Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-19-2019.pdf
PDF · 109.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: V.. B. Y., N.. X.XX.XXXX, A. T. X, V., právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33 a JUDr. PhDr. Martinom Onderkom, advokát so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5, proti žalovanej: Obec Kvakovce, Domašská 97/1, Slovenská Kajňa, IČO: 00332518, právne zastúpená JUDr. Martinom Timkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 23, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, t a k t o
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07. 12. 2017, ktoré žalovaná vykonala písomným prejavom zo dňa 25.01.2019 a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28. 01. 2019, j e n e p l a t n é.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2019 domáhal voči žalovanej určenia, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.12.2017, ktoré žalovaná vykonala písomným prejavom zo dňa 25.01.2019 a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28.01.2019, je neplatné.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v roku 2016 si na Obec Kvakovce podal žiadosť o odpredaj novovytvorenej parcely č. 1905/168 o výmere 200 m2 v k. ú. Kvakovce. Následne dňa 13.10.2017 mu bol obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja predmetného pozemku od Obce Kvakovce, a to konkrétne uznesením č. 333/2017. Dňa 27.11.2017 mu obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj predmetného pozemku, a to uznesením č. 365/2017. Zámer odpredaja bol zverejnený na internetovej stránke a úradnej tabuli obce Kvakovce dňa 31.10.2017, následne 7.12.2017 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s Obcou Kvakovce na parcelu č.1905/168 o výmere 200m2 toho času zapísanej na LV XXX k. ú Kvakovce. Kúpna cena bola určená znaleckým posudkom, zabezpečeným obcou Kvakovce vo výške 1.792,- eur. Vlastnícke právo žalobca nadobudol dňa 12.02.2018, a to rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy č. KVA-1042/301/2017-1281/2017, V-79/2018 zo dňa 12.02.2018-111/18. V roku 2018, a to 1.7.2018 s Pozemkovým spoločenstvom Lysá Hora uzatvoril nájomnú zmluvu na susediaci pozemok parc. E č. 1-3825/1, LV č. XXXX k.ú. Kvakovce vo výmere 274 m2. Dňa 28.1.2019 mu bolo doručené od Obce Kvakovce odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.12.2017, s tým že “Viacerí občania Obce Kvakovce a chatári v oblasti Domaša - Dobrá napr. p. P. V., F. M., ale aj mnohí iní sa obrátili na Obec Kvakovce so sťažnosťami a je nepochybné, že odpredajom parcely boli narušené dobré susedské vzťahy, najmä zamedzením prístupu k chate p. V. a
p. M., ale z uvedeného dôvodu vznikali viaceré konflikty medzi susedmi.“ Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ku kúpnej zmluve a následnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zdôraznil, že ustanovenie čl. IV kúpnej zmluvy hovorí o tom, že „ak by kupujúci porušil susedské vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne odstúpiť od zmluvy.“ V tejto súvislosti poukazuje na to, že on ako kupujúci v žiadnom prípade susedské vzťahy neporušil, nenarušil a vzniknutú situáciu ani nezavinil (pozemok neoplotil a nikomu nikdy nebránil v prechode a pod.). Aj z predloženej katastrálnej mapy je nesporné, že vlastníctvom predmetného pozemku t.j. parcely 1905/168 k. ú. Kvakovce nebráni a ani nemôže brániť v prechode k nehnuteľnosti p. P. V. a F. M. (parcela 1761/3 k.ú. Kvakovce). Naopak, práve Obec Kvakovce konala minimálne v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi Slovenskej republiky, keď bol dňa 22. 10. 2018 obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja parcely 1908/168, a to uznesením č. 439/2018, teda parcely ktorej bol a v súčasnosti aj je výlučným vlastníkom. Rovnako dňa 14. 11. 2018 obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 466/2018 odpredaj jeho súkromného vlastníctva, a to parcelu 1905/168 k. ú. Kvakovce pre P. V. a F. M.. Dňa 31. 01. 2019 obci Kvakovce zaslal vyjadrenie s tým, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy nakoľko ho považuje za nedôvodné. Rovnako dňa 11. 