Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-59-2020.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Q.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou N.. S. H., s.r.o., so sídlom U., C. XX, IČO XX XXX XXX proti žalovanému U.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XXXX/XX o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/385/2010-264 zo dňa 30. októbra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jeho právneho zástupcu, Advokátskej kancelárií N.. S. H., s. r. o. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude určená výška náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.12.2010 domáhal vypratania bytu. Predmetné konanie bolo prerušené do rozhodnutia súdu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017, č. k. 26C/73/2007-393 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.02.2019, č. k. 19Co/350/2017-584, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019, bola žaloba zamietnutá a žalobca naďalej zostal výlučným vlastníkom predmetného bytu. Nakoľko žalovaný predmetný byt vypratal a žalobca zobral žalobu späť, súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil a žalobcovi podľa § 256 ods. 1 a § 262 CSP priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Uviedol, že žalovaný predmetný byt dobrovoľne vypratal až po podaní žaloby a v čase podania žaloby bol žalobca výlučným vlastníkom predmetného bytu, teda žaloba bola podaná dôvodne.
2. Proti tomuto uzneseniu - výroku II. o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré na výzvu súdu doplní. Súdu vytýkal, že neskúmal, že vo veci boli vydané predbežné a neskôr neodkladné opatrenia, na základe ktorých bol oprávnený byt užívať. Trovy tohto konania nezavinil. Žalobca podal žalobu v čase, keď bolo vlastníctvo k bytu sporné a viedlo sa súdne konanie na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 26C/73/2007. Súd vedel, že žalovaný je v hmotnej núdzi a neposudzoval jeho majetkové schopnosti. Mal prihliadať na okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie nebolo odvolaním napadnuté vo výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, v tomto rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmal.
6. Rozhodovanie o trovách konania je ovládané zásadami, a to zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP).
7. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, nakoľko konanie skončilo zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v ust. § 256 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu udalostí nevznikli. Zavinenie sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania.
8. Pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd hmotnoprávne neskúma meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby. Na účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza z toho, že dôvodom, pre ktorý došlo k zastaveniu konania, je vôľa žalobcu, ktorý zobral žalobu späť. Súd je však povinný preskúmať, či existovali také dôvody, ktoré by presunuli zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na žalovaného, resp. ktoré by boli dôvodom na konštatovanie, že ani jedna zo strán nezavinila zastavenie konania.
9. Žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania vtedy, ak žalobca preukáže, že žalobu podal dôvodne, pretože žalovaný odmietal konať tak, ako požadoval žalobca v žalobe a urobil tak až v priebehu súdneho konania (po podaní žaloby). V danom prípade sa žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (bytu) domáhal, aby žalovaný byt vypratal. Žaloba vedená na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 26C/73/2007 bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019), v dôsledku čoho žalobca naďalej zostal výlučným vlastníkom predmetného bytu s príslušenstvom a pokiaľ žalovaný byt vypratal až po podaní žaloby, podľa vyjadrenia žalobcu žalobca prišiel dňa 28.10.2019 k predmetnému bytu, kľúče od dverí boli hodené do schránky, ktorú vypáčil, predmetný byt bol prázdny, až veľmi prázdny, žalovaný a ani jeho právna zástupkyňa sa nedostavili za účelom odovzdania bytu, je správny záver súdu prvej inštancie, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, preto je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre záver súdu, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keďže žalobca žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, zobral späť až v dôsledku toho, ako žalovaný predmetný byt vypratal, nie je významné, že žalovaný mal základe rozhodnutia súdu (predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/385/2010-58 zo dňa 10.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/1060/2014-108 zo dňa 05.11.2014 a uznesenia Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/385/2010-154 zo dňa 12.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co/276/2016-174 zo dňa 12.07.2016) právo do právoplatného skončenia predmetného konania byt užívať, resp. žalobca bol povinný užívanie predmetného bytu žalovaným znášať.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry, (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Mcdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010 či sp. zn. 3Mcdo/46/2012), ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle) ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Právna úprava nepriznanie náhrady trov pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, resp. zodpovednosti za zavinenie.
12. V posudzovanej veci odvolací súd nepovažoval za dôvodnú aplikáciu ust. § 257 CSP, z ktorého je zrejmé, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia je opodstatnená len ak ide o celkom výnimočný prípad, pričom okolnosti predmetného súdneho konania neumožňujú aplikovať výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
13. Žalobca sa ako výlučný vlastník bytu domáhal proti žalovanému vypratania bytu žalobou zo dňa 22.12.2010. Žalobe predchádzala výzva na úhradu dlhu a na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Uznesením zo dňa 13.04.2011 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26C/73/2007, uznesením zo dňa 10. 05.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16C/13/2010 vo veci neplatnosti výpovede nájmu bytu a uznesením zo dňa 09.09.2019 súd rozhodol, že v konaní pokračuje. Dôvodom pokračovania v konaní bolo rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017, č. k. 26C/73/2007-393 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.02.2019, č. k. 19Co/350/2017-584, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019, ktorým bola žaloba zamietnutá (žaloba o určenie, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľke, matke žalobcu a žalovaného). Týmto rozhodnutím výlučným vlastníkom predmetného bytu zostal naďalej žalobca. Žalobca tak dôvodne podal žalobu o vypratanie bytu a dôvodne viedol konanie proti žalovanému, ktorý byt užíval napriek tomu, že žalobca bol vedený ako výlučný vlastník bytu. Žalovaný byt neoprávnene užíval, nemal k užívaniu bytu hmotnoprávne oprávnenie, aj keď procesná úprava pomerov bola založená rozhodnutím o predbežnom opatrení, ktorým súd nariadil žalobcovi znášať užívanie bytu, o vyprataní ktorého ide, žalovaným do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 12C/385/2010 a zároveň bola nariadená žalobcovi povinnosť prihlásiť predmetný byt na odber elektrickej energie, plynu, teplej a studenej vody až do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 12C/385/2010. Žalovaný nesúhlasil s vyprataním a tento postoj žalovaný prejavoval aj počas súdneho konania. Je teda zrejmé, že žalobca nemal inú možnosť obrany svojich práv, než podať žalobu o vypratanie bytu, na rozdiel od žalovaného, ktorý mohol priebeh súdneho konania ovplyvniť a byt dobrovoľne vypratať.
14. Keďže v danom prípade pre použitie ust. § 257 CSP nie sú významné len osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca a nevlastní žiaden majetok (čo vyplýva zo zistení súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov), ale aj charakter konania, charakter procesnej situácie, ako aj okolnosti, ktoré viedli ku uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní, teda významné nie sú len okolnosti na strane strán sporu, ale aj okolnosti konkrétneho prípadu, dospel odvolací súd k záveru, že aplikácia ust. § 257 CSP nie je dôvodná a žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).