Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/55/2020

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. pod Q. X, právne zastúpený L.. N. G., advokátska kancelária, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Drobňák, s.r.o., Sídlisko I 997, Vranov nad Topľou, IČO: 47 255 528, o zaplatenie 3.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -152 zo dňa 08.09.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatný uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou v upomínacom konaní, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 12.12.2018, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.900,- eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dňa 21.12.2016 omylom vložil na účet sumu 3.900,- eur, napriek tomu, že ako fyzická osoba so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. To, že predmetné finančné prostriedky boli vložené omylom na účet žalovaného zistil až s odstupom času, kedy už ani nedisponoval vkladovým lístkom. Niekoľkokrát sa snažil skontaktovať žalovaného, avšak telefón nedvíhal a so žalobcom nekomunikoval. Žalobca uviedol, že o skutočnosti, že účet, na ktorý poslal finančné prostriedky, patrí žalovanému, má vedomosť, lebo je spoločníkom a konateľom spoločnosti P., pričom žalovaný pracoval v tejto spoločnosti ako zamestnanec aj ako dohodár a na predmetný účet mu bola vyplácaná mzda ako aj niektoré odmeny za vykonanú prácu. Tento účet si sám žalovaný nahlásil ako účet, na ktorý je potrebné plniť. Voči Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.02.2019 vydanému platobnému rozkazu sp.zn. podal žalovaný odpor, dôvodiac, že je pravdou, že mu žalobca na jeho účet posielal peniaze, avšak išlo o peniaze za vykonanú prácu, prípadne odmeny a materiál. Žalobca v reakcii na podaný odpor uviedol, že ako fyzická osoba nemal so žalovaným nikdy žiadny vzťah. Žalovaný dostával za vykonanú prácu peniaze buď na ruku, alebo z účtu spoločnosti, nikdy nie od neho ako od fyzickej osoby. Žalovaný vo vyjadrení k tvrdeniu žalobcu uviedol, že so spoločnosťou P. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu z 30.11.2015, pracovný pomer ukončil dohodou 02.05.2018. V priebehu trvania pracovného pomeru mu firma oficiálne na výplatnej páske vyplácala 500-600,- eur za mesiac. Zvyšok mzdy za

