Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-37-2020.pdf
PDF · 369.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: I-sys, s.r.o., so sídlom Mlynská 42, 976 11 Selce, IČO: 45 456 576, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103081135/2016 zo dňa 5. mája 2016, č. 103082813/2016 zo dňa 6. mája 2016, č. 103081808/2016 zo dňa 5. mája 2016, č. 103081904/2016 zo dňa 5. mája 2016, č. 103081432/2016 zo dňa 5. mája 2016, č. 103081659/2016 zo dňa 5. mája 2016 a č. 103080651/2016 zo dňa 5. mája 2016, takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán" alebo „správca dane") vykonal u žalobcu I-sys, s.r.o., pôvodne so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, aktuálne so sídlom Mlynská 42, 976 11 Selce, IČO: 45 456 576 (ďalej len „žalobca" alebo „daňový subjekt") daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2012. Správca dane počas daňovej kontroly dožiadaním miestne príslušných správcov dane o preverenie skutočností dôležitých pre správu dane u daňových subjektov MH PROFIT s.r.o. so sídlom v Rožňave, EUROCONNECTING s.r.o. so sídlom v Košiciach a GOLE s.r.o. so sídlom v Bratislave, ako žalobcových dodávateľov. Dožiadaný správca dane vo vzťahu k spoločnosti MH PROFIT s.r.o. zistil, že: „daňový subjekt (MH PROFIT s.r.o.) je registrovaný na DPH od 11.04.2011, daňové priznania podáva v zákonom stanovených lehotách, spolupracuje so správcom dane a prevažujúci predmet podnikateľskej činnosti sú reklamné a marketingové služby. Pri výkone miestneho zisťovania boli preverené predložené účtovné doklady za rok 2012, kde bolo zistené, že spoločnosť MH PROFIT s.r.o. vystavila preverované faktúry č. 12024, 12046, 12061, 12070 a 12078, riadne ich zaúčtovala, zaevidovala v evidencii DPH a DPH odviedla v príslušných zdaňovacích obdobiach. Všetky faktúry boli uhradené bezhotovostne. Daňový subjekt nezamestnáva žiadnych zamestnancov, fakturované služby boli obstarané v subdodávke od spoločnosti iMEDIA PLUS s.r.o. a od spoločnosti EXPERT MEDIA s.r.o.. K predmetu fakturácie sa konateľ spoločnosti vyjadril, že sa jedná o poskytovanie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy platnej na celý rok a konkrétny rozpis služieb je uvedený v prílohách k zmluve, ktoré sú podkladom k jednotlivým fakturáciám. Pri uzatváraní zmluvy a príloh za spoločnosti I-sys s.r.o. vystupoval p. B. a p. P.". V nadväznosti na zistené skutočnosti správca dane prostredníctvom dožiadania zisťoval skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov, obchodných spoločností
iMEDIA PLUS, s.r.o. (od 13.04.2014 premenovaná na InLoss s.r.o.) a EXPERT MEDIA, s.r.o. (ktorá bola s účinnosťou od 17.12.2012 do 18.04.2013 premenovaná na EndLess media s.r.o. a bola dňa 19.04.2013 zrušená na základe dobrovoľného výmazu), a to prostredníctvom výsluchu svedka, Q. L., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom oboch subdodávateľov. Q. L. potvrdil existenciu obchodného vzťahu s MH PROFIT, s.r.o., išlo o výrobu bannerov a internetovej reklamy. Bannery vyhotovoval vo vlastnej réžii aj v spolupráci. Služby poskytoval vo vlastnej réžii aj v spolupráci s internetovými portálmi. Konateľ subdodávateľov sa písomne vyjadril, že od 29.01.2014 nie je konateľom spoločnosti InLoss s.r.o. a ani jej spoločníkom. Všetky doklady týkajúce sa tejto spoločnosti protokolárne odovzdal novému konateľnosti spoločnosti, C. Q., bytom B., N. D.. Na základe týchto zistení správca dane prostredníctvom dožiadania požiadal Daňový úrad Bratislava o vypočutie svedka C. Q. (konateľa spoločnosti InLoss s.r.o.) a svedka U. P. (konateľa spoločnosti Sollus Estates s.r.o.), nakoľko spoločnosť EndLess media, s.r.o., zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Sollus Estates, s.r.o.. Dožiadaný správca dane prvostupňovému orgánu oznámil, že vypočul U. P. (dňa 03.06.2014), z vyjadrení ktorého vyplynulo, že spoločnosť Sollus Estate, s.r.o., je v útlme a nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Pri výsluchu uviedol, že spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. preberá problémové a zadlžené spoločnosti za účelom ich oddlženia, prípadne revitalizácie a následného predaja. Do spoločnosti Sollus Estate s.r.o. bola sfúzovaná spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o., následne bola uvedená do útlmu a nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť FAMOSO, s.r.o. (do 24.03.2014 MH PROFIT s.r.o.) bola prevzatá spoločnosťou INVEST COMPANY LLC, spoločnosť je v útlme a ekonomická situácia je riešená za pomoci ekomonicko-právneho systému. Nevylúčil, že uvedené spoločnosti (MH PROFIT, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o.) obchodovali so žalobcom za predchádzajúcich majiteľov. Uviedol, že v súvislosti s fúziou viacerých spoločností je problém predmetné doklady (týkajúce sa obchodného vzťahu so žalobcom) dohľadať. Dožiadaný správca dane v odpovedi na dožiadanie vo vzťahu k vypočutiu svedka C. Q. správcovi dane oznámil, že požadované skutočnosti nebolo možné preveriť z dôvodu, že svedok predvolania preberá, no ani po opakovanom predvolaní sa na ústne pojednávanie nedostavil. Dožiadaný správca dane vo vzťahu k spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., vypočul svedka G. Q., v rozhodnom čase konateľa spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o.. Bolo zistené, že tento previedol spoločnosť dodávateľa na nového spoločníka EC4B INTERNATIONAL Inc. a doklady odovzdal novému konateľovi A. D.. Došlo k zmene obchodného mena na DESCRIPT, s.r.o. G. Q. uviedol, že EUROCONNECTING, s.r.o. so žalobcom spolupracovala, išlo o jednorazový obchod - spracovanie tepelno-izolačných materiálov a prieskum trhu v Nemecku a vyhodnotenie výstavy firiem zaoberajúcich sa touto činnosťou. Prieskum trhu bol spracovaný v knihe o rozsahu asi 60 strán. Faktúru vystavil a podpísal on, faktúra bola zaúčtovaná a uhradená na čiastkové úhrady v hotovosti. Na spoločnosť žalobcu sa nakontaktovali cez dopyt na internete. Výstupom poskytovanej služby bolo spracovanie v knihe - komplexnej štúdii použitia tepelno-izolačných materiálov na nemeckom trhu, prieskum a analýza trhu. Spoločnosť EUROCONNECTING, s.r.o., nemala zamestnancov, služby vykonával on osobne a pomáhal mu F., ktorý robil dlhé roky v Nemecku v odbore tepelno-izolačných materiálov. Cena bola kalkulovaná na základe podobných štúdií, ktoré boli robené v Nemecku. V nadväznosti na zistené skutočnosti správca dane prostredníctvom dožiadania žiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností týkajúcich sa daňového subjektu DESCRIPT, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Dožiadaný správca dane v odpovedi na dožiadanie oznámil, že požadované skutočnosti nebolo možné preveriť z dôvodu, že konateľ spoločnosti sa bez ospravedlnenia na Daňový úrad Bratislava nedostavil a doklady spoločnosti DESCRIPT, s.r.o., nepredložil. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava vo vzťahu k spoločnosti GOLE, s.r.o., v odpovedi na dožiadanie doručenej správcovi dane 20.05.2015 oznámil, že predvolal na výsluch bývalého konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., ktorý sa ospravedlnil a požiadal o vypočutie o jemu známych skutočnostiach na Daňovom úrade Vranov nad Topľou. Miestne zisťovanie na adrese spoločnosti zapísanej v obchodnom registri bolo neúspešné, daňový subjekt sa na adrese sídla nenachádzal a v mieste sídla nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Súčasný konateľ spoločnosti U. P., je štátnym občanom N. D., je konateľom 95 spoločností s ručením obmedzeným, aj v súvislosti s inými konaniami so správcom dane nekomunikuje. Poštové zásielky preberá, na ústne pojednávania sa nedostavuje a svoju neprítomnosť neospravedlní žiadnym spôsobom. Dožiadaný správca dane za účelom vypočutia U. P., občana N. D., vydal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.H., U. do N. D.. Výsluch svedka sa konal 05.06.2014, pri ústnom pojednávaní U. P. nepotvrdil a ani nevyvrátil predmetné plnenia. Uviedol, že v súvislosti s vykonanou fúziou viac ako 30 spoločností a niekoľkým sťahovaniam je veľmi náročné dohľadať detailné podklady k obchodným prípadom. Dožiadaný Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou vypočul svedka T. W., v rozhodnom období konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., ktorý uviedol, že pre žalobcu robili marketing na Ukrajine. Bola vypracovaná správa, konkrétne so zoznamom spoločností, ktoré boli oslovené. Obsahovala adresy ľudí, mená spoločností, kontakty ľudí a
pod. Na Ukrajinu cestoval osobne, nebolo to zabezpečované žiadnymi subdodávkami. Na stretnutiach konateľ spoločnosti GOLE, s.r.o. ponúkal služby a tovar, ktoré ponúkala spoločnosť I-sys s.r.o.. Zaujímali ich cenové ponuky.
2. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov a podanie informácií k obchodným vzťahom so spoločnosťami EUROCONNECTING, s.r.o., MH PROFIT, s.r.o. a GOLE, s.r.o., ktoré žalobca poskytol na ústnom pojednávaní dňa 27.08.2014. Následne správca dane rozhodnutím č.9601403/5/4232002/2014/ W. zo dňa 16.09.2014 rozhodol o prerušení kontroly dane z pridanej hodnoty s poukazom na ustanovenie § 61 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.563/2009 Z.z." alebo „Daňový poriadok") z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, zákona č.442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č.904/2010. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 25.09.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že vo vzťahu k preverovaniu skutočností týkajúcich sa dodávateľa GOLE, s.r.o. správca dane požiadal o preverenie skutočností deklarovaných. Z čiastočnej odpovede Daňového úradu Bratislava vyplynulo, že v súvislosti s dožiadaním (č. 9601403/5/5469066/2013/ W.) bola vydaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.9104405/5/779105/2014/B. zo dňa 24.03.2014, ktorou dožiadaný Daňový úrad Bratislava žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti GOLE s.r.o. U. P., občana N. D., nakoľko U. P. je konateľom v 103 spoločnostiach, s daňovým úradom nekomunikuje, predvolania prevezme ale na ústne pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavuje. Správca dane pod č.20231044/2015 zo dňa 14.05.2015 žalobcovi oznámil, že dňa 13.05.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená daňová kontrola za jednotlivé mesiace roku 2012. Následne dňa 19.05.2015 správca dane oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami z daňovej kontroly, daňový subjekt s kontrolnými zisteniami nesúhlasil, k jednotlivým kontrolným zisteniam správcu dane sa vyjadril písomne. Správca dane dňa 15.06.2015 vydal Protokol z daňovej kontroly č. 20372374/2015 (ďalej len „Protokol"), k dani z pridanej hodnoty za mesiace marec, máj, jún, júl, august, november, december 2012 a vyzval daňový subjekt na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v Protokole písomne vyjadril. Správca dane následne žalobcovi oznámil termín ústneho pojednávania vo veci prerokovania písomného vyjadrenia daňového subjektu ku kontrolným zisteniam správcu dane uvedených v Protokole. Ústne pojednávanie (o prerokovaní pripomienok k Protokolu) sa uskutočnilo 19.08.2015 za účasti prokuristu žalobcu. Správca dane pôvodne vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2012 rozhodnutiami zo dňa 20.08.2015 č. 20707161/2015 (za zdaňovacie obdobie marec 2012), č.20707415/2015 (za zdaňovacie obdobie máj 2012), č.20707510/2015 (za zdaňovacie obdobie jún 2012), č.20707641/2015 (za zdaňovacie obdobie júl 2012), č.20707715/2015 (za zdaňovacie obdobie august 2012), č.20707791/2015 (za zdaňovacie obdobie november 2012), č.20707823/2015 (za zdaňovacie obdobie december 2012). V dôsledku žalobcom podaných odvolaní žalovaný rozhodnutiami z 02.12.2015 č.21364341/2015 (za zdaňovacie obdobie marec 2012), č.23164743/2015 (za zdaňovacie obdobie máj 2012), č.21362363/2015 (za zdaňovacie obdobie jún 2012), č.21363842/2015 (za zdaňovacie obdobie júl 2012), č.21365067/2015 (za zdaňovacie obdobie august 2012) a z 03.12.2015 č.21382748/2015 (za zdaňovacie obdobie november 2012), č.21382967/2015 (za zdaňovacie obdobie december 2012) odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí dostatočne neobsahovali vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správca dane bol povinný pokračovať vo vyrubovacom konaní, jednoznačne posúdiť konanie daňového subjektu a odôvodniť prijatý záver vrátane vysporiadania sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedením, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Po zrušení prv vydaných rozhodnutí správca dane žalobcu oboznámil so zisteniami z vyrubovacieho konania po daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia, uskutočnilo sa ústne pojednávanie o vykonanom oboznámení a správca dane opätovne rozhodol o určení rozdielu dane rozhodnutiami zo dňa 15.02.2016 č.102556660/2016 (za zdaňovacie obdobie marec 2012), č.102556752/2016 (za zdaňovacie obdobie máj 2012), č.102556758/2016 (za zdaňovacie obdobie jún 2012), č.102556829/2016 (za zdaňovacie obdobie júl 2012), č.102556846/2016 (za zdaňovacie obdobie august 2012), č.102556892/2016 (za zdaňovacie obdobie november 2012), č.102556955/2016 (za zdaňovacie obdobie december 2012).
3. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556660/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za marec 2012 v sume 7 600,- Eur bolo odôvodnené tým, že kontrolovaný
daňový subjekt svojím postupom porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z.z." alebo „zákon o DPH"), nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 3 400,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. VF 120009 (interné číslo 3020120133), vyhotovenej dodávateľom EUROCONNECTING, s.r.o.. Kontrolovaný daňový subjekt tiež svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 4 200,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. 12024 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že nimi deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci, neodstránil pochybnosti o dodávateľoch a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Správca dane pritom nespochybnil dodanie knižnej publikácie s názvom: „A.", avšak konštatoval, že jej existencia ešte nie je dôkazom, že bola dodaná práve dodávateľom EUROCONNECTING, s.r.o. so sídlom v Košiciach. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že na preverenie skutočností deklarovaných faktúrou č. VF 120009 bol predvolaný na výsluch svedka konateľ spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o. Košice, G. Q., ktorý potvrdil, že táto spoločnosť v kontrolovanom období roku 2012 spolupracovala so žalobcom, išlo o jednorázový obchod - spracovanie tepelnoizolačných materiálov, prieskum trhu v súvislosti s predajom v Nemecku a vyhodnotenie výstavy firiem, ktoré sa zaoberajú touto činnosťou. Prieskum trhu bol spracovaný v jednej knihe majúcej asi 60 strán, pričom faktúru FV 120009 vystavil a podpísal svedok G. Q.. Táto faktúra bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o. a bola uhradená v hotovosti čiastočnými úhradami. Služba bola zazmluvnená na základe zmluvy podpísanej konateľom G. Q. a prokuristom žalobcu, na ktorého meno si už svedok nespomenul. Kontakt obchodných partnerov bol realizovaný cez internet, hmotným výstupom poskytnutej služby bola uvedená kniha ako komplexná štúdia použitia tepelnoizolačných materiálov na nemeckom trhu a analýza trhu. Originál knihy bol odovzdaný žalobcovi, poskytnutá služba pre neho bola vykonaná osobne G. Q. s pomocou jeho F.. Odmena za poskytnutie služby bola stanovená porovnateľne s cenou podobných štúdií, ktoré sa robia v Nemecku. Vo vzťahu k uvedenému obchodnému prípadu spráca dane konštatoval následnú zmenu obchodného mena, resp. zánik spoločnosti dodávateľa v dôsledku jeho zlúčenia, v čoho dôsledku sa nepodarilo overiť predmetnú faktúru v účtovníctve dodávateľskej spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o. Správca dane tak spochybnil tvrdenie žalobcu, že bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť EUROCONNECTING, s.r.o. bola tým subjektom, ktorý službu pre neho dodal a spochybnil aj názor kontrolovaného daňového subjektu, že pokiaľ jeho dodávateľ riadne vystavil faktúru, túto zaúčtoval, DPH priznal a odviedol, potvrdil vykonanie práce označením osoby, ktorá službu zabezpečila a predložil aj konkrétny výsledok práce, ktorý jej vykonanie preukazuje, splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Správca dane tiež nespochybnil dodanie a poskytnutie mediálnej podpory (balíky služieb „R. U." a „Y. V."), ale existencia tejto banerovej reklamy na internetových portáloch ešte nie je dôkazom, že mediálna podpora bola dodaná práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. so sídlom v Rožňave. Správca dane prostredníctvom dožiadania z vyjadrení konateľa spoločnosti MH PROFIT, s.r.o. I.. L. W. zistil, že tento daňový subjekt vystavil odberateľskú faktúru č. 12024, riadne ju zaúčtoval a zaevidoval v evidencii DPH. Daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Faktúra bola uhradená bezhotovostne po častiach dňa 31.07.2012 vo výške 7 200,-Eur, dňa 13.07.2012 vo výške 4 000,- Eur, dňa 11.06.2012 vo výške 7 000,- Eur a dňa 28.05.2012 vo výške 7 000,- Eur. Išlo o poskytovanie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy na celý rok podľa požiadaviek klienta - odberateľa. Zmluvu za žalobcu uzatvoril pán B. a pán P.. Spoločnosť MH PROFIT, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, fakturované služby boli obstarané subdodávkou od spoločnosti iMedia Plus, s.r.o. so sídlom v Košiciach a od spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Správca dane tiež zistil, že konateľom oboch subdodávateľských spoločností bol Q. L., ktorý mal výrobu banerov a internetovej reklamy realizovať vo vlastnej réžii aj v spolupráci, podľa potreby. Q. L.alej uviedol, že spolupracoval s prevádzkovateľmi internetových portálov (V. M., Y., L., Z. a iní). Objednávky prijímal od konateľa, odmeny za sprostredkovanie internetovej reklamy boli Q. L. poskytnuté formou zliav. Cena bola stanovená podľa počtu banerov a dĺžky poskytovanej kampane. Správca dane tiež konštatoval, že dodávatelia a subdodávatelia, ktorí v predmetnom obchodnom prípade
vystupovali, sú ku dňu rozhodnutia v dôsledku zlúčenia súčasťou spoločnosti, ktorých konateľom je U. P. a spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc.. Konateľ spoločnosti, do ktorej boli dodávatelia a subdodávatelia zlúčení sa vyjadril, že spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. preberá problémové a zadĺžené spoločnosti za účelom ich oddĺženia, prípadne revitalizácie a následného predaja. Pri prevzatí spoločnosti uprednostňuje pred ekonomickou činnosťou rozsah schválených činností. Spoločnosti sú pritom preberané bez zamestnancov, vúčšinou bez hmotného a nehmotného majetku. Na základe vyššie uvedeného správca dane vyvodil, že žalobca nepreukázal, že zákonné podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli zo strany platiteľa splnené, a preto mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 7 600,- Eur.
4. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556752/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 2 800,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 2 800,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. 12046 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom MH PROFIT, s.r.o.. Správca dane konštatoval, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálnoprávne náležitosti. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, ktoré musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Správca dane nespochybnil dodanie a poskytnutie mediálnej podpory (balíky služieb „R. U." a „Y. V."), ale existencia tejto banerovej reklamy na internetových portáloch ešte nie je dôkazom, že mediálna podpora bola dodaná práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. so sídlom v Rožňave. Správca dane prostredníctvom dožiadania z vyjadrení konateľa spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., I.. L. W. a z predložených dokladov zistil, že tento daňový subjekt vystavil odberateľskú faktúru č. 12046, riadne ju zaúčtoval a zaevidoval v evidencii DPH. Daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Faktúra bola uhradená bezhotovostne, po častiach dňa 08.08.2012 vo výške 7 000,- Eur a dňa 27.08.2012 vo výške 9 800,- Eur. Išlo o poskytnutie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy na celý rok podľa požiadaviek klienta - odberateľa. Zmluvu za žalobcu uzatvoril pán B. a pán P.. Spoločnosť MH PROFIT nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Fakturované služby boli obstarané v subdodávke od spoločnosti iMedia plus, s.r.o. a od spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o. Správca dane tiež zistil, že konateľom oboch subdodávateľských spoločností bol Q. L., ktorý sa vyjadril, že výrobu banerov a internetovej reklamy realizoval vo vlastnej réžii aj spolupráci, podľa potreby. Vyjadril sa tiež, že spolupracoval s prevádzkovateľmi internetových portálov na základe objednávok (V. M., Y., L., Z. a iní. Objednávky prijímal od konateľa. Odmeny za sprostredkovanie internetovej reklamy boli Q. L. poskytnuté formou zliav, cena bola stanovená podľa počtu banerov a dĺžky poskytovanej kampane. Správca dane tiež konštatoval, že dodávatelia a subdodávatelia, ktorí v predmetnom prípade vystupujú, sú ku dňu rozhodnutia v dôsledku zlúčenia súčasťou spoločností, ktorých konateľom je U. P. a spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. Tento sa vyjadril tak, že uvedená spoločnosť (EC4B INTERNATIONAL Inc.) preberá problémové a zadĺžené spoločnosti za účelom ich oddĺženia, prípadne revitalizácia následného predaja. Pri prevzatí spoločnosti uprednostňuje pred ekonomickou činnosťou rozsah schválených činností. Spoločnosti sú preberané bez zamestnancov, väčšinou bez hmotného i nehmotného majetku. U. P. sa pritom vyjadril, že si nie je vedomý obchodnej spolupráce so spoločnosťou I-sys, s.r.o., nevylúčil, že k obchodnej spolupráci došlo za predchádzajúcich majiteľov. Vyjadril sa tiež, že v súvislosti s fúziou viacerých spoločností je problém požadované doklady dohľadať. Správca dane tak konštatoval, že dôkazy predložené daňovým subjektom preukazujú vykonanie diela, žiadnym spôsobom však nepreukazujú, kto v skutočnosti práce vykonal, nemajú povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom uvedeným na faktúre č. 12046, a teda spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o. Daňový subjekt nepreukázal, ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Na základe uvedeného správca neuznal žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 2 800,- Eur.
5. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556758/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za mesiac jún 2012 v sume 1 000,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. 12061 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom MH PROFIT, s.r.o.. Správca dane ani v tomto obchodnom prípade nespochybnil dodanie (poskytnutie) mediánej podpory (balíky služieb „R. U." a „Y. V."), ale existencia banerovej reklamy na internetových portáloch ešte nie je dôkazom, že mediálna podpora bola dodaná práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o., so sídlom v Rožňave. Správca dane opätovne poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z vyjadrení konateľa spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., I.. L. W., z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt MH PROFIT, s.r.o., vystavil odberateľskú faktúru č. 12061, riadne ju zaúčtoval a zaevidoval v evidencii DPH. Daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Faktúra bola uhradená bezhotovostne dňa 11.09.2012 vo výške 6 000,- Eur. Konateľ spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., sa vyjadril, že išlo o poskytnutie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy na celý rok podľa požiadaviek klienta - odberateľa. Spoločnosť MH PROFIT s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Fakturované služby boli obstarané v subdodávke od spoločnosti iMedia Plus, s.r.o. a od spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o. Konateľom oboch dodávateľských spoločností bol v čase realizácie obchodného prípadu Q. L., ktorý uviedol, že uvedené spoločnosti spolupracovali so spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o., faktúry vystavil osobne Q. L. a daň z pridanej hodnoty bola odvedená. Spoločnosť MH PROFIT, s.r.o., uhrádzala všetky faktúry priebežne, predmetom fakturácie bola výroba banerov a internetovej reklamy, ktorú realizoval Q. L. vo vlastnej réžii aj v spolupráci, podľa potreby. Spolupracoval pritom s prevádzkovateľom internetových portálov na základe objednávok (V. M., Y., L., Z. a iní). Objednávky prijímal od konateľa a odmeny za sprostredkovanie internetovej reklamy boli Q. L. poskytnuté formou zliav. Cena bola stanovená podľa počtu banerov a dĺžky poskytovanej kampane. Správca dane tiež konštatoval, že dodávateľ a subdodávatelia, ktorí v predmetnom obchodnom prípade vystupovali, sú ku dňu rozhodnutia v dôsledku zlúčenia súčasťou spoločností, ktorých konateľom je U. P. a spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc.. Konateľ spoločnosti, do ktorej boli dodávateľ a subdodávatelia zlúčení, sa vyjadril, že spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. preberá problémové a zadĺžené spoločnosti za účelom ich oddĺženia, prípadne revitalizácie a následného predaja. Pri prevzatí spoločnosti uprednostňuje pred ekonomickou činnosťou rozsah schválených činností. Spoločnosti sú preberané bez zamestnancov, väčšinou bez hmotného a nehmotného majetku. Na základe uvedeného správca dane vyvodil, že dôkazy predložené daňovým subjektom preukazujú síce vykonanie diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti prácu vykonal, nemajú povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom uvedeným na faktúre č. 12061, spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o.. Daňový subjekt nepreukázal, ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o., a jeho subdodávateľmi. Na základe uvedeného správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2012.
6. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556829/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 1 000,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca svojím postupom porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. 12070 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom MH PROFIT, s.r.o.. Správca dane ani v tomto obchodnom prípade nespochybnil dodanie (poskytnutie) mediánej podpory (balíky služieb „R. U." a „Y. V."), ale existencia tejto banerovej reklamy na internetových portáloch ešte nie je dôkazom, že mediálna podpora bola dodaná práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o., so sídlom v Rožňave. Správca dane opätovne poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z vyjadrení konateľa spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., I.. L. W., z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt MH PROFIT, s.r.o., vystavil odberateľskú faktúru č. 12070, riadne ju zaúčtoval a zaevidoval v evidencii DPH. Daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Faktúra bola uhradená bezhotovostne dňa 13.09.2012 vo výške 6 000,- Eur. Konateľ spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., sa vyjadril, že išlo o poskytnutie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy na celý rok podľa požiadaviek klienta - odberateľa. Spoločnosť MH PROFIT, s.r.o., nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Fakturované služby boli obstarané v subdodávke od spoločnosti iMedia Plus, s.r.o. a od spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o.. Konateľom oboch dodávateľských spoločností bol v čase realizácie obchodného prípadu Q. L., ktorý uviedol, že uvedené spoločnosti spolupracovali so spoločnosťou MH
PROFIT, s.r.o., faktúry vystavil osobne Q. L. a daň z pridanej hodnoty bola odvedená. Spoločnosť MH PROFIT, s.r.o., uhrádzala všetky faktúry priebežne, predmetom fakturácie bola výroba banerov a internetovej reklamy, ktorú realizoval Q. L. vo vlastnej réžii aj v spolupráci v čase podľa potreby. Spolupracoval pritom s prevádzkovateľom internetových portálov na základe objednávok (V. M., Y., L., Z. a iní). Objednávky prijímal od konateľa a odmeny za sprostredkovanie internetovej reklamy boli Q. L. poskytnuté formou zliav. Cena bola stavená podľa počtu banerov a dĺžky poskytovanej kampane. Správca dane tiež konštatoval, že dodávateľ a subdodávatelia, ktorí v predmetnom obchodnom prípade vystupovali, sú ku dňu rozhodnutia v dôsledku zlúčenia súčasťou spoločností, ktorých konateľom je U. P. a spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc.. Konateľ spoločnosti, do ktorej boli dodávateľ a subdodávatelia zlúčení, sa vyjadril, že spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. preberá problémové a zadĺžené spoločnosti za účelom ich oddĺženia, prípadne revitalizácie a následného predaja. Pri prevzatí spoločnosti uprednostňuje pred ekonomickou činnosťou rozsah schválených činností. Spoločnosti sú preberané bez zamestnancov, väčšinou bez hmotného a nehmotného majetku. Na základe uvedeného správca dane vyvodil, že dôkazy predložené daňovým subjektom preukazujú síce vykonanie diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti prácu vykonal, nemajú povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom uvedeným na faktúre č. 12070, spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o. Daňový subjekt nepreukázal, ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Na základe uvedeného správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,- Eur za zdaňovacie obdobie júl 2012.
7. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556846/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 1 000,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,- Eur za poskytnutie služieb, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. 12078 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom MH PROFIT, s.r.o.. Správca dane ani v tomto obchodnom prípade nespochybnil dodanie (poskytnutie) mediánej podpory (balíky služieb „R. U." a „Y. V."), ale existencia tejto banerovej reklamy na internetových portáloch ešte nie je dôkazom, že mediálna podpora bola dodaná práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o., so sídlom v Rožňave. Správca dane opätovne poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z vyjadrení konateľa spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., I.. L. W., z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt MH PROFIT, s.r.o., vystavil odberateľskú faktúru č. 12078, riadne ju zaúčtoval a zaevidoval v evidencii DPH. Daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Faktúra bola uhradená bezhotovostne dňa 16.10.2012 vo výške 6 000,- Eur. Konateľ spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., sa vyjadril, že išlo o poskytnutie mediálnej podpory na základe uzavretej zmluvy na celý rok podľa požiadaviek klienta - odberateľa. Spoločnosť MH PROFIT s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Fakturované služby boli obstarané v subdodávke od spoločnosti iMedia Plus, s.r.o. a od spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o.. Konateľom oboch dodávateľských spoločností bol v čase realizácie obchodného prípadu Q. L., ktorý uviedol, že uvedené spoločnosti spolupracovali so spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o., faktúry vystavil osobne Q. L. a daň z pridanej hodnoty bola odvedená. Spoločnosť MH PROFIT, s.r.o., uhrádzala všetky faktúry priebežne, predmetom fakturácie bola výroba banerov a internetovej reklamy, ktorú realizoval Q. L. vo vlastnej réžii aj v spolupráci, podľa potreby. Spolupracoval pritom s prevádzkovateľom internetových portálov na základe objednávok (V. M., Y., L., Z. a iní). Objednávky prijímal od konateľa a odmeny za sprostredkovanie internetovej reklamy boli Q. L. poskytnuté formou zliav. Cena bola stavená podľa počtu banerov a dĺžky poskytovanej kampane. Správca dane tiež konštatoval, že dodávateľ a subdodávatelia, ktorí v predmetnom obchodnom prípade vystupovali, sú ku dňu rozhodnutia v dôsledku zlúčenia súčasťou spoločností, ktorých konateľom je U. P. a spoločníkom spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc.. Konateľ spoločnosti, do ktorej boli dodávateľ a subdodávatelia zlúčení, sa vyjadril, že spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc. preberá problémové a zadĺžené spoločnosti za účelom ich oddĺženia, prípadne revitalizácie a následného predaja. Pri prevzatí spoločnosti uprednostňuje pred ekonomickou činnosťou rozsah schválených činností. Spoločnosti sú preberané bez zamestnancov, väčšinou bez hmotného a nehmotného majetku. Na základe uvedeného správca dane vyvodil, že dôkazy predložené daňovým subjektom preukazujú síce vykonanie diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti prácu vykonal, nemajú povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom uvedeným na faktúre č. 12078, spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o.. Daňový subjekt nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Na základe uvedeného správca dane daňovému subjektu
neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 000,-Eur za zdaňovacie obdobie august 2012.
8. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556892/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 1 600,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 600,- Eur za poskytnutie mediálnej podpory, ale nepreukázal, že mu bola dodaná tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. FVS 120086 (interné číslo XXXXXXXXXX), vyhotovenej dodávateľom GOLE, s.r.o. Správca dane konštatoval, že z vyjadrení prokuristu žalobcu I.. N. P. a dokladov predložených správcom dane vyplynulo, že v obchodnej veci malo ísť o zviditelnenie a propagáciu žalobcu, za účelom získania nových odberateľov na Ukrajine. Výstupom bol zoznam ukrajinských spoločností, u ktorých bola prevedená pánom W. (bývalým konateľom spoločnosti GOLE, s.r.o.) prezentácia prác vykonávaných žalobcom. Správcovi dane bola pritom predložená zmluva o poskytnutí reklamy - mediálnej podpory uzatvorenej so spoločnosťou GOLE, s.r.o. zo dňa 28.09.2012 a zoznam spoločností, u ktorých bola vykonaní predmetná prezentácia tovarov a služieb žalobcu. Správca dane konštatoval, že dôkazy predložené daňovým subjektom preukazovali vykonanie diela, žiadnym spôsobom ale nepreukazovali, kto v skutočnosti práce vykonal, nemali povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom uvedeným na faktúre č. FVS 120086, spoločnosťou GOLE, s.r.o. Napriek tomu, že správca dane nespochybnil, že dodané služby boli vykonané, mal za to, že daňový subjekt nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom GOLE, s.r.o. V tomto smere správca dane poukázal na výpoveď svedka T. W., v rozhodnom čase konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť GOLE, s.r.o. vykonávala marketing a internetovú reklamu pre rôzne firmy, ktorých názvy si už nepamätal, toto poradenstvo vykonával on osobne, resp. subdodávateľsky, nevedel uviesť konkrétne názvy subdodávateľov. Prácu pre žalobcu vykonal osobne, jej predmetom bola realizácia marketingu na Ukrajine a výsledkom bola správa s konkrétnym zoznamom spoločností, ktoré boli oslovené. Obsahovala adresy ľudí, mená spoločností, kontakty a pod.. Na Ukrajine ponúkal služby a tovar, ktoré ponúkal žalobca na základe zmluvy, ktorú za spoločnosť GOLE, s.r.o., podpísal on ako konateľ. K úhrade faktúry č. FVS 120086 sa konateľ spoločnosti GOLE vyjadriť nevedel, nakoľko si to s odstupom času nepamätal a nevlastní už príslušné doklady spoločnosti. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť GOLE, s.r.o., bola dňa 16.04.2014 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. na základe dobrovoľného výmazu a jej právnym nástupcom sa na základe zmluvy o zlúčení stala spoločnosť LS REAL TRADE, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorej konateľom bol U. P.. Tento sa vyjadril, že v súvislosti s vykonanou fúziou viac ako 30 organizácií a v súvislosti s niekoľkonásobným sťahovaním je veľmi náročné dohľadať detailné doklady k obchodnému prípadu. Prevzatá ekonomická dokumentácia k preberaným firmám nebola nikdy deponovaná v N. D.. Spoločníkom firiem GOLE, s.r.o. a LS REAL TRADE, s.r.o. je firma EC4B INTERNATIONAL Inc., ktorú na Slovensku zastupuje a tá sa zaoberá prevzatím alebo odkúpením problémových alebo zadĺžených firiem. Obchodné spoločnosti sú väčšinou uvedené do útlmu a len administratívnou formou je riešená problematika ich oddĺženia, prípadne ich predaj, čo je aj prípad kontrolovanej firmy (GOLE, s.r.o.). Správca dane vyhodnotil vlastné zistenia, doklady, dôkazy a vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu tak, že tieto preukazujú vykonané diela, ktoré bolo v predmetnom prípade predmetom zdaniteľného plnenia, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti práce vykonal, nemali povahu faktu v tom zmysle, aby preukázali, že práce boli dodané jednoznačne dodávateľom GOLE, s.r.o.. Na základe uvedeného správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 600,- Eur.
9. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102556955/2016 zo dňa 15.02.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 2 435,- Eur bolo odôvodnené tým, že kontrolovaný daňový subjekt svojím postupom porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 200,- Eur a 1 235,- Eur za poskytnutie mediálnej podpory a dodanie reklamných predmetov, ale nepreukázal, že mu boli dodané tak, ako je uvedené na dodávateľskej faktúre č. FVS120112 (interné číslo XXXXXXXXXX) a číslo FVT120022 (interné číslo XXXXXXXXXX) vyhotovených dodávateľom GOLE, s.r.o. Správca dane konštatoval, že vo vzťahu k faktúre č. VFS 120112 išlo o mediálnu podporu, ktorú mala spoločnosť GOLE, s.r.o. poskytnúť žalobcovi. Bývalý konateľ spoločnosti GOLE, s.r.o., pritom uviedol, že ako dodávateľ bol požiadaný žalobcom o realizáciu marketingu na Ukrajine, bola vypracovaná správa so zoznamom spoločností, ktoré boli oslovené. Obsahovala adresy ľudí, mená spoločností, kontakty
ľudí a pod.. Na Ukrajinu cestoval osobne konateľ spoločnosti GOLE, s.r.o., mediálna podpora nebola zabezpečená žiadnymi subdodávateľmi. Na stretnutiach boli ponúkané služby a tovar, ktoré ponúkal žalobca, na základe zmluvy, ktorú za spoločnosť GOLE, s.r.o., podpísal T. W., cena za poskytovanie mediálnej podpory bola stanovená na základe uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ ide o faktúru č. FVT 120022, boli ňou fakturované reklamné predmety, ktoré mali byť v súvislosti s mediálnou podporou poskytovanou spoločnosťou GOLE, s.r.o., vyhotovené pre reklamnú kampaň, z ktorých časť bola použitá na reklamu na Ukrajine. Reklamný tovar bol dodaný na základe objednávky, grafický návrh na reklamné predmety dodal pravdepodobne žalobca. Preprava tovarov bola zabezpečená konateľom spoločnosti GOLE, s.r.o., autom, časť tovaru bola použitá na marketingovú podporu na Ukrajine, zvyšok konateľ doviezol do Q. Q.. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt správcovi dane predložil ako dôkazy potvrdzujúce dodanie tovaru deklarovaného faktúrou č. FVT 120022 objednávku č. O-173/20125 zo dňa 04.12.2012 a reklamné predmety a to tričká, termohrnček, šálku, tašku, zápisník, zapalovač, kľúčenku, nôž, reflexný pásik a dodací list. Napriek tomu správca dane zotrval na kontrolných zisteniach, že tento tovar nebol dodaný práve spoločnosťou GOLE, s.r.o., pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/66/2011. Správca dane rovnako poukázal na skutočnosť, že spoločnosť GOLE, s.r.o., bola dňa 16.04.2014 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. na základe dobrovoľného výmazu, pričom právnym nástupcom spoločnosti GOLE, s.r.o. sa stala spoločnosť LS REAL TRADE, s.r.o., ktorej konateľom bol U. P., N. D.. V rámci pojednávania U. P. nepotvrdil ani nevyvrátil predmetné plnenia, vyjadril sa, že v súvislosti s vykonanou fúziou viac ako 30 organizácií a v súvislosti s niekoľkonásobným sťahovaním je veľmi náročné dohľadať detailné doklady k obchodným prípadom. Spoločníkom firiem GOLE, s.r.o. a LS REAL TRADE, s.r.o. je firma EC4B INTERNATIONAL Inc., ktorú na Slovensku zastupuje a tá sa zaoberá prevzatím alebo odkúpením problémových alebo zadĺžených firiem, ktoré sú väčšinou uvedené do útlmu a len administratívnou formou je riešená problematika ich oddĺženia, prípadne predaj. Správca dane v predmetnej veci nespochybnil, že dodané služby boli vykonané a tovar bol dodaný, mal však dane za to, že daňový subjekt nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že tovar a služby boli dodané práve dodávateľom GOLE, s.r.o. Na základe takto zistených skutočností správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 2 435,- Eur.
10. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie marec 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, november 2012 a december 2012 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 103081135/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2012), rozhodnutím č. 103082813/2016 zo dňa 06.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2012), rozhodnutím č. 103081808/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2012), rozhodnutím č. 103081904/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2012), rozhodnutím č. 103081832/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2012), rozhodnutím č. 103081659/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2012) a rozhodnutím č. 103080651/2016 zo dňa 05.05.2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2012) (ďalej spolu len ako „napadnuté rozhodnutia"). V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný citoval odvolania žalobcu ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2012. Žalovaný ako odvolací orgán po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutým rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného materiálu zistil, že v predmetných veciach správca dane postupoval v zmysle záverov odvolacieho orgánu, vychádzal zo zisteného skutkového stavu, svoje závery doplnil o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalovaný mal za to, že tieto závery správcu dane spolu so správnou citáciou právnych noriem vytvorili dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov sa žalovaný s napadnutými rozhodnutiami správcu dane stotožil v celom rozsahu, nakoľko považoval právne posúdenie veci správcom dane za správne.
