Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-19-2021.pdf
PDF · 147.42 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného: AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 528 proti žalovanému: M+Z trans, s.r.o., so sídlom Horný rad 82/7, 946 03 Kolárovo, IČO: 36 614 106, zastúpenému: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 10.641,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/74/2019 - 300 zo dňa 10.09.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/74/2019 - 300 zo dňa 10.09.2020 potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 24.06.2019 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 10.641,43 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od doručenia žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 2401590506, so začiatkom poistenia dňa 24.08.2016. Predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti medzinárodného cestného dopravcu. Dňa 22.06.2017 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný žalobcovi nahlásil dňa 07.07.2017. Podľa doložených dokladov žalovaný vykonával prepravu tovaru z Maďarska do Veľkej Británie na základe objednávky na prepravu, pričom objednávateľom prepravy bola spoločnosť LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG. Počas predpísanej pauzy na spánok, ktorú vykonával vodič žalovaného na diaľnici A120 vo Veľkej Británii na odstavnom pruhu, došlo ku krádeži a k odcudzeniu 852 kusov kávovarov, ktoré boli predmetom prepravy. Na miesto udalosti bola privolaná polícia, ktorá na miesto činu prišla, avšak vyšetrovanie odmietla z dôvodu nízkej šance dolapenia páchateľov. Poškodená spoločnosť si uplatnila nárok na plnenie z majetkového poistenia zásielky (poistenie bolo u spoločnosti AXA Corporate Solutions), ktorá poistné plnenie poskytla. Spoločnosť AXA Corporate Solutions si následne uplatnila regresom náhradu škody voči spoločnosti LKW WALTER, ktorý škodu nahradil. Šetrenie poistnej udalosti žalobca vykonal v zmysle dohodnutých podmienok. V uvedenej poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti medzinárodného cestného dopravcu žalobca dňa 23.10.2018 poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 21.282,86 eura. V zmysle dojednanej poistnej zmluvy bola z poistného plnenia odpočítaná spoluúčasť vo výške 5.320,72 eura. V zmysle čl. III ods. 2 poistnej zmluvy bol poistený okrem povinnosti vyplývajúcich z čI. XIII. Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu cestného dopravcu VPP
ZD 14 (ďalej len „VPP“) povinný so všetkými naloženými vozidlami parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných prechodoch, v priestoroch pre colné odbavenie. Vykonaným šetrením poistnej udalosti bolo preukázané, že žalovaný povinnosť v súlade s VPP porušil, keď parkoval na odstavom pruhu na diaľnici v UK, ktoré nebolo strážené, teda nebolo pod kamerovým dohľadom a nebolo ani oplotené. Podľa zaslaných GPS súradníc a doloženej mapy a označeného miesta, kde vodič žalovaného stál bolo najbližšie parkovisko, resp. čerpacia stanica spĺňajúce podmienky doložky 33 vzdialené cca 2 míle. Napriek tejto skutočnosti a doloženej fotodokumentácii do spisu škodovej udalosti vodič žalovaného stál priamo na ceste v jednom z pruhov na diaľnici. Žalobca mal za to, že uvedené konanie žalovaného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj záver polície, ktorá uzavrela prípad s tým, že páchateľa nie je možné odhaliť, a to aj z dôvodu neexistencie kamerových záznamov. Žalobca vykonal výpočet náhrady škody v súlade s ČI. 23 Dohovoru CMR (max. limit plnenia), pričom nakládka bola vykonaná dňa 19.06.2017 (XDR z júna = 1 XDR = 0,809). Hmotnosť poškodenej zásielky bola 2.649,72 kg, (1/0,809 = 1,2361), čo je po prepočte 8,33 x 2.649,72 kg x 1,2631 = 27.283,27 eura. Poškodený si od poisteného nárokoval náhradu škody vo výške 26.603,58 eura, a preto žalobca pristúpil k výplate plnenia predstavujúceho výšku škody na tovare 26.603,58 eura po odpočítaní spoluúčasti 20 % v sume 5.320,72 eura, teda celkové vyplatené poistné plnenie bolo vo výške 21.282,86 eura. Vzhľadom na porušenie uvedených zákonných ustanovení si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 50 %, teda požadoval náhradu poistného plnenia v sume 10 641,43 eura.
