Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-1-2020.pdf
PDF · 141.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-13Cb/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: B.. T. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom Š.. E. XXX/ XXX, Z. C., zastúpený JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, o zaplatenie 3 000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000,- Eur od 18.12.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou pôvodne podanou na upomínacom súde sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny v sume 3 000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000,- Eur od 18.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stal postupníkom pohľadávky. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou sú VOP v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania s plácania sú v Zmluve a vo VOP. Žalovaný nesplnil splátky, a tak postupca podaním zo dňa 23.1.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia prestavuje sumu 6.725,48 Eur. Žalovaná suma však predstavuje len istinu úveru v sume 3.000 Eur. Zvyšok si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si však úrok z omeškania zo žalovanej istiny počnúc dňom 18.12.2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol pre podanie odporu žalovaným ex lege zrušený (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.). V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že v danom prípade nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď pôvodný veriteľ - postupca nedoručil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky, žalobca ako postupník pred začatím súdneho konania postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal a táto zmluva o postúpení pohľadávky nie je ani súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom. Ďalej uviedol, že žalobcom nebol predložený originál respektíve overená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky v takej podobe a forme, aby súd mohol uznať za hodnoverný dôkaz spolu s prílohou, kde je uvedený predmet zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobcom predloženú fotokópiu prílohy možno vyhotoviť dodatočne a účelovo pomocou technických prostriedkov. K charakteru zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje žalovaný nárok, uviedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označil primárne fyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo príslušníkov svojej
domácnosti. Zákonodarca nad rámec čl. 2 písm. b) smernice rady 93/13 EHS zo dňa 5. 4. definuje ako spotrebiteľa aj právnickú osobu. V tomto prípade však za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Toto v zásade platí aj je pre fyzické osoby - podnikateľov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia. Z uvedených hľadísk a dôvodov sa predmetná zmluva považuje za spotrebiteľskú a riadi sa zákonom o ochrane spotrebiteľa príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti osobitne poukázal na skutočnosť, že od roku 2014 sa zdravotný stav žalovaného zhoršil, podstatnú časť kalendárneho roka bol práceneschopný následne v novembri 2015 bol uznaný za invalidného dôchodcu bol mu priznaný plný invalidný dôchodok. V rokoch 2013 a 2014 mu bol pozastavený výkon správcovskej činnosti a výkon advokátskej činnosti, čiže od tej doby do 30. 5. 2019 vôbec nepodnikal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že postupca ho neupozornil, že v prípade nesplácanie dlhu môže dôjsť k zosplatneniu úveru, oznámenie o zosplatnení od neho neobdržal, neobdržal od neho ani upozornenie, že po nezaplatení celého zostatku úveru môže postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe. Záverom podaného odporu vzniesol námietku premlčania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 22.5.2014 uzavrel postupca a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur, s to na účel prevádzkové potreby dlžníka (ďalej aj „Zmluva o úvere“). Žalovaný uzatváral Zmluvu o úvere na obchodné meno B.. T. K., T.: XX XXX XXX na základe osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory pod č. 3144 zo dňa 1.1.2004. Nakoľko uzatváral Zmluvu o úvere ako podnikateľ a účel poskytnutia finančných prostriedkov bol vopred stanovený na prevádzkové potreby dlžníka, nie je možné k žalovanému pristupovať ako ku spotrebiteľovi. Postupca všetky listiny žalovanému doručoval na adresu K. XX, Z. C.. Skutočnosť, že sa žalovaný na tejto adrese nezdržiaval nebola postupcovi v zmysle ustanovení č.l. 7.5.1.VOP oznámená a z uvedeného dôvodu nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Listina zo dňa 12. 9. 2020, v ktorej bol žalovaný upozornený, že postupca môže pohľadávku postúpiť, sa postupcovi vrátila s dodatkom „adresát neznámy“. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo rovnako žalovanému odoslané a aj keby nebolo, nespôsobuje to neplatnosť postúpenia, ale len to, že dlžník naďalej môže svoj záväzok plniť pôvodnému veriteľovi. Žalovanému bolo zároveň postúpenie pohľadávky oznámené najneskôr doručením žaloby.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že si nie je vedomý, že by mu bol poskytnutý úver v sume 5.000 Eur, a pokiaľ mu aj bol, tak ho splatil. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepreukázal, na základe akého splátkového kalendára mal žalovaný úver splácať, v akej výške, akú sumu predstavovala mesačná splátka, koľko podľa neho mal zaplatiť a koľko v skutočnosti zaplatil, v koľkých splátkach odkedy a do akej doby a tiež nepreukázal ako dospel k tomu, z akej sumy sa majú počítať úroky z omeškania.
