Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/33/2019

Potvrdené rozhodnutím 9Co/55/2020
„Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. pod Q. X, právne zastúpený L.. N. G., advokátska kancelária, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I 997, Vranov nad Topľou, IČO: 47 255 528, o zaplatenie 3.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/33/2019-152 zo dňa 08.09.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatný uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: L. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. U. Q. X, právne zastúpený: Mgr. Filip Osvald, advokátska kancelária, Trhová č. 1, Zvolen, proti žalovanému: T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. M.M. W. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I 997, Vranov nad Topľou, IČO: 47255528, o zaplatenie 3.900,- eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. 12. 2018 v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.900,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dňa 21. 12. 2016 omylom vložil na účet sumu 3.900,- eur, napriek tomu, že ako fyzická osoba so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. To, že predmetné finančné prostriedky boli vložené omylom na účet žalovaného zistil až s odstupom času, kedy už ani nedisponoval vkladovým lístkom. Niekoľkokrát sa snažil skontaktovať žalovaného, avšak telefón nedvíhal a so žalobcom nekomunikoval. Žalobca vo vyjadrení taktiež uviedol, že o skutočnosti, že účet na ktorý poslal finančné prostriedky, patrí žalovanému má vedomosť, lebo je spoločníkom a konateľom spoločnosti SETT Stav, pričom žalovaný pracoval v tejto spoločnosti ako zamestnanec aj ako dohodár a na predmetný účet mu bola vyplácaná mzda ako aj niektoré odmeny za vykonanú prácu. Tento účet si sám žalovaný nahlásil ako účet, na ktorý je potrebné plniť.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22. 02. 2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.900,- eur a nahradiť trovy konania. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 25. 02. 2019 odpor, ktorý odôvodnil tým, že nesúhlasí s vydaním platobného rozkazu, nakoľko je pravdou, že mu žalobca na jeho účet posielal peniaze, ale išlo o peniaze za vykonanú prácu, prípadné odmeny a materiál.

4. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že žalovaný dostával za vykonanú prácu peniaze buď na ruku, alebo z účtu spoločnosti, nikdy nie od neho ako od fyzickej osoby. Opätovne zdôraznil, že ako fyzická osoba so žalovaným nikdy nemal žiaden vzťah a peniaze dostal žalovaný neoprávnene. Žalobca taktiež uviedol, že žiada pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa . Okresnému súdu Prešov bola vec postúpená z OS Banská Bystrica dňa 14. 08. 2019.

5. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol „dohodár“. So spoločnosťou SETT Stav, s.r.o. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 30. 11. 2015, pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 02. 05. 2018. Je pravdou, že v priebehu trvania pracovného pomeru ho fa SETT Stav, s.r.o. vyplácala oficiálne na výplatnej páske cca 500,- až 600,- eur za mesiac. Zvyšok mzdy za vykonané práce, po odsúhlasení na ruku alebo vkladom na účet a to prostredníctvom konateľa spoločnosti Mareka Pinku. Nie je pravdou, že spoločnosť SETT Stav, s.r.o. nikdy nevyplácala zamestnancov prostredníctvom konateľa spoločnosti L. U., vkladom na účet zamestnanca. Svedčia o tom vklady zo strany žalobcu L. U. na účet žalovaného T. B. dňa 02. 03. 2016 vo výške 240,- eur, dňa 15. 08. 2016 vo výške 500,- eur, dňa 22. 10. 2016 vo výške 2.100,- eur, dňa 21.12. 2016 vo výške 3.900,- eur, dňa 17. 01. 2017 vo výške 60,- eur, dňa 03. 02. 2017 vo výške 2.850,- eur, dňa 17. 02. 2017 vo výške 40,- eur a dňa 27. 04. 2017 vo výške 2.600,- eur. Žalovaný ďalej uvádza, že suma 3.900,- eur nebola dohodnutá a odsúhlasená odmena za vykonané práce iba pre neho ako zamestnanca, ale odmena vo výške po 1/3 aj pre ďalších dvoch zamestnancov, ktorí pracovali spoločne s T. B. a to F. M. a C. Ř., ktorí sa na vykonaní odsúhlasených prác podieľali rovnakou mierou. Žalovaný sumu 2.600,- eur ihneď dňa 22. 12. 2016 prevodným príkazom zaslal na účet F. M., ktorý zase 1.300,- eur posunul C. Ř., Rovnako postupoval žalovaný v mesiaci február 2017, keď' mu na osobný účet vložil L. U. dňa 03. 02. 2017 sumu 2.850,- eur a on v ten istý deň 03. 02. 2017 zaslal na účet F. M. pre neho a C. Ř. 1.900,- eur. Aj dňa 27. 04. 2019 v hotovosti na účet žalovaného vložil L. U. 2.600,- eur a ten dňa 27. 04. 2017 platobným príkazom prevádza na účet F. M. sumu 1.733,- eur.

6. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval nasledovne: Je pravdou, že p. T. B., ako aj p. F. M. pracovali pre spoločnosť SETT Stav, s.r.o., trvám však na tom, že boli "dohodármi", keďže pracovná zmluva sa im vyhotovovala len pre potreby čerpania úveru. Pán C. Ř. nikdy nemal uzatvorenú ani pracovnú zmluvu a ani nebol tzv. "dohodárom" spoločnosti SETT Stav, s.r.o.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol viacero platieb, ktoré mu boli mojou osobou vložené na účet. Všetky uvedené platby realizované na jeho účet, okrem platby vo výške 3.900,- eur nepopieram a tieto som z tohto dôvodu ani nežaloval. Boli to platby na nákup materiálu, ktoré som podľa potreby na stavbe schválil a zaslal žalovanému pre potrebu kúpy materiálu. Tieto platby však nepredstavovali odmenu p. B., ani nikoho iného. Trvám na tom, že odmena zamestnancov a "dohodárov" bola vždy uhrádzaná na účet, resp. vo formy "peniaze na ruku". Je úplne irelevantné, čo žalovaný robil so spomínanými platbami, ktoré mu boli vložené na účet. Ja namietam len platbu vo výške 3.900,- eur zo dňa 21. 12. 2016, ktorá nebola schválená na žiadny projekt a túto som, ako od začiatku uvádzam, zaslal žalovanému omylom. Zo stanoviska žalovaného nevyplýva, na základe čoho by mal mať nárok na sumu 3.900,- eur.

7. Na pojednávaní dňa 09. 03. 2020 bol vypočutý na návrh žalobca, ktorý vypovedal totožne ako v písomných podaniach. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žiadal od manželky žalovaného sumu 11.600,- eur a z akého titulu, pričom poukázal na výzvu adresovanú manželke žalovaného na zaplatenie 11.600,- eur titulom pôžičky, právny zástupca žalobcu uviedol, že áno, táto výzva bola ním posielaná, avšak na túto výzvu potom prišla aj reakcia a na základe toho potom zistili, že účet, ktorý tam bol uvedený nie je jej účet, ale účet žalovaného. V rámci účtovníctva SETT Stavu vyplynulo, že to boli oprávnené platby, ktoré išli na nejaké konkrétne veci, a preto sa nakoniec žalovala suma 3.900,- eur a nie tých 11.600,- eur, ktoré sú tam uvedené.

8. Následne bol na pojednávaní dňa 09. 03. 2020 vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že sa nejedná o žiaden omyl, ale o odmenu za vykonanú prácu. Oficiálne v zmluve mali uvedených cca 500,- eur, aby zamestnávateľ neplatil vysoké odvody, avšak ďalšie peniaze dostávali na ruku alebo cez účet, pričom žalobca to vyplatil buď jemu alebo kolegovi. Následne si peniaze delili na 3 časti. Ten komu peniaze prišli si nechal 1/3 a zvyšok posunul ďalej. Určite cez účet alebo na ruku žalobca neplatil iba peniaze za materiál, lebo robil vo viacerých firmách, ale na materiál sa nikdy také vysoké čiastky nedávajú, maximálne 500,-eur. Odmenu za prácu si dojednávali ústne podľa metrov štvorcových. Na materiál, keď mu poslal niekedy, tak drobné sumy okolo 50,- eur. Žalovaný uviedol, že nemá nič oficiálne písomne, lebo žalobca také nedával. Dohodli sa ústne a hotovo.

9. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2020 boli na návrh žalovaného vypočutí svedkovia F. M. a C. Ř., ktorí uviedli, že pracovali spolu so žalovaným a takto pracujú dodnes. Taktiež popísali ako si delili peniaze na tretiny. Svedok F. M. na otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu predložil kópiu správy so žalobcom, aby uviedol o akú správu sa jedná, uviedol, že sa jedná o súpis prác za mesiac december 2016, ktoré vykonali pre žalobcu v sume 3.943,- eur. Taktiež ešte podotkol, že zo strany žalobcu sa

jednalo o vklad v hotovosti, kde tento prebieha tak, že vkladateľ v banke vypíše lístok, na ktorom sa uvádza číslo účtu a názov účtu, ktorý pri fyzickej osobe je menom tejto osoby, takže žalobca musel vedieť komu tieto peniaze posielal.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to potvrdením P. P. J..P.., odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením žalovaného z 20. 09. 2019, osvedčením o živnostenskom oprávnení, dohodou o skončení pracovného pomeru, pracovnou zmluvou z 30. 11. 2015, výpisom z účtu žalovaného, vyjadrením žalobcu doručeným súdu 22. 01. 2020, výzvou žalobcu manželke žalovaného zo dňa 28. 06. 2018, kópiami textových a obrazových správ medzi žalobcom a F. M.G., výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca dňa 21. 12. 2016 osobne v banke vložil žalovanému na jeho účet sumu 3.900,- eur. Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanému vložil omylom a žalovaný sa na jeho účet bezdôvodne obohatil. Žalovaný mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou SETT Stav, s.r.o., ktorej konateľom je žalobca, a to od 01. 03. 2016 do 02. 05. 2018. Žalobca okrem žalovanej sumy vložil na účet žalovaného dňa 02. 03. 2016 sumu 240,- eur, 15. 08. 2016 sumu 500,- eur, 22. 10. 2016 sumu 2.100,- eur, 17. 01. 2017 sumu 60,- eur, 03. 02. 2017 sumu 2.850,- eur, 17. 02. 2017 sumu 40,- eur a 27. 04. 2017 sumu 2.600,- eur. Po obdržaní sumy 3.900,- eur nasledujúci deň žalovaný odoslal 2/3, t.j. 2.600,- eur F. M., taktiež po obdržaní sumy 2.850,- eur dňa 03. 02. 2017 v ten istý deň zaslal 2/3 zo sumy, t.j. 1.900,-eur F.D. M. a nakoniec aj 27. 04. 2017 mu zaslal 2/3 zo sumy 2.600,- eur, t.j. 1.733,- eur. F. M. taktiež pracoval pre spoločnosť SETT Stav, s.r.o. 17. 12. 2016 zaslal F. M. žalobcovi obrazovú správu, kde vyčíslil vykonané práce za mesiac december na sumu 3.943,- eur.

12. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Súd vyššie uvedené skutočnosti zhodnotil nasledovne: Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý.

14. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

15. Z právnych predpisov aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno v tomto spore mal žalobca, ktorého úlohou bolo preukázať, že sumu 3.900,- eur žalovaný získal protiprávne, taktiež, že túto sumu získal na úkor žalobcu a medzi ziskom žalovaného a stratou žalobcu je príčinná súvislosť. Žalobca síce preukázal, že žalovanému zaslal žalovanú sumu, avšak žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, nakoľko napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovanú sumu poslal žalovanému bez právneho dôvodu, žalovaný preukázal, že peniaze mu boli zaslané oprávnene. Svoje rozhodnutie súd oprel najmä o výpoveď žalovaného a svedkov, o textovú a obrazovú komunikáciu medzi žalobcom a svedkom F. M. a taktiež o výpisy z účtu žalovaného. Žalovaný spochybnil viaceré tvrdenia žalobcu, ktorý chcel budiť dojem, že platba, ktorú žalovanému poslal zo svojho účtu, bola výnimočná, avšak z výpisu z účtu, ktorý predložil žalovaný vyplynulo, že žalobca mu poslal v uvedenom období viac platieb. Taktiež žalovaný preukázal a potvrdili to aj výpovede svedkov, že žalovaný so svedkami pracovali spolu a potom ako žalobca vyplatil žalovaného, ktorý si tretinu nechal, tak 2/3 poslal svedkovi F.D. M., ktorý si polovicu nechal a zvyšok poslal svedkovi C. Ř.. Žalovaný predložil

súdu taktiež kópiu komunikácie svedka F. M. so žalobcom, z ktorej vyplýva, že dňa 17. 12. 2016 svedok M. poslal žalobcovi výpočet prác za mesiac december 2016 vo výške 3.943,- eur, pričom následne 21. 12. 2016 bola suma 3.900,- eur vyplatená žalovanému a 22. 12. 2016 boli 2/3 vyplatené svedkovi M. rovnako ako aj v ďalších prípadoch, ktoré žalobca nepopieral.

16. Súd mal teda za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, jednalo sa o platbu za vykonanú prácu, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

17. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.