2. Okresný súd Komárno ako súd prvostupňový rozhodol o žalobe žalobcu Rozsudkom č. k. 5Cb/74/2019
- 300 zo dňa 10.09.2020 tak, že žalobe vyhovel, vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 10.641,43 eura a vo výroku II. priznal žalobcovi plnú výšku náhrady trov konania.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: poistná zmluva č. l. 4 - 11, informácia o zmluvných podmienkach č. l. 12, výpis z OR žalovaného č. l. 13, licencia č. l. 14 - 15, oznámenie škody z poistenia č. l. 16 - 17, osvedčenie o evidencii vozidla č. l. 18 - 21, CMR č. l. 22, faktúra č. l. 23, uplatnenie škody spoločnosťou LKW Walter voči žalovanému č. l. 24 - 27, protokol o technickej kontrole č. l. 28, správa polície č. l. 29, prepravný príkaz s prílohami č. l. 30 - 31, fotodokumentácia č. l. 55 - 58, mailová komunikácia a výpis z GPS z miesta, kde došlo ku škodovej udalosti č. l. 59 - 63, výpis z účtu žalobcu o vyplatení poistného plnenia č. l. 80, vyjadrenie k refundácií a výzva žalovaného č. l. 81 - 82, vyjadrenie vodiča č. l. 135, protokol o poistnej škodovej udalosti č. l. 186 - 200, prílohy faktúry č. l. 216, potvrdenie o odškodnení č. l. 227.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v predmetnom prípade medzi stranami sporu vznikol platný záväzkovo-právny vzťah založený na poistnej zmluve, z obsahu ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi stranami nebolo sporné že poistený - žalovaný vykonal prepravu tovaru z miesta nakládky do miesta vykládky. Zamestnanec žalovaného však svoj odpočinok, a to odstavenie nákladného motorového vozidla, vykonal pri ceste A120 označenej ako parkovisko pre TIR. V tomto prípade sa jedná o odstavný pruh diaľnice A120, ktoré nie je strážené, osvetlené a nie je vybavené kamerovým systémom. Na predmetnom mieste došlo ku vzniku poistnej udalosti - ku krádeži časti prepravovaného tovaru, za ktoré žalobca vykonal poistné plnenie. Pri posúdení nároku žalobcu podľa § 825 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) súd skúmal otázku či zo strany poisteného došlo k porušeniu poistných podmienok, dôsledkom ktorého došlo ku vzniku škody - poistnej udalosti. Vychádzajúc z obsahu uzatvorenej poistnej zmluvy, a to článku 3 ods. 2 zarážka 5, v zmysle ktorého je poistený povinný so všetkými naloženými vozidlami parkovať iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných priechodoch, kde je priestor pre colné odbavenie, súd prvej inštancie mal za to, že zo strany zamestnanca žalovaného - vodiča nákladného vozidla došlo k porušeniu poistných podmienok, keďže nákladné vozidlo neodstavil na mieste, ktoré by spĺňalo vyššie citované podmienky poistnej zmluvy. Súd pri posúdení otázky miesta vzniku poistnej udalosti (zaparkované nákladné vozidlo) vychádzal z oznámenia škody z poistenia žalovaným ako aj z písomného vyjadrenia vodiča, ktorí potvrdili vo svojich podaniach miesto parkovania nákladného vozidla. Z protokolu o poistnej - škodovej udalosti č. 1706.0320.IC vyplýva, že miesto parkovania nákladného vozidla ani okolité miesta nespĺňali podmienky dohodnuté v poistných podmienkach. Dôsledkom tejto skutočnosti mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo
k porušeniu poistných podmienok, dôsledkom ktorého došlo ku vzniku škody. Následne skúmal súd zavinenie žalovaného. Dohovor CMR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo úmysel alebo úmyslu rovnocenné zavinenie. V tomto prípade je obsah takéhoto konania ponechaný na právnom poriadku štátu, v ktorom sa vec prejednáva. Za úmysel možno teda považovať také konanie, ktorého dôsledok bol priamo zamýšľaný alebo ak si konajúca osoba musela byť vedomá, že takýto dôsledok spôsobiť môže. V prípade vedomej nedbanlivosti škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevedel, že svojím konaním škodu spôsobiť môže, avšak podľa okolností to mal a mohol predvídať. Pokiaľ teda došlo zo strany dopravcu ku škode zavinením rovnocenným úmyslu, možno konštatovať, že došlo ku skutočnému úmyslu spôsobiť škodu, a teda vedomému konaniu zakladajúcemu zodpovednosť dopravcu za škodu na prepravovanej zásielke. V tejto súvislosti teda došlo k naplneniu čl. 29 ods. 1 CMR. Je potrebné poukázať tiež na obchodnú prax žalovaného v odbore nákladnej prepravy, ktorú činnosť vykonáva od založenia spoločnosti 2006. Po vykonávaní predmetu podnikania po dobu 14 rokov musí byť samozrejmosťou ovládanie poistných podmienok pre nákladnú prepravu tovaru. V dnešnej modernej dobe všetky cesty cez Európu sa naplánujú za pomoci GPS zariadenia, teda bolo by povinnosťou žalovaného naplánovať povinné odstávky vozidla tak, aby spĺňali podmienky poistnej zmluvy, teda aby tovar prepravovaný jeho vozidlami bol maximálne zabezpečený proti krádeži. Poukazujúc na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu na zaplatenie časti vyplateného poistného plnenia voči žalovanému je dôvodný. Súd v ďalšej časti vzhľadom aj na námietky žalovaného skúmal žalobcom určenú výšku náhrady časti poistného plnenia. V tejto časti bolo podľa súdu prvej inštancie treba dať za pravdu žalovanému, že