vykonané práce, po odsúhlasení, bol vyplácaný na ruku alebo vkladom na účet, a to prostredníctvom konateľa spoločnosti, L. U., o čom svedčia vklady žalobcu na jeho účet. Žalovaný uviedol, že suma 3.900,- eur bola za vykonané práce pre neho a ďalších dvoch zamestnancov po 1/3, ktorí s ním spoločne pracovali, pre F. M. a C. F., ktorí sa na vykonaní odsúhlasených prác podieľali rovnakou mierou. Sumu 2.600,- eur ihneď 22.12.2016 prevodným príkazom zaslal na účet F. M., ktorý zase 1.300,- eur posunul C. F.. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 21.12.2016 osobne v banke vložil žalovanému na jeho účet sumu 3.900,- eur. Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanému vložil omylom a žalovaný sa na jeho účet bezdôvodne obohatil. Žalovaný mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou P. P., s.r.o., ktorej konateľom je žalobca, a to od 01.03.2016 do 02.05.2018. Žalobca okrem žalovanej sumy vložil na účet žalovaného dňa 02.03.2016 sumu 240,- eur, 15.08.2016 sumu 500,- eur, 22.10.2016 sumu 2.100,- eur, 17.01.2017 sumu 60,- eur, 03.02.2017 sumu 2.850,- eur, 17.02.2017 sumu 40,- eur a 27.04.2017 sumu 2.600,- eur. Po obdržaní sumy 3.900,- eur nasledujúci deň žalovaný odoslal 2/3, t.j. 2.600,- eur F. M., taktiež po obdržaní sumy 2.850,- eur dňa 03.02.2017 v ten istý deň zaslal 2/3 zo sumy, t.j. 1.900,- eur F. M. a nakoniec aj 27.04.2017 mu zaslal 2/3 zo sumy 2.600,- eur, t.j. 1.733,- eur. F. M. taktiež pracoval pre spoločnosť P. P., s.r.o.. 17.12.2016 zaslal F. M. žalobcovi obrazovú správu, kde vyčíslil vykonané práce za mesiac december na sumu 3.943,- eur. Žalobca vo výsluchu pred súdom zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe a v písomných podaniach. Rovnako na svojich tvrdeniach zotrval aj žalovaný, ktorý doplnil, že sa nejedná o žiaden omyl pokiaľ žalobca poukázal na jeho účet žalovanú sumu, ale o odmenu za vykonanú prácu, aby zamestnávateľ neplatil vysoké odvody. Oficiálna odmena za vykonanú prácu bola 500,- eur. Ďalšie peniaze dostávali buď na ruku alebo cez účet, pritom žalobca ich vyplatil buď jemu alebo jeho kolegovi, ktorí si následne delili peniaze na tri časti. Ten komu peniaze prišli si nechal 1/3, zvyšok bol posunutý ďalej. Tvrdenia žalovaného potvrdili aj svedkovia F. M. a C. F., ktorí spolu so žalovaným pracovali. Tiež opísali ako si peniaze delili na tretiny. Svedok M. uviedol, že v decembri 2016 vykonávali pre žalobcu práce v hodnote 3.943,- eur. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. mal za to, že žaloba dôvodnou nebola. Dôkazné bremeno v spore mal žalobca, ktorého úlohou bolo preukázať, že sumu 3.900,- eur žalovaný získal protiprávne, že ju získal na úkor žalobcu, a že medzi ziskom žalovaného a stratou žalobcu je príčinná súvislosť. Podľa súdu prvej inštancie žalobca síce preukázal, že žalovanému zaslal žalovanú sumu, avšak žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovedí svedkov a žalovaného, z obrazovej textúry komunikácie medzi žalobcom a svedkom F. M. a z výpisov účtu žalovaného mal za preukázané, že žalovaný so svedkami pracovali spolu. Žalobca vyplatil žalovaného, ktorý si 1/3 poukázanej sumy nechal, 2/3 poslal svedkovi M., ktorý si z prijatej sumy 1 nechal, zvyšok poslal svedkovi F.. Podľa súdu prvej inštancie bolo tak preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Jednalo sa o platbu za vykonanú prácu a preto súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe výsledku konania úspechu žalovaného vo veci podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , . Žalobca mal za to, že žalovanému skutočne boli zasielané viaceré platby, ktoré však žalované neboli, keďže boli oprávnené, nebol dôvod ich žalovať. O bezdôvodné obohatenie išlo len pri žalovanej platbe, keďže táto nikdy žalovaným nebola zdokladovaná. Pri ostatných platbách išlo vždy o réžiu, resp. o peniaze na nákup materiálu, žalovaná platba išla bez právneho titulu. Čo sa týka výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prospech žalovaného je pochopiteľná ich výpoveď, keďže z poskytnutej žalovanej platby mali tiež prospech. Pokiaľ súd vychádzal z textovej komunikácie, ktorá mala byť komunikáciou medzi ním a svedkom F. M., namietal, že súd bez akéhokoľvek skúmania prijal túto údajnú komunikáciu ako fakt a vôbec neskúmal pôvod, resp. pravdivosť komunikácie. Na listinnom dôkaze je uvedené len nejaké krstné meno L., čo nezakladá tú skutočnosť, že by išlo o komunikáciu, ktorá by sa akýmkoľvek spôsobom týkala žalobcu. Možnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalobca založil na ust. , argumentujúc, že na posledné pojednávanie prišiel s advokátom oneskorene pre zlú dopravnú situáciu v meste Prešov. Na súd vo Vranove nad Topľou dorazili o 12.30 hod., pojednávanie bolo vytýčené na 11.00 hod. Cestou sa snažili kontaktovať okresný súd, avšak bezúspešne, o čom svedčí úradný záznam. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil, prípadne aby rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu o neoprávnenosti prijatia platby vo výške 3.900,- eur. Nešlo o výnimočnú, ojedinelú alebo mylnú platbu alebo platbu za réžiu alebo na nákup materiálu. Z výpisov z účtov žalovaného je zrejmé, že žalobca ako konateľ spoločnosti P. P., s.r.o., vkladom na účet žalovaného tak pred decembrom 2016, ako aj po tomto dátume realizoval platby za vykonané práce, o čom svedčia vklady zo strany žalobcu na účet žalovaného. O tom, že suma vložená na účet žalobcu 3.900,- eur je platbou za vykonané práce svedčí ďalšia rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný 2/3 z čiastky 3.900,- eur odoslal na účet F. M., ktorý ďalšiu tretinu zaslal C. F.. Žalobca v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu, ale ani v odvolaní voči rozsudku, nepreukázal aký materiál mal nakúpiť alebo na akú réžiu mal žalovaný použiť vložené peňažné prostriedky na jeho účet dňa 22.10.2016 v sume 2.100,- eur, 03.02.2017 v sume 2.850,- eur, 27.04.2017 v sume 2.600,- eur. Rovnako prečo žalovaný ak z doložených peňazí určených na réžiu a nákup materiálu zasielal pomernú časť na účet kolegom M. a F., stráca logiku. Žalovaný preukázal, že z každej väčšej platby vloženej žalobcom na jeho účet ihneď v ten istý deň zasielal 2/3 M. a F.. Bolo tiež preukázané, že B., M. a F. tvorili stavebnú skupinu, spoločne vykonávali práce a spoločnú odmenu delili na 3 rovnaké diely. Právne irelevantná je podľa žalovaného námietka žalobcu vo vzťahu k textovej komunikácii medzi žalobcom a svedkom M., Táto textová komunikácia bola žalovaným žalobcovi zaslaná v dostatočnom časovom predstihu k vyjadreniu. Do pojednávania sa k tomuto dôkazu nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil. Hodnovernosť textovej komunikácie ani jedna zo strán sporu nespochybnila. Komunikácia medzi žalobcom a F. M., ale aj žalovaným T. B. prebiehala na messengeri, pričom žalobca L. U. pri prihlasovaní sa prezentuje vždy menom L. a fotografiou, z textovej komunikácie bez akýchkoľvek pochybností a ďalšieho skúmania je možné konštatovať, že text sa týka nielen súpisu vykonaných prác s finančným vyjadrením zo strany M. a spol., ale predovšetkým opakovanými výzvami a apelom na žalobcu, aby konečne pristúpil k úhrade za vykonané práce. Textová komunikácia tak dopĺňa, plne potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že vklad hotovosti na jeho účet nebola ojedinelá mylná platba, ale odmena za vykonané práce na stavbe. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sa pokúsil od manželky žalovaného získať čiastku 11.600,- eur ako bezdôvodné obohatenie. Táto suma je pritom zhodná s vkladmi žalobcu na účet žalovaného, ktoré boli realizované v čase od 22.10.2016 do 27.04.2017. Z tohto konania žalobcu je zrejmé, že si vopred pripravoval scenár neoprávnene získať majetkový prospech. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje dôvod podľa , zastáva názor, že žalobca bol dostatočne zrozumený s dopravnou situáciou v meste Prešov. Na pojednávanie mal vycestovať s dostatočným časovým predstihom. Zlá dopravná situácia v meste Prešov nebola zapríčinená mimoriadnou udalosťou. Málo pravdepodobné sa javí jeho tvrdenie, že v priebehu viac ako hodiny sa nemohol dovolať na súd. Mal tiež možnosť posunúť termín pojednávania kontaktovaním právneho zástupcu žalovaného, ktorého číslo mobilného telefónu je na podaniach právneho zástupcu žalovaného.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2021 ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia veci, na tvrdení o tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj na tvrdení o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom žalobca ako odvolateľ môže uplatniť prostriedky procesného útoku aj v odvolacom konaní z dôvodu, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, procesnou aktivitou žalobcu v zmysle relevantnosti a včasnosti realizácie jeho procesných úkonov podliehajúcich koncentrácii konania dospel odvolací súd k záveru, že procesnému postupu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť pokiaľ na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil na deň 08.09.2020 vykonal dokazovanie listinami a výsluchom svedkov v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