02. 2019 zaslal prípis na Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor s tým, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy. Dňa 09. 04. 2019 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, sp. zn. OU-VT-KO2-Z/2019Mi, aby v lehote 60 dní podal žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu je nepochybné, že nie je daný základný predpoklad pre odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalovanej, ktorým je existencia jej práva na odstúpenie od predmetnej zmluvy vyplývajúca zo zákona alebo zmluvy. Preto je odstúpenie od zmluvy zo dňa 25. 01. 2019 vykonané žalovanou neplatné, ide teda o neplatný právny úkon.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 11. 2019 uviedla, že má za to, že žalobu je potrebné zamietnuť, keďže tvrdenie žalobcu o tom, že by nemal byť daný základný predpoklad pre odstúpenie od predmetnej zmluvy nie je v súlade s realitou. Vzájomne dojednané dôvody pre odstúpenie od zmluvy medzi žalobcom a žalovaným boli ku dňu vykonania jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy dané. Žalobca sa síce snaží doslovne uviesť dôvody odstúpenia od predmetnej zmluvy, no táto jeho citácia je nesprávna, resp. neúplná. Zmluvné strany sa dohodli, že k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy mohlo dôjsť „ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, alebo dobré mravy.“ Žalobca tak opomenul riadne uviesť vzájomne dojednaný dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy a za dôvod odstúpenia na základe svojej žaloby považuje „iba“ porušenie susedských vzťahov. Definícia dobrých susedských vzťahov samozrejme nie je definovaná právnym poriadkom, čo však neznamená, že tieto vzťahy a s tým súvisiace právne významné skutočnosti by nebolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Má za to, že zásahom do dobrých susedských vzťahov v danej veci je porušenie, resp. zásah do stavu, ktorý panoval medzi susedmi pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom a stavom (správaním žalobcu) po tom, ako sa stal vlastníkom pozemku, ktorý sa prevádzal predmetnou zmluvou od ktorej na naliehanie viacerých chatárov v danej oblasti odstúpili. Susedské vzťahy je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať osobitne voči každému susedovi, a všetky tieto vzťahy vo vzájomnej súvislosti tak, aby mohlo byť posúdené konanie žalobcu v objektívnej rovine susedských vzťahov súdom. Má však za to, že žalobca svojím konaním porušil v danom prípade nielen dobré susedské vzťahy, ale aj dobré mravy ako také, ktoré sú rámcovo definované právnym poriadkom. Bolo preto povinnosťou Obce Kvakovce chrániť princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva právny poriadok tak, aby výsledkom bolo rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov chatárov v katastrálnom území obce. Žalobca svojím vulgárnym a dehonestujúcim aktívnym chovaním spolu s jeho synom najmä voči chatárom (aj maloletým deťom) a obyvateľom Obce Kvakovce konal tak neúctivo, povýšenecky s cieľom vyslovene robiť uvedeným osobám úmyselne napriek, že takéto správanie je v rozpore s dobrými mravmi a verejným záujmom, ktorý je Obec Kvakovce povinná chrániť aj prostredníctvom odstúpenia od zmluvy. Konkrétne zmluvné ustanovenia o práve jednostranne odstúpiť od zmluvy Obcou Kvakovce ako predávajúcim boli dojednané v zmluve práve z dôvodu, aby sa Obec Kvakovce mohla chrániť voči neželanému správaniu osoby, ktorej bol pozemok odpredaný ako prípad hodný osobitného zreteľa. Za rozpor s dobrými susedskými vzťahmi a dobrými mravmi rovnako považuje správanie sa žalobcu v tom smere, že žalobca bráni vo výkone vlastníckych práv a prístupu k vodnej ploche pre vlastníkov parcely registra „C“, č. 1761/3 o výmere 82 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ č. 1906 o výmere 52 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, obidve parcely zapísané na LV č. XXX a vlastníkov parcely registra „E“ č. 3832 o výmere 276 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX nachádzajúce sa v okrese Prešov, obci Kvakovce, kat. úz. Kvakovce.