5. Písomným podaním na č.l. 156 a nasl. spisu žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že dňa 22.05.2014 uzavrel postupca a žalovaný Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol postupca žalovanému kontokorentný úver vo výške 5.000 EUR k účtu č. 70541320/0900 s referenčnou sadzbou BASE RATE KTK Nezabezpečené s konečnou splatnosťou 1 rok odo dňa podpisu zmluvy na prevádzkové potreby dlžníka. Podľa čl. III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“ V zmysle čl. 1.3.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom: „Banka poskytne Úver do Výšky Úveru spôsobom, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery hotovostí z Účtu Dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať Dlžníkova pohľadávka voči Banke z Účtu Dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech Účtu Dlžníka alebo vkladom v hotovosti na Účet Dlžníka. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie Platobného príkazu Dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto Platobného príkazu výška poskytnutého Úveru prekročila Výšku Úveru. V takýchto prípadoch Banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by Dlžníkovi vznikli nevykonaním takýchto Platobných príkazov.“ V zmysle uvedeného je zrejmé, že úver nebol žalovaný povinný plniť v zmysle žiadneho splátkového kalendára. Poskytnutý úver mohol žalovaný kedykoľvek platiť a kedykoľvek opätovne čerpať. Dňa 17.12.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 6 725,48 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 760,43 EUR, z poplatkov vo výške 37,50 EUR, riadneho úroku vo výške 81,25
EUR, úroku z omeškania zmluvného v sume 416,29 EUR a úroku z omeškania zákonného v sume 430,01 EUR. Banka na pokyn žalovaného realizovala debetné operácie v celkovej sume 13780,57 EUR a v platobnej histórii predstavujú súčet položiek Platba kartou (615,74 EUR), platobný príkaz na úhradu / FIT 2.0 (3695,04 EUR), splátka pohľadávky z úveru/záruky/akreditívu/rámca (6.812,19 EUR), trvalý Platobný príkaz na úhradu (307,6 EUR), Výber hotovosti (1.000 EUR), výber kartou (1.350 EUR). Poplatky vo výške 378,31 EUR predstavujú súčet položiek kartový poplatok (0,3 EUR), poplatok (376,21 EUR), poplatok za kartovú transakciu (1,8 EUR). Debetné úroky vo výške 1.000,29 EUR v platobnej histórii predstavujú položku „Riadny debetný úrok“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška čerpaných peňažných prostriedkov * dohodnutá úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia). Zmluvné úroky z omeškania vo výške 503,15 EUR v platobnej histórii predstavujú položku „Debetný úrok z nepovoleného prečerpania“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca: výška dlžnej sumy * dohodnutá sankčná úroková sadzba / počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia (odo dňa omeškania do dátumu úhrady, resp. do konca príslušného obdobia). Úhrady žalovaného vo výške 9. 322,13 EUR v platobnej histórii predstavujú súčet položiek bezhotovostný vklad (182,13 EUR) a vklad hotovosti (9.140 EUR). Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 15.662,32 EUR. Súčet kreditných operácií, vrátane kreditného zostatku, na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 9.366,85 EUR. Z úrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 8 020,14 EUR, na poplatky suma vo výške 340,81 EUR, na riadny úrok suma vo výške 919,04 EUR a na úrok z omeškania suma vo výške 86,86 EUR. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vypovedania zmluvy/ vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 6.295,47 EUR (v platobnej histórií evidované ako „Presun pohľadávky do úveru“) a v zmysle započítania vykonaných úhrad pozostáva z istiny vo výške 5 760,43 EUR, z poplatkov vo výške 37,50 EUR, riadneho úroku vo výške 81,25 EUR a úroku z omeškania zmluvného v sume 416,29 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,- EUR, pričom pozostáva z časti neuhradenej istiny úveru.
6. Na pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nie je sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. (právny predchodca žalobcu) vo výške 5 000,- Eur. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou nakoľko v roku 2014 žalovaný nebol podnikateľom a od roku 2013 mal dokonca pozastavenú aj živnosť ako advokát. Úver mu teda nemohol byť poskytnutý ako podnikateľovi ani ako živnostníkovi, a tak isto ani ako advokátovi. Predmetom súdneho sporu je uplatňovanie sumy 3 000,- Eur od postupníka, kde žalovaný nevie z čoho pozostáva predmetná pohľadávka, či táto pohľadávka patrí nejakému obdobiu, ktoré by malo byť zrejmé. Žalobca by mal preukázať aká suma už bola zo strany žalovaného uhradená, čo by mal evidovať a mal by preukázať prečo si uplatňuje predmetnú sumu, či sa jedná o istinu pohľadávky, či sa jedná o nejaké príslušenstvo pohľadávky, alebo úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že mu doteraz nebolo oznámené postúpenie pohľadávky. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o podnikateľskom účte je žalovaný označený adresou Š. E.N. XXX/XXX, zatiaľ čo z predloženej doručenky vyplýva toľko, že oznámenie o postúpení pohľadávky malo byť doručované na adresu Banícka 33, teda na inú adresu. Žalovaný tak isto vzniesol pri prvom úkone námietku premlčania. Zo zmluvy o úvere vyplýva toľko, že konečná splatnosť poskytnutého úveru je jeden rok od jeho poskytnutia, čiže konečná splatnosť nastala dňa 22.05.2015. Žaloba bola podaná až koncom roku 2019 a teda je uplatňovaný nárok premlčaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Dokonca aj v prípade, ak by súd neposúdil uvedený zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, a teda v prípade aplikácie Obchodného zákonníka, by bol daný návrh premlčaný.