7. , na rozdiel od platného v minulosti, je normou explicitne vyžadujúcu procesnú aktivitu sporových strán. Účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu, vrátane práva na spravodlivé konanie, je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Európsky súd pre ľudské práva Niderost-Huber / Švajčiarsko, č. 18990/91, 18. február 1997, § 23).

9. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil dňa 20.07.2020 na deň 08.09.2020 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 21.07.2020. Dňa 25.08.2020 žalovaný cestou svojho právneho zástupcu súdu prvej inštancie predložil kópie SMS správ medzi žalobcom a F. M., ktorý mal byť v konaní vypočutý ako svedok, z ktorých má vyplývať osvedčenie toho, že žalovaná suma 3.900,- eur nie je omylom zaslaná platba na účet žalovaného, ale odmena za vykonané práce T. B., F. M. a C. F. v prospech žalobcu. Z písomnosti vyplýva, že kópie SMS správ boli zaslané právnemu zástupcovi žalobcu; relevantnosť tvrdenia o zaslaní textu SMS správ žalobca pred súdom prvej inštancie nespochybnil. Z úradného záznamu zapísaného na súde prvej inštancie v deň pojednávania o 13:05 hod. vyplýva síce, že žalobca a jeho právny zástupca sa na súd prvej inštancie osobne dostavili, tvrdiac, že meškanie malo byť spôsobené nepriaznivou dopravnou situáciou, pre ktorú boli v kolóne, z predmetného záznamu ani z odvolania žalobcu však nevyplýva, že by meškanie s príchodom na súd prvej inštancie viac ako 2 hodiny od času, kedy bol nariadený začiatok pojednávania, bolo spôsobené mimoriadnou udalosťou, dopravnou nehodou alebo inou nepredvídateľnou situáciou. Ak žalobca len tvrdil, že v meškaní mu bránila situácia v cestnej premávke v Prešove, nie je to podľa odvolacieho súdu akceptovateľný dôvod na elimináciu dôsledkov koncentrácie konania pred súdom prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 08.09.2020 vyhlásil dokazovanie za skončené a preto na tvrdenia, ktoré mali byť prostriedkami procesného útoku žalobcu označené v odvolaní prihliadať nebolo možné.

10. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia založený na tvrdení, že žalovaný získal poukázaním sumy 3.900,- eur majetkový prospech, pre prijatie ktorého chýbal na jeho strane právny dôvod.

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, konštatujúc, že žalobca preukázal iba to, že na účet žalovaného poukázal sumu 3.900,- eur, nevyvrátil však tvrdenie žalovaného o tom, že nešlo o prijatie tejto sumy bez právneho dôvodu.

12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej, aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná.

13. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia v zmysle ust. . Žalobca je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ust. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

14. Z dôkazov, výsluchu svedkov, výpovede žalovaného aj listinných dôkazov, osobitne textových správ medzi svedkom M. a žalobcom, ako aj z výpisu z osobného účtu žalovaného vyplýva, že suma 3.900,- eur, ktorú žalobca poukázal na účet žalovaného nebola sumou omylom zaslanou, ale jednalo sa o jednu

z obvykle realizovaných platieb za výkon činnosti žalovaného a svedkov pre žalobcu, resp. spoločnosť, ktorej je konateľom. Žalobca tvrdenia žalovaného a svedkov nevyvrátil. Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol na základe skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie veci a právne závery ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil pričom správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s , podľa . Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.