4. Žalobca v replike ku vyjadreniu žalovanej uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že obsahom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu bolo aj dojednanie, v zmysle ktorého v prípade, „ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne od zmluvy odstúpiť“. Dôvod odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2017 bol však skutkovo vymedzený tým, že „prevodom parcely bez súhlasu susedov, ktorí s Vami odkúpenou parcelou bezprostredne susedia došlo k naručeniu dobrých susedských vzťahov“. Samotný právny úkon, ktorý zakladá právne vzťahy, však nemôže byť bez ďalšieho právneho úkonu druhej zmluvnej strany, aj dôvodom odstúpenia. Žalobca riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, pričom odpredaj predmetnej parcely bol riadne schválený aj obecným zastupiteľstvom. Zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že nikdy a nikomu nebránil vstupovať na predmetnú parcelu, prechádzať cez ňu a už vôbec nikdy nikomu nezabránil prístupu k jeho nehnuteľnostiam alebo k vode. Brániť niekomu v prístupe k vode resp. k inej nehnuteľnosti, je v danom prípade nereálne a objektívne nemožné. Takéto tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Naopak členovia občianskeho združenia H2O sport club O.Z., osadili so súhlasom Obce Kvakovce na obecnú a pre žalobcu jedinú prístupovú cestu vedúcu z predmetnej parcely rampu, v úmysle sťažiť mu prístup k pozemku a tým zabrániť mu ho využívať. Ak žalovaný poukazuje na dobré mravy a susedské vzťahy, tak správanie chatárov - výlučne len niektorých členov H2O sport clubu a tých „obyvateľov“ Obce Kvakovce, ktorí sú v obci len prihlásení na trvalý pobyt, nakoľko sa tam dlhodobo nezdržiavajú, je v značnom rozpore s jeho tvrdeniami, nakoľko vyššie uvedené osoby na predmetnej parcele opakovane vytvárajú skládku odpadu s cieľom robiť mu napriek. Žalovaný opakovane mení dôvody resp. predpoklady, ktoré smerovali k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a takéto jeho konanie považuje za zmätočné, právne nedôvodné. Má zato, že neboli naplnené materiálne predpoklady odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca spolu s odstúpením od kúpnej zmluvy nepredložil súvisiace uznesenie obecného zastupiteľstva. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/284/2006, sp. zn. 5Obdo/45/2013, ako aj sp. zn. 1 Sžo/283/2008, vyplýva, že kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Samotnú klauzulu spočívajúcu v odstúpení od kúpnej zmluvy považuje za právne absurdnú a diskriminačnú, čo nepriamo deklaruje aj žalovaný, nakoľko takéto ustanovenie vypustil zo všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených v roku 2019. Predmetná situácia je len výsledkom nespokojnosti členov „H2O sport clubu“, aj to nie všetkých, že predmetný pozemok legálne nadobudol. Cieľom týchto osôb je znižovať jeho dôstojnosť a vážnosť u ostatných chatárov, ktorým vôbec neprekáža, že sa stal vlastníkom predmetnej parcely. Opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nikdy nebránil vlastníkom susedných nehnuteľností v realizácii ich vlastníckych práv, nikdy sa nesprával spôsobom, ktorým by narúšal dobré susedské vzťahy alebo dobré mravy a zároveň žalovaný nesplnil základné materiálne predpoklady účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Samotné dôvody odstúpenia od zmluvy nie sú žiadnym spôsobom skutkovo vymedzené tak, aby takýto právny úkon bolo možné považovať za platný.
5. Na repliku žalobcu žalovaná nereagovala.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to uznesením obecného zastupiteľstva č. 333/2017 z 13. októbra 2017, uznesením č. 365/2017 z 27. novembra 2017, kúpnou zmluvou, rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, nájomnou zmluvou, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2017, uznesením č. 439/2018 z 22. októbra 2018, uznesením č. 466/2018 zo 14. novembra 2018, nesúhlasom s odstúpením od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu adresovaný Obecnému úradu Kvakovce, žiadosťou o nevykonanie zápisu adresovanou Okresnému úradu Vranov nad Topľou, výzvou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, fotografickými prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca v roku 2016 podal žiadosť Obci Kvakovce o odpredaj novovytvorenej parcely č. 1905/168 o výmere 200 m2 v k.ú. Kvakovce. Následne dňa 13. 10. 2017 mu bol obecným zastupiteľstvom Obce
