Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-82-2019.pdf
PDF · 177.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu RIOR, s.r.o., Trstice 1057, IČO: 45 453 918, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100607944/2019, č. 100608128/2019, č. 100608476/2019, č. 100608369/2019, č. 100608584/2019, č. 100608676/2019, č. 100608932/2019, č. 100609000/2019, č. 100609116/2019, č. 100609165/2019, č. 100609197/2019, č. 100609229/2019 všetkých zo dňa 11.03.2019 a rozhodnutia č. 100595610/2019 zo dňa 08.03.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí, ktorými žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 10.10.2018 vyrubujúce žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - jednotlivé mesiace roku 2015 vo výške 2.394,81 eur, 3.638,93 eur, 4.873,21 eur, 4.795,27 eur, 9.268,15 eur, 18.234,58 eur, 16.199,44 eur, 25.138,77 eur, 9.107,19 eur, 15.020,65 eur, 29.843,88 eur a 60.873,92 eur. Žalobou sa súčasne domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100595610/2019 zo dňa 08.03.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102014202/2018 zo dňa 10.10.2018 vyrubujúce žalobcovi rozdiel dane v sume 149.232,65 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.
2.
Voči rozhodnutiu č. 100607944/2019 zo dňa 11.03.2019 o vyrubení rozdielu DPH za január 2015 namietal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky nároku na odpočítanie dane, dodanie tovaru potvrdil konateľ dodávateľa EMKO RENT, s.r.o. (jeho právnym nástupcom je v súčasnosti RYNOMONT s.r.o.) aj zamestnanci daňového subjektu, ktorý následne tovar predal a použil ho tak na účely svojho podnikania. Nie je mu preto zrejmé, akými ďalšími dôkazmi by mal dodanie tovaru preukazovať.
3.
Za nerelevantné z hľadiska jeho nároku považuje, že neboli predložené doklady zo strany dodávateľa tovaru, že je nekontaktný, resp., že si neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH. Správca dane bezdôvodne bagatelizoval výpovede svedkov, ktorých žalobca navrhol vypočuť, pričom nezohľadnil skutočnosť, že sa ich pýtal na skutočnosti, ktoré sa udiali pred viac ako troma rokmi a
zisťoval od svedkov informácie, ktoré pravdepodobne ani v čase realizácie obchodov nemohli z titulu svojho pracovného zaradenia vedieť.
4.
Rozhodnutím č. 100608128/2019 zo dňa 11.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - vyrubenie rozdielu DPH za mesiac február 2015, ktorým bol spochybnený nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami EMKO RENT s.r.o. a CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o. (jej právnym nástupcom na základe opakovaných zánikov spoločností zlúčením je RYNOMONT s.r.o.) napriek tomu, že dodanie tovaru potvrdil aj konateľ tejto spoločnosti W. E. a zamestnanci daňového subjektu. Správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru a preto žalobcovi nie je zrejmé, akými ďalšími dôkazmi môže preukázať dodanie tovaru, ktorý predal (odberateľské faktúry správcovi dane predložil), čím splnil podmienku, že predmet plnenia musí byť použitý na účely jeho podnikania.
5.
Pokiaľ aj správca dane vo svojom rozhodnutí popisoval, aké povinnosti neboli splnené zo strany dodávateľa, aké doklady nepredložil a že je nekontaktný a pod., z hľadiska nároku žalobcu ide o nerelevantné skutočnosti, nakoľko on splnil všetky zákonom stanovené podmienky odpočítania dane.
6.
Žalobca poukazoval na to, že nikde v ustanoveniach zákona nie je uvedené, že ak je platiteľ, ktorý dodáva tovaru, nekontaktný, resp. jeho konateľ nepreberá poštu, nemá nadobúdateľ tovaru právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, že sa konateľmi a spoločníkmi dodávateľa stali pre daňový subjekt neznáme osoby, s ktorými sa správca dane nedokáže skontaktovať, resp. nedokáže si zadovážiť doklady, ktoré im boli odovzdané, nemôže spochybňovať nárok žalobcu.
7.
Obdobne pri rozhodnutí č. 100608476/2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH za marec 2015, išlo z rovnakých dôvodov o spochybnenie dodávok spoločnosti EMKO RENT s.r.o., ktoré boli potvrdené konateľom dodávateľa i zamestnancami žalobcu. Naviac správca dane spochybnil intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, ktoré daňový subjekt uskutočnil v prospech spoločnosti Kaygen s.r.o. so sídlom v Českej republike.
8.
Prakticky rovnaké námietky vzniesol žalobca aj voči rozhodnutiam žalovaného potvrdzujúcim rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace obdobia apríl 2015 až december 2015, ktorých základom bolo neuznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi EMKO RENT s.r.o., MARMANDE s.r.o. a CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o, ako aj práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Českej republiky v prospech spoločnosti Kaygen s.r.o.
9.
V prípade rozhodnutia č. 100595610/2019 zo dňa 08.03.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 149.232,65 eur na dani z právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, ktorým bol spochybnený nárok žalobcu na uplatnenie daňového výdavku na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi EMKO RENT s.r.o., CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., MARMANDE s.r.o. a TREXSTONE s.r.o., dodávky ktorých okrem predložených listín a výpovedí zamestnancov žalobcu potvrdzujú aj výpovede vtedajších konateľov dodávateľských spoločností, s výnimkou konateľa spoločnosti MARMANDE s.r.o., ktorý odmietol vypovedať a spoločnosti TREXSTONE, v súvislosti s dodávkami ktorej nebol ako svedok vypočutý A. E., ktorý spoločnosť pri obchodoch zastupoval, čím bolo žalobcovi upreté právo na predkladanie dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia.
