Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: 1.) E. Č., K.. X.X.XXXX, O. Z. XXX/XXX, Č., 2.) H. Č., K.. XX.X.XXXX, O. Z. XXX/XXX, Č., 3.) I. Č., K.. XX.X.XXXX, O. W. XXX/X, J., všetci práv. zastúpení.: advokátska kancelária Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Určuje, že úver zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2015, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že žalovaným poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a.s., bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere zo dňa 24.11.2015, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebný úver na čokoľvek vo výške 25.000 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 7,40 % a splátkou vo výške 331,89 Eur, RPMN vo výške 8,69 % a priemernou RPMN 10,08 %. Žalobcovia sú toho názoru, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľská. Predmetná zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“). Úver z vyššie citovanej zmluvy považujú za bezúročný a bez poplatkov a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný podľa nich nesplnil povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver lebo žalovanému na posúdenie bonity postačovala pracovná zmluva žalobcu v 1. rade. Takéto posúdenie bonity nie je možné samo o sebe považovať za náležité splnenie povinnosti. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, úspory, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky spotrebiteľa a pod. , nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcov potrebnej na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úvery. Za tohto stavu je podľa nich nutné konštatovať, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú mu v ZoSÚ. Pre posúdenie nároku na určenie bezúročnosti vyššie citovanej zmluvy nie je podľa žalobcov smerodajné aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľov, ale akým spôsobom žalovaný pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalovaný pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa bol povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu spotrebiteľa, najmä príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú len také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých bol žalovaný schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii. V danom prípade žalovaný, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil

zadlženosť žalobcov a preto takéto konanie je možné hodnotiť ako hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalovanému patrila odmena vo forme úrokov. Zo strany žalovaného neskúmaním bonity išlo o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Povinnosť veriteľom vyplýva z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať úroky s odkazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ. Citované ustanovenia obsahujú sankciu pre veriteľa , ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Účelom tohto ustanovenia je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti a to pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako lex specialis vylučuje možnosť predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach . Ďalej poukázali na bod 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS. V tejto súvislosti poukázali aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O.. Ďalej citovali , , , , , , , ZoSÚ, v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), , v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“). Žalobcovia taktiež namietajú, že v zmluve absentuje povinné náležitosti s odkazom na ZoSÚ. Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je údaj, na základe ktorého získa spotrebiteľ informácie o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN v zmluve, ktorý údaj je vyšší než správny údaj, je v neprospech spotrebiteľa. Dodali, že nesprávne uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia ako v skutočnosti je (to znamená ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne preplatí viac ako deklaruje dodávateľ v zmluve). Nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia ako v skutočnosti je - to znamená, že ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia ako v skutočnosti je. V zmluve je podľa žalobcov nesprávne uvedená RPMN vo výške 8,69 %, pričom správna má byť 8,83 %. Za nesprávnu považujú aj uvedenú priemerná RPMN vo výške 10,08 %, lebo podľa súhrnných informácii, ktoré uverejňuje MF SR je priemerná RPMN pre kreditné karty vo výške 9,93 %. Ďalej namietali absenciu uvedenia doby trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. V prípade, že je uzavretá na dobu určitú je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom je aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovia sú názoru, že vyššie uvedené má za následok , že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. K žalobe priložili splnomocnenia pre právnu zástupkyňu; Zmluvu o úvere s prílohou Zmluvy - Súhlas s poistením k úveru; Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol, že neuznáva žalobný návrh. Žalovaný namieta, že žaloba trpí nesplnením základných procesných povinností tvrdenia a dôkazu. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, o. i., uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh ( ). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä ). Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom žalobca nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože

aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle , t. j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. Ďalej citoval znenie dôvodovej správy k ustanoveniu . Rozsah povinnosti strany sporu tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie veci je určená skutkovou podstatou (hypotézou) hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať. Podľa žalovaného sa žalobcovia v konkrétnej, prejednávanej veci domáhajú určenia, že úver im poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.11.2015 je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, z dôvodu, že žalovaný si údajne nesplnil povinnosť uloženú mu ZoSÚ. Z hypotézy právnej normy upravujúcej sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto typu úveru ZoSÚ pritom jednoznačne vyplýva, že základnými a kumulatívne pôsobiacimi predpokladmi pre uplatnenia sú