žalobca v poistných podmienkach nevymedzil pre prípad porušenia poistných podmienok, v akej výške si uplatňuje svoj nárok titulom náhrady časti poistného plnenia. Nedojednanie spôsobu výpočtu tejto náhrady však ešte nespôsobuje neurčitosť a nemožnosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Predmetné ustanovenie zákona ukladá povinnosť poisťovne nahradiť poškodenému celú škodu napriek vedomému porušeniu zmluvných povinností poisteného a napriek tomu, že porušenie povinnosti poisteného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poistený, ktorý vedome porušil svoje zmluvné povinnosti a tým podstatnou mierou prispel k vzniku poistnej udalosti a jej následkov podlieha sankcii § 825 OZ vo forme povinnosti na úhradu časti sumy náhrady škody, ktorú poisťovňa plnila formou poistného plnenia, a to v rozsahu v akom by poisťovňa mohla znížiť poistné plnenie, ak by sa nejednalo o poistenie zodpovednosti za škodu. Jediné zákonné obmedzenie nároku poisťovne podľa súdu prvej inštancie je, že sa môže domáhať náhrady poistného plnenia len v rozsahu v akom by bolo pri iných druhoch poistenia poistné plnenie znížené. Nemôže sa domáhať náhrady celého poisteného plnenia tak, akoby v iných druhoch poistenia mohol úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia na základe § 799 ods. 3 OZ. OZ neuvádza v § 825, že by podmienkou vzniku práva na náhradu časti poistného plnenia bolo, ak by bola daná časť definovaná v poistnej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach. Žalobca vzhľadom na okolnosti poistnej udalosti svoj nárok ustálil vo výške 50 % poistného plnenia, ktoré poskytol poškodenému. Súd prvej inštancie mal súhlasne so žalobcom za to, že porušenie povinnosti žalovaným pri vykonaní povinnej prestávky na nestráženom mieste na komunikácii A120, keď o 2 kilometre ďalej bola čerpacia stanica, pri ktorej bolo parkovisko pod dohľadom bezpečnostných kamier, by mohol žalovaný plniť svoje povinnosti z poistnej zmluvy a nepochybne by sa tým predišlo vzniku poistnej udalosti alebo by sa aspoň predišlo k zväčšeniu rozsahu jej následkov. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetný nárok žalobcu je titulom úhrady časti sumy náhrady škody, ktorú poisťovňa plnila formou poistného plnenia, a to v rozsahu, v akom by poisťovňa mohla znížiť poistné plnenie, ak by sa nejednalo o poistenie zodpovednosti za škodu, pri ktorej nie je daná moderačná právomoc súdu, z čoho jednoznačne vyplýva, že súd návrhu buď vyhovie, ak žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok, alebo návrh zamietne.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal, akým právnym titulom žiada práve výšku 50 % náhrady časti poistného plnenia. Podľa neho žalobca svoj nárok opieral iba o „primeranosť a spravodlivosť“ daného nároku vo vzťahu k žalovanému, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie, pričom
podľa neho by otázka výšky uplatnenia časti náhrady poistného plnenia nemala byť otázkou voľnej úvahy žalobcu. Ďalej uviedol, že poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným síce stanovovala povinnosti na strane žalovaného, neupravovala však výpočet sankcií za ich nedodržanie. Pokiaľ žalobca chcel v budúcnosti využiť možnosť percentuálneho uplatnenia náhrady časti poistného plnenia/sankcie, táto skutočnosť mala byť podľa žalovaného jasne a zrozumiteľne upravená v poistnej zmluve, prípadne v poistných podmienkach a žalovaný mal mať vedomosť o výške možných sankcií. Stanovenie povinnosti v poistnej zmluve podľa žalovaného ešte neoprávňuje žalobcu na svojvoľné stanovenie si výšky postihu za prípadné nedodržanie povinnosti, aj napriek skutočnosti, že právo na uplatnenie časti z náhrady poistného plnenia mu priznáva OZ.
7. V odvolaní tiež žalovaný poukazuje (zrejme z dôvodu možnej analógie) na právnu úpravu zmluvnej pokuty a argumentuje tým, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia, iba stanovuje povinnosti, a preto nie je podľa žalovaného naplnená základná podmienka platnosti akejkoľvek výšky zmluvnej pokuty, ktorá by mohla vzniknúť v prípade opomenutia povinnosti.
8. Žalovaný tiež v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vyhodnotil, že došlo k úmyslu spôsobiť škodu (str. 16 rozsudku), čo je ale podľa odvolateľa v rozpore s realitou, t.j. pokiaľ by mal žalobca za to, že sa jedná jednoznačne o úmyselné konanie, uplatnil by postup podľa ust. č. IV bod 1 písm. a) VPP, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu, spôsobenú úmyselným konaním poisteného, poistníka, osôb vykonávajúcich prepravu alebo inej osoby na podnet niekoho iného. Keďže však žalobca toto ustanovenie neaplikoval, poistné plnenie poškodenému riadne poukázal, čím de facto vyvrátil úvahu o úmyselnom konaní. Táto skutočnosť je preto podľa odvolateľa podstatnou z pohľadu posúdenia skutkového stavu, a to v nadväznosti na citované ustanovenie § 799 ods. 3 OZ; ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Z výpovede vodiča žalovaného je však podľa neho zrejmé, že nedošlo k vedomému a úmyselnému porušeniu danej povinnosti.
