Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1059-2020.pdf
PDF · 114.2 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1059/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BP STEEL s.r.o., so sídlom Popradská 57, 040 11 Košice, IČO: 45618364, zast.: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice-Staré Mesto, proti povinnému: MS - Bau, spol. s r.o. Prešov, so sídlom Vodná 18, 080 01 Prešov, IČO: 36458791, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, pod sp. zn. 12EX 354/20, o vymoženie 5093,95 EUR s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 121,31 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.06.2020, domáhal od povinného vymoženia 5093,95 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/54/2019 zo dňa 04.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v I. výroku dňa 13.03.2020, právoplatnosť v II výroku dňa 26.02.2020, vykonateľnosť v II. výroku čo do istiny v splátkach dňa 16.03.2020, vykonateľnosť v II. výroku čo do trov konania dňa 13.03.2020 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 23.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 12EX 354/20.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24.07.2020, a ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 07.08.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.08.2020 bol podaný na poštovú prepravu dňa 24.08.2020 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2020. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania zo dňa 10.09.2020 predložil súdu vyššie uvedený návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s jeho prílohami, a to: E-mailová komunikácia zo dňa 13.12.2019, E-mailová komunikácia zo dňa 26.02.2020, E-mailová komunikácia zo dňa 04.05.2020, ďalej poštovú podaciu obálku k návrhu na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 09.09.2020, Vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 10.09.2020, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 12X 354/20 zo dňa 24.07.2020, spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu a uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a to z nasledovných dôvodov. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že eviduje voči oprávnenému pohľadávku titulom duplicitne vystavených faktúr ohľadom identického tovaru, ktorý bol oprávneným dodaný povinnému. Povinný na podporu tohto tvrdenia predložil súdu e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.02.2020 ako aj zo dňa 04.05.2020. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že osoba konajúca v mene oprávneného doručila povinnému dňa 26.02.2020 e-mail, v ktorom bolo touto osobou potvrdené, že oprávnený povinnému dodanie ocele fakturoval neoprávnene. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený dodal povinnému na stavbu duplicitne celú stropnú výstuž pre 2. a 3. NP pre objekt „B“ stavby DUO Ľubotice, na ktorú oprávnený vystavil povinnému faktúru, a povinný sumu z nej oprávnenému zaplatil, v čoho dôsledku povinný po zistení tejto duplicity predmetnú výstuž vrátila oprávnenému, ktorý si ju zo stavby odviezol, a podľa dohody oprávnený mal finančné zdroje z prefakturácie vrátiť povinnému cestou dobropisu v sume vo výške 7363,17 EUR. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený nevrátil finančnú zábezpeku, ktorú poskytol za povinného investor stavby DUO Ľubotice p. Šulík vo výške 6000 EUR. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený nie je veriteľom vymáhaného nároku, keďže oprávnený nie je nositeľom práva, ktoré je vymáhané v exekučnom konaní. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že pohľadávka oprávneného zanikla započítaním zo strany povinného. Na základe uvedených skutočností povinný, navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil.