7. Žalobca na uvedenom prejedávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaná suma bola jednoznačne špecifikovaná už v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde bolo vyslovene uvedené, že žalovaná suma pozostáva len z istiny a že sa teda neuplatňuje ďalšie príslušenstvo. Úplne presne bola špecifikovaná daná pohľadávka aj s tým, koľko žalovaný platil, v písomnom podaní zo dňa 03.04.2020. Pokiaľ sa jedná o namietané neoznámenie postúpenia pohľadávky, tak oznámenie o postúpení pohľadávky bolo právnym predchodcom oznámené žalovanému, a to listom zo dňa 03.01.2019 s tým, že tento bol aj zaslaný na adresu žalovaného s tým, že táto zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s oznámením „adresát je neznámy“. V zmluve o úvere je žalovaný identifikovaný obchodným menom a miestom podnikania K. a to je aj miesto, kde mu boli doručované písomnosti. Žalovaný si teda nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 3 ods. 2 zmluvy o úvere platí, že ak v lehote najmenej tri dni pred uplynutím konečnej splatnosti úveru banka neoznámi dlžníkovi, že nedôjde k
revolvovaniu kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní kontokorentného úveru je konečná splatnosť úveru 1 rok od revolvovania. Z tohto dôvodu teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatňovaného nároku, a to aj osobitne s poukazom na skutočnosť, že daný vzťah nie je spotrebiteľský nakoľko predmet zmluvy o úvere je špecifikovaný tak, že je ním poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi ako mikropodnikateľovi. V predmetnej veci žalovaný neuviedol pri uzatváraní zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu, že nemá oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti resp., že momentálne nevykonáva činnosť advokáta. Navyše je potrebné zdôrazniť, že tento má právne vzdelanie, je teda možné predpokladať, že si danú zmluvu poriadne preštudoval. V prípade, ak by tak urobil a zistil by, že nejaké tam uvedené údaje nezodpovedajú skutočnosti, mohol na toto upozorniť právneho predchodcu žalobcu.
8. V reakcii na stanovisko žalobcu na pojednávaní žalovaný uviedol, že je pravdou, že v zmluve o úvere je uvedené miesto podnikania ako K., ale v čase realizácie jednotlivých právnych úkonov a doručovania písomností tam už žalovaný sídlo nemal. Pokiaľ sa jedná o čl. 3, ods. 2 zmluvy o úvere tu je sporné, či banka oznámila alebo neoznámila žalovanému to, že k revolvovaniu daného úveru nedôjde s tým, že žalovaný nemal vedomosť o tom, či to banka spravila, a to z toho dôvodu, že sa na tej už uvádzanej adrese K. nezdržiaval. Preto navrhol, aby si súd vyžiadal správu od Slovenskej sporiteľne, a. s. nech súdu oznámi, či došlo alebo nedošlo k predĺženiu kontokorentného úveru. Ďalej uviedol, že podľa čl. 5.6.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom je dlžník povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru. Z čl. 5.6.5 tých istých obchodných podmienok vyplýva, že ak dlžník pohľadávku banky ku dňu konečnej splatnosti úveru nesplatí, banka a dlžník sa môžu dohodnúť na transformácii nepovoleného prečerpania na splátkový úver. V tejto súvislosti poukázal na prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je daná pohľadávka špecifikovaná ako pohľadávka s nepovoleného debetu na účte s dátumom poslednej úhrady dňa 12.06.2015 v sume 1 000,- Eur.
9. Žalobca považoval uvedené argumenty za irelevantné. Nikto doteraz v konaní netvrdil, že by banka takéto oznámenie urobila. Nikto ani netvrdil, že by takéto oznámenie tým pádom bolo doručované. Uviedol, že banka žiadne takéto oznámenie neurobila. To, čo je uvedené v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, má relevanciu len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom. V tejto súvislosti poukázal aj na zásadu koncentrácie konania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o podnikateľskom účte zo dňa 12.05.2014, výpoveďou zmluvy na č. l. 21, obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnych klientov a mikropodnikateľov na č. l.47, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 22 spisu, výzvou na č. l. 81, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, doručenkou zo dňa 08.01.2019, doručenkou na č. l. 86, platobnou históriou na č. l. 159 -166 spisu a Zmluvou o úvere zo dňa 22.05.2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
11. Zo zmluvy o podnikateľskom účte, zo zmluvy o úvere zo dňa 22.05.2014, z Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnych klientov a mikropodnikateľov na č. l.47 (ďalej aj „OP“) a zo Všeobecných obchodných podmienok na č.l. 22 spisu (ďalej aj „VOP“) súd zistil, že dňa 12. 5. 2014 žalovaný ako klient a Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka uzatvorili zmluvu o podnikateľskom účte, predmetom ktorej je o. i. Záväzok banky (právneho predchodcu žalobcu) viesť pre žalovaného podnikateľský účet č. XXXXXXXX/XXXX. Dňa 22.5.2014 žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere predmetom bol záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000 Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve (ďalej aj „Zmluva o úvere“). Splatnosť úveru bola v zmysle č.l. 1 ods. 1 Zmluvy o úvere stanovená na 1 rok odo dňa podpisu úverovej zmluvy, s tým, že podľa III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“ Súčasťou uvedenej zmluvy sú v zmysle jej čl. IV bod 3 okrem iného aj OP, v zmysle bodu 1.3.1 a 1.3.2. ktorých banka poskytne úver do výšky úveru spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovostí z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Právo dlžníka na poskytnutie kontokorentného úveru do výšky kontokorentného úveru trvá až do dňa konečnej splatnosti úveru. Ak dlžník pohľadávku banky alebo jej časť splatil a pohľadávka banky je nižšia ako výška úveru, dlžník má právo na opätovné poskytnutie kontokorentného úveru až do výšky rozdielu medzi výškou úveru a pohľadávkou banky; toto právo trvá len počas obdobia podľa predchádzajúcej vety. Rovnako sú súčasťou uvedenej zmluvy aj VOP, s tým, že podľa bodu 7.5.1. písm. b/ VOP je klient povinný bez zbytočného odkladu oznámiť banke všetky zmeny, ktoré sa dotýkajú jeho majetkovej a príjmovej situácie, predmetov záložného práva, zabezpečovacích zmlúv, ak aj všetky zmeny adresy a osobných údajov.
