Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-26-2024.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/26/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/XX, D. E., zastúpeného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanej: D. F., nar. XX. XX. XXXX, G. X, H. - E. I. J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/103/2022 - 145 zo dňa 4. októbra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. 4 vo vchode č. 1 na poschodí č. 2 umiestnenom v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7130/55271 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 7130/55271, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX evidovaného pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Zlaté Moravce (výrok I.). Výrokom II. prikázal byt č. 4 vo vchode č. 1 na poschodí č. 2 umiestnenom v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7130/55271 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 7130/55271 do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a III. výrokom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej primeranú náhradu v celkovej výške 4.018,75 eur. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Považoval za nesporné, že dvojizbový byt, ktorý bol predmetom konania, reálne deliteľný nie je, nie je možné vytvoriť z neho dve samostatné časti a tieto rozdeliť medzi strany sporu. V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním celej veci (bytu) do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov, žalobcovi. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu (podiel 15/16-in) a zároveň je osobou, ktorá predmetný
byt užíva, teda v byte žije. Takéto usporiadanie vzťahov medzi stranami považoval za logické a účelné. Súd nezistil žiadnu prekážku, nijaký dôvod, ktorý by mu bránil podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať práve uvedeným spôsobom. Súd nezistil ani nijaké dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu neumožňovali prikázať celú nehnuteľnosť výlučne žalobcovi. Týmto dôvodom nie je vysoký vek žalobcu, ako uvádzala žalovaná vo vyjadrení k žalobe. Nadobudnutím výlučného vlastníctva k bytu sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto bytu posilní, nie naopak. Tvrdenia žalovanej o nesamostatnosti žalobcu v rozhodovaní, či záujme tretích osôb usilujúcich o získanie kontroly nad bytom a možnej strate bytu v neprospech žalobcu, ktoré žalovaná tiež počas konania uvádzala, preukázané neboli.
4. Pretože spoluvlastnícky podiel žalovanej súd prikázal žalobcovi, zaviazal žalobcu na vyplatenie primeranej náhrady žalovanej. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva bol príslušný podiel všeobecnej ceny veci (R 43/1997). Podľa tohto rozhodnutia musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeraná náhrada za vec tak v sebe zahŕňa, okrem iného, aj záujem o ňu, t. j. dopyt a ponuku v danom mieste a čase. V súlade s ustálenou súdnou praxou tak primeranú náhradu predstavuje príslušný podiel všeobecnej ceny veci, hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.
5. Zo znaleckého posudku č. 159/2023 zo dňa 14. 08. 2023 znalca Ing. Petra Števulu vyplynulo ohodnotenie celej nehnuteľnosti, teda bytu č. 4 na 2. p. bytového domu s. č. XXXX v D. E., ku ktorému patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7130/55271 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemku – parcele registra C parc. č. XXXX/X sumou vo výške 64.300,- eur. Spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 1/16-iny má hodnotu 4.018,75 eur.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že nezohľadnil pri svojom rozhodovaní inzeráty realitných kancelárií ponúkajúcich predaj, resp. kúpu nehnuteľností v lokalite Zlaté Moravce ktoré predkladala žalovaná z dôvodu, že sú značne neurčité a nemajú nijakú vypovedaciu hodnotu o ich predmete v porovnaní s predmetom prejednávaného sporu. Z dvoch ponúk na predaj nehnuteľnosti je už na prvý pohľad zrejmé, že sa týkali nehnuteľností podstatne novších a zrekonštruovaných v porovnaní s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom konania, čo má významný vplyv na stanovenie ich hodnoty. Pretože znalecký posudok č. 159/2023 znalca Ing. Petra Števulu sa týkal konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, a tento ani nebol stranami sporu spochybnený, súd vyrovnací podiel pre žalovanú určil vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti určenej v zmysle tohto znaleckého posudku.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu nepriznal ani jednej sporovej strane z dôvodu, že ich náhradu žalobca ani žalovaná nežiadali. Pokiaľ išlo o spôsob vyporiadania, súd síce žalobe vyhovel, náhradu za vyrovnací podiel pre žalovanú však určil v podstatne vyššej sume, ako žalobca v žalobe navrhoval. Toto v procesnom vyjadrení znamená čiastočný úspech na strane žalovanej.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a nevykonal výsluch žalobcu, lebo mu to pokročilá starecká demencia neumožnila a nie je jasné, v záujme koho bola podaná žaloba a ako môže konečný verdikt, a to zaplatenie primeranej náhrady žalovanej prostredníctvom exekučného konania byť v záujme žalovanej. Prezentovala názor, že zrušenie podielového vlastníctva nie je v záujme ani jednej strany a v prípade žalovanej sa jedná o zásah do majetkového vlastníctva, pretože vyplatenie primeranej náhrady normálnou cestou, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, nie je možné v prípadnom exekučnom konaní. V závere uviedla, že rozhodnutím o zrušení podielového vlastníctva nemôžu byť poškodené vlastnícke práva, ale môže ísť len o zmenu formy vlastníctva. Nesúhlasila so spôsobom vysporiadania, ktoré ju núti viesť exekučné konanie proti blízkej osobe so zdravotnými ťažkosťami.
9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03. 11. 2023 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila odvolanie tak, že uvedie, v akom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2023 napáda, čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh).
