Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-90-2019.pdf
PDF · 204.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : Triunfo, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO : 46 652 019, právne zastúpeného : Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO : 36 857 548, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101640379/2019 zo 4. júla 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany (ďalej len ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 05.03.2018, oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 21.03.2018 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2017. Oznámenie žalobca prevzal dňa 12. marca 2018.
2. Na základe daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 zo dňa 22.01.2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane celkom vo výške 1 624,56 eur.
3. Správca dane oznámením zo dňa 21.08.2018 oznámil žalobcovi postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“), že v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov v predložených daňových dokladoch, konkrétne týkajúcich sa faktúry č. 1702400144 zo dňa 28.12.2017, dátum dodania tovaru dňa 28.12.2017, evidovanej u odberateľa pod interným číslom DF 30217060 v celkovej sume 8 993,78 eur, z toho základ dane 7 494,82 eur a 20 % DPH 1 498,96 eur (ďalej aj ako len „sporná faktúra“) od dodávateľa Kawell, s.r.o., predmetom ktorej malo byť dodanie rôzneho tovaru podľa rozpisu, pričom k faktúre bol daňovým subjektom predložený dodací list č. 1702400144 zo dňa 28.12.2017. Správca dane s poukazom na ustanovenia § 49 ods.1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“) poukázal na to, že tovar nakúpený faktúrou č. 1702400144 dňa 28.12.2017 mal byť ďalej predaný podľa odberateľskej faktúry č. 044/2017 zo dňa 13.12.2017, dátum dodania tovaru 13.12.2017 odberateľovi
I.D.C. Holding, a.s. v sume 7 970,90 eur a podľa odberateľskej faktúry č. 045/2017 zo dňa 13.12.2017, dátum dodania tovaru 13.12.2017 odberateľovi Ing. Jánovi Koričanskému v sume základ dane 4 821,86 eur, 20 % DPH 964,40 eur, spolu v sume 5 786,26 eur. V tejto súvislosti správca dane poukázal na to, že na základe predložených dokladov vznikli pochybnosti v pravdivosti údajov v daňových dokladoch, vzhľadom na časový nesúlad nákupu tovaru /28.12.2017/ a predaja tovaru /13.12.2017/, keď materiál nakúpený na základe spornej faktúry dňa 28.12.2017, nemohol byť predaný ďalej faktúrami č. 044/2017 a 045/2017 dňa 13.12.2017. Správca dane, na základe svojich zistení, oboznámil daňový subjekt o tom, že daňový subjekt Kawell, s.r.o. mal nakúpiť predmetný tovar od spoločnosti Stav-out, s.r.o. a preto uskutočnenie zdaniteľného obchodu preveroval u tohto subjektu, avšak tento subjekt so správcom dane nespolupracuje, na výzvy nereaguje, v priebehu roka 2017 podával nulové daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty okrem zdaňovacieho obdobia december 2017 /v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť/, pričom od tohto dátumu žiadne priznania nepodal. Rovnako daňový subjekt Stav-out, s.r.o. nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani na základe výzvy zo dňa 02.07.2018 v požadovanej lehote t.j. do dňa 16.07.2018 a ani do dňa spísania oznámenia. V súvislosti s daňovým subjektom Stav-out, s.r.o. správca dane tiež uviedol, že konateľ spoločnosti pán Gordon Mitchell, tiež so správcom dane nekomunikuje, na výsluch svedka sa na základe predvolania zo dňa 03.07.2018, ktoré prevzal dňa 10.7.2018, nedostavil. Vychádzajúc z uvedeného správca dane informoval žalobcu, že preverovaním nebolo potvrdené, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, že daňový subjekt Kawell, s.r.o. reálne nakúpil tovar od daňového subjektu Stav-out, s.r.o., že žalobca reálne nakúpil tovar od dodávateľa Kawell, s.r.o. a že tento tovar žalobca následne predal svojim odberateľom so zisteným časovým nesúladom. Správca dane mal za to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na základe spornej faktúry, teda nepreukázal, že zdaniteľný obchod uvedený na faktúre bol reálne uskutočnený. S poukazom na uvedené preto v zmysle § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia k uvedeným pochybnostiam vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal.
4. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k oznámeniu zo dňa 27.08.2018 poukázal na to, že správca dane v oznámení žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvody, na základe ktorých prišiel k záveru, že zdaniteľný obchod medzi ním a jeho dodávateľom Kawell, s.r.o. nebol riadne uskutočnený (z uvedeného vyplýva, že daňové povinnosti si riadne splnil, rovnako ako jeho dodávateľ Kawell, s.r.o.). Vo vzťahu k spoločnosti Stav-out, s.r.o. uviedol, že záver správcu dane, že táto spoločnosť je nedôveryhodná, nakoľko nespolupracuje so správcom dane, vyhýba sa mu, považuje za bezdôvodné prenášanie zodpovednosti vo vzťahu k daňovej povinnosti jeho zmluvných partnerov a za rozporné s európskou judikatúrou a so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tejto súvislosti dodal, že konanie spoločnosti Stav-out, s.r.o. ako prvotného dodávateľa nemožno pripísať na jeho ťarchu, nakoľko nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť splnenie si alebo nesplnenie si zákonných daňových povinností voči správcovi dane. Rovnako s odkazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH dôvodil, že pre účely zákona o DPH nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva, ale rozhodujúce je, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva, t.j. aby kupujúci získal právo s tovarom disponovať ako vlastník a ďalej, že samotné zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady neutrality zdanenia a je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu (viď aj rozsudok ESD, C-285/11). Vychádzajúc z uvedeného skonštatoval, že správca dane nepreukázal a v oznámení ani len nenaznačil, že by ako zdaniteľná osoba v rozhodnom čase vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou alebo by mohlo byť súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Vo vzťahu k časovému nesúladu daňový subjekt uviedol, že tento vznikol v dôsledku skutočnosti, že nedisponuje skladovými priestormi a preto je v rámci svojej podnikateľskej činnosti nútený nakupovať tovary (ktoré následne ďalej predáva) jednotlivo pre každú objednávku, pričom v rámci uvedenej objednávky zároveň nebolo, s ohľadom na charakter tovaru, možné odhadnúť presné množstvo tovaru, ktoré bolo pre vykonanie diela potrebné. Preto obchoduje so svojimi partnermi spôsobom, že tovar od svojho dodávateľa prevezme, poskytne plnenie svojmu odberateľovi a toto následne svojmu odberateľovi vráti a dodávateľ vystaví faktúru za skutočne spotrebované a odkúpené množstvo tovaru. Mal za to, že táto prax je bežná, ním dlhodobo zaužívaná, s tým, že žiadnym spôsobom nie je v rozpore so zákonom. K vyjadreniu doložil fotodokumentáciu preukazujúcu poskytnutie zdaniteľného plnenia svojim odberateľom.
