Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoEk/33/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. D. XXXX/XX, E., o vymoženie 284,80 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 51/19, Šaľa, pod sp. zn. EX 2914/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -29 zo dňa 26. júla 2012, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na samostatné rozhodnutie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „“), a (ďalej tiež „“) a vecne tým, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 6.3.2003 zmluvu o úvere č. 4250117, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, v ktorom povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pretože povinný záväzok voči oprávnenému nesplnil, F. G. H. ako substitučný zástupca Mgr. Tomáša Kušníra, pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom do notárskej zápisnice č. N 2414/2003, NZ 69729/2003, urobil vyhlásenie o uznaní právneho záväzku povinného a súhlase s exekúciou podľa . Súd prvej inštancie skúmal, či takáto notárska zápisnica môže byť platným exekučným titulom, pričom dospel k záveru o neplatnosti splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Toto splnomocnenie považoval za neurčité pre príliš široko koncipovaný priestor pre splnomocnenca. Ďalej dospel k záveru o rozpore záujmov medzi splnomocnencom a povinným, keď splnomocnenec nemal konať v záujme povinného, ale skôr v záujme oprávneného. Splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je tak neplatné pre rozpor s bez ohľadu na vedomosť účastníkov. Vzhľadom na to splnomocnenec nebol oprávnený urobiť vyhlásenia o uznaní záväzku a o súhlase s exekúciou, v dôsledku čoho notárska zápisnica nevyhovuje náležitostiam , keďže nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti. Nie je teda spôsobilým exekučným titulom. Exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď posudzoval notársku zápisnicu. Jej posúdenie bolo zákonnou úlohou notára pri jej spisovaní ( ), ktorý ju posúdil, a toto posúdenie nemôže nahrádzať exekučný súd. Ak

notár neodmietol, vykonal úkon notárskej činnosti, zanikne právomoc súdu skúmať súlad úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa princípu právnej istoty, ktorému odporuje, ak všeobecný súd môže neobmedzene skúmať notársku zápisnicu. V takom prípade neexistuje istota v úkony notára, s ktorým musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva zo zásady rovnocennosti, a nemôže meniť alebo zrušovať jej účinky. Ak sa odvolací súd nestotožní s týmito argumentami, žiadal prerušiť konanie a podať Ústavnému súd SR návrh na konanie o súlade Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvou vetou SR. Ďalej namietal, že exekučný súd prieskumom notárskej zápisnice vybočil z princípu legality a dopustil sa diskriminácie v zmysle SR, pretože s oprávneným sa zaobchádzalo odlišne z dôvodu, že je podnikateľským subjektom. Tým došlo aj k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Oprávnený tiež namietal porušenie SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd ju pred vydaním svojho uznesenia nevypočul, nedal jej možnosť predniesť svoje stanovisku, obranu, oboznámiť sa s argumentami a nemala možnosť navrhnúť dôkazy. Bola tiež porušená zásada dvojinštančnosti. Exekučný súd odoprel oprávnenému kontradiktórne konanie. Oprávnený odmietol právny názor, že plnomocenstvo v zmluve je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Takéto plnomocenstvo nezakladá pre povinného žiadne nové povinnosti ani záväzky, povinný ho mohol kedykoľvek odvolať, preto ho nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Okrem toho nie je zmluvným ustanovením v zmysle . Plnomocenstvo je zrozumiteľné a určité, takže je platné. Jeho platnosti neprekáža, že bolo udelené v čase uzavretia zmluvy, právo uznať dlh nie je budúcim právom, ktorého by sa tým povinný vzdal. Plnomocenstvo bolo udelené na spísanie notárskej zápisnice, teda aj určenie času plnenia podľa . Oprávnený spochybnil záver súdu o rozpore záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca podľa , ktorý je založený len na dohadoch. Nesúhlasil ani s názorom, že by notárska zápisnica podľa musela byť spísaná aj oprávneným. Ak súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie podľa , musel dospieť k záveru, že exekučný titul je v súlade so zákonom, a revízia jeho záverov po určitom čase je v rozpore s princípom právnej istoty. Okrem toho namietol, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnej interpretácii smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený navrhol prerušiť konanie a podať Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku v podstate v tom zmysle, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy. A či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, aj keď nie podľa ním citovaného , ale pre jej neprípustnosť podľa v cit. znení. Súd prvej inštancie pritom správne skúmal prípustnosť exekúcie počas