10. Žalovaná na výzvu súdu reagovala podaním zo dňa 05. 12. 2023, v ktorom uviedla, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a domáha sa zamietnutia žiadosti o zrušenie podielového vlastníctva. Uviedla, že v priebehu konania vyšlo najavo, že žalobca si neuvedomuje podstatu žaloby a nebude vedieť uhradiť žalovanej finančnú náhradu, v rozhodnutí navrhované exekučné konanie by vzhľadom na vysoký vek neviedlo k vymoženiu dlžnej čiastky a navýšili by sa aj trovy exekučného konania a v konečnom dôsledku by žalovaná stratila vlastnícke právo bez náhrady, čo je neprijateľné pre obidve strany a ako výsledok zrušenia spoluvlastníctva neakceptovateľné.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách v ust. § 379 až § 381 CSP a postupom podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ - h/ CSP. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody je možné meniť a dopĺňať do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej neobsahovalo žiadny z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení CSP, pričom súd zdôrazňuje, že v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá CSP, súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Nebolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať odvolateľku – žalovanú na uvedenie odvolacích dôvodov. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná namietala porušenie jej vlastníckych práv tým, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a zrušil podielové spoluvlastníctvo, pričom vyslovila obavu, že vzhľadom na vek žalobcu jej finančná náhrada nebude uhradená. Okrem toho namietala, že súd nevyhovel jej návrhu a nevykonal výsluch žalobcu z dôvodu, že mu to pokročilá starecká demencia neumožnila. Podľa obsahu podaného odvolania teda je možné ustáliť, že odvolacím dôvodom mal byť nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní, t. j. procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že strana sporu je sama zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva - a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom prípade jej hrozí strata sporu. K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím. Strana sporu, ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené, a to lehotou na podanie odvolania. V zmysle platnej judikatúry, pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred
rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP. V súdenej veci však odvolací súd vyvodil z obsahu podaného odvolania tak, ako je uvedené vyššie, odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým znemožnil, aby strana uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd odvolanie neodmietol, ale ho prejednal v intenciách, ako ich odvodil z odvolania, ktoré subsumoval pod odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1, písm. b/ CSP. Takýto postup je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 8. novembra 2023 vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia, podľa ktorého: „Veľký senát k uvedenému udáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania....“
16. V odvolaní žalovaná namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal stranou navrhnuté dôkazy a nevykonal výsluch žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na 03. 04. 2023. Na pojednávaní sa osobne zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a zástupca žalovanej - J. F., ktorého žalovaná splnomocnila na jej zastupovanie na pojednávaní. V závere zápisnice z pojednávania zo dňa 03. 04. 2023 sa uvádza, že na dotaz súdu, či žalovaná navrhuje výsluch strán sporu, zástupca žalovanej uviedol, že by to bolo zbytočné, aby žalobca prišiel na súd, netrval na jeho výsluchu. Trval na znaleckom dokazovaní ocenením nehnuteľnosti. Následne bol do konania pribratý znalec Ing. Peter Števula. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 159/2023 zo dňa 14. 08. 2023, ktorým bola stanovená hodnota nehnuteľnosti na sumu 64.300,- eur, teda finančná náhrada za podiel spoluvlastníctva žalovanej 1/16-tina predstavuje sumu 4.018,75 eur, ktorú súd zaviazal uhradiť žalobcovi. Žalobca spolu s vyjadrením zo dňa 18. 09. 2023 k znaleckému posudku predložil súdu i potvrdenie banky (365bank) preukazujúci, že žalobca na svojom účte disponuje zostatkom vo výške 4.020,- eur, t. j. preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Za tejto dôkaznej situácie potom odvolací súd musel konštatovať, že námietky, ktoré tvoria obsah podaného odvolania žalovanej na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, sú nedôvodné. Zástupca žalovanej, ktorého si sama žalovaná zvolila a udelila mu plnú moc na jej zastupovanie na pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa vyjadril tak, že netrvá na výsluchu žalobcu. Súd teda nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, ani žalovanej, keďže takýto návrh na vykonanie dokazovania nebol podaný žiadnou zo strán sporu. Žalovaná však následne po rozhodnutí vydanom súdom prvej inštancie nemôže úspešne namietať nevykonanie dôkazu, ktorý sama nenavrhla, dokonca na dotaz súdu prvej inštancie jej zástupca výslovne uviedol, že na takomto dôkaze netrvajú.
17. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaná nedôvodne namieta, že jej postupom súdu prvej inštancie bola znemožnená realizácia jej procesných práv, k čomu zdôrazňuje, že výkon práv jednej sporovej strany nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
18. Možno teda naproti námietkam žalovanej uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pretože vo svojom odvolaní žalovaná neuviedla také skutočností, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov voči žalovanej, nakoľko ich žalobca ani nežiadal a zo spisu nevyplýva, že by žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti s podaným odvolaním žalovanej. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi odvolanie podané žalovanou zrejme z dôvodu, že ho v zmysle výzvy súdu prvej inštancie žalovaná nedoplnila a odvolanie neobsahovalo ani odvolacie dôvody. Napriek tomu však odvolací súd vzhľadom na to, že z odvolania žalovanej vyplývalo, že napáda procesný postup súdu prvej inštancie (nevykonanie navrhnutých dôkazov), preskúmal z hľadiska dodržania procesného postupu súdu prvej inštancie jeho rozhodnutie, avšak z hľadiska procesnej ekonómie nevrátil spis súdu prvej inštancie na doručovanie odvolania, nakoľko z jeho obsahu sa dá usúdiť, že neobsahovalo žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca v priebehu konania nebol vyjadroval. Bude však potrebné spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu pre úplnosť doručiť žalobcovi aj podané odvolanie žalovanej, spolu s jeho doplnením.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).