10.
Žalobca namietal, že správca dane vo veci postupoval nezákonne, keď nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly jeden rok, hoci on ako kontrolovaný daňový subjekt správnemu orgánu súčinnosť neodopieral, pričom plynutiu lehoty správca umelo zamedzil bezdôvodným prerušením kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií, ktoré pri zohľadnení rozhodovacej praxe správcu dane nemohli mať pre konanie žiaden význam.
11.
Podľa žalobcu na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať, nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom, ktorými je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola predstavuje značný zásad do jeho súkromnoprávnej sféry, preto sa má spravovať zásadou proporcionality a účelnosti, správca musí vo veci postupovať profesionálne a vyvarovať sa prípadného šikanózneho postupu, ktoré limity v danom prípade neboli zo strany správcu dane dodržané, čo ho dôsledkom je, že protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom konaní.
12.
Žalobca poukazoval aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá podľa neho potvrdzuje, že postup žalovaného a správcu dane pri preverovaní skutkového stavu bol nedostatočný, tendenčný a zistené skutočnosti boli nesprávne posúdené, najmä na rozsudok v spojených veciach C-80/11 a V-142/11 Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-324/11 Gábor Tóth a vo veci C-18/13 Maks Pen, z ktorých vyplýva, že zdaniteľnej osobe možno právo na odpočítanie dane zamietnuť iba pod podmienkou preukázania, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní, na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu.
13.
V súvislosti s rozložením dôkazného bremena v daňovom konaní poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 6 Sžf/10/2012 a 3 Sžf/1/2011, ako aj na právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs/131/2004 a 5 Afs/83/2012-46.
14.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15.
Uvádzal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2015 a na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, z výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102551651/2017 zo dňa 11.12.2017. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102553359/2017 zo dňa 11.12.2017 doručený žalobcovi dňa 29.12.2017, na základe ktorej podal žalobca vyjadrenie k protokolu. Vo svojom vyjadrení žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane o neuznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia z dôvodu nesplnenia podmienky pre odpočítanie dane a o neuznaní nákladov zaúčtovaných na ťarchu účtu 501-Spotreba materiálu a na ťarchu účtu 504 -Spotreba tovaru z dôvodu, že bol použitý na ďalšie plnenia. Pripomienky boli so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokované opakovane, a to dňa 16.05.2018 (zápisnica č. 100970842/2018) a dňa 02.10.2018 (zápisnica č. 101402161/2018), ktorú správca dane považoval za poslednú spísanú vo vyrubovacom konaní a zotrval na svojich zisteniach tak, ako boli uvedené v protokole. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených dodávateľom EMKO RENT s.r.o., Záhradnícka 93, Bratislava, v súčasnosti RYNOMONT s.r.o., Malá Maňa 126, ktorá je právnym nástupcom zaniknutej FERRUM CONSILIUM PROJECT s.r.o., Malá Maňa 126, Maňa, ktorá je právnym nástupcom zaniknutej VERACOM spol. s.r.o., Malá Maňa 126, Maňa, ktorá je právnym nástupcom zaniknutej Eremit s.r.o., Malá Maňa 126, Maňa nasledovne: v kontrolovanom zdaňovacom období január 2015 si uplatnil odpočítanie dane v sume 2.112,00 eur na základe 4 faktúr s dodávateľským číslom 15010003 až 15010006, predmetom dodania sú zemiaky; v zdaňovacom období február 2015 v sume 2.040,00 eur, sú to dodávateľské faktúry označené číslom 15010007 a 15010008, predmet dodávky plastové boxy a palety; v marci 2015 v sume 2.160,00 eur, dodávateľské faktúry označené číslami 15010047 - 15010049, predmetom dodávky je mrkva; v apríli 2015 v sume 4.400,00 eur, sú to dodávateľské faktúry s číslom 15010074 až 15010079, predmetom dodania sú cibuľa a zelenina PCR; v máji 2015 si uplatnil odpočítanie dane v sume 8 713,00 eur, ide o 11 dodávateľských faktúr č. 15010087 až 15010097, predmetom sú jahody a rôzne druhy zeleniny; v novembri 2015 v sume 25.728,00 eur, ide o 6 dodávateľských faktúr označených
číslami 15010144, 15010146, 15010148, 15010150, 15010152, 15010154, predmetom dodávky sú palety, big-bag, prepravky, zemiaky, rajčiny strapcové, zelenina podľa dodacieho listu (dodací list nebol k fa doložený), mandarínky Clementina; v decembri 2015 uplatnil odpočítanie dane v sume 7.918,14 eur z 10 faktúr s dodávateľským číslom 15010158 až 15010167, predmetom dodávky sú zemiaky, kapusta, kel, cibuľa.
16.
Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na základe faktúr vystavených dodávateľom CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., skrátene C C T s.r.o., Lipová 2558/5, Galanta, v súčasnosti RYNOMONT s.r.o., Malá Maňa 126, 941 45 Maňa, ktorá je právnym nástupcom FERRUM CONSILIUM PROJECT s.r.o., Malá Maňa 126, Maňa, ktorá je právnym nástupcom zaniknutého daňového subjektu VERACOM spol. s.r.o., Malá Maňa 126, Maňa nasledovne: vo februári 2015 v sume 1.330,00 eur, je to dodávateľská faktúra označená číslom 15010016 - predmet sušička zeleniny; v auguste 2015 v sume 12.768,00 eur, ide o 16 dodávateľských faktúr č. 15010135 až 15010150, na všetkých sú predmetom dodávky zemiaky; v septembri 2015 v sume 8 804,00 eur, sú to 2 dodávateľské faktúry označené číslami 15010162 a 15010163, predmet dodávky vozík LINDE 14 a zelenina podľa dodacieho listu, množstvo a merná jednotka neuvedené, dodací list nedoložený; v októbri 2015 v sume 14.646,20 eur, ide o 2 dodávateľské faktúry označené číslom 15010197 a 15010198, predmet dodávky zelenina podľa dodacieho listu, množstvo a merná jednotka neuvedené (dodací list nedoložený) a plastové boxy.