9. Podľa žalovaného navyše nemožno ustáliť, že ak by žalovaný parkoval na zmluvne špecifikovanom mieste (napr. na stráženom parkovisku), bola by možnosť došetrenia páchateľa reálnejšia ako v prípade, ktorý nastal, pretože žalobcom uvádzaná prípadná reálnejšia možnosť došetrenia páchateľa nemá podľa odvolateľa žiaden (a už vôbec nie podstatný), vplyv ani na vznik poistnej udalosti, ako ani na rozsah jej následkov. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľa vo svojom odôvodnení rozsudku nezaoberal otázkou výšky uplatneného nároku a právneho základu tejto výšky, pričom nepovažuje za správne a zákonné, aby základom uznania nároku žalobcu bolo konštatovanie, že tento nárok je primeraný a spravodlivý, bez preukázania jasného a odôvodneného právneho alebo zmluvného základu a zastáva názor, že pri záväzkových vzťahoch by malo byť pravidlom, aby boli jasne upravené práva a povinnosti oboch strán, a aby každá zmluvná strana mala vedomosť o možných sankciách; v tomto prípade však neboli žiadnym spôsobom upravené, a preto by nemali byť ani svojvoľne uplatňované.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny (podľa § 387 ods. 1 CSP) a priznať žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. V podstatnej časti vyjadrenia poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a k jednotlivým námietkam odvolateľa (žalovaného) uvádza nasledovné: a) obsahom spisu je aj fotodokumentácia vozidla žalovaného po krádeži, z ktorej je zrejmé státie vozidla žalovaného na odstavnom pruhu diaľnice. V odvolaní sa snaží žalovaný tvrdiť, že nie je presne určené miesto, kde parkoval a kde došlo ku krádeži, a hoci dané miesto nie je určené na meter presne, lokalita, v ktorej žalovaný parkoval, nie je sporná. Žalovaný pred súdom nerozporoval, že Protokol o poistnej udalosti sa týka lokality, v ktorej parkoval. Protokol obsahuje konštatovanie, že v danej lokalite nie je žiadne miesto spĺňajúce požiadavky poistnej zmluvy; b) právo na úhradu časti poistného plnenia (alebo striktne podľa § 825 OZ právo na „úhradu náhrady vyplácanej poškodenému“) je v prípade poistenia zodpovednosti za škodu obdobou práva poisťovne na zníženie poistného plnenia, ktoré by poisťovňa vykonala podľa § 799 ods. 3 OZ. Poisťovňa musí nahradiť poškodenému celú škodu napriek vedomému porušeniu zmluvných povinností poisteného voči poisťovni, a napriek tomu, že porušenie povinností poisteného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. To však neznamená, že poistený môže
laxne pristupovať k plneniu svojich zmluvných povinností, na plnenie ktorých sa zaviazal voči poisťovni. Ak poistený povinnosti poruší a nie je pre prípad ich porušenia stanovená v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach sankcia, neznamená to, že porušenie zmluvných povinností poisteného nie je postihnuteľné, ako sa to snaží prezentovať žalovaný v tomto spore. Žalovaný ako poistený, ktorý vedome porušil svoje zmluvné povinnosti a tým podstatnou mierou prispel k vzniku poistnej udalosti krádeže a k zväčšeniu rozsahu jej následkov, podlieha sankcii podľa § 825 OZ vo forme povinnosti na úhradu časti sumy náhrady škody, ktorú naša poisťovňa plnila poškodenému formou poistného plnenia; c) ustanovenie § 799 ods. 3 OZ umožňuje poisťovni „znížiť“ poistné plnenie. Z gramatického výkladu tejto normy je zrejmé, že poisťovňa nemôže úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia, bez ohľadu na mieru závažnosti porušenia povinností poisteného a bez ohľadu na mieru následkov, ktoré porušenie povinností poisteného prinieslo. Poisťovňa teda musí poskytnúť určité poistné plnenie. Nemôže úplne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia. Občiansky zákonník neuvádza, v akom rozsahu môže poisťovňa znížiť poistné plnenie. Tak, ako je jediným obmedzením poisťovne v prípade zníženia poistného plnenia len to, že sa musí jednať o zníženie a nie o odmietnutie, tak je v prípade úhrady časti poistného plnenia jediným zákonným obmedzením poisťovne pri poistnom plnení poistenia zodpovednosti za škodu nemožnosť domáhať sa úhrady celého poistného plnenia, ale možnosť domáhať sa úhrady len časti poistného plnenia. OZ nepodmieňuje právo na úhradu časti poistného plnenia podľa § 825 výslovným definovaním výšky danej úhrady v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach; d) porušenie povinností z poistnej zmluvy bolo zo strany žalovaného nepochybne vedomé. Žalovaný