Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-49-2017.pdf
PDF · 131.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. M.. B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, 3. M.. N. V., rod. M., nar. XX.X.XXXX, 4. L. W., rod. W., nar. X.XX.XXXX, 5. Z. W., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, 6. Y. A., rod. A., nar. X.XX.XXXX, 7. Q. A., rod. C., nar. X.X.XXXX, 8. T. Y., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, 9. M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, 10. M.. B. C., rod. C., nar. X.X.XXXX, a 11. T.. Q.. V. C., rod. K., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom A.. Š. XXXX/X, O., žalobcovia v 4. a v 5. rade zastúpení právnym zástupcom: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36735311, proti žalovaným: 1. Piešťanské stavebné bytové družstvo, so sídlom Ružová 8, Piešťany, IČO: 00678953, zastúpeného právnym zástupcom: RS legal s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36864358, a 2. Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP č. 3, Piešťany, IČO: 00612031, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 4. a v 5. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade z a s t a v u j e .
II. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až v 3. rade, v 6. až v 11. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným proti žalobcom v 1. až v 11. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 4.9.2017, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 4.9.2017, sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) v liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie O. ako pozemok parcelné č. XXX/X o výmere 838 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade.
2. Žalobný nárok odvodzovali žalobcovia od ich spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre okres O. (pozn. zrejme aj pre kat. úz. O.) ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, a to ako pozemok s parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, na ktorom je postavený bytový dom (pozn. súpisné) č. XXXX, a ako pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 470 m2, ako priľahlý pozemok k bytovému domu. Bezprostredne s týmito pozemkami a bytovým domom susedí pozemok, ktorého sú žalobcovia držiteľmi a užívateľmi, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre okres a kat. úz. O. ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, a to ako pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2, podľa stavu v KN vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Zápis vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k pozemku
s parc. č. XXX/X v kat. úz. O. považujú žalobcovia za mylný, odporujúci právnemu stavu, pretože zastávali názor, že jeho skutočným vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k predmetnému pozemku odvodzovali od jeho právneho nástupníctva už zaniknutého Stavebného bytového družstva občanov v Piešťanoch, ktoré malo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe Hospodárskej zmluvy č. HZ XX/XXXX uzavretej dňa 27.6.1977 v Piešťanoch medzi Čsl. štátom, zastúpeným Mestským národným výborom (ďalej aj ako len „MsNV“) v Piešťanoch ako odovzdávajúcim a Stavebným bytovým družstvom občanov v Piešťanoch ako preberajúcim, predmetom ktorej zmluvy bolo odovzdanie národného majetku do trvalého užívania bezplatne pre výstavbu 6 b. j., vrátane pozemku s parc. č. 37/7 o výmere 1541 m2. Časti pozemku s parc. č. 37/7 pred ZMVM, zodpovedá pozemok so súčasným s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 838 m2. Žalobcovia majú za to, že ich držba a užívane pozemku trvá od začatia užívania bytov v bytovom dome na ul. A.. Š. v O., a s prihliadnutím na všetky okolnosti, ide o držbu oprávnenú. Hospodárska zmluva bola evidentne uzavretá podľa § 70 zákona č. 37/1971 Zb. Hospodárskeho zákonníka a podľa § 10 ods. 4 vyhlášky č. 156/1975 Zb., z čoho je zrejmé, že táto zmluva založila právo trvalého užívania k pozemku. Predmetná hospodárska zmluva nebola doposiaľ zrušená, je stále platná a účinná, pričom na predmetný právny vzťah treba aplikovať právne predpisy prijaté po významných spoločensko-politických zmenách v roku 1989, čím tento právny