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 103081135/2016 zo dňa 05.05.2016 žalovaný konštatoval, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie účelu. Správca dane pritom na preverenie tvrdení žalobcu vykonal rozsiahle šetrenie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti a jej subdodávateľov, a zistil, že
dochádzalo k zmene ich obchodného názvu, k zmene sídla a nakoniec aj k celkovému útlmu spoločností a ich splynutiu s inými spoločnosťami. Správca dane vykonal svedecké výpovede konateľov spoločností. Správca dane tak vykonal rozsiahle šetrenie skutkového stavu veci, zistil skutočnosti, ktoré ho oprávnene viedli k pochybnosti o reálnosti dodaných služieb od spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o. a MH PROFIT, s.r.o. Spoločným znakom pre uvedených dodávateľov a aj ich subdodávateľov bolo, že spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Správcovi dane tak bolo znemožnené preveriť reálne vykonanie služby od jej skutočného dodávateľa, resp. od prvého z uvedených subdodávateľov. Žalovaný mal za to, že správca dane vzhľadom k tomu, že priami dodávatelia neboli tými, ktorí predmetné služby vykonali, ale ich prostredníctvom subdodávateľov len zabezpečovali, bol oprávnený v prípade pochybností, ktoré boli oprávnené, preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí za potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K vierohodnosti predkladaných dôkazov daňovým subjektom neprispeli skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je pritom skutočnosť, že vznikla dodávateľovi daňová povinnosť za dodanie tovaru alebo služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť. Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zák. č. 222/2004 Z.z.. Platiteľ tak môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy, ich splnenie musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Z vykonaného dokazovania správcom dane pritom vyplynulo, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie predmetných služieb od spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o. a MH PROFIT, s.r.o., čím daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázal nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2012. Žalovaný poukázal na zásadu poctivého obchodného styku ako predpokladu riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu „podnikanie". Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorej sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 103082813/2016 zo dňa 06.05.2016 žalovaný rovnako konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu a v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí, svoje závery doplnil aj o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou právnych noriem vytvorili dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie správcom dane za správne. Žalovaný zdôraznil, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa pritom vykonáva v rozsahu, ktorý je potrebný na dosiahnutie jej účelu. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt v daňovej kontrole predložil správcovi dane doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za dodávku služby mediálnej podpory od dodávateľa MH PROFIT, s.r.o., pričom bolo zistené, že MH PROFIT, s.r.o., poskytla pre daňový subjekt služby spočívajúce s poskytnutím mediálnej podpory a tieto služby boli pre spoločnosť MH PROFIT, s.r.o., zabezpečované dodávateľským spôsobom od spoločnosti iMedia Plus, s.r.o. a spoločnosti EXPERT MEDIA, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Výrobu bannerovej internetovej reklamy mal realizovať konateľ uvedených subdodávateľských spoločností Q. L. osobne, niekedy v spolupráci, podľa potreby. Výstupom obchodnej spolupráce bola bannerová reklama, ktorá
bola umiestnená na internetových portáloch, ktoré boli konkrétne uvedené v prílohách v zmluve o poskytnutí mediálnej podpory uzatvorenej s poskytovateľom MH PROFIT, s.r.o. Cieľom reklamy bolo získať nových zákazníkov a zviditeľniť žalobcu. Daňový subjekt preukázal materiálne plnenie dôkazom, a to predložením CD nosiča s poskytnutou reklamou, ako aj jednotlivými reklamami v tlačenej forme. Materiálne plnenie správcom dane spochybnené nebolo. Žalovaný mal za to, že správca dane vykonal aj ďalšie rozsiahle šetrenie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti a jej subdodávateľov, pričom zistil, že dochádzalo k zmene ich obchodného názvu, k zmene sídla spoločnosti a nakoniec aj k celkovému útlmu spoločnosti a ich sfúzovaniu s inými spoločnosťami. Boli vykonané svedecké výpovede konateľov spoločností. Správca dane tak vykonal rozsiahle šetrenie skutkového stavu veci, zistil skutočnosti, ktoré ho oprávnene viedli k pochybnosti o reálnosti dodanej služby od spoločnosti MH PROFIT, s.r.o.. Spoločným znakom pre dodávateľa a jeho subdodávateľov, ktorí mali predmetné služby vykonať, že spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Správcovi dane bolo tým znemožnené preveriť reálne vykonanie služby od jej skutočného dodávateľa, resp. od prvého z uvedených subdodávateľov. Žalovaný mal za to, že správca dane vzhľadom ku skutočnosti, že priamy dodávateľ nebol tým, čo predmetné služby vykonal, ale ich prostredníctvom subdodávateľov len zabezpečoval, bol oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane tým neubral daňový subjekt o žiadne práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K vierohodnosti predkladaných dôkazov daňovým subjektom neprispeli skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. V tomto smere žalovaný tiež poukázal na zásadu poctivého obchodného styku ako predpokladu riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu „podnikanie". Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzané daňovým subjektom sú v zmysle zásady uvedenej v ustanovení § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorej sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie dane.
13. V napadnutom rozhodnutí č. 103081808/2016 zo dňa 05.05.2016 žalovaný opätovne konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu a v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predošlom rozhodnutí, svoje závery doplnil o ďalšie úvahy a argumenty, ktorého ho viedli pri rozhodovaní, čím svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil a považoval právne posúdenie veci správcom dane za správne. Tvrdenia žalovaného podľa daňového priznania preveroval správca dane dožiadaním vo vzťahu k obchodným spoločnostiam MH PROFIT, s.r.o., iMedia plus, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o., ako i skutočnosťami týkajúcimi sa následnej zmeny obchodných mien, zmeny sídiel a týkajúcimi sa zlúčenia obchodných spolčoností dodávateľa a subdodávateľov. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Napriek úsiliu správcu dane nebolo možné preveriť dodanie v účtovníctve subdodávateľských spoločností iMedia plus, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o., nakoľko tieto zanikli z dôvodu dobrovoľného výmazu v dôsledku zlúčenia s inými spoločnosťami a požadované účtovné a daňové doklady sa správcovi dane získať nepodarilo. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti a jej subdodávateľov. Zistil, že dochádzalo k zmene ich obchodného názvu, k zmene sídla spoločností a nakoniec aj k celkovému útlmu obchodných spoločností a ich sfúzovaniu s inými spoločnosťami. Boli vykonané svedecké výpovede konateľov spoločností. Správca dane tak vykonal rozsiahle šetrenie skutkového stavu veci, zistil skutočnosti, ktoré ho oprávnene viedli k pochybnosti o reálnosti dodanej služby od spoločnosti MH PROFIT, s.r.o. Spoločným znakom pre dodávateľov a ich subdodávateľov, ktorí mali predmetné služby vykonať, bolo, že spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Správcovi dane tým bolo znemožnené preveriť reálne vykonanie služby od jej skutočného dodávateľa, resp. od prvého
z uvedených subdodávateľov. Žalovaný mal za to, že správca dane vzhľadom k tomu, že priami dodávatelia neboli tými, čo predmetné služby vykonali, ale ich prostredníctvom subdodávateľov len zabezpečovali, bol oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane takýmto postupom neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť záver vyplývajúci z dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Podľa žalovaného k vierohodnosti predkladaných dôkazov daňových subjektov neprispeli skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Tiež poukázal na zásadu poctivého obchodného styku ako predpoklad riadneho fungovania spoločnosti. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými obchodná spoločnosť napĺňa definície pojmu „podnikanie". Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady implementovanej v ust. § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorej sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
14. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 1030811904/2016 zo dňa 05.05.2016, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia júl 2012 správca dane zhodne ako v predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu a v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí, svoje závery doplnil aj o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, čím svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvorili dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva preverenie skutočností deklarovaných faktúrami za kontrolované zdaňovacie obdobie a to dožiadaním vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MH PROFIT, s.r.o., iMedia plus, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o. ako subdodávateľov. Taktiež sa zaoberal následnými zmenami obchodných mien, zmenami sídla a zlučovaním obchodných spoločností dodávateľa a subdodávateľov v predmetnom obchodnom prípade. Žalovaný následne konštatoval, že daňová kontrola je vykonávaná v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, daňovou kontrolou pritom správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dotrieďovanie ustanovení osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle šetrenie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti a jej subdodávateľov a zistil, že dochádzalo k zmene ich obchodného názvu, k zmene sídla spoločností a nakoniec aj k celkovému útlmu spoločností a ich sfúzovaniu s inými spoločnosťami. Boli tiež vykonané svedecké výpovede konateľov spoločností. Správca dane tak vykonal rozsiahle šetrenie skutkového stavu veci, zistil skutočnosti, ktoré ho oprávnene viedli k pochybnosti o reálnosti dodanej služby od spoločnosti MH PROFIT, s.r.o.. Spoločným znakom dodávateľov a ich subdodávateľov, ktorí mali predmetné služby vykonať bolo, že spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Správcovi dane tým bolo znemožnené preveriť reálne vykonanie služby od jej skutočného dodávateľa, resp. od prvého z uvedených subdodávateľov. Žalovaný mal za to, že správca dane vzhľadom k tomu, že priami dodávatelia neboli tými, čo predmetné služby vykonali, ale ich prostredníctvom subdodávateľov len zabezpečovali, bol oprávnený v prípade pochybností, ktoré boli oprávnené, preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane tým neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už mal správca dane v priebehu konania k dispozícii. Podľa názoru žalovaného k vierohodnosti predkladaných dôkazov daňovým subjektom neprispeli skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Žalovaný tiež poukázal na zásadu poctivého obchodného styku. Záverom žalovaný konštatoval, že
daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. 15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 103081432/2016 zo dňa 05.05.2016, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2012 konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu, v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí, svoje závery doplnil aj o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní. Svoje rozhodnutie tým riadne odôvodnil. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s rozhodnutím správcu dane stotožnil, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný konštatoval skutkové zistenia správcu dane, považoval za zrejmé, že správca dane vykonal dokazovanie vo vzťahu k preverovaniu skutočností deklarovaných faktúrami za kontrolované zdaňovacie obdobie dožiadaním vo vzťahu k obchodným spoločnostiam MH PROFIT, s.r.o. (dodávateľ) a iMedia Plus, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o. (subdodávatelia). Zisťoval skutočnosti týkajúce sa následnému zániku spoločnosti dodávateľa a subdodávateľov. Stotožnil sa so záverom správcu dane, podľa ktorého žalobca síce predložil dôkazy, ktoré preukazujú vykonané diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazuje, kto v skutočnosti práce vykonal, nemajú povahu faktu, aby preukázali, že práce boli jednoznačne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane nespochybnil, že dodané služby boli vykonané, avšak daňový subjekt nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané práve dodávateľom MH PROFIT, s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Konštatoval, že daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, daňovou kontrolou pritom správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti a jej subdodávateľov pričom zistil, že dochádzalo k zmene ich obchodného názvu, k zmene sídla a nakoniec aj k celkovému útlmu spoločností a ich fúzii s inými spoločnosťami. Boli tiež vykonané svedecké výpovede konateľov spoločností. Podľa názoru žalovaného správca dane vykonal rozsiahle šetrenie skutkového stavu veci, zistil skutočnosti, ktoré ho oprávnene viedli k pochybnosti o reálnosti dodanej služby od spoločnosti MH PROFIT, s.r.o. Správcom dane bolo zistené, že spoločným znakom dodávateľov, ako aj ich subdodávateľov, ktorí mali predmetné služby vykonať bolo, že spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Správcovi dane tým bolo znemožnené preveriť reálne vykonanie služby od jej skutočného dodávateľa, resp. od prvého z uvedených subdodávateľov. Vzhľadom k tomu, že priami dodávatelia neboli tými, čo predmetné služby vykonali, ale ich prostredníctvom subdodávateľov zabezpečovali, bol správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Takýmto postupom správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javilo potrebné preveriť ich vierohodnosť, bolo na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalovaný poukázal v tomto smere aj na zásadu poctivého obchodného styku, ako predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Uzavrel, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z..
16. V odôvodnení rozhodnutia č. 103081659/2016 zo dňa 05.05.2016 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2012 žalovaný konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu a v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí, svoje závery doplnil o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, čím svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s rozhodnutím správcu dane stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Správca dane pritom dožiadaním počas výkonu daňovej kontroly požiadal o preverenie skutočností deklarovaných žalobcom vo vzťahu k spoločnosti GOLE, s.r.o., ako dodávateľa žalobcu. Konštatoval, že
táto spoločnosť bola dňa 16.04.2014 vymazaná z obchodného registra na základe dobrovoľného výmazu v dôsledku zmluvy o zlúčení. Dožiadaním bolo vykonané vypočutie T. W. (konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., v čase realizácie obchodného prípadu). Konštatoval záver správcu dane, ktorý po vyhodnotení vyjadrení, dokladov a dôkazov prijal záver, že daňový subjekt síce predložil dôkazy, ktoré preukazujú vykonanie diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti práce vykonal, nemajú povahu faktu, aby preukázali, že práce boli jednoznačne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda spoločnosťou GOLE, s.r.o.. Správca dane tiež nespochybnil dodanie služby. S týmito závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil, správcovi dane sa počas rozsiahleho šetrenia nepodarilo získať doklady a dôkazy preukazujúce, že spoločnosť GOLE, s.r.o., bola v skutočnosti dodávateľom predmetnej služby, nakoľko tvrdenia a dôkazy poskytnuté žalobcom, nebolo možné overiť u dodávateľa tak, ako je to popísané v kontrolných zisteniach. Ani vyjadrenie svedka - bývalého konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení a dodanie predmetných služieb daňovému subjektu, nie je relevantným dôkazom, je len vo forme verbálnej a nie je preukázané a vzhľadom k tomu, že daňové doklady tejto spoločnosti neexistujú, nie je možné tieto tvrdenia už preukázať. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby, nakoľko zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ak daňový subjekt v odvolaní namietal, že pokiaľ jeho dodávateľ riadne vystavil faktúru, túto zaúčtoval, DPH priznal a odviedol, potvrdil vykonanie práce označením osoby, ktorá služby zabezpečila a predložil aj konkrétny výsledok práce, ktorý ich vykonanie preukazuje, čím splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania DPH, žalovaný naopak nepovažoval za jednoznačne preukázané, nakoľko to vyplýva len z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., bez dôkazov o preukázaní týchto skutočností. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie predmetnej služby od spoločnosti GOLE, s.r.o., čím daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačný nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2012. Poukázal tiež na zásadu poctivého obchodného styku.
