Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25Co-59-2020.pdf
PDF · 130.88 KB
Case nature
Subarea
25Co/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: O. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa I., J. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Pekár, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti žalovanému: S. N., nar. XX.X.XXXX, adresa I., J. XXXX/XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Václav Sosna, so sídlom Skalica, Nám. Slobody 2, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3C/8/2020-10 zo dňa 16.6.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje žalovanému S. N., narodenému XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I., aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX, na 8. poschodí, vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici J. v I., nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX na Okresnom úrade Skalica, katastrálnom odbore pre okres Skalica, obec I. a katastrálne územie I.. II. Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd žalobu, ktorou sa začne konanie strán žalobkyne a žalovaného o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v I. výroku uznesenia. III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol odôvodnený tým, že žalobkyňa je spoluvlastníkom bytu uvedeného vo výroku uznesenia v spoluvlastníckom podiele 1 a osoba podozrivá z násilia S. N. je tiež spoluvlastníkom bytu v 1. So žalovaným žila v partnerskom vzťahu. V dôsledku toho, že si žalovaný našiel novú o takmer 40 rokov mladšiu partnerku, došlo medzi ňou a žalovaným k ukončeniu ich partnerského vzťahu. Následne začal žalovaný bezdôvodne odnášať z bytu veci, zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov a nemal záujem sa o tieto veci podeliť, hoci to chcela a výslovne ho o to požiadala. Tiež sa jej žalovaný a nepriamo prostredníctvom neho aj jeho mladšia partnerka viackrát slovne vyhrážali, že ju dajú zbiť a zariadia, aby ju vyhodili z práce. Po márnych pokusoch o dohodu, ako aj po tom, čo ju autom prenasledoval po meste, žalobkyňa podala proti žalovanému trestné oznámenie, na základe ktorého bol žalovanému uložený zákaz vstupu do bytu č. XX na J. ulici v I. a to na dobu 10 dní. Podľa jej vedomostí o osobe novej partnerky žalovaného, je táto psychicky chorá, požíva omamné látky a tiež bola trestaná za napadnutie mladšieho dievčaťa. Vzhľadom na uvedené obava žalobkyne o svoje zdravie stále pretrváva a má za to, že je nevyhnutné, aby bol žalovanému zakázaný vstup do bytu, ktorého sú podielovými spoločníkmi.
V opačnom prípade je reálny predpoklad, že žalovaný bude vo svojom správaní a útokoch voči jej osobe pokračovať. Žalobkyňa sa domáhala toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do bytu, v ktorom býva žalobkyňa, keďže z opisu skutkového stavu vyplýva odôvodnenosť potreby vydania neodkladného opatrenia v záujme ochrany žalobkyne. Podľa žalobkyne riadne preukázala existenciu obavy pred žalovaným aj s prihliadnutím na podané trestné oznámenie a následné vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, Obvodného oddelenia Policajného zboru Skalica zo dňa 9.6.2020, o vykázaní S. N. zo spoločného obydlia, t. j. z bytu č. XX v bytovom dome na ul. J. č. XXXX/ XX v I. a priľahlých priestorov na dobu 10 dní a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec I., okres Skalica a katastrálne územie I.. Z listu vlastníctva, predloženého žalobkyňou, mal prvoinštančný súd osvedčené, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - byt č. XX na 8. poschodí, vchod č. XX, nehnuteľnosť vedená na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade Skalica, katastrálnom odbore pre okres Skalica, obec I., katastrálne územie I., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1. Rovnaký spoluvlastnícky podiel 1 na uvedenom byte má aj osoba podozrivá z násilia S. N.. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 9.6.2020 mal súd osvedčené, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalici, Obvodné oddelenie Policajného zboru Skalica pod sp. zn. ORPZ-SI- OPDP2-2020/ID:161.20/484 vykázalo dňa 9.6.2020 o 11.00 hod. S. N. zo spoločného obydlia ohrozenej osoby O. H., a to z bytu č. XX v bytovom dome na ul. J. č. XXXX/XX v I. a priľahlých priestorov na dobu 10 dní podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 zb. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z.z.
4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 328 ods. 2 druhá veta, § 329 ods. 1 prvá veta a § 334 CSP.
