Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-8-2024.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Subarea
13Co/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu Suchý vrch – Pod Flosom, občianske združenie, so sídlom Zvolenská cesta 3751/37, 974 05 Banská Bystrica – Kráľová, IČO: 52 665 755, právne zastúpeného SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX C. B., právne zastúpenému AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 830/11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/85/2023 z 21. decembra 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. ako pozemok C-KN parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 1.411 m2, a to za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 28.117,- Eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/1394/2023.
2. Prvoinštančný súd vychádzajúc z ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočne neosvedčil, a to minimálne v rozsahu 7.300,- Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi zaplatil. Takisto neosvedčil ani existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, keď žalobca v návrhu uviedol len toľko, že existuje dôvodná obava, že do času vymoženia jeho nároku od žalovaného sa tento zbaví svojho nehnuteľného majetku, ktorý by bol použitý na uspokojenie pohľadávky, pričom predaj nehnuteľností žalovaného je vysoko pravdepodobný, pretože ide o jeho developerský projekt. Podľa prvoinštančného súdu by sa však prípadným predajom len pretransformoval nehnuteľný majetok žalovaného na peňažné prostriedky a teda nie je daný záver o jeho reálnom zmenšení a tiež prvoinštančný súd poukázal na to, že treba zohľadniť celkové majetkové pomery žalovaného, ktorý vlastní i iný nehnuteľný majetok a tiež obchodný podiel v spoločnosti MS REAL BS s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a teda je predpoklad, že má príjem z podnikateľskej činnosti minimálne vo forme podielu na zisku tejto spoločnosti. Navyše podľa prvoinštančného súdu nebola splnená ani požiadavka proporcionality, pretože z prehlásenia o trhovej hodnote nehnuteľnosti od spoločnosti Nehnuteľnosti BB s.r.o. zo dňa 15. 11. 2023 vyplýva, že trhová hodnota pozemku žalovaného predstavuje sumu 211.650,- Eur v porovnaní s pohľadávkou žalobcu vo výške 28.117,- Eur s príslušenstvom a teda nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do majetkových pomerov žalovaného.
3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zmeniť a zabezpečovacie opatrenie nariadiť.
4. Žalobca poukazujúc na závery prijaté prvoinštančným súdom namietal, že pokiaľ prvoinštančný súd posudzoval dôkaznú situáciu v merite veci vedenej pod sp. zn. 1Up/1394/2023, robil tak nad rámec zákonom stanoveného postupu, ktorý nemá oporu v ustanoveniach CSP upravujúcich rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V čase vydania napadnutého uznesenia pritom nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného v odpore, keďže tento mu v tom čase ešte nebol doručený, čím došlo k popretiu účinnej ochrany jeho práv majúcej prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k podanému návrhu. Poukázal v tomto smere na svoje vyjadrenie k odporu žiadajúc prihliadnuť na v ňom uvedené skutočnosti. Ďalej žalobca uviedol, že záver prvoinštančného súdu, že neosvedčil nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana je nepochopením skutkového a právneho stavu v časti uplatneného peňažného nároku voči žalovanému. Celý stav totiž vznikol ako priamy následok neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/24/2021-145 zo dňa 21. 05. 2021, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/74/2021-283 zo dňa 04. 11. 