- porušenie povinnosti posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver;

- porušenie vyššie uvedenej povinnosti kvalifikovaným hrubým spôsobom spočívajúcom buď v posudzovaní schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V popísanom ohľade predovšetkým poukazuje, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno k skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodňovať aplikáciu požadovanej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobcovia netvrdia ani neoznačujú žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že akým konkrétnym konaním či nekonaním banky malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti, a už vôbec netvrdia ani nepreukazujú, v čom mala byť splnená zákonná požiadavka kvalifikovaného porušenia hrubým spôsobom a hlavne ktorá z alternatívne formulovaných skutkových podstát mala byť v ich prípade naplnená (aké konanie, resp. nekonanie je teda skutkovým základom žaloby). Absencia tvrdenia a preukázania tohto základného predpokladu pre úspech v konaní - hrubého porušenia zákonnej povinnosti jedným zo spôsobov zákonom explicitne popísaných - je nielen porušením procesných práv žalovaného, keďže sa mu podľa jeho názoru neumožňuje plnohodnotné rozvinutie procesnej obrany, ale je aj plne postačujúcim podkladom pre bezodkladné zamietnutie žaloby. Ďalej poukázal v tomto ohľade na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 11.06.2019. Všeobecný súd teda nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Podľa žalovaného skutkovo ani dôkazne neobstojí žalobný argument o údajnej absencii údaja o dobe trvania napádanej zmluvy. Jednak je premietnutý do informácie o konečnej splatnosti úveru (exaktne uvedenej v článku I bode 1 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.11.2015), ako aj do explicitného ustanovenia článku II bod 17 tejto zmluvy. Voči žalobnému argumentu o údajne nesprávnom uvedení hodnoty tzv. ročnej percentuálnej miery nákladov namieta, že žalobcovia nepredniesli žiadne tvrdenie, ktoré by zodpovedalo obsahu aplikovateľných právnych noriem, naopak, tieto substituujú všemožnými domnienkami a účelovými úvahami, ktoré v nich nemajú žiadnu oporu. Popri vyššie citovaných záveroch o zásadnom význame povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností poukazuje aj na ďalší kľúčový ústavný postulát: „Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli

vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon; súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2002). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) je pritom zmluvnou záležitosťou, ktorá je veľmi podrobne a pregnantne regulovaná právnymi normami. Ustanovenie § 19 a predovšetkým príloha č. 2 k ZoSÚ obsahovali presnú definíciu ročnej percentuálnej miery nákladov, vrátane matematického vzorca určeného na jej výpočet. V takýchto normatívnych súvislostiach bolo preto podľa žalovaného povinnosťou žalobcov uviesť tvrdenia a argumenty, ktoré zodpovedajú jednotlivým znakom aplikovateľných právnych noriem - v prípade RPMN teda postup výpočtu a výsledok podľa zákonnej rovnice. Žiadne také skutočnosti však v podaní žalobcov nie sú uvedené, čo opäť efektívne vylučuje nielen možnosť akejkoľvek procesnej reakcie, ale vzhľadom na zásadný význam bremena tvrdenia aj dôvodnosť nimi presadzovaných záverov. Aj na tomto mieste akcentuje jednoznačný zámer zákonodarcu pri rekodifikácii civilného sporového procesu. Napokon poukazuje na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť žalobného argumentu o údajne nesprávne uvedenej hodnote priemernej RPMN. Žalobcovia jednak toto svoje tvrdenie nijako nepreukazujú, najmä však ho nepochopiteľne odvodzujú od akýchsi údajov pre kreditné karty. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s § 21 ZoSÚ pritom jednoznačne vyplýva, že údaj obsiahnutý v napádanej zmluve - priemerná hodnota RPMN: 10,08 % - je správny. Na preukázanie vyššie tvrdenej skutočnosti o priemernej hodnote RPMN navrhuje vykonať dôkaz listinou - súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2015. Žalovaný popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcov. S rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasí. K vyjadreniu nepriložil žiaden dôkaz. Dodatočne priložil splnomocnenie pre právneho zástupcu.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia replikou, v ktorej uviedli, že nakoľko žalovaný v rámci svojho podania nepreukázal splnenie povinnosti skúmať úverovú bonitu, čo samo o sebe stačí na určenie, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, navrhujú súdu a zároveň súhlasia, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle žalobného návrhu. K podaniu žalovaného ďalej uviedli, že žalovaný v rámci jeho podania ich rozsiahlo poučuje o nepredložení listinných dôkazov vo vzťahu k skúmaniu bonity, namiesto toho, aby si sám splnil svoju dôkaznú povinnosť predložiť dôkazy , že si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo ZoSÚ. V prípade preukázania povinnosti skúmať bonitu neplatí všeobecná zásada pre dokazovanie, kedy skutkovému tvrdeniu zodpovedá bremeno tvrdenia. V tejto súvislosti poukázali na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13 - CA Consumer Finance SA / Ingrid Bakkaus. Povinnosť preukázať posudzovanie bonity vyplýva žalovanému aj zo samotného ZoSÚ a to . Ďalej citovali , ZoSÚ, , a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.1.2017, sp.zn.: . K procesnej obrane žalovaného vo vzťahu k dobe trvania zmluvy uviedli, že tvrdenie žalovaného neobstojí, nakoľko nie je možné uzatvoriť zmluvu na dobu určitú neurčitého trvania. Ustanovenie ZoSÚ vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nerozlišuje dve podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa psím d) - dobu trvania zmluvy a podľa - spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaný tvrdí, že doba trvania zmluvy je vymedzená „ a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom“ nie je ničím iným len zánikom záväzku jeho splnením s odkazom na .

4. Žalovaný bol uznesením vyzvaný, aby sa vyjadril k replike žalobcov, ten sa však v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Následne žalobcovia doručili súdu návrh na zmenu strany sporu v zmysle , o ktorom rozhodol súd uznesením zo dňa 27.8.2020, sp.zn.: tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného a to tak, že na miesto doterajšieho žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. vstúpil do konania

EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Dané uznesenie bolo doručené právnym zástupcom žalobcov, pôvodného žalovaného a súčasného žalovaného a nadobudlo právoplatnosť 6.9.2020.

6. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.9.2020 o 13:00 hod., na ktorý boli strany sporu riadne a včas predvolané. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, ani ich právni zástupcovia, pričom len právna zástupkyňa žalobcu v deň pojednávania pred pojednávaním telefonicky oznámila súdu, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, nenavrhuje vykonanie ďalších dôkazov a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní nijak neospravedlnil.

7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia s pôvodným žalovanými uzavreli dňa 24.11.2015 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) na základe ktorej pôvodný žalovaný poskytol žalobcom spotrebný úver na čokoľvek vo výške 25.000 Eur s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 9,40%, s výškou mesačnej splátky vo výške 331,89 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.1.2016, s počtom splátok 108, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 15.12.2024, s RPMN 8,69%, priemernou hodnotou RPMN 10,08 %, s celkovou čiastkou, ktorú majú žalobcovia ako dlžníci zaplatiť vo výške 35.842,01 Eur, s poplatkom za poistenie k úveru vo výške 11,22 Eur mesačne splatnou v periodicite splátky úveru. Pri predpokladoch použitých pre výpočet RPMN je uvedené, že úver bol poskytnutý okamžite v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení. Prílohu zmluvy tvorí súhlas s poistením k úveru. Podľa danej prílohy dlžník František Čikoš žiada o poistenie v rozsahu rozšíreného súboru poistenia. Predmetná príloha tvorí samostatný dokument, ide o samostatnú listinu, ktorá nie je podpísaná žalobcami. Daná príloha neobsahuje možnosť vybrať si konkrétny súbor poistenia resp. vybrať si možnosť poskytnutia úveru bez poistenia.

