Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/74/2019

Potvrdené rozhodnutím 26Cob/19/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného: AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 528 proti žalovanému: M+Z trans, s.r.o., so sídlom Horný rad 82/7, 946 03 Kolárovo, IČO: 36 614 106, zastúpenému: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 10.641,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/74/2019 - 300 zo dňa 10.09.2020, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/74/2019 - 300 zo dňa 10.09.2020 potvrdzuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, v konaní zast. AK Balara, s. r. o., so sídlom Košická 5590/56, 821 04 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: M+Z trans, s.r.o., Horný rad 82/7, Kolárovo, IČO: 36 614 106, v konaní zast. Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 10.641,43 eur s prísl sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.641,43 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.6.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom zo dňa 24.6.2019 sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 10.641,43 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od doručenia žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia dňa 24.8.2016. Predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosť medzinárodného cestného dopravcu. Dňa 22.6.2017 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný žalobcovi nahlásil dňa 7.7.2017. Podľa doložených dokladov žalovaný vykonával prepravu tovaru z Maďarska do Veľkej Británie na základe objednávky na prepravu, pričom objednávateľom prepravy bola spoločnosť LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG. Počas predpísanej pauzy na spánok, ktorú vykonával vodič žalovaného na diaľnici A120 vo Veľkej Británii na odstavnom pruhu, došlo ku krádeži a k odcudzeniu 852 kusov kávovarov, ktoré boli predmetom prepravy. Na miesto udalosti bola privolaná polícia, ktorá na miesto činu prišla, avšak vyšetrovanie odmietla z dôvodu nízkej šance dolapenia páchateľov. Poškodená spoločnosť si uplatnila nárok na plnenie z majetkového poistenia zásielky (poistenie bolo u spoločnosti AXA Corporate Solutions), ktorá poistné plnenie poskytla. Spoločnosť AXA Corporate Solutions si následne uplatnila regresom náhradu škody voči spoločnosti LKW WALTER, ktorý škodu nahradil. Zodpovednosť dopravcu za škodu upravuje ČI. 17 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Šetrenie poistnej udalosti žalobca vykonal v zmysle dohodnutých podmienok. V uvedenej poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti medzinárodného cestného dopravcu žalobca dňa 23.10.2018 poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 21 282,86 eur. V zmysle dojednanej poistnej zmluvy bola z poistného plnenia odpočítaná spoluúčasť vo výške 5 320,72 eur. Podľa ustanovenia poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému, sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený. Podľa poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto

zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených v odsekoch l a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené. V zmysle čl. III ods. 2 poistnej zmluvy je poistený okrem povinnosti vyplývajúcich z čI. XIII. VPP povinný so všetkými naloženými vozidlami parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných prechodoch, v priestoroch pre colné odbavenie. Vykonaným šetrením poistnej udalosti bolo preukázané, že žalovaný povinnosť parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných prechodoch, v priestoroch pre colné odbavenie porušil, keď parkoval na odstavom pruhu na diaľnici v UK, ktoré nebolo strážené, teda nebolo pod kamerovým dohľadom a nebolo ani oplotené. Podľa zaslaných GPS súradníc a doloženej mapy a označeného miesta, kde vodič žalovaného stál bolo najbližšie parkovisko, resp. čerpacia stanica spĺňajúce podmienky doložky 33 vzdialené cca 2 míle. Napriek tejto skutočnosti a doloženej fotodokumentácie do spisu škodovej udalosti vodič žalovaného stál priamo na ceste v jednom z pruhov na diaľnici. Žalobca má za to, že uvedené konanie žalovaného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj záver polície, ktorá uzavrela prípad s tým, že páchateľa nie je možné odhaliť a to aj z dôvodu neexistencie kamerových záznamov. Žalobca vykonal výpočet náhrady škody v súlade s ČI. 23 Dohovoru CMR /max. limit plnenia/, pričom nakládka bola vykonaná dňa 19.06.2017.XDR z júna = 1 XDR = 0,809. Hmotnosť poškodenej zásielky bola 2.649,72 kg, 1/0,809 = 1,2361, čo po prepočte je 8,33 x 2.649,72 kg x 1,2631 = 27.283,27 eur. Poškodený si od poisteného nárokoval náhradu škody vo výške 26.603,58 eur a preto žalobca pristúpil k výplate plnenia predstavujúceho výšku škody na tovare 26.603,58 eur po odpočítaní spoluúčasti 20% v sume 5.320,72 eur, teda celkové vyplatené poistné plnenie bolo vo výške 21.282,86 eur. Vzhľadom na porušenie uvedených zákonných ustanovení si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 50%, teda požaduje náhradu poistného plnenia v sume 10 641,43 eur.

2. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý potvrdil, že žalovaný má so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu. Dňa 22.6.2017 došlo k poistnej udalosti, ktorá bola riadne nahlásená dňa 7.7.2017. Žalovaným bola realizovaná preprava z Maďarska do Veľkej Británie, na základe objednávky na prepravu. Pričom objednávateľom prepravy bola spoločnosť LKW WALTER internationale Transportorganisation AG. Následne, počas prestávky vodiča, došlo ku krádeži a odcudzeniu tovaru. Žalobca uhradil poškodenému vzniknutú škodu vo výške 21 282,86 eur. Následne bola suma vo výške 10 641,43 eur žiadaná od žalovaného vyplateného poistného plnenia vo výške 50%, teda požaduje náhradu poistného plnenia v sume 10 641,43 eur. Žalovaný kontaktoval žalobcu za účelom zdôvodnenia postupu vodiča. V korešpondencii boli uvádzané nasledovné skutočnosti:

- zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok

- vodič bol povinný opustiť priestor prístavu a v rámci povinnej prestávky bol nútený nájsť vhodné parkovacie miesto, z tohto dôvodu parkoval na mieste označenom ako parkovisko pre TIR,

- počas výkonu povinnej prestávky zistil neoprávnené vniknutie tretej osoby a odcudzenie tovaru a preto následne v súlade so zmluvnými dojednaniami, privolal políciu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný vedome neporušil zmluvné dojednania. Žalovaný má za to, že dané okolnosti nemožno hodnotiť tak, že konanie vodiča vzhľadom na okolnosti malo zásadný vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu vzniknutej škody. Zastáva názor, že ak by aj vozidlo bolo odstavené na taxatívne vymedzenom priestore, ako je uvedené v zmluvných dojednaniach, nie je tým zabezpečené, že by k vzniku alebo zväčšeniu rozsahu škody neprišlo ( pozn. judikát ). V zmysle , : 1/ Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovene. 2/ Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 3/ Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch l a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie i. poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Žalovaný má za to, že ustanovenia a nasl. boli riadne dodržané, t.j. boli splnené zákonom dané povinnosti, a na viac žalovaný neporušil žiadne zo svojich