5. Po preskúmaní návrhu a predložených listinných dôkazov prvoinštančný súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete násilia, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Žalobkyňa dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza k psychickému ubližovaniu žalobkyne v podobe vyhrážok a zastrašovania, ktoré konanie predstavuje bezprostredné ohrozenie duševného zdravia žalobkyne. Vzhľadom na predložené Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia z 9.6.2020 bolo osvedčené, že žalovaný ohrozuje duševnú integritu žalobkyne svojím konaním, a sú preto splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Súd zároveň vzhľadom k charakteru obmedzenia práva žalovaného uložil žalobkyni, aby v 30-dňovej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia, podala žalobu, ktorou vyvolá konanie na súde, ako je uvedené vo výroku II.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd oproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu prvej a tretej výrokovej časti (s výnimkou druhej výrokovej časti) podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalovaný, ktorým pri použití odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.
8. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolateľ videl v nesprávnom hodnotení skutkového stavu a v nesprávnej interpretácii a aplikácii právnych predpisov. Súd podľa neho vychádzal z nepravdivého opisu skutkového stavu, ktorý uviedla žalobkyňa v návrhu, pričom zatajila niektoré podstatné okolnosti a dezinterpretovala obsah a význam potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. Žalovaný dôrazne poprel tvrdenia uvádzané žalobkyňou s tým, že pre vydanie neodkladného opatrenia nie je žiadny dôvod, že žalobkyňa sama zobrala žalovanému kľúče od spoločného bytu, že žalobkyňa sama zabránila žalovanému vo vstupe do spoločného bytu, že žalobkyňa sama verbálne a fyzicky napádala žalovaného a jeho súčasnú priateľku, že konanie žalobkyne je vedené žiarlivosťou, pomstychtivosťou a chamtivosťou a že žalobkyňa sa nepoctivým spôsobom snaží obohatiť na úkor žalovaného a pripraviť
ho o jeho vlastnícke právo k spoločnému bytu. Na preukázanie vyššie uvedeného žalovaný poskytol opis skutkového stavu. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa a žalovaný žili v partnerskom vzťahu 10 rokov, postupne začali medzi nimi vznikať partnerské nezhody vo finančných otázkach, ktoré vyústili do citového odcudzenia, pričom žalovaný nepopiera, že si našiel mladšiu partnerku. Žalovaný dôrazne poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že by ju mal fyzicky alebo slovne napadnúť, že by sa žalovaný alebo jeho priateľka akýmkoľvek spôsobom žalobkyni vyhrážali, bola to naopak žalobkyňa, ktorá sa pokúsila fyzicky napadnúť priateľku žalovaného a tiež jej napísala viacero neprijateľných sms správ. Žalovaný napokon po opakovaných slovných útokoch zo strany žalobkyne dňa 8.6.2020 zo spoločného bytu odišiel. Dňa 9.6.2020 si prišiel pre svoje osobné veci. Žalobkyňa mu hneď po príchode začala vulgárne nadávať a požadovala, aby na ňu previedol jeho spoluvlastnícky podiel k spoločnému bytu. Preto vyšiel na balkón a čakal, kým žalobkyňa neprestane so slovnými útokmi. Po chvíli sa vrátil do bytu a zistil, že žalobkyňa už v byte nie je a v zámku vchodových dverí sa už nenachádzajú jeho kľúče. Žalobkyňa odmietla žalovanému kľúče vrátiť a preto sa rozhodol obrátiť na políciu. Žalobkyňa v ten istý deň podala na žalovaného trestné oznámenie so žalovanému neznámym obsahom, ktorého výsledkom bolo vydanie potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. Obsah tohto potvrdenia ale nezodpovedá skutočnému skutkovému stavu, preto nie je možné na toto potvrdenie prihliadať ako na dôkaz, ktoré osvedčuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V potvrdení je uvedené, že žalovaný policajtovi odovzdal kľúče od predmetného bytu, avšak žalovaný žiadne kľúče policajtovi v uvedenom čase neodovzdal, ani nemohol odovzdať, pretože žalovaný už kľúče od bytu nemal. Toto tvrdenie preukazuje doložením správy MsP Skalica z 1.7.2020, z ktorej je zrejmé, že žalovaný sa dňa 9.6.2020 o 8.00 hod. dostavil na Mestskú políciu v Skalici a oznámil, že žalobkyňa mu zobrala kľúče.