podniká v preprave. Bolo by v rozpore s elementárnou logikou tvrdiť, že žalovaný nevedel, že miesto jeho parkovania nie je strážené, ohradené a snímané kamerami. Túto skutočnosť by vedel každý súdny človek, nieto ešte podnikateľ v oblasti prepravy. Žalovaný nepochybne vedel, že parkuje v lokalite, ktorá je v rozpore s jeho zmluvnými povinnosťami týkajúcimi sa miesta parkovania dohodnutými v poistnej zmluve. Vedel, že porušuje poistnú zmluvu a bol uzrozumený s tým, že na danom mieste parkovania je zvýšené riziko, že dôjde ku krádeži nákladu alebo v prípade krádeže k zväčšeniu rozsahu následkov (ku krádeži väčšieho množstva tovaru ako v prípade parkovania na miestach dohodnutých v poistnej zmluve). OZ umožňuje priznať poisťovni právo na úhradu časti poistného plnenia podľa § 825 a § 799 ods. 1 a ods. 3 v prípade vedomého porušenia dohodnutých zmluvných povinností žalovaným, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti a rozsah jej následkov. Presvedčenie žalovaného o potrebe preukázať úmysel žalovaného spôsobiť škodu nemá žiadnu oporu v platnom práve. Nemá oporu ani v Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave (CMR), ktorý ponecháva úpravu nevyhnutnej miery zavinenia na právnu úpravu signatárov Dohovoru (čl. 29 ods. 1), pričom z formulácie § 799 ods. 3 OZ je zrejmé, že na vznik povinnosti na úhradu časti poistného plnenia postačuje nedbanlivostné zavinenie. V prípade žalovaného išlo nepochybne o vedomú nedbanlivosť. Ak by žalovaný parkoval na mieste spĺňajúcom podmienky dohodnuté v poistnej zmluve, rozhodne by sa podľa žalobcu podstatne znížilo riziko vzniku poistnej udalosti a rozsahu jej následkov. Tvrdenie žalovaného, že parkovanie na neosvetlenom a neohradenom parkovisku, ktoré nebolo monitorované kamerami, nemohlo mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (krádeže) a na zväčšenie jej následkov (množstva ukradnutého nákladu) považuje žalobca za neobhájiteľné; e) podľa žalobcu nie je dôvod stotožňovať právo na úhradu časti poistného plnenia podľa § 825 a § 799 ods. 1 a ods. 3 OZ s právom na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako to robí žalovaný. Jedná sa o odlišné právne inštitúty. Ak by bolo právo na úhradu časti poistného plnenia podľa § 825 OZ zmluvnou pokutou, bolo by ako zmluvná pokuta nepochybne zákonodarcom označené. Zmluvnú pokutu si môžu zmluvné strany dohodnúť, priamo zo zákona nevyplýva. Právo na úhradu časti poistného plnenia vyplýva priamo zo zákona a strany sporu na uvedené ustanovenie zákona (§ 825 OZ) výslovne poukázali v individuálne dohodnutom článku III bode 2. Poistnej zmluvy č. 2401590506.
11. Odvolateľ (žalovaný) vo svojom následnom vyjadrení v podstate rekapituloval svoju predošlú argumentáciu a zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Obdobne sa vyjadril aj žalobca v odvolacej duplike.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
16. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
18. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v prevažnej časti právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto uvádza nasledovné.
19. Podľa Článku 1 ods. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov (Ďalej len „Dohovor CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
20. Podľa Článku 3 Dohovoru CMR, pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
21. Podľa Článku 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
22. Podľa Článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR, dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.
23. Podľa Článku 17 ods. 4 Dohovoru CMR, dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam; c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu; d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov; e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky; f) preprava živých zvierat.
24. Podľa Článku 17 ods. 5 Dohovoru CMR, ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode.
25. Podľa Článku 18 ods. 1 Dohovoru CMR, dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.
26. Podľa Článku 29 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu.
27. Podľa Článku 29 ods. 2 Dohovoru CMR, to isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby použité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh. V takom prípade sa títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť, na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1.
28. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
29. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
30. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
31. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
32. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
33. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
34. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
35. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
36. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
37. Podľa § 825 OZ, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
38. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu, ktorým bol žalovaný. V článku III. poistnej zmluvy bola jednoznačne vymedzená povinnosť žalovaného ako poisteného parkovať so všetkými naloženými vozidlami iba na zabezpečenom pozemku, stráženom parkovisku alebo na miestach inak zabezpečených dozorom, alebo na čerpacích staniciach s vyhradeným parkovaním pre kamióny, na hraničných prechodoch a v priestoroch pre colné odbavenie. Vedomosť o tejto povinnosti vyplýva aj z článku XII. ods. 3 poistnej zmluvy, keď žalovaný svojim podpisom potvrdil zrozumiteľnosť obsahu zmluvy. Zároveň bola zrejmá aj povinnosť žalovaného oboznámiť s touto povinnosťou konkrétneho vodiča, vykonávajúceho prepravu, a to z povahy samotnej zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva jednoznačný záver, že došlo k porušeniu tejto povinnosti zo strany žalovaného, keďže k poistnej udalosti (krádeži) došlo na mieste, ktoré nezodpovedná ani jednému z možných miest pre parkovanie vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Snahu žalovaného o spochybnenie miesta poistnej udalosti považuje odvolací súd za účelovú, keďže v rámci svojej procesnej obrany sám potvrdil, že parkoval v odstavnom pruhu na diaľnici A120, pričom uviedol aj dôvody, pre ktoré tam parkoval. Zároveň odvolací súd hodnotí túto obranu ako neopodstatnenú z dôvodu, že v rámci likvidácie poistnej udalosti (a najmä v čase, keď za žalobca za neho uhradil poškodenému vzniknutú škodu) vôbec miesto vzniku poistnej udalosti nespochybňoval, naopak miesto krádeže vyplýva z oznámenia škody z poistenia žalovaným ako aj z písomného vyjadrenia vodiča, ktorí potvrdili vo svojich podaniach miesto parkovania nákladného vozidla.
39. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o medzinárodnú prepravu tovaru, súd prvej inštancie na právny vzťah žalobcu a žalovaného správne aplikoval primárne Dohovor CMR, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ako vyplýva z Článku 17 ods. 1 Dohovoru CMR, žalovaný ako dopravca zodpovedá za škodu, ktorá na zásielke vznikla v rozsahu ukradnutého tovaru. Tejto zodpovednosti sa žalovaný mohol zbaviť iba za podmienok ustanovených v Článku 17 ods. 2 a v Článku 17 ods. 4 Dohovoru CMR, pričom v zmysle Článku 18 ods. 1 Dohovoru CMR je dôkazné bremeno (v prípadoch podľa Článku 17 ods. 2) na strane žalovaného ako dopravcu. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by zbavovala žalovaného zodpovednosti za spôsobenú škodu, a to ani podľa Článku 17 ods. 2 ani podľa Článku 17 ods. 4 Dohovoru CMR. Keďže súd prvej inštancie mal správne preukázaný nárok na náhradu škody, zaoberal sa samotným nárokom žalobcu vyplývajúcim mu z ust. § 825 OZ, ktorého znenie bolo premietnuté aj do článku III. poistnej zmluvy. Keďže žalobca uhradil preukázanú škodu v plnej výške poškodenému, vznikol mu nárok na úhradu sumy, o ktorú by mohol znížiť poistné plnenie voči žalovanému, avšak za splnenia podmienok ustanovených v § 799 ods. 3 OZ. Kľúčové v prípade takéhoto nároku je teda posúdenie, či (i) išlo o porušenie takých povinností, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve alebo ktoré vyplývajú zo zákona alebo poistných podmienok; (ii) bolo porušenie povinností žalovaného vedomé a (iii) malo porušenie povinností podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
40. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že táto podmienka bola splnená, keďže porušenie povinnosti žalovaného - parkovanie v konkrétne vymedzených lokalitách bolo dohodnuté priamo v článku III. ods. 2 poistnej zmluvy č. 2401590506.
41. Vo vzťahu k druhej podmienke (vedomé porušenie povinnosti), súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaného ako vedomú nedbanlivosť rovnajúcu sa úmyslu podľa Článku 29 ods. 1 CMR, pričom prihliadol na obchodnú prax a skúsenosti žalovaného v odbore nákladnej dopravy (v dĺžke 14 rokov), ktoré odôvodňovali jeho povinnosť naplánovať obligatórne prestávky v preprave za pomoci využitia, v súčasnosti bežne dostupných, prostriedkov (napr. GPS zariadenia) tak, aby tieto boli vykonané v miestach dohodnutých v poistnej zmluve. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vyhodnotil, že došlo k úmyslu spôsobiť škodu, čo by v zmysle Článku IV. ods. 1 písm a). VPP znamenalo, že na daný prípad sa poistenie nevzťahuje, odvolací súd túto námietku posúdil tak, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ skúmal zavinenie žalovaného na spôsobenej škode, vyhodnotil, že išlo o vedomú nedbanlivosť, ktorú možno charakterizovať ako konanie, pri ktorom škodca vedel, že ním môže spôsobiť škodu, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Keď súd prvej inštancie uviedol, že došlo k úmyslu žalovaného spôsobiť škodu, poukazoval na Článok 29 ods. 1 Dohovoru CMR, ktorý ustanovuje, že dopravca sa nemôže odvolávať na ustanovenia Dohovoru CMR, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazné bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. Podľa odvolacieho súdu