12. Výzvou na č. l. 81, oznámením o postúpení pohľadávky, doručenkou zo dňa 08.01.2019 a doručenkou na č. l. 86 spisu mal súd za preukázané, že výzva zo dňa 12. 9. 2018 (na č.l. 81 spisu), ktorej obsahom je o. i. aj oznámenie o tom, že banka (právny predchodca žalobcu) je oprávnená pohľadávku voči žalovanému postúpiť tretej osobe bola žalovanému podľa doručenky na č.l. 86 spisu dňa 14. 9. 2018 odoslaná na adresu Banícka 33, Veľký Krtíš. Uvedená výzva sa banke vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019 (na č.l. 83 spisu), ktorým postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) oznámila dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky na žalobcu, bolo dňa 8. 1. 2019 odoslané na adresu Banícka 33 Veľký Krtíš, s tým, že uvedená zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu (postupcovi) rovnako vrátila dňa 14. 1. 2019 s doložkou „adresát je neznámy“.
13. Platobná história na č.l. 159 nasl spisu preukazuje, že banka na pokyn žalovaného realizovala z jeho účtu č. XXXXXXXX/XXXX debetné operácie v celkovej sume 13.780,57 EUR, zatiaľ čo úhrady žalovaného predstavujú len 9.322,13 EUR.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ ObZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.
17. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ust. § 542 OZ).
18. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
19. Podľa § 392 ods. 1 veta prvá ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
20. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
21. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením (ust. § 369 ods. 1 a 2 ObZ) .
22. Súd vec právne posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 12. 5. 2014 zmluvu o podnikateľskom účte, predmetom ktorej je o. i. Záväzok banky (právneho predchodcu žalobcu) viesť pre žalovaného podnikateľský účet č. XXXXXXXX/XXXX, a na jej základe následne dňa 22. 5. 2014 aj Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bol záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovaný) ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000 Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Splatnosť úveru bola stanovená na 1 rok odo dňa podpisu úverovej zmluvy, s tým, že podľa III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“ Súčasťou uvedenej zmluvy sú v zmysle jej čl. IV bod 3 okrem iného aj OP, v zmysle bodu 1.3.1 a 1.3.2. ktorých banka poskytne úver do výšky úveru spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery hotovostí z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Právo dlžníka na poskytnutie kontokorentného úveru do výšky kontokorentného úveru trvá až do dňa konečnej splatnosti úveru. Ak dlžník pohľadávku banky alebo jej časť splatil a pohľadávka banky je nižšia ako výška úveru, dlžník má právo na opätovné poskytnutie kontokorentného úveru až do výšky rozdielu medzi výškou úveru a pohľadávkou banky; toto právo trvá len počas obdobia podľa predchádzajúcej vety. Zmluvné strany tak uzatvorili zmluvu, ktorú súd kvalifikoval ako zmluvu o úvere podľa § 497 nasl. ObZ, v ktorej si zmluvné strany dohodli tzv. úverový limit (v sume 5.000 Eur) a naopak nestanovili si pevnú (napr. mesačnú) splátku, ako sa mylne nazdával žalovaný. Žalovaný ako dlžník mohol teda úver čerpať až do výšky úverového limitu, nemal uloženú povinnosť v pravidelných intervaloch poskytnuté prostriedky vracať, ale len dohodnutú konečnú splatnosť, do ktorej museli byť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednaným úrokom uhradené.