9. Vychádzajúc z uvedeného odvolateľ bol názoru, že nie je daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tým, že sa nariadi žalovanému, aby do bytu nevstupoval a už vôbec nebola daná v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňa žalovaného svojím správaním zo spoločného bytu vyhnala, žalovaný v byte od 8.6.2020 nebýval a dňa 9.6.2020 mu žalobkyňa zobrala kľúče. Len samotné potvrdenie o vykázaní z obydlia bez ďalšieho neosvedčuje dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami. Žalovaný žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadol, nikdy sa jej nevyhrážal, nikdy ju neprenasledoval. Žalobkyňa klame a zneužíva inštitút neodkladného opatrenia. Žalobkyňa nie je žiadna obeť domáceho násilia, koná len v snahe získania majetkového prospechu. Žalobkyňa pri podaní návrhu neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a ani nepreukázala, že by ju žalovaný niekedy slovne alebo fyzicky napadol.
10. V ďalšom žalovaný skonštatoval, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že sa obáva o svoje zdravie a je nevyhnutné, aby bol žalovanému zakázaný vstup do bytu a pritom súčasne uvádza, že sa pokúsi so žalovaným dohodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, jednoznačne potvrdzuje, že v skutočnosti nemá žiadnu obavu o svoje zdravie, ale len zneužíva inštitút vykázania z obydlia ako nástroj na zabránenie tomu, aby si žalovaný odsťahoval svoje veci a na donútenie žalovaného, aby pristúpil k podpisu nespravodlivého vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Za týchto okolností je podľa odvolateľa potrebné návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotiť ako zneužívanie práva, teda ako postup v rozpore s čl. 5 Základných princípov CSP. Žalovaný nesúhlasí so skutkovým zistením súdu, že zo strany žalovaného dochádza k psychickému ubližovaniu žalobkyne v podobe vyhrážok a zastrašovania. Toto zistenie označil za nesprávne, nemajúce oporu v podanom návrhu, ani v žiadnom dôkaze v spise, ani v samotnom potvrdení o vykázaní obydlia. Tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a v dôsledku toho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú závery, ktoré súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
11. Žalovaný upozornil, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ nemohol uplatniť. Tvrdenia žalobkyne ohľadom správania sa žalovaného alebo jeho priateľky sú nepravdivé. Jediným dôkazom žalobkyne je potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré však neosvedčuje dôvodnosť podaného návrhu a tiež jeho obsah nezodpovedá skutočnému skutkovému stavu, keďže žalovaný kľúče policajtovi od bytu neodovzdal, čo vyvracia aj pripojená správa Mestskej polície Skalica. V danom prípade neexistuje naliehavá potreba upraviť pomery, pretože už v čase vydania rozhodnutia žalovaný v predmetnom byte nebýval, nemal od bytu kľúče a preto ani nemohol do bytu vstupovať. K tomuto tvrdeniu predložil nájomnú zmluvu, zo dňa 8.6.2020.
12. Žalovaný doplnil, že zo skutkového stavu vyplývajúceho zo žalobkyňou predložených dôkazov nijako nevyplýva, že by mala žalobkyňa odôvodnenú potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo že by mala obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa bola povinná v návrhu v zmysle § 326 CSP jednoznačne uviesť z akého konkrétneho dôvodu sa neodkladného opatrenia domáha a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť jej návrhu, čo si nesplnila. Žalovaný trvá na tom, že nikdy sa nedopustil žiadneho násilia proti žalobkyni a túto skutočnosť žalobkyňa ani nepreukázala. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okrem iného nerešpektuje ani základné ústavné práva žalovaného.