povinností. Zastáva názor, že skutočnosť, že vodič parkoval na inom parkovisku, nemalo žiaden vplyv na celkovú likvidáciu poistnej udalosti. A preto ani z pohľadu tohto ustanovenia nie je žiaden právny dôvod na refundácií poistného plnenia. Na dôvodné uplatnenie postupu podľa citovaného ustanovenia je potrebné preukázanie tejto skutočnosti. Ak teda žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť vedome, takéto porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a toto porušenie zároveň nemalo podstatný vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Vodič parkoval na mieste, ktoré bolo riadne označené ako parkovisko pre TIR. Tiež, ak aj zmluvné dojednanie v čl. XIII VPP čl. III ods. 2 uvádza povinnosti týkajúce sa parkovania, následne nie sú stanovené sankcie za ich nedodržanie, resp. spôsob ich vyhodnotenia. Naviac, v zmluvných dojednaniach sa v žiadnom ustanovení nerieši výška refundácie. Žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky uplatnenej refundácie vo výške 50% z poskytnutého poistného plnenia, ani prečo bola uplatnená práve výška 50% z poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný má za to, že výška refundácie ako aj dôvodnosť refundácie nie je žiadnym spôsobom zdôvodnená a považujeme ju v celom rozsahu za nedôvodnú a bez preukázania právneho dôvodu.

3. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 12.9.2019, v ktorom uviedol, že všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistníka platiť poistné, pričom podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov je v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky konkretizujú a špecifikujú predmet poistenia, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia. Povinnosti poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje v ustanovení . Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona (napr. informačná povinnosť podľa ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší (napr. §, 810, 820 a ). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s , poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá , poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku poistnej udalosti. Žalobca má za to, že za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Žalobca tvrdí, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo v poistných podmienkach dohodnuté alebo určené, čo ani sám žalovaný nespochybňuje. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany žalobcu boli závažnosť a vplyv porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Žalobca v tomto prípade zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení, že porušenie povinnosti zo strany žalovaného parkovať s naloženým vozidlom iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny na hraničných prechodoch, v priestoroch pre colné odbavenie bolo vedomé porušenie dohodnutej povinnosti, keď žalovaný odparkoval vozidlo na diaľnici A120 vo Veľkej Británii na odstavnom pruhu. Žalobca má ďalej za to, že v prípade, ak by došlo k dodržaniu dohodnutých podmienok zo strany žalovaného a predmetné vozidlo by bolo odstavené na mieste dohodnutom v poistnej zmluve, čo v uvedenom prípade nebolo zo strany žalovaného nerealizovateľné, nakoľko najbližšie odstavné parkovisko vyhovujúce zmluvným podmienkam bolo podľa údajov GPS vzdialené 2 míle, boli by aj v prípade, že by k vzniku poistnej udalosti došlo, jej následky nižšie, resp. možnosť došetrenia páchateľa by bola reálnejšia ako v prípade, ktorý nastal v dôsledku vedomého

porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Uvedená doložka a obmedzenie možnosti parkovania na akomkoľvek parkovacom priestore má účel prevenčný, teda má zabrániť vzniku poistných udalostí a samozrejme v prípade ich vzniku znížiť výšku škody Vzhľadom na porušenie uvedených zákonných a zmluvných ustanovení si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 50%, ktoré považuje za primerané vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti v dôsledku ktorej došlo k znemožneniu vykonania šetrenia prostredníctvom videozáznamov a možných iných dostupných vyšetrovacích nástrojov a naďalej požaduje náhradu poistného plnenia v sume 10 641,43 eur.

