Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9C-53-2020.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
9C/53/2020
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcov: 1/ F. W., N.. XX.X.XXXX, A. A. XXX/X, B. C. a 2/ R. W., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXX/X, B. C., právne zastúpení advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
II. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.11.2012 zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.11.2012 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a to: parciel registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X o výmere 348 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 107 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby na parcele č. XXX/XX - rodinný dom súpisné č. XXX, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom B. N. M., odborom katastrálnym, katastrálne územie B. C. na liste vlastníctva č. XXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Ukladá žalobcom, aby v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012.
odôvodnenie:
1. Dňa 8.9.2020 podali na tunajšom súde žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie úveru zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.11.2012 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie B. C.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodili tým, že dňa 5.11.2012 so žalovaným uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 60 000,- Eur. Na zabezpečenie medziúveru bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012 a mandátna zmluva. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nemohli splácať poskytnutý úver, čo malo za následok oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.4.2020. Žalovaný listom zo dňa 2.6.2020 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností založenej v prospech žalovaného formou dobrovoľnej dražby. Predmetom zálohu je nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. C. vo vlastníctve žalobcu v 1 rade so spoluvlastníckym podielom 1/1. Dražobná spoločnosť, ktorá má dobrovoľnú dražbu vykonať nie je orgánom verejnej moci, ale súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejnomocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi a nie verejnoprávnymi. Subjekt, ktorý je vlastníkom pritom nemôže byť zbavený majetku len na podklade vyhlásenia veriteľa, ktorý osvedčuje
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa citovaného zákona, pričom očakáva, že sa bude môcť brániť respektíve obhajovať svoje práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, výsledkom ktorého má byť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul ako podklad pre následný nútený predaj majetku. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie , kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť ich obydlia. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh zamietol, týmto by reálne hrozila strata obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžeme brániť pred pozbavením nášho vlastníckeho práva k obydliu. Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba a to pod kontrolou súdu. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „ Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní. Postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez kontroly verejnej moci. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je vykonanie súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.
2. Podľa výpisu z lista vlastníctva č. XXX katastrálne územie B.Š. C. žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/ XX, parcely registra „C“ a to parcely č. XXX/XX o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. XXX/X o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
3. Zo žalobcami predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi bolo zistené, že žalovaným bol poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 60 000,- Eur. Podľa článku 1 bod 1 zmluvy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 36 000 Eur. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
4. Predmetný úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom v 1. rade ako záložcom. Podľa Zmluvy zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v katastrálnom území Spišské Tomášovce, zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné č. XXX/XX, parcely registra „C“ a to parcela č. XXX/XX o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/X o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
5. Listom zo dňa 14.4.2020 žalovaný oznámil žalobcom v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobcom v 1. a 2. rade bolo týmto listom oznámené, že ku dňu 14.4.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.11.2012. Zároveň boli vyzvaní k úhrade pohľadávky vo výške 35 015,02 Eur.
6. Dňa 2.6.2020 bolo žalovaným zaslané žalobcom v 1. a 2. rade oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. C. a to z titulu pohľadávky vo výške 65 706,07 Eur zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012..
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené len v dvoch prípadoch a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia. Zo strany žalobcu však musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené.
15. Žalobcovia preukázali predložením listinných dôkazov, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a to na základe záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytnutého zo strany žalovaného žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom. Skutočnosť, že u žalobcov skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy mal súd preukázané predloženým uvedeného oznámenia. Nedôvodným výkonom záložného práva by pritom došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov, ktorí využívajú predmetné nehnuteľností na bývanie.
Neodkladné opatrenie je tak jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. Týmto neodkladným opatrením je možné tiež predísť prípadným sporom o vyhlásenie neplatnosti dražby.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a preto dočasne zastavil proces výkonu záložného práva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd zároveň uložil žalobcom podať do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením sa tak nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma žalovanému. V prípade neúspechu žalobcov v spore vo veci samej bude môcť žalovaný pokračovať vo výkone záložného práva.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd podľa citovaného ustanovenia až v konečnom rozhodnutí. V danom prípade preto rozhodne súd o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.