17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 103080651/2016 zo dňa 05.05.2016 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia december 2012 žalovaný konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v zmysle záveru odvolacieho orgánu a v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí, svoje závery doplnil o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, čím svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s rozhodnutím správcu dane stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Správca dane pritom dožiadaním počas výkonu daňovej kontroly požiadal o preverenie skutočností deklarovaných žalobcom vo vzťahu k spoločnosti GOLE, s.r.o., ako dodávateľa žalobcu. Konštatoval, že táto spoločnosť bola dňa 16.04.2014 vymazaná z obchodného registra na základe dobrovoľného výmazu v dôsledku zmluvy o zlúčení. Dožiadaním bolo vykonané vypočutie A. W. (konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., v čase realizácie obchodného prípadu). Konštatoval záver správcu dane, ktorý po vyhodnotení vyjadrení, dokladov a dôkazov prijal záver, že daňový subjekt síce predložil dôkazy, ktoré preukazujú vykonanie diela, ale žiadnym spôsobom nepreukazujú, kto v skutočnosti práce vykonal, nemajú povahu faktu, aby preukázali, že práce boli jednoznačne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach č. FVS120112 a FVT120022, a teda spoločnosťou GOLE, s.r.o. Správca dane tiež nespochybnil dodanie tovaru a služby. S týmito závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil, správcovi dane sa počas rozsiahleho šetrenia nepodarilo získať doklady a dôkazy preukazujúce, že spoločnosť GOLE, s.r.o., bola v skutočnosti dodávateľom predmetnej služby, nakoľko tvrdenia a dôkazy poskytnuté daňovým subjektom I-sys, s.r.o., nebolo možné overiť u dodávateľa tak, ako je to popísané v kontrolných zisteniach. Ani vyjadrenie svedka - bývalého konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení a dodanie predmetných služieb daňovému subjektu, nie je relevantným dôkazom, je len vo forme verbálnej a vzhľadom k tomu, že daňové doklady tejto spoločnosti neexistujú, nie je možné tieto tvrdenia už preukázať. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služby, nakoľko zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom
preukázaní dodania tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku inej zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt v odvolaní namietal, že pokiaľ jeho dodávateľ riadne vystavil faktúru, túto zaúčtoval, DPH priznal a odviedol, potvrdil vykonanie práce označením osoby, ktorá služby zabezpečila a predložil aj konkrétny výsledok práce, ktorý ich vykonanie preukazuje, čím splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania DPH. Žalovaný naopak nepovažoval splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty za jednoznačne preukázané, nakoľko to vyplýva len z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., bez dôkazov o preukázaní týchto skutočností. Žalovaný v tomto smere poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie predmetnej služby od spoločnosti GOLE, s.r.o., čím daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačný nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie december 2012. Poukázal tiež na zásadu poctivého obchodného styku.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
18. Žalobca sa podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom namietal ich nezákonnosť a tvrdil, že žalovaný porušil základné zásady daňového konania a za účelom uprednostnenia štátom požadovaného zlepšenia výberu daní svojim postupom a rozhodnutím neuznať žalobcov nárok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti z pohľadu neunesenia dôkazného bremena, namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie, namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty na jej vykonanie a napokon namietal porušenie základných zásad správneho konania, keď žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne a to len niektoré a bez ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy nekonfrontoval. Žalobca tvrdil, že žalovaný svoje rozhodnutia založil na pochybnostiach, ktoré nesprávne právne posúdil ako zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutia založil na pochybnostiach, svojich pocitoch, ktorých základ spočíva v následnom osude dodávateľských spoločností a ich subdodávateľov, ich následný osud u neho vyvolal pochybnosti o reálnosti plnenia napriek ďalším nespochybniteľným dôkazom, čo predstavuje nielen nesprávne právne posúdenie, ale aj porušenie zásad daňového konania. Právne posúdiť možno len skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené, čo žalovaný ani správca dane podľa neho neurobili. Predložené faktúry bolo potrebné vyhodnotiť podľa ich obsahu. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu faktúr a žalovaný nemôže takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemôže rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým pri preverovaní skutočností dospel. Ak žalovaný v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňovému podvodu, či zneužitiu práva, bolo potrebné tento fakt pomenovať a objektívne preukázať. Vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou EUROCONNECTING, s.r.o., žalobca tvrdil, že svedeckou výpoveďou v tom čase aktuálneho konateľa bolo potvrdené, že konkrétnu službu vykonal sám, osobne, resp. s pomocou švagra, za túto službu vystavil faktúru, túto priznal v daňovom priznaní a riadne zaúčtoval a cena bola žalobcom zaplatená. Z odôvodnenia žalovaného nevyplýva, akým spôsobom tento dôkaz vyhodnotil, nekonfrontoval ho so svojimi zisteniami, ale svoje rozhodnutie založil na pochybnosti, či došlo k reálnemu uskutočneniu plnenia. Žalobca obdobne argumentoval aj vo vzťahu k obchodným prípadom týkajúcim sa spoločností MH PROFIT, s.r.o. a GOLE, s.r.o. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí podľa neho dostatočne neobsahovalo vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a neobsahovalo úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalobca tiež namietal odôvodnenia následných prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ktorý potom, ako boli prv vydané prvostupňové rozhodnutia žalovaným zrušené, len opätovne opísal zistený skutkový stav, výsledky pôvodných šetrení a celé rozsiahle vykonané dokazovanie a jeho konštatácie boli totožné s konštatáciami uvedenými v pôvodnom zrušenom rozhodnutí a podľa žalobcu sa správca dane neriadil právnym názorom žalovaného. Napriek takémuto postupu správcu dane žalovaný odvolaniami napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. Ak žalovaný vo všetkých troch obchodných prípadoch konštatoval, že reálnosť plnení nebola zo strany žalobcu preukázaná, nakoľko správca dane nemohol u dodávateľa resp. jeho subdodávateľov dohliadnuť účtovné doklady, žalobca namietal, že žalovaný od neho vyžaduje splnenie dôkazného bremena v rozsahu, ktorý zákon nepredpokladá. Od daňového subjektu pritom nie je možné požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Z ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004
Z.z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Takéto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z takýchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Žalobca tak bol toho názoru, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach neriadil základnými zásadami daňového konania, skutkové zistenia, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly nevyhodnotil v súlade so zákonom, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Správca dane svoju pôvodnú úvahu o tom, že nárok na odpočítanie DPH za kontrolované obdobie žalobcovi nevznikol z dôvodu, že správca dane nemohol dohľadať účtovníctvo právnych nástupcov dodávateľských spoločností daňového subjektu, ktoré prestali vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, rozšíril len o úvahu, že k vierohodnosti predkladaných dôkazov daňovým subjektom neprispeli skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti boli predané, prestali vykonávať akúkoľvek činnosť, zmenili konateľov. Z takejto úvahy žalovaného možno vyvodiť len to, že žalovaný má pochybnosti o vierohodnosti dodávateľských subjektov žalobcu, nakoľko tieto v priebehu dvoch rokov po skončení obchodného prípadu zanikli. Žalobca nemá zákonnú povinnosť udržať v chode firmu svojich dodávateľov a subdodávateľov pre vylúčenie neskoršieho možného postihu z neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný sa so skutočnosťou, že došlo k výmazu dodávateľských spoločností, nevysporiadal zákonným spôsobom, s touto pre neho významnou skutočnosťou mal konfrontovať vykonané dôkazy, ktoré reálnosť plnenia preukazovali, uviesť, prečo výpovede svedkov a listinné doklady nedostatočne preukazovali reálnosť vykonaných služieb a akým spôsobom mali zmeny v spoločnostiach dodávateľov v následnom období vplyv na dôveryhodnosť alebo preukaznosť dôkazov a až po takomto vyhodnotení vyvodiť závery. Požiadavka správcu dane na ostražitosť daňového subjektu do budúcnosti vo vzťahu k ďalšiemu osudu obchodného partnera je neprimeraná, nezákonná a nerealizovateľná. Žalobca taktiež namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty, daňová kontrola žalobcu bola začatá dňa 19.11.2013 a bola ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly 17.06.2015. Daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane z dôvodu potreby získania informácie podľa zák. č. 442/2012 Z.z. prerušená odo dňa 25.09.2014 a v daňovej kontrole správca dane pokračoval dňa 13.05.2016. Je zrejmé, že dožiadaním správca dane žiadal o preverenie skutočností týkajúcich s prebiehajúcej daňovej kontroly za obdobie mesiacov november a december 2012 v súvislosti so spoločnosťou GOLE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá bola dodávateľom žalobcu. Daňová kontrola bola prerušená dňom 25.09.2014 z dôvodu, že z čiastočnej odpovede Daňového úradu Bratislava doručenej správcovi dane 09.04.2014 vyplynulo podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou Daňový úrad Bratislava žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o., U. P., občana N.. Daňová kontrola začatá 19.11.2013 mala byť ukončená 19.11.2014, táto lehota je maximálna a jej priebeh možno prerušiť zákonom povoleným spôsobom, ktorým je zákonné prerušenie daňového konania. Prerušenie konania žalobca vníma ako účelové a nezákonné, správca dane nemal žiaden legálny dôvod vydať rozhodnutie o prerušení konania z dôvodov, ktoré v rozhodnutí uviedol, nakoľko Daňový úrad Bratislava mu zaslal odpoveď na jeho dožiadanie už dňa 06.06.2014, v rámci ktorej bola priložená aj zápisnica o výsluchu svedka U. P., konateľa spoločnosti GOLE, s.r.o.. Správca dane zneužil inštitút prerušenia na to, aby maximálnu zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly nezmeškal. Postup správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií je potrebné považovať za neefektívny a nadbytočný, vedený len s cieľom predĺženia maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Nezákonné prerušenie daňového konania nemohlo zastaviť beh lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z uvedeného dôvodu nebola maximálna zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly dodržaná. Žalobca v tomto smere tvrdil, že informácie, ktoré správca dane žiadal od Daňového úradu Bratislava, sa netýkali všetkých zdaňovacích období kalendárneho roka 2012, ale len daňového obdobia november a december 2012, a teda správca dane mohol a bol povinný ukončiť daňovú kontrolu za ostatné daňové obdobia v zákonnej lehote, nakoľko ju mohol ukončiť aj čiastkovým protokolom podľa § 47 Daňového poriadku. Žalobca napokon namietal nesprávne právne posúdenie veci keď tvrdil, že hmotnoprávne podmienky na priznanie práva na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH vo všetkých namietaných zdaňovacích obdobiach preukázal zákonným spôsobom a dostatočne. Ak zo strany žalovaného neboli žalobcom predložené doklady vyhodnotené tak, ako to predpokladá zákon, žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Žalovaný zaťažil žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, dôkazné bremeno vo vzťahu k daňovému subjektu nie je absolútne. Žalovaný založil svoj názor o nepreukázaní reálnosti plnenia na domnienke, že následný výmaz dodávateľských a subdodávateľských spoločností žalobcu vzbudzuje pochybnosti o reálnosti plnenia dodaných služieb, táto skutočnosť však nebola žiadnym spôsobom v konaní preukázaná a v tomto smere nebol zo strany správcu dane na preukázanie tohto jeho záveru vykonaný žiaden dôkaz. Okrem faktu, že došlo k zmenám spoločníkov a k ukončeniu činnosti dodávateľských spoločností, žiadna iná skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalobca tak zotrval na názore, že pokiaľ jeho dodávateľ riadne
vystavil faktúru, túto zaúčtoval, DPH priznal a odviedol, potvrdil vykonanie práce označením osoby, ktorá služby zabezpečila a predložil aj konkrétny výsledok práce, ktorých vykonanie preukazuje, splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočítania DPH z jednotlivých dodávateľských faktúr. Neexistuje žiaden iný, v silách žalobcu zabezpečiteľný dôkaz, ktorým by mohla byť reálnosť plnenia preukázaná a ktorý by sa mohol od žalobcu spravodlivo vyžadovať. Daňovému subjektu nemôže byť na ťarchu, že nový konateľ jeho dodávateľa nepredložil správcovi dane potrebné účtovné doklady, ani to, že v súčasnosti dodávatelia, resp. subdodávatelia žalobcu nie sú aktívni, resp. zanikli. Daňovému subjektu nemôže byť na ťarchu ďalší osud jeho obchodného partnera potom, ako boli zdaniteľné plnenia realizované, nakoľko daňový subjekt nemá žiadnu reálnu možnosť predpokladať, ako sa bude v budúcnosti osud jeho obchodného partnera vyvíjať a na tento vývoj nemá ani žiaden vplyv.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol, aby správny súd žaloby zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobné námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Mal za to, že správca dane na účely zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane daňového subjektu postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, najmä so zásadou objektívnej pravdy a viedol dokazovanie v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. Správcovi dane sa počas rozsiahleho šetrenia nepodarilo získať doklady a dôkazy preukazujúce, že spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., MH PROFIT, s.r.o. a GOLE, s.r.o., boli v skutočnosti dodávateľmi predmetných služieb. Tvrdenia a dôkazy poskytnuté žalobcom nebolo možné overiť u dodávateľov, resp. u subdodávateľov žalobcu, tak ako je to popísané v kontrolných zisteniach. Existujú len slovné vyjadrenia bývalých konateľov, ktoré síce potvrdzujú uskutočnenie predmetných zdaniteľných plnení, ale tieto vysvetlenia už nevedia, resp. nemôžu preukázať z dôvodu predaja spoločností, resp. ich zániku. Správcom dane bolo okrem iného zistené, že uvádzaní dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov. Je vecou žalobcu ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovenie § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.. Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie dôkazy, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania dane. Nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť správcovi dane, ale je potrebné preukázať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto listinách. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto listinách preverovať. Správca dane preveroval nielen vzájomný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, ale na základe objektívnych skutočností zistením dôkazov zabezpečených samotným správcom dane týkajúcich sa obchodných aktivít žalobcových dodávateľov správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že uvedeným dodávateľom na základe predmetných faktúr vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 zák. č. 222/2004 Z.z.. Dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. S námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí sa žalovaný nestotožnil. Mal za to, že svoje rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnil, s námietkami žalobcu v podanom odvolaní sa dostatočne vysporiadal. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu administratívneho spisu, uviedol právny predpis, na základe ktorého rozhodol a konštatoval, že sa stotožnil s názorom správcu dane vyjadreným v prvostupňových rozhodnutiach. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí nie je spôsobená tým, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo so závermi, ku ktorým správca dane, resp. žalovaný dospel. Táto žalobná námietka žalobcu nemá oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a žalobca ani netvrdí, že by namietané nedostatky odôvodnenia mohli spôsobovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty na jej vykonanie, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca počas daňovej kontroly, v daňovom konaní, ani v odvolacom konaní túto námietku nevzniesol. Tým, že správca dane prerušil daňovú kontrolu, nemohol robiť priamy výkon daňovej kontroly, preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane, požadovať od daňového subjektu predloženie dokladov, dôkazov alebo vysvetlení. Vo vzťahu k maximálnej dĺžke 6 mesiacov lehoty na poskytnutie informácie žalovaný uviedol, že správca dane nemá možnosť ovplyvniť aj skutočné dodržanie tejto lehoty dožiadaným zahraničným správcom dane. Mal za to, že postup správcu dane bol plne v súlade so základnými zásadami správy daní
podľa § 3, ako aj v súlade s ust. § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.. Ak žalobca tvrdil, že informácie žiadané správcom dane od Daňového úradu Bratislava sa netýkali všetkých zdaňovacích období a daňové konanie bolo prerušené za účelom získania informácií týkajúcich sa iba daňového obdobia november 2012 a december 2012 a z toho dôvodu považoval prerušenie konania vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam za neúčelné a nedôvodné, žalovaný uviedol, že ust. § 47a zák. č. 563/2009 Z.z., týkajúce sa čiastkového protokolu nadobudlo účinnosť dňa 01.07.2015, a teda až po ukončení daňovej kontroly. Správca dane ani po splnení zákonom stanovených podmienok zo strany daňového subjektu nie je povinný vyhotoviť čiastkový protokol, čo znamená, že daňový subjekt na tento zákonom stanovený inštitút nemá právny nárok. Ak žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, žalobca opätovne zdôraznil, že tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie doklady, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania dane, nakoľko nestačí byť len držiteľom týchto listinných dôkazov a tieto predložiť správcovi dane, ale je potrebné preukázať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto listinách. Správca dane bol oprávnený a zároveň povinný vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto listinách preverovať. Správca dane tak preveroval nielen vzájomný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, ale preverovaním objektívnych skutočností dôkazmi zabezpečenými samotným správcom dane týkajúcimi sa obchodných aktivít žalobcových dodávateľov dospel správca dane k záveru, že nebolo preukázané, že uvedeným dodávateľom na základe predmetných faktúr vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. z dodania služby. Tým žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle ust. § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na ust. § 51 zák. č. 222/2004 Z.z.