23. Zmluvu o úvere podľa názoru súdu nemožno právne kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, keď na túto nedopadá ust. § 52 a nasl. OZ, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tu vychádza v prvom rade z predmetu uvedenej zmluvy (čl. 1 Zmluvy o úvere), ktorým je záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovaný) ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000 Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Už v uvedenom predmete je žalovaný označený ako MIKRO podnikateľ a úver mu má byť poskytnutý na jeho prevádzkové potreby a nie na osobnú spotrebu. I v záhlaví uvedenej zmluvy je žalovaný vymedzený obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a údajom, že koná na základe osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory pod č. 3144 zo dňa 1. 1. 2004 a hoci sa v uvedenej zmluve nachádza aj údaj o adrese trvalého pobytu, ako na to poukazoval žalovaný, či jeho dátum narodenia a rodné číslo, z predmetnej zmluvy je úplne zrejmé, že ide len o špecifikáciu fyzickej osoby konajúcej za subjekt, ktorý s poukazom na § 2 ods. 2 písm. c/ ObZ podniká na základe Osvedčenia o zápise do Slovenskej advokátskej komory (viď. slovné spojenie „konajúci ako“). Z čl. 1 Zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že poskytovaný úver sa viaže na účet dlžníka č. 70541320/0900, ktorý bol žalovanému zriadený zmluvou o podnikateľskom účte zo dňa 12. 5. 2014 (na č.l. 20 spisu), čo tiež nenasvedčuje tomu, že by sa v prípade Zmluvy o úvere malo jednať o zmluvu spotrebiteľskú. Uvedený záver nemožno vysloviť ani s poukazom na argumentáciu žalovaného, že v roku 2014 nebol podnikateľom a od roku 2013 mal dokonca pozastavenú aj činnosť ako advokát. Žalovaný totiž jednak svoje tvrdenia nepreukázal a navyše je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, u ktorej je predpoklad znalosti práva a orientácie sa v právnych vzťahoch, do ktorých vstupuje a ktoré uzatvára. Je teda na žalovanom ako na fyzickej osobe s vysokoškolským právnickým vzdelaním, aby správne uviedol údaje týkajúce sa jeho postavenia pri vzniku právneho vzťahu. Je na ňom, či uviedol svoje identifikačné údaje ako fyzickej osoby nepodnikateľa alebo fyzickej osoby podnikateľa. Nemôže byť na ťarchu dodávateľa, ak fyzická osoba úmyselne vystupuje pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ, ktorá sa neskôr pri plnení svojich zmluvných povinností domáha štatútu spotrebiteľa ( rozhodnutie Bundesgerichtshof, VIII ZR 91 04). Pokiaľ sa skutočný účel využitia a osoba konečného užívateľa líši od údajov, ktoré uvedie žalovaný ako účastník zmluvnej strany do zmluvy, nemôže sa následne domáhať zvýšenej ochrany spotrebiteľa na základe ním uvedených údajov nezodpovedajúcich skutočnosti (m. m. rozsudok ESD vo veci C-464/01,
body 51 - 54). Uvedené platí tým skôr, pokiaľ žalovaný v následnom spore zo zmluvy, o ktorej tvrdí, že je spotrebiteľská, poukazuje na nedostatok nejakých jej náležitostí, ktoré ale právna úprava platná v čase jej uzavretia kládla len na zmluvy spotrebiteľské, alebo pokiaľ (rovnako ako v prejednávanom prípade) sa žalovaný z titulu svojho postavenia „spotrebiteľa“ domáha premlčacej doby podľa ustanoví Občianskeho zákonníka, a to po tom, čo takáto premlčacia doba žalobcovi už uplynula. Napokon nie je relevantné ani to, či žalovaný pre pozastavenie živnosti, svoje zdravotné problémy, následnú invaliditu a pod. skutočne peňažné prostriedky na podnikateľskú činnosť použil, alebo ich použil na niečo iné, nakoľko bolo by absurdné, ak by napr. strata živnostenského oprávnenia hoci aj niekoľko dní po uzavretí úverovej zmluvy, ktorá nemá v čase uzavretia charakter zmluvy spotrebiteľskej, získala takýchto charakter spätne, stratou uvedeného živnostenského oprávnenia, čo by zároveň malo za následok iné požiadavky na jednotlivé dojednania tejto zmluvy, ktoré však už boli dojednané skôr. Rovnako to potom platí o práceneschopnosti, či následnej invalidite, na ktorú žalovaný poukazuje. Možno teda uzatvoriť, že predmetná Zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a v tejto súvislosti je potom absolútne irelevantná obrana žalovaného, že neobdržal výzvu, že môže dôjsť k zosplateniu úveru, keď v zmysle § 53 ods. 9 OZ je povinnosť informovať o možnosti zosplatnenia uložená dodávateľovi voči spotrebiteľovi, t.j. existuje len v prípade spotrebiteľskej zmluvy.