5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie, keďže považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Oprávnený svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že objednaný tovar bol povinnému dodávaný na základe jeho objednávky, a bol mu riadne a včas doručený, a keďže povinný za dodaný tovar nerealizoval riadne úhrady, bol oprávnený nútený domáhať sa platby ešte v roku 2019 súdnou cestou. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor zo strany povinného a na nariadenom pojednávaní na Okresnom súde Prešov, ktorého sa zúčastnil štatutárny orgán povinného, a ktorý v základom konaní i keď mal možnosť namietať skutočnosti, ktoré považoval za relevantné, povinný túto možnosť nevyužil, keďže uzavrel s oprávneným súdny zmier, ktorý povinný od prvopočiatku neplnil. Oprávnený k tvrdeniu povinného o duplicitne vyfakturovanej výstuže uviedol, že z faktúr, ktoré boli predmetnom súdneho konania je možné bez väčších problémov zistiť, že oprávnený nikdy povinnému žiadnu výstuž nefakturoval, a to ani duplicitne, čoho dôkazom je skutočnosť, že povinný ako „dôkaz“ svojich tvrdení nepredkladá „faktúry“, ktoré mali byť vystavené duplicitne, ale len e-mailové komunikácie vytrhnuté z celkového kontextu. Oprávnený nad rámce k povinným predloženej e-mailovej komunikácii uviedol, že táto sa týka inej obchodnej veci, kde oprávnený nie je v právnom vzťahu s povinným, keďže predmetný obchodný vzťah sa týka oprávneného a obchodnej spoločnosti FOS Building s.r.o., ktorej oprávnený všetok ňou objednaný tovar riadne dodal, a táto obchodná spoločnosť za takto objednaný a dodaný tovar oprávnenému riadne a včas zaplatila, v čoho dôsledku vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom (pričom povinný nie je ani na jednej z týchto strán) sú v tomto prípade riadne vysporiadané. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol súdu v exekučnom konaní, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. Súdny exekútor sa vo svojom vyjadrení ozrejmil súdu skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, skutočnosti podania a doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, a skutočnosti doručenia vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že oprávnený nie je veriteľom vymáhaného nároku, keďže oprávnený nie je nositeľom práva, ktoré je vymáhané v tomto exekučnom konaní. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že ako žalobca v ňom je označený oprávnený a ako žalovaný je označený povinný, pričom druhým výrokom exekučného titulu bol medzi účastníkmi základného konania schválený
súdny zmier, na základe ktorého sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému peňažnú pohľadávku spolu s jej príslušenstvom. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladám teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, keďže označenie účastníkov v exekučnom konaní je zhodné s účastníkmi v základnom konaní, a zároveň súd v exekučnom konaní nemal za preukázané, že by došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu. Súd v tomto bode zároveň preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.
16. Súd k uvedenému dodáva, že otázka či oprávnený je alebo nie je nositeľom práva, ktoré bolo judikované exekučným titulom, bola vyriešená v základnom konaní pred súdom, ktorý exekučný titul vydal, v čoho dôsledku daná skutočnosť predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/54/2019 zo dňa 04.02.2020.
17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
18. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti, sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Dôvod namietaný povinným - oprávnený nie je nositeľom práva, mohol existovať v čase pred vydaním exekučného titulu, avšak z dôvodu, že povinný danú skutočnosť nenamietol už v základnom konaní, resp. aj namietol, a príslušný orgán verejnej moci o nej právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu.
20. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní, oprávnený nie je nositeľom práva, za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
21. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a to z dôvodu zániku vymáhaného nároku započítaním vymáhanej pohľadávky oprávneného s pohľadávkou povinného. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že eviduje voči oprávnenému pohľadávku titulom duplicitne vystavených faktúr ohľadom identického tovaru, ktorý bol oprávneným dodaný povinnému. Povinný odôvodnil existenciu svojej pohľadávky tým, že oprávnený dodal povinnému na stavbu duplicitne celú stropnú výstuž pre 2. a 3. NP pre objekt „B“ stavby DUO Ľubotice, a ktorá bola oprávneným vyfakturovaná a povinný ju zaplatil, v čoho dôsledku povinný po zistení tejto duplicity predmetnú výstuž vrátil oprávnenému, ktorý si ju zo stavby odviezol, a podľa dohody oprávnený mal finančné zdroje z prefakturácie vrátiť povinnému cestou dobropisu v sume vo výške 7363,17 EUR, pričom k tejto sume sa mala prirátať aj finančná zábezpeka vo výške 6000 EUR. Na podporu tohto tvrdenia povinný predložil súdu e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.02.2020, a zo dňa 04.05.2020.
22. Súd v exekučnom konaní dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na základe uvedeného súd v nasledovných bodoch preskúmal spôsobilosť povinným prezentovaného jednostranného započítania, ktoré je uvedené len v návrhu na zastavenie exekúcie, vo vzťahu k vymáhanému nároku oprávneného a jeho prípadnému zániku s prihliadnutím na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, § 61e Exekučného poriadku, ako aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov.