13. K odvolaniu žalovaný pripojil správu zo dňa 1.7.2020 Mesta Skalica mestskej polície o prijatom ozname zo dňa 9.6.2020 S. N. a O. H.. Z tejto správy vyplýva, že obaja sa na Mestskú políciu Skalica dostavili dňa 9.6.2020. Žalovaný na MsP Skalica uviedol, že jeho družka mu zobrala kľúče od bytu, ktorý majú v spoločnom užívaní a týmto mu bráni v užívaní bytu, uviedol, že v súčasnosti užíva iný byt v podnájme spoločne s novou priateľkou, chce mať právo do spoločného bytu vstupovať až do majetkového vyporiadania a chce si postupne odviezť svoje osobné veci. Žalobkyňa pred MsP Skalica povedala, že žalovaný si našiel novú priateľku, s ktorou si prenajal iný byt a postupne si odnášal všetky ich spoločné cenné veci (elektroniku, náradie na cvičenie, nábytok, kuchynské zariadenie a iné). O žalovanom povedala, že je v poslednej dobe voči nej agresívny, v spoločnom byte ju už aj fyzicky napadol a to tak, že jej dal facku a sácal do nej. Na základe toho má obavy, že by jej bol schopný ublížiť na zdraví a preto mu dnes zobrala kľúče od ich spoločného bytu. Uviedla tiež, že žalovaný s jeho priateľkou sa jej vyhrážali, že ju dajú dobiť jej kamarátmi a dostanú ju z bytu na ulicu. Nakoľko vo veci vzniklo podozrenie zo spáchania trestných činov (podľa § 212, § 218 a § 360 Trestného zákona), bol predmetný oznam postúpený na príslušné OO PZ.
14. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov konania s tým, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí a má za to, že napadnuté uznesenie bolo vydané dôvodne a v súlade so zákonom.
15. Podľa žalobkyne skutočnosti uvádzané žalovaným v odôvodnení sú nepravdivé. V čase, keď bývala v práci, prichádzal žalovaný do spoločného bytu a odnášal si všetky veci, ktoré mali nejakú hodnotu, nielen osobné veci, ale aj elektroniku, posilňovacie stroje, kuchynské zariadenie, či dokonca posteľ. Všetky tieto veci pritom kupovali spoločne a hradili zo spoločných financií. Tvrdenie žalovaného, že mu chce brániť v odnesení osobných vecí nie je pravdivé, keďže v byte už nezostalo takmer nič. Rovnako tvrdenie, že chce brániť žalovanému v užívaní bytu a tým dosiahnuť stav, že byt pripadne do výlučného vlastníctva žalobkyne neobstojí, keďže skutočnosť kto nehnuteľnosť užíva nemá žiadny vplyv na výsledok vyporiadania. Je pravdivé tvrdenie, že mali vzájomné finančné nezhody, ale nie z dôvodu, že by žiadala, aby jej žalovaný odovzdával zárobky. Mali dlhodobo spoločný účet, keďže nesúhlasila s tým, ako žalovaný nakladal s peniazmi, tak si pred dvomi rokmi založila vlastný účet a vtedy sa ich vzťahy zhoršili. Žalovaný nehovorí pravdu, keď tvrdí, že jej nikdy fyzicky neublížil a nikdy sa jej on a jeho partnerka nevyhrážali. Raz prišla domov z prechádzky, kde jej žalovaný začal vulgárne nadávať a obviňoval ju, že má inú známosť a dal jej facku. Žalovaný mal už pritom novú partnerku, s ktorou sa intímne stýkal a aj napriek tomu ju vulgárne urážal, pľul na ňu a tvrdil, že ho podvádza. Žalovaný bol dlhodobo chorobne žiarlivý, dlhodobo ju ponižoval, keď jej tvrdil, že má prácu iba kvôli tomu, že jej ju on zariadil a povýšili ju iba preto, že jej to on vybavil. Z novej partnerky žalovaného mala rovnako strach, keďže s ňou istú dobu pracovala a sama jej uviedla, že má psychické problémy a bola potrestaná z dôvodu, že v minulosti napadla mladšie dievča. Podstatou veci je to, že sa jej žalovaný aj so svojou novou partnerkou vyhrážal, že ju nechajú zbiť. Ak mu chcela zabrániť v odnášaní spoločných vecí, tak sa jej vyhrážal a zastrašoval ju. Skutočnosť, že má so žalovaného a jeho novej partnerky strach a zároveň sa chce čo najskôr dohodnúť na vyporiadaní vlastníctva si nijako neodporuje. Tvrdenie žalovaného, že ho chce donútiť, aby pristúpil k podpisu nespravodlivému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva absolútne neobstojí. Rovnako je nepravdivé, že ona ho vulgárne napadla a požadovala, aby na ňu previedol jeho spoluvlastnícky podiel k bytu, ona len navrhla, že jeho podiel odkúpi. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že podpísal potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia len preto, že mu to poverený príslušník PZ odporučil aj napriek tomu, že v ňom boli nepravdy. Potvrdenie o vykázaní bolo spísané na základe pravdivých skutočností, čo preukazuje práve podpis žalovaného.