17.
Žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH aj na základe faktúr vystavených dodávateľom MARMANDE s.r.o., Z. Kodálya 795/42, Galanta, (predtým Bancíkovej 1/A, Bratislava), nasledovne: v júni 2015 celkom v sume 17.620,00 eur, ide o dodávateľské faktúry č. 2015786, 2015787 a 2015789, predmetom dodania sú rýchlorastúce stromčeky, 2 ks pásový zavlažovač TURBO CIPA a čerpací agregát IVECO; v júli 2015 v sume 2.120,00 eur, dodávateľská faktúra s číslom 2015790, predmetom dodania sú rôzne druhy zeleniny.
18.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňovým orgánom nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že tovar reálne dodali deklarovaní dodávatelia. Žalobca neodstránil pochybnosti prvostupňového orgánu a v žiadnom štádiu konania nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že zdaniteľné obchody boli skutočne dodané dodávateľmi EMKO RENT s.r.o., CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., skrátene C C T s.r.o. a MARMANDE s.r.o. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou bolo dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane. Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil.
19.
V súvislosti s deklarovanými dodávkami spoločnosti EMKO RENT s.r.o. žalovaný uvádzal, že keďže existencia tovaru nebola zo strany správcu dane spochybnená, tvrdenie žalobcu, že ním vystavené faktúry za predaj sú dôkazom o tom, že splnil podmienku ustanovenú v § 49 ods.2 písm. a) zákona o DPH, keď použil nakúpený tovar na dodávky tovarov ako platiteľ, je podľa žalovaného bezpredmetné. Spoločnosť, ktorá bola uvedená na faktúre ako dodávateľ a ktorej vznikla daňová povinnosť, tovar uvedený na sporných faktúrach neobstarala, bývalý konateľ uviedol, že tovar bol nadobudnutý z iného členského štátu, pričom v podaných daňových priznaniach k DPH žiadne intrakomunitárne nadobudnutia nepriznal a uvedené tvrdenie nevedel preukázať listinnými dôkazmi a nebola preukázaná ani preprava tovaru. Argumentovanie žalobcu, že predložil odberateľské faktúry, a teda splnil podmienky na uplatnené odpočítanie dane je neopodstatnené. Skutočnosť, že žalobca vystavil odberateľské faktúry za tovar pre svojich odberateľov nie je dôkazom toho, že tento tovar mu dodal dodávateľ EMKO RENT s.r.o.
20.
Bývalý konateľ spoločnosti G. V. slovne dodanie tovaru potvrdil, no išlo len o tvrdenie, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi ani dôkazmi. VERACOM spol. s.r.o., ktorá bola v tom čase nástupníckou spoločnosťou EMKO RENT s.r.o., doklady nepredložila, výzva na výsluch konateľky VERACOM spol. s.r.o., bola správcovi dane vrátená späť s označením na obálke „adresát neznámy“, na výsluch sa nedostavila. Žiadne ďalšie doklady a dôkazy (napr. skladová evidencia) okrem samotných faktúr neboli predložené ani žalobcom. Nebola preukázaná preprava tovaru. Zamestnanci žalobcu uviedli,
že manipulovali s tovarom (zelenina, ovocie), tovar podľa nich nebol jednoznačne označený údajmi dodávateľa, resp. si nevšimli, či bol, na základe EČV vedeli, že tovar bol vozený zo zahraničia, či bol vozený aj zo Slovenska, nevedeli. Bývalý konateľ EMKO RENT, s.r.o. uviedol, že jeho dodávateľmi boli subjekty z iného členského štátu, ale tieto spoločnosti neoznačil, taktiež z podaných daňových priznaní k DPH dodávateľskej spoločnosti bolo zistené, že v nich nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutia. Podľa žalovaného uvedené výpovede nemožno vyhodnotiť tak, že tovar zo sporných faktúr bol dodaný EMKO RENT s.r.o. a že obchod sa jednoznačne uskutočnil tak, ako deklarujú sporné faktúry.
21.
Platiteľ si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, teda právo na odpočítanie dane u žalobcu sa viaže na vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru dodávateľom. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveruje uskutočnenie zdaniteľných obchodov a splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane stanovených v § 49 a § 51 zákona o DPH nielen u kontrolovaného daňového subjektu, ale aj u dodávateľa zdaniteľného obchodu, pričom preveruje reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ich zaúčtovanie prostredníctvom ním vedeného účtovníctva a reálnosť iných skutočností. Správca dane vyzval na predloženie účtovných dokladov a evidencií právneho nástupcu dodávateľa, v tom čase VERACOM spol. s.r.o., ktorá mala v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov uchovávať účtovné záznamy a doklady EMKO RENT s.r.o. Nekontaktnosť právneho nástupcu dodávateľa znemožnila získanie listinných dôkazov, nedostupnosť účtovníctva dodávateľa sťažila dôkaznú situáciu, nebolo možné preveriť, či žalobcom predložené sporné faktúry sú zahrnuté v účtovníctve dodávateľa a či sú vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázateľné a taktiež neboli listinne podložené tvrdenia, uvedené vo výpovedi bývalého konateľa EMKO RENT s.r.o.
22.