5. Dňa 6. septembra 2018 správca dane vydal Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti číslo : 101743242/2018 (ďalej len ako „Protokol zo dňa 06.09.2018“), zo záveru ktorého vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 1702400144 od dodávateľa Kawell, s.r.o. v zdaňovacom období december 2017 vo výške 1 498,96 eur. Protokol zo dňa 06.09.2018 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 06.09.2018 doručený žalobcovi dňa 07.09.2018, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 06.09.2018 vyjadril, podaním zo dňa 19.09.2018, ktorým nesúhlasil so zisteniami správcu dane, pričom zopakoval dôvody uvedené vo svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2018 a pripojil projektovú dokumentáciu k dielu zhotovenému v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. Vo svojom vyjadrení tiež navrhol vykonať výsluch konateľa spoločnosti Stav-out, s.r.o., p. Gordona Mitchella, výsluch konateľa spoločnosti Kawell, s.r.o. p. Štefana Révaya, výsluch Ing. L. M., výsluch osoby poverenej zabezpečovaním realizácie diela v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. p. X. a ďalej navrhol vykonať obhliadku plnenia poskytnutého odberateľom.
6. V rámci vyrubovacieho konania správca dane opätovne predvolal na výsluch konateľa spoločnosti Stav-out, s.r.o. pána Gordona Mitchella, St. Andrews Drive 61, Bridge od Weir, Spojené kráľovstvo na deň 05.11.2018, pričom konateľ spoločnosti predvolanie na výsluch prevzal dňa 08.10.2018, avšak na výsluch sa nedostavil. O výsluchu svedka bol upovedomený aj žalobca (č.l. 35 administratívneho spisu). Ďalej správca dane predvolal na výsluch na deň 06.11.2018 konateľa spoločnosti Kawell, s.r.o. pána Štefana Révaya, pričom predvolanie nebolo pánovi Štefanovi Révayovi doručené, z dôvodu, že sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Rovnako o výsluchu tohto svedka bol žalobca písomne upovedomený (č.l. 38 administratívneho spisu).
7. Správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 12.12.2018 za účelom oboznámenia o priebehu a výsledku dokazovania v rámci vyrubovacieho konania. Na základe predvolania daňový subjekt zaslal správcovi dane vyjadrenie k dokazovaniu v rámci daňovej kontroly zo dňa 05.12.2018, v ktorom opakovane požiadal o predvolanie svedkov p. Gordona Mitchella, p. Štefana Révaya, p. Ing. L. M., p. X. a súčasne o odloženie ústneho pojednávania nariadeného na 12.12.2018.
8. Dňa 12.12.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k Protokolu zo dňa 06.09.2018 v rámci vyrubovacieho konania po ukončenej daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2017. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorá sa považovala v zmysle § 68 daňového poriadku za poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní. Z obsahu zápisnice vyplýva, že správca dane zotrval na svojom závere obsiahnutom v Protokole zo dňa 06.09.2018 a to, že daňový subjekt si uplatnil daň z pridanej hodnoty v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko preverovaním nebolo potvrdené, že vznikla daňová povinnosť daňovému subjektu Kawell, s.r.o., dodávateľovi tovaru pre daňový subjekt (žalobcu), a že tento tovar daňový subjekt Kawell, s.r.o. reálne predal žalobcovi.
9. Správca dane vydal dňa 19.12.2018 rozhodnutie číslo : 102638288/2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 1 498,96 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, nadmerný odpočet nepriznal v sume 660,16 eur a vyrubil daň v sume 838,80 eur. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že preverovaním nebolo potvrdené, že vznikla daňová povinnosť daňovému subjektu Kawell, s.r.o. - dodávateľovi tovaru žalobcu. Ďalej správca dane poukázal na to, že nespochybňuje skutočnosť, že potrubné rúry a kanalizácia tak, ako to daňový subjekt zaslal vo fotodokumentácii vo vyjadrení zo dňa 27.08.2018 sa nachádzajú v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. a preto nepovažoval za potrebné vykonať navrhované dôkazy - výsluch Ing. L. M., výsluch osoby poverenej zabezpečovaním realizácie diela v areáli spoločnosti I.D.C Holding, a.s. pána X. a obhliadku poskytnutého plnenia.
10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje všetky tvrdenia správcu dane týkajúce sa údajného nepreukázania resp. nepotvrdenia existencie zdaniteľného obchodu medzi spoločnosťou Kawell, s.r.o. a spoločnosťou Stav- out, s.r.o. za bezdôvodné a neoprávnené prenášanie zodpovednosti vo vzťahu k daňovým povinnostiam
jeho zmluvných partnerov, čo je v rozpore s európskou judikatúrou a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vzťahu k časovému nesúladu zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 27.08.2018, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že fakturáciou na základe uvedeného postupu neporušil a ani neporušuje žiadny právny predpis, ďalej, že si splnil všetky svoje účtovné povinnosti a preto považoval argumentáciu správcu dane založenú na akomsi časovom nesúlade za čisto účelovú a pre predmetnú vec absolútne nepodstatnú. Súčasne namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a že nebola vyhotovená prvá zápisnica o úkone zo dňa 21.03.2018.
11. Žalovaný postupom podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku uložil správcovi dane doplniť konanie o výsluch svedkov - konateľa spoločnosti Kawell, s.r.o. pána Štefana Révaya, pána X. a pána Ing. Jána M. a to za účelom preverenia existencie zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho obchodnými partnermi. Súčasne uložil správcovi dane opätovne zaslať spoločnosti Stav-out, s.r.o. výzvu na predloženie dokladov. V závislosti od výsledkov doplnenia konania ponechal na úvahe správcu dane oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou k dielu a vykonať obhliadku poskytnutého plnenia.
12. V rámci doplneného dokazovania v súlade s pokynom žalovaného správca dane postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku vyzval spoločnosť Stav-out, s.r.o. o predloženie konkrétnych písomností, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní. Výzvu spoločnosť prevzala dňa 13.05.2019, avšak na túto nereagovala.