vzťah nezanikol, a prešiel len transformáciou. Žalobcovia boli názoru, že z ust. § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. je zrejmé, že predmetný pozemok, ako predmet hospodárskej zmluvy, neprešiel dňom účinnosti tohto zákona, t. j. dňom 1.5.1991, ex lege (zo zákona) do vlastníctva žalovaného v 2. rade, pretože vlastníctvom obcí sa nestal nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a. Ďalej odkázali na ust. § 18 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, ktoré rozdelilo spôsob inštitútu trvalého užívania do troch skupín, a to a) na výrobné a spotrebné družstvá, občianske združenia ako právni nástupcovia spoločenských organizácií pôvodne združených v Národnom fronte, b) na telovýchovné jednoty a c) na bytové družstvá. Z tohto dôvodu žalobcovia zastávali názor, že na transformáciu právneho vzťahu trvalého užívania, predmetom ktorého bol predmetný pozemok, v nadväznosti na § 18 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., je nutné aplikovať § 23 ods. 2 a 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa zákona č. 182/1993 Z. z., trvalé užívanie pozemku, ako pozemku v tom čase priľahlého, sa zmenilo k 1.9.1993 na vlastníctvo žalovaného v 1. rade, ktorý bol povinný následne previesť pozemok do vlastníctva vlastníkov bytov bezodplatne podľa § 23 ods. 2 a 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný v 1. rade si doposiaľ nesplnil zákonnú povinnosť bezodplatne previesť predmetný pozemok do vlastníctva žalobcov, ktorí sú vlastníkmi bytov v bytovom dome postavenom na pozemku, susediacom s vtedajším priľahlým pozemkom, súčasťou ktorého je predmetný pozemok. Tejto situácie je si žalovaný v 2. rade vedomý, ktorý bez dohody a bez súhlasu žalobcov prejavil vôľu prenechať časť pozemku do užívania iným osobám, konkrétne vlastníkom susediacej bytovky na základe ich písomnej žiadosti, čomu nasvedčuje aj uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany č. 113/2017/A, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo nájom časti pozemku cca o výmere 518 m2 z predmetného pozemku v prospech žalobcov a súčasne nájom časti pozemku cca o výmere 184 m2 z predmetného pozemku v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome O. O. č. XXXX uvedených v žiadosti za účelom vytvorenia detského ihriska, lavičiek, pieskoviska, zatrávnenej plochy pre potreby vlastníkov bytov v bytovom dome č. XXXX s tým, že rozsah výmery bude v prípade schválenia mestským zastupiteľstvom upresnený geometrickým plánom (ďalej aj ako len „GP“) a s podmienkou umožnenia bezplatného užívania predmetu nájmu v súlade s účelom zmluvy aj obyvateľmi bytového domu A.. Š. súp. č. XXXX. K podpisu zmlúv realizujúcich predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva zo strany primátora mesta ako štatutárneho orgánu žalovaného v 2. rade podľa zákona č. 369/1990 Zb. však nedošlo.
3. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že nie je právne prípustné, aby žalovaný v 2. rade ako nevlastník predmetného pozemku prenechával do nájmu pozemok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom prenechanie do nájmu je neprípustné aj z dôvodu dlhodobej a nerušenej držby žalobcov, ktorá požíva právnu ochranu. Naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom predmetného pozemku je žalovaný v 1. rade, žalobcovia odvodzovali skutočnosťou, že bez toho, aby bol v KN zapísaný ako vlastník predmetného pozemku žalovaný v 1. rade, nebude možné zrealizovať bezodplatný prevod vlastníctva predmetného pozemku medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami v prospech žalobcov v nadväznosti na ust. § 23 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Dodali, že podľa ustálenej judikatúry, naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalobcu je daný aj tým, že na podklade rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovie, dôjde k správnemu zápisu v KN. Odkázali aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1430/2001, podľa
ktorého, návrh na úradné zistenie v tak závažnej veci, ako je správny zápis v KN sa nepochybne javí ako dostatočný právny záujem, najmä tam, kde žalobca vznáša argumenty či dôkazy, podľa ktorých má byť vlastníkom sporného pozemku.