Priebeh predchádzajúceho konania pred správnym súdom
20. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/77/2016-36 zo dňa 24.05.2017 s poukazom na § 65 ods. 1 SSP spojil na spoločné konanie veci žalobcu proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 24S/77/2016, 24S/78/2016, 24S/79/2016, 24S/80/2016, 24S/81/2016, 24S/82/2016 a 24S/83/2016 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/77/2016.
21. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podaných žalobách a dôvodoch v nich uvedených. Zvýraznila, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil aj skutočnosti, ktoré považoval za zistené. Namietla nezákonnosť protokolu o vykonaní daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na jej vykonanie. Mala za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec ako vo vzťahu k spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., ako aj k spoločnostiam MH PROFIT, s.r.o. a GOLE, s.r.o. a mala za to, že žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH. Vykonanie služieb resp. prác resp. dodanie tovaru žalovaným spochybnené nebolo a žalobca sa nestotožňuje s tým, aby mal byť zodpovedný za dodávateľov resp. subdodávateľov, pokiaľ dôvodom napadnutých rozhodnutí žalovaného je zánik týchto spoločností. Nemôže byť prenesená zodpovednosť na podnikateľa, aby zisťoval dôverné informácie o dodávateľovi, resp. subdodávateľoch, pri rozsahu obchodných vzťahoch takáto činnosť by bola pre podnikateľa nereálna. Žalobca ako daňový subjekt vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou EUROCONNECTING, s.r.o., predložil výsledok obchodného prípadu, vo vzťahu k MH PROFIT, s.r.o., predložil zmluvy, dodatky k nim a výstupy z reklám na internete ako aj CD nosič, na ktorom je formát reklamy. Pokiaľ ide o obchodný prípad so spoločnosťou GOLE, s.r.o., v tomto prípade boli vyrobené reklamné predmety, reklama sa realizovala na Ukrajine. Pokiaľ malo byť dôvodom na neuznanie nárokov na odpočty DPH v tom, že dodávatelia prešli zmenami spočívajúcimi v zmene obchodného mena a v zmene majetkovej štruktúry a táto skutočnosť spôsobila, že tvrdenia žalobcu nebolo možné dohľadať v účtovníctve dodávateľov, resp. subdodávateľov po zmene ich vlastníckej štruktúry, tieto skutočnosti nemôžu byť na ťarchu žalobcu. V takomto prípade mal správca dane oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH zisťovať z toho, čo predložil sám žalobca ako daňový subjekt. Ak by pochybnosti zo strany správcu dane mali byť dôvodné, muselo by ísť o zjavný daňový únik, čo sa v danom prípade nenastalo. Voči dodávateľom žalobcu príslušný daňový úrad nároky a pohľadávky nemal. Právna zástupkyňa zároveň zotrvala na žalobných tvrdeniach vo vzťahu k nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly. Prerušenie konania sa netýka piatich zo siedmych zdaňovacích období. Ide len o napadnuté rozhodnutia za zdaňovacie obdobie november a december 2012, vo vzťahu k obchodným prípadom žalobcu so spoločnosťou GOLE, s.r.o.. Žiadanou informáciou správca dane disponoval už 16.06.2014. Z európskej smernice tiež vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie má byť vybavená do 6 mesiacov. Táto lehota nebola dodržaná. Vo veci samej právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby správny súd rozhodol v zmysle žalobných petitov, žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na pojednávaní súd vykonal dôkaz, oboznámil sa s obsahom dôkazu „A.", z ktorého dôkazu vyplynulo, že v knihe nie je žiadna kapitola obsahujúca skutočnosť, že išlo o objednávku obchodnej spoločnosti I-sys, s.r.o., vo vzťahu k obchodnej spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., nie je uvedený názov, resp. meno spracovateľa analýzy, v knihe nie je uvedený dátum ani podpis, ani kto objednávku spracoval. Na obale knihy je uvedené obchodné meno žalobcu. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba pôvodne samostatne vedená pod sp. zn. 24S/77/2016 je dôvodná, preto rozsudkom sp.zn. 24/77/2016-49 z 31.05.2017 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 103081135/2016 z 05.06.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k ďalším napadnutým rozhodnutiam správny súd dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
23. Proti označenému rozsudku žalobca aj žalovaný včas podali kasačné sťažnosti, o ktorých rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe tam uvedených dôvodov kasačný súd s prihliadnutím na ustanovenie § 462 ods. 1 SSP dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 pís. f/ SSP a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k žalobcovi tak aj k žalovanému, v dôsledku čoho došlo na strane obidvoch účastníkov konania k porušeniu práva na spravodlivý proces (poukázal pritom napr. na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 119/2003). Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu posúdil ako nedostatočné, nakoľko nedal odpovede na podstatné námietky žalobcu uvedené v podaných žalobách, nezrozumiteľné pri hodnotení a preskúmavaní vykonaných dôkazov správcom dane a odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, a z toho dôvodu uzavrel, že rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné. Argumentáciu krajského súdu ohľadom splnenia, resp. nesplnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH považoval za nedostatočnú. Záverom vyjadril, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 SSP). Správne žaloby žalobcu správny súd po vrátení veci kasačným súdom prejednal v spoločnom konaní pod sp. zn. 24S/37/2020.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po opätovnom preskúmaní veci v súlade s § 469 SSP (viazaný právnym názorom kasačného súdu) dospel k záveru, že žaloby sú nedôvodné a preto ich zamietol. Správny súd vec opätovne prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie sa pred vydaním rozsudku sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 uskutočnilo a jeho opakované nariadenie si nevyžadoval ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 09.07.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 17.09.2020 (§ 137 ods. 3 SSP).
25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
28. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.
29. Podľa § 19 ods. 1 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
30. Podľa § 49 ods. 1 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
31. Podľa § 51 ods.1 písm. a/ zákona č.222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
34. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
35. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
36. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
37. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
38. Podľa § 46 ods.1, ods. 2 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
39. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
40. Podľa 46 ods. 8, ods. 9 Daňového poriadku (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, b/ doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c/ zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
41. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
42. Podľa § 61 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
43. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 442/2012 Z.z. príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.
44. Podľa čl.7 ods.1 smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.
45. Predmetom preskúmavacieho konania boli napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými boli žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určené rozdiely dane za zdaňovacie obdobia marec, máj, jún, júl august, november a december 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.
46. Správny súd opätovným posúdením veci zistil, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach a obdobne správca dane v prvostupňových rozhodnutiach svoje závery založili na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nebolo preukázané, že tovar a služby žalobcovi dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Napadnuté rozhodnutia boli vydané za jednotlivé zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2012 a v podstate sa týkajú troch obchodných prípadov žalobcu s jeho dodávateľmi obchodnými spoločnosťami EUROCONNECTING, s.r.o., MH PROFIT, s.r.o. a GOLE, s.r.o. (ďalej všetci spolu len „deklarovaní dodávatelia"). Po preverení týchto obchodných prípadov v rámci daňovej kontroly žalovaný skonštatoval, že žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že jeho dodávateľom vznikla daňová povinnosť, a teda nebolo preukázané, že služby a tovar, ktorých reálnosť správcom dane spochybnená nebola, dodali práve uvedení dodávatelia uvedený na faktúre, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
47. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu nezákonnosti daňovej kontroly pre nedodržanie zákonnej lehoty na jej vykonanie, namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie. Taktiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že boli porušené základné zásady daňového konania, keď žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne bez ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy nekonfrontoval. Napokon žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným, keď mal zato, že zákonné podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty splnil.
48. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, je potrebné poukázať na ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok od jej začatia. Daňová kontrola začína
dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, ukončená je dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole. Žalobca v žalobných bodoch vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, kde ústavný súd vyslovil záver, že: „v prípade, ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovou konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné".
49. V preskúmavanej veci daňová kontrola začala dňa 19.11.2013 (ako to vyplýva z Oznámenia o daňovej kontrole č.9601403/5/4656012/2013/E. zo dňa 15.10.2013), ukončená bola dňa 17.06.2015 (dňom, kedy prokurista daňového subjektu prevzal Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole). Zákaz prekročiť lehotu pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytne správcovi dane vykonávajúcemu kontrolu potrebnú súčinnosť. Daňový poriadok v ustanovení § 61 umožňuje správcovi dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom v danom prípade bol zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z.z. neplynú. Dôsledkom prerušenia daňovej kontroly je faktické predĺženie daňovej kontroly o čas, na ktorý bola prerušená, časový interval medzi dňom začatia daňovej kontroly a jej ukončením tak môže byť dlhší ako jeden rok. V preskúmavanej veci správca dane rozhodnutím č.6301403/5/4232002/2014/W. zo dňa 16.9.2014 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 25.09.2014. Dňa 14.05.2015 žalobcovi oznámil, že dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňa 13.05.2015. Daňová kontrola tak trvala celkom 315 dní, z toho 280 dní do jej prerušenia a 35 dní po prerušení daňovej kontroly. Bez ďalšieho tak nemožno namietať, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote.
50. Neobstojí ani námietka neefektívnosti a nadbytočnosti postupu správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií, nakoľko je zrejmé, že dodávatelia a subdodávatelia žalobcu po realizácií obchodných vzťahov zo žalobcom zhodne menili svoje obchodné meno, sídlo a v konečnom dôsledku zanikli v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou. Inou spoločnosťou je pritom v prípade obchodnej spoločnosti GOLE, s.r.o., ale aj v prípade obchodnej spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., spoločnosť EC4B INTERNATIONAL Inc., ktorej konateľom bol v čase preverovania U. P., občan N. D.. Ak teda správca dane preveroval tvrdenia žalobcu vo vzťahu k uplatneniu nároku na odpočítanie danej z pridanej hodnoty u jeho dodávateľov a subdodávateľov (resp. v účtovníctve ich právnych nástupcov), nemožno konštatovať nadbytočnosť takéhoto postupu správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane disponoval odpoveďou na dožiadanie už dňa 06.06.2014, toto tvrdenie sa týka len zisťovania informácií týkajúcich sa obchodnej spoločnosti Sollus Estates s.r.o, do ktorej bola sfúzovaná spoločnosti EXPERT MEDIA s.r.o. (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 03.06.2014). Nič to však nemení na tom, že výsledkami dožiadania vo vzťahu k spoločnosti EC4B INTERNATIONAL Inc. správca dane disponoval až 20.05.2015.
51. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly ne bola dôvodná ani námietka, že daňový subjekt musel trpieť daňovú kontrolu viac ako 1,5 roka z dôvodu, že správca dane čakal na odpoveď, ktorej relevancia bola otázna. Následkom prerušenia daňovej kontroly je totiž aj skutočnosť, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane úkony týkajúce sa zisťovania alebo preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane nevykonáva. Neobstojí ani poukaz na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z., resp. čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ o maximálnej dĺžke 6 mesiacov pri zachovaní princípu poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie bez tvrdenia, aký následok by malo prípadné nedodržanie tejto lehoty vo vzťahu k zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Je potrebné opätovne konštatovať, že správca dane konanie prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podal dožiadaný správca dane a odpoveď bola správcovi dane oznámená (resp. dožiadanie bolo vybavené) dňa 20.05.2015.
52. Žalobca v súvislosti s prerušením daňovej kontroly tiež namietal, že prerušenie daňovej kontroly sa týkalo zisťovania skutočností iba vo vzťahu k dodávateľovi GOLE, s.r.o. a týkali sa zdaňovacieho obdobia mesiacov november a december 2012. Tvrdil, že správca dane bol povinný ukončiť daňovú kontrolu za ostatné mesiace, nakoľko ju mohol ukončiť aj čiastkovým protokolom podľa ustanovenia § 47 Daňového poriadku. Takáto námietka rovnako neobstojí. Správca dane vykonával daňovú kontrolu danej
z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2012 ukončenú jedným Protokolom. Ustanovenie § 47a zákona č. 563/2009 Z.z., na ktoré žalobca poukazoval, nadobudlo účinnosť dňa 01.07.2015, po prerušení daňovej kontroly (26.09.2014). V konečnom dôsledku aj ustanovenie § 47a ods. 1 Daňového poriadku len poskytuje správcovi dane možnosť, nie povinnosť, v zákonom stanovených prípadoch vyhotoviť čiastkový protokol. Zo strany žalobcu nebola identifikovaná ujma na jeho subjektívnych právach, ktorá by mu mohla vzniknúť neuplatnením fakultatívneho postupu správcu dane v zmysle § 47a Daňového poriadku, ktorého uplatnenie navyše nespôsobuje ukončenie daňovej kontroly (ods. 3). Vzhľadom na uvedené neboli dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti daňovej kontroly v dôsledku prekročenia lehoty na jej vykonanie. Záverom správneho súdu v tejto otázke nevytýkal nesprávnosť ani kasačný súd.
53. Žalobca primárne namietal nesprávne právne vyhodnotenie zistených skutočností predovšetkým z pohľadu neunesenia dôkazného bremena, pričom argumentoval, že žalovaný zaťažil žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, nakoľko Daňový poriadok a ani judikatúra nepredpokladá, že dôkazné bremeno daňového subjektu je absolútne a tiež namietal, že žalovaný napadnuté rozhodnutia založil na skutočnostiach týkajúcich sa dodávateľov žalobcu a ich subdodávateľov.
54. Vo vzťahu k obchodným prípadom žalobcu so spoločnosťou MH PROFIT, s.r.o., týkajúcim sa zdaňovacích období marec 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012 a august 2012 správca dane nespochybnil dodanie služieb deklarovaných faktúrami č.12024, 12046, 12061, 12070 a 12078 a konštatoval, že daňový subjekt predložil ako dôkazy deklarované faktúrami Zmluvu o poskytnutí mediálnej podpory s MH PROFIT, s.r.o. zo dňa 29.12.2011 vrátane príloh č.1-5 a CD nosič s poskytnutou reklamou, ako aj jednotlivé reklamy v tlačenej forme. Pokiaľ správca dane preveroval tvrdenia žalobcu u jeho dodávateľa (MH PROFIT s.r.o.) a jeho subdodávateľov (iMedia Plus, s.r.o. a EXPERT MEDIA, s.r.o.), zistil, že spoločnosť dodávateľa nemala žiadnych zamestnancov a služby poskytla prostredníctvom subdodávateľov, ktorých konateľ uviedol, že predmetom fakturácie bola výroba bannerov a internetovej reklamy, ktorú realizoval Q. L. (konateľ subdodávateľov) vo vlastnej réžii a podľa potreby aj v spolupráci. Napriek existencii materiálneho plnenia správca dane konštatoval, že dôkazy predložené žalobcom jednoznačne nepreukazujú, že služby dodané žalobcovi boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorej si správca dane uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Takýto záver nie je v rozpore so skutkovými zisteniami, nakoľko zmluva o poskytnutí mediálnej podpory, CD nosič s poskytnutou reklamou a reklama v tlačenej forme nemá jednoznačnú vypovedaciu hodnotu o tom, kto v skutočnosti službu dodal. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu verifikovať, tieto boli potvrdené len vyjadreniami konateľov dodávateľa a subdodávateľov.