4. V následnom písomnom vyjadrení žalobca súdu predložil protokol o poistnej udalosti vypracovaný na základe objednávky spoločnosti AXA CORPORATE (poisťovateľa predávajúceho Seb France) v anglickom jazyku a jeho preklad do slovenského jazyka. Tento protokol obsahuje zistenia, ktoré vyplynuli z podrobného prešetrenia úseku cesty č. A120 v blízkosti mesta Elmstead v grófstve Essex vo Veľkej Británii, na ktorom došlo k poistnej udalosti. Protokol obsahuje záver, že na prešetrenom úseku sa nenachádza žiadne miesto spĺňajúce podmienky, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať v článku III odseku 2 Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a našou poisťovňou, teda že sa na danom úseku nenachádza: zabezpečený pozemok, alebo strážené parkovisko, alebo miesto zabezpečené dozorom, alebo hraničný priechod, alebo priestor pre colné odbavenie. V Protokole sa na strane 13 konštatuje, že „žiadna z navštívených lokalít neodpovedala popisu bezpečnej lokality, ako by bola primerané pre parkovanie vozidla s nákladom vysokej hodnoty“. Protokol na strane 14 obsahuje záver, že žiadna z lokalít, kde mohlo byť vozidlo žalovaného zaparkované, nebola uzavretá, zabezpečená a strážená. Z protokolu o poistnej udalosti vyplýva, že na prešetrenom úseku sa nachádza čerpacia stanica s vyhradeným parkovaním pre kamióny a s čiastočným pokrytím priemyselnými kamerami, otvorená 7 dní v týždni 24 hodín, definovaná v protokole ako „veľmi nepravdepodobné miesto na krádež“ (strana II Protokolu). Z e-mailovej komunikácie strán sporu pred podaním žaloby vyplýva, že žalovaný nevyužil priestor čerpacej stanice na parkovanie svojho vozidla. Žalovaný zaparkoval motorové vozidlo v odstavnom pruhu cesty, ktorý nie je pod kamerovým dohľadom, teda sa nejedná o zabezpečený pozemok, strážené parkovisko alebo miesto inak zabezpečené dozorom (ako to vyžaduje čl. III odsek 2 poistnej zmluvy). Z vyhlásenia vodiča motorového vozidla vyplýva tvrdenie, že miesto parkovania v nestráženom odstavnom pruhu cesty využil z dôvodu, že „tam si chcel dorobiť pauzu“. Taktiež uviedol, že polícia sa odmietla vecou zaoberať, pretože v lokalite krádeže neexistovali kamerové záznamy. Z Protokolu o škodovej udalosti (strana 13) tiež vyplýva, že plavba trajektom z Holandska predstavuje 6-hodinovú alebo dlhšiu cestu, počas ktorej by mal byť vodič primerane odpočinutý na to, aby nepotreboval prestávku už počas prvých 30 minút po opustení trajektu (prešetrovaný úsek je v danom dosahu od miesta opustenia trajektu). V žalobe sme uviedli, že zo strany spoločnosti LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG došlo k náhrade škody v prospech poisťovne AXA CORPORATE SOLUTIONS, pričom túto skutočnosť preukazujeme Potvrdením o odškodnení a jeho prekladom. Žalovaný vo svojich písomných podaniach tvrdí, že parkoval na mieste označenom ako parkovisko a teda neporušil vedome zmluvné dojednania a jeho konanie nemalo zásadný vplyv na vznik a zväčšenie rozsahu vzniknutej škody. „Parkovanie na inom parkovisku“ nemalo podľa žalovaného vplyv na celkovú likvidáciu poistnej udalosti, ani podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaný poukazuje na to, že v článku III odseku 2 poistnej zmluvy sú síce uvedené jeho povinnosti týkajúce sa parkovania, ale nie sú uvedené sankcie za ich nedodržanie. Namieta nedôvodnosť rozsahu (50% poistného plnenia), v akom uplatnili nárok. V ďalšom písomnom podaní žalovaný popiera, že by parkoval vozidlo v odstavnom pruhu na ceste A 120, pričom tvrdí, že parkoval na parkovisku pri ceste A 120. Žalovaný mal nepochybne vedomosť o tom, že je povinný zachovávať povinnosť dohodnutú v článku III odseku 2 poistnej zmluvy - teda povinnosť parkovať vozidlo výlučne na miestach uvedených v danom ustanovení poistnej zmluvy. Túto povinnosť nemohol splniť len tým, že parkoval vozidlo v odstavnom pruhu údajne označenom ako parkovisko, pretože jeho zmluvnou povinnosťou bolo parkovať vozidlo na stráženom parkovisku a nielen na akomkoľvek parkovisku alebo na akejkoľvek ploche označenej ako parkovisko. Žalovaný ani netvrdí, že by miesto jeho parkovania bolo označené ako strážené parkovisko. Parkovaním vozidla na akomkoľvek parkovisku alebo na akomkoľvek mieste označenom ako parkovisko nie je splnená zmluvná povinnosť žalovaného z poistnej zmluvy, pričom žalovaný ako subjekt špecializujúci sa na prepravu si musel byť nepochybne vedomý toho, že miesto parkovania nie je strážené. Napriek tomu, že vedel o svojej zmluvnej povinnosti parkovať výlučne na stráženom parkovisku, a že vedel, že miesto na ktorom parkuje, strážené nie je, na danom mieste parkoval.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.7.2020 poukázal na to, že žalobcova poisťovňa nemá interný predpis určujúci rozsah náhrady poistného plnenia, ktorý uplatňujeme pri obdobných skutkových okolnostiach, ako v tomto spore. Mieru náhrady stanovuje v závislosti od okolností konkrétneho prípadu a od osobitostí, ktorými sa daný prípad vyznačuje. Zohľadňuje závažnosť porušenia zmluvných povinností poisteného vyplývajúcich zo znenia všeobecných poistných podmienok alebo zo znenia osobitne dojednanej doložky pripoistenia (ako je to v prípade tohto sporu). Právo na zaplatenie istiny uplatňujeme v tomto spore na základe v spojení s a s . Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený. Ustanovenie sa vzťahuje len na prípady poistenia zodpovednosti za škodu. Poistné plnenie pri tomto druhu poistenia neposkytuje poisťovňa poistenému, ale priamo poškodenému ( ). Poistným plnením nahrádza poisťovňa poškodenému škodu, ktorú poškodenému spôsobil poistený. Logicky neprichádza pri tomto druhu poistenia v prípade poistného plnenia poisťovne do úvahy sankcia vo forme zníženia poistného plnenia v prípade, ak poistený porušil svoje zmluvné povinnosti voči poisťovni. Poisťovňa je povinná plniť v prospech poškodeného náhradu škody v rozsahu, v akom vznikla, s výnimkou spoluúčasti poisteného na náhrade škody vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Zníženie poistného plnenia pri poistení zodpovednosti za škodu by znamenalo, že poškodenému by nebola nahradená škoda v celom rozsahu, teda za porušenie zmluvných povinností poisteného by bol takto sankcionovaný poškodený, čo by bolo v rozpore s podstatou inštitútu poistenia zodpovednosti za škodu. Obdobou práva poisťovne na zníženie poistného plnenia je v prípade poistenia zodpovednosti za škodu právo poisťovne voči poistenému na „úhradu sumy náhrady“, ktorú poisťovňa poskytla poškodenému a o ktorú by poisťovňa znížila podľa poistné plnenie v prípade, ak by jej to nezakazovalo ustanovenie . Poisťovňa teda musí nahradiť poškodenému celú škodu napriek vedomému porušeniu zmluvných povinností poisteného voči nej, a napriek tomu, že porušenie povinností poisteného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. To však neznamená, že poistený môže laxne pristupovať k plneniu svojich zmluvných povinností, na plnenie ktorých sa zaviazal voči poisťovni. Ak poistený povinnosti poruší a nie je pre prípad ich porušenia stanovená sankcia, neznamená to, že porušenie zmluvných povinností poisteného nie je postihnuteľné, ako sa to snaží prezentovať žalovaný v tomto spore. Žalovaný ako poistený, ktorý vedome porušil svoje zmluvné povinnosti a tým podstatnou mierou prispel k vzniku poistnej udalosti krádeže a k zväčšeniu rozsahu jej následkov, podlieha sankcii podľa vo forme povinnosti na úhradu časti sumy náhrady škody, ktorú poisťovňa plnila formou poistného plnenia, a to v rozsahu, v akom by poisťovňa mohla znížiť poistné plnenie, ak by sa nejednalo o poistenie zodpovednosti za škodu. Ustanovenie umožňuje poisťovni „znížiť“ poistné plnenie. Z gramatického výkladu tejto normy je zrejmé, že poisťovňa nemôže úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia, bez ohľadu na mieru závažnosti porušenia povinností poisteného a bez ohľadu na mieru následkov, ktoré porušenie povinností poisteného prinieslo. Poisťovňa teda musí poskytnúť určité poistné plnenie. V akom rozsahu môže poisťovňa znížiť poistné plnenie, to neuvádza. Predmetom tohto sporu je úhrada časti poistného plnenia, ktoré naša poisťovňa poskytla poškodenému. Je presvedčený, že sa preukázali porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného (parkovanie na nestráženom mieste), ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (krádeže tovaru prepravovaného žalovaným) a tiež na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (došlo ku krádeži takmer jednej polovice nákladu o celkovej hmotnosti takmer 7 ton). Nepochybuje o tom, že žalovaný ako osoba podnikajúca v preprave mal vedomosť o svojej zmluvnej povinnosti (parkovať na stráženom parkovisku) a aj o tom, že pri voľbe miesta na parkovanie svoju zmluvnú povinnosť porušuje (žalovaný nepochybne vedel, že miesto jeho parkovania nie je stráženým parkoviskom). Žalovaný ako prepravca má všeobecnú prevenčnú povinnosť. Zahŕňa okrem iného aj povinnosť organizovať prepravu s odbornou starostlivosťou, t. j. vykonať časové plánovanie priebehu prepravy a zistiť možnosti odstavenia vozidla počas povinných prestávok vodiča tak, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu vozidla s prevážaným tovarom. Ak by aj nebola v poistnej zmluve výslovne uvedená zmluvná povinnosť parkovať iba na dohodnutých miestach, žalovaný by porušil svoju zákonnú prevenčnú povinnosť odstavením vozidla na mieste neumožňujúcom mu splniť si svoje povinnosti prepravcu s odbornou starostlivosťou. Z týchto dôvodov došlo k naplneniu predpokladov na to, aby súd priznal našej poisťovni právo na náhradu časti poistného plnenia, ktoré sme vyplatili a ktorého vyplatenie sme súdu zdokladovali. Poistné plnenie bolo vykonané formou peňažného plnenia. Peňažné plnenie je deliteľným plnením. Nie je preto žiadne obmedzenie vo vzťahu k uplatneniu náhrady časti poistného plnenia voči žalovanému ako poistenému, a to vo výške, v ktorej by došlo k zníženiu poistného plnenia, ak by sa nejednalo o