Kvakovce schválený zámer odpredaja predmetného pozemku od obce, a to konkrétne uznesením č. 333/2017. Dňa 27. 11. 2017 uznesením 365/2017 obecné zastupiteľstvo Obce Kvakovce schválilo odpredaj predmetného pozemku. Dňa 07. 12. 2017 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Obcou Kvakovce na parcelu č. 1905/168 o výmere 200m2 toho času zapísanej na LV XXX k.ú. Kvakovce. Kúpna cena bola určená znaleckým posudkom zabezpečeným obcou Kvakovce vo výške 1.792,- eur. Vlastnícke právo žalobca nadobudol dňa 12. 02. 2018 a to rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy č. KVA-1042/201/2017-1281/2017, V-79/2018 zo dňa 12. 02. 2018 - 111/18. V roku 2018, a to 01. 07. 2018 žalobca s Pozemkovým spoločenstvom Lysá Hora uzatvoril nájomnú zmluvu na susediaci pozemok parc. E č. 1-3825/1, LV č. XXXX k.ú. Kvakovce o výmere 274 m2. Dňa 28. 01. 2019 bolo žalobcovi doručené od Obce Kvakovce odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 12. 2017. Žalobcovi nebolo doručené súvisiace uznesenie obecného zastupiteľstva. Dňa 22. 10. 2018 bol obecným zastupiteľstvom Obce Kvakovce schválený zámer odpredaja parcely 1905/168, a to uznesením 439/2018, teda parcely, ktorej bol žalobca v tom čase vlastníkom. Taktiež dňa 14. 11. 2018 obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 466/2018 odpredaj obecného majetku - parcely 1905/168 k.ú. Kvakovce, ktorej bol stále vlastníkom žalobca, pre P. V. a F. M., pričom ako dôvod bolo uvedené, že žiadatelia uvedenú parcelu dlhodobo užívajú a majú záujem tam umiestniť studňu a technológie na úpravu a čerpanie vody zo studne. Dňa 31. 01. 2019 žalobca oznámil Obci Kvakovce, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy, nakoľko ho považuje za nedôvodné. Taktiež dňa 11. 02. 2019 zaslal prípis Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor s tým, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy. Dňa 09. 04. 2019 bola žalobcovi doručená výzva Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru, sp. Zn. OU-VT-KO2-Z-297/2019Mi, aby si v lehote 60 dní podal žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
8. Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či boli naplnené materiálne predpoklady odstúpenia od zmluvy, keďže žalovaný spolu s odstúpením od kúpnej zmluvy nepredložil súvisiace uznesenie obecného zastupiteľstva.
9. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2020 žalobca zdôraznil, že v uvedenej veci chýba súhlas obecného zastupiteľstva s odstúpením od zmluvy, a preto je takýto úkon právne neúčinný. Vôľu obce vie prejaviť jedine obecné zastupiteľstvo formou uznesenia a starosta prejavuje vôľu navonok a koná v mene obce. Je nepochybné, že obec nikdy neprejavila vôľu formou odstúpenia od zmluvy a z tohto dôvodu ani nebolo možné, aby starosta takýto právny úkon vykonal. Obrana žalovaného spočívala v tom, že poukázal na ustanovenie v kúpnej zmluve, ktoré pojednáva o tom, že ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne od zmluvy odstúpiť. Z tohto dôvodu je žalovaný toho názoru, že keďže obecné zastupiteľstvo schválilo zmluvu, ktorú obec podpísala so žalobcom, tak starosta na odstúpenie od takejto zmluvy už nepotreboval súhlas obecného zastupiteľstva formou uznesenia.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov O obecnom zriadení (ďalej „zákon“), obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
12. Podľa § 8 ods. 1 a ods. 6 zákona majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.
13. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa §9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí účinnom v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy, obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom.
14. Súd vyššie uvedené skutočnosti zhodnotil nasledovne: Z právnych predpisov aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto
rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Súd nevidí rozdiel v tom, či sa jedná o vznik alebo o zánik určitého právneho vzťahu. To, že zmluva obsahovala ustanovenie za akých podmienok môže obec odstúpiť od zmluvy, neznamená výnimku z povinnosti, že najprv musí o odstúpení rozhodnúť obecné zhromaždenie a až následne tento úkon vykoná starosta obce ako štatutárny orgán. Vo vyššie uvedenom prípade rozhodnutie obce chýbalo.
15. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/44/2018, podľa ktorého štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
16. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 z 29. 01. 2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 01. 04. 2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom.
17. K platnému odstúpeniu od zmluvy bol teda nevyhnutný súhlas obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení obecného zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie absolútnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/45/2013 z 08. 01. 2015 sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná.
18. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že starosta obce nemohol bez schválenia obecného zastupiteľstva odstúpiť od platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že nepredložením uznesenia obecného zastupiteľstva neboli naplnené predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy, súd už ďalej neskúmal dôvody tohto odstúpenia, a z toho dôvodu nevypočul svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalovaný. Aj bez ďalšieho dokazovania totiž súd mohol konštatovať, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.