Žalovaný s námietkou bagatelizovania výpovede svedkov nesúhlasí, pretože z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane počas daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania vypočul svedkov, ktorých navrhol žalobca. Bolo teda na zvážení žalobcu, ktorých svedkov navrhne vypočuť a zároveň posúdiť, či z titulu svojho pracovného zaradenia a vo vzťahu k žalobcovi disponujú informáciami potrebnými na preukázanie overovaných skutočností. Zástupca žalobcu bol upovedomený o výsluchoch svedkov, no podľa zápisníc o výsluchu svedkov sa zúčastnil len niektorých. Mohol svedkom klásť otázky smerujúce k objasneniu overovaných skutočností, toto právo nevyužil. Správca dane obsah výpovedí svedkov vyhodnotil vo vzťahu k zisťovanej skutočnosti, pričom postupoval podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).
23.
Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2015 uvádzal, že je nesprávne formulovaná, pretože v spisovom materiáli sa nachádza inventárna karta č. 18 k dátumu 31.12.2015, podľa ktorej mal žalobca sušičku zeleniny (bez uvedenia typu sušičky, výrobného čísla) so vstupnou cenou 6 650,00 eur zaradenú vo svojom majetku, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že tovar ďalej predal a vystavil na tovar odberateľskú faktúru. Žalovaný uvádza, že existencia tovaru (sušičky zeleniny) nebola zo strany správcu dane spochybnená, ale bolo zistené, že CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., skrátene C C T s.r.o., ktorá bola uvedená na faktúre ako dodávateľ a ktorej vznikla daňová povinnosť, tovar uvedený na spornej faktúre neobstarala, bývalý konateľ W. E. uviedol, že sušička zeleniny bola nadobudnutá zo Slovenska, ale dodávateľa si nepamätal. Tvrdenia konateľa neboli preukázané listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov a ani skutočnosť, že žalobca využíva vo svojom majetku sušičku zeleniny nie je dôkazom toho, že mu ju dodala C C T s.r.o.
24.
Keďže existencia tovaru nebola zo strany správcu dane spochybnená, tvrdenie žalobcu, že ním vystavené faktúry za predaj sú dôkazom o tom, že splnil podmienku ustanovenú v § 49 ods.2 písm. a) zákona o DPH, keď použil nakúpený tovar na dodávky tovarov ako platiteľ, je podľa žalovaného bezpredmetné. Spoločnosť, ktorá bola uvedená na faktúre ako dodávateľ a ktorej vznikla daňová povinnosť, tovar uvedený na sporných faktúrach neobstarala, bývalý konateľ uviedol, že tovar (zemiaky, zelenina, ovocie) bol nadobudnutý z iného členského štátu, vozík LINDE a plastové boxy nadobudnuté zo Slovenska - dodávateľa si nepamätal, pričom v podaných daňových priznaniach k DPH žiadne
intrakomunitárne nadobudnutia nepriznal a uvedené tvrdenie nevedel preukázať listinnými dôkazmi a nebola preukázaná ani preprava tovaru. Argumentovanie žalobcu, že predložil odberateľské faktúry, a teda splnil podmienky na uplatnené odpočítanie dane je neopodstatnené. Skutočnosť, že žalobca vystavil odberateľské faktúry za tovar pre svojich odberateľov nie je dôkazom toho, že tento tovar mu dodal dodávateľ C C T s.r.o.
25.
Svedecká výpoveď bývalého konateľa W. E. a zamestnancov žalobcu nie sú potvrdením toho, že tovar dodala C C T s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti W. E. slovne dodanie tovaru potvrdil, no išlo len o tvrdenie, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi ani dôkazmi, tvrdil, že doklady spoločnosti odovzdal pri zlúčení. Žiadne ďalšie doklady a dôkazy okrem faktúry neboli predložené ani žalobcom. Nebola preukázaná preprava tovaru. Zamestnanci žalobcu uviedli, že manipulovali s tovarom, nevedeli, či to bol tovar z predložených sporných faktúr, tovar podľa nich nebol jednoznačne označený údajmi dodávateľa, resp. si nevšimli, či bol, na základe EČV vedeli, že tovar bol vozený zo zahraničia, či bol vozený aj zo Slovenska, nevedeli. Iba jeden z nich uviedol, že bol pri vykládke sušičky, ale nevedel odkiaľ tovar kúpili. Bývalý konateľ si nepamätal názov dodávateľa sušičky na zeleninu, ktorý mal byť zo Slovenska. Údaje z podaných daňových priznaní k DPH za rok 2015 nebolo možné porovnať s účtovnými dokladmi a evidenciami C C T s.r.o., lebo neboli predložené. Podľa žalovaného uvedené výpovede nemožno vyhodnotiť tak, že tovar zo sporných faktúr bol dodaný C C T s.r.o. a obchod sa jednoznačne uskutočnil tak, ako deklarujú sporné faktúry.
26.
Výsluch konateľa tvrdenej dodávateľskej spoločnosti MARMANDE s.r.o. správca dane uskutočnil dvakrát. Pri prvom výsluchu dňa 14.06.2017 W. N. odmietol vypovedať, čo je uvedené v zápisnici č. 101329204/2017. Zástupca žalobcu sa tohto ústneho pojednávania nezúčastnil. Druhýkrát sa výsluch uskutočnil v rámci vyrubovacieho konania, svedok vypovedal, bol prítomný aj zástupca žalobcu, bola s ním spísaná zápisnica č. 101739780/2018 zo dňa 06.09.2018.
27.