13. Ďalej bol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu dňa 26.06.2019 vypočutý Štefan Révay, konateľ spoločnosti Kawell, s.r.o. Z obsahu zápisnice zo dňa 26.06.2019 vyplýva, že Štefan Révay správcovi dane nepredložil žiadne doklady, pričom vo vzťahu k spoločnosti Kawell, s.r.o. uviedol, že má virtuálne sídlo, na adrese Drieňová 1/J, Bratislava, fyzicky sa kancelária nachádza na adrese A. Hlinku 37, Sereď. Ďalej, že spoločnosť sa zaoberá nákupom a predajom tovaru rôzneho druhu, stavebnými prácami, všetko na objednávku s tým, že spoločnosť skladové zásoby nemá. Ďalej uviedol, že spoločnosť mala jedného zamestnanca na trvalý pracovný pomer, R. B., ktorá vystavovala faktúry na základe toho, čo jej predložil, ďalej, že spoločnosť nemá žiadny majetok, len základné imanie. Vo vzťahu k odberateľom a dodávateľom v roku 2017, konkrétne s kým konal za jednotlivých dodávateľov a odberateľov uviedol, že odberateľmi boli Cesty Nitra, konal s pánom E., CS s.r.o. Trnava, konal s pánom U. a konal s viacerými odberateľmi, pričom základným dodávateľom bola spoločnosť Stav-out, s.r.o., nevedel uviesť s kým jednal, uviedol, že tam boli zmeny konateľov, už si nepamätal, ďalej spoločnosť Technoplat s.r.o., tiež si nepamätal s kým jednal, T-Com, Orange a iné. Vo vzťahu k faktúre vystavenej spoločnosťou Stav-out, s.r.o. uviedol, že túto faktúru má spoločnosť Kawell, s.r.o. zaevidovanú v účtovníctve, podpísal ju. Na otázku, ako spoločnosť Kawell, s.r.o. nadviazala spoluprácu so spoločnosťou Stav-out, s.r.o. uviedol, že telefonicky, z internetových stránok si nechal stiahnuť ich ponuky, pričom s touto spoločnosťou neobchoduje od roku 2018. Na otázku správcu dane, ako prebiehala komunikácia medzi spoločnosťou Kawell, s.r.o. a spoločnosťou Stav-out, s.r.o., kto konkrétne za spoločnosť Kawell, s.r.o. a spoločnosť Stav-out, s.r.o. jednal uviedol, že komunikácia prebiehala telefonicky, za spoločnosť Kawell, s.r.o. konal osobne a za spoločnosť Stav-out, s.r.o. nevedel s kým presne jednal, tvrdil, že spoločnosť Stav-out, s.r.o. mu dodala tovar v deň ako prišla faktúra t.j. 23.12.2017, tovar doviezol šofér, nevedel, či spoločnosť Stav-out, s.r.o. alebo prepravnej firmy nákladným autom, ktoré si nepamätal, tovar doviezli na adresu A. Hlinku 37, Sereď, pričom nakoľko sa jednalo o nadrozmerný náklad a spoločnosť Kawell, s.r.o. ho nemala kde skladovať, tak navigoval šoféra do Pečivárni Sereď. Ďalej uviedol, že za spoločnosť Stav- out, s.r.o. pri odovzdávaní nebol nikto, tovar preberal on, nevedel meno šoféra, uviedol, že žiadny prepravný list nedostal, ani doklad o odovzdaní tovaru, nakoľko si na formality nepotrpí, tovar bol vyložený v Pečivárňach Sereď. Uviedol, že faktúru vystavenú spoločnosťou Stav-out, s.r.o. uhradil prevodom na účet. Vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou Triunfo, s.r.o. uviedol, že s pánom K. už viackrát obchodoval z iných firiem, k spornej faktúre uviedol, že táto faktúra mu je známa, fyzicky ju vystavil v Seredi, podpísal ju a osobne odovzdal pánovi K. s tým, že faktúra bola uhradená prevodom na účet vo X. banke. Vo vzťahu k objednaniu tovaru, ktorý bol predmetom spornej faktúry uviedol, že spoločnosť Triunfo, s.r.o. si objednala tovar cez email a spoločnosť Kawell, s.r.o. ju mailom potvrdila, pričom mailovú komunikáciu si nedrží. Tiež uviedol, že k predmetnému zdaniteľnému plneniu neboli uzavreté objednávky ani písomné zmluvy, nakoľko tieto neuzatvára so žiadnou spoločnosťou s výnimkou Cestných stavieb Nitra a CS s.r.o. Trnava, kde sa jedná o stavebné práce. Potvrdil dodanie tovaru deklarovaného na spornej faktúre, pričom uviedol, že tovar bol dodaný 23.12.2017. Nevedel uviesť, kde a kedy bol tovar naložený, nakoľko ho naložila spoločnosť Stav-out, s.r.o., tovar bol vyložený v
Pečivárňach Sereď 23.12.2017, pričom pri odovzdávaní bol za spoločnosť Kawell, s.r.o. a pri preberaní pán K., tovar vykladali spolu s pánom K., iba vodovodnú šachtu pomohol vyložiť šofér nákladného auta, ktoré malo hydraulickú ruku. Na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu, či splnil daňový subjekt Triunfo, s.r.o. všetky svoje zmluvné povinnosti voči spoločnosti Kawell, s.r.o. svedok uviedol, že áno s výhradou, že k predmetnej objednávke nebola spísaná zmluva, potvrdil, že tovar bol riadne dodaný a rovnako mal vedomosť, že prostredníctvom dodaného tovaru vykonala spoločnosť Triunfo, s.r.o. dielo pre svojich odberateľov. Iné otázky daňový subjekt svedkovi nepoložil.
14. Správca dane predložil žalovanému odpoveď k doplneniu konania, pričom k návrhu žalovaného na výsluch svedkov - Ing. L. M., pána X., a k návrhu na obhliadku plnenia uviedol, že nakoľko nespochybňuje skutočnosť, že potrubné rúry a kanalizácia, tak ako to daňový subjekt zaslal vo fotodokumentácii k svojmu vyjadreniu sa v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. nachádzajú, nepovažoval ich výsluch ani obhliadku za potrebné.
15. Žalovaný rozhodnutím číslo : 101640379/2019 zo dňa 04.07.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Po opise priebehu administratívneho konania posudzoval dôvodnosť jednotlivých odvolacích námietok.
16. K námietke, že daňový subjekt (žalobca) nedisponuje zápisnicou o prvom úkone vykonanom správcom dane v sídle daňového subjektu žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá v zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého je daňová kontrola začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, pričom správca dane začal daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení zo dňa 05.03.2018 a to dňa 21.03.2018, pričom v deň začatia daňovej kontroly nespisoval zápisnicu, čím ale neporušil žiaden procesný postup v daňovej kontrole. V tejto súvislosti dodal, že dňa 21.03.2018 sa správca dane dostavil do sídla daňového subjektu, kde mu konatelia spoločnosti predložili doklady ku kontrole a správca dane ich štandardne prekontroloval, z kontroly dokladov nespisoval žiaden zápis konštatujúc, že ide o formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže doklady si správca dane nezapožičiaval, tieto boli daňovému subjektu po kontrole ihneď v sídle daňového subjektu vrátené a navyše pri kontrole dokladov boli stále prítomní konatelia daňového subjektu.