24. Pokiaľ sa jedná o aktívnu legitimáciu žalobcu, v konaní bolo preukázané, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019 (na č.l. 83 spisu), ktorým postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) oznámila dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky na žalobcu, bolo dňa 8. 1. 2019 odoslané na adresu K. XX Z. C., s tým, že uvedená zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu (postupcovi) vrátila dňa 14. 1. 2019 s doložkou „adresát je neznámy“. V tejto súvislosti pritom neobstojí argumentácia žalovaného, že v zmluve o podnikateľskom účte, resp. v Zmluve o úvere je žalovaný označený adresou Š.. E. XXX/ XXX, Z. C. a ani argumentácia, že žalovaný už v danom čase nevykonával advokátsku činnosť a na adrese K. sídlo tejto kancelária z tohto dôvodu už nemal. V zmluve o úvere je totiž uvedené miesto podnikania žalovaného ako: K. XX, Z. C.. V prípade ak žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy sídlo svojej kancelárie na uvedenej adrese nemal, bol povinný upozorniť na túto skutočnosť predchodcu žalovaného ešte skôr, ako uvedenú zmluvu uzatvoril. Navyše, ak došlo následne po uzatvorení uvedenej zmluvy k zmene miesta podnikania (sídla jeho advokátskej kancelárie), zaťažovala žalovaného v zmysle čl. 7.5.1. VOP povinnosť bez zbytočného odkladu takúto zmenu adresy banke (predchodcovi žalobcu) oznámiť. Žalovaný pritom v konaní ani len netvrdil, že by si takúto oznamovaciu povinnosť splnil. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade banka ako postupca doručila oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému na adresu K. XX, Z. C., uvedená listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda sa považuje za doručenú. Písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície, ibaže zákon stanoví určitý spôsob doručovania; nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil; rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 14/2011 zo dňa 28.05.2012 alebo sp.zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011). Skutočnosť, že doručovaniu zásielok treba priznať účinky, aj keď sa adresát reálne neoboznámi s jej obsahom, pretože si porušil svoju povinnosť oznámiť druhej zmluvnej strane zmenu adresy, uviedol napríklad aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V 63/2005 zo dňa 30.04.2007. Možno teda uzatvoriť, že nakoľko bolo žalovanému postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, nie je v zmysle § 526 ods. 2 OZ dlžník oprávnený dožadovať na preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Napriek tomu, z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy bola súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, bola táto zmluva spolu s jej prílohou žalovanému doručená dňa 22. 11. 2019 tak, ako to vyplýva z doručenky na č.l. 114 spisu. Preto nie sú dôvodné nie len výhrady žalovaného o tom, že mu nebolo postúpenie pohľadávky oznámené ale ani jeho výhrady o tom, že mu nebola doručená zmluva o postúpení pohľadávky. Ďalej je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že aj oznámenie o tom, že banka je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe, ktoré je súčasťou výzvy zo dňa 12. 9. 2018 (na č.l. 81 spisu), bolo žalovanému podľa doručenky na č.l. 86 spisu dňa 14. 9. 2018 odoslané na adresu K.R. XX, Z. C. a toto oznámenie sa rovnako banke vrátilo s poznámkou „adresát je neznámy“. I pri doručovaní uvedeného oznámenia preto platia závery vyslovené už vyššie, a teda že aj uvedené oznámenie sa dostalo do dispozície žalovaného a z tohto dôvodu je ho potrebné považovať za doručené.
25. Ďalej z obsahu podanej žaloby, z ďalších písomných podaní žalobcu ako aj zo skutkových tvrdení právneho zástupca žalobcu na pojednávaní je úplne zrejmé, že žalobca si v predmetnom spore uplatňuje sumu 3.000 Eur, ktorá predstavuje len istinu poskytnutého úveru. Hoci sa žalovaný v spore bránil,
že žalovaný mal v konaní preukázať koľko žalovaný z titulu poskytnutého úveru mal zaplatiť a koľko skutočne zaplatil, po tom, čo žalobca uvedené skutočnosti v písomnom podaní na č.l. 156 a nasl. oznámil a na preukázanie svojich skutkových tvrdení navyše predložil aj dôkaz (platobnú históriu, z ktorej okrem iného vyplynulo, že banka na pokyn žalovaného realizovala debetné operácie v celkovej sume 13.780,57 EUR, zatiaľ čo úhrady žalovaného predstavujú len 9.322,13 EUR), žalovaný uvedený listinný dôkaz nijako nespochybnil, konkrétnym spôsobom nespochybnil ani skutkové tvrdenia žalovaného o výške čerpania žalovaného a sume, ktorú vrátil, t. j. svoje všeobecné tvrdenie o tom, že pokiaľ mu bol poskytnutý úver, tento aj splatil, žiadnym spôsobom nepreukázal. Len na okraj pritom súd dodáva, že pokiaľ by aj boli na mieste „obavy“ žalovaného o tom, či voči nemu nie sú uplatňované úroky z úrokov a pod., možno uzatvoriť, že pokiaľ v prejednávanom prípade banka (ako právny predchodca žalobcu) realizovala na pokyn žalovaného debetné operácie v celkovej sume 13.780,57 EUR (čo žalovaný hodnoverne nespochybnil), a žalovaný na úhradu pohľadávky z úveru uhradil len sumu 9.322,13 EUR (keď žalovaný nepreukázal, že by uhradil viac), tak aj v prípade, že banka za akéhokoľvek dôvodu mala všetky úhrady žalovaného započítavať na istinu, predstavovala by dlžná suma istiny 4.458,44 Eur, zatiaľ čo žalobca si v konaní uplatňuje len sumu istiny 3.000 Eur. Vzhľadom k uvedenému sú akékoľvek ďalšie úvahy o správnosti úročenia či započítavania bankou, či samotným žalobcom, bezpredmetné.