9. Zo štandardných Európskych informácii o spotrebiteľskom úvere vyplývajú rovnaké údaje ako zo zmluvy o úvere.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

11. Podľa v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

16. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

20. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, Veriteľ podľa § 20 ods.1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky 17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

24. Podľa § 7 ods. 16 písm. a), b) ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

25. Podľa § 7 ods. 17 písm. a), b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa,

b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať náležitosti: písm. h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

30. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods.1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods.19 až 42.

31. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

32. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13 -CA Consumer Finance SA vs. Ingrid Bakkaus, zásada efektivity by bola porušená ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať správny výkon svojich predzmluvných povinností: obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinností poskytnúť vysvetlenie.

34. V zmysle vyššie uvedeného je evidentné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah nakoľko žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobcovia pri uzatváraní a plnení danej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani samotné strany nespochybňujú skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Rovnako je nesporné, že v danom prípade ide o žalobu v zmysle , pričom osobitný predpis, ktorý umožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na bývanie je ZoSÚ ().

35. Sporné medzi stranami je posúdenie toho, či žalovaný pri poskytovaní úveru dostatočne skúmal bonitu žalobcov ako spotrebiteľov. Žalobca je toho názoru, že žalovaný porušil jeho povinnosť skúmať dôsledne bonitu žalobcov pred poskytnutím úveru, čoho následkom je, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný s názorom žalobcu nesúhlasí. Rovnako sporná je žalobcami namietaná absencia povinných údajov v zmluve - nesprávne uvedená RPMN, nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN, neuvedená doba trvania zmluvy. Za sporné súd považuje aj zmluvné ustanovenia o poistení, ktorých úprava v predmetnej zmluve sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka.

36. Veriteľ v zmysle § 7 a 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdaje, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičstva, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o zachovanie 100%- nej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď s pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z vlastných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.1.2017, sp.zn. ).

37. Povinnosťou žalobcov pre úspech v spore bolo preukázať, že žalovaný im poskytol úver bez toho, aby dôkladne skúmal ich bonitu. Vzhľadom na predmet sporu a uvedené skutočnosti sa v zmysle negatívnej dôkaznej teórie presúva dôkazné bremeno na žalovaného ako poskytovateľa úveru, ktorý bol povinný preukázať relevantnými dôkazmi, že dôkladne skúmal bonitu žalobcov predtým než im poskytol úver. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovaný neskúmal dostatočne bonitu žalobcov. Žalobcovia splnili svoju povinnosť tvrdenia tým, že uviedli, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť skúmať dostatočne bonitu žalobcov pri poskytovaní úveru. Žalovaný namiesto toho, aby predložil relevantné dôkazy o tom ako skúmal bonitu žalobcov z pohľadu ich príjmov, výdavkov, ich zadlžeností, tak procesnú obranu postavil na tom, že žalobcovia nesplnili svoju povinnosť tvrdiť a už vôbec neuniesli dôkazné bremeno. Ako už bolo spomenuté vyššie v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a vzhľadom na povahu namietanej povinnosti žalovaného skúmať bonitu, je zrejmé, že žalobcovia si splnia svoju povinnosť tvrdenia tým, že uvedú konkrétne porušenie, pričom je v zmysle negatívnej dôkaznej teórie povinnosťou žalovaného preukázať súdu, že v čase poskytovania úveru dôkladne skúmal finančnú situáciu žalobcov ako po stránke aktív, tak aj po stránke pasív, čím by získal ucelený pohľad na finančnú situáciu žalobcov ako dlžníkov a zistil by ich skutočnú schopnosť splácať úver. Žalovaný dané nepreukázal a preto súd dospel k záveru, že žalovaný porušil jeho povinnosť v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ, čo má v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

