Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8Cb/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v spore žalobcu: WOOD ENERGY, s.r.o., so sídlom 023 57 Podvysoká 385, IČO: 36 435 694, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému Podnik technických služieb mesta, s.r.o., so sídlom ul. Športovcov 890, 020 01 Púchov, IČO: 36 321 893, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, o zaplatenie 112.705,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 88.936,90 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 57,82 % a žalovaný je povinný trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalobcovi nahradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 27.2.2019 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu proti žalovanému o zaplatenie 112 705,32 € s príslušenstvom a vec bola v danom upomínacom konaní vedená pod sp. zn. .

2. V žalobe žalobca uviedol, že medzi ním ako prevádzkovateľom odpadu a žalovaným ako držiteľom odpadu bola dňa 12.12.2014 uzatvorená zmluva o skládkovaní odpadu (ďalej len ako „Zmluva“), ktorá je naďalej v platnosti. V článku 4.6 Zmluvy bolo okrem iného dohodnuté, že v prípade, ak zo strany žalovaného nedôjde k naskladneniu odpadu v minimálnom objeme 5.500 m3 (článok 1.7 Zmluvy) v príslušnom roku trvania Zmluvy, vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu určenú ako súčin ceny za zmesný komunálny odpad a nesplneného objemu odpadu za príslušný rok. Podľa článku 4.6 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že počas doby trvania tejto Zmluvy bude prevádzkovateľ skládky odpadu osobou výlučne oprávnenou na skládkovanie odpadu držiteľa odpadu a držiteľ odpadu za účelom skládkovania vymedzených druhov odpadu neuzavrie žiadnu zmluvu alebo dohodu s iným prevádzkovateľom skládok/skládky odpadov (ďalej len „Exkluzivita“).V prípade porušenia tejto povinnosti je prevádzkovateľ skládky odpadu oprávnený na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000 (päťtisíc) EUR za každé jednotlivé porušenie povinnosti Exkluzivity držiteľom odpadu. Pre vylúčenie pochybností sa uvádza, že v prípade, ak ročný objem odpadu prevýši množstvo dojednané podľa čl. 1.7 tejto Zmluvy, prevádzkovateľ skládky odpadu je povinný informovať držiteľa odpadu o tom, či je schopný spracovať taký navýšený objem odpadu a v prípade, že to z kapacitných možností prevádzkovateľa skládky odpadu nebude možné, je držiteľ odpadu oprávnený uzavrieť ohľadne zvyšného objemu

odpadu zmluvu o skládkovaní odpadu s iným prevádzkovateľom. Držiteľ odpadu v takom prípade požiada prevádzkovateľa skládky odpadu o jeho písomné vyjadrenie. Po obdržaní uvedeného vyjadrenia prevádzkovateľa skládky odpadu o nemožnosti skládkovania dodatočného množstva odpadu, nie je prevádzkovateľ skládky odpadu oprávnený uplatňovať si voči držiteľovi odpadu zmluvnú pokutu pre porušenie povinnosti Exkluzivity. Nárok prevádzkovateľa skládky odpadu na náhradu škody zaplatením zmluvnej pokuty tým nie je dotknutý. V prípade, že držiteľ odpadu nesplní povinnosť uvedenú v článku 1.7 tejto Zmluvy má prevádzkovateľ skládky odpadov právo požadovať po držiteľovi odpadu zmluvnú pokutu rovnajúcu sa súčinu ceny za zmesný komunálny odpad uvedenej v článku 3.2 Zmluvy a nesplneného objemu podľa článku 1.7 Zmluvy. Podľa článku 3.2 Zmluvy cena uvedená v Prílohe č. 1 za skládkovanie odpadu druhu Zmesový komunálny odpad, evidovanom pod kódom 20 03 01, platí po celú dobu platnosti tejto Zmluvy, pričom jednotková cena za skládkovanie 1 tony tohto druhu odpadu je vo výške 33 EUR bez DPH.

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že zo strany žalovaného došlo v priebehu roka 2016 k naskladneniu odpadu len v objeme 2.084,696 m3 , pričom Zmluvou stanovený minimálny limit predstavoval 5.500 m3. Odpad v objeme 2.084,696 m3 bol zo strany žalovaného v roku 2016 uskladňovaný na skládke T., za ktorého skladovanie boli žalovanému vystavené jednotlivé faktúry - v januári 2016 bol uskladnený odpad v objeme 360,420 t (faktúra 2016012 zo dňa 29.01.2016); vo februári 2016 v objeme 378,880 t (faktúra 2016030 zo dňa 29.02.2016), v marci 2016 v objeme 442,160 t (faktúra 2016047 zo dňa 31.03.2016) ; v apríli 2016 v objeme 406,08 t (faktúra 2016063 zo dňa 29.04.2016); v máji 2016 v objeme 464,320 t (faktúra 2016087 zo dňa 31.05.2016); v júni 2016 v objeme 471,1 t (faktúra 2016105 zo dňa 30.06.2016) a v júli 2016 v objeme 228,840 t (faktúra 2016121 zo dňa 29.07.2016).

4. Keďže žalovaný nenaskládkoval za rok 2016 dohodnutý objem odpadu, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 4.6 Zmluvy a to za nedodržanie limitu odpadu za rok 2016 v celkovej výške 112.705,032 EUR, pričom zmluvná pokuta nebola žalovaným uhradená, a to ani len čiastočne, preto žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spolu s nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ustanovenia 40 eur.

5. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o skládkovaní odpadu zo dňa 12.12.2014, prehľad faktúr vystavených v roku 2016 spoločne s vážnymi lístkami, preukazujúcimi objem naskladneného odpadu za rok 2016, Oznámenie o uplatnení nároku na zmluvnú pokutu.

6. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol v upomínacom konaní bez nariadenia pojednávania to dňa 21.3. 2019 Platobným rozkazom sp. zn. .

7. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu za rok 2016 podľa príslušných ustanovení Zmluvy o skládkovaní odpadu (ďalej len "Zmluva"), zo dňa 12.12.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v úvode opisu skutočností, na základe ktorých si uplatňuje peňažný nárok uvádza, že Zmluva je naďalej v platnosti. Žalobca však neuviedol skutočnosť, že predmetná Zmluva, zo dňa 12.12.2014 bola ukončená zo strany žalovaného listom "Ukončenie Zmluvy o skládkovaní odpadov", zo dňa 28.9.2015 , a to v súlade s článkom 4 bod 4.2 Zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak najneskôr tri (3) mesiace pred ukončením účinnosti tejto Zmluvy neoznámi držiteľ odpadu prevádzkovateľovi skládky odpadu, že trvá na jej ukončení uplynutím doby jej trvania podľa čl.4.1, má sa za to, že zmluvné strany sa dohodli na predlžení platnosti tejto Zmluvy o ďalší jeden (l) rok, a to aj opakovane, ak držiteľ odpadu najneskôr tri (3) mesiace pred uplynutím takto predĺženej doby trvania Zmluvy, nedoručí prevádzkovateľovi skládky odpadu žiadosť o ukončenie účinnosti Zmluvy ku dňu skončenia predĺženej doby platnosti Zmluvy. Podľa článku 4 bod 4.1 Zmluvy táto Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.decembra 2015. Keďže žalovaný zaslal žalobcovi ukončenie zmluvy o skládkovaní odpadu včas, Zmluva zanikla ku dňu 31.12.2015. Žalobca túto skutočnosť v konaní o vydanie platobného rozkazu zámerne neuviedol napriek tomu, že na obe výzvy - samotného žalobou ako aj jeho právneho zástupcu, žalovaný odpovedal, avšak nedostal žiadnu odpoveď ani reakciu.

8. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že žalobca vo výzve argumentoval tým, že list "Ukončenie Zmluvy o skládkovaní odpadov", zo dňa 28.9.2015 prevzal až dňa 2.10.2015 a tým bolo porušené

ustanovenie čl. 4.2 Zmluvy resp. tvrdil, že žalovaný nedodržal dohodnutú 3-mesačnú lehotu. Avšak vzhľadom na to, že ukončenie Zmluvy o skládkovaní odpadu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom smerujúcim k ukončeniu zmluvného vzťahu, režim doručovania sa spravuje podľa ustanovenia , ktoré sa aplikuje aj na obchodnoprávne vzťahy. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nevyžaduje sa teda skutočné prevzatie, ale stačí, že sa právny úkon dostane do sféry dispozície adresáta. Z výpisu sledovania zásielky je zrejmé, že list - Ukončenie Zmluvy o skládkovaní odpadu, sa dostal do sféry dispozície adresáta dňa 29.9.2015. Tým, že sa právny úkon objektívne dostane do sféry dispozície adresáta začína pôsobiť voči druhej zmluvnej strane, t. j, ide o objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s právnym úkonom, ktorý jej bol adresovaný. Uvedenú argumentáciu podporuje napr. aj Rozhodnutie NS ČR č.k.: a Uznesenie NS SR .

9. Žalovaný tiež poukázal na samotné ustanovenie čl.4 bod 4.2. Zmluvy, v ktorom je uvedené, že pokiaľ držiteľ odpadu nechce pokračovať v predmetnej Zmluve oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi skládky odpadu najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti Zmluvy, a to bez povinnosti doručovať toto oznámenie. Z uvedených dôvodov žalovaný zdôraznil, že trvá na tom, že Zmluva bola jednostranným hmotnoprávnym úkonom riadne žalovaným ukončená ku dňu 31.12.2015 a všetky nároky, ktoré vznikli medzi zmluvnými stranami na základe Zmluvy o skládkovaní odpadu ku dňu 31.12.2015, považuje za vysporiadané.

10. Žalovaný k odporu pripojil list žalovaného "Ukončenie Zmluvy o skládkovaní odpadov", zo dňa 28.9.2015, podací lístok k listu o ukončení Zmluvy, č. zásielky RP69/447707SK, internetový výpis zo sledovania zásielky é. RP691447707SK.

11. Okresný súd Banská Bystrica odpor žalovaného doručil žalobcovi s výzvou, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili k podanému odporu žalovaného a aby v tej istej lehote navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa

12. Žalobca na výzvu reagoval vyjadrením adresovaným Okresnému súdu Banská Bystrica, v ktorom navrhol pokračovanie v konaní. K odporu uviedol, že tento považuje za nedôvodný a v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na znenie článku 4. bod 4.2 uzatvorenej Zmluvy a predovšetkým na znenie článku 5. bod 5.1 Zmluvy, podľa ktorého všetky listiny, dokumenty, požiadavky a oznámenia (ďalej len ako "Oznámenia") budú medzi zmluvnými stranami zabezpečované listami doručenými poštou a do vlastných rúk, okrem zasielania faktúr podľa tejto Zmluvy, ktoré môžu byť zasielané elektronicky alebo doporučenou poštou. Ak bolo Oznámenie zasielané poštou, považuje sa za doručené dňom, v ktorom ho adresát prevzal alebo odmietol prevziať, alebo na siedmy deň odo dňa podania zásielky na pošte, ak sa uložená zásielka zaslaná na adresu podľa tohto článku Zmluvy vrátila späť odosielateľovi. Strany sporu si v Zmluve dohodli spôsob doručovania, ktorý má prednosť pred zákonnou úpravou uvedenou v ust. v znení neskorších zmien a doplnkov, na ktorú odkazuje žalovaný.

13. Žalobca zdôraznil, že pre oblasť záväzkových vzťahov je charakteristická dispozičná autonómia, v dôsledku ktorej sú účastníci záväzkového vzťahu oprávnení upraviť si individuálne ich vzájomné práva a povinnosti za predpokladu, že to nebude odporovať zákonu alebo obchádzať zákon. Žalobca a žalovaný využili svoju dispozičnú autonómiu a upravili si svoje vzájomné práva a povinnosti spôsobom uvedeným v Zmluve, a to aj vo vzťahu k doručovaniu písomnosti. Z uvedeného dôvodu je vo vzťahu k doručovaniu akýchkoľvek písomností medzi stranami sporu potrebné aplikovať článok 5.1 Zmluvy, ktorý jednoznačne stanovuje, že akékoľvek listiny medzi stranami sporu (s výnimkou faktúr) je potrebné doručovať do vlastných rúk a považujú sa za doručené dňom, v ktorom ho adresát prevzal alebo odmietol prevziať alebo na siedmy deň odo dňa podania zásielky na pošte, ak sa uložená zásielka vrátila späť odosielateľovi. Pre platné ukončenie Zmluvy bolo vyžadované písomné oznámenie o ukončení Zmluvy, ktoré malo byť doručené žalobcovi najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy, ktorú riadne podpísal a s jej ustanoveniami súhlasil. Ak teda žalovaný chcel ukončiť Zmluvu v súlade s podmienkami v nej stanovenými, mal zaslať žalobcovi oznámenie o ukončení Zmluvy v časovom predstihu alebo mal toto oznámenie doručiť žalobcovi osobne.

14. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovi sa oznámenie o ukončení Zmluvy dostalo do dispozície dňa 29.09.2015, kedy bola zásielka uložená na pošte, nemôžu požívať právnu ochranu, nakoľko strany sporu si v Zmluve jednoznačne stanovili spôsob preukazovania doručovania písomností do sféry dispozície druhého účastníka záväzkového vzťahu, a tým bolo jej reálne prevzatie (alternatívne siedmy deň odo dňa podania zásielky na pošte, ak sa uložená zásielka zaslaná na adresu podľa Zmluvy vrátila späť odosielateľovi). Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ust. , nakoľko dohodou strán sporu obsiahnutou v článku 5.1 Zmluvy došlo k vylúčeniu uvedeného zákonného ustanovenia.

15. Pokiaľ žalovaný v odpore okrem iného poukazuje na čl. 4. bod 4.2 Zmluvy, podľa ktorého ak držiteľ odpadu nechce pokračovať v predmetnej Zmluve, len oznámi (v zmysle, že nemusí doručiť) túto skutočnosť prevádzkovateľovi skládky odpadu najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti Zmluvy, tak žalobca má za to, že výklad žalovaného je v rozpore s ustanovením článku 5. bod 5.1.Zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že všetky listiny, požiadavky a oznámenia sa majú realizovať písomne vo forme zabezpečených listov doručených do vlastných rúk, t.j. na akékoľvek oznámenie je potrebné jeho doručenie druhému adresátovi, ktorému bolo adresované.

16. Žalobca vo vyjadrení tiež zdôraznil, že hoci sám žalovaný tvrdí, že Zmluva bola platne ukončená k 31.12.2015, napriek tomu v nej pokračoval a medzi stranami sporu dochádzalo k vzájomným plneniam aj v priebehu roka 2016, a to v období január až jún 2016, čo vyplýva aj zo žalobcom predložených podkladov k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak by žalovaný Zmluvu považoval za ukončenú, nepokračoval by v jej plnení. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu povinností, na ktoré má žalobca nárok. Pre úplnosť žalobca uviedol, že do dňa podania vyjadrenia k odporu zo strany žalovaného nebolo žalobcovi doručené platné oznámenie o ukončení Zmluvy v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve, preto Zmluva aj naďalej trvá a žalobcovi vznikajú nároky za ďalšie porušenia povinností žalovaného.