nemožno hodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné [či už by malo ísť o priamy úmysel - dolus directus (škodca vedel, že porušuje povinnosť a chcel ju porušiť) alebo úmysel nepriamy - dolus indirectus (škodca vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie povinnosti a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený)], keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný chcel spôsobiť škodu. Nemožno však hovoriť ani o tom, že podľa práva Slovenskej republiky možno vedomú nedbanlivosť stotožňovať s úmyslom (ide o dva rôzne typy zavinenia, čo vyplýva aj z vyššie uvedenej definície týchto pojmov). Tento nesprávny výklad súdu prvej inštancie však nemá vplyv na záver, že druhá podmienka vyplývajúca z § 799 ods. 3 OZ bola splnená. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že vedomosť o právnej povinnosti parkovať motorové vozidlo na konkrétnom mieste nespochybniteľne vyplýva z poistnej zmluvy, pričom oboznámenie sa s touto povinnosťou žalovaný potvrdil jej podpisom. Zároveň bolo jeho povinnosťou oboznámiť s touto zmluvnou podmienkou aj jeho vodiča. Za týchto okolností nemožno vyhodnotiť konanie žalovaného inak ako vedomé. Posudzovanie, či konanie žalovaného bolo úmyselné by malo význam len pre možnosť uplatnenia liberačných dôvodov podľa Dohovoru CMR v časti Zodpovednosť dopravcu, avšak pre splnenie podmienky pre zníženie poistného plnenia postačuje vedomé zavinenie, nie úmyselné. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, odvolací súd musí dať za pravdu žalobcovi, podľa ktorého by bolo v rozpore s elementárnou logikou, ak by súd pripustil, že vodič žalovaného nevedel, že porušuje zmluvné povinnosti, keď parkoval v odstavnom pruhu diaľnice; zvlášť pokiaľ išlo o konanie v rámci výkonu jeho dlhoročného povolania.
42. Čo sa týka tretej podmienky, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny záver o tom, že konanie žalovaného (prostredníctvom jeho vodiča) malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, a teda došlo k jej naplneniu. Ako správne a logicky uviedol súd prvej inštancie, ak by žalovaný parkoval na mieste dohodnutom v poistnej zmluve, pričom jedno z takýchto miest bolo vzdialené len dve míle od miesta, kde zaparkoval žalovaný, nepochybne by sa tým predišlo zväčšeniu následkov poistnej udalosti. Ako nelogickú práve možno hodnotiť argumentáciu žalovaného, podľa ktorej nemožno ustáliť, že ak by žalovaný parkoval na zmluvne špecifikovanom mieste (napr. na stráženom parkovisku), bola by možnosť došetrenia páchateľa reálnejšia ako v prípade, ktorý nastal, pretože žalobcom uvádzaná prípadná reálnejšia možnosť došetrenia páchateľa nemá žiaden (a už vôbec nie podstatný), vplyv ani na vznik poistnej udalosti, ako ani na rozsah jej následkov. Je pritom všeobecne známou a logickou skutočnosťou, že riziko trestnej činnosti ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré napomáhajú alebo uľahčujú (ovplyvňujú) páchanie trestnej činnosti (tzv. kriminogénne faktory). Na tieto faktory reaguje osobitná vedná disciplína - kriminológia, ktorá sa okrem iného zaoberá otázkami, ako možno kriminalite predchádzať (prevencia kriminality). Podľa odbornej literatúry (KLIMEK, L. a kol. Kriminológia vo vnútroštátnom a medzinárodnom rozmere. Bratislava: Wolters Kluwer, 2020, s. 351) „preventívne opatrenia vo všeobecnosti, a inak to nie je ani v prípade majetkovej kriminality, možno z hľadiska ich obsahu klasifikovať na (i) sociálnu prevenciu a (ii) situačnú prevenciu. Situačná prevencia vychádza z premisy, že rôzne druhy kriminality sa vyznačujú určitými špecifikami a sú determinované určitými časovými a priestorovými zákonitosťami. Na základe realizovaných kriminologických výskumov možno spoľahlivo konštatovať, že na niektorých miestach, v určitom čase či situácii sú niektoré trestné činy páchané viac ako iné, a preto na základe týchto poznatkov možno rozsah kriminality do určitej miery ovplyvniť. Veľké množstvo kriminogénnych situácií je totiž spojené s určitými životnými stereotypmi a zvykmi občanov určitej lokality (napríklad vo väčších mestách bývajú v pracovných dňoch v priebehu pracovnej doby byty na sídliskách prázdne, čo vytvára vhodné situačné podmienky na páchanie majetkovej kriminality, predovšetkým vo forme krádeže vlámaním).“ S poukazom na uvedené, tak možno vyvrátiť domnienku žalovaného o tom, že na vznik a rozsah poistnej udalosti nemá vplyv miesto, kde bolo motorové vozidlo zaparkované. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ustanovenie poistnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal parkovať na vymedzených miestach nebolo iba formálne, ale sledovalo zrejmý účel - znížiť riziko poistného plnenia a tým nepriamo riziko vzniku samotnej poistnej udalosti. Uvedené ustanovenie nie je v poistných zmluvách ojedinelé a reaguje práve na negatívny jav vyskytujúci v medzinárodnej preprave tovaru, a to krádeží z nákladných cestných vozidiel. Dopravca, podnikajúci v danej oblasti viac ako 10 rokov, by mal tieto riziká v rámci svojej podnikateľskej činnosti poznať a postupovať tak, aby ich eliminoval alebo aspoň znížil. Z vykonaného dokazovania však vyplýva opačný postup žalovaného.
