Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/209/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, B. C. a 2/ R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B. C., právne zastúpení advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom Kováčska 32, Košice proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. septembra 2020 č.k. -25 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcom priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. V 2418/2012 podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.11.2012 zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.11.2012 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a to: parciel registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 895/4 o výmere 348 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 895/10 o výmere 107 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby na parcele č. 895/10 - rodinný dom súpisné č. XXX, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym, katastrálne územie B. C. na liste vlastníctva č. XXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I/). Zároveň súd uložil žalobcom, aby v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012 (výrok II).

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobcov, podanému pred začatím konania vo veci samej na súd dňa 8.9.2020 s tvrdením, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej so žalovaným dňa 5.11.2012, poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom 0099982912 vo výške 60.000 eur, v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie poskytnutý úver nemohli splácať, čo malo za následok oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.4.2020. Nakoľko na zabezpečenie medziúveru bola dňa 5.11.2012 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B.Š. C. vo vlastníctve žalobcu v 1. rade so spoluvlastníckym podielom 1/1, a mandátna zmluva, následne žalovaný listom zo dňa 2.6.2020 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností založenej v prospech žalovaného formou dobrovoľnej dražby.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal tiež z tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že: „Dražobná spoločnosť, ktorá má dobrovoľnú dražbu vykonať nie je orgánom verejnej moci, ale súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejnomocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi a nie verejnoprávnymi. Subjekt, ktorý je vlastníkom pritom nemôže byť zbavený majetku len na podklade vyhlásenia veriteľa, ktorý osvedčuje pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa citovaného zákona, pričom očakáva, že sa bude môcť brániť respektíve obhajovať svoje práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, výsledkom ktorého má byť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul ako podklad pre následný nútený predaj majetku. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie , kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť ich obydlia. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovanému žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh zamietol, týmto by reálne hrozila strata obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžeme brániť pred pozbavením nášho vlastníckeho práva k obydliu. Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba a to pod kontrolou súdu. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je záložca vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. „Exekučným titulom“ je teda vyhlásenie záložného veriteľa s priamym dosahom na ústavné práva záložcu, bez toho, aby pohľadávka bola po preskúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo priznaná v inom verejnoprávnom konaní. Postihnutie majetku je tak v rukách súkromnej osoby bez kontroly verejnej moci. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je vykonanie súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.“

4. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia z výpisu z lista vlastníctva č. XXX katastrálne územie B. C., že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele č. 895/10, parcely registra „C“ a to parcely č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Zo žalobcami predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi súd zistil, že žalovaným bol poskytnutý mimoriadny medziúver pod číslom 0099982912 vo výške 60.000 eur. Podľa článku 1 bod 1 zmluvy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 0099982111 vo výške cca 36.000 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zistil tiež, že: a) predmetný úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom v 1. rade ako záložcom, podľa ktorej zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v katastrálnom území B. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné č. 895/10, parcely registra „C“ a to parcela č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

b) listom zo dňa 14.4.2020 žalovaný oznámil žalobcom v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. že ku dňu 14.4.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru zo Zmluvy o úvere č. 0099982 zo dňa 8.11.2012 a zároveň žalovaných vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 35.015,02 eur,

c) dňa 2.6.2020 bolo žalovaným zaslané žalobcom v 1. a 2. rade oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. C. a to z titulu pohľadávky vo výške 65.706,07 eur zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012.