17. Okresný súd Banská Bystrica dňa 03.07.2019 upovedomil strany sporu o postúpení veci tunajšiemu súdu, ktorému vec bola doručená dňa 08.07.2019 a zapísaná pod sp. zn. .

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a dôkazmi žalobcom k žalobe pripojenými, oboznámením sa s odporom žalovaného ako aj s dôkazmi žalovaným k odporu pripojenými, oboznámením sa s písomnými ďalšími vyjadreniami strán sporu a dôkazom k nim pripojeným, výsluchom právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.12.2014 Zmluvu o skládkovaní odpadov, v ktorej si strany dohodli, že minimálne množstvo odpadu, ktoré bude uskladnené žalovaným (ako držiteľom odpadu) u žalobcu (ako u prevádzkovateľa skládky odpadov) počas príslušného kalendárneho roka, bude 5 500 m3. Uvedené je zakotvené v článku 1 bod 1.7 predmetnej Zmluvy.

20. Cena za skládkovanie jednotlivých druhov odpadu bola dohodnutá v článku 3 predmetnej zmluvy s tým, že zmesový komunálny odpad, ktorý je evidovaný v prílohe č. 1 k Zmluve pod kódom 200301, bude v cene, ktorá platí po celú dobu platnosti predmetnej zmluvy, pričom ostatné ceny budú v platnosti len do 31.12.2015 a následne budú určené cenníkom prevádzkovateľa skládky odpadov. Jednotková cena za skládkovanie 1 tony odpadu druhu zmesový komunálny odpad, ktorý je evidovaný pod kódom 200301, bola dohodnutá vo výške 33 €. Súčasťou ceny nie je poplatok za uloženie odpadu, ktorý bude účtovaný osobitne v závislosti od množstva a druhu odpadu uloženého na skládke podľa sadzby určenej pre jednotlivé druhy odpadov.

21. Zmluva podľa článku 4 bod 4.1 bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015 s účinnosťou od 01.01.2015. Podľa bodu 4.2 uvedeného článku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti tejto Zmluvy neoznámi držiteľ odpadu prevádzkovateľovi skládky odpadu, že trvá na jej ukončení uplynutím doby jej trvania podľa článku 4.1, má sa za to, že zmluvné strany sa dohodli na predĺžení platnosti tejto Zmluvy o ďalší 1 rok, a to aj opakovane, ak držiteľ odpadu najneskôr 3 mesiace pred uplynutím takto predĺženej doby trvania Zmluvy nedoručí prevádzkovateľovi skládky odpadu žiadosť o ukončenie účinnosti Zmluvy ku dňu skončenia predĺženej doby platnosti zmluvy.

22. V článku 5 bod 5.1 si strany dohodli, že všetky listiny, dokumenty, požiadavky a oznámenia (ďalej len ako Oznámenia) budú medzi zmluvnými stranami zabezpečované listami doručenými poštou a do vlastných rúk, okrem zasielania faktúr podľa tejto Zmluvy, ktoré môžu byť zasielané elektronicky alebo doporučenou poštou. Strany si tiež ďalej dohodli, že ak bolo oznámenie zasielané poštou, považuje za doručené dňom, v ktorom ho adresát prevzal alebo odmietol prevziať alebo na siedmy deň odo dňa podania zásielky na pošte, ak sa uložená zásielka zaslaná na adresu podľa tohto článku zmluvy vrátila späť odosielateľovi. Ak bolo Oznámenie oznamované osobne alebo elektronickou poštou v pracovný deň v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., považuje sa za doručené v momente oznámenia, inak v nasledujúci pracovný deň.

23. V článku 4 bod 4.6 posledná veta si strany dohodli, že v prípade, ak držiteľ odpadu nesplní povinnosť uvedenú v článku 1.7 tejto zmluvy, má prevádzkovateľ skládky odpadov právo požadovať po držiteľovi odpadu zmluvnú pokutu rovnajúcu sa súčinu ceny za zmesný komunálny odpad uvedenej v článku 3.2 tejto zmluvy a nesplneného objemu podľa článku 1.7 tejto zmluvy.

24. V článku 4.bod 4.6 si okrem iného zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu v prípade porušenia tzv. exkluzivity, ktorá však v tomto konaní uplatnená nie je.

25. Z cenníka likvidácie odpadov súd zistil, že v prípade zmesového komunálneho odpadu je cena tohto odpadu s DPH 37,50 €, bez DPH 33 €.

26. Z faktúr č. 2016012 zo dňa 29.01.2016, č. 2016030 zo dňa 29.02.2016, č. 2016047 zo dňa 31.03.2016, č. 2016063 zo dňa 29.04.2016, č. 2016087 zo dňa 31.05.2016, č. 2016105 zo dňa 30.06.2016, č. 2016121 zo dňa 29.07.2016 súd zistil naskladnenie odpadu žalovaným v objemoch tak, ako sú uvádzané žalobcom v žalobe. Ku každej jednotlivej faktúre je pripojený aj prehľad váženia so sumárom uskladneného odpadu. Tzv. vážne lístky sú vždy potvrdené žalobcom.

27. Žalobca listom zo dňa 03.01.2019, adresovanom žalovanému, oznámil žalovanému uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu s poukazom na to, že v priebehu roka 2016 žalovaný naskladnil odpad len v objeme 2 084,696 m3, čo je v rozpore s dohodnutým minimálnym objemom naskladnenia odpadu 5 500 m3. Z uvedeného dôvodu preto žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s článkom 4. bod 4.6 uzatvorenej Zmluvy žiada, aby mu žalovaný zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 112 705,032 €, čo je výsledok súčinu ceny za zmesný komunálny odpad uvedenej v článku3. bod 3.2 predmetnej zmluvy, t.j. 33 € a nesplneného objemu podľa článku 1.7 tejto zmluvy, podľa ktorého minimálne množstvo odpadu malo byť naskladnené vo výške 5 500 m3. Žalobca žiadal žalovaného, aby predmetnú zmluvnú pokutu zaplatil bez zbytočného odkladu po obdržaní tohto oznámenia.

28. Žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku tak, ako je to uvedené v odpore, ktorý podal proti vydanému platobnému rozkazu, a na svojich tvrdeniach zotrval aj v prednesoch na pojednávaní, ako aj v ďalších svojich písomných podaniach. Uviedol, že v praxi často dochádza k situácii, kedy si zmluvné strany v zmluve dojednajú konkrétne podmienky komunikácie a doručovanie písomností. Dojednania o komunikácii a doručovaní v zmluve v takom prípade nesmú odporovať kogentným zákonným ustanoveniam. Pri doručovaní právnych úkonov je potrebné rozlišovať medzi doručovaním hmotnoprávnych a procesnoprávnych úkonov. Medzi týmito druhmi doručovania existujú značné rozdiely pokiaľ ide o účinnosť doručenia a zavŕšenia procesu perfektnosti a vyvolania zamýšľaných právnych následkov. Podstatný rozdiel je v určení okamihu, kedy sa konkrétna písomnosť považuje za doručená. Pri posudzovaní kogentnosti občianskoprávnych noriem je potrebné prihliadať na , podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov (zmluvné strany) si môžu vzájomné práva u povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zároveň pri posudzovaní kogentnosu resp. dispozitívnosti jednotlivých ustanovení je potrebné prihliadať aj na doterajšiu judikatúru a podporne aj väčšinový názorový prúd odbornej verejnosti a právnych autorít. Zdôraznil, že je nespornou skutočnosťou, že zaslal dňa 28 9. 2015 žalobcovi list - ukončenie zmluvy o skladovaní odpadov, ktorý žalobca prevzal dňa 2. 10. 2015. Nespornou skutočnosťou je podľa žalovaného to, že z výpisu sledovania zásielky je zrejmé, že uvedený list sa dostal do sféry dispozície adresáta už dňa 29. 9. 2015, kedy mal žalobca prvýkrát objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Z čl. 5.1 zmluvy o skládkovaní odpadu síce vyplýva, že zmluvné strany si spôsob a podmienky