poistenie zodpovednosti za škodu, pri ktorom je zníženie poistného plnenia zakázané ustanovením . Jediné zákonné obmedzenie našej poisťovne je, že sa môžeme domáhať náhrady poistného plnenia len v rozsahu, v akom by bolo pri iných druhoch poistenia poistné plnenie znížené. Nemôže sa domáhať náhrady celého poistného plnenia tak, ako by sa nemohli pri iných druhoch poistenia úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia na základe . neuvádza v norme , že by podmienkou vzniku práva na náhradu časti poistného plnenia bolo, aby bola daná časť definovaná v poistnej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach. Ich poisťovňa pred podaním žaloby, na základe ktorej je vedený tento spor, dospela k záveru, že je vzhľadom na okolnosti poistnej udalosti primerané a spravodlivé, aby žalovaný nahradil 50 % poistného plnenia, ktoré poskytla poisťovňa poškodenému. Rozhodnutie o uplatnení náhrady poistného plnenia v rozsahu 50 % poskytnutého poistného plnenia spĺňa jediné zákonné obmedzenie, a to, že sa nedomáha náhrady celého poistného plnenia, ale len jeho časti (ak by sa v rovnakom rozsahu odmietlo plniť pri iných druhoch poistenia, jednalo by sa o zníženie poistného plnenia). Uplatnený nárok na náhradu časti poistného plnenia nie je nárokom na náhradu škody, pri ktorom priznáva súdu právo na moderáciu uplatnenej výšky v . , : Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Rozhodovaním o výške náhrady poistného plnenia by súd vstúpil do hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, pričom na to, aby tak súd mohol urobiť, musí byť právo súdu na vstup do hmotného práva účastníkov právnych vzťahov v zákone výslovne uvedené, ako je to napr. v umožňujúcom súdu moderovať výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. , : Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl. Skutočnosť, že v právnych predpisoch sa nachádzajú normy výslovne umožňujúce súdu v niektorých prípadoch uplatniť moderačné právo, predstavujú výnimky zo zásady, že súd nemôže vstupovať do hmotného práva účastníkov právnych vzťahov. Iný výklad by znamenal, že súd by mohol ľubovoľne moderovať výšku záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek právnych vzťahov záväzkového práva, čo by zasa spôsobilo nadbytočnosť vyššie citovaných noriem umožňujúcich súdu moderáciu. Poisťovňa, ktorá uplatňuje právo na náhradu poistného plnenia, je jediným subjektom oprávneným rozhodovať o primeranosti výšky náhrady časti poistného plnenia. Súd nemôže posudzovať primeranosť uplatnenej náhrady poistného plnenia, ale len to, či sú naplnené podmienky na priznanie náhrady poistného plnenia našej poisťovni voči žalovanému. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) pozná nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči poistníkovi podľa , alebo voči poistenému podľa , v prípade porušenia ich zákonných povinností voči poisťovateľovi uvedených v až 4 (oznamovacie povinnosti a povinnosti poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť). Použitím analógie práva (analógie iuris), s prihliadnutím na zmysel, či účel zákona (ratio legis), poukazujeme na ustálenú judikatúru vo vzťahu k rozsahu uplatnenia náhrady poistného plnenia alebo jeho časti poisťovňou: „Súd pri rozhodovaní o postihu uplatnenom podľa nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenia “ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 23.11.2004, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2016, sp. zn. ). „Nárok poisťovne na náhradu vyplatených súm tak, ako ho upravuje zákona o povinnom zmluvnom poistení, je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru. Nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa , preto z tohto dôvodu v konaní o náhrade vyplatených súm vyplývajúcich z poistenia nebude súd oprávnený aplikovať moderačné právo podľa ani podľa iného ustanovenia, pretože tak, ako ho cituje okresný súd, je vlastne podkladom pre uplatnenia práva výlučne pre žalobcu, ktorý sám môže, ale nemusí znížiť požadovanú náhradu.“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ) „Vzhľadom na osobitnú povahu tohto nároku súd nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa a cit. zákona znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti aplikujúc zásadu primeranosti či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, lebo z uvedených zákonných ustanovení ani zo žiadneho iného právneho predpisu také oprávnenie súdu nevyplýva.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ) Naša poisťovňa nemá v tomto spore návrhy na doplnenie dokazovania. K procesnej

obrane žalovaného stručne uvádza: Žalovaný podniká v oblasti nákladnej prepravy. Povinnosť vodičov dodržiavať bezpečnostnú prestávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (ďalej len „“) existovala v čase podpisu poistnej zmluvy žalovaného s našou poisťovňou. Žalovaný nepochybne o tejto povinnosti vedel pri podpisovaní poistnej zmluvy (bola podpísaná dňa 23.08.2016). Povinnosti týkajúce sa podmienok prepravy nákladu žalovaným (špecifikácia miest, na ktorých môže žalovaný parkovať) boli sporovými stranami individuálne dojednané v článku III bode 2. poistnej zmluvy. Žalovaný mal pri rokovaní o znení poistnej zmluvy trvať na tom, aby bola v poistnej zmluve zakotvená povinnosť plniť uvedené individuálne dohodnuté podmienky len v prípade, ak mu v tom nebude brániť povinnosť pravidelnej prestávky vodiča podľa nariadenia č. 561/2006. Žalovaný mohol odmietnuť uzatvorenie poistnej zmluvy v prípade, ak jej návrh obsahoval podmienky, ktoré nebolo možné splniť bez porušenia nariadenia č. 561/2006. Ak to neurobil a poistnú zmluvu uzatvoril v dohodnutom znení, je jeho argumentácia o porušení povinnosti vo vzťahu k miestu parkovania z plnenia iných povinností vyplývajúcich z nariadenia č. 561/2006 irelevantná. Povinnosť vyplývajúcu z nariadenia č. 561/2006 o predpísanej prestávke vodiča žalovaný porušil už tým, že opustil prístav, v ktorom sa vylodil z trajektu. Ak ustanovenia nariadenia č. 561/2006 nebránili žalovanému presunúť sa na nestrážené miesto na komunikácii A120, rovnako žalovanému nemohlo nič brániť v tom, aby zaparkoval o 2 kilometre ďalej, na čerpacej stanici, pri ktorej bolo parkovisko pod dohľadom bezpečnostných kamier (o danej čerpacej stanici nepochybne z GPS navigácie vedel, alebo ako prepravca vedieť mal). Z predloženého Protokolu o poistnej udalosti vyplýva, že na danom úseku cesty č. A120 v blízkosti mesta Elmstead v grófstve Essex vo Veľkej Británii, na ktorom došlo k poistnej udalosti, sa nenachádza žiadne miesto spĺňajúce podmienky, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať v článku III odseku 2 Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žiadna z lokalít, kde mohlo byť vozidlo žalovaného zaparkované, nebola uzavretá, zabezpečená a strážená. V Protokole o poistnej udalosti sa však uvádza, že na prešetrenom úseku sa nachádza čerpacia stanica s vyhradeným parkovaním pre kamióny, a s čiastočným pokrytím priemyselnými kamerami, otvorená 7 dní v týždni 24 hodín a definovaná v protokole ako „veľmi nepravdepodobné miesto na krádež“. Parkovaním pri tejto čerpacej stanici mohol žalovaný splniť svoje povinnosti z poistnej zmluvy a nepochybne by sa tým predišlo vzniku poistnej udalosti, alebo by sa aspoň predišlo zväčšeniu rozsahu jej následkov.