4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
5. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, ako aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v predmetnom spore. Žalovaný v 2. rade poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obo 23/2008, podľa ktorého vecnú legitimáciu v konaní o určenie má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Žalobcovia však nie sú účastnými na právnom vzťahu alebo na práve, o ktoré v konaní ide. Z požadovaného určenia len vyvodzujú svoj nárok na povinnosť dosiahnuť bezodplatný prevod vlastníckeho práva v ich prospech. Žalobcovia navyše sú už vlastníkmi zastavaného pozemku pod bytovým domom, ako aj priľahlého pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 470 m2, ktorý pozemok samotní žalobcovia ako žiadatelia v žiadosti zo dňa 30.6.2014 o odkúpenie do ich podielového spoluvlastníctva, doručenej žalovanému v 2. rade, označili ako priľahlý pozemok, pričom vychádzali z ust. § 9a ods. 8 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. K žiadosti pripojili žalobcovia aj GP č. XXX-XXX/XXXX na oddelenie pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 ako priľahlého pozemku. Predmetný (sporný) pozemok s parc. č. XXX/X už nemôže z tohto dôvodu vykazovať známky priľahlého pozemku, aj s poukazom na ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Preto právo žalobcov, ktoré odvodzujú od ust. § 23 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je ohrozené, a vyhovením určovacej žalobe nemôže dôjsť k odstráneniu právnej neistoty žalobcov. Ani prípadným vyhovením žalobe by žalovanému v 1. rade nevznikla povinnosť previesť žalobcom bezodplatne do vlastníctva predmetný pozemok podľa § 23 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobcovia nie sú ani oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku, pretože už v roku 2009 žiadali žalovaného v 2. rade o odkúpenie pozemku s parc. č. XXX o výmere 1308 m2 okolo bytového domu so súp. č. XXXX, a teda žalobcovia nemohli byť, so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľní, že im pozemok patrí. Žalobcovia užívajú predmetný pozemok napriek tomu, že žalovaný v 2. rade je v KN naďalej zapísaný ako jeho vlastník. Hospodárska zmluva je svojím obsahom neurčitá, nie je z nej zrejmé presné vymedzenie pozemku o výmere 910 m2, ktorý mal byť predmetom trvalého užívania za účelom výstavby 6 b.j. Zmluva odkazuje síce na GP č. XXX-XXXX-XX, ktorý však vymedzuje iba celkový rozsah parc. č. XX/X (označenie parcely pred ZMVM), ktorú nadobudol Čsl. štát do svojho vlastníctva na základe kúpnych zmlúv a vyvlastnenia. Trvalý užívateľ mal podľa zmluvy povinnosť postarať sa o zápis trvalého užívania na geodézii do evidencie nehnuteľností, čo však nespravil. Hospodárska zmluva ďalej upravuje, že akékoľvek nakladanie s nehnuteľným majetkom je obmedzené, a môže sa uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom MsNV v Piešťanoch. Uznesením č. 113/20174/A zo dňa 20.6.2017 mestské zastupiteľstvo len schválilo zámer previesť alebo prenajať časť pozemku s parc. č. XXX/X spôsobom ako dôvod hodný osobitného zreteľa s tým, že po doložení GP bude opätovne predložený návrh na majetkovoprávne usporiadanie pozemku. Žalovaný v 2. rade zastáva názor, že trvalé užívanie pozemku mohlo vzniknúť iba na základe zápisu v KN, vychádzajúc zo znenia vyhlášky č. 156/1975 Zb. účinnej v čase od 1.1.1976 do 31.12.1984, ktorá v ust. § 10 ods. 4 uvádza, že odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Aj zo samotnej hospodárskej zmluvy vyplýva, že trvalý užívateľ je povinný postarať sa o zápis v evidencii nehnuteľností na Geodézii, n. p. pre okres Trnava. Žalovaný v 2. rade uzavrel, že žaloba je žalobou nedovolenou, nakoľko neslúži potrebám praktického života, a slúži len k rozmnožovaniu sporov, keďže ani v prípade, že by súd predmetnej žalobe vyhovel, nedôjde k zmene právneho postavenia žalobcov. Žalovaný v 2. rade považuje žalobu za účelovú, čomu nasvedčuje aj návrh žalobcov na mimosúdne vyriešenie sporu, ktorý v mene žalobcov podal žalobca v 1. rade, pričom zo samotného návrhu je nepochybné zachovanie doterajšieho pokojného stavu, uznanie vlastníctva žalovaného v 2. rade žalobcami a uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade.
