Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-16-2020.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci v spore žalobcu: AXA Management Services s.r.o., IČO: 256 72 703, so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, zahraničná právnická osoba podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko, IČO: 50 008 056, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: X. I., W.. X.X.XXXX, F. Y. W. X, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044, o zaplatenie 1.661,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom pre zmeškanie č. k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 vyslovil, cit.:
„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci na deň 11.2.2020 o 9:00, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný na nariadené pojednávanie a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, teda o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto mal za preukázané splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal v spore úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku v celom rozsahu odvolanie žalobca, namietajúc nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca predmetné odvolanie odôvodnil tým, že síce z dôvodu administratívneho pochybenia nedošlo k ospravedlneniu neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní, čím boli splnené formálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškania žalobcu podľa § 278 CSP, avšak neboli splnené materiálne podmienky. Uviedol, že cieľom inštitútu akým je rozsudok pre zmeškanie je zrýchlenie súdnych konaní, keďže uvedený inštitút predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany v konaní, avšak poukázal na skutočnosť, že žalobca bol po celý čas konania aktívny, reagoval na výzvy súdu, dožiadania a dopyty a zúčastnil sa prvého riadne nariadeného
pojednávania dňa 1.2.2019, preto nemožno dospieť k záveru, že žalobca bol v spore pasívny a neprodukoval k tvrdeným skutočnostiam dôkazy. Postupom súdu prvej inštancie došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda právu na spravodlivé, verejné prejednanie veci v primeranej lehote pred nezávislým a nestranným súdom. Žalobca taktiež poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 2Cob/7/2019-235 zo dňa 10.9.2019 mu bolo súdom prvej inštancie doručené až 5.2.2020, teda necelý týždeň pred pojednávaním, a to po opakovaných telefonických urgenciách, preto žalobca nemal ani len možnosť sa riadne oboznámiť s obsahom predmetného uznesenia. Žalobca uviedol, že napriek kogentnosti ustanovenia § 278 CSP by pri striktnom gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch vydania rozsudku pre zmeškanie, mohlo uvedené konania znamenať porušenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie mal mať na zreteli všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku pre zmeškanie a teda najmä procesnú aktivitu žalobcu. Poukazujúc na uvedené žalobca vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vydaný bez splnenia materiálnych zákonnom ustanovených podmienok pre jeho vydanie, teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Tak, ako bude uvedené ďalej, mal za to, že odvolanie podal na to oprávnený subjekt a z dôvodov, ktoré pripúšťajú odvolanie aj proti rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom odvolania ako aj odvolacími dôvodmi tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom proces ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby naradil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.
8. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné nie je, avšak Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré žalobca musí podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto návrhu musí uviesť dôvod zmeškania (§ 281 ods. 1, 2 CSP). Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania, ako je to v prejednávanej veci, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia z čoho vyplýva, že odvolací prieskum je podľa § 356 písm. b) CSP obmedzený výlučne na skúmanie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, je možné posudzovať iba v prípade, ak žalobca podal návrh na zrušenie kontumačného rozsudku (§ 281 ods. 1 CSP). V predmetnej veci takýto návrh podaný nebol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podrobil prieskumu, či boli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.
9. Ustanovenie § 278 CSP upravuje inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pričom výslovne určuje podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd vo veci mohol rozhodnúť uvedeným typom
rozhodnutia a to podmienky nedostavenia sa žalobcu na nariadené pojednávanie vo veci, hoci bol naň žalobca riadne a včas predvolaný a v predvolaní bol o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený a zároveň za súčasného splnenia podmienky, že žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalovaný navrhol vydať kontumačný rozsudok vo veci. Uvedený inštitút vychádza z princípu kontradiktórnosti konania a zodpovednosti strán za samotný priebeh sporu, teda sa jedná o následok procesnej pasivity niektorej zo strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese výsledok konania závisí od unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena niektorou zo sporových strán. Ak niektorá zo sporových strán je nečinná (pasívna), teda uvedené povinnosti substancovať skutkové tvrdenia a tieto zároveň následne na nariadenom pojednávaní aj preukázať vo vzťahu k súdu neplní, zákonodarca umožnil súdom vydať rozsudok pre zmeškanie tej strany v konaní, ktorá si svoje povinnosti neplnila, čím sa napĺňajú základné zásady sporového konania, ktorými sú zásada hospodárnosti konania a zásada kontradiktórnosti konania. Je však nevyhnutné prisvedčiť správnosti záverov uvedených žalobcom v odvolaní, že súdy sú povinné okrem skúmania formálnych podmienok ustanovených v § 278 CSP na vydanie uvedeného typu rozhodnutia skúmať aj splnenie materiálnych podmienok konania, za účelom predchádzania vydania rozhodnutia, ktorým by došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces, a teda k porušeniu zásady spravodlivej a účinnej ochrany subjektívnych práv zakotvenej v článku 2 CSP. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že uvedený inštitút rozhodnutia pre zmeškanie je upravený len ako možnosť súdu rozhodnúť uvedeným typom rozhodnutia, ak sú splnené vyššie vymenované podmienky, pričom je nevyhnutné, aby pri rozhodovaní uvedeným spôsobom súd prihliadal aj na celkové okolnosti prípadu, teda procesnú aktivitu sporových strán, keďže samotným účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie je sankcionovanie pasivity strany sporu vydaním rozhodnutia vo veci samej v neprospech pasívnej strany, ktorá nedbala na ochranu svojich subjektívnych práv.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu v prejednávanom prípade však nedošlo k pasivite na jeho strane, a preto vydaním rozsudku pre zmeškanie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol aktívnou stranou sporu aj keď sa nezúčastnil pojednávania na súde prvej inštancie dňa 11.2.2020 (podal žalobu, kde zhrnul skutkové tvrdenia a predložil dôkazy za účelom preukázania tvrdených skutočností, podal vyjadrenie k odporu žalovaného zo dňa 14.8.2018, v ktorom doložil súdu ďalšie listinné dôkazy, zúčastnil sa pojednávania dňa 1.2.2019, kde došlo k rozsiahlemu vykonaniu dokazovania, podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/103/2018-199 z 1.2.2019, vyjadril sa k výzve súdu podaním zo dňa 23.10.2019, v ktorom na výzvu súdu špecifikoval žalobou uplatnený nárok), preto vydanie kontumačného rozsudku sa javí odvolaciemu súdu ako nespravodlivé v rozpore s účelom právnej normy upravujúcej inštitút rozsudku pre zmeškanie ako sankčného mechanizmu v prípade pasivity sporovej strany, preto odvolací súd nemal za preukázané splnenie materiálnych podmienok pre vydanie napadnutého rozsudku. Spájať rozhodnutie vo veci vo forme kontumačného rozsudku len z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na pojednávaní dňa 11.2.2020, bez prihliadnutia na predchádzajúcu aktivitu žalobcu zjavne nereflektuje na zásady súdneho konania uvedené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, či v Čl. 6, Čl. 16 ods. 1 Základných princípov CSP.
11. Závery odvolacieho súdu o možnosti skúmania okrem formálnych podmienok upravených v ustanovení § 278 CSP aj materiálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyplývajú aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 233/2019 z 4.6.2019, ktorý v bode 43 konštatoval: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“
12. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže mal za to, že neboli splnené materiálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
13. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na zmysel civilného sporového procesu, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.
14. Čo sa týka zákonnej povinnosti odvolacieho súdu upravenej v ustanovení § 390 CSP, teda povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť vec, ak už bolo raz rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd opätovne koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, k uvedené ustanoveniu odvolací súd konštatuje, že odborná právna verejnosť zaujala k predmetnému ustanoveniu názor, že logickým výkladom ustanovenia § 390 CSP je potrebné dospieť k záveru, že povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie bude možné aplikovať iba vtedy, ak prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1306 s.) Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje, nakoľko účelom predmetnej právnej normy bolo zabránenie negatívnemu javu, tzv. „ping-pongu medzi odvolacím súdom a súdom prvej inštancie“, kedy dochádzalo k viacnásobnému postupnému zrušovaniu rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej odvolacím súdom, a tým predlžovaniu konania vo veci, napriek tomu, že samotný odvolací súd bol oprávnený odstrániť ním vytýkané nedostatky napadnutých rozhodnutí súdu prvej inštancie. V prejednávanom prípade pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa však jedná o odlišnú procesnú situáciu, nakoľko prvým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe zisteného skutkového stavu, pričom v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu tento neprihliadal na zistený skutkový stav a rozhodnutím iba sankcionoval žalobcu, že sa nedostavil na nariadené pojednávanie, teda sankcionoval jeho nečinnosť.
15. Je nevyhnutné poznamenať, že napriek tomu, že v oboch prípadoch odvolací súd rozhodoval o odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, nemožno konštatovať rovnakú procesnú povahu rozhodnutí súdu prvej inštancie. Kým rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/103/2018-199 z 1.2.2019, ktoré bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 2Cob/7/2019-235 zo dňa 10.9.2019, súd prvej inštancie meritórne rozhodol vo veci podľa § 212 a nasl. ustanovení CSP, ktoré upravujú náležitosti predmetného rozhodnutia, v prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 podľa § 278 a nasl. ustanovení CSP ako o procesnej sankcii za neospravedlnenú neúčasť na nariadenom pojednávaní bez ohľadu na doposiaľ vykonané dokazovanie a ustálený skutkový stav. Uvedené rozsudky predstavujú rozhodnutia inej procesnej povahy, keďže každé z nich je možné vydať za splnenia odlišných procesných situácií, sú upravené odlišnými normami, odôvodnenie predmetných rozhodnutí obsahuje odlišné náležitosti a taktiež odlišne je upravená aj možnosť podania opravného prostriedku proti týmto rozhodnutiam. Poukazujúc na odlišný charakter procesných rozhodnutí súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/103/2018-199 z 1.2.2019 a č.k. 24Cb/103/2018-264 zo dňa 11.2.2020 odvolací súd nemal za preukázané naplnenie podmienok stanovených ustanovením § 390 CSP, preto pristúpil k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené materiálne podmienky s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť podľa pokynov daných odvolacím súdom v uznesení č.k. 2Cob/7/2019-235 zo dňa 10.9.2019.
16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP.
17. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).