6. Žalovaný na písomné podania žalobcu sa písomne vyjadril podaním zo dňa 30.6.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný považuje za potrebné uviesť, že žalobca vo svojich podaniach a ani na poslednom pojednávaní vo veci, nenamietali nutnosť povinnej prestávky vodiča Žalobcu. Vzhľadom na odstup času, ktorý je odo dňa vzniku poistnej udalosti, po uplatnenie návrhu na príslušný súd, žalovaný nedisponuje dátami /vozidlo je predané/, ktoré by zaznamenali podrobný popis zastávok vodiča Žalobcu. Je však zrejmé, že vodič bol povinný dodržiavať časť prestávky počas jazdy. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady / ES / č. 561/2006/ES, článok 6 upravuje nasledovné: 1. Denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín. Denný čas jazdy sa však môže predĺžiť na najviac 10 hodín nie častejšie ako dvakrát za týždeň. 2. Týždenný čas jazdy nesmie presiahnuť 56 hodín a nesmie spôsobiť prekročenie maximálneho týždenného pracovného času, ako je ustanovený v smernici 2002/15/ES. 3. Celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov nesmie presiahnuť 90 hodín. 4. Denné a týždenné časy jazdy zahŕňajú všetky časy jazdy na území Spoločenstva alebo tretej krajiny. To znamená, že maximálny čas vedenia vozidla: - denný 9 hodín, 2 krát týždenne 10 hodín (max. 6 dní v týždni)

- týždenný 56 hodín - 14-denný 90 hodín. Maximálny neprerušený čas vedenia vozidla: 4,5 hodiny. Minimálny čas prerušenia vedenia vozidla: 45 minút alebo 2 prestávky, jedna 15 minút a druhá 30 minút v rámci 4,5 hod. vedenia vozidla. Minimálny denný čas odpočinku (rozumie sa v každom časovom úseku 24 hodín): - 1 vodič: 11 hodín - možnosť skrátenia 3 x týždenne na 9 hodín, - odpočinok sa môže rozdeliť na dve časti počas 24 hodín s tým, že jedna časť trvá najmenej 9 nepretržitých hodín a druhá časť 3 hodiny; odpočinok sa predlžuje na 12 hodín - 2 vodiči a viac: 9 hodín v priebehu 30-tich hodín prepravného času, (vodič musí mať k dispozícii lôžko alebo ležadlo, ak strávi denný odpočinok vo vozidle) Týždenný čas odpočinku vrátane denného odpočinku (v časovom úseku od pondelku 0.00 h. do nedele 24.00 h): 45 hodín s možnosťou skrátenia na 24 hodín. Skrátenie sa musí vyrovnať pred koncom 3. týždňa a môže byť len raz za dva týždne. Náš právny poriadok sa spravuje o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých V zmysle ust. : Pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku

vodičov a o zaznamenávaní týchto časov a dôb upravuje osobitný predpis a medzinárodná dohoda; systém ich kontroly a sankcie upravuje tento zákon. V zmysle ust. : Pravidlá podľa odseku 3 sa vzťahujú na medzinárodnú cestnú dopravu, a ak ďalej nie je ustanovené inak, aj na cestnú dopravu na území Slovenskej republiky; nevzťahujú sa na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky vozidlami uvedenými v osobitnom predpise. Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) z 1. júla 1970 vyhlásená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. v znení zmeny vyhlásenej vyhláškou č. Články 5 až 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení. Článok 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. V zmysle ust. : Kontrolnými orgánmi podľa tohto zákona a orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť podľa osobitných predpisov sú Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce a Policajný zbor. S poukazom na uvedené skutočnosti, bolo zákonnou povinnosťou vodiča Žalovaného, aby boli dodržané prestávky na odpočinok. Rovnako bolo povinnosťou Žalovaného plánovať cestu tak, aby boli riadne dodržané. Uvedené dodržiavanie stanovených prestávok počas jazdy je kontrolované tak Inšpektorátom práce ako aj Policajným zborom. Nakoľko sa dajú kontrolovať aj s odstupom času, t.j. dáta mal Žalovaný archivované počas jedného roka. Následne po predaji motorového vozidla, tieto dáta ďalej Žalovaný nearchivoval. Neboli od neho žiadané ani počas likvidácie poistnej udalosti Žalobcom. Žalobca sa v podanom návrhu odvoláva na ust. , v zmysle tohto ustanovenia malo zo strany Žalovaného dôjsť k vedomému porušeniu povinností. Má za to, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný vedome porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Poistná udalosť bola riadne nahlásená, Žalovaný riadne spolupracoval so Žalobcom pri šetrení poistnej udalosti, boli tak naplnené povinnosti v zmysle ust. ods 1 a 2 . Vzhľadom na nemožnosť realizovania povinnej prestávky v prístave, bol vodič Žalobcu nútený nájsť iné parkovisko na parkovanie. Má za to, že Žalovaný nemôže byť sankcionovaný za reálnu nemožnosť realizácie parkovania na vymienenom parkovisku, nakoľko sa nejednalo o vedomé porušenie. Rovnako nemožno ustáliť, že by práve toto konanie malo za následok vznik poistnej udalosti. Na viac, že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, a pokiaľ Žalovaný chcel v budúcnosti využiť možnosť percentuálneho uplatnenia sankcie, táto skutočnosť mala byť jasne a zrozumiteľne upravená v poistnej zmluve, prípadne v poistných podmienkach. Žalovaný mal mať vedomosť o výške možných sankcii. Žalovaný však nemal žiadnu vedomosť o výškach prípadných sankcii. Preto uplatnený nárok vo výške 50% sumy z poskytnutého poistného plnenia nemá žiadnu oporu tak v poistnej zmluve ako ani v poistných podmienkach.

7. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca predniesol návrh súhlasne s jeho písomným vyhotovením v spojitosti s písomnými vyjadreniami. Poukazuje na uzatvorenú poistnú zmluvu medzi stranami konania. Dôsledkom vzniku poistnej udalosti krádeže prepravovaného tovaru žalovaným žalobca vykonal poistné plnenie v prospech poškodeného. Dôsledkom porušenia povinnosti žalovaným v čl. 3 a čl. 13 a v súlade s CMR žalobca si uplatnil náhradu vykonaného poistného plnenia a to vo výške 50 % vyplatenej istiny v žalovanej výške. Čo sa týka samotného určenia podielu (50 %) náhrady poistného plnenia je pravdou, že ani zmluva, ani Všeobecné podmienky neobsahujú bližšie zdôvodnenie, resp. návrh, jedná sa o primeranú výšku náhrady, ku ktorému žalobcu došiel vlastnou úvahou. neumožňuje znížiť poistnú náhradu, avšak predmetné ustanovenie pamätá na prípadné porušenie poisteného, ktoré môžu mať následok následného regresu. Čo sa týka preukázania, kde mal šofér žalovaného vozidlo odstavené, t. j. kde došlo ku krádeži, zastáva názor, že z emailovej komunikácie strán konania a z GPS súradníc tieto skutočnosti jasne vyplývajú. To miesto nespĺňa zmluvné dohodnuté podmienky na parkovanie s naloženým nákladným vozidlom, nakoľko sa nejednalo o strážené parkovisko. Čo sa týka vedomého porušenia povinnosti žalovaným žalovaný a tým pádom aj jeho zamestnanec musel byť a aj bol vedomý zmluvných podmienok, t. j. parkovať len na určenom, stráženom parkovisku. Žalobca preto zastáva názor, že došlo k vedomému porušeniu zmluvných povinností. Doteraz v konaní nie je sporné, že vodič žalovaného nákladné motorového vozidla odstavil na odstavnom pruhu diaľnice, niekde pri lese, na neosvetlenom mieste, ktoré miesto nie je strážené, nie je monitorované kamerovým systémom a nie je ani oplotené. Z predložených dôkazov tiež vyplýva, že iba 3 km od miesta, kde došlo ku krádeži, bola čerpacia stanica s kamerovým systémom, o ktorej existencii vodič musel vedieť, nakoľko dnešné nákladné vozidlá sú vybavené navigačnými systémami. Ak by vodič žalovaného bol vozidlo odparkoval na nútenú prestávku na uvedenej čerpacej stanici, ktoré je osvetlené a zabezpečené kamerovým systémom, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k uplatneniu náhrady poistného plnenia. V časti vyjadrenia žalovaného týkajúce sa uplatneného nároku titulom zmluvnej pokuty poukazuje na predložené rozhodnutie NS vo vyjadrení, z ktorého vyplýva, že titulom na uplatnenie tohto nároku nie je zmluvná pokuta a ani náhrada škody, ale náhrada časti

poistného plnenia. K samotnej výške určenia náhrady súdy vychádzajúc zo zákonného znenia nemajú právo zníženia alebo iného moderačné právo, nakoľko sa jedná o návrh žalobcu, ktorého jediným obmedzením je, aby si uplatnil časť vyplateného poistného plnenia, nakoľko zákonodarca takto definoval ustanovenie a neuvádzal odmietnutie vyplatenia. Samotný žalobca v písomnom vyjadrení zdôvodnil, prečo práve 50 % vyplateného poistného plnenia si uplatnil.

8. Na ústnom pojednávaní žalovaný uviedol: V prvom rade zo strany žalobcu nebolo skutkovými okolnosťami preukázané splnenie podmienky týkajúce sa vedomého porušenia akýchkoľvek povinností. Poukazuje na príslušné ust. cit. paragrafu, kde zákonodarca rieši vzťah medzi poisťovňou a poisteným v prípade poistného plnenia. V predmetnom prípade však sa jedná o vzťah regresného návrhu žalobcu, ktorý poistné plnenie nevyplatil žalovanému, ale tretej osobe - poškodenému. Považuje určenie výšky regresného nároku 50 % za svojvoľné konanie žalobcu, nakoľko ani v poistnej zmluve ani vo VPP odkaz na mieru zavinenia v percentách neobsahuje. Medzi stranami konania pri dojednaní poistnej zmluvy nedošlo k dohode, za aké porušenie aká sankcia prináleží. Ani zo skutkového hľadiska žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie toho, že zamestnanec žalovaného - šofér - musel vykonať prestávku na oddych podľa nariadenia EÚ 561/2003 a samotné konštatovanie osobami preverujúce okolnosti vzniku poistnej udalosti o tom, že šofér by mal byť odpočinutý a nebolo pravdepodobné, že potreboval prestávku už počas 30 minút po opustení trajektu je irelevantné, subjektívne a ničím nepodložené. Taktiež nie je preukázané, že by ku škode nedošlo, ak by šofér s kamiónom bol zaparkoval na inom parkovisku, na stráženom, nakoľko i v praxi sa takéto prípady už vyskytli. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Samotné percentuálne určenie regresnej náhrady žalobcom nebolo vo zmluvnom záväzku, nakoľko ani v zmluve ani vo všeobecných podmienkach odkaz na to nie je. V zmluve sú iba povinnosti bez sankčných následkov. Čo sa týka skutkovej časti vodič žalovaného spĺňajúc nariadenie EÚ o povinnej prestávke nemal možnosť inde vykonať prestávku a zaparkovať, nakoľko si nebol vedomý, či v blízkosti sú strážené parkoviská s kamerovým systémom, alebo platené parkoviská, preto musel prestávku vykonať a zvolil si miesto, kde došlo k poistnej udalosti. Nesúhlas žalovaného so žalobou, čo sa týka otázky I. žalobca poukazujúc na protokol o poistnej udalosti doteraz presne neidentifikoval miesto, na ktorom došlo ku krádeži. Jedná sa o zásadnú otázku spočívajúcu v tom, že nie je preukázané plnenie žalobcu o porušenie zmluvných podmienok. Namieta samotné určenie percentuálnej výšky náhrady (50 % z vyplateného poistného), nakoľko strany konania nedohodli takýto spôsob určenia náhrady a samotné zdôvodnenie tohto nároku nemá oporu v ust. a týkajúci sa zmluvnej pokuty a spôsobu jeho určenia. Tu poukazuje na samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žiaľ predajom sporného nákladného vozidla žalovaný nemá k dispozícií tachograf, ktorým by vedel preukázať povinnú prestávku šoféra podľa príslušných nariadení, ktorým by bolo možné preukázať, že sa nejedná o ľubovoľnú odstávku vozidla, ale o povinnú prestávku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o vedomé porušenie povinnosti žalovaným dohodnutých v poistných podmienkach, tým pádom nie je na mieste použiť . Súčasne do spisu krátkou cestou predkladá nariadenie EÚ komisie týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie údajov z jednotiek vozidla a kariet vodiča. V tomto nariadení sú uvádzané iba dni na ukladanie údajov, ale bežná prax ustanovila jeden rok, ktorá lehota už dávno uplynula. Poukazuje súčasne na ust. týkajúci sa náhrady škody, teda súd nemá moderačnú právomoc (nakoľko v predmetnom prípade nárok žalobcu nie je na náhradu škody). Z uvedeného vyplývajú 2 možnosti rozhodnutia súdu: buď žalobe vyhovieť, alebo v prípade pochybností žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazuje na poistnú zmluvu uzatvorenú stranami konania č. l. 3 bod 2, v ktorom sú jasne špecifikované podmienky, ktoré musia byť splnené pri odparkovaní naloženého vozidla. Zastáva názor, že tým, že odstavný pruh na diaľnici je označený tabuľou TIR znamená možnosť odparkovania nákladného vozidla. Z toho vyplýva, že žalovaný čiastočne splnil poistné podmienky dohodnuté v zmluve a opätovne poukazuje na to, že sa nejedná o vedomé porušeniu povinnosti, ak vôbec došlo k porušeniu povinnosti. Namieta opätovne výšku uplatneného nároku žalobcu práve z dôvodu, že za uvedené porušenie povinnosti žalobca nedohodol so žalovaným príslušnú sankciu, dôsledkom čoho jeho konanie je svojvoľné.