17. V súvislosti v časovým nesúladom zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom a následne s jeho odberateľmi žalovaný uviedol, že pochybnosti vyvoláva aj skutočnosť, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadny doklad o tom, že by mu dodávateľ Kawell, s.r.o. ešte pred vystavením spornej faktúry (dátum vyhotovenia dňa 28.12.2017, dátum dodania dňa 28.12.2017) dodal tovar, z ktorého si vybral tovar potrebný na uskutočnenie plnení pre svojich odberateľov a taktiež nepredložil doklad o odovzdaní nepoužitého tovaru dodávateľovi po dodaní zdaniteľných plnení svojim odberateľom. S poukazom na uvedené považoval námietku daňového subjektu, že pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, t.j. aby odberateľ získal právo s tovarom disponovať ako vlastník (pričom samotná fakturácia nemá vplyv na prevod ekonomického vlastníctva k tovaru) za neopodstatnenú, pretože nielenže deklarovaný dodávateľ mal daňovému subjektu poskytnúť tovar pred dátumom poskytnutia zdaniteľného plnenia odberateľom kontrolovaného daňovému subjektu - I.D.C. Holding, a.s. a Ing. P. M. (faktúry č. 044/2017 a 045/2017
- dátum vyhotovenia dňa 13.12.2017 a dátum dodania tovaru/služby dňa 13.12.2017), ale aj dodávateľ dodávateľa - spoločnosť Stav-out, s.r.o. mala spoločnosti Kawell, s.r.o. dodať tovar dňa 23.12.2017.
18. Poukázal ďalej na to, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúr a ďalších účtovných dokladov. Mal za to, že predložené dôkazy nepreukazujú, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť Kawell, s.r.o. s tým, že správca dane spochybnil, že spoločnosť Kawell, s.r.o. predmetný tovar dodala daňovému subjektu. Tiež s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku dôvodil, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s.-I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i. C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
19. Mal za to, že bolo potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladov, bolo spochybnené.
20. Záverom poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa, správcovi dane neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy a doklady, ktoré by potvrdzovali dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní a odvolacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaného zdaniteľného obchodu, pričom neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Preto považoval postup správcu dane za správny dodajúc, že v prípade daňového subjektu nebolo vôbec možné vyvodiť záver, že predložené dôkazy odrážajú materiálnu skutočnosť - teda, že informácie v nich zaznamenané sú pravdivé a majú vo vzťahu k deklarovaným sporným obchodom relevanciu.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
21. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
22. Žalobca namietal, že žalovaný a predtým správca dane sa dopustili v konaní veľkého množstva procesných pochybení, konkrétne porušenia ustanovení § 3 ods. 1 až 3, ods. 6 až 8, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 daňového poriadku. Mal za to, že v daňovom konaní preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, uniesol vlastné dôkazné bremeno, preukázal reálnosť a fakticitu uskutočnenia obchodov na úrovni dodávateľsko-odberateľských vzťahov (spoločnosť Kawell, s.r.o.-žalobca-I.D.C. Holding, a.s. a Ing. L. M.), čoho dôkazom sú vyjadrenia a k nim predložené dôkazy, výpoveď dodávateľa, použitie riadne dodaného tovaru na uskutočnenie zdaniteľných obchodov s jeho odberateľmi, t.j. vykonanie diela v areáli spoločnosti I.D.C. Holding a.s., ktoré skutočnosti správca dane v konaní nezohľadnil. Ďalej poukázal na to, že vykonával obchody transparentne, k jednotlivým transakciám má k dispozícii všetky daňové doklady (najmä faktúry, resp. platby evidované na bankovom účte) dodajúc, že v rámci nákupu a predaja tovaru, ktorý bol predmetom zdaniteľného plnenia konal s maximálnou odbornou starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho v danom období starostlivo požadovať, obchody realizoval štandardne v rámci bežného obchodného styku sledujúc zmysel svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že v rámci konania správcovi dane spoľahlivo preukázal nákup tovaru, označenia miesta vyskladnenia, resp. doručenia tovaru do areálu svojho odberateľa (I.D.C. Holding, a.s.), predaj tovaru, vykonanie diela, správnosť výpočtu a riadne uplatnený nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Súčasne poukázal na rozhodovaciu činnosti SDEÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tvrdiac, že túto žalovaný ani správca dane nezohľadnili.
23. Namietal nedôvodné prenášanie zodpovednosti vo vzťahu k daňovej povinnosti jeho zmluvných partnerov, ako i k daňovej povinnosti subjektov, s ktorými nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, poukázal na rozpor s európskou judikatúrou a na porušenie základných zásad daňového konania.
24. Žalobca namietal, že iba zaslaním výzvy spoločnosti Stav-out s.r.o. správca dane nepostupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a nevykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na náležité zistenie skutkového stavu veci. Mal za to, že správca dane opakovane svojou nečinnosťou vo vyrubovacom konaní, a aj v odvolacom konaní, najmä nevyužitím opakovaného predvolania svedka, resp. nepristúpením k využitiu inštitútu predvedenia svedka a to konateľa Stav-out s.r.o. v zmysle § 20
daňového poriadku nepostupoval zákonným spôsobom a nevykonal všetky úkony potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci.
25. K výpovedi svedka Štefana Révaya konanej dňa 26.06.2019, ktorú žalovaný označil za nevierohodnú, nakoľko svedok potvrdil obchod len ústne, nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nepamätal si dôležité údaje, ktoré by boli dôkazom o obchodnej transakcii s tým, že nevierohodný mal byť aj údaj o tom, že tovar, ktorý tvoril na nákladnom aute nadrozmerný náklad vykladal len svedok s konateľom p. K. a šoférom, ktorého meno si nepamätal a ktorý im mal pomáhať pri vykladaní vodovodnej šachty s hydraulickou rukou, ďalej, že tovar bol vyložený v Pečivárňach Sereď dňa 23.12.2017, pričom na spornej faktúre č. 1702400144 je uvedený dátum dodania tovaru 28.12.2017 žalobca poukázal na to, že správca dane v predvolaniach zasielaných svedkovi Štefanovi Révayovi a ani inou formou nepožiadal o predloženie žiadnych dokladov a ani túto povinnosť svedkovi neuložil na ústnom pojednávaní konanom u správcu dane dňa 26.06.2019.