5. Po právnom posúdení veci podľa , , , , , , , , (ďalej aj „“) dospel súd k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň uložil žalobcom podať do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Dôvodil pritom, že žalobcovia preukázali predložením listinných dôkazov, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, a to na základe záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytnutého zo strany žalovaného žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom, pričom skutočnosť, že u žalobcov skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy mal súd preukázané predloženým uvedeného oznámenia. Dodal, že nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov, ktorí využívajú predmetné nehnuteľností na bývanie. Uzavrel, že neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe s tým, že týmto neodkladným opatrením je možné predísť prípadným sporom o vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom týmto neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma žalovanému, ktorý v prípade neúspechu žalobcov v spore vo veci samej bude môcť pokračovať vo výkone záložného práva. Nakoniec konštatoval, že podľa o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie. V dôvodoch odvolania žalovaný zopakoval argumentáciu žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i súdu v napadnutom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý vzal za preukázané, že u žalobcov skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na základe predloženého oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktorého nedôvodným výkonom by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov, využívajúcich predmetné nehnuteľnosti na bývanie. Žalovaný namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení procesných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Odkazom na znenie , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. naopak, nariadené neodkladné opatrenie označil za vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami , ako aj v rozpore so samotnými zásadami civilného sporového procesu, majúc za to, že návrh na nariadenie neodkladné opatrenie nebol podaný osobami s aktívnou vecnou legitimáciou. Tvrdil, že na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je aktívne vecne legitimovaná žalobkyňa v 2. rade, ktorej súd podľa názoru žalovaného nemohol ani uložiť povinnosť podať žalobu voči žalovanému o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva, lebo vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne žalobca v 1. rade, a preto uvedený výrok súdu prvej inštancie nie je spôsobilým a vykonateľným petitom. Žalovaný ďalej namietol, že nie je dostatočne preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko samotný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bez predchádzajúceho konania pred nezávislým súdom, ktorého výsledkom má byť exekučný titul ako podklad pre nútený predaj majetku, nie je spôsobilý dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný následne v odvolaní poukázal na znenie , na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24.9.2014 a na skutočnosť, že: a) na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0099982 1 11 zo dňa 08.11.2012 poskytol žalovaný žalobcom medziúver č. 0099982 9 12 v celkovej výške 60.000 eur (ďalej aj len „zmluva o úvere“), b) na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok zo dňa 9.11.2012 (a nie zo dňa 5.11.2012) v spojení s rozhodnutím Správy katastra Levice zo dňa 21.1.2013, V 2418/12 bolo zriadené záložné právo v prospech odporcu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, okres: Spišská Nová Ves, obec: B. C., katastrálne územie: B. C., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parcelným č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s rodinným dom so súpisným č. 383 postavenom na parcele č. 895/10, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, c) Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.4.2020 pristúpil žalovaný k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo preukázateľne doručené dňa 29.4.2020, d) žalobcovia ani po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nezačali pohľadávku žalovaného splácať, tak žalovaný pristúpil v zmysle a nasl. k začatiu výkonu záložného práva, e) žalobcovia si oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevzali dňa 4.6.2020, f) pretože účet stavebného sporenia bol zablokovaný tromi exekučnými príkazmi, t.j. voči žalobcovi v 1. rade sú vedené aktívne exekučné konania, žalovaný za účelom uspokojenia svojej splatnej pohľadávky, pristúpil prostredníctvom dobrovoľnej dražby k výkonu záložného práva, ako následku dlhodobého neplnenia povinností zo zmluvy o úvere zo strany žalobcov, a nie ľubovôle žalovaného. Podľa žalovaného žalobcovia dostatočne nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže nepredložili žiadne relevantné skutočnosti pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, nenamietajú ustanovenia zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, postup žalovaného pri výkone záložného práva, čím nedošlo k naplneniu obligatórnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a snažia sa účelovo oddialiť plnenie svojich povinností zo zmluvy o úvere, a tak bránia žalovanému vo výkone svojho práva, pričom bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného označili odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné. Stotožňujúc sa v celom rozsahu so závermi napadnutého uznesenia, žalobcovia navrhli potvrdiť napadnuté uznesenie, ako vecne správne, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a aj za správne právne posúdené. Podčiarkli, že hrozbu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy preukázali predložením oznámenia, ktorým im žalovaný oznámil výkon záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru. Zopakovali, že nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť využívajú na bývanie, a preto neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred realizáciou záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti zdôraznili, že prezentovaný názor zastáva európska právna úprava ochrany spotrebiteľa - konkrétne Smernica Európskeho parlamentu a rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ č 1093/2010, ako i celý rad rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa v súvislosti s hypotekárnymi úvermi zaťaženými nehnuteľnosťou. Poukázali na to, že a) „Súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EÚ pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia veci sudcom“, b) že bytové vzťahy sú rovnako chránené európskym spotrebiteľským právom, ktorú skutočnosť potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. mája 2013 vo veci C- 488/11, v ktorom dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov, c) „Súdny dvor zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (na porovnanie - v prípade ochrany obydlia

