Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-37-2020.pdf
PDF · 153.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:47 234 547 proti žalovanému : O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. D. W. XX/XX, XXX XX S. U. o zaplatenie 1.222,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.097,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.097,-eur od 16.03.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 17,44 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.04.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.222,27 eur, spolu s úrokom vo výške 18 % ročne zo sumy 1.097,-eur od 04.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.202,27 eur od 04.01.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 19.06.2017 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.097,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok po 33,92 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.07.2017. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam neuhradil doposiaľ z dlžnej sumy nič a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 03.01.2018 vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina vo výške spolu 1.222,27 eur pozostáva z dlžnej úverovej istiny vo výške 1.097,-eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 95,07 eur, z dlžného poistného vo výške 10,20 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 18 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 1.097,-
eur od 04.01.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.202,27 eur od 04.01.2018 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovaného a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení. Dňa 12.08.2020 žalobca ako dôkaz predložil aj potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 26.06.2020 písomne nevyjadril.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 09.09.2020 na ktoré sa právny zástupca žalobcu ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanému predvolanie na pojednávanie doručované bolo v súlade s ust.§ 106 ods.1 písm.a/ CSP na adresu trvalého pobytu zapísanú v registri obyvateľov SR (D. W. XX/XX, S. U.), keďže inú adresu na doručovanie súdu neoznámil, pričom na tejto adrese si aj žalobu riadne prevzal. Predvolanie sa vrátilo súdu ako nedoručené s tým, že žalovaný si zásielku s ním neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie sa tak žalovanému v zmysle § 111 ods.3 CSP v spojení s § 31a ods.10 zákona č.305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za doručené dňom 02.09.2020. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal, k veci sa nevyjadril. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení žalobca (banka) a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru označeného ako FOTO, AUDIO, VIDEO ktorého cena bola 1.097,-eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi nehradil nič, na celú kúpnu cenu tovaru bol mu poskytnutý úver, ktorého výška tak bola 1.097,-eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 48 mesačnými splátkami vo výške 33,92 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 1.546,56 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 19,55 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 9,81 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 18 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.07.2017, konečná splatnosť úveru dňa 15.06.2021 a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený balík poistenia: komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie (5,29 %)“. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Poprade dňa 19.06.2017.
8. Žalobca na dôkaz predložil tiež prehľad splátok a výpis z úverového účtu žalovaného v ktorom je uvedené, že k vyplateniu úveru vo výške 1.097 eur došlo dňa 19.06.2017 a že prvá splátka vo výške 33,92 eur bola žalovanému predpísaná k zaplateniu dňa 15.07.2017.
9. Z uvedeného výpisu súd zistil, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru nebola žalovaným zaplatená žiadna suma, čo žalovaný v priebehu sporu nespochybnil.
10. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 30.01.2018 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru žalobca žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 03.01.2018 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.222,27 eur s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 1.097,-eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 105,27 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,-eur. Žalobca tvrdí, že zo sumy 1.222,27 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o úvere neuhradil žalovaný ani po zosplatnení úveru doposiaľ nič.
11. Žalobca na dôkaz predložil aj potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov ktoré potvrdzuje, že žalovanému bola titulom úveru poskytnutá dňa 19.06.2017 suma 1.097,-eur a že na úverový účet nebola pripísaná žiadna úhrada od žalovaného.
12. Žalovaný, ktorému žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel s ním úverovú zmluvu, že boli mu riadne poskytnuté prostriedky vo výške 1.097,-eur a že žalovaný doposiaľ z nich nezaplatil žalobcovi nič súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné.
13. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého právnym žalobcom ako bankou- právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na kúpu spotrebného tovaru je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b) zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.06.2017 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170601> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
15. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
16. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
18. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170601> a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601>
19. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
23. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 19.06.2017 a predložením potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a výpisu z úverového účtu žalovaného, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.097,-eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov zo zmluvy neuhradil doposiaľ nič. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j.1.097,-eur. A keďže zo sumy 1.097,-eur žalovaný doposiaľ nevrátil žalobcovi nič, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia sumy 1.097,-eur a úroku z omeškania z tejto nevrátenej úverovej istiny, ktorý však súd priznal žalobcovi až od 16.03.2020, lebo nemal preukázané platné mimoriadne zosplatnenie úveru žalobcom.
24. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa najskôr otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že premlčané nie je.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Nakoľko úverová zmluva uzavretá bola stranami dňa 19.06.2017 a žaloba bola súdu doručená dňa 15.04.2020, teda do troch rokov po uzavretí samotnej zmluvy, je absolútne zrejmé, že ani jedna splátka úveru splatná po uzavretí zmluvy nemôže byť premlčaná, žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je.
27. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej
zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm. k) aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm.l) ZoSÚ patrí tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
28. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke k zaplateniu, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
29. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zákon teda rozlišuje, upravuje a sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postihuje tak prípad, keď RPMN v zmluve uvedená nie je vôbec (§ 11 ods.1 písm. b/) ako aj prípad, keď údaj o RPMN síce v zmluve uvedený je, ale nesprávne v neprospech spotrebiteľa ( § 11 ods.1 písm.d/). Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má tu podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len jej podpísaním, resp. nepodpísaním. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa. Údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru.
30. V zmysle § 9 odst. 2 písm.k/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Tu ale veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j. 1.546,56 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade až o 81,60 eur (nakoľko pri výške splátky 33,92 eur x 48 mesiacov je skutočná celkovo splatná suma 1.628,16 eur), čo je pri danej výške a splatnosti úveru podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
31. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 81,60 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj ( celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 1.546,56 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 1.628,16 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok.
32. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. I keby spotrebiteľ nebol nútený pristúpiť k poisteniu, podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods.1 OZ. V zmluve je uvedené, že poplatok za poistenie je 5,29 %, nie je však zrejmé z čoho, či z celkovej výšky úveru, či z výšky splátky a podobne. Ak to malo byť 5,29 % z výšky mesačnej splátky, tak potom mala byť táto mesačná splátka (v čistej výške bez poistenia) v zmluve uvedená, lebo inak je vyjadrenie tak výšky poistného, ako aj výšky mesačnej splátky v zmluve zmätočné. Podľa predpisu splátok na rube čl. 13 spisu bolo žalovanému predpisované poistné vo výške 1,70 eur mesačne. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd ďalej opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.
33. Pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uviesť jednak samotnú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak by sme však vychádzali z údajov uvedených tu v zmluve, teda že pri výške úveru 1.097,-eur je uvedená výška mesačnej splátky 33,92 eur, tak potom pri takýchto vstupných údajoch správna výška RPMN je 22,59 % a nie v zmluve uvedených
19,55 %. V zmluve uvedenej výške RPMN 19,55 % by cca zodpovedala výška mesačnej splátky 32,22 eur, teda bez poistenia, avšak takáto výška mesačnej splátky v zmluve nikde nie je uvedená (hoci aj správna výška mesačnej splátky je náležitosť zmluvy ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru).
34. Náležitosti vyžadované zákonom tak nie sú dodržané, lebo veriteľ v zmluve uviedol len výšku splátky s poistením, avšak bez uvedenia (vyčíslenia konkrétnou sumou) samotnej výšky poistného, ktoré vyjadril len percentom, avšak neuviedol z čoho je to percento, pričom javí sa, že malo to byť percento z čistej mesačnej splátky bez poistenia, ktorá ale v zmluve vôbec uvedená (vyčíslená) nie je, pričom RPMN a aj celkovo splatná suma počítaná bola práve z takej splátky, ktorá tam nie je uvedená. Takýmto spôsobom vyjadrené náležitosti zmluvy nenapĺňajú požiadavku zákona, ktorého účelom je zrozumiteľne, prehľadne a jasne spotrebiteľa informovať o parametroch úveru bez potreby zložitých odvodzovaní a matematických prepočtov.
35. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) a d) zákona považuje úver žalovanému vo výške 1.097,-eur za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. k/ a l/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
36. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej splatnej čiastke v zmluve o úvere odporuje realite túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nesprávne uvedený údaj o výške splátky, RPMN a celkovo splatnej sume, či predpokladoch na výpočet RPMN nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
37. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a súd z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1097,-eur z ktorých vrátené nebolo nič, žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie sumy 1.097,-eur. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 1.097,-eur žalobcovi do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Nespochybnil to ani samotný žalovaný, ktorému žaloba spolu s prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 1.097,-eur súd žalobe vyhovel.
38. Čo do uplatňovanej istiny nad sumu 1.097,-súd žalobu zamietol. Nepriznal teda úroky vo výške 95,07 eur pre bezúročnosť úveru. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úroku aj ďalšie nároky, ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 10,20 eur“ a „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 20 eur“. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 10,20 eur z titulu „poistného“ nepriznal. Súd už navyše uviedol, že dohodnutie výšky poistného v zmluve ako 5,29 % nevedno z čoho je neurčité, nezakladá nárok na poistné.
39. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ žalobca ničím nepreukázal, pričom ich výška je uvedená len vo výpise z úverového účtu.
40. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
41. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
42. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by mohli byť napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovanému a podobne. Javí sa, že tieto náklady vyčíslil len paušálne. Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ust.§369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods.2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.
43. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena čo do preukázania základu a výšky daných nákladov tieto žalobcovi nebolo možné priznať.
44. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
48. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 04.01.2018 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úver dňa 03.01.2018 mal zosplatniť, o čom žalovaného mal informovať listom zo dňa 30.01.2018 ( čl.14 spisu).
50. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu tohto úveru zaplatiť najneskôr dňa 03.01.2018 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 04.01.2018 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané. Ako už bolo uvedené, v danom prípade jednalo sa o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalobca nepredložil súdu dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V žalobe neuviedol, žeby žalovaného takto pred zosplatnením úveru upozornil, neuviedol kedy a ako sa tak prípadne malo stať, pre úplnú absenciu skutkového tvrdenia nebolo možné vychádzať ani z jeho nepopretia žalovaným.
51. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 1.097 eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach a výška mesačnej splátky bola v zmluve uvedená v sume 33,92 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 33 splátkach (1.097 eur : 33,92 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 33 mesiacoch dňa 15.03.2020 (splácanie malo byť k 15 dňu v mesiaci). Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 16.03.2020 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny vo výške 1.097,-eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 1.097,-eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.097,-eur od 16.03.2020 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 16.03.2020.
52. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Žalovanému bola žaloba riadne doručená ešte dňa 26.06.2020, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Uvedené žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania)
nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
54. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
55. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.
56. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 1.913,83 eur (1.222,27 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 530,16 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok 18 % ročne zo sumy 1.097 eur od 04.01.2018+ 161,40 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.202,27 eur od 04.01.2018).
57. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 1.123,74 eur (1.097 eur ako prisúdená istina + 26,74 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.097 eur od 16.03.2020).
58. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 58,72 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 41,28 %.
59. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 41,28 % od úspechu žalobcu v rozsahu 58,72 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,44 %.
60. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 17,44 %.
61. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods.2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.