26. Ako už bolo uvedené vyššie medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 12. 5. 2014 zmluvu o podnikateľskom účte, predmetom ktorej je o. i. Záväzok banky (právneho predchodcu žalobcu) viesť pre žalovaného podnikateľský účet č. XXXXXXXX/XXXX, a na jej základe následne dňa 22. 5. 2014 aj Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bol záväzok banky (predchodcu žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovaný) ako MIKRO podnikateľovi kontokorentný úver vo výške 5.000 Eur na prevádzkové potreby dlžníka a záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Splatnosť úveru bola stanovená na 1 rok odo dňa podpisu úverovej zmluvy (t. j. 22.5.2015), s tým, že podľa III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“, t. j. 22.5.2016. Žalovaný na pojednávaní vzniesol pochybnosti o tom, či banka oznámila alebo neoznámila žalovanému to, že k revolvovaniu daného úveru nedôjde, a z tohto dôvodu mal za to, že konečná splatnosť úveru nastala už 22.5.2015. Súd pritom v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s listinou zo dňa 23. 1. 2017 označenou ako výpoveď zmluvy, v ktorej je uvedené, že za základe uvedenej listiny banka (predchodca žalobcu) vypovedá Zmluvu, na základe ktorej banka žalovanému poskytla povolené prečerpanie k účtu č. A. a zároveň týmto listom vyhlásila mimoriadnu splatnosť Povoleného prečerpania. Pokiaľ sa jedná o zmluvný vzťah, ku ktorému sa táto výpoveď a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vzťahuje, súd sa prikláňa k názoru, že sa jedná o vzťah založený Zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 22. 5. 2014. Súd pritom vychádza v prvom rade z platobnej histórie na č.l. 159 spisu, v ktorej prvom riadku sa s dátumom 22. 5. 2014 uvádza „podpis zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte“ a č. účtu XXXXXXXXXX, čo je číslo účtu, ktorý bol založený zmluvou o podnikateľskom účte uzatvorenou dňa 12. 5. 2014, ku ktorému však bola dňa 22. 5. 2014 uzatvorená nie zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania, ale Zmluva o úvere, na základe ktorého bol poskytnutý žalovanému úver kontokorentný. Správnosti uvedeného názoru nasvedčuje i značná podobnosť bankového produktu „povolené prečerpanie“ s bankovým produktom „kontokorentný úver“ v tom, že v prípade oboch produktov je ich pojmovým znakom to, že táto služba sa zriaďuje k bežnému bankovému účtu a poskytuje klientovi banky možnosť čerpať z účtu peniaze aj v prípade, že na účte nemá dostatočnú hotovosť. Podľa názoru súdu tak v prípade uvedenej listiny banka len nesprávne uviedla, že sa jedná o výpoveď a mimoriadnu splatnosť „zmluvy, na základe ktorej banka žalovanému poskytla povolené prečerpanie k účtu č. A.“, ale v skutočnosti sa malo jednať o výpoveď a mimoriadnu splatnosť Zmluvy o úvere. V prípade správnosti uvedeného záveru však uvedenú výpoveď/mimoriadnu splatnosť nemožno považovať za platnú, a to z toho dôvodu, že na Základe zmluvy o úvere nastala už splatnosť úveru dňa 22. 5. 2016 (prípadne zohľadňujúc argumentáciu žalovaného dokonca už dňa 22. 5. 2015). Nie je pritom možné vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru listinou zo dňa 23. 1. 2017, keď úver sa už stal splatným skôr. Napokon, ak by sa aj uvedená listina spôsobujúca výpoveď zmluvy, či mimoriadnu splatnosť vzťahovala skutočne nie na Zmluvu o úvere, ale na povolené prečerpanie poskytnuté žalovanému na základe nejakej inej zmluvy, i v takomto prípade by bola listina vypovedajúca zmluvu o povolenom prečerpaní, či oznamujúca zosplatnenie povoleného prečerpania pre prejednávaný prípad irelevantná.
27. Pri riešení otázky vznesenej námietky premlčania, ktorej vyriešenie závisí od otázky kedy nastala splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere, súd vychádzal z obsahu Zmluvy o úvere, v zmysle ktorej bola splatnosť úveru stanovená na 1 rok odo dňa podpisu úverovej zmluvy (t. j. 22.5.2015), stým, že podľa III ods. 2 predmetnej zmluvy „ak v lehote najmenej 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti Úveru Banka neoznámi Dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu Kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti úveru revolvuje. Po revolvovaní je Konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania.“, t. j. 22.5.2016. Žalovaný takto vymedzenú splatnosť úveru nespochybnil po tom, ako mu bola uvedená Zmluva o úvere doručená s možnosťou vyjadriť sa k nej (a k písomné podaniu žalobcu) v lehote do 15 dní, a presvedčivo tak neurobil ani na pojednávaní, keď uviedol len toľko, že je sporné, či banka oznámila alebo neoznámila žalovanému to, že k revolvovaniu daného úveru nedôjde s tým, že žalovaný nemal vedomosť o tom, či to banka spravila, a to z toho dôvodu, že sa na adrese K. XX, Z.Ľ. C. nezdržiaval. Žalovaný tak ani jednoznačne netvrdil, že mu banka oznámila, že k revolvovaniu kontokorentného úveru nedôjde (čo by malo za následok , že nedošlo ani k posunutiu splatností úveru na 22.5.2016), ale len pripustil, že sa to mohlo stať. Na druhej strane žalobca jednoznačne uviedol, že banka (jeho právny predchodca) žiadne takéto oznámenie neurobila. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že uvedená argumentácia žalovaného je len účelová a jej jediným cieľom je oddialiť konečné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný totiž mal a mohol uvedenú argumentáciu predniesť v čase, keď ho súd na vyjadrenie sa k Zmluve o úvere a k písomnému podaniu žalovaného vyzval, a na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, čo by súdu umožnilo prípadne dokazovanie doplniť do nariadeného pojednávania, dôkazy na pojednávaní vykonať a vo veci rozhodnúť na jedinom pojednávaní, a na druhej strane len samotné pripustenie možnosti, že skutkový stav mohol byť iný (ale aj totožný), ako uvádza žalobca, na jeho spochybnenie nestačí. V opačnom prípade by totiž žalovanému pred ukončením pojednávania stačilo poukázať napr. na to, že dlh mohol zaniknúť aj započítaním s tým, že na ďalšie pojednávanie súdu predloží svoj započítací prejav, že dlh uhradil, ale až na ďalšie pojednávanie prinesie bankový výpis preukazujúci túto skutočnosť, a podobne. Pripustenie uvedeného typu argumentácie by potom znamenalo rezignáciu súdu na to, že ochrana porušených alebo ohrozených práv, či právnych záujmov, má byť účinná a že súd má v konaní postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a z tohto dôvodu predchádzať zbytočným prieťahom. Správnosť o účelovosti argumentácie žalovaného a o jeho snahe konečné rozhodnutie vo veci len oddialiť je podľa názoru súdu zreteľná už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom právny zástupca žalovaného o. i. uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je ani súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom, hoci už v ďalšej vete uvádza, že žalobcom nebol predložený originál resp. overená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky v takej podobe a forme aby súd to mohol uznať za hodnoverný dôkaz spolu s prílohou a v nasledujúcej vete tiež to, že žalobcom predloženú fotokópiu prílohy možno vyhotoviť dodatočne a účelovo pomocou technických prostriedkov (nehovoriac o tom, že z doručenky na č.l. 114 spisu jednoznačne vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky spolu s prílohou žalovanému doručená bola). Napokon relevanciu nemožno priznať ani argumentácii žalovaného o tom, že podľa čl. 5.6.1 OP je dlžník povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, že z čl. 5.6.5 OP vyplýva, že ak dlžník pohľadávku banky ku dňu konečnej splatnosti úveru nesplatí, banka a dlžník sa môžu dohodnúť na transformácii nepovoleného prečerpania na splátkový úver a že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je daná pohľadávka špecifikovaná ako pohľadávka s nepovoleného debetu na účte. Z ustanovenia čl. 5.6.5 OP totiž vyplýva, že ak dlžnik pohľadávku banky ku dňu konečnej splatnosti (kontokorentného) úveru nesplatí, banka a dlžník sa môžu dohodnúť na transformácii Nepovoleného prečerpania na Splátkový úver. Podľa čl. 5.6.4. OP nepovolené prečerpanie vzniká vtedy, ak výška úveru ku dňu splatnosti nepostačuje na úhradu úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov banky spojených s úverom a banka zároveň využije svoje právo zaťažiť účet dlžníka i nad rozsah výšky úveru. V konaní však žiadna zo strán ani len netvrdila, že by výška (kontokorentného) úveru ku dňu jeho splatnosti nepostačovala na úhradu úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov banky spojených s úverom a zároveň, že by banka využila svoje právo zaťažiť účet dlžníka i nad rozsah výšky úveru. Žiadna zo strán sporu teda v konaní ani len netvrdila existenciu podmienok, ktorých splnenie k vzniku nepovoleného prečerpania mohlo (ale aj nemuselo) vyústiť. Navyše vo svetle vykonaného dokazovania ani „názov produktu“, ktorý je v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok uvedený ako „pohľadávka s nepovoleného debetu na účte“ jednoznačne nepreukazuje, že sa na žalobcu postupovala pohľadávka z nepovoleného prečerpania (a nie pohľadávka z úveru), keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že hoci právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 22.5.2014 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere k účtu, z prvého riadku platobnej histórie k uvedenému účtu jednoznačne vyplýva s dátumom 22. 5. 2014 záznam „podpis zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte“. Samotné označenie
postupovanej pohľadávky ako pohľadávka z nepovoleného prečerpania teda ešte nepreukazuje, že pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená, je pohľadávkou z nepovoleného prečerpania.
28. S poukazom na § 392 ods. 1 veta prvá ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). V prejednávanom prípade tak premlčacia doba začala plynúť dňa 22.5.2016 a podľa § 397 ObZ uplynula dňa 22. 5. 2020. Žalobca podal žalobu na súd dňa 22.10.2019, t. j. včas. Vzhľadom k uvedenému súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalovanú istinu 3 000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000,- Eur od 18.12.2018 do zaplatenia (žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t. j. dňa 23.5.2016 a v Zmluve o úvere bola dohodnutá výška úroku z omeškania 10 %; súd však bol zároveň podanou žalobou viazaný a v nej si žalobca uplatňoval len úrok v omeškania v sume 5 % ročne a s počiatkom až od 18.12.2018).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči v spore neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.