26. Ďalej mal žalobca za to, že správca dane pochybil a postupoval v rozpore so zákonom, ak v záujme úplného a objektívneho zistenia skutkového stavu veci nevykonal ďalšie dôkazy, konkrétne výsluch Ing. L. M. a pána X., ktorých vykonanie opakovane navrhoval a to dňa 05.12.2018, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Mal za to, že nevykonanie dôkazov, obzvlášť relevantných pre odstránenie pochybností o existencii a realizácii zdaniteľného obchodu medzi ním a spoločnosťou Kawell s.r.o. nemôže byť pričítaná na jeho ťarchu ako neunesenie dôkazného bremena tak, ako uvedené deklaruje správca dane vo svojom rozhodnutí a rovnako žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
27. Vo vzťahu k rozporu ohľadne dátumu dodania tovaru a dátumu uvedenom na spornej faktúre žalobca poukázal na to, že tento opakovane ozrejmil vecnými a logickými argumentmi v rámci daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ako aj v odvolacom konaní s tým, že tento nesúlad vznikol v dôsledku skutočnosti, že nedisponuje skladovými priestormi, pričom v rámci svojej podnikateľskej činnosti je nútený nakupovať tovar (ktorý následne ďalej predáva) jednotlivo pre každú objednávku dodajúc, že v rámci uvedenej objednávky nebolo s ohľadom na charakter tovaru možné odhadnúť presné množstvo tovaru, ktoré bude pre vykonanie diela potrebné. Preto obchoduje so svojimi partnermi spôsobom, že tovar od svojho dodávateľa prevezme, poskytne plnenie svojmu odberateľovi a toto následne svojmu odberateľovi vyfakturuje s tým, že tovar, ktorý v rámci vykonania diela nebol použitý svojmu dodávateľovi vráti a dodávateľ následne vystaví faktúru za skutočne spotrebované a ním odkúpené množstvo tovaru. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto obchodná prax je bežná a dlhodobo zaužívaná, pričom nie je v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedené považoval argumentáciu správcu dane a žalovaného uvedenú v napadnutých rozhodnutiach za čisto účelovú a pre predmetnú vec absolútne nepodstatnú. Mal za to, že pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, t.j. aby odberateľ získal právo s tovarom disponovať ako vlastník (pričom samotná fakturácia nemá vplyv na prevod ekonomického vlastníctva k tovaru). Rovnako poukázal na to, že v žiadnom prípade nepochybil a zároveň nijakým spôsobom neporušil zákon, ak o prijatí tovaru od svojho dodávateľa nevyhotovil doklad resp. ak nevyhotovil doklad o odovzdaní - vrátení nepoužitého tovaru späť dodávateľovi dodajúc, že svojich obchodných partnerov považoval za spoľahlivých a riadne preverených, nakoľko ide o subjekty riadne registrované pre platenie DPH.
28. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že konanie spoločnosti Stav-out s.r.o., ako prvotného dodávateľa, nemožno pripísať na jeho ťarchu, nakoľko žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť splnenie si alebo nesplnenie si zákonných daňových povinností tejto spoločnosti. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu uviedol, že správca dane preniesol na neho dôkazné bremeno zjavne neprimerane poukazujúc na to, že z hľadiska ekonomickej podstaty veci preskúmavanej správcom dane nemá žiadnu logiku, aby správca dane neuznal jeho právo na deklarovaný odpočet dane, keď správcovi dane preukázateľne splnil všetky daňové povinnosti, konal v dobrej viere, kedy po nadobudnutí tovaru, o ktorého existencii správca dane nemá pochybnosť, riadne odviedol a zaplatil daň za tovar, ktorý následne predal svojim odberateľom. Poukázal ďalej na to, že nemal žiadnu možnosť poznať pôvodného, teda prvotného dodávateľa, pričom v tomto smere neexistovala ani jeho žiadna zákonná povinnosť dodajúc, že pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pôvode tovaru, táto skutočnosť sa nijako nemôže dotýkať jeho práva na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia SDEÚ v prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulstrum electronics, C-484/03 Bond House Systems tvrdiac, že sú v celom rozsahu uplatniteľné a použiteľné na daný prípad, keďže dodaný tovar mu bol riadne dodaný a správca dane a žalovaný len účelovo spochybňujú jeho dodanie spoločnosťou Kawell, s.r.o. Zdôraznil,
že samotné zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady neutrality zdanenia a je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu, čo v danom prípade nebolo zo strany správcu dane, ani žalovaného preukázané. Rovnako poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré, podľa jeho názoru, smerovali k skutkovo a právne podobným výhradám smerom k dokazovaniu v daňovom konaní, ako aj právnym záverom plynúcim z dokazovania, konkrétne ide o rozhodnutia sp. zn. 8Sžf/51/2015, sp. zn. 8Sžf/46/2016, sp. zn. 8Sžf/66/2016 a sp. zn. 8Sžf/47/2016.
29. Ďalej žalobca namietal, že správca dane sa pri výkone daňovej kontroly dopustil závažného procesného pochybenia, keď na základe Oznámenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 05.03.2018, daňová kontrola začala dňa 21.03.2018, pričom v rovnaký deň, t.j. dňa 21.03.2018 správca dane vykonal úkony, pričom o tejto skutočnosti nevyhotovil žiadnu zápisnicu o začatí daňovej kontroly, resp. o prvom úkone v rámci daňovej kontroly a preto sa nemal možnosť oboznámiť s prvotnými zisteniami správcu dane pri vykonanom úkone dňa 21.03.2018, oboznámiť sa a vyjadriť sa k vykonaným súpisom predložených a skontrolovaných dokladov predložených k daňovej kontrole, ktorú skutočnosť označil za vážne porušenie zásady právnej istoty a za zásah do práv a právom chránených záujmov v rámci daňovej kontroly.
30. Žalobca v správnej žalobe v súlade s ustanovením § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) požiadal o nariadenie pojednávania a súčasne navrhol vykonať dokazovanie výsluchom procesných strán, výsluchom svedkov predvolaných v rámci predmetnej daňovej kontroly, predložením kompletnej spisovej dokumentácie, oboznámením sa s listinami, ktoré sú súčasťou žaloby.
31. Žalobca súčasne požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
32. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zastal názor, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúr a ďalších účtovných dokladov. Poukázal na to, že z dôvodu akceptovania odpočítania dane je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri týchto plneniach vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej dodajúc, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ktorý je platiteľ DPH, a ktorý je podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku povinný v tejto súvislosti preukázať aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v rámci daňovej kontroly, nakoľko v daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte.
33. Mal za to, že predložené dôkazy nepreukazujú, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť Kawell, s.r.o. argumentujúc ďalej, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, resp. služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Tiež v tejto súvislosti tvrdil, že to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu, nakoľko doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.
34. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neoprávneného prenášania zodpovednosti na žalobcu vo vzťahu k daňovým povinnostiam zmluvných partnerov žalobcu, čo je v rozpore s európskou judikatúrou a všeobecne záväznými právnymi predpismi uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúce zdaniteľné plnenie. Preto pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie
mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.