6. Žalobcovia v 1. a v 2. rade mali za to, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi a žalovanými, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia, ktorý stav nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, a nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, pričom odkázali na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 49/2013, publikovaný v časopise ZSP č. 75/2003. Citovali ďalšie rozhodnutia NSSR a úryvok komentára k Civilnému sporovému poriadku. Samotný žalovaný v 2. rade sa sám jednoznačne nevyjadril, či zápis trvalého užívania do evidencie nehnuteľností považuje za konštitutívny alebo za deklaratórny. Žalobcovia v 1. a v 2. rade dodali, že si mysleli, že odkúpenie je jediný spôsob, ako postupne upraviť
vzťah k pozemkom, ktoré od nasťahovania sa do bytového domu v roku 1980 využívali, a o ktoré sa aj dôsledne starali. Až pri hľadaní detailných spisov z histórie kvôli argumentácii na komisiách, mestskej rade a zastupiteľstvách objavili koncom mája 2017 hospodársku zmluvu, zápisnicu a kolaudačné rozhodnutie, čím sa ich situácia zmenila. Predmetný pozemok s parc. č. XXX/X považujú žalobcovia za priľahlý s odkazom na ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.
7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zistenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, listinami, a to hospodárskou zmluvou č. HZ XX/XXXX zo dňa 27.6.1977, stavebným povolením MsNV v Piešťanoch č. j. Výst. XXXX/ XXXX-P. zo dňa 31.8.1977, žiadosťou zo dňa 30.6.2014, GP č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 7.10.2014, výpismi z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. O., fotokópiou katastrálnej mapy, spätnou identifikáciou parciel, ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový stav:
8. Na základe Hospodárskej zmluvy č. HZ XX/XXXX zo dňa 27.6.1977 Československý štát, zastúpený MSNV v Piešťanoch, odovzdal pozemok s parc. č. XX/X o výmere 1541 m2, príp. 910 m2 v kat. úz. O., ktorého bol vlastníkom, Stavebnému bytovému družstvu občanov v Piešťanoch do trvalého užívania bezplatne pre výstavbu 6 b. j. Trvalý užívateľ bol podľa zmluvy povinný postarať sa o zápis v evidencii nehnuteľností na Geodézii, n. p. pre okres Trnava. O odovzdaní pozemku bola spísaná v deň uzavretia zmluvy aj zápisnica. MsNV, odbor výstavby a územného plánovania vydal dňa 31.8.1977 stavebné povolenie č. j. Výst. XXXX/XXXX-P., ktorým povolil uskutočnenie stavby 6 b. j., číslo stavby XXXX, na pozemku s parc. č. XX/X v kat. úz. O..
9. Žalobcovia ako vlastníci bytov v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. A.. Š. X v O., postaveného na pozemku s parc. č. XXX v kat. úz. O., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. O.Ť. listom zo dňa 30.6.2014, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 21.7.2014, požiadali žalovaného v 2. rade o predaj pozemku pod bytovým domom s parc. č. XXX o výmere 223 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz O., ako aj priľahlého pozemku, ktorý bol časťou pozemku s parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. O., zodpovedajúcou odčlenenému pozemku o výmere cca 456 m2, ktorý predstavuje plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, pričom odkázali na ust. § 9a ods. 8, písm. b) zákona č. 138/1991 Z. z. Súčasťou tejto žiadosti bol aj GP č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 7.10.2014 na oddelenie pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 od pôvodného pozemku s parc. č. XXX o pôvodnej výmere 1308 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. O.. Podľa tohto GP, novovytvorená parcela č. XXX/X by bola o výmere 470 m2 a zvyšná časť pozemku by zodpovedala novovytvorenej parcele č. XXX/X výmere 838 m2.