celého konania aj potom, čo už udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry totiž platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Už preto sú nedôvodné námietky oprávneného, že súd nemohol rozhodnúť o zastavení exekúcie potom, čo udelil poverenie na jej vykonanie. Naopak, z citovaného judikátu je zrejmé, že tak urobiť mohol a musel. Udelenie poverenia podľa nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci pre rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa . Napokon, už zo samotnej logiky zákona vyplýva, že zastaviť možno len exekúciu, ktorá sa začala, teda v ktorej bolo udelené poverenie. Sám zákon teda predpokladá, že o zastavení exekúcie sa rozhoduje potom, čo už bolo poverenie udelené. Z judikatúry (porov. R 79/2015) možno vyvodiť len toľko, že je neprípustné, aby súd dvakrát posúdil rovnakú situáciu rozdielne. Ak teda súd na základe notárskej zápisnice v jednej exekúcii poverenie udelil, nemôže v neskoršej exekúcii žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. To mu však nebráni, aby rozhodol o jej zastavení, ak sú na to dôvody.

8. Úvahy oprávneného o vylúčení právomoci súdu skúmať náležitosti notárskej zápisnice nie sú správne. Z nevyplýva nijaké obmedzenie toho, v čom môže spočívať neprípustnosť exekúcie, ktorá odôvodňuje jej zastavenie. Vychádzajúc z judikátu R 58/1997 tak táto neprípustnosť môže spočívať aj v každom nedostatku materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ak tento dôvod nemožno subsumovať pod iné písmeno. Rámec prieskumu exekučných titulov pritom neobmedzuje samotný Exekučný poriadok, ale len osobitné zákony upravujúce účinky jednotlivých exekučných titulov. Inak povedané, súd nemôže skúmať vecnú správnosť exekučného titulu len vtedy, ak to vyplýva z osobitného zákona. Naopak, ak zákon takéto skúmanie nevylučuje, nič súdu nebráni robiť to v exekučnom konaní. Práve preto neobstojí porovnávanie zaobchádzania s rozsudkom súdu v exekučnom konaní a s notárskou zápisnicou. Rozsudok súdu má vlastnosť právoplatnosti, čo podľa účinného do 30.06.2016 a a 230 znamená, že je záväzný pre účastníkov (strany) a vec ním rozhodnutú nemožno znova prejednávať, preto ho nemôže preskúmavať ani exekučný súd. Takéto účinky však notárska zápisnica nemá a žiaden predpis jej ich ani nepriznáva, preto ich preskúmanie exekučným súdom nie je vylúčené. Neobstojí ani argumentácia, že právomoc súdu skúmať súlad úkonu zachyteného v notárskej zápisnici so zákonom a dobrými mravmi je vylúčená tým, že notár zápisnicu spísal. Aj keby samotné spísanie notárskej zápisnice malo byť rozhodnutím „príslušného orgánu“ o otázke zákonnosti notárskej zápisnice, súd by podľa mal z takéhoto rozhodnutia len vychádzať a podľa nemusí ani to. Zo žiadneho ustanovenia o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) nemožno vyvodiť, že by notár mal byť orgánom, ktorý by mal mať právomoc rozhodovať o tom, či obsah právneho úkonu zodpovedá zákonu alebo dobrým mravom. Výstupom činnosti notára nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by právoplatne riešilo určitú otázku a pre súd by malo prejudiciálne účinky. Jeho výstupom sú len úkony notárskej činnosti, medzi nimi aj notárska zápisnica o právnom úkone. Notár je len podľa Notárskeho poriadku povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. To však neznamená, že ak notár neodmietne vykonať úkon, je tým právoplatne ustálené, že úkon zákonu neodporuje ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Právomoc rozhodovať spory z občianskoprávnych vzťahov, a teda aj rozhodovať o súlade občianskoprávnych úkonov so zákonom a dobrými mravmi, patrí podľa zásadne súdom.