43. Keďže odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu podľa § 825 OZ je daný, zaoberal sa ďalej námietkou žalovaného, podľa ktorej sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal otázkou výšky uplatneného nároku a právneho základu
tejto výšky, pričom nepovažoval za správne a zákonné, aby základom uznania nároku žalobcu bolo konštatovanie, že tento nárok je primeraný a spravodlivý, bez preukázania jasného a odôvodneného právneho alebo zmluvného základu. Odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby poisťovateľ v poistnej zmluve vymedzil kritériá pre rozsah zníženia poistného plnenia, a to z dôvodu, že tento limity tohto zníženia sú obsiahnuté priamo v ustanovení § 799 ods. 3 OZ, podľa ktorého je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že zníženie poistného plnenia zo strany poistiteľa je prejavom svojvôle, pretože aj ten je povinný pri realizácii poistného plnenia rešpektovať zásadu proporcionality. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odbornú publikáciu (Petruľák, M., Šulíková, M. Poistné zmluvy, Praha: C. H. Beck, 2012, s. 108), podľa ktorej „Primeranosť zníženia sa posudzuje ad hoc podľa okolností každého prípadu a v mnohých prípadoch je jej určenie veľmi zložitou úlohou. Niekedy je určenie vplyvu porušenia povinnosti na rozsah poisťovne plniť odbornou otázkou, ktorá sa dá zodpovedať prostredníctvom znaleckého posudku, v mnohých prípadoch je však presná kvantifikácia vplyvu nemožná. Ide najmä o prípady, keď je výsledný rozsah poistnej udalosti výsledkom mnohých navzájom pôsobiacich vplyvov. V týchto prípadoch bude určenie primeraného zníženia poistného plnenia skôr intuitívnou otázkou a súdy sa spravidla uchýlia k určeniu zníženia úvahou súdu.“ Z postupu žalobcu je zrejmé, že sa riadil touto zásadou proporcionality a zohľadnil pri znížení rozsahu vyčíslenia nároku (vo výške prípadného 50 %-ného krátenia poistného plnenia) spôsob, akým poistná udalosť vznikla. Vyplýva to napríklad z vyjadrenia žalobcu k odporu na č. l. 117, v ktorom uviedol, že náhradu vo výške 50 % považuje za primeranú vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti žalovaného, v dôsledku ktorej došlo k znemožneniu vykonania šetrenia prostredníctvom videozáznamov a možných iných dostupných vyšetrovacích nástrojov, ale aj z postupu žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti, keď bol pre zistenie okolností poistnej udalosti zabezpečený protokol o poistnej udalosti od špecializovanej spoločnosti AM GROUP. V tomto smere možno vytknúť súdu prvej inštancie iba nesprávny právny záver o tom, že pri posúdení výšky nároku nemá súd moderačnú právomoc, z čoho jednoznačne vyplýva, že súd návrhu buď vyhovie, ak žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok, alebo návrh zamietne. Keďže rozsah zníženia poistného plnenia je limitovaný zásadou proporcionality (§ 799 ods. 3 OZ), je v kompetencii súdu posúdiť, či poisťovateľ dodržal túto zásadu pri realizácii zníženia poistného plnenia (respektíve pri uplatnení nároku podľa § 825 OZ). V prejednávanej veci však súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok v rozsahu zníženia vo výške 50 % poistného plnenia bol podľa jeho názoru spravodlivý a tento svoj záver aj náležite odôvodnil (napr. možnosťou žalovaného naplánovať trasu pomocou GPS zariadenia tak, aby dodržal povinné prestávky a zároveň ustanovenia poistnej zmluvy). Keďže odvolací súd rovnako považuje rozsah nároku žalobcu za spravodlivý v súlade so zásadou proporcionality, vyhodnotil námietky žalovaného ako nedôvodné.
44. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti, že argumentácia žalovaného o povinnosti písomnej úpravy možnosti zníženia poistného plnenia odkazom na ustanovenia OZ o zmluvnej pokute (§ 544 a § 545) je nesprávna, keďže ide o úplne iné právne inštitúty s úplne rozdielnym účelom a v danom prípade analógia nie je možná. Preto nie je možné oprávnenie posudzovať rozsah zníženia poistného plnenia (hoci toto oprávnenie je súdu dané) s moderačným právom súdu ohľadne výšky zmluvnej pokuty.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Potvrdzujúcemu výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný.
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.