doručovania upravili odchýlne od zákonného ustanovenia , avšak toto zmluvné dojednanie je neplatné, pretože je v rozpore s kogentným ustanovením , podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z povahy tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlnu dohodu zmluvných strán. V tejto súvislosti v priebehu konania žalovaný poukázal aj na mnohé rozhodnutia vyšších súdov SR a ČR, ktoré podľa žalovaného jeho tvrdenia podporujú a ktoré jednoznačne definujú pojem „dôjdenia“ uvádzaný v . Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici , ktorý konštatuje, že pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, keď bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol. Uviedol, že tiež z rozhodnutia NS SR sp. zn. jasne vyplýva, že prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Neskôr poukázal konkrétne aj na uznesenie NS SR z 31.01.2018, sp.zn. , v ktorom sa taktiež konštatuje, že pre začatie plynutia lehoty - výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol. Žalovaný citoval aj ďalšie judikáty (uznesenie NS SR sp. zn. , Nález ÚS SR z 3. 3. 2011 sp. zn. , ako aj ďalšie judikáty NS ČR), ktoré sa zaoberali výkladom pojmu „dôjdenia“ a to súladne z už citovanými judikátmi.

29. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že zmluva bola ukončená k 31.12.2015, teda zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, keďže žalobcovi riadne doručil oznámenie o tom, že „v zmysle článku 4.2 Zmluvy o skládkovaní odpadov zo dňa 12.12.2014 , ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015, žalovaný vypovedá túto zmluvu k termínu skončenia jej platnosti“. Uvedené oznámenie doručoval dňa 28.09.2015, ktorý list súdu žalovaný predložil spolu s podacím lístkom ako aj doručenkou a výpisom sledovania zásielky (č.l. spisu 80-83). Keďže zásielka bola dňa 29.9.2015 uložená na pošte, tento deň je dňom „dôjdenia“ a v tento deň mal žalovaný objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pokiaľ žalovaný aj v roku 2016, napriek ukončeniu zmluvy, naďalej vozil odpad na skládku žalobcu, nerobil tak na základe tejto zmluvy. V tom čase, resp. už aj v priebehu roka 2015 jednal s inými možnými prevádzkovateľmi iných skládok a hľadal nového zmluvného partnera, u ktorého by uskladňoval odpad.

30. Žalovaný uviedol, že pokiaľ súd neuzná jeho argumenty ohľadom výkladu pojmu dôjdenia a tiež, že v časti, v ktorej si zmluvné strany dohodli doručovanie je Zmluva neplatná, poukázal na to, že uplatnená zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi, pretože jej výška je dojednaná neprimerane vysoko a preto jeho právom je, aby bola táto suma modifikovaná zo strany súdu. Skutočnosť, že predmetná zmluvná pokuta bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi je možné preukázať faktúrami za odpad uskladnený v roku 2015, ktoré žalobcovi žalovaný riadne zaplatil a z ktorých aj vyplýva, že pokuta je neprimerane vysoká.

31. Následne žalovaný podaním doručeným tun. súdu dňa 27. 9. 2019 predložil predmetné faktúry, z ktorých je zistiteľné, že výška plnenia žalovaným vo vzťahu k žalobcovi za r. 2015 bola 245.855,54 Eur a za r. 2016 vo výške 125.541,30 Eur. Žalovaný k tomuto písomnému podaniu predložil aj knihu dodávateľských faktúr, z ktorých je cena vyúčtovaná žalobcom žalovanému za uskladnenie odpadu jednoznačne uvedená. Žalovaný poukázal v danom podaní na to, že je zrejmé, že celková čiastka uplatnenej zmluvnej pokuty je vo výške takmer 50 % z celkovej výšky plnenia za r. 2015, resp. takmer 100 % z celkovej výšky plnenia za r. 2016. Preto výšku zmluvnej pokuty považuje žalovaný za neprimerane vysokú vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na spôsob jej určenia. Žiadal, aby súd využil moderačné právo a takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil.

32. Žalobca poukázal na charakter zmluvnej pokuty, ktorá sa vyznačuje prevenčným charakterom a má viesť k dobrovoľnému plneniu povinnosti v prípade, že dôjde k porušeniu povinnosti, dôjde aj k aktivácii tohto charakteru zmluvnej pokuty, ktorý sa z prevenčného mení na satisfakčný. Sám právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v priebehu r. 2016 došlo k uzatvoreniu kontraktu s iným obchodným partnerom a z tohto dôvodu žalovaný už ďalej služby žalobcu nevyužíval, avšak v prípade, ak by žalovaný riadne si plnil povinnosti zmluvy a uskladňoval by odpad v priebehu celého roka 2016 na skládke tak, ako bolo dojednané v zmluve, nedošlo by v priebehu tohto roka k uzavretiu nového kontraktu na to isté plnenie a žalobca by nebol nútený uplatniť si zmluvnú pokutu.

33. Z oznámenia o ukončení zmluvy o skládkovaní súd zistil, že žalovaný v zmysle článku 4. bod 4.2 oznámil žalobcovi, že vypovedá túto zmluvu k termínu ukončenia jej platnosti. Z podacieho lístku je zrejmé, že zásielka bola podaná na pošte 28.09.2015, podľa doručenky táto bola uložená na pošte dňa 29.09.2015 a žalobcom prevzatá 02.10.2015. Uvedené potvrdzuje aj výpis zo „ sledovania zásielky“.

34. Žalovaný tak urobil spornou otázku dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty s poukazom na to, že zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená (31.12.2015), pretože riadne a včas doručil oznámenie o tom, že trvá na ukončení danej zmluvy uplynutím doby jej trvania. Žalovaný uviedol, že ustanovenia o doručovaní v predmetnej zmluve sú neplatné, pretože sú v rozpore s kogentným ustanovením .

35. Právna zástupkyňa žalobcu v písomných podaniach ako aj na pojednávaní poukázala na to, že zmluvná pokuta bola uplatnená riadne, v súlade so zmluvou, ktorá naďalej trvá, pričom ohľadom doručovania opakovane žalobca poukázal na to a zdôraznil, že ustanovenie je možné modifikovať tak, ako to urobili strany sporu v danej zmluve, keď si stanovili konkrétne moment prevzatia zásielky, kedy sa zásielka považuje za doručenú. V písomnom podaní, doručenom tunajšiemu súdu 17.10.2019 ďalej žalobca zdôraznil, že podľa ich názoru ustanovenie je potrebné považovať za dispozitívne a poukázal žalobca aj na veľký komentár od Števčeka, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Tomašovič a kolektív - I,