10. Žalobcovia sú zapísaní na LV č. XXXX pre kat. úz O., obec O., okres O., ako vlastníci bytov v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku s parc. č. XXX. Zároveň sú evidovaní ako spoluvlastníci pozemkov evidovaných v KN ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, a to pozemku pod stavbou s parc. č. XXX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2, a pozemku s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je u všetkých žalobcov, okrem iného, uvedená aj kúpna zmluva právoplatná dňa 20.1.2015 a GP XXX-XXX/XXXX.
11. Žalovaný v 2. rade je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz O., obec O., okres O., okrem iného, aj ako vlastník pozemku vedeného v KN ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, a to ako parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 838 m2.
12. Z GP č. XXX/XXX/XXXX, ako aj z katastrálnej mapy pre kat. úz. O. je nepochybné, že pozemok parcely C KN č. XXX/X v kat. úz. O., ktorý je v spoluvlastníctve žalobcov, je pozemkom bezprostredne susediacim s pozemkom parcely C KN č. XXX, a to zo všetkých strán, na ktorom je postavený bytový dom so súp. č. XXXX v kat. úz. O.. Sporný pozemok je pozemkom bezprostredne susediacim s pozemkom parcely CKN č. XXX/X, a to zo všetkých strán. Sporný pozemok parcely CKN č. XXX/X však nie je bezprostredne susediacim pozemkom s pozemkom parcely CKN XXX, na ktorom je postavený bytový dom so súp. č. XXXX.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 OZ možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare).
16. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo aj požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (ZSP 78/2006).
18. Jedným z nevyhnutných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom prípade však naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení nevyplýva z osobitného predpisu, a preto súd musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem existuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004), v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
19. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.
20. Priľahlým pozemkom na účely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), sa rozumie pozemok, ktorý patrí k domu, napríklad dvor, záhrada (§ 5 písm. e/ citovaného zákona v znení účinnom do 31.7.1995), príp. pozemok patriaci k domu, na ktorom sa nachádzajú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria (§ 2 ods. 6 citovaného zákona v znení účinnom od 1.8.1995).
21. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., právo trvalého užívania pozemku zastavaného domom vo vlastníctve bytového družstva a pozemku priľahlého k tomuto domu, ktoré vzniklo podľa doterajších predpisov, a trvá ku dňu účinnosti tohto zákona (pozn. k 1.9.1993), sa mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo bytového družstva.
22. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; veľkosť podielu sa určí podľa § 5 ods. 1 písm. b). Túto povinnosť má bytové družstvo aj pri bezodplatnom prevode bytu podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 215 ods. 1 ods. 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
27. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP).
28. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
29. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
30. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
32. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
33. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v 4. a v 5. rade, ktorí na pojednávaní dňa 10.9.2020 vzali späť žalobu proti žalovaným v 1. a v 2. rade, s prihliadnutím na výslovný súhlas žalovaného v 2. rade s týmto späťvzatím a na absenciu nesúhlasu žalovaného v 1. rade s týmto späťvzatím z vážnych dôvodov, keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP vyžadujúci výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok I.).
34. Vykonaným dokazovaním v rozsahu nevyhnutnom pre zistenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, listinami, a to hospodárskou zmluvou č. HZ XX/XXXX zo dňa 27.6.1977, stavebným povolením MsNV v Piešťanoch č. j. Výst. XXXX/XXXX-Ro zo dňa 31.8.1977, žiadosťou zo dňa 30.6.2014, GP č. XXX-XXX/XXXX zo dňa 7.10.2014, výpismi z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. O., fotokópiou katastrálnej mapy, spätnou identifikáciou parciel, ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, súd mal za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na pozemku s parc. č. XXX, ako aj spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Piešťany ako parcely registra CKN - parc. č. XXX, ktorý je pozemkom pod stavbou, a parcela registra CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, ktorý je podľa katastrálnej mapy a GP, na základe ktorého bola táto parcela vytvorená, priľahlým pozemkom.
35. Žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 838 m2, ktorý je v súčasnosti zapísaný v KN na LV č. XXXX pre kat. úz. O. v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobcovia majú za to, že aj tento pozemok, ktorý bol súčasťou pôvodného pozemku s parc. č. XXX, predtým pozemku s parc. č. XX/X v kat. úz. O., zo zákona prešiel do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, a preto jeho skutočným vlastníkom je, podľa ich názoru,
žalovaný v 1. rade, a nie žalovaný v 2. rade. Touto žalobou žalobcovia sledovali dosiahnutie zmeny zápisu vlastníctva k predmetnému pozemku v KN prospech žalovaného v 1. rade, čo by malo mať za následok povinnosť žalovaného v 1. rade uzavrieť so žalobcami ako s vlastníkmi bytov v bytovom dome postavenom na pozemku, ktorý bol pôvodne pozemkom s parc. č. XX/X, neskôr pozemkom s parc. č. XXX v kat. úz. O., ktorý bol priľahlým pozemkom k pozemku, na ktorom je postavený predmetný bytový dom, zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k tomuto pozemku v prospech žalobcov. Podľa žalobcov, žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom predmetného pozemku priamo zo zákona, keďže celý pozemok s pôvodným parc. č. XX/X v kat. úz. O. bol na základe hospodárskej zmluvy č. HZ XX/XXXX zo dňa 27.6.1977 bezodplatne odovzdaný Československým štátom do bezplatného trvalého užívania Stavebnému bytovému družstvu občanov v Piešťanoch, ktoré sa stalo vlastníkom tohto pozemku priamo zo zákona, konkrétne z § 23 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého právo trvalého užívania pozemku zastavaného domom vo vlastníctve bytového družstva a pozemku priľahlého k tomuto domu, ktoré vzniklo podľa doterajších predpisov, a trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo bytového družstva, ktoré malo podľa § 23 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. povinnosť previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Právnym nástupcom Stavebného bytového družstva občanov v Piešťanoch sa stal žalovaný v 1. rade.
36. Žalobcovia teda žalobou nesledovali určenie vlastníckeho práva priamo pre seba, ale pre žalovaného v 1. rade, a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade by potom podľa § 23 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. mohol, podľa ich presvedčenia, splniť svoju zákonnú povinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku, nakoľko tento pozemok považovali žalobcovia za priľahlý pozemok k domu, keďže tento bol súčasťou pozemku s pôvodným parc. č. XX/X, neskôr s parc. č. XXX pre ka.t úz. O.. K oddeleniu pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 z pôvodného pozemku s parc. č. XXX o výmere 1308 m2 došlo až v roku 2014 na základe GP č. XXX/XXX/XXXX, teda v čase, keď už skutočným vlastníkom celého pozemku s parc. č. XXX o výmere 1308 m2 bol zo zákona právny predchodca žalovaného v 1. rade, neskôr jeho právny nástupca, t. j. žalovaný v 1. rade, a nie žalovaný v 2. rade.
37. Nakoľko predmetná žaloba je určovacou žalobou, povinnosťou konajúceho súdu bolo preskúmať prípustnosť tejto žaloby. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 OZ možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP. Žalobca vo všeobecnosti má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pre seba, nemôže mať však naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pre niekoho iného. Výnimku tvorí iba nútené procesné spoločenstvo, napr. ak žalobca je jedným z dedičov poručiteľa, a predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti, čo nie je daný prípad. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Pokiaľ žalobca nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd je povinný žalobu ako neprípustnú zamietnuť bez potreby zisťovania skutkového stavu, kedy zamietajúci rozsudok ani nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcov, ktorí nevzali žalobu späť, teda žalobu žalobcov v 1. až v 3., v 6. až v 11. rade, ako neprípustnú zamietol podľa § 137 písm. c) CSP pre nedostatok naliehaného právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (II. výrok), keďže títo žiadali určiť vlastnícke právo pre žalovaného v 1. rade, a nie pre seba. Prípadné vyhovenie žalobe by v danom prípade vyvolalo minimálne jeden ďalší spor, a teda žalobcovia, ktorí nevzali žalobu späť, neosvedčili dostatočným spôsobom existenciu ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
39. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom skúmania vecnej správnosti žaloby, pretože určovacia žaloba bez preukázania naliehavého právneho záujmu je neprípustná, a ďalšie dokazovanie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 157 a čl. 17 CSP), čo bol aj dôvod nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov.
40. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobcovia vychádzali z nesprávneho predpokladu, že priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý svojím umiestnením a rozlohou je totožný s pozemkom s pôvodným parc. č. XX/X, príp. XXX v kat. úz. O., a že preto žalovaný v 1. rade by mal byť vlastníkom aj pozemku s par. c. XXX/X, neskôr oddeleného od pôvodného pozemku s parc. č. XXX v kat. úz. O.. Súd zdôrazňuje, že priľahlým pozemkom na účely zákona č. 182/1993 Z. z. nie je akýkoľvek pozemok o akejkoľvek výmere iba preto, že podľa KN bezprostredne susedí s pozemkom, na ktorom je postavený bytový dom. Zo spisu je nepochybné, že žalobcovia už sú vlastníkmi priľahlého pozemku zapísaného v KN ako parcela registra C KN č. XXX/X, a aj keby nedošlo k jeho odčleneniu od pôvodného pozemku s parc. č. XXX, priľahlým pozemkom na účely zákona č. 182/1993 Z. z. by nebol celý pozemok s pôvodným parc. č. XXX, ani s parc. č. XX/X, a aj z toho dôvodu je žaloba nedôvodná. Aj keby súd žalobe vyhovel, žalovaný v 1. rade by nebol povinný podľa § 23 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. bezodplatne previesť vlastnícke právo k tomuto pozemku v prospech žalobcov, keďže tento nie je, podľa katastrálnej mapy a GP, na základe ktorého táto parcela (č. XXX/X) vznikla, priľahlým pozemkom, nakoľko tento iba bezprostredne susedí s priľahlým pozemkom s parc. č. XXX/X, ktorý už je v spoluvlastníctve žalobcov.
41. K tvrdeniam žalobcov o nepretržitom užívaní sporného pozemku súd poznamenáva, že žalobcovia už od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom v predmetnom bytovom dome si boli plne vedomí, že predmetný dom im vlastnícky nepatrí, že vlastnícky patrí inému subjektu, čím bola vyvrátená oprávnenosť ich držby podľa § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, ktorá je iba jedným z nevyhnutných zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ, a teda vydržacia doba v prípade žalobcov ani nezačala plynúť. Navyše, žalobcovia sa nedomáhali určenia vlastníckeho práva pre seba, preto ich tvrdenia o nepretržitom užívaní predmetného pozemku neboli v tomto spore relevantné. Súd dodáva, že samotné riadne užívanie a obhospodarovanie pozemku nie je dôkazom preukazujúcim oprávnenosť držby na účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
42. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, akú výmeru mal pozemok s pôvodným parc. č. 37/7 v kat. úz. Piešťany, či zápis hospodárskej zmluvy do evidencie nehnuteľností v danom čase mal alebo nemal konštitutívny charakter, či predmetná hospodárska zmluva bola dostatočne určitá, či prešlo vlastnícke právo sporného pozemku zo zákona na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade alebo neprešlo.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
48. Nakoľko žalobcovia v 4. a v 5. rade procesne zavinili zastavenie konania v časti vo vzťahu medzi nimi a žalovanými v 1. a v 2. rade, keďže vzali žalobu späť z iného dôvodu, než pre správanie žalovaných v 1. a 2. rade počas sporu, a ostatní žalobcovia, ktorí nevzali žalobu späť, boli v tomto spore plne neúspešní, pričom súd nezistil existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd obom žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 4. a v 5. rade podľa § 256 ods. 1 CSP a proti ostatným žalobcom podľa § 255 CSP v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v 12-ich písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).