Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoCsp-30-2023.pdf
PDF · 108.48 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXXX/XX, E., zastúpenej: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX/XX, E., v konaní o zaplatenie 1 111,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. septembra 2022 pod č. k. 7Csp/147/2019-342 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 469, 44 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.03.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni zaplatiť istinu vo výške 641,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 641,60 eura od 20.11.2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 15,50 %. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 12.11.2019 mu bola doručená žaloba právneho predchodcu žalobkyne (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130), ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1 111,04 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná spolu uzatvorili dňa 11.05.2015 zmluvu o pôžičke č. 7151665/6550500550, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1 200 eur. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet). Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 34,90 eura až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 094 eura. Do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 558,40 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobkyňu listom z dňa 29.12.2016 - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Poskytol jej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ju upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Právny predchodca žalobkyne využil oprávnenie a dňa 19.02.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 26.02.2017 - Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace. Právnemu predchodcovi žalobkyne vzniklo v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Právny predchodca žalobkyne si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 558,40 eura, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná s právnym predchodcom žalobkyne uzatvorila prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami, tzv. webovú zmluvu, ktorej predchádzalo uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 05.05.2015, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Právny predchodca žalobkyne (spoločnosť B. G. H., F., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) a žalovaná následne uzatvorili spolu dňa 11.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí pôžičky), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 34,90 eura od 20.06.2015 do 5/2020 a do výšky celkovej čiastky 2.094 eur s úrokovou sadzbou 27,50 %, RPMN 27,50 %, odplatou 27,50% pri priemernej RPMN 34,42% a najvyššej prípustnej výške odplaty 27,90%. V bode 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali dohodnuté vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky. Žalovaná uhradila spolu 11 splátok po 34,90 eura, 1 x sumu 69,80 eura a 1 x sumu 104,70 eura, t. j. spolu sumu 558,40 eura. Právny predchodca žalobkyne upomienkou zo dňa 29.12.2016 upozornil žalovanú že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 104,70 eura, ktorý žiadal bezodkladne uhradiť. Zároveň ju poučil, že ak do 05.02.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej dňa 10/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola žalovanej doručená dňa 13.01.2017. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.02.2017 vyhlásil právny predchodca žalobkyne úver k 26.02.2017 za predčasne splatný v celom rozsahu a žiadal, aby žalovaná uhradila sumu 1111,60 eura. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou B. G. H., a. s, ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 30.11.2017 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.04.2020 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobkyni ako postupníkovi.
1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 499 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 503 ods. 1 Obchodného, § 39 Občianskeho zákonníka, § 41 Občianskeho zákonníka, § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 do 30.09.2015, t. j. v čase uzavretia zmluvy dňa 11.05.2015, § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 54a Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka ,§ 103 Občianskeho zákonníka, § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.08.2023, § 2 písm. a), c) a d), e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.08.2023, § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015, t. j. v čase uzavretia zmluvy dňa 11.05.2015 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, je založený zmluvou o úvere. Posúdil ho ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z, a zákonu č. 266/2005 Z.z.
1.4. Dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný. Žalobkyňa úver zosplatnila dňa 26.02.2017, mohlo sa tak stať pre splátku splatnú dňa 20.12.2016, s ktorou bola žalovaná v omeškaní 3 mesiace a zároveň je vo vzťahu k tejto splátke splnená podmienka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie
na možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní pre využitím tohto práva veriteľa) aj podmienka podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, že k uplatneniu práva na zosplatnenie došlo do splatnosti najbližšej splátky. Premlčacia doba potom začala plynúť v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t.j. 21.12.2016 a uplynula by 21.12.2019. Žalobkyňa uplatnil nárok vyplývajúci z platne mimoriadne zosplatneného úveru v 3-ročnej premlčacej lehote, žalobu podala na súde 03.10.2019.
1.5. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z obsahu žalobkyňou predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie tejto náležitosti neobsahuje. V zmysle zmluvy bol úver žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 27,50 %. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako pri dohode o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo1484/2004). Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Z internetovej stránky NBS preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v máji 2015 činil úrok 9,93 % p.a. (nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi. Preto je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti úroku neplatným právnym úkonom.
1.6. K námietke žalovanej k výške RPMN uviedol, že podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2010 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V zmysle vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z.z., najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o objemoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov a priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7151665 bola uzatvorená dňa 11.05.2015, t. j. do 15 dní od zverejnenia údajov o priemerných hodnotách RPMN; pričom údaje boli v zmysle vyhlášky publikované v posledný deň mesiaca apríl 2015, preto sa na účely stanovenia priemernej RPMN použijú údaje za 4. kalendárny štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1 500,00 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 predstavovala 34,42 %. Ďalej je potrebné uviesť, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 27,50 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, a preto výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 27,50 % nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 vo výške 14,70 % a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.12.2014 vo výške 34,42 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
1.7. Dodal, že napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 27,50% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2015 v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. pre absenciu vyššie uvedených náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z.z. je preto možné konštatovať, že úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2015 je bezúročný a bezpoplatkov. Žalobkyňa od žalovanej môže požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 200 eur, žalovaná poukázala úhrady vo výške 558,40 eura. Žalobkyňa od žalovanej požadovala úhradu sumy 1 111,04 eura a žalovaná uhradila sumu 558,40 eura, žalovanej uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť sumu 641,60 eura (1200 eura - 558,40 eura) a žalobu v časti o zaplatenie sumy 469,44 eura zamietol (t.j. 1111,04 eura - 641,60 eura).