- 450, v ktorom je vyslovený názor, že do určitej miery môžu zmluvné strany dohodnúť, aby počas realizácie ich zmluvného vzťahu právne relevantné prejavy vôle či oznámenia sa považovali za dôjdené spôsobom a za okolností odchylných od vyššie uvedeného výkladu pojmu dôjdenie podľa ustanovenia . Logicky to bude možné a prípustné nie v prvotnej alebo rámcovej dohode, ale až pri vzniku jednotlivých a následných parciálnych zmluvách alebo pre účinky prejavov vôle jednej zmluvnej strany voči druhej. V praxi sa tak aj často stáva. Zmluvné strany upravujú v zmluve spôsob doručovania, a to tak, že si vymedzia priestorovú zložku dôjdenia napr. pre potreby doručovania prostredníctvom pošty sa použijú adresy sídla alebo miesta podnikania zmluvných strán a podobne. Zmluvné strany dopĺňajú často výklad zmarenia dôjdenia. Určitú mieru benevolentnosti pri odchýlení sa od úpravy dôjdenia podľa možno pripustiť najmä v obchodných záväzkových vzťahoch do tej miery, pokiaľ právna odchýlna zmluvná úprava nenaráža na hranice poctivého obchodného vzťahu. Podľa žalobcu zmluvné dojednanie o doručovaní nijakým spôsobom nevybočuje z rámca zákonnej úpravy, je ním len výlučne špecifikovaný moment, od ktorého sa písomnosť považuje za doručenú v súlade s teóriou dôjdenia. Účelom úprav tohto ustanovenia v zmluve o skládkovaní odpadu bolo konkretizovať moment prevzatia písomností a vyhnúť sa tým prípadným rozporom o tom, či sa písomnosť dostala do sféry dispozície adresáta a či sa s ňou mohol oboznámiť. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaný cituje rozhodnutia súdov, podľa ktorých je špecifikovaný moment dôjdenia iným spôsobom, jedná sa o rozhodnutia, ktoré nie je možné použiť v predmetnom spore, nakoľko vychádzajú z iného skutkového a právneho základu, napr. uznesenie NS SR sp.zn. sa týkalo zabezpečenia bytovej náhrady a doručovania písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady v zmysle ustanovenia . Ďalšie uznesenie, na ktoré poukázal žalovaný, sp. zn. sa vzťahovalo na spotrebiteľský spor, ohľadom ktorého aj autori Veľkého komentáru k I, - 450 konštatovali, že oveľa prísnejšie, t.j. cez test prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv podľa prvá veta sa musia posudzovať ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve o dôjdení prejavu vôle, ktoré spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Opačná situácia však platí pre obchodné záväzkové vzťahy. V slovenských podmienkach sa nemožno prikloniť k názoru, že dôjdenie môže nastať v momente zanechania oznamovacieho lístka, keďže oznamovací lístok nemá žiadnu výpovednú hodnotu, obsahuje iba minimálne údaje, a to identifikáciu odosielateľa spolu s vyznačením odbernej lehoty. Žalobca si zásielku obsahujúcu ukončenie zmluvy prevzal v odbernej lehote 02.10.2015, t. j. druhý deň po dni uloženia zásielky na pošte. Deň prevzatia zásielky adresátom na pošte sa považuje za deň jej doručenie, a teda za deň oboznámenia sa s obsahom zásielky za predpokladu, že v zmluve nie sú špecifikované kritériá, za akých sa zásielka považuje za doručenú. V prejednávanom prípade si však strany sporu jednoznačne stanovili, že zásielka sa považuje za doručenú dňom jej prevzatia alebo odmietnutia prevzatia vrátane fikcie, oboznámením sa s obsahom zásielky, siedmy deň odo dňa podania zásielky na pošte, ak sa uložená zásielka vráti späť odosielateľovi. Fikcia doručenia momentom zanechania oznamovacieho lístku v poštovej schránke by bola prípustná ako spôsob doručenia iba pre prípady, kedy si adresát zásielku neprevezme ani v odbernej lehote a v zmluve nie je upravený spôsob preukazovania doručenia zásielky.

36. Žalobca taktiež v danom písomnom vyjadrení zdôraznil, že sám žalovaný naďalej aj v roku 2016 pokračoval v skládkovaní odpadu v súlade s prolongovanou zmluvou a nie na základe osobitných objednávok žalovaného, ktorých existencia nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný pokračoval v spolupráci založenej Zmluvou, uhrádzal faktúry vystavené žalobcom za odvoz odpadu a žalobca odpad odvážal v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve. Pokiaľ žalovaný uviedol, že využíval objednávkový systém, tak tento začal využívať až od augusta 2016 s inými prevádzkovateľmi odpadu, nie so žalobcom.

37. Žalobca zároveň k svojmu vyjadrenie predložil zoznam objednávok žalovaného za rok 2016, ktoré získal z verejne dostupného zoznamu, pričom tieto objednávky boli realizované so spoločnosťou Spoločnosť Stredné Považie a so spoločnosťou UNIKOMAS. Zároveň podľa žalobcu sú na internetovej stránke žalovaného uverejnené povinne zverejňované zmluvy, medzi ktorými je aj zmluva o ukladaní odpadu na skládku odpadov K. Č.. XXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako držiteľom odpadu a spoločnosťou Spoločnosť Stredné Považie ako prevádzkovateľom skládky odpadu. Táto nová zmluva bola uzatvorená dňa 08.02.2016 a z povinne zverejňovaného zoznamu faktúr vyplýva, že Spoločnosť Stredné Považie si za uskladňovanie odpadu účtovala cenu počnúc februárom 2016, a to napriek skutočnosti, že v tomto období bol odpad uskladňovaný ešte žalobcom na jeho skládke T. a žalovaný za toto uskladňovanie odpadu riadne plnil podľa zmluvy až do júla 2016. Z predloženého zoznamu faktúr zároveň vyplýva, že od augusta 2016 bol odpad skládkovaný prostredníctvom spoločnosti UNIKOMAS, avšak za obdobie roka 2016 nie je v zozname povinne zverejňovaných zmlúv evidovaná žiadna zmluva vo vzťahu k spoločnosti UNIKOMAS, a teda žalobca sa domnieva, že právny vzťah so spoločnosťou UNIKOMAS v období roku 2016 bol založený na objednávkach. V tejto súvislosti žalobca zároveň upozornil na článok 4.6 zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli aj tzv. exkluzivitu, teda že prevádzkovateľ skládky odpadu - žalobca je osobou výlučne oprávnenou na skládkovanie odpadu držiteľa odpadu, teda žalovaného, ktorý za účelom skládkovania vymedzených druhov odpadu neuzavrie žiadnu zmluvu alebo dohodu s iným prevádzkovateľom skládok. Napriek tomu tak žalovaný urobil a hoci žalobcovi vznikol nárok aj na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia tejto exkluzivity, táto nebola v tomto konaní uplatnená. Uvedené skutočnosti sú preto dôvodom na to, aby sa súd nezaoberal možnosťou moderácie zmluvnej pokuty. Pokiaľ žalovaný nemal záujem pokračovať v spolupráci so žalobcom, mal zmluvu ukončiť spôsobom v nej ustanoveným. Žalovaný namiesto toho prestal bezdôvodne využívať služby žalobcu.

38. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o ukladaní odpadu na skládku odpadov „K. Č.. XXXXX“ súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou Spoločnosť Stredné Považie, a.s. a žalovaným dňa 08.02.2016.

39. Žalovaný v reakcii na pís. podanie žalobcu opätovne zdôraznil, že v danom prípade nie je možné považovať ust. za dispozitívne ustanovenie a vzhľadom na platné ukončenie zmluvy o skládkovaní odpadu žalovaným ako aj rozpor ustanovenia o dojednaní zmluvnej pokuty s dobrým mravmi a poctivým obchodným stykom žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol. Zároveň zdôraznil, že žalobca doteraz nepredložil jediný judikát, ktorý by jeho tvrdenia ohľadom dispozitívnosti daného ustanovenia potvrdzoval. Zdôraznil tiež, že pri doručovaní je potrebné rozlišovať medzi doručovaním bežných listín, ktoré nespôsobujú vznik, zánik alebo zmenu právnych vzťahov a medzi doručovaním hmotnoprávnych úkonov tak, ako už viackrát na to žalovaný poukázal. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 4. 6. 2019, v ktorom najvyšší súd priamo konštatuje, že predmetné ustanovenie je kogentné. Je to rozhodnutie, ktoré sa týka síce spotrebiteľského sporu, avšak je tam vyslovený tento názor.