Bývalý konateľ spoločnosti W. N. slovne dodanie tovaru potvrdil, no išlo len o tvrdenie, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi ani dôkazmi. Žiadne ďalšie doklady a dôkazy (napr. skladová evidencia) okrem samotných faktúr neboli predložené ani žalobcom. Nebola preukázaná preprava tovaru. Zamestnanci žalobcu uviedli, že manipulovali s tovarom (zelenina, ovocie), tovar podľa nich nebol jednoznačne označený údajmi dodávateľa, resp. si nevšimli, či bol, na základe EČV vedeli, že tovar bol vozený zo zahraničia, či bol vozený aj zo Slovenska nevedeli. Bývalý konateľ MARMANDE, s.r.o. uviedol, že jeho dodávateľmi boli subjekty z iného členského štátu a predpokladal, že aj zo Slovenska, ale tieto neoznačil, daňové priznania k DPH dodávateľskej spoločnosti za uvedené obdobie neboli podané. Podľa žalovaného uvedené výpovede nemožno vyhodnotiť tak, že tovar zo sporných faktúr bol dodaný MARMANDE s.r.o. a že obchod sa jednoznačne uskutočnil tak, ako deklarujú sporné faktúry.
28.
Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby zvýšil žalobcovi základ dane celkom o sumu 749.503,49 eur, z ktorej suma 726.085,50 eur, predstavovala nákup tovaru zaúčtovaného na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu, resp. 504 - Predaný tovar na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov EMKO RENT s.r.o., CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., MARMANDE s.r.o. a TREXSTONE s.r.o. Dôvodom neuznania sporných výdavkov bola nepreukázateľnosť zo strany žalobcu, ku ktorej správca dane dospel na základe miestnych zisťovaní, svedeckých výpovedí, ako aj na základe dokazovania vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 15.02.2017 a zo dňa 25.07.2017, ktorými bol žalobca vyzvaný na preukázanie spôsobu prepravy tovaru od dodávateľských spoločností, uvedenia dopravného prostriedku, ktorým bola preprava vykonaná, presný deň dodania, predloženie skladovej evidencie k jednotlivým položkám, na preukázanie, kde bol tovar a majetok skladovaný, kto bol oprávnený manipulovať s tovarom pri jeho obstaraní a predaji, predloženie inventárnych kariet majetku a tiež na preukázanie prepravy tovaru odberateľom, žalobca vo vyjadrení podanom dňa 15.03.2017 uviedol mená konajúcich osôb za dodávateľské spoločnosti EMKO RENT s.r.o., C C T s.r.o., MARMANDE s.r.o. a ďalej, že zmluvy neboli uzatvorené; prepravu vykonali dodávatelia; tovar bol zložený v sídle žalobcu a v prenajatých priestoroch AGRIMPEX družstvo, Trstice. Taktiež uviedol osoby, ktoré boli pri manipulácii s tovarom, t.j. zamestnanci žalobcu a zamestnanci AGRIMPEX družstva; tovar bol zakúpený za účelom
ďalšieho predaja iným odberateľom; išlo o ovocie, zeleninu, sušičku zeleniny, vozík LINDE, rýchlorastúce stromy, pásový zavlažovač a čerpací agregát; skladová evidencia sa nerobila. K predanému tovaru uviedol, že prepravu vie preukázať odberateľ.
29.
Vo svojom vyjadrení podanom dňa 16.08.2017 žalobca k dodávateľskej spoločnosti EMKO RENT s.r.o. uviedol, že pri prevzatí tovaru obdržal dodací list a už vystavenú faktúru k tovaru. Ak bol pri dodaní prítomný p. G. V., tak faktúru a dodací list obdržal priamo od neho, CMR a ostatné náležitosti riešil s vodičom, resp. prepravcom on ako štatutár. V ostatných prípadoch obdržal faktúru a dodací list od vodiča s tým, že ďalšie náležitosti už p. V. doriešil pred dovezením tovaru do jeho priestorov. K dodaniam tovaru od spoločnosti EMKO RENT s.r.o. a C C T s.r.o. žalobca uviedol (podľa neho ďalšie relevantné skutočnosti), napr. že vodiči kamiónov trávili odpočinok priamo v objekte AGRIMPEX družstvo, ktorý bol oplotený a strážený strážnou službou, je chránený kamerovým systémom, čo môžu potvrdiť zamestnanci AGRIMPEX družstva a záznamy z kamerového systému. Neraz išlo o cudzích štátnych príslušníkov z Poľska, Maďarska, Rumunska, ktorí neovládali slovenský jazyk. Tovar dodal svojim odberateľom, ktorí podľa jemu dostupných informácií tovar dodali, napr. spoločnostiam COOP Jednota Dunajská Streda, s.d., Tesco Stores a.s., atď., ktoré podľa žalobcu vedú dôkladnú evidenciu tovaru, evidenciu svojich dodávateľov, a teda je možné riadne preukázať dodanie tovaru z jeho strany, to znamená jeho existenciu, čím preukazuje, že správcom dane preverované transakcie sa riadne uskutočnili a že tovar bol zo strany dodávateľských spoločností riadne dodaný.
30.
K dodaniu tovaru od spoločnosti MARMANDE s.r.o. žalobca uviedol, že transakciu preukázal nielen po formálnej stránke, ale aj po obsahovej, kedy rýchlorastúce stromčeky v počte 6 tisíc kusov sú vysadené na parcele na to určenej v k.ú. Obce F., ovocie a zeleninu riadne prevzal, uskladnil a následne predal svojim odberateľom. Pásový zavlažovač a čerpací agregát predal spoločnosti Kaygen s.r.o., čo potvrdil aj štatutár tejto spoločnosti. Vyjadrenie svedka E. G., že čerpací agregát IVECO doviezol z Agrokomplexu z Nitry považoval žalobca za irelevantné, pretože mu bola nesprávne položená otázka. K dodávateľskej spoločnosti TREXSTONE s.r.o. sa žalobca na základe výziev správcu dane nijakým spôsobom nevyjadril. Až vo vyjadrení k zisteniam k protokolu podanom dňa 22.01.2018 uviedol, že išlo o výdavky vynaložené na obstaranie tovaru - kapusta, cibuľa, zemiaky a pod., pričom uvedená skutočnosť z dodávateľských faktúr nevyplývala, keďže ich obsahom bolo len fakturovanie na základe dodacích listov a tieto neboli súčasťou faktúr.