16. Na základe uvedeného žalobkyňa má za to, že uznesenie o neodkladnom opatrení bolo vydané dôvodne, bola daná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Zároveň poukázala na skutočnosť, že žalovanému nemôže byť vydaným neodkladným opatrením spôsobená žiadna škoda. Žalovaný od času, keď sa z bytu odsťahoval nijako neprispieva na splátky hypotéky, či iné platby v byte, tieto uhrádza ona sama.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť (§ 388 CSP).
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovaným bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Žiada sa dodať, že hoci žalovaný v podanom odvolaní výslovne nenapadol výrok II., ktorým bolo uložené žalobkyni, aby v stanovenej lehote podala na súd žalobu o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k predmetnému bytu, jedná sa o závislý výrok, ktorý nadväzuje na predchádzajúci výrok I., ktorým bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie, v dôsledku čoho s poukazom na ust. § 379 písm. a) CSP, odvolací súd nie je rozsahom odvolania v tomto smere viazaný a odvolaciemu prieskumu tak podliehali všetky tri výrokové vety, resp. výroky preskúmavaného uznesenia.
19. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
21. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
22. V zmysle § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
25. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
26. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
28. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
29. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
30. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
31. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania žalovaného voči nej. Opakovane poukazuje aj na odnášanie vecí z bytu žalovaným, ako aj na vyhrážanie sa jej priateľkou žalovaného, čo je ale vo vzťahu k tomuto konaniu irelevantné.
32. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
33. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle cit. § 325 ods. 1, 2 písm. e) CSP, teda aby uložil žalovanému nevstupovať dočasne do bytu, v ktorom žalobkyňa býva tvrdiac, že žalovaný je voči nej dôvodne podozrivý z násilia. Svoje tvrdenie žalobkyňa osvedčovala výlučne jediným listinným dôkazom a to potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia vydaným OR PZ v Skalici dňa 9.6.2020 pod č. ID:161.20/484. Z tohto potvrdenia vyplýva iba to, že žalovaný bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia z dotknutého bytu na dobu 10 dní, že vykázaný odovzdal policajtovi kľúče od spoločného obydlia a že potvrdenie prevzali tak žalobkyňa ako aj žalovaný, ako aj svedkyňa K. H., pričom žalobkyňa prevzala kľúče od bytu. Žalobkyňa teda nepredložila žiadne iné listinné dôkazy o násilí, ktoré mal na nej páchať žalovaný, žiadne trestné oznámenie, lekársku správu, prípadne čestné vyhlásenie svedkov. V podanom návrhu tvrdila, že násilia sa žalovaný aj jeho partnerka (čo ale je pre danú vec irelevantné) dopúšťali tým, že sa jej slovne vyhrážali, že ju dajú zbiť a zariadia, aby ju vyhodili z práce, a žalovaný ju mal v neurčenom čase bližšie nešpecifikovaným spôsobom autom prenasledovať po meste. Až vo vyjadrení k odvolaniu doplnila, že v neurčenom čase jej žalovaný mal dať facku pri tom, ako ju obviňoval z nevery a zároveň ju mal vulgárne urážať a pľuť na ňu.