55. Vo vzťahu k obchodným prípadom žalobcu so spoločnosťou GOLE, s.r.o., týkajúcim sa zdaňovacích období november 2012 a december 2012 správca dane nespochybnil dodanie mediálnej podpory a tovaru a konštatoval, že daňový subjekt predložil ako dôkaz deklarovaný faktúrami č.FVS120112 a FVS120086 zoznam ukrajinských spoločností, u ktorých mala byť konateľom spoločnosti GOLE, s.r.o., vykonaná prezentácia prác žalobcu a Zmluva o poskytnutí reklamy - mediálnej podpory uzavretá so spoločnosťou GOLE, s.r.o., ako dôkaz deklarovaný faktúrou č.FVS120086 bola predložená objednávka a časť reklamných predmetov s logom žalobcu. Pokiaľ správca dane preveroval tvrdenia žalobcu u jeho dodávateľa zistil, že dodávateľ GOLE, s.r.o., mal vykonávať poradenstvo pre firmy. Vo vzťahu k propagácii žalobcu konateľ dodávateľa tvrdil, že bol realizovaný marketing na Ukrajine a následne spracovaný zoznam spoločností, ktoré boli oslovené. Na stretnutiach boli ponúkané služby a tovar, ktorý ponúkal žalobca. Pokiaľ ide o dodanie reklamných predmetov, konateľ dodávateľa uviedol, že tovar bol pravdepodobne dodaný na základe objednávky, grafický návrh pripravil asi žalobca, nevedel uviesť, v ktorej tlačiarni prebiehala potlač. Tovaru nebolo veľa, časť bola použitá na marketingovú podporu na Ukrajine a zvyšná časť tovaru bola dovezená do Q. Q.. Napriek existencii materiálneho plnenia správca dane konštatoval, že dôkazy predložené žalobcom jednoznačne nepreukazujú, že služby boli žalobcovi skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorej si správca dane uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Takýto záver nie je v rozpore so skutkovými zisteniami, nakoľko samotná zmluva o poskytnutí mediálnej podpory s objednávkou, zoznam oslovených spoločností a reklamné predmety nemajú jednoznačnú vypovedaciu hodnotu v tom, kto v skutočnosti službu a tovar dodal. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu verifikovať, tieto boli potvrdené len vyjadreniami konateľa dodávateľa.
56. Vo vzťahu k obchodnému prípadu žalobcu so spoločnosťou EUROCONNECTING, s.r.o., týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia marec 2012 správca dane nespochybnil dodanie knižnej publikácie s názvom „A." a konštatoval, že daňový subjekt predložil ako dôkazy deklarované faktúrou č. VF1200009 samotný predmet plnenia, Zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 20.1.2012, preberací protokol s odovzdávajúcim EUROCONNECTING s.r.o. a preberajúcim žalobcom zo dňa 30.03.2012 a na CD nosiči štúdiu „J.". Konateľ dodávateľa v čase realizácie obchodného prípadu (G. Q.) potvrdil, že poskytnutá služba pre žalobcu bola vykonaná osobne ním s pomocou jeho F. a odmena bola stanovená porovnateľne s cenou podobných štúdií, ktoré sa robili v Nemecku. Následne bola spoločnosť dodávateľa prevedená na nového spoločníka EC4B INTERNATIONAL Inc. a doklady boli odovzdané novému konateľovi A. D.. Došlo k zmene obchodného mena na DESCRIPT, s.r.o., u ktorej sa preverenie skutočného uskutočnenia zdaniteľných plnení nepodarilo preukázať. Na pojednávaní správny súd k tomu to prípadu vykonal dôkaz, resp. oboznámil sa s obsahom dôkazu - „A.", z ktorého vyplynulo, že v knihe nie je žiadna kapitola obsahujúca skutočnosť, že išlo o objednávku žalobcu. vo vzťahu k obchodnej spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., nie je uvedený názov, resp. meno spracovateľa analýzy, v knihe nie je uvedený dátum ani podpis, ani kto objednávku spracoval. Na obale je uvedené obchodné meno žalobcu.
57. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 (body 74., 75., 79.), ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 uviedol: „Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Je preto podstatné, aby spochybnenie zdaniteľného obchodu bolo logickým spôsobom špecifikované a vychádzalo z dôkazov predložených a získaných počas daňovej kontroly. Najvyšší súd poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Taktiež je potrebné uviesť, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ustanovení § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Skutočnosti, vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru, služby alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, výrobkov, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod."
58. Pokiaľ teda žalobca namietal, že správca dane použil neprimerane zaťažujúci a extenzívny výklad znášania dôkazného bremena na jeho úkor a jeho rozloženie nesprávne právne posúdil, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňový subjekt alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený".
59. Zo znenia ust. § 24 Daňového poriadku pre tento prípad nevyplýva záver o zvládnutí dôkazného bremena, na ktorom žalobca založil svoje tvrdenie, tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii (zmluvy, faktúry od určitých dodávateľov, CD - nosič, publikáciu s preberacím protokolom, reklamné materiály a predmety) a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u žalobcových dodávateľov, resp. ich subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (rozhodnutie NS SR sp,z. 3Sžf/1/2010). Pokiaľ daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia dodaného deklarovaným dodávateľom a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/27,34-39/2018 z 19.06.2019 „Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi prepismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia iných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH."
60. Aby mohli byť tvrdené skutočnosti uvedené v predložených faktúrach akceptované zo strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie DPH a jeho verifikovateľnosti, tak ako to uzavrel žalovaný v napadnutých rozhodnutiach. To znamená, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na odpočet dane a zároveň ktoré by mohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu, ako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt, uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Samotné tvrdenie žalobcu nebolo preukazujúcim dôkazom. Neboli ním ani zmluvy, faktúry a iné podklady vystavené deklarovanými dodávateľmi (spoločnosťami MH PROFIT, s.r.o., GOLE, s.r.o. a EUROCONNECTING, s.r.o.), a výpovede ich bývalých konateľov, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie tovaru subjektami uvedenými v týchto dokladoch. Inak sa stali formálnymi podklami (čo žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite rozvinul) teda v podstate len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia. Tým nie sú dotknuté obsahové náležitosti faktúry v zmysle zákona, resp. smernice. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia daňového subjektu verifikovať u deklarovaných dodávateľov žalobcu, nemohol zistené skutočnosti ignorovať (tak, ako nemohol ignorovať jednotlivé vyjadrenia daňového subjektu), ale v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov musel svoje skutkové zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo žalovaný urobil. Pri hodnotení na ne prihliadal v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
61. V nadväznosti na uvedené možno poukázať na to, že aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 (bod 72.), ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 uviedol, že: „Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07 - 44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru, služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu." Správcovi dane sa overenie reálnosti daňových transakcií u deklarovaných dodávateľov žalobcu, resp. ich nástupnických spoločností nepodarilo.
62. Tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani výpoveďami svedkov (napr. U. P., ktorý vystupoval v mene nástupníckych spoločností deklarovaných dodávateľov a subdodávateľov žalobcu a v podstate nič nepotvrdil ani nevylúčil, avšak účtovné ani iné podklady zaniknutých spoločností nedohľadal), ktoré výpovede žalovaný vyhodnotil priliehavo k ich obsahu a skutkovému stavu zistenému na základe ďalších dôkazov. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Z preverovania správcu dane zhodne pre všetky prípady plynie podstatný skutkový záver, najmä na ktorom bolo v podstate ďalšie posúdenie veci založené, a to, že nebolo preukázané, že pôvodcovia preverovaných služieb a tovaru boli deklarovaní dodávatelia, u ktorých to nebolo možné overiť, nakoľko sa nepodarilo preukázať, že dodávatelia MH PROFIT, s.r.o., GOLE, s.r.o. a EUROCONNECTING, s.r.o., tieto tovary a služby skutočne dodali prostredníctvom svojich subdodávateľov, resp. sami. Nemožno teda žalovanému vyčítať, že dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
63. Predložením uvedených dokladov ani výpoveďami uvedených osôb tak nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku). Žalovaný a správca dane tým, že založili svoje rozhodnutia na konštatovaní nepreukázania zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepopreli samotné dodanie služieb a tovaru, ktoré sporné nebolo. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s predloženými dokladmi (najmä s faktúrami a inými dokladmi vystavenými deklarovanými dodávateľmi), s tvrdeniami žalobcu a s výpoveďami osôb, ktorými žalobca preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, ktoré vo svetle zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly nepreukazovali ním tvrdené skutočnosti, čo odôvodnil závermi preverovania a hodnotením predložených listín a výpovedí, ktoré hodnotenie je z kontextu napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí zrejmé. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie služieb a tovaru od deklarovaných dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil náklady v daňových výdavkoch. Jeho záver nevykazuje logickú chybu. Pokiaľ dodávateľské spoločnosti sami nedodali žalobcovi služby alebo tovar, resp. nepreukázali, že im tieto služby a tovary boli dodané ich subdodávateľmi, nemohla ani deklarovaným dodávateľom vzniknúť daňová povinnosť, ktorá je predpokladom vzniku uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH. Žalobca neuviedol v čom sa žalovaný mýlil, pokiaľ dospel k svojim záverom, nakoľko len uviedol svoje vlastné hodnotenie veci, čo k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí nestačí; správny súd nebol oprávnený to urobiť zaňho (§ 134 ods. 1 SSP). Správca dane tak dôkaznú povinnosť neniesol, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o prípad, kde nebolo sporné vecné a materiálne plnenie uskutočnené deklarovaným dodávateľom. S prihliadnutím na povahu obchodných prípadov tak vyhodnotenie zistených skutočností z pohľadu ne/unesenia dôkazného bremena a právne posúdenie veci (žalobca namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena) zo strany žalovaného (a správcu dane) nebolo v rozpore s ich skutkovými zisteniami.
64. Výpovede osôb, ktorými boli bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov žalobcu, prípadne ich subdodávateľov, nemali charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na postavenie takýchto „svedkov" mal len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré bolo potrebné preukázať. Tvrdenia „inej zmluvnej strany" (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na vzniku výdavkov žalobcu (zabezpečovať odplatné dodania služieb a tovaru) v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami žalobcu, ako aj v súlade so záujmami svojimi (inak by aj pre nich mohli plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky, ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch), za rozhodujúce potvrdzujúce dôkazy považovať nemožno. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Konateľ žalobcu, bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov a subdodávateľov žalobcu zjavne neboli tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré získali o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli a počuli), t.zn. nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo žalovaný urobil keď vyhodnotili ich výpovede ako nepreukázané verbálne vyhlásenia. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, preberací protokol a pod.), ktoré boli vystavené len vo vzájomnej súčinnosti konateľov žalobcu a bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov, a teda neobsahujú verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie služieb a tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Tvrdenia žalobcu a uvedených osôb sami o sebe nepredstavujú dôkaz o tvrdených skutočnostiach a preto sa stali len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia. Aj z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu nedošlo.
65. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4Sžfk/27/2018, 4Sžfk/34/2018, 4Sžfk/35/2018, 4Sžfk/36/2018, 4Sžfk/37/2018, 4Sžfk/38/2018, 4Sžfk/39/2018 zo dňa 08.10.2019 zdôraznil, že: „Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe určitého zdaniteľného plnenia zabezpečil dostatok podkladov (nielen napr. faktúry alebo zmluvy, ktoré majú obmedzené náležitosti) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo presne tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní. Možno tak súhlasiť so závermi žalovaného a správcu dane, že daňový subjekt tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval k nej s odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku pri realizácii dodávok predmetných služieb a tovarov od deklarovaných dodávateľov. Dôkazné bremeno daňového subjektu tak, ako to uviedol aj žalobca, nie je absolútne. Je však potrebné vziať v úvahu uvedené skutočnosti, ktoré neboli v tom čase nesplniteľné (zabezpečenie dôkazov objektívne preukazujúcich dodanie služieb a tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, ktoré nepochádzajú výlučne od zainteresovaných strán) bolo potrebné mať zo strany žalobcu na zreteli v čase realizácie zdaniteľných plnení a zabezpečiť ich v interakcii s deklarovanými dodávateľmi ako aj inak. Ako sa ukázalo aj v danom prípade, v čase výkonu daňovej kontroly - s odstupom času už môže byť zabezpečenie overenia predložených účtovných dokladov problematické. To však nemožno vnímať na úkor správy daní, nakoľko ide o uplatnené právo žalobcu, ktoré mu môže byť uznané len na základe podkladov v zmysle zákona a ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov.
66. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 (bod 77.), ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 k tomu uviedol, že: „V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. aj rozsudky sp. zn. 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk 42/2017 a iné), aj v tomto prípade kasačný súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom
pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku sú oprávnené."
67. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žalovaný na jeho ťarchu vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa jeho deklarovaných dodávateľov (ich následného zániku, predaja, resp. ukončenia činnosti a pod.), na tomto konštatovaní žalovaný a správca dane svoje rozhodnutia nezaložili. Z napadnutých rozhodnutí v podstate vyplýva, že dôveryhodnosti tvrdení konateľov týchto spoločností neprispelo ich následné zrušenie v dôsledku splynutia s inými spoločnosťami, avšak dôležitejšie bolo, že práve v dôsledku týchto skutočností nebolo možné tvrdenia žalobcu verifikovať u deklarovaných dodávateľov ani u ich dodávateľov (subdodávateľov). Nebol teda dôvod definovať právny následok zistenia, že dodávateľské spoločnosti žalobcu boli následne predané, resp. zanikli tak, ako to v správnych žalobách požadoval žalobca. Pritom je zrejmé, že zákon s takouto situáciou - bez ďalšieho - žiadny priamy právny následok nespája. Zodpovedaním základnej otázky týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu bola zodpovedaná aj námietka žalobcu, že žalovaný sa neriadil základnými zásadami daňového konania, kde sa žalobca zaoberá otázkou jeho obmedzeného vplyvu na správanie sa jeho dodávateľských subjektov v budúcnosti. Podstatu záverov žalovaného v tejto súvislosti je tak potrebné vidieť v dôkaznom bremene, ktorého obsah bol pre dané prípady žalobcu pertraktovaný v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. V súlade s ustanovením § 24 ods.1 Daňového poriadku bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu disponovať takými dôkazmi, ktoré by jeho nárok na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty jednoznačne (objektívne a nestranne) potvrdili. Doplňujúco možno v tejto súvislosti poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/14/2016, podľa ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v obchodnom reťazci vrátane účtovníctva a iných dokladov sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí teraz na ťarchu žalobcu, aj keď ho priamo nezavinil. Nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny konateľov v týchto spoločnostiach, totiž sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení". Skutočnosť, že účtovné doklady spoločností, ktoré boli deklarovanými dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu sa počas daňovej kontroly nepodarilo zabezpečiť stavajú tieto spoločnosti do postavenia obdobného nekontaktnej spoločnosti.
