecí a živých zvierat, a pravidlá pristavovania vozňov na nakládku a vykládku, j) postup pri kontrole prepravných dokladov, práva a povinnosti osôb oprávnených kontrolovať prepravné doklady a cestujúcich bez platného prepravného dokladu ( a k) práva a povinnosti dopravcu, rozsah zodpovednosti dopravcu za spôsobenú škodu na zdraví ľudí a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich a odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu alebo na zľavu, l) reklamačný poriadok, m) tarifu cestovného vo verejnej osobnej doprave.

12. Podľa ust. tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

13. Podľa ust. Z.z ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.

14. Podľa ust. , Z.z cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť k základnému cestovnému (ďalej len "") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a , bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

15. Podľa ust. cestujúci je povinný: a) správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a pokojnú prepravu, nevyrušoval a neobťažoval ostatných cestujúcich a personál dráhového vozidla, nepoškodzoval dráhové vozidlo, jeho vybavenie a zariadenia slúžiace doprave, neznečisťoval dráhové vozidlo a priestory v staniciach určené pre cestujúcich,

b) rešpektovať pokyny označených zamestnancov dopravcu a prevádzkovateľa dráhy týkajúce sa prepravy a pohybu v staniciach a na zastávkach, c) preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, d) preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a k cestovnému na mieste, e) nenastupovať a nevystupovať z pohybujúceho sa dráhového vozidla, počas prerušenia prepravy bez pokynu označeného zamestnanca dopravcu, ani na stranu, na ktorej nie je nástupište, zastávka alebo stanica, f) dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku. g) preukázať sa pred odchodom vlaku z pohraničnej stanice na území Slovenskej republiky, ktorý prechádza cez vonkajšiu hranicu, 11c) cestovným dokladom požadovaným na vstup do prijímacieho štátu.

16. Podľa ust. cestujúci je povinný a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu, b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu, d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

17. Podľa ust. Z.z ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

18. Podľa ust. ,, tarifa upravuje a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

19. Podľa ust. Z.z sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

20. Podľa ust. Z.z dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

21. Podľa ust. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

22. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením od predošlého stavu. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané z predloženého hlásenia o vykonanej prepravnej kontrole, že žalovaný spôsobil právnemu predchodcovi, ktorý nárok bol postúpený na žalobcu škodu a to tým, že cestoval mestskou hromadnou dopravou bez platného cestovného lístka. Pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom, čím porušil svoju zákonnú povinnosť a spôsobil tak žalobcovi škodu, ktorá pozostáva z úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka a z ceny cestovného lístka v štyroch prípadoch celkovej výške 4x 70,70 eur, t.j. 282,80 eur ako je to vyššie uvedené v zmysle prepravného poriadku Ďalej bolo preukázané, že žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil .

27. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené a s poukazom na cit. zákonné ustanovenia, súd žalobe čo do istiny ako oprávnenej a dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 282,80 EUR.

28. Žalovaný tým, že na základe výzvy pracovníka predchodcu žalobcu - revízora neuhradil žalovanú sumu dňa 27.03.2018, 11.04.2018, 10.04.2018, 15.06.2018 , dostal sa do omeškania a žalobcovi preto vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškania zo sumy od 27.04.2018, 11.05.2018, 10.05.2018, 15.07.2018 mesiaci po absolvovaní prepravy. K tomuto dňu bol žalovaný v omeškaní. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, tak ako ich žalobca, kedy bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu a ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobca bol úspešný vo výške 100 %. Súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.