9. Oprávnený namietal, že súd viacerými vadami v podstate nerešpektoval požiadavky kontradiktórnosti, ktorá vyplýva z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým treba uviesť, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nevyslovil, že by splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere bolo neprijateľnou zmluvou podmienkou. V dôsledku toho nespadá toto konania pod rozsah aplikácie Charty základných práv Európskej únie a nevzťahuje sa naň požiadavka kontradiktórnosti upravená v čl. 47, ktorého sa týka rozsudok vo veci C-472/11. Takisto sa potom míňa účinkom celá argumentácia odvolania založená na aplikácii práva Európskej únie. Oprávnený tiež opomína, že právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. boli neskôr doplnené uznesením pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. o zjednotení právnych názorov senátov. Z tohto uznesenia vyplýva, že princíp kontradiktórnosti je v zásade zachovaný aj vtedy, keď má strana možnosť vyjadriť sa k hodnoteniu dôkazov a právnej kvalifikácii (podkladom rozhodnutia) až v odvolacom konaní. V prejednávanej veci bolo pritom odvolanie voči prvoinštančnému uzneseniu prípustné bez obmedzenia, oprávnený možnosť podať ho aj využil a môže v ňom plne uplatniť svoje námietky proti skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. Napriek tomu však z odvolania nevyplýva nič,

čo by spochybňovalo skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. K požiadavke kontradiktórnosti potom treba ešte doplniť, že povinný v tejto veci nepodal žiadne vyjadrenie ani sa konania nezúčastnil. V dôsledku toho nebolo možné oprávnenému jeho vyjadrenie doručiť ani poskytnúť mu priestor k vyjadriť sa k jeho (neexistujúcej) argumentácii. Nariadenie pojednávania tu vzhľadom na dôvody zastavenia zostávalo v dispozícii súdu rozhodujúceho o zastavení exekúcie (porov. v aplikovanom znení), preto nemohol konajúci súd porušiť práva oprávneného len tým, že pojednávanie nevykonal. Preto sú nedôvodné aj námietky týkajúce sa porušenia práva na súdnu ochranu podľa SR.

10. Podstata notárskej zápisnice spočíva len v tom, že je v nej zachytený prejav vôle povinného vyhovujúci požiadavkám spolu s výslovným súhlasom s jej exekučnou vykonateľnosťou. Takejto notárskej zápisnici je potom prepožičaná vlastnosť exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, teda jej vykonateľnosť. To však samo osebe vôbec neznamená, že by bola postavená na roveň rozsudku súdu. Ako už bolo uvedené, podstatou súdneho rozhodnutia je jeho právoplatnosť, ktorá sa prejavuje v zákaze opätovne rozhodovať o tej istej veci. Notárska zápisnica nie je vybavená vlastnosťou právoplatnosti, ani žiaden zákon neobmedzuje jej skúmanie po formálnej a materiálnej stránke. Základom exekúcie tu zostáva len prejav povinného zachytený v tejto zápisnici, teda v podstate len právny úkon. Preto je súd oprávnený preskúmavať notársku zápisnicu ako každý iný právny úkon, teda čo do všetkých jeho náležitostí. Rozdiel v rozsahu prieskumu existuje len pri udeľovaní poverenia ( ) alebo neskôr ( ), oprávnenia exekučného súdu a účinky notárskej zápisnice pre samotný exekučný súd sú však v oboch prípadoch rovnaké. To neznamená, že by exekučný súd bol oprávnený meniť obsah notárskej zápisnice, je však oprávnený a povinný odoprieť, aby povinnosť z nej vyplývajúca bola vykonávaná v exekúcii, ak tejto povinnosti právny poriadok nepriznáva korešpondujúci nárok oprávneného.