35. V ostatnom vyjadrenie žalovaného zodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah správny súd uviedol v bodoch 16 až 20 rozsudku, pričom z dôvodu prehľadnosti rozsudku, ďalšiu časť vyjadrenia k správnej žalobe správny súd už neopakoval.
36. Žalobca v replike zopakoval dôvody správnej žaloby, pričom zdôraznil, že skutočnosť, že disponoval tovarom ako vlastník preukazuje nielen výpoveď p. Štefana Révaya, ale aj vyloženie dodaného tovaru v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. a zároveň aj riadne a reálne použitie dodaného tovaru na vykonanie diela v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, a.s., čo znamená, že v súhrne tieto skutočnosti preukazujú nielen vierohodnosť, správnosť a úplnosť účtovných dokladov, ale aj splnenie všetkých zákonných hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie jeho práva na odpočet DPH.
37. Žalovaný dupliku nepodal, replika žalobcu mu bola doručená elektronicky dňa 12.12.2019 (č. l. 81).
IV. Relevantná právna úprava
38. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
41. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
43. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
46. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
47. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
48. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
49. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
51. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 17. septembra 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
54. Správny súd uznesením č. k. 14S/90/2019-68 zo dňa 30.09.2019 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
55. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu elektronicky dňa 14.09.2020, pričom súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 114 SSP konal v jeho neprítomnosti.
56. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že správca dane postupoval v danej veci šikanóznym spôsobom, namietal, že žalobcovi nebola predložená zápisnica o úkone zo dňa 21. marca 2018. Zdôraznil, že žalobca preukázal dodanie deklarovaného plnenia, čo znamená, že tovar bol reálne
dodaný deklarovaným odberateľom a ďalej, že žalobca odviedol daň z pridanej hodnoty uvedenú na spornej faktúre. Namietal, že v danej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, správca dane ani žalovaný nevykonali navrhnuté dôkazy, čo sa následne premietlo do právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k dátumu uvedenom na spornej faktúre uviedol, že žalobca nedisponuje skladovými priestormi a preto tovar, ktorý mu je dodaný hneď namontuje a predá s tým, že tovar, ktorý nevyužije na svoje zdaniteľné plnenia vráti svojmu dodávateľovi, čo sa stalo aj v danom prípade. Vo vzťahu k spoločnosti Stav-out, s.r.o. uviedol, že neplnenie si povinnosti zo strany tejto spoločnosti nemôže ísť na ťarchu žalobcu, pričom správca dane disponuje zákonnými možnosťami, ktorými si môže vynútiť súčinnosť tejto spoločnosti, ako aj jeho konateľa. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v danom prípade došlo k skoršej montáži tovaru a preto vlastnícke právo k tomuto tovaru prešlo na žalobcu na základe iného právneho titulu. Mal za to, že ak vznikla pochybnosť, či bol tovar dodaný od spoločnosti Kawell, s.r.o., mal správca dane doplniť dokazovanie a vyžiadať si od konateľa tejto spoločnosti Štefana Révaya potrebné doklady s tým, že výsluchom tohto svedka je preukázané, že správca dane od Štefana Révaya predloženie žiadnych dokladov nepožadoval. V ostatnom v celom rozsahu odkázal na dôvody uvedené v správnej žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle predloženého žalobného petitu.
57. Prítomný konateľ žalobcu sa vyjadril len k časovému nesúladu medzi vystavením faktúry spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. uvedúc, že ich oslovila táto spoločnosť s tým, že im zostali financie, ktoré chceli využiť ešte do konca roka 2017, konkrétne na opravu kanalizácie, pričom podmienkou realizácie tohto obchodu bolo, aby bola vystavená faktúra skôr a to z dôvodu, aby sa do konca roka 2017 táto mohla finančne zlikvidovať. Na otázku predsedníčky senátu týkajúcej sa faktúry vystavenej pánovi Ing. L. M., na ktorej bol tiež uvedený dátum 13.12.2017 žalobca uviedol, že pán Ing. Ján Koričanský rovnako zabezpečoval konkrétne práce pre spoločnosť I.D.C. Holding, a.s. s tým, že on dostal túto zákazku ako celú a ich si vybral ako subdodávateľa.
58. Právny zástupca žalobcu právom záverečnej reči podľa § 112 ods. 3 SSP uviedol, že žalobca preukázal reálne odobratie a dodanie predmetného tovaru, pričom správca dane túto skutočnosť neakceptoval a naviac nevyužil všetky svoje oprávnenia, aby dostatočne zistil skutkový stav, čo dôvodne spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako poukázal na dostupnú judikatúru SDEÚ vo vzťahu k dôkaznému bremenu v rámci daňového konania s tým, že správca dane, ani žalovaný túto nerešpektovali. Záverom poukázal na to, že postup správcu dane, ktorý vychádzal z nespolupráce subdodávateľa žalobcu, spôsobí žalobcovi finančné problémy a rovnako mu v podstate znemožňuje riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Súčasne si uplatnil trovy konania.
59. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2017.
60. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 20 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.
61. V danom prípade je potrebné pre právne posúdenie veci a následné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že správca dane, ako aj žalovaný nespochybnili, že by k dodaniu deklarovaného tovaru uvedeného na spornej faktúre nedošlo, ale spochybnili, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, t.j. spoločnosť Kawell, s.r.o.
62. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že k dodaniu deklarovaného tovaru došlo, avšak spornou zostala otázka, či tieto boli žalobcovi dodané práve dodávateľom, ktorý žalobcovi vystavil spornú faktúru, teda spoločnosťou Kawell, s.r.o. a teda či práve tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, ktorá je základným predpokladom na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH v prípade žalobcu bola teda skutočnosť, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že spoločnosti Kawell, s.r.o. vznikla dodaním
predmetného tovaru daňová povinnosť a preto žalobca, podľa názoru konajúcich daňových orgánov, nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
63. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“.
64. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
65. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
66. Žalobca si v zdaňovacom období december 2017 uplatnil na základe faktúry č. 1702400144, dátum vyhotovenia dňa 28.12.2017, dátum dodania tovaru 28.12.2017, dátum splatnosti dňa 11.01.2018, predmetom ktorej bolo dodanie presne špecifikovaného tovaru, DPH vo výške 1 498,96 eur, pričom základ dane predstavoval sumu 7 494,82 eur. Dodávateľom predmetného tovaru, bola na základe tejto faktúry spoločnosť Kawell, s.r.o. Spolu s faktúrou bol predložený dodací list č. 1702400144. Na základe predložených dokladov žalobca tovar následne použil na svoje zdaniteľné plnenia vo vzťahu k odberateľovi I.D.C. Holding, a.s. (faktúra č. 044/2017, dátum vyhotovenia 13.12.2017, dátum dodania tovaru 13.12.2017, splatnosť najneskôr do 20.12.2017) a k odberateľovi Ing. L. M. (faktúra č. 045/2017, dátum vyhotovenia 13.12.2017, dátum dodania tovaru 13.12.2017, splatnosť najneskôr do 20.12.2017).