68. S prihliadnutím na povahu obchodného prípadu týkajúceho sa deklarovaného dodávateľa EUROCONNECTING, s.r.o. správny súd aj tu konštatuje, že právne posúdenie zo strany žalovaného (a správcu dane) nebolo v rozpore s ich skutkovými zisteniami. Pokiaľ ide o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011, podľa ktorého: „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane", bolo zistené, že žalobca existenciou materiálneho plnenia disponoval, ktorého existenciu správca dane ani nespochybnil. Daňový subjekt disponoval aj ďalšími dokladmi - zmluvou, preberacím protokolom a CD nosičom. Ak sa správca dane pokúsil dôkazy predložené žalobcom (rovnako ako v ostatných prípadoch išlo len o doklady vyhotovené deklarovaným dodávateľom) verifikovať, tvrdenia žalobcu potvrdil len konateľ dodávateľa. Skutková situácia teda aj v tomto prípade bola obdobná, ako v prípadoch ďalších deklarovaných dodávateľov, vrátane jej zániku a spojitosti s U. P., ako konateľom nástupníckej spoločnosti. Správny súd sa na ústnom pojednávaní oboznámil s obsahom publikácie - dôkazu „A.", z ktorého vyplynulo, že v knihe nie je žiadna kapitola obsahujúca skutočnosť, že išlo o objednávku obchodnej spoločnosti I- sys, s.r.o., vo vzťahu k obchodnej spoločnosti EUROCONNECTING, s.r.o., nie je uvedený názov, resp. meno spracovateľa analýzy, v knihe nie je uvedený dátum ani podpis, ani kto objednávku spracoval. Na obale knihy je uvedené obchodné meno žalobcu. Uvedené zistenia prameniace z obsahu tohto dôkazu neosvedčujú tvrdenia žalobcu o tom, že táto publikácia bola vyhotovená deklarovaným dodávateľom EUROCONNECTING, s.r.o.
69. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020 (bod 81.), ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017 v tejto súvislosti uviedol, že: „Podľa názoru kasačného súdu nie je zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 103081135/2016 z 05.05.2016 krajským súdom pre nesprávnu aplikáciu ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a rozpor právneho posúdenia žalovaného so skutkovými zisteniami dostatočne odôvodnené a javí sa dokonca ako zmätočné. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiž konštatoval nesprávne právne posúdenie žalovaného vo vzťahu k obchodnému vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou EUROCONNECTING s.r.o., nakoľko žalobca v danom prípade disponoval existenciou materiálneho plnenia, ktorého existenciu správca dane nespochybnil, pričom daňový subjekt disponoval aj ďalšími dôkazmi, zmluvou, preberacím protokolom a CD nosičom. Ďalej konštatoval, že ak sa správca dane pokúsil dôkazy predložené žalobcom verifikovať, tvrdenia žalobcu potvrdil iba konateľ dodávateľa, no s prihliadnutím na povahu obchodného prípadu, existenciu materiálneho plnenia, vypracovanie predmetu zmluvy priamo konateľom dodávateľa (resp. s pomocou jeho rodinného príslušníka), túto skutočnosť krajský súd podložil vykonaním dôkazu na pojednávaní A. z ktorého však podľa názoru kasačného súdu a uviedol to aj krajský súd, nevyplýva, kto objednávku spracoval a teda kto bol reálnym dodávateľom tovaru. V tomto smere je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné v porovnaní aj s ostatnými obchodnými prípadmi žalobcu vo vzťahu k ostatným dodávateľom, v ktorom nebol spor o reálnom dodaní tovaru resp. služieb a vo vzťahu ku ktorým rozhodnutiam žalovaného bola žaloba zamietnutá."
70. Žalobca sa v podaných správnych žalobách zmienil, že v prípade, ak žalovaný v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňovému podvodu či zneužitiu práva, bolo potrebné tento fakt pomenovať objektívne preukázať, že žalobca bol súčasťou podvodu alebo právo zneužil. Taktiež vyjadril názor, že žalovaný sa so skutočnosťou, že došlo k výmazu dodávateľskej spoločnosti nevysporiadal v súlade so zákonom, keďže s touto pre neho významnou skutočnosťou mal konfrontovať vykonané dôkazy...atď. Žalobca v správnych žalobách uviedol aj ďalšie svoje názory (v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku sú uvedené), resp. celý ďalší obsah správnych žalôb, okrem v tomto rozsudku pertraktovaných žalobných bodov, predstavuje len polemiku a subjektívne názory žalobcu na ním nastolené právne otázky týkajúce sa hodnotenia dôkazov, zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia a pod., bez toho, aby žalobca konkretizoval čo tieto názory znamenajú pre zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je však ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti sám vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad, a už vôbec nie postupovať pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. Úlohou správneho súdu je v medziach žalobných bodov posúdiť, či orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Preto nebolo možné na základe uvedených častí správnych žalôb vykonať prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí.
71. Žalobca poukázal vo svojej žalobe na judikatúru Súdneho dvora EU, na rozsudky C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House Systems C-285/11, k čomu možno vo všeobecnosti uviesť, že v danom prípade žalovaný (a správca dane) svoje rozhodnutia nezaložil na konštatovaní, že došlo k daňovému podvodu, resp. zneužitiu práva, ale svoje rozhodnutia založili na konštatovaní, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar a služby boli dodané deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach a žalobca, ako daňový subjekt, tým nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Zistenie splnenia vecných a materiálnych podmienok zahŕňa tiež nesporné preukázanie okolností ich splnenia a to aj vrátane osôb, ktoré deklarované dodanie tovarov alebo služieb priamo vykonali alebo zabezpečili, čo vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku bolo spochybnené. Ako už bolo povedané dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňový subjekt prijal zdaniteľné plnenie
od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Označená judikatúra SDEÚ, ale aj na ňu nadväzujúca ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR sa týka daňových podvodov a zneužitia práva, resp. je založená na tom základe alebo podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nezaložil na tom, že deklarovaní dodávatelia (obchodní partneri) žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona alebo, že žalobca bol bez toho, aby si bol toho vedomý článkom reťazového podvodu alebo súčasťou zneužitia práva. Napadnuté rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. Z uvedených dôvodov nebolo možné tieto názory vyplývajúce z rozhodnutí súdov na prejednávanú vec aplikovať, pričom žalobca ani nijako nekonkretizoval - neindividualizoval závery týchto rozsudkov na prejednávanú vec, na základe čoho takýto prostý odkaz na rozsudky SD EÚ nie je pre rozhodovanie správneho súdu relevantný.
72. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia spočívajúceho v tom, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, pričom už sám žalovaný pôvodne správcovi dane vytýkal nedostatočné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Správca dane prv vydané (a žalovaným zrušené) rozhodnutia dostatočne nedoplnil a neriadil sa tak právnym názorom žalovaného. Správca dane vo vzťahu k pôvodne zistenému skutkovému stavu svoje úvahy a hodnotenie dôkazov nedoplnil a napriek tomu žalovaný rozhodnutia správcu dane potvrdil. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí je v časti neurčitá a v časti v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a poukázal na to, že na mnohé z jeho argumentácií žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval, táto námietka je opätovne neurčitá, nakoľko žalobca neuviedol konkrétne, s ktorou z jeho odvolacích námietok sa žalovaný nevysporiadal vôbec alebo sa s ňou vysporiadal nedostatočne. Ak namietal, že sa s jeho odvolacími námietkami nevysporiadal vôbec, táto námietka je zjavne v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí.
73. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane vyplýva, že po zrušení prv vydaných rozhodnutí odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí doplnil svoj právny názoru o úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, uviedol, aké dôkazy pri daňovej kontrole vykonal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a z akých dôvodov. Správca dane vo všetkých veciach konštatoval, že dôkazy predložené daňovým subjektom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko nemajú povahu faktu a zároveň konštatoval, že sa mu napriek rozsiahlemu dokazovaniu nepodarilo zistiť, či služby a tovary boli skutočne dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Ak žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že správca dane svoje závery doplnil aj o ďalšie úvahy a argumenty, ktoré ho viedli pri rozhodovaní, čo prv vydaným rozhodnutiam vytýkal, nemožno konštatovať, že sa správca dane neriadil právnym názorom žalovaného vysloveným v odvolacom konaní. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru správca dane v ďalšom konaní postupoval v súlade s právnym názorom žalovaného vyslovenom v zrušujúcich rozhodnutiach. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa vytýkanou vadou prv vydaných rozhodnutí v ďalšom konaní zaoberal, odôvodnenie rozhodnutí správcu dane následne považoval na dostatočné v tom, že správca dane zistenia dostatočne vyhodnotil a objasnil, ako ovplyvnili prijatý záver. Nemožno tak konštatovať, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu, že správca dane nerešpektoval právny názor žalovaného (vyslovený v prv vydaných zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného).
74. Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného spočívajúcej v tom, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí iba poukázal na právne a skutkové zistenia správcu dane a zhodnotenie odvolacieho konania žalovaným predstavuje zanedbateľnú časť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, správny súd poukazuje na obsah podaných odvolaní, ktoré sú v podstatnej časti popisného charakteru - odkazujúce na obsah prvostupňových rozhodnutí správcu dane, z ktorého závermi žalobca ako odvolateľ v odvolaniach polemizoval a vyslovoval svoj nesúhlas. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dal odpoveď na podstatné odvolacie námietky daňového subjektu, keď uviedol, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynulo, že na jednej strane daňový subjekt nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie predmetných služieb a tovarov od dodávateľov uvedených na faktúre (z ktorých žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty) a zároveň uviedol, že ani vykonané dokazovanie u dodávateľov (resp.
subdodávateľov) jednoznačne dodanie tovaru a služieb nepreukázalo, nakoľko to vyplývalo len z vyjadrení bývalých konateľov dodávateľských spoločnosti, bez dôkazov o preukázaní týchto skutočností. Ani z tohto dôvodu nemožno považovať napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné.
75. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 63 ods.2 Daňového poriadku), pričom v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods.5 Daňového poriadku). Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietané porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku by teda vo svojich dôsledkoch mohlo znamenať vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, čo v správnej žalobe bližšie konkretizované nebolo (§ 134 ods. 1 SSP). Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť". ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Preskúmavané napadnuté rozhodnutia takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení uvádzajú, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto sú v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 76. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovali na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 77. Žalobnou námietkou žalobcu bolo aj tvrdenie, že postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, a to len niektoré a bez vzájomnej súvislosti, tieto navzájom nekonfrontoval. Základné zásady daňového konania upravuje Daňový poriadok v ustanovení § 3 a sú nimi zásada zákonnosti, zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada neverejnosti, zásada oficiality a zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov. V tomto smere zo žalobnej námietky vyplýva, že žalobca mienil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko namietal jednostranné hodnotenie dôkazov správcom dane, bez ich vzájomnej súvislosti a bez toho, aby vykonané dôkazy konfrontoval, resp. žalobca tvrdil, že vyhodnotil len niektoré dôkazy. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí, resp. je nekonkrétna. Žalobca predovšetkým nesprávne uvádza, že žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na pochybnostiach, ktoré vznikli u dodávateľov žalobcu (resp. ich subdodávateľov) v tom dôsledku, že nebolo možné dohľadať účtovníctvo týchto dodávateľov, nakoľko v období po realizácií obchodných prípadov spoločnosti dodávateľov (subdodávateľov) zmenili svoje obchodné meno, sídlo, vlastnícku štruktúru a v konečnom dôsledku zanikli následkom ich splynutia s inými obchodnými spoločnosťami. Žalovaný (a správca dane) svoje rozhodnutia založili predovšetkým na tom, že dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal dodanie tovaru a služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Vzhľadom k tomu, resp. napriek tomu, správca dane vykonal dokazovanie a preveroval tvrdenia žalobcu u jeho dodávateľov (resp. ich subdodávateľov) a konštatoval, že ani preverovaním tvrdení žalobcu u týchto spoločností sa nepodarilo preukázať, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vznikol. Žalobca tak neodôvodnene tvrdil, že žalovaný svoje rozhodnutie založil len a výlučne na pochybnostiach a svojich pocitoch, ktorých základ mal spočívať v následnom osude dodávateľských spoločností žalobcu a ich subdodávateľov. Z napadnutých rozhodnutí (a rozhodnutí správcu dane) vyplýva, ktoré skutočnosti správca dane zistil a aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Ak zo žalobnej námietky vyplýva, že žalovaný hodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, resp. jednostranne, takáto námietka je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením správcu dane (a žalovaného) a sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie o vyhodnotení len niektorých dôkazov je nekonkrétne bez toho, aby žalobca uviedol, ktorý dôkaz žalovaný (a správca dane) nevyhodnotil vôbec a aký by malo vplyv takého pochybenie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Na preukázanie nesúladu postupu žalovaného so zásadou voľného hodnotenia dôkazov nepostačuje, že žalobca s hodnotením dôkazov nesúhlasí, resp. vykonané dôkazy hodnotí sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou.
78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu zamietol.
79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že na trovy kasačného konania sa v súlade s § 467 ods. 1
SSP primerane použijú ustanovenia o trovách konania použije sa aj zásada úspechu v konaní, ako základné kritérium priznania náhrady trov konania (vyjadrená v § 167 ods. 1 SSP). Keďže pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol v kasačnom konaní skončenom rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžfk/3/2018 z 29.01.2020, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu sp.zn. 24S/77/2016-49 z 31.05.2017, rovnaký (kasačné sťažnosti oboch boli úspešné), nebol dôvod priznať trovy konania ani jednému z nich.
80. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.