31.
Za dodávateľov EMKO RENT s.r.o., CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., skrátene C C T s.r.o. a MARMANDE s.r.o. boli vypočutí bývalí konatelia spoločností, ktorí síce potvrdili obchodnú spoluprácu so žalobcom, avšak svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi. Všetci zhodne tvrdili, že preprava tovaru bola vykonaná ich dodávateľmi, ktorých ale nevedeli označiť a v celom konaní sa nepreukázalo, o akých dodávateľov dodávateľa žalobcu išlo. Nevedeli sa vyjadriť ani k nakládke ani vykládke tovaru, pričom zhodne tvrdili, že vykládka tovaru bola buď v sídle žalobcu alebo v prenajatých priestoroch na družstve. Svedok G. V., ktorý bol konateľom spoločnosti EMKO RENT s.r.o. v čase deklarovaných dodávok pri ústnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obchodná spolupráca bola na základe ústnej dohody, nevedel, ako bol tovar balený, tovar ani nevidel a nevedel, ako bolo s tovarom manipulované. Podľa jeho vyjadrení faktúry vystavil najskôr on, potom účtovník, ktorý všetko riešil, ale pred cca 2 mesiacmi zomrel a u ktorého sa nachádzajú účtovné doklady. Faktúry boli uhradené v hotovosti aj započítaním. Splnomocnený zástupca, ktorý bol pri jeho vypočutí, nepoložil svedkovi žiadne otázky a so spísanou zápisnicou súhlasil. Svedok W. E., ktorý bol konateľom spoločnosti C C T s.r.o. v čase deklarovaných dodávok pri ústnom pojednávaní taktiež potvrdil spoluprácu so žalobcom a okrem iného uviedol, že doklady odovzdával žalobcovi väčšinou osobne, možno niekedy poštou, predmetom ktorej bola dodávka tovaru dohodnutá slovne, osobne alebo telefonicky, ale nepamätal si, či to bolo v roku 2015. Za dodávateľa MARMANDE s.r.o. bol vo vyrubovacom konaní vypočutý bývalý konateľ spoločnosti W. N., ktorý do zápisnice zo dňa 06.06.2018 okrem iného uviedol, že zmluvy neboli uzatvorené, nemal skladovacie priestory, faktúry vystavil, ale k ich úhrade sa nevedel vyjadriť; ak bola platba v hotovosti, tak peniaze prijal od p. C. E. asi v Trsticiach, nikto iný prítomný nebol a doklad určite bol.
32.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a neoprávnene si zahrnul do nákladov celkom sumu 726 085,50 eur, o ktorú mu bol zvýšený základ dane za kontrolované zdaňovacie obdobie.
33.
K námietke žalobcu, že správca dane postupuje protizákonne, ak podmieňuje nárok na uplatnenie daňových výdavkov podmienkou splnenia povinnosti na dodávateľskom či subdodávateľskom stupni, žalovaný uvádza, že žalobca ako účtovná jednotka, ktorý si uplatňuje daňové výdavky preukázateľným spôsobom, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky v zmysle § 32 ods. 1 písm. a) a b) zákona o účtovníctve. Podľa predmetného ustanovenia sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť a ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných záznamov. Podľa zákona o účtovníctve je žalobca povinný viesť účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky (§ 7 ods. 1). Podľa § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve je žalobca povinný doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). Účtovným dokladom podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať náležitosti stanovené v písm. a) až písm. g) tohto ustanovenia.
34.
Keďže dôkazy predložené daňovým subjektom nepreukazovali ním prezentované skutočnosti, žalobca nevyvrátil právne relevantným spôsobom pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný uvedenými dodávateľmi, či jeho zaúčtovanie do nákladov súviselo so zdaniteľnými príjmami. Tvrdenia žalobcu o dodávkach tovaru uvedenými dodávateľmi nepotvrdili ani zamestnanci žalobcu a ani zamestnanci AGRIMPEX družstva, Trstice, ktorí boli vypočutí ako svedkovia. V prípade pochybnosti správcu dane o dodávateľoch žalobcu (a tie boli opodstatnené), bol správca dane oprávnený kontrolovať aj subdodávateľov žalobcu, pretože mali podstatný vplyv na výšku žalobcom zaúčtovaných nákladov, o ktoré následne znížil zdaniteľné príjmy.
35.
K námietke žalobcu, že nebol vypočutý Ing. A. E., ktorý zastupoval spoločnosť TREXTONE s.r.o., žalovaný uvádza, že vzhľadom na vyjadrenia svedka G. V., ktorý pri vypočutí dňa 17.08.2017 za prítomnosti splnomocneného zástupcu uviedol, že faktúry vystavil jeho účtovník A. E., ktorý asi pred dvoma mesiacmi zomrel, mal žalobca vedomosť o tom, že menovaná osoba zomrela, a preto nemohla byť vypočutá ako svedok. V prípade, že by nešlo o tú istú osobu, jej vypočutie by podľa žalovaného aj tak nemohlo privodiť žalobcovi priaznivejší výsledok, keďže na základe vykonaného dokazovania sa nepreukázalo a nepotvrdilo dodanie tovaru, resp. materiálu, tak ako tvrdil žalobca a vypočutí svedkovia.