67. Na základe predložených dokladov správca dane preveroval zdaniteľný obchod u deklarovaného dodávateľa, teda spoločnosti Kawell, s.r.o. Dňa 29.06.2018 zamestnanci správcu dane nazreli do spisu daňového subjektu Kawell, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017, konkrétne nazreli do evidencií DPH, pričom do administratívneho spisu zabezpečili kópiu dokladov týkajúcich sa daného zdaňovacieho obdobia. Na základe týchto dokladov bolo preukázané, že dodávateľom spoločnosti Kawell, s.r.o. vo vzťahu k spornej faktúre vystavenej žalobcovi, bola spoločnosť Stav-out, s.r.o., ktorá spoločnosti Kawell, s.r.o. mala dodať tovar špecifikovaný na faktúre č. 1702010386 (dátum vyhotovenia 23.12.2017, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.12.2017, dátum splatnosti 06.02.2018), pričom z dodacieho listu k danej faktúre bol dohodnutý osobný odber dňa 23.12.2017. Na základe tejto skutočnosti správca dane za účelom preverenia tohto zdaniteľného plnenia predvolal na výsluch konateľa spoločnosti Stav-out, s.r.o. pána Gordona Mitchella (predvolanie na výsluch svedka zo dňa 03.07.2018), ktorý predvolanie prevzal, avšak na výsluch svedka sa nedostavil.
68. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane z dôvodu, že mal pochybnosti o pravdivosti údajov v daňových dokladoch predložených žalobcom oznámil túto skutočnosť žalobcovi, aj s dôvodmi tohto záveru (najmä časový nesúlad medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami, nekontaktnosť spoločnosti Stav-out, s.r.o.), pričom ho postupom podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval, aby sa v stanovenej lehote k pochybnostiam vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal.
69. Z pohľadu správneho súdu práve uvedeným oznámením došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý na to, aby mu bol priznaný nárok na odpočet DPH z predloženej spornej faktúry musel pochybnosti správcu dane náležitým spôsobom odstrániť. Následne žalobca predložil správcovi dane svoje vyjadrenie, v ktorom časový nesúlad odôvodňoval tým, že nemá skladové priestory a preto tovar, ktorý na svoje plnenie nepoužije vráti svojmu odberateľovi, ktorý mu následne vystaví faktúru. Vo vzťahu k nekontaktnosti spoločnosti Stav-out, s.r.o. dôvodil, že konanie tejto spoločnosti ako prvotného dodávateľa mu nemožno pripísať na jeho ťarchu, nakoľko nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť splnenie si alebo nesplnenie si zákonných daňových povinností voči správcovi dane. K vyjadreniu doložil aj fotodokumentáciu, ktorou preukazoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia (kanalizácie).
70. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, okrem skutočnosti, že žalobca nemal náležite zdokumentované zdaniteľné plnenie (okrem faktúry, dodacieho listu, preukázania platby nedisponoval žiadnymi inými dôkazmi), na základe ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH a časového nesúladu medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami bola pre správny súd tiež relevantná výpoveď konateľa priameho dodávateľa žalobcu spoločnosti Kawell, s.r.o. pána Štefana Révaya, ktorý síce potvrdil dodanie tovaru žalobcovi dňa 23.12.2017 v areáli spoločnosti I.D.C. Holding, s.r.o. v prítomnosti konateľa žalobcu, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Uviedol, že so žalobcom komunikoval mailom, avšak tieto už nemá, tiež uviedol, že zmluvu so žalobcom neuzavrel, ďalej, že „si nepotrpí na formality“, keď obhajoval skutočnosť, že mu šofér, ktorého meno nevedel, pri preberaní tovaru od spoločnosti Stav-out, s.r.o. neodovzdal žiadne doklady, ako prepravný list, doklad o odovzdaní tovaru, pričom nedá v tejto súvislosti správnemu súdu neuviesť, že podľa jeho výpovede bol konateľ žalobcu pán Zachar prítomný pri dodaní tovaru a teda bolo v jeho možnostiach, aby si predmetný obchod náležite ošetril potrebnými dokladmi, ktorými by preukázal, že to bola práve spoločnosť Kawell, s.r.o., ktorá mu predmetný tovar dodala a predišiel by tak dôkaznej núdzi, tak ako v danom prípade. Štefan Révay nevedel uviesť s kým vo vzťahu k spoločnosti Stav-out, s.r.o. konal, nevedel uviesť, kde sa tovar nakladal. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade bol spochybnený vznik daňovej povinnosti u priameho dodávateľa žalobcu, spoločnosti Kawell, s.r.o., ktorého si za svojho dodávateľa vybral práve žalobca a teda nesporne bolo v možnostiach žalobcu si jednak svojho dodávateľa overiť a daný obchod aj náležite zdokumentovať. Ako už bolo vyššie uvedené, je ustálené judikatúrou správnych súdov, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale že doklady musia mať povahu faktu, nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/136/2013).
71. Podľa názoru správneho súdu predloženie spornej faktúry spolu s dodacím listom, potvrdením o úhrade faktúry, fotodokumentáciou a dokumentáciou týkajúcou sa rekonštrukcie kanalizácie v prevádzkarni I.D.C. Holding, a.s. pri pochybnostiach správcu dane najmä pokiaľ ide o už vyššie uvedený časový nesúlad a nemožnosť relevantnými dôkazmi potvrdiť skutočnosť, že to bola práve spoločnosť Kawell, s.r.o., ktorá žalobcovi predmetný tovar dodala, nemôže obstáť. Správny súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že dôvody, ktorými žalobca zdôvodňoval časový nesúlad sa v porovnaní s dôvodmi uvedenými v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania, ako aj v rámci správnej žaloby líšia od dôvodov, ktoré konateľ žalobcu uviedol na pojednávaní. Už samotná skutočnosť, že konateľ žalobcu prítomný na pojednávaní časový nesúlad odôvodnil požiadavkou svojich odberateľov o skoršie vystavenie faktúr a teda už nie skutočnosťou, že časť nespotrebovaného tovaru vrátil odberateľovi vzbudzuje u správneho súdu pochybnosť o pravdivosti žalobcových tvrdení. Naviac správny súd dodáva, že žalobca mal možnosť sa svedka Štefana Révaya na jeho výsluchu dopytovať práve na skutočnosť, ktorú tvrdil a to, že mu časť tovaru vrátil, avšak túto možnosť nevyužil, pričom bolo v jeho záujme sa práve na túto relevantnú skutočnosť opýtať. Rovnako žalobca sám nepreukázal a neozrejmil správcovi dane, akým spôsobom malo k vráteniu nespotrebovaného tovaru prísť.