- porov. prípad Stánková c/a SR)“, d) „Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11)“, e) „strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na

súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137)“, f) „Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59)“.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacích námietok, ktorými žalovaný odôvodňoval ich uplatnenie, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce správnosť výroku uznesenia, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalobcom, aby v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, v odôvodnení ktorého súd dostatočne zhodnotil skutkové tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i všetky dôkazy pripojené žalobcami na osvedčenie ich tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia a aj správne rozhodol, pokiaľ návrhu vyhovel v spojení s uložením povinnosti žalobcom podať žalobu vo veci samej.

10. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu (žalobcov), alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je preto povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote ( ), pričom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom (v danom prípade žalobcami), ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje (osvedčujú). Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu žalobcov, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcov odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah

(princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

12. Vychádzajúc z ustanovenia , podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v jeho závere, že v posudzovanom prípade je z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov pripojených žalobcami k návrhu zrejmé splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s a , podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, a to za stavu, ak je v tomto štádiu konania spornou otázka dôvodnosti výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012 (podľa tvrdenia žalovaného zo dňa 9.11.2012) v spojení s rozhodnutím Správy katastra Levice zo dňa 21.1.2013, V 2418/12, v prospech žalovaného na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, zapísanú na LV č. XXX, okres: Spišská Nová Ves, obec: B. C., katastrálne územie: B. C., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parcelným č. 895/4 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným č. 895/10 o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s rodinným dom so súpisným č. 383 postavenom na parcele č. 895/10, ku ktorej majú právo bývania podľa ich tvrdenia v návrhu tak žalobca v 1. rade, ako i žalobkyňa v 2. rade, ktorá je spolu so žalobcom ako spoludlžníčka zmluvnou stranou Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0099982 1 11 zo dňa 8.11.2012, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcom medziúver č. 0099982 9 12 v celkovej výške 60.000 eur, ktorý listom zo dňa 14.4.2020 oznámil žalobcom v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. že ku dňu 14.4.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru zo Zmluvy o úvere č. 0099982 zo dňa 8.11.2012 a zároveň žalovaných vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 35.015,02 eur, a následne dňa 2.6.2020 zaslal žalobcom v 1. a 2. rade oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. C. a to z titulu pohľadávky vo výške 65.706,07 eur zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.11.2012.

13. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie o otázke dôvodnosti výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012, lebo o tejto otázke bude možné rozhodnúť až rozhodnutím vo veci samej na základe vykonaného dokazovania. K osvedčeniu práva žalobcov postačuje teda ich povinnosť podať žalobu vo veci samej na posúdenie ich tvrdení o nedôvodnosti výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 5.11.2012. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, preukázali naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby, na vykonanie ktorej žalovaný už realizoval konkrétne úkony. Realizáciou tejto dobrovoľnej dražby by sa vytvoril ťažko zvrátiteľný právny stav spočívajúci v strate práva žalobcov na bývanie v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet zálohu. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby žalobcovia mohli podať žalobu a v začatom konaní riadne pokračovať. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia žalovanému vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale o úpravu predbežnú. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska proporcionality môžu znášať takéto dočasné obmedzenie. Na druhej strane ochrana žalovaného je daná (o.i.) zodpovednosťou žalobcov za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Ak by totiž neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla ( ), a to za predpokladu a/ vzniku ujmy (hmotnej alebo nehmotnej škody, ktorá vznikla strane sporu alebo aj tretej osobe), b/ existencie príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a procesnými účinkami neodkladného opatrenia pri dobrovoľnom alebo nútenom

výkone jeho obsahu a c/ zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne, t.j. bez ohľadu na zavinenie, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedá za výsledok.

14. Odvolací súd poznamenáva, že týmto rozhodnutím nie je prejudikované konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. V prípade, ak súd rozhodne o povinnosti podať v určitej lehote žalobu a táto podaná nebola, súd bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení ( ).

15. S poukazom na tieto dôvody odvolací napadnuté uznesenie potvrdil podľa ako správne.

16. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobcovia boli v tomto odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov tohto odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).