36.
K námietke žalobcu, že daňová kontrola bola prerušená bezdôvodne, žalovaný uviedol, že daňová kontrola na dani príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2015 bola začatá dňa 08.11.2016 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 104038961/2016 zo dňa 05.10.2016, doručené dňa 11.10.2016. Rozhodnutím č. 101860580/2017 zo dňa 04.09.2017 bola daňová kontrola podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušená odo dňa 06.09.2017 z dôvodu žiadosti o poskytnutie informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (MVI) až do obdržania odpovede na žiadosť, ktorú správca dane obdržal dňa 08.11.2017, zaevidovaná pod č. 1435368/2017. Na základe uvedenej odpovede správca dane podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku oznámením č. 102364519/2017 zo dňa 13.11.2017 oznámil žalobcovi, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 08.11.2016. To znamená, že daňová kontrola bola predĺžená od 06.09.2017 do 08.11.2017, t.j. 63 dní. Keďže lehoty podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú, daňová kontrola mohla byť ukončená najneskôr dňa 10.01.2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 29.12.2017 doručením protokolu č. 102551651/2017 zo dňa 11.12.2017, čím bola dodržaná lehota jedného roku na jej vykonanie podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
37.
V danom prípade správca dane požiadal o preverenie intrakomunitárnych dodávok tovarov pre českého odberateľa Kaygen s.r.o., za ktorého v čase deklarovaných obchodov konal R. T., ktorý bol vypočutý
ako svedok. Svedok do zápisnice č. 101106592/2017 zo dňa 29.05.2017 síce uviedol, že prepravu uskutočnila odberateľská spoločnosť, vodičom bol on osobne, išlo o vozidlo Peugeot Boxer, ev. č. LDV- 090, tak ako je uvedené na faktúre; nakládka bola v Trsticiach, vykládka bola napr. v Ostrave, podstatná časť v Prahe a že bol ďalej predaný, avšak z jeho vyjadrení nevyplýva, že by bol tovar reálne dodaný odberateľovi, keďže bol zložený na bližšie neurčených miestach v Ostrave a v Prahe, pričom na odberateľských faktúrach nie je uvedený spôsob dopravy, a teda ani ev. č. vozidla. Svedok zároveň potvrdil, že skladovú evidenciu neviedol, zmluvy na dodávku tovaru neboli, ak išlo o väčšie množstvo fakturovaného tovaru, tovar bol odvezený na viackrát (Peugeotom) a zvyšok napr. český kamión, čím sa nepotvrdilo a nepreukázalo, že množstvo predaného tovaru zodpovedalo množstvu jeho obstarania a zaúčtovania do nákladov žalobcu. Keďže sa tvrdenia svedka nepotvrdili ani na základe žiadosti do zahraničia o MVI - Českej republiky, správca dane z uvedeného dôvodu znížil žalobcovi tržby z predaja tovaru o sumu 71 173,26 eur.
38.
Podľa žalovaného sa žalobca nezbavuje dôkaznej povinnosti len predložením faktúry a tvrdením, že dodávky tovaru boli uskutočnené dodávateľmi a tieto boli ďalej predané jeho odberateľom. Tvrdenie, že tovar dodal svojim odberateľom, ktorí dodali tovar napr. spoločnostiam COOP Jednota Dunajská Streda, s.d., Tesco Stores atď., ktorí na základe jemu dostupných informácií vedú dôkladnú evidenciu tovaru, evidenciu svojich dodávateľov, čím je možné riadne preukázať dodanie tovaru, to znamená jeho existenciu, a teda, že správcom dane preverované transakcie sa riadne uskutočnili a tovar bol zo strany dodávateľských spoločností riadne dodaný, nemôže byť žalobcovi na prospech. Rovnako nemôže byť žalobcovi na prospech skutočnosť, že dodávatelia zanikli v dôsledku zlúčenia s inými spoločnosťami a že sú pre správcu dane nekontaktní. Keďže dodávatelia nevedeli preukázať dodanie tovaru prostredníctvom svojich dodávateľov, nemohli tieto dodávky dodať ani žalobcovi. Žalobca v podstate sám potvrdil, že dodávky tovaru nemohli byť dodané jeho dodávateľmi, keď vo svojom vyjadrení podanom dňa 16.08.2017 uviedol, že neraz išlo o cudzích štátnych príslušníkov.
39.
Správca dane v danej veci riadne a spoľahlivo zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, taktiež riadne vyhodnotil žalobcom navrhované vykonanie dôkazov (výsluch zamestnancov AGRIMPEX družstva a zamestnancov žalobcu), prihliadal na práva žalobcu predovšetkým tým, že mu vytvoril dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov a vyjadrení, rešpektoval procesné oprávnenia žalobcu a na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy. Naopak, žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré uviedol v daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty a na dani z príjmov, t.j. nepreukázal splnenie podmienok, ktoré zákon o DPH, zákon o dani z príjmov a daňový poriadok s uplatnením na odpočítanie dane a uplatnenie daňových výdavkov spájajú.
40.
Súd prejednal vec za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorý zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
41.
Žalobca v konaní poukazoval najmä na skutočnosť, že v konaní vypočutí svedkovia potvrdili realizáciu obchodov deklarovaným spôsobom, pričom žalobca sa opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že žalobca je dlhodobo riadnym podnikateľom, ako to vyplýva aj z jeho daňových priznaní za predchádzajúce daňové obdobia, rovnako ako s jeho námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly, ktorá presahovala zákonom stanovenú dobu. Má súčasne za to, že podľa v žalobe uvádzanej európskej judikatúry boli pre priznanie odpočítania dane a oslobodenia od dane, ako aj pre zahrnutie obchodov do nákladových položiek žalobcu splnené všetky podmienky a preto nebol daný dôvod pre žalovaným zvolený postup.