1.8. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žalobkyňa má voči žalovanej v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od žalovanej úroky z omeškania. Preto jej priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 641,60 eura od 20.11.2019 do zaplatenia, počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanej (žaloba doručená žalovanej dňa 19.11.2019), pretože až najskôr vtedy sa žalovaná dozvedela o práve na zaplatenie, ktoré si žalobkyňa voči nej uplatnila. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
1.9. Aplikujúc § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30 eur tak, ako to žiadala žalovaná a s akou výškou splátky súhlasila žalobkyňa. Prihliadol na skutočnosť, že žalovaná má závažné onkologické zdravotné problémy, pravidelne musí navštevovať lekárov, onkológov, ako aj kardiológov, má problémy so srdcom. Má s tým spojené jednak náklady na dochádzku, musí doplácať na lieky, manžel jej zomrel dávnejšie, musí zo svojho dôchodku zabezpečovať všetky svoje potreby.
1.10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, 2 CSP, § 396 ods. 1 a 3 CSP podľa pomeru úspechu. V odvolacom konaní bola plne úspešnou stranou (odvolací súd na základe jej odvolania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie), preto jej proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v posúdení úroku považovala za nesprávne. Uviedla, že správne dospel k záveru, že odplata nepresahovala maximálny zákonom strop odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Správne zistil, že dojednaná odplata je primeraná, v súlade s § 53 ods. 6 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy. V rozpore s tým označil úver za bezúročný a bez poplatkov. Citovala z rozhodnutia KS v Košiciach uvádzajúceho, že právne úkon možno považovať za rozporný s dobrými mravmi len vtedy, ak ho neupravuje zákon. Ak zákon určitú situáciu reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Najvyššia miera odplaty je regulovaná § 53 ods. 6 OZ. Ďalej namietala rozhodnutie v časti náhrady trov konania , pretože súd rozhoduje o trovách konania ako o celku. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil podľa § 388 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Nepotreboval za potrebné opakovať dokazovanie, doplniť dokazovania a poučiť strany podľa § 382 CSP, pretože žalobkyňa počas celého konania poukazovala na správnosť výšky zmluvného úroku a nemožnosti aplikácie § 3 OZ. Žalovaná mala možnosť sa vyjadriť.
5. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku predstavujúca pretože súd prvej inštancie zmluvný úrok posúdil ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, majúc za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo sú požadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas, a že dodávateľ a spotrebiteľ budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.Z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a citovaného nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1ods.4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 21 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých úveroch spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1.
6. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. bolo novelizované Nariadením č. 141/2014 Z.z., je vykonávacím predpisom k § 53 ods. 6 OZ. Výška odplaty sa podľa neho posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy.
7. Súd prvej inštancie v bode 44 rozsudku podrobne poukázal na správnosť údajov RPMN vychádzajúc zo Súhrnných informácií Ministerstva financií SR uvádzajúc, že výška RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavovala 34,42%. Dodal, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru 27, 50 % neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 OZ. Preto výška dojednanej
odplaty nemôže byť označená ako neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. V bode 45 dodal, že napriek uvedeným dôvodom v bode 44 dospel k záveru, že úroková sadzba vo výške 27,50% ročne je v rozpore s dobrými mravmi a tejto časti je úverová zmluva neplatná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v týchto častiach vzájomne si odporujúce a chaotické. Na jednej strane dospel k záveru o správnej výške odplaty a na druhej strane ju považoval na neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V čom mal rozpor spočívať, nevysvetlil. Výška odplaty je regulovaná vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania. Žalobkyňa žiadala v žalobe priznať úrok z omeškania od 04.03.2017 po doručení oznámenia okamžitej platnosti úveru. Aj tu súd prvej inštancie opakovane v rozhodnutí uviedol, že žalovanej bolo doručené oznámenie o vyhlásení predčasnej platnosti úveru a bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Napriek tomu úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby dôvodiac, že žalovaná sa až týmto okamihom dozvedela o povinnosti plniť. Jeho tvrdenie nie je súladné, aj v tejto časti je vzájomne si odporujúce. Odvolací súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania od 04.03.2017.
8. Žalovanú zaviazal zaplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako sa domáhala vo svojich podaniach a v odvolaní žalobkyňa. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre možnosť platenia dlžnej sumy v splátkach. Žalovaná od roku 2017 žalobkyni neplnila, podľa zmluvy mala platiť splátky po 34,90 eura. Neplnila ani minimálnu čiastku. Súd prvej inštancie povolením splátok po 30 eur mesačnej ešte zhoršil postavenie žalobkyne ako veriteľky tým, že znížil povinnosť plnenia, čo je neprípustné. Vo vyhovujúcej časti rozsudku odvolanie nebolo podané, rozsudok je právoplatný.
9. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné priznať žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania za prvé zrušujúce rozhodnutie, pretože rozsudok súdu prvej inštancie zrušil pre procesné pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúce v nedostatkoch dôvodov rozhodnutia. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).