40. Obdobné stanoviská strany sporu predniesli aj na pojednávaní dňa 5. 8. 2020.

41. Žalobca v súvislosti s vyjadrením žalovaného, že pokiaľ súd neuzná jeho argumenty, žiada, aby súd uplatnenú zmluvnú pokutu moderoval, poukázal na to, že celkový zisk žalobcu za r. 2015 po odpočítaní DPH poplatkov a súvisiacich poplatkov predstavoval sumu 181.901,05 Eur. Naopak v r. 2016, kedy žalovaný nenaskladnil v období od augusta do decembra 2016 žiaden odpad, zisk žalobcu bol len vo výške 88.936,90 Eur, čo predstavuje ušlý zisk, na ktorý má žalobca proti žalovanému stále zachovaný nárok a to aj popri zmluvnej pokute. Napriek tomu žalobca si uplatnil len nárok na zmluvnú pokutu z titulu nesplnenia dohodnutého objemu naskladnenia odpadu a to tiež napriek tomu, že žalobca mal nárok

aj na iné zmluvné pokuty, ktoré si však neuplatňuje. Z uvedeného preto podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný nemôže mať nárok na uplatnení moderačného práva vzhľadom k tomu, že podľa ustanovenia § 301 Obchod. zák. súd má moderovať výšku zmluvnej pokuty do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením povinnosti. Výška škody by však bola ďaleko vyššia ako je uplatnená zmluvná pokuta. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie NS SR zo dňa 1. 9. 2000 sp. zn. , v ktorej je konštatované, že sama skutočnosť, že strany spory si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého styku.

42. V písomných podaniach ako aj ústne do zápisnice na pojednávaní žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný odkazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . citovaným judikátom, tak je potrebné na ich aplikáciu oboznámiť sa s celým obsahom daného rozhodnutia a skúmať, či je možné aplikovať ho na daný právny stav. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný sa vzťahovali v prípade rozhodnutia NS SR zabezpečenia bytovej náhrady, kde nájom bytu fyzickej osoby predstavuje chránený nájom, ktorému je potrebné priznať zvýšenú mieru ochrany. Rovnako uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sa týkalo spotrebiteľského sporu, netýkalo sa obchodnoprávneho sporu ako je to v tomto prípade, čo sa posudzuje oveľa prísnejšie cez test prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv, tak ako je to v odôvodnení tohto rozsudku už vyššie uvedené v ods. 35 tohto odôvodnenia. Rozhodne nedošlo k porušeniu ustanovenia , ale zmluvné strany si v zmluve výlučne len určili, od akého okamihu budú považovať písomnosť za dôjdenú.

43. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s prednesom žalobcu, keď tento a poukázal na to, že žalovaným označené rozhodnutia nesúvisia so súdenou vecou a v tejto súvislosti zdôraznil, že je jedno, aké druhy konaní sa v daných veciach viedli. Podstatné je to, že súdy jednoznačne konštatovali, že ustanovenie má kogentnú povahu a nie je možné vykladať to v obchodnoprávnych veciach inak, lebo nerieši doručovanie hmotnoprávnych úkonov, túto otázku rieši práve v .

44. V záverečných rečiach strany sporu odkázali na svoje písomné aj ústne prednesy. žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože zmluvná pokuta bola žalobcom uplatnená podľa zmluvy, ktorá preukázateľne skončila uplynutím doby trvania, na ktorú bola uzatvorená.

45. Podľa ustanovenia okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

46. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

47. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

48. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 2. 2. 2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o skládkovaní odpadu, v ktorej žalobca je prevádzkovateľ skládky odpadov a žalovaný je držiteľom odpadu. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2015 s účinnosťou od 1. 1. 2015. V bode 4.2 si zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti tejto Zmluvy neoznámi držiteľ odpadu prevádzkovateľovi skládky odpadu, že trvá na jej ukončení uplynutím doby jej trvania, podľa čl. 4.1 má sa za to, že zmluvné strany sa dohodli na predĺžení platnosti tejto Zmluvy o ďalší 1 rok, a to aj opakovane ak držiteľ odpadu najneskôr 3 mesiace pred uplynutím takto predĺženej doby trvania zmluvy nedoručí prevádzkovateľovi skládky odpadu žiadosť o ukončenie účinnosti zmluvy ku dňu skončenia predĺženej doby platnosti zmluvy. V čl. 1.7 tejto Zmluvy si strany dohodli minimálne množstvo, ktoré je povinný držiteľ odpadu uskladniť u prevádzkovateľa skládky odpadu, čo v tomto prípade bolo 5.500 m3. Pre prípad, že by držiteľ odpadu nenaskladnil dohodnuté množstvo, si strany sporu v čl. 4.4.6 dohodli zmluvnú pokutu rovnajúcu sa súčinu ceny za zmesný komunálny odpad uvedený v čl. 3.2 zmluvy a nesplneného objemu podľa čl. 1. 7 tejto zmluvy. Všetky uvedené ujednania zmluvy sporné medzi stranami neboli.

49. Medzi stranami sporu nebolo tiež sporné, že cenou, z ktorej sa pri výpočte zmluvnej pokuty v prípade použitia čl. 4 bod 4.6, vychádza sa rozumie suma 33 Eur. V tomto smere žalovaný nenamietal správnosť výpočtu zmluvnej pokuty. V konaní sa však bránil tým, že uplatnenie zmluvnej pokuty nie je dôvodné, pretože tá sa týka r. 2016, pričom podľa žalovaného predmetná zmluva zanikla ku dňu 31. 12. 2015. Žalovaný v tejto súvislosti predložil súdu dôkaz o tom, že dňa 28. 9. 2015 doručoval žalobcovi oznámenie zo dňa 28. 9. 2015 o ukončení zmluvy o skládkovaní odpadov, ktorú zásielku v uvedený deň aj podal riadne na pošte, o čom predložil do spisu podací lístok. Zároveň súdu predložil aj fotokópiu doručenky podpísanú žalobcom, z ktorej je zrejmé, že predmetný list označený ako 623/2015 prevzal žalobca dňa 2. 10. 2015 s tým, že zásielka bola od 29. 9. 2015 uložená na pošte.

50. Žalobca uvedené nerozporoval, poukázal však na to, že momentom dôjdenia v tomto prípade je moment, kedy prevzali predmetnú zásielku na pošte, keďže na spôsobe doručovania sa so žalovaným dohodli v čl. 5. bod 5.1 zmluvy.

51. Je nesporné, že v zmysle čl. 4. bod 4.2 Zmluvy na to, aby Zmluva bola ukončená uplynutím doby jej trvania podľa čl. 4.1 , t.j. ku dňu 31. 12. 2015 (č.l. 4. bod 4.1), žalovaný by musel najneskôr 3 mesiace pred ukončením účinnosti Zmluvy oznámiť žalobcovi, že trvá na jej ukončení.

52. Podľa koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

53. Podľa ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

54. V prejednávanom prípade Oznámenie žalovaného, že trvá na ukončení Zmluvy uplynutím doby jej trvania podľa čl. 4. bod 4.1 bolo nutné žalobcovi oznámiť najneskôr dňa 30. 9. 2015, keďže mesiac september nemá 31 dní, teda koniec lehoty pripadá na jeho posledný deň.