42.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 46 ods.10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
43.
Prednostne sa súd zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa prekročenia zákonnej lehoty pre trvanie daňovej kontroly a v súvislosti s tým nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly a nemožnosti jeho použitia v daňovom konaní, ktoré podľa žalobcu sú následkom prerušenia daňovej kontroly iba za účelom predĺženia lehoty na jej vykonanie, nakoľko informácie získané medzinárodnou výmenou informácií nemohli mať pri zohľadnení rozhodovacej praxe správcu dane pre konanie žiaden význam.
44.
Medzinárodná výmena informácií (MVI) je v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku dôvodom na prerušenie daňového konania (daňovej kontroly), pričom využitie medzinárodnej spolupráce daňových
orgánov v danom prípade plne odôvodňuje potreba preverovania žalobcom tvrdených dodávok tovaru do iného členského štátu a tým aj dôvodnosti uplatneného oslobodenia od dane.
45.
Z námietky žalobcu nie je zrejmé, aké skutočnosti z rozhodovacej praxe správcu dane by mali naznačovať, že získané informácie by pre konanie vo veci nemali mať žiaden význam. Naopak, je nepochybné, že bez požiadavky o MVI by skutkový stav veci nebolo možné považovať za dostatočne zistený, a že správca dane podľa obsahu jeho rozhodnutí týkajúcich sa daňových období, v ktorých bolo daňovým subjektom oslobodenie od dane uplatnené, získané informácie v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku pri rozhodovaní použil a vyhodnotil.
46.
Prerušenie daňovej kontroly tak bolo súčasťou postupu správcu dane súladného s procesným predpisom, podľa ktorého (§ 61 ods. 5) počas prerušenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú.
47.
Pri zohľadnení tejto skutočnosti bolo potrebné konštatovať, že lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly bola správcom dane dodržaná a že námietka žalobcu v tomto smere, odhliadnuc už od toho, že s prekročením procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní, bola nedôvodná.
48.
Čo sa týka samotného vyhodnotenia zisteného skutkového stavu vo vzťahu k uplatnenému oslobodenia od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu.
49.
Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou spochybnené, pričom tieto pochybnosti neboli odstránené výsledkami MVI, z ktorých, okrem iného, vyplynulo, že v prípade deklarovaného odberateľa Kaygen, s.r.o. ide o nekontaktný subjekt sídliaci na virtuálnej adrese, ktorý daňové priznanie k DPH za predmetné zdaňovacie obdobie nepodal, neboli zistené žiadne doklady týkajúce sa tovaru, jeho prepravy alebo skladovania v inom členskom štáte.
50.
Správca dane oslobodenie od dane žalobcovi nepriznal nakoľko predaj a prepravu tovaru žalobcu do iného členského štátu nepovažoval za hodnoverne preukázané iba na základe žalobcom predložených listín a výpovede konateľa tvrdenej odberateľskej spoločnosti.
51.
Podobne v prípade tvrdených dodávateľských spoločností EMKO RENT s.r.o. (jej právnym nástupcom po opakovaných zlúčeniach spoločností je RYNOMONT s.r.o.), CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o. (jej právnym nástupcom je taktiež RYNOMONT s.r.o.), MARMANDE s.r.o. a TREXSTONE s.r.o. správca dane pri nepriznaní odpočítania dane z dodávok tovaru nepovažoval za hodnoverne preukázanú realizáciu dodávok tovaru deklarovanými odberateľmi iba na základe žalobcom predložených listín a výpovedí bývalých konateľov tvrdených dodávateľov (žalovaný v obsahu rozhodnutia zo dňa 08.03.2019 logicky zdôvodnil aj nevypočutie A. E. v súvislosti s dodávkami spoločnosti TREXSTONE s.r.o. na základe informácie o jeho úmrtí), keď predložené neboli napr. súvisiace obchodné zmluvy, nebola dokladovaná a ozrejmená preprava tovaru, nebolo možné preveriť ekonomickú činnosť tvrdených dodávateľov, ktorí neidentifikovali svojich dodávateľov a nepredložili žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa predmetných dodávok. Konkrétne dodávky konkrétnych dodávateľov neboli potvrdené ani svedeckými výpoveďami zamestnancom žalobcu či zamestnancov družstva AGRIMPEX - prenajímateľa skladových priestorov (na tejto skutočnosti nič nemení, že ich výsluch bol vykonaný s určitým časovým odstupom od tvrdenej realizácie dodávok, či pracovné zaradenie svedkov).
52.
Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
53.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
54.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
55.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, nie len v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. V prípade
uplatneného oslobodenia od dane musí byť daňový subjekt schopný preukázať, že tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
56.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
57.
Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného primárne spočívajú v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdených dodávateľov žalobcu a jeho odberateľa, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom. Povinnosťou daňových orgánov pritom nie je určiť daňovému subjektu, akými dôkazmi má svoje tvrdenia preukazovať, či aká dôkazná sila bude tomu ktorému dôkazu priznaná, tieto závisia od konkrétnych okolností obchodného prípadu a spôsobu jeho realizácie. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane a oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.
58.
Je súčasne potrebné konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od žalobcom deklarovaných dodávateľov, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným konaním, ako to žalobca namietal s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU. Táto judikatúra sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverované transakcie daňového subjektu do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.
59.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a
v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane a na oslobodenie od dane, resp. neuznanie daňových výdavkov žalobcu.
60.
Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, jeho rozhodnutia sú založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
61.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
62.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
63.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.