9. Okrem výsluch strán konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: poistná zmluva č.l. 4 - 11, informácia o zmluvných podmienkach č.l. 12, výpis z OR žalovaného č.l. 13, licencia č.l. 14 - 15, oznámenie škody z poistenia č.l. 16 - 17, osvedčenie o evidencii vozidla č.l. 18 - 21, CMR č.l. 22, faktúra č.l. 23, uplatnenie škody spoločnosťou LKW Walter voči žalovanému č.l. 24 - 27, protokol o technickej kontrole č.l. 28, správa polície č.l. 29, prepravný príkaz s prílohami č.l. 30 - 31, fotodokumentácia č.l. 55 - 58, mailová komunikácia a výpis z GPS z miesta,

kde došlo ku škodovej udalosti č.l. 59 - 63, výpis z účtu žalobcu o vyplatení poistného plnenia č.l. 80, vyjadrenie k refundácií a výzva žalovaného č.l. 81 - 82, vyjadrenie vodiča č.l. 135, protokol o poistnej škodovej udalosti č.l. 186 - 200, prílohy faktúry č.l. 216, potvrdenie o odškodnení č.l. 227.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver: Žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia dňa 24.8.2016, predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosť medzinárodného cestného dopravcu. Dňa 22.6.2017 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný žalobcovi nahlásil dňa 7.7.2017. Podľa doložených dokladov žalovaný vykonával prepravu tovaru z Maďarska do Veľkej Británie, na základe objednávky na prepravu, pričom objednávateľom prepravy bola spoločnosť LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG. Počas predpísanej pauzy na spánok, ktorú vykonával vodič žalovaného na diaľnici A120 vo Veľkej Británii na odstavnom pruhu, došlo ku krádeži a k odcudzeniu 852 kusov kávovarov, ktoré boli predmetom prepravy. Na miesto udalosti bola privolaná polícia, ktorá na miesto činu prišla, avšak vyšetrovanie odmietla z dôvodu nízkej šance dolapenia páchateľov. Poškodená spoločnosť' si uplatnila nárok na plnenie z majetkového poistenia zásielky (poistenie bolo u spoločnosti AXA Corporate Solutions), ktorá poistné plnenie poskytla. Spoločnosť AXA Corporate Solutions si následne uplatnila regresom náhradu škody voči spoločnosti LKW WALTER, ktorý škodu nahradil. Žalobca vykonal výpočet náhrady škody v súlade s ČI. 23 Dohovoru CMR /max. limit plnenia/, pričom nakládka bola vykonaná dňa 19.06.2017.XDR z júna = 1 XDR = 0,809. Hmotnosť poškodenej zásielky bola 2.649,72 kg, 1/0,809 = 1,2361, čo po prepočte je 8,33 x 2.649,72 kg x 1,2631 = 27.283,27 eur. Poškodený si od poisteného nárokoval náhradu škody vo výške 26.603,58 eur a preto žalobca pristúpil k výplate plnenia predstavujúceho výšku škody na tovare 26.603,58 eur po odpočítaní spoluúčasti 20% v sume 5.320,72 eur, teda celkové vyplatené poistné plnenie bolo vo výške 21.282,86 eur. Vzhľadom na porušenie uvedených zákonných ustanovení si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 50%, teda požaduje náhradu poistného plnenia v sume 10 641,43 eur. Žalovaný popieral porušenie svojich zmluvných povinností a plnenie odmietol.

11. Podľa

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa

Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

13. Podľa

(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

14. Podľa

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

15. Podľa

Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

16. Podľa

Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

17. Podľa Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

18. podľa a

Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa čl. III poistnej zmluvy zo dňa 23.8.2016

1. Poistenie podľa tejto zmluvy sa dojednáva v rozsahu podľa VPP ZD 14. poistenia Poistenie sa vzťahuje len na zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú na zásielke počas prepravy vykonávanej cestnými motorovými vozidlami uvedenými v prílohe k tejto zmluve: Príloha č. 1 - Zoznam poistených vozidiel.

2. Odchylne od článku IV. ods. 1. písm. 9 VPP ZD 14 sa dojednáva, že poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikla krádežou prepravovaných vecí, ako aj na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikla na prepravovaných veciach v dôsledku lúpeže.

Podmienkou vzniku práva na plnenie z poistenia podľa tohto bodu je skutočnosť, že poistený za vzniknutú škodu zodpovedá. Popri povinnostiach uvedených v článku XIII. VPP ZD 14 je poistený ďalej povinný:

- zaistiť náklad proti samovoľným stratám pri jazde (napr. riadne zaistenou a nepoškodenou plachtou),

- zaistiť, aby pri zbežnej prehliadke nebolo poznateľné, aký náklad sa prepravuje,

- používať na prepravu len také vozidlá, ktoré sú vybavené samostatne funkčným zariadením proti krádeži (nepočítajú sa do neho zámky na dverách). V prípade poistnej udalosti je poistený povinný preukázať, že vozidlo ním bolo vybavené, pri každom parkovaní vozidlo riadne uzamknúť a uviesť do chodu zabezpečovacie zariadenie podľa písm. c) tohto bodu,

- so všetkými naloženými vozidlami parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných prechodoch, v priestoroch pre colné odbavenie,

- zabezpečiť prítomnosť najmenej dvoch osôb vo vozidle, ktoré sú oprávnené konať za poisteného; ak je vozidlo zabezpečené prítomnosťou dvoch osôb, musí byť trvale pod dozorom vždy aspoň jednej z týchto osôb,

- ak je vozidlo zabezpečené len jednou osobou musí táto osoba dbať na to, aby doba, po ktorú sa vzdiali od vozidla, bola minimálna; pri vzdialení sa od vozidla musí byt vozidlo neustále pod dohľadom a pokiaľ to nie je možné, je osoba povinná v čo najkratších časových intervaloch uskutočňovať aspoň vizuálnu kontrolu zabezpečenia vozidla a nákladu,

- posádka vozidla nesmie brať do vozidla cudzie osoby (stopárov a pod.). Ak poruší poistený niektorú z vyššie uvedených povinnosti, poistený je povinný uhradiť poisťovateľovi sumu, o ktorú poisťovateľ nemohol znížiť svoje plnenie v zmysle .

20. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v predmetnom prípade medzi stranami konania vznikol platný záväzkovo-právny vzťah založený na poistnej zmluve z obsahu, ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi stranami nebolo sporné že poistený - žalovaný vykonal prepravu tovaru z miesta nakládky do miesta vykládky. Zamestnanec žalovaného však svoj odpočinok a to odstavenie nákladného motorového vozidla vykonal pri ceste A120 označené ako parkovisko pre TIR. V tomto prípade sa jedná o odstavný pruh diaľnice A 120, ktoré nie je strážené, osvetlené a nie je vybavené kamerovým systémom. Na predmetnom mieste došlo ku vzniku poistnej udalosti ku krádeži časti prepravovaného tovaru za ktoré žalobca vykonal poistné plnenie. Pri posúdení nároku žalobcu podľa súd skúmal otázku či zo strany poisteného došlo k porušeniu poistných podmienok dôsledkom, ktorý došlo ku vzniku škody - poistnej udalosti. Vychádzajúc z obsahu uzatvorenej poistnej zmluvy a to článok 3 ods. 2 zarážka 5 v zmysle ktorého je poistený povinný so všetkými naloženými vozidlami parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečení dozorov alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných priechodoch, kde priestor pre colné odbavenie, súd má za to, že zo strany zamestnanca žalovaného - vodiča nákladného vozidla došlo k porušeniu poistných podmienok, nakoľko nákladné vozidlo neodstavil na mieste, ktoré by spĺňalo vyššie citované podmienky poistnej zmluvy. Súd pri posúdení otázky miesta vzniku poistnej udalosti (zaparkované nákladné vozidlo) vychádzal z oznámenia škody z poistenia žalovaným, ako aj z písomného vyjadrenia vodiča, ktorí potvrdili vo svojich podaniach miesto parkovania nákladného vozidla. Z protokolu o poistnej

- škodovej udalosti č. XXXX.XXXX.G. vyplýva, že miesto parkovania nákladného vozidla ani okolité miesta nespĺňali podmienky dohodnuté v poistných podmienkach. Dôsledkom tejto skutočnosti súd mal za preukázané, že žalovaným došlo k porušeniu poistných podmienok, dôsledkom ktorých došlo ku vzniku škody. Následne skúmal súd zavinenie žalovaného. Dohovor CMR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo úmysel alebo úmyslu rovnocenné zavinenie. V tomto prípade je obsah takéhoto konania ponechaný na právnom poriadku štátu, v ktorom sa vec prejednáva. Za úmysel možno teda považovať také konanie, ktorého dôsledok bol priamo zamýšľaný alebo ak si konajúca osoba musela byť vedomá, že takýto dôsledok spôsobiť môže. V prípade vedomej nedbanlivosti škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevedel, že svojím konaním škodu spôsobiť môže, avšak podľa okolností to mal a mohol predvídať. Pokiaľ teda došlo zo strany dopravcu ku škode zavinením rovnocenným úmyslu možno konštatovať, že došlo ku skutočnému úmyslu spôsobiť škodu, a teda vedomému konaniu zakladajúcemu zodpovednosť dopravcu za škodu na prepravovanej zásielke. V tejto súvislosti teda došlo k naplneniu čl. 29 ods. 1 CMR. Je potrebné poukázať tiež na obchodnú prax žalovaného v odbore nákladnej prepravy, ktorú činnosť vykonáva od založenia spoločnosti 2006. Po vykonávaní predmetu podnikania po dobu 14 rokov musí byť samozrejmosťou ovládanie poistných podmienok pre nákladnú prepravu tovaru. V dnešnej modernej dobe všetky cesty cez Európu sa naplánujú za pomoci GPS zariadenia, teda bolo by povinnosťou žalovaného naplánovať povinné odstávky vozidla tak, aby spĺňali podmienky poistnej zmluvy teda aby tovar prepravovaný jeho vozidlami bol maximálne zabezpečený proti krádeži. Poukazujúc na vyššie uvedené súd mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie časti vyplateného poistného plnenia voči žalovanému je dôvodný. Súd v ďalšej časti vzhľadom aj na námietky žalovaného skúmal žalobcom určenú výšku náhrady časti poistného plnenia. V tejto časti treba dať za pravdu žalovanému, že žalobca v poistných podmienkach nevymedzil pre prípad porušenia poistných podmienok, v akej výške si uplatňuje svoj nárok titulom náhrady časti poistného plnenia. Nedojednanie spôsobu výpočtu tejto náhrady však ešte nespôsobuje neurčitosť a nemožnosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Predmetné ustanovenie zákona ukladá povinnosť poisťovne nahradiť poškodenému celú škodu napriek vedomému porušeniu zmluvných povinností poisteného a napriek tomu, že porušenie povinnosti poisteného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poistený, ktorý vedome porušil svoje zmluvné povinnosti a tým podstatnou mierou prispel k vzniku poistnej udalosti a jej následkov podlieha sankcii § 825 vo forme povinnosti na úhradu časti sumy náhrady škody, ktorú poisťovňa plnila formou poistného plnenia a to v rozsahu v akom by poisťovňa mohla znížiť poistné plnenie, ak by sa nejednalo o poistenie zodpovednosti za škodu. Jediné zákonné obmedzenie nároku poisťovne je, že sa môže domáhať náhrady poistného plnenia len v rozsahu v akom by bolo pri iných druhoch poistenia poistné plnenie znížené. Nemôže sa domáhať náhrady celého poisteného plnenia tak akoby v iných druhoch poistenia by mohol úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia na základe . neuvádza v , že by podmienkou vzniku práva na náhradu časti poistného plnenia bolo, ak by bola daná čas definovaná v poistnej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach. Žalobca vzhľadom na okolnosti poistnej udalosti svoj nárok

ustálil vo výške 50 % poistného plnenia, ktoré poskytla poškodenej. Súd súhlasne so žalobcom má za to, že porušenie povinnosti žalovaným pri vykonaní povinnej prestávky na nestráženom mieste na komunikácii A120, keď o 2 kilometre ďalej bola čerpacia stanica, pri ktorej bolo parkovisko pod dohľadom bezpečnostných kamier, by mohol žalovaný plniť svoje povinnosti z poistnej zmluvy a nepochybne by sa tým predišlo vzniku poistnej udalosti alebo by sa aspoň predišlo zväčšeniu rozsahu jej následkov. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že predmetný nárok žalobcu je titulom úhradu časti sumy náhrady škody, ktorú poisťovňa plnila formou poistného plnenia a to v rozsahu v akom by poisťovňa mohla znížiť poistné plnenie, ak by sa nejednalo o poistenie zodpovednosti za škodu, pri ktorej nie je daná moderačná právomoc súd súdom, z čoho jednoznačne vyplýva, že súd návrhu buď vyhovie, ak žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok, alebo návrh zamietne.

21. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.