34. Na druhej strane stoja tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odvolaní, ktorý naopak tvrdí, že žalobkyňu slovne, ani fyzicky nenapadol, ani sa jej on, ani jeho priateľka akýmkoľvek spôsobom nevyhrážali. Naopak tvrdil, že to bola žalobkyňa, ktorá sa pokúsila fyzicky napadnúť priateľku žalovaného, napísala jej viacero neprijateľných správ a žalobkyňa verbálne aj fyzicky napádala žalovaného a jeho priateľku. Rovnako ako žalobkyňa, ani žalovaný na tieto svoje tvrdenia neposkytol žiadne dôkazy. V tomto zrýchlenom konaní tak stoja protichodné tvrdenia žalobkyne a žalovaného proti sebe. Iba na okraj odvolací súd uvádza, že bolo osvedčené tvrdenie žalovaného o tom, že údaj v potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia v časti, v ktorej sa uvádza, že žalovaný odovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi, je nesprávny, keďže zo spomenutej správy Mestskej polície Skalica vyplýva nielen že žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu zobrala kľúče od bytu, ale samotná žalobkyňa pred
mestskou políciou potvrdila, že v deň výpovede 9.6.2020 zobrala žalovanému kľúče od ich spoločného bytu.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú žalobkyňu. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia žalovaného proti žalobkyni, ako aj hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Odvolací súd s poukazom na vyššie popísané dospel k záveru, že žalobkyňa toto svoje dôkazné bremeno neuniesla. Nesporne bolo preukázané len to, že dňa 9.6.2020 navštívila OR PZ v Skalici a na len základe jej výpovede, súdu neznámeho obsahu, polícia vykázala žalovaného zo spoločného obydlia na zákonom stanovenú dobu 10 dní. Žalobkyňa nepreukázala, že v predmetnej veci podala trestné oznámenie, nepreukázala, že v danej veci bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie, čo za dobu cca troch mesiacov od skutku v prípade dôvodnosti by už muselo byť začaté. Žalobkyňa násilie psychické či už fyzické, ktoré na nej mal páchať žalovaný nepreukázala ani žiadnou lekárskou správou, ani žiadnym čestným vyhlásením svedka. Žalobkyňa teda dostatočným spôsobom neosvedčila ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity žalovaným.
36. Z osvedčeného je ale zrejmé, že v dôsledku predchádzajúcich nezhôd a následného ukončenia dlhodobého partnerského vzťahu medzi stranami, pri nedoriešení ich vzájomných majetkových vzťahov, vzťah medzi stranami je napätý, vzájomne konfliktný, pričom konfliktné situácie vyvolávajú rôzne vzájomné ostrejšie vyjadrenia, avšak ako bolo uvedené vyššie, samotný konflikt nie je násilie. Ničím nebolo osvedčené, že by v danom prípade žalovaný nejakým spôsobom zneužíval nejakú prevahu svojej moci nad žalobkyňou, naopak, podľa osvedčeného v tomto konflikte žalobkyňa a žalovaný vystupujú ako rovnocenné strany. Nebolo možné odhliadnuť ani od toho, že podľa osvedčeného v spise žalovaný od 8.6.2020 predmetný byt neužíva, pričom má zabezpečené iné bývanie.
37. Vychádzajúc z osvedčeného odvolací súd je preto toho názoru, že v danom prípade nebolo preukázaná resp. osvedčená akákoľvek forma násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, žalovaný tak nie je aktuálne dôvodne podozrivý z takéhoto násilia a preto nebola neplnená základná zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. e) CSP a to existencia dôvodného podozrenia z násilia žalovaného proti žalobkyni. Neodkladné opatrenie preto nemalo byť nariadené. Nadväzne odvolací súd bol názoru, že v danom prípade zároveň neboli splnené zákonné podmienky pre obmedzenie ústavou chráneného vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR) žalovaného k predmetnému bytu, ktorý podľa pripojeného LV je jeho podielovým spoluvlastníkom v rovnakej časti ako žalobkyňa, v jednej polovici. Žalobkyňou navrhované obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného tak nesleduje legitímny účel.
38. Odvolací súd pritom zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa žalovaný v budúcnosti dopustil akéhokoľvek násilia voči žalobkyni, alebo ním preukázateľne hrozil, toto rozhodnutie netvorí prekážku res judicatae (§ 230 CSP), ktorá by bránila, aby žalobkyňa podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasný zákaz vstupu žalovaného do daného bytu.
39. Ďalšie argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
40. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
41. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
42. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. V konaní bol napokon úspešný žalovaný a preto podľa citovaných ustanovení žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto žalovanému, v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči žalobkyni v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).