55. Žalobca trval na tom, že za deň oznámenia je potrebné považovať skutočný deň prevzatia predmetného oznámenia (2. 10.2015), teda žalovaný nedodržal 3-mesačnú lehotu a naopak, žalovaný za tento deň považuje deň uloženia daného oznámenia na pošte (29.9.2015), kedy táto lehota dodržaná je. Posúdenie uvedeného má vplyv na to, či žaloba je dôvodná, alebo nie, teda či zmluva zanikla uplynutím dohodnutej doby, alebo sa prolongovala.

56. Vzhľadom na spornosť účinného doručenia tohto oznámenia, resp. spornosť kedy nastali účinky tohto oznámenia, súd prejudiciálne riešil túto skutočnosť, teda či došlo k prolongácii zmluvy alebo k ukončeniu zmluvy k dátumu, ktorý bol označený ako doba určitá pre trvanie danej zmluvy.

57. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

58. V danom prípade v tomto ustanovení je zakotvená zásada okamihu dôjdenia prejavu vôle bez bližšej špecifikácie, pričom je pravdivé tvrdenie žalovaného, že táto hmotnoprávna úprava má kogentnú povahu. Súd však poukazuje na to, že daná norma nerieši samotný proces doručovania. Pojem „dôjdenie“ daná norma nedefinuje, definícia tohto pojmu je obsiahnutá jedine v teórii (judikáty, komentáre a pod.) a tá daný pojem definuje buď doručením do bytu alebo schránky, prípade tak, ako na to poukazoval žalovaný, teda uložením na pošte.

59. Súd nespochybňuje správnosť záverov žalovaným označených rozhodnutí vyšších súdov, vrátane NS SR, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že jednotlivé rozhodnutia sa týkali prípadov, kedy strany sporu nemali dohodnutý spôsob doručovania, pričom podľa názoru súdu pokiaľ si ho strany dohodnú, nie je to porušením ustanovenia Obč. zák. a to zvlášť, ak sa jedná o takúto dohodu v obchodno-právnych vzťahoch. Rovnaký názor prezentujú aj autori I, Veľký komentár, keď jednoznačne k danému ustanoveniu zaujali také stanovisko, že do určitej miery môžu zmluvné strany dohodnúť, aby počas realizácie ich zmluvného vzťahu právne

relevantné prejavy vôle či oznámenia sa považovali za dôjdené spôsobom a za okolnosti odchýlnych od judikovaného výkladu pojmu „dôjdenie“ podľa ustanovenia , pričom skonštatovali tiež, že v praxi sa to často stáva. Autori tiež v komentári uviedli, že určitú mieru benevolentnosti pri odchýlení sa od danej úpravy dôjdenia podľa možno pripustiť najmä v obchodných záväzkových vzťahoch, a to takých, ktoré prebiehajú, ktoré sa realizujú, ktoré nie sú len vo fáze rámcových zmlúv a pod. Podmienkou však na to, aby to mohlo byť platné je, aby odchýlna zmluvná úprava nenarážala na hranice poctivého obchodného vzťahu.

60. Obdobný názor je vyslovený aj v komentári pre prax (autor Jaroslav Krajčo) na str. 595, kde je uvedené, že aplikačná prax súdov k výkladu pojmu „dôjde“ nevykazuje jednotný postup a tento pojem vykladá širšie. V platnom zmluvnom vzťahu, v záujme odstránenia pochybností si zmluvné strany môžu dohodnúť iný spôsob doručovania hmotnoprávnych úkonov (napr. odkazom na pravidlá pre doručovanie uvedené v (teraz , poznámka súdu), a to vrátane dojednania o fikcii doručenia).

61. Podľa názoru súdu úprava, ktorú si strany dohodli v zmluve ohľadom doručovania nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a ani nie je neplatná pre rozpor so zákonom . V podstate len precizuje ust. , pričom rozhodne nepopiera, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Práve pre právnu istotu si strany v čl. 5. bod 5.1 ustálili pre konkrétny , vzájomný prebiehajúci záväzkový vzťah konkrétne momenty dôjdenia, kedy sa listinné podania považujú za doručené, teda dôjdené. Dohoda strán sporu v Zmluve preto nie je v rozpore s daným zákonným ustanovením, a preto súd nezdieľa názor žalovaného, že v tejto časti je Zmluva neplatná.

62. S poukazom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že zmluva oznámením o ukončení, ktoré bolo doručené žalobcovi až dňa 2. 10. 2015 nezanikla, pretože toto oznámenie bolo doručené neskoro. Z textu zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluva bude ukončená v dohodnutom termíne platnosti len za predpokladu, že žalovaný n a j n e s k ô r 3 mesiace pred ukončením účinnosti tejto zmluvy oznámi žalobcovi, že trvá na jej ukončení uplynutím doby jej trvania, čo sa v tomto prípade v danej lehote nestalo. Teda ak to včas neoznámi, má sa za to, že zmluva sa predlžuje o ďalší rok. Tak, ako je vyššie uvedené, súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že za moment doručenia je v tomto prípade potrebné považovať dátum, kedy bola zásielka s daným obsahom (oznámenie o ukončení zmluvy) uložená na pošte, a to vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom prípade si strany sporu jednoznačne dohodli, čo sa považuje za doručené a kedy sa takéto oznámenie považuje za doručené, čo rozhodne nie je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 Obč. zákonníka. Uvedené ustanovenie hovorí o dôjdení, čo je v podstate aj obsahom bodu 5.1 predmetnej zmluvy s tým rozdielom, že strany sporu si len precizovali, čo sa považuje za dôjdenie v zmysle § 45 resp. za doručenie. Uvedený záver nie je, podľa názoru súdu, v rozpore s rozhodnutiami a judikátmi, na ktoré upozorňoval žalovaný, a to z toho dôvodu, že uvedené rozhodnutia riešili len situácie, kedy strany daného konkrétneho sporu nemali dohodnutý spôsob doručovania, a preto za dôjdenie sa považoval okamih stanovený týmito rozhodnutiami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že takýmto okamihom je aj uloženie zásielky na pošte. V tomto prípade však strany sporu spôsob dôjdenia /doručenia mali jednoznačne dohodnutý a keďže tak, ako je vyššie uvedené, súd bod 5.1 Zmluvy nepovažuje za rozporný so zákonom - s , ale za platne uzatvorený, je pre strany záväzný.

64. Hlavnou zásadou, ktorá symbolizuje podstatu právneho inštitútu zmluvy a celého záväzkového práva vôbec, je zásada, že zmluvy sa musia dodržovať (pacta sunt servanda) a aj v tomto prejednávanom prípade je táto zásada nutne uplatniteľná. Bez dodržovania uzatvorených dohôd by totiž nemohol existovať obchod ani iné spoločenské vzťahy a súd je toho názoru, že v danom prípade jednoznačne strany sporu práve v záujme predídenia akýchkoľvek rozporov v tomto smere, teda ohľadom doručovania/dôjdenia, si dohodli, kedy sa zásielka považuje za doručenú/dôjdenú.

65. Uplatnenie ustanovenia bodu 5.1 čl. 5 zmluvy nie je ani v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože z neho vyplývala možnosť pre žalovaného, aby takýto zásadný právny úkon urobil včas a v súlade so zmluvou. Bol si vedomý toho, že zásielku, pokiaľ doručuje poštou, nemusí žalobca prevziať hneď, môže tak urobiť s odstupom aj niekoľkých dní, resp. pokiaľ je zásielka uložená na pošte môže tak urobiť do 18-tich dní od uloženia. Žalovaný však ľahkovážne takýto dôležitý právny úkon urobil 2 dni pred ukončením lehoty, kedy tak mohol účinne urobiť a nezodpovedne sa spoliehal na to, že zásielka bude riadne doručená. Nič nebránilo žalovanému, aby uvedený list doručil do firmy žalobcu aj

osobne, čím by s istotou dosiahol včasné a účinné doručenie oznámenia. Sám sa teda vystavil tomu, že v súčasnosti musí čeliť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.

66. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že sám žalovaný aj v roku 2016 pokračoval v skládkovaní podľa Zmluvy a neobstojí jeho obrana, že tak robil na základe samostatných objednávok a nie na základe Zmluvy, pretože uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Faktúry z roku 2016 rozhodne neobsahujú iné identifikačné údaje, než aké boli uvádzané vo faktúrach z roku 2015 a rozhodne v nich nie je ani v jednom prípade označené žiadne číslo objednávky. Je preto reálne predpokladať, že po tom, ako žalovaný zistil, že oznámenie o ukončení zmluvy prevzal žalobca neskoro, teda že nebola dodržaná 3-mesačná lehota, bol si žalovaný vedomý toho, že došlo k prolongácii zmluvy o ďalší rok. Je preto možné predpokladať, že práve preto žalovaný aj pokračoval v skládkovaní odpadu na skládkach žalobcu, a to napriek tomu, že súbežne mal uzatvorenú zmluvu aj s ďalším prevádzkovateľom skládky, tak ako to preukázal žalobca.

67. Žalovaný žiadal, aby súd v prípade, že nebude akceptovať jeho právny názor na doručovanie a na to, že zmluva skončila 31. 12. 2015, uplatnenú zmluvnú pokutu moderoval.

68. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva ako osobitný prostriedok ochrany záväzkov. Podmienkou na to, aby dojednanie o zmluvnej pokute boli platné je, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne a musí byť v nej určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

69. V danom prípade niet sporu o tom, že ustanovenie čl. 4. bod 4.6, v ktorom je zakotvená zmluvná pokuta pri nesplnení povinnosti žalovaného naskladniť odpad v množstve 5.500 m3 za rok, bolo dohodnuté platne, pretože zmluvná pokuta je dohodnutá písomne a je z nej zrejmý aj spôsob jej určenia.

70.Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

71. Citované ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty túto pokutu znížiť. Moderačné právo súdu teda spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Z vecného hľadiska zákon stanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Z uvedených zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie, viažúce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu totiž možno vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti. Okrem toho súd pri rozhodovaní o tom, či bude moderovať zmluvnú pokutu musí prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či napr. došlo k vzniku škody alebo nie. Vyplýva to aj z uznesenia najvyššieho súdu SR zo dňa 8. 12. 2010 sp. zn. .

72. V danom prípade je nesporné, že strany sporu ohľadom otázky moderovania zmluvnej pokuty boli len veľmi málo aktívni a nenavrhovali žiadne dôkazy na preukázanie neprimeranosti tejto zmluvnej pokuty. Žalovaný poukázal len na hodnotu plnenia zo strany žalovaného žalobcovi, teda hodnotu, ktorú zaplatil za uskladnený odpad v r. 2015 a 2016, o čom predložil aj dôkazy (ktoré druhá strana nerozporovala) a poukazoval na neprimeranosť výšky tejto pokuty, ktorá je skoro v rovnakej výške, v akej žalovaný zaplatil cenu za odpad, uskladnený u žalobcu. Naopak žalobca dôvodil tým, že zmluvná pokuta rozhodne nie je neprimerane vysoká, vzhľadom k tomu, že žalobcovi vznikla ďaleko vyššia škoda, než je jeho ušlý zisk za r. 2016 pre nenaplnenie dohodnutého množstva odpadu žalovaným v roku 2016, keď žalovaný nedodal od augusta 2016 do decembra 2016 na skládky žalobcu žiaden dohodnutý odpad. Sám žalobca tento ušlý zisk za rok 2016 vyčíslil v sume 88.936,90 Eur, pričom poukázal na to, že jeho celkový zisk v r. 2015 bol oveľa vyšší (181.901,05 Eur), ktorý mohol dosiahnuť aj v roku 2016, keby si žalovaný splnil svoju povinnosť dodávať odpad po celý rok 2016. Žalobca poukázal na to, že keďže zmluva ďalej trvá a napriek tomu žalovaný už nedodáva na skládky žalobcu žiaden odpad,

žalobcovi vzniká aj ďalšia škoda, má nárok na ďalšie zmluvné pokuty napr. z porušenia exkluzivity a pod., čo si však neuplatnil. Jeho škoda by bola oveľa vyššia, a preto nie je možná moderácia.

73. Žalovaný nerozporoval výšku ušlého zisku, ktorý predniesol na pojednávaní žalobca a k tomuto sa nevyjadroval, poukázal len na to, že otázku moderovania zmluvnej pokuty za daného stavu považuje za druhoradú a pokiaľ sa jedná o moderovanie zmluvnej pokuty, žalovaný doručil faktúry, z ktorých je pri moderovaní možné vychádzať.

74. Aj keď spôsob určenia výpočtu zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán, súd je toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške, v akej je uplatnená, je neprimerane vysoká. Podľa názoru súdu správne žalovaný poukázal na to, že z plnenia alebo z hodnoty plnenia za r. 2015 uplatnená zmluvná pokuta zodpovedá 50-tim % plnenia a z hodnoty plnenia, ktoré bolo vykonané v roku 2016 je to skoro 100 % a z tohto pohľadu je jej výška skutočne neprimerane vysoká. Súd v tejto súvislosti posúdil aj tú skutočnosť, že v zmluve absentuje akákoľvek reciprocita zmluvnej pokuty, t. j. prevádzkovateľ skládky ani v jednom prípade nie je povinný zaplatiť žiadnu zmluvnú pokutu, čo je takisto zohľadniteľné pri uplatnení moderačného práva zo strany súdu. Keďže žalovaný nenamietal výšku škody, ktorá z nezrealizovaného obchodu a nenaplnenia povinnosti naskladniť dohodnuté množstvo odpadu zo strany žalovaného žalobcovi vznikla a ktorú prezentoval na pojednávaní, súd bol toho názoru, že nie je táto výška sporná a tak, ako to umožňuje zákon, uplatnenú zmluvnú pokutu žalobcovi znížil až do výšky žalobcom vyčíslenej a žalovaným nerozporovanej škody.

75. Pre úplnosť súd dodáva, že nie je akceptovateľné tvrdenie žalobcu, že nie je možné uplatnenú výšku zmluvnej pokuty moderovať z dôvodu, že žalobcovi vznikli aj iné a ďalšie nároky na zmluvné pokuty a že škoda je v konečnom dôsledku oveľa vyššia. Pre tento konkrétny rok žalobca jednoznačne určil výšku ušlého zisku, ktorý sám označil ako svoju škodu za daný rok, teda inú škodu nevyčíslil.

76.S poukazom na vykonané dokazovanie, posúdenie dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že žalobca si dôvodne uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie čl. 1. bod 1.7 Zmluvy, pretože napriek prolongácii zmluvy aj na rok 2016 , žalovaný nedodal v daný rok množstvo odpadu v dohodnutej minimálnej výške. Výšku zmluvnej pokuty súd však pre jej neprimeranosť, tak, ako je vyššie uvedené, moderoval, a to až do žalobcom tvrdenej a žalovaným nepopretej výšky škody (ušlého zisku). Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe len čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietol.

77. Súd žalovanú sumu zároveň priznal spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v súlade s ustanovením , podľa ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov si žalobca uplatnil v správnej výške a v súlade s nariadenia vlády SR č. 21/ 2013, ktorá je jednorázovo 40 Eur bez ohľadu na dĺžku omeškania.

78. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , vychádzajúc z ustanovenia . V danom prípade žalobca mal úspech v konaní 78,91 %, žalovaný 21,09 %, preto čistý úspech žalobcu je 57,82 % a v tomto rozsahu súd aj žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).