23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“
24. Súd k uvedenému dodáva, že v exekučnom konaní po začatí exekúcie môže k účinnému započítaniu dôjsť za splnenia zákonného predpokladu stanoveného v § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu proti oprávnenému. Teda námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tzn. pohľadávku tiež opatrenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. V prípade, že povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky
(Števček M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 316-317).
25. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že povinný na podporu svojho tvrdenia o existencie spôsobilej pohľadávky, ktorú evidoval voči oprávnenému, a ktorú započítal proti judikovanej pohľadávke oprávneného voči povinnému, predložil len vyššie uvedené e-mailové komunikácie. Súd preskúmaním e-mailovej komunikácie zo dňa 13.12.2019 zistil, že predmetom tejto komunikácia medzi oprávneným a povinným bolo povinným namietané nesprávne dodanie stavebného materiálu, zabezpečenie odstránenia prebytočnej ocele a neúčtovanie vo fakturácií, na ktorú oprávnený poskytol odpoveď, v ktorej vyplýva, že po kontrole objednávok sa zistilo, že stavebný materiál bol dodaný podľa objednávok a podľa v tom čase aktuálneho výkresu. Súd v tomto bode konštatuje, že predmetná e-mailová komunikácia predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/54/2019 zo dňa 04.02.2020, v čoho dôsledku nepredstavuje relevantný dôkazný prostriedok v exekučnom konaní, a súd poukazuje na 17. bod, 18. bod a 19. bod odôvodnenia tohto uznesenia. Súd preskúmaním e-mailovej komunikácie zo dňa 26.02.2020 zistil, že obsahuje informáciu vystavenú povinným o stave na stavebnom dvore po vykonanej inventúre rohoží na stavbe, na ktorú bola poskytnutá odpoveď oprávneného, v ktorej oprávnený uviedol, že dlhuje povinnému stavebný materiál na steny 1NP: KY 49 - 65 ks, a spôsob náhrady za uvedený chýbajúci stavebný materiál. Súd preskúmaním e-mailovej komunikácie zo dňa 04.05.2020 zistil, že obsahuje len žiadosť povinného adresovaná oprávnenému za účelom vydania dobropisu, z dôvodu duplicitne vyvezenej betonárskej výstuže. Súd preskúmaním vyššie uvedených e-mailových komunikácii zistil, že okolnosti v nich uvedené nepredstavujú skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
26. Súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu mohol zároveň konštatovať, že povinný nepredložil súdu akýkoľvek listinný dokument, ktorým by preukázal čo i len existenciu nejudikovanej pohľadávky, ktorú by mal voči oprávnenému, akým je napr. faktúra a pod., alebo judikovanej pohľadávky, ktorú by mal voči oprávnenému, akým je napr. rozhodnutie všeobecného súdu a pod.. Súd zároveň konštatuje, že povinný nepredložil súdu ani len listinný dokument, ktorým by preukázal, že vôbec došlo k realizácii právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, tak ako to predpokladá § 580 Občianskeho zákonníka, akým je napr. jednostranný zápočet adresovaný oprávnenému, spolu s preukázaním doručenia, a to v čase po vydaní exekučného titulu pred začatím exekúcie, alebo po začatí exekúcie s prihliadnutím na § 61e Exekučného poriadku. Tieto príkladom uvedené dokumenty povinný súdu v exekučnom konaní nepredložil, v čoho dôsledku povinný súdu nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o existencii spôsobilej pohľadávke voči oprávnenému, a o realizácii započítania vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní považoval povinným namietané dôvody - existencia spôsobilej pohľadávky na započítanie, ako aj realizácia započítania zo strany povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
27. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
28. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
35. Podľa § 10 ods. 1 Vyhláška č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
36. Podľa § 10 ods. 2 Vyhláška č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhláška č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
38. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
42. Oprávnený si vo vyjadrení zo dňa 09.09.2020 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez jeho vyčíslenia.
43. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 5093,95 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 180,93 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 90,465 EUR, zaokrúhlene 90,47 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2020 a hodnota DPH. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 121,31 EUR (1 x 90,47 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2020 vo výške 10,62 EUR + 20 % DPH vo výške 20,22 EUR), tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 121,31 EUR, ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.