11. Odvolací súd sa v prejednávanej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo udelené povinným ako súčasť zmluvy o úvere zo 6.3.2003 je neplatné pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Tento záver je v zhode s judikatúrou (porov. judikát R 63/2007 týkajúci sa rovnakej situácie). Súhlas advokáta Mgr. Tomáša Kušníra so svojím uvedením v predtlači zmluvy o úvere súviselo s tým, že minimálne do 26.9.2003 mal tento advokát s oprávneným uzatvorenú dlhodobú zmluvu o spolupráci (porov. rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS X-10/08:689/2007, uverejnené v Bulletine slovenskej advokácie č. 4/2011). Podľa odvolacieho súdu zodpovedá logike a životným skúsenostiam, že uvedený advokát by len ťažko trpel svoje uvádzanie do predtlače zmluvy o úvere oprávneným, ak by s týmto postupom nebol uzrozumený. Okrem toho je zrejmé, že tento advokát nebol za svoje služby poskytnuté povinnému na základe tohto splnomocnenia platený povinným, ale (zrejme) oprávneným, prípadne jeho prostredníctvom. V takom prípade ale táto samotná dohoda zakladá rozpor medzi záujmami zástupcu (advokáta) a zastúpeného (povinného), pretože advokát je motivovaný konať v súlade so záujmami oprávneného, od ktorého je závislé reálne získanie jeho odmeny, nie so záujmami povinného. Možnosť povinného splnomocnenie kedykoľvek vypovedať nehojí prípadný rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, preto ani nemá na neplatnosť splnomocnenia podľa žiaden vplyv.

12. Neplatnosť splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere znamená, že pri spisovaní notárskej zápisnice N 2414/2003, NZ 69729/2003 konal za povinného bez splnomocnenia. Oprávnený, ktorému bol tento úkon určený, o tomto nedostatku splnomocnenia z už uvedených dôvodov vedel (sám predtlačil do zmluvy o úvere splnomocnenie s vopred vybraným advokátom), takže podľa nie je vôbec potrebné zaoberať sa následkami podľa . Úkon takéhoto „splnomocnenca“ povinného neviaže. Prejavy obsiahnuté v notárskej zápisnici urobené substitučným splnomocnencom F. G. H. tak nemožno pričítať povinnému, v dôsledku čoho notárska zápisnica neobsahuje výslovný prejav povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou. Táto notárska zápisnica tak nevyhovuje náležitostiam a nie je teda materiálne vykonateľným exekučným titulom proti povinnému. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie správne zastavil.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd jeho vecne správne uznesenie podľa potvrdil (výrok II.).

14. Ešte predtým však zamietol návrhy na prerušenie konania, keďže nezistil dôvod na podanie ani prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ani návrhu Ústavnému súdu SR (výrok I.). Súdny dvor totiž podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhoduje v zásade len o platnosti a výklade

práva Európskej únie. V prerokúvanej veci však súd prvej inštancie, ani odvolací súd nezaložili svoje rozhodnutia na práve Európskej únie. V dôsledku toho v prejednávanej veci niet skutkových a právnych dôvodov na položenie žiadanej prejudiciálnej otázky. Pred Ústavným súdom SR je zasa všeobecný súd oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať (); predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu. Oprávnený navrhoval, aby súd žiadal vysloviť nesúlad Exekučného poriadku s SR. Ustanovenie Exekučného poriadku však pri vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu vôbec nebolo aplikované, pretože sa nerozhoduje o udelení poverenia, ale o zastavení exekúcie podľa .

15. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, včasné podanie odvolania oprávneným malo podľa účinného do 30.6.3016 za následok zrušenie napadnutého uznesenia zo dňa 26.7.2012, č. k. -26 ex lege, preto o tomto návrhu oprávneného (za predpokladu, že tento bude na svojom návrhu trvať) musí znova rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie. Totiž, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie.

16. Keďže súd prvej inštancie v zmysle vyhradil rozhodnutie o trovách exekúcie na samostatné rozhodnutie a táto výhrada si podľa zachovala svoje účinky aj po 30.6.2016, o trovách exekúcie (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom zastavení konania.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).