38. Porušenie povinnosti žalovaného dôkladne skúmať bonitu žalobcov pred poskytnutím úveru však nie je jediným nedostatkom zo strany žalovaného. Súd preskúmal predmetnú zmluvu a zistil, že časť zmluvy týkajúca sa poistenia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo samotné poistenie je súčasťou samostatnej listiny, ktorá nie je osobitne podpísaná žalobcami a súčasne neobsahuje možnosti pre žalobcov zvoliť si konkrétny balík poistenia resp. zvoliť si možnosť vziať úver bez poistenia. Evidentne ide o formulárovú predpísanú zmluvu, s ktorou nemali žalobcovia možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nebola dostatočne preukázaná vôľa žalobcov vziať si úver s poistením a s konkrétnym súborom poistenia, ktorý je uvedený v zmluve a v prílohe zmluvy - súhlas s poistením k úveru. Z toho možno usúdiť, že aj keď poistenie nebolo povinné pre poskytnutie úveru, ide o nanútenú a skrytú časť zmluvy s cieľom získať od žalobcov plnenie, ktoré nebolo potrebné a ktoré by si pri prehľadnom znázornení v zmluve ani nevzali.

39. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať platenie poistenia zo strany žalobcov za povinné, čo nie je zohľadnené v celkovej čiastke spojenej s úverom, kde je uvedená suma 35.842,01 Eur, pričom po zohľadnení platenia poistenia ako aj splátok úveru je celková čiastka vo výške 37.055,88 Eur. Z toho je zrejmé, že v skutočnosti ide o vyššiu RPMN ako je uvedená v zmluve, čo súd hodnotí ako porušenie povinnosti veriteľa uviesť v zmluve správnu celkovú čiastku, ktorú dlžník - spotrebiteľ na konci zaplatí, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti rovnako poukazuje na to, že aj ak by neboli do celkovej čiastky, ktorú má dlžník spotrebiteľ zaplatiť zarátané splátky poistného, tak 108 mesačných splátok predstavuje sumu 35.844,12 Eur, teda vyššiu ako je v zmluvne uvedená čiastka 35.842,01 Eur.

40. S poukazom na vyššie uvedené a za použitia zákonom stanoveného vzorca pre výpočet RPMN je teda logické, že aj výška RPMN je reálne vyššia ako tá, ktorá je uvedená v zmluve, čo predstavuje ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

41. Vo vzťahu k priemernej hodnote RPMN sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov, lebo zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2015 zverejneným na webovej stránke Ministerstva financií SR je podľa parametrov predmetného úveru stanovená priemerná hodnota RPMN vo výške 9,93 %, ktorá je nižšia ako žalovaným zmluvne uvedená vo výške 10,08%. Z toho vyplýva, že žalovaný uviedol v zmluve ďalší nesprávny údaj, ktorý mohol pôsobiť klamlivo na dlžníkov - spotrebiteľov tým, že im v zmluve uviedol priemernú hodnotu RPMN na trhu úverov vyššiu ako reálne v čase poskytovania predmetného úveru bola, čo mohlo mať vplyv pre ich rozhodnutie si predmetný úver vziať.

42. Pokiaľ ide o namietanú absenciu doby trvania zmluvy, tak k tomu súd uvádza, že sa zhoduje s argumentáciou žalovaného, lebo nemožno prísne lipnúť na prísne formálnom výklade spočívajúcom v uvedení daného údaja v zmluve, keď na základe v zmluve uvedených údajov - termín prvej splátky úveru, termín konečnej splatnosti a počtu splátok, priemerne inteligentný spotrebiteľ dokáže jednoduchým výpočtom určiť dobu trvania zmluvy. K tomu možno dodať, že dobu trvania zmluvy je objektívne náročne presne zmluvne stanoviť, nakoľko k jej predlžovaniu často dochádza práve skrz nepravidelné platenie splátok dlžníkmi - spotrebiteľmi.

43. V závere súd uvádza, že zmluva obsahuje taktiež nesprávne uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN, lebo v danej časti právny predchodca žalovaného uviedol: „úver bol poskytnutý okamžite v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení.“, čo vôbec neobsahuje veličiny či údaje, ktoré tvoria predpoklady potrebné pre výpočet RPMN. Z uvedeného dôvodu považuje súd dané ustanovenie zmluvy za neurčité a nezrozumiteľné, čo predstavuje ďalší dôvod zakladajúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa , lebo žalobcovia boli v konaní plne úspešní, a preto im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.