2021, v dôsledku ktorého sa jeho pohľadávka voči žalovanému stále navyšuje a teda suma 28.117,- Eur uplatnená v konaní sp. zn. 1Up/1394/2023 nie je konečnou. Uznesenie o neodkladnom opatrení vôbec nerieši otázku peňažného protiplnenia za uloženú povinnosť strpieť napojenie a získavanie zdrojov vody a ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou MS REAL BS s.r.o. a dodávateľom vody StVPS, a.s. neexistuje zmluvný vzťah. Žalobca konštatoval, že nemá dôvod ani povinnosť uhrádzať faktúry za vodu z neoprávneného odberu spotrebovanú bez peňažného protiplnenia inými osobami, ktoré sú na vodovod a jeho odberné miesto napojené na základe uvedeného neodkladného opatrenia, ktorým žalovaný ani jeho obchodná spoločnosť neboli zaviazaní platiť za prijímané plnenia. V konaní sp. zn. 1Up/1394/2023 si voči žalovanému uplatnil nárok za obdobie od 21. 05. 2021 do 31. 05. 2023, avšak nakoľko sa nezaplatený dlh stále zvyšuje, návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18. 01. 2024 si uplatnil sumu 14.826,- Eur ako neuhradené vodné a stočné za obdobie od 01. 06. 2023 do 31. 10. 2023. Tieto skutočnosti podľa žalobcu potvrdzujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana zabezpečovacím opatrením. Žalobca za nesprávny označil aj záver prvoinštančného súdu ohľadne pretransformovania aktív žalovaného, pretože ak by sa aj pripustilo, že žalovaný nehnuteľnosti odpredá, vzhľadom na jeho doterajšie správanie je vysoko nepravdepodobné očakávať, že zo získaných peňazí svoje dlhy dobrovoľne zaplatí, práve naopak. Ďalej žalobca citujúc komentár k CSP uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce ku sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie a rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov, avšak navrhovateľa nemožno zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Podľa žalobcu sú samotné okolnosti na strane žalovaného podkladom pre vyslovenie dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keď žalovaný (z pozície žalobcu) dosiahol vydanie spomínaného uznesenia o neodkladnom opatrení, v zmysle ktorého sú plnenia poskytované do lokality žalovaného „Obytný súbor Suchý vrch Pod Flosom 2“, avšak za tieto služby žalovaný riadne neplatí, nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu so žalobcom ani so StVPS, a.s. a neprejavil žiadny záujem o dohodu. Vo vzťahu k proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že predložil ohodnotenie dotknutej nehnuteľnosti a že poukázal na individuálne okolnosti prípadu, pričom žalovaný nebude v prípade zriadenia záložného práva žiadnym spôsobom obmedzený s právom nakladať s nehnuteľnosťou, užívať, realizovať úkony v rámci výstavby a zriadené záložné právo by pri tom bolo až druhé v poradí. Napokon žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho nespĺňa parametre riadneho a presvedčivého rozhodnutia.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcom označené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Okrem existencie nároku musí byť osvedčená aj reálna obava, že exekúcia bude ohrozená a táto musí hroziť bezprostredne, čo žalobca nepreukázal. Hoci disponuje dostatočným majetkom, ktorý by bol v prípade právoplatného rozhodnutia súdu postihnuteľný exekúciou, nie je vo vzťahu k žalobcovi dlžníkom, čo vylučuje podmienku obavy zo zmarenia exekúcie. Podľa žalovaného zabezpečovaná pohľadávka vôbec neexistuje, lebo od momentu napojenia na vodovod pravidelne odpisuje svoje certifikované meradlo a podľa ceny fakturovanej žalobcovi StVPS, a.s. uhrádza mu za spotrebu vody preddavky. Tieto doteraz žalobca nevyúčtoval.
6. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na opise skutkového a právneho stavu uvedenom v návrhu na zabezpečovacie opatrenie a na existencii v odvolaní vymedzených dôvodov zdôrazňujúc, že jeho nárok nie je zjavne nedôvodný alebo neexistujúci. Doplnil, že za celý čas mu žalovaný nepredložil žiaden podklad o spotrebe vody a preto nebol schopný urobiť vyúčtovanie. V mieste napojenia na vodovod nebola zrealizovaná vodomerná meracia šachta, v dôsledku čoho je úsek potrubia spoločnosti žalovaného nemeraný a nekontrolovaný a navyše má vybudované nemerané odbočky. Údaje z jeho meradiel sú preto nedôveryhodné. Pokiaľ tiež žalovaný tvrdil, že má dostatok majetku postihnuteľného exekúciou, toto nijak nepreukázal.
7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP.
9. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že na podklade neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/24/2021-145 zo dňa 21. 05. 2021 (ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/74/2021-283 zo dňa 04. 11. 2021) bolo na prelome mája a júna roku 2021 žalovaným, resp. jeho obchodnou spoločnosťou MS REAL BS, s.r.o. zrealizované napojenie sa na inžinierske siete (vodovodné a kanalizačné potrubie), ktoré spravuje pre svojich členov žalobca. Prostredníctvom tohto pripojenia je žalovanému dodávaná voda a odvádzané odpadové vody. Cenu za dodanie takto žalovaným prijatých plnení ale uhrádza žalobca, a to spoločnosti StVPS, a.s. ako svojmu dodávateľovi na základe zmluvy zo dňa 13. 01. 2020 z dôvodu, že samotný žalovaný zmluvu so spoločnosťou StVPS, a.s. uzavretú nemá. Po pripojení sa na inžinierske siete v správe žalobcu došlo k veľkému nárastu spotreby vody, za čo podľa žalobcu zodpovedá žalovaný, pretože napojenie nebolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v mieste napojenia nebola vybudovaná vodomerná meracia šachta so sekčným uzáverom a meracím zariadením. Podľa žalobcu to znamená, že existuje nemeraný a nekontrolovaný úsek potrubia vo vlastníctve spoločnosti žalovaného a teda sú irelevantné údaje o spotrebe vody prezentované žalovaným na základe jeho meracích prístrojov osadených mimo miesta skutočného napojenia. Odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť žalovaný v odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu vydanému v konaní sp. zn. 1Up/1394/2023 nespochybnil, skôr naopak, z e-mailovej komunikácie zo dňa 09. 11. 2023 priloženej ním k podanému vyjadreniu zo dňa 05. 02. 2024 k odvolaniu žalobcu vyplýva, že medzi miestom napojenia sa na inžinierske siete v správe žalobcu a vodomernou šachtou s meradlom žalovaného je „nemeraný“ úsek. Žalovaný teda v súvislosti s pripojením sa na inžinierske siete v správe žalobcu nezabezpečil v bode pripojenia zodpovedajúce meradlo, podľa ktorého by bolo možné presne určiť množstvo jemu dodaných plnení. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia spoločnosti Pipe control s.r.o. zo dňa 14. 06. 2023 súčasne vyplýva, že v žalobcom spravovanej časti inžinierskych sietí nedochádza k úniku vody.
10. Za tohto stavu tak podľa odvolacieho súdu bola osvedčená existencia nároku žalobcu, ktorý má byť predmetom ochrany zabezpečovacím opatrením, pretože z doteraz uvedeného možno vyvodiť ako pravdepodobné, že žalovanému dodané množstvo vody (a odvedených odpadových vôd) je väčšie než zodpovedá hodnotám odčítaným na jeho meracích prístrojoch osadených mimo miesta napojenia na inžinierske siete v správe žalobcu. Zjednodušene, žalovanému bolo reálne dodané väčšie množstvo vody než bolo odmerané prostredníctvom jeho meracích zariadení.
11. Podľa výpočtov žalobcu predstavuje čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť za odobratú vodu a odvedenie odpadových vôd v období od mája 2021 do mája 2023 sumu 28.117,- Eur, z ktorej mu žalovaný uhradil iba sumu 7.300,- Eur. Preskúmanie spôsobu výpočtov, resp. opodstatnenosť na to použitých vstupných hodnôt (ktoré žalovaný spochybňuje) síce presahuje rámec konania o zabezpečovacom opatrení a bude predmetom konania vo veci samej sp. zn. 1Up/1394/2003, ale pre potreby posúdenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno na uvedenom základe vysloviť predbežný záver o osvedčení žalobcom uplatňovaného nároku a jeho trvaní.
