Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/60/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov v 1. rade W. A., D.. XX.XX.XXXX, Z. H., N. XXX/X a v 2. rade U. A., D.. XX.XX.XXXX, Z. H., N. XXX/X, proti žalovanej Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bratislava, Bajkalská 30, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -111 z 31.05.2021, Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. zamietol žalobu, II. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -25 z 14.09.2020 a III. žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti a zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania. 2.2.Súd vec právne posúdil podľa , a , ,,, , z. č. , , , ,4, ,3, čl. 154c ods.1, SR a čl. 8 ods.1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 03.09.1953 a konštatoval, že zákon o dobrovoľných dražbách a na jeho podklade následné vedenie sporového konania o neplatnosti dražby je dostatočným efektívnym nástrojom na ochranu práv žalobcov, ktorý im poskytuje dostatočné garancie na ochranu ich práv a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. 2.3.S poukazom na a , zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu sp. zn. -25 z 14.09.2020. 2.4.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech.

3.1.Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu a v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa , , a a navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3.2.V podanom odvolaní žalobcovia uviedli, že závery súdu dôvodiace zamietnutie žaloby sú síce v súlade so zákonom, ale je možné ich považovať za nespravodlivé a formalistické. Odkázali na judikatúru

Ústavného súdu SR a ČR a poukázali tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25.05.2020, sp. zn. . Konštatovali tiež, že žalovaná v konaní nebola zastúpená advokátom a preto jej žiadne trovy nevznikli.

4.1.Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4.2.Skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia s vysloveným názorom súdu prvej inštancie neznamená, že sú dané uplatnené odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie poskytol dostatočné vysvetlenia k všetkým nastoleným otázkam a nemožno jeho rozhodnutie považovať za formalistické. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalobcovia žalovanú nekontaktovali za účelom dohody o uzatvorenie splátkového kalendára, nevykonali žiadnu úhradu na splatnú pohľadávku a preto žalovaná využíva len svoje právo, ktoré jej zo zákona prináleží. Z konania žalobcov je zrejmé, že nemajú záujem o plnenie si svojich povinností a podané odvolanie z ich strany je iba účelovým prostriedkom k oddialeniu plnenia si povinností.

5.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné. Rozsudok je vecne správny, z toho dôvodu ho odvolací súd podľa potvrdil.

7.Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvádza, že sa v stotožňuje s výrokom napadnutého rozhodnutia a v predmetnej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

8.1.Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne skutkové závery a právne posúdenie veci odvolatelia uplatnili odvolací dôvod podľa 365 ods.1 písm. b) . V odvolaní formálne označené a citované odvolacie dôvody podľa , a , ktoré neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by odôvodňovali ich danosť a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto odvolacie dôvody odvolateľmi materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. 8.2.Žalobcovia v podanom odvolaní nerozporujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, konštatujú len, že ho považujú za nespravodlivé a formalistické. Nakoľko svoje tvrdenia ničím nekonkretizovali, neuviedli, v čom konkrétne vzhliadli uvedenú „nespravodlivosť“ ani nepoukázali na to, prečo považujú napadnuté rozhodnutie za formalistické. 8.3.Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

9.K odvolateľmi citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25.05.2020, sp. zn. odvolací súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom súdu rovnakej inštancie a žalobcovia nepoukázali na žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý je dané rozhodnutie relevantné v tomto konaní.

10.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza: 11.1.Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. 11.2.Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti napĺňa. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné a presvedčivé, lebo súd sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

12.Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

13.1.Žalobcovia nepreukázali absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere a tým aj záložnej zmluvy a ani odvolací súd nevzhliadol dôvody absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy ani zmluvy o úvere, ktorú musí skúmať ex offo. 13.2.Povinnosť súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverovej zmluve sa realizuje v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle predpokladaného porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok neplatnosť dražby, ak sa jej oprávnená osoba dovolá v zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. 13.3.Okrem uvedenej skutočnosti žalobcovia mali možnosť podať žalobu o určenie prípadných neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, čo neurobili. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd poukazuje na to, že takéto zistenie (neprijateľných zmluvných podmienok) by mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako celku (rozhodnutie súdneho dvora EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

14.1.Argumentácia žalobcov ústavnými princípmi ochrany ich obydlia, vlastníckeho práva, práva na súkromie nebola doložená výnimočnými okolnosťami spočívajúcimi v ich majetkových a osobných pomeroch. 14.2.V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa nejedná o výnimočné okolnosti nemožno uprednostňovať právo žalobcov na ochranu obydlia pred právom veriteľa zákonným spôsobom domôcť sa svojho práva na zákonné vymoženie pohľadávky. 14.2.Súd musí ustrážiť proporcionalitu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a otázku, či je nevyhnutné vykonať záložné právo týmto spôsobom (Stanková v.SR), pričom nedostatok proporcionality pri dobrovoľnej dražbe by mal viesť podľa okolnosti konkrétneho prípadu k zdržaniu sa výkonu záložného práva týmto spôsobom. 14.3.Súdny dvor jasne poukazuje na to, že je na súde, aby súd princíp proporcionality naplnil. 14.4.V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že miera porušenia povinností z uzavretých zmlúv zo strany žalobcov bola výrazná, keď 5.11.2012 uzatvorili zmluvu na základe ktorej si požičali 60 000,- eur a k 14.4.2020 dlhovali žalovanej 65 015,02 eura, že žalobcovia svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv poznali, boli im známe termíny a lehoty splatnosti úverov aj ich výška. Zároveň žalovaná okamžite nepristúpila k vymáhaniu pohľadávky. Súd preto dôvodne uzavrel, že žalovaná nekonala ľstivým, alebo inak obzvlášť závažným spôsobom odporujúcim právnej úprave na ochranu spotrebiteľa, alebo zákonu o spotrebiteľských úveroch, nepostupoval v rozpore s dobrými mravmi a so zjavným úmyslom spôsobiť žalobcom, ako dlžníkom, závažnú majetkovú ujmu a sebe neprimeranú majetkovú výhodu. Žalovaná, ako veriteľ, postavenie žalobcov, ako záložných dlžníkov nezneužila a nekonala v rozpore s dobrými mravmi. 14.5.Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil námietky žalobcov týkajúce sa porušenia zásady proporcionality.

15.Odvolací súd poukazuje na znenie , podľa ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

16.Odvolací súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia bol daný žalobcom dostatočný priestor na to, aby si svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanej urovnali, resp. začali splácať úver, preto za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správne potvrdil.

17.1.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcov týkajúca sa priznaného práva žalovanej na náhradu trov konania. 17.2.Trovy konania žalovanej môžu vzniknúť aj v prípade, ak nie je zastúpená právnym zástupcom, preto odvolací súd vychádzajúc z aj v tejto časti rozsudok potvrdil, keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná.

18.1.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18.2.Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Pre aplikáciu citovaného ustanovenia neboli naplnené zákonné predpoklady.

19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).