12. Z týchto dôvodov nebolo správne konštatovanie prvoinštančného súdu o neosvedčení nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Súd prvej inštancie v podstate posúdenie tejto otázky zredukoval len na skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 7.300,- Eur, čo žalobca skutočne v žalobe vedenej pod sp. zn. 1Up/1394/2003 neuviedol, ale prvoinštančný súd mal posúdiť aj ostatné okolnosti uplatňovaného nároku a nie označiť nárok za neosvedčený len s poukazom na čiastočné plnenie žalovaného. Žalobca v tomto smere v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosti uvedené žalovaným v odpore podanom proti platobnému rozkazu v konaní sp. zn. 1Up/1394/2003 a k tomuto nemal možnosť sa pred rozhodnutím vyjadriť. Táto námietka je síce pravdivá, teda súd prvej inštancie skutočne rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby poznal stanovisko žalobcu k odporu žalovaného, ale odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jednotu a preto tento nedostatok bol odstránený tým, že žalobca v rámci odvolacieho konania pripojil k odvolaniu svoje vyjadrenie zo dňa 04. 01. 2024 k odporu žalovaného, s ktorým sa odvolací súd oboznámil a skutočnosti z neho plynúce bral pri svojom rozhodovaní do úvahy.
13. Na rozdiel od uvedeného súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil podmienku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcu z ust. § 343 ods. 1 CSP, ktorá spočíva v tom, že musí existovať reálna obava z ohrozenia exekúcie. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž nie je len osvedčenie toho, že žalujúca strana má proti žalovanej strane pohľadávku (či už judikovanú alebo takú, ktorá by mohla byť judikovaná neskôr), ale aj osvedčenie toho, že prípadná exekúcia voči žalovanému je reálne a bezprostredne ohrozená. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a teda nesplnenie čo len jednej z nich neumožňuje súdu zabezpečovacie opatrenie nariadiť.
14. Súd prvej inštancie skúmajúc existenciu obavy z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie správne v tomto smere poukázal na návrh žalobcu, v ktorom tento iba tvrdil hrozbu, že kým dôjde k exekúcii, žalovaný sa zbaví svojho majetku. Odvolací súd musí konštatovať, že žalobca správne vo svojom odvolaní odcitoval relevantnú časť komentára k CSP a už z neho je zrejmé, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že žalovaný realizuje také úkony, ktoré smerujú ku sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom nie je potrebné osvedčiť k tomu smerujúci úmysel dlžníka.
15. Na základe obsahu spisu odvolací súd rovnako ako prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil žiadne také konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo reálnu obavu, že v prípade judikovania pohľadávky bude táto nevymožiteľnou, resp. jej vymoženie bude sťažené. Žalobca nijak nevysvetlil ani ničím nepodložil, na akom základe sa treba obávať ohrozenia úspešného vykonania prípadnej exekúcie, vyslovil len domnienky, že pod ťarchou prebiehajúcich súdnych konaní bude žalovaný motivovaný zbaviť sa svojho majetku, aby tak zmaril úspech exekúcie. Žalobca neoznačil ani jeden konkrétny úkon žalovaného, ktorý by vyvolával obavu z ohrozenia úspešného priebehu exekúcie a bez toho nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Pokiaľ žalobca namietal, že samotné okolnosti na strane žalovaného sú podkladom pre záver o tom, že exekúcia bude ohrozená, ide o názor nesprávny, lebo iba spochybňovanie a odmietanie nároku žalobcu zo strany žalovaného bez reálnych krokov smerujúcich ku sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie nie je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačujúce. Odvolací súd rovnako ako prvoinštančný súd z obsahu spisu nezistil nič, čo by vzbudzovalo bezprostrednú dôvodnú obavu o úspech budúcej exekúcie. Za tejto situácie sú úvahy prvoinštančného súdu o prípadnej transformácii majetku žalovaného na iné hodnoty v prípade jeho predaja nadbytočnými. Rovnako nadbytočné je zaoberať sa otázkou proporcionality žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti žalovaného, ktorá mala byť predmetom záložného práva, pretože tento aspekt by zohrával úlohu iba v prípade osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. A tomu tak v prejednávanej veci nebolo.
16. Pokiaľ teda žalobca splnenie uvedenej podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil ako to správne konštatoval už prvoinštančný súd, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Napadnuté uznesenie totiž podľa odvolacieho súdu neporušuje ani právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Prvoinštančný súd uznesenie odôvodnil v súlade s ust. § 236 a § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, keď dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a aké závery na ich základe urobil a ako vec právne posúdil. Uznesenie prvoinštančného súdu poskytuje odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany v tomto konaní, takže odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí (§ 262 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.