72. Rovnako z dôvodu, že konajúcimi orgánmi verejnej správy nebola spochybnená samotná existencia tovaru, predloženie fotodokumentácie, dokumentácie týkajúcej sa rekonštrukcie kanalizácie, ako aj výsluch navrhnutých svedkov, ktorí mali potvrdiť realizáciu plnenia u deklarovaných odberateľov žalobcu, nie sú relevantné práve vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že tovar špecifikovaný na spornej faktúre žalobcovi dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre. Preto správca dane, ani žalovaný nepochybili, keď výsluch týchto svedkov, ako aj navrhovanú obhliadku nevykonali.
73. Rovnako relevantným pre právne posúdenie veci nie je ani tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo k predmetnému tovaru prešlo na žalobcu skôr a to jeho montážou, nakoľko v danom prípade je spochybnený samotný dodávateľ tovaru použitého na zdaniteľné plnenie žalobcu, teda nie je preukázané, kto mal byť predávajúcim. Rovnako na odstránenie pochybností správcu dane, nie je bez ďalšieho relevantné preukázanie, že žalobca za predmetný tovar zaplatil.
74. Správny súd opakuje, že v danom prípade bolo spochybnené, že to bola práve spoločnosť Kawell, s.r.o., ktorá žalobcovi tovar dodala, pričom k spochybneniu tejto skutočnosti prispelo najmä to, že tak samotný konateľ spoločnosti Kawell, s.r.o. pán Štefan Révay, ako aj žalobca nepreukázali túto skutočnosť relevantnými dokladmi, ako napríklad zmluvou, listinami ohľadom dodania tovaru, jeho dopravy a rovnako žalobca dôveryhodne nevysvetlil časový nesúlad medzi dodávateľskou faktúrou a odberateľskými faktúrami. Podľa názoru správneho súdu, tieto skutočnosti dostatočne spochybnili žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH a preto, pokiaľ sa správcovi dane nepodarilo zaobstarať doklady spoločnosti Stav-out, s.r.o., ako aj vypočuť konateľa tejto spoločnosti, nemá to za následok nedostatočne zistený skutkový stav. Inak povedané, skutkový stav na prijatie záveru o spochybnení deklarovaného dodávateľa, bol zistený dostatočne. Naviac správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pri konateľovi spoločnosti Stav-out, s.r.o., ktorý sa zdržuje na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nebolo ani možné využitie inštitútu predvedenia podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku.
75. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v prípade existencie pochybností ohľadom deklarovaného zdaniteľného plnenia, čo je daný prípad, keď pochybnosti boli založené na časovom nesúlade predložených faktúr, je správca dane za účelom preverenia materiálnej stránky plnenia oprávnený šetriť celý obchodný reťazec, t.j. aj subdodávateľa žalobcu. V danom prípade však z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH zo spornej faktúry nebola nekontaktnosť spoločnosti Stav-out, s.r.o., ale nepreukázanie, že tovar skutočne dodala žalobcovi spoločnosť Kawell, s.r.o., keďže táto nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, že tovar nadobudla práve od spoločnosti Stav-out, s.r.o. Nakoniec to bol ale sám žalobca, ktorý si spoločnosť Kawell, s.r.o. vybral za svojho obchodného partnera, pričom bolo nepochybne v jeho možnostiach, keďže išlo o priameho dodávateľa, overiť si podrobnosti obchodu, aby tento za účelom uplatnenia nároku na odpočet DPH mohol dôveryhodne preukázať.
76. S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 66 až 75 správny súd uzatvára, že žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že tovar mu bol dodaný práve platiteľom, ktorý spornú faktúru ako
dodávateľ vystavil, neuniesol a preto námietku týkajúcu sa nezákonného prenosu dôkazného bremena nezohľadnil.
77. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie odkazoval na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR, tak k uvedenému si správny súd dovolí uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
78. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného k dôkaznému bremenu skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“ V danom prípade neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa subjektu - keď bolo vykonaným dokazovaním dostatočne spochybnené, že tovar dodala žalobcovi práve spoločnosť Kawell, s.r.o.
79. Rovnako podľa názoru správneho súdu žalobca nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, pričom mu v uvedenom práve z dôvodu priameho kontaktu s deklarovaným dodávateľom nič nebránilo. Vo vzťahu k preukázaniu obozretnosti žalobcu pritom nemôže obstáť jeho tvrdenie, že si dodávateľa preveril v tom smere, že ide o subjekt, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH.
80. V súvislosti s obozretnosťou daňového subjektu, pri výbere svojich obchodných partnerov si správny súd dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené“. Správny súd rovnako dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo
na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120).
81. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane v predvolaní zaslanom konateľovi spoločnosti Kawell, s.r.o. neuviedol, aké doklady má predložiť a rovnako, že v rámci výsluchu ho nezaviazal na predloženie potrebných dokladov správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane v predvolaní na výsluch svedka zo dňa 06.05.2019 vyšpecifikoval doklady, ktoré má Štefan Révay predložiť. Je pravda, že Štefan Révay predvolanie na výsluch neprevzal, avšak z jeho výpovede zo dňa 26.06.2018 (bod 13 rozsudku) správnemu súdu nevyplýva, že by mal k dispozícii doklady, ktorými by chcel správcovi dane svoje tvrdenia preukázať. Z uvedeného dôvodu ho nebolo potrebné vyzývať na predloženie dokladov. Naviac obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane mal k dispozícii doklady spoločnosti Kawell, s.r.o. týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2017.
82. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s citovanou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, správny súd poukazuje na rozhodnutie C-80/11 Mahagében, resp. C-142/11 Dávid, ktoré obidve vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prejednávanej veci však neboli splnené vecné podmienky, t.j. žalobca nepreukázal uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu, konkrétne nepreukázal, že tento uskutočnil dodávateľ uvedený na spornej faktúre a preto nebolo namieste dokazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní respektíve posudzovať zneužitie práva na DPH podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku.
83. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Kawell, s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená zákonná podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď nebolo preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako to vyplýva zo spornej faktúry, konkrétne vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, pričom doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o tom, že tovar mu bol dodaný deklarovaným dodávateľom, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že túto pochybnosť, z dôvodu, že nebola spochybnená samotná existencia tovaru, ale ich dodávateľ, nie je spôsobilá zvrátiť ani skutočnosť, že žalobca následne tieto plnenia použil na svoje zdaniteľné plnenia (fakturoval ich svojim odberateľom). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie december 2017 je vecne správne. 84. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. Rovnako má správny súd za to, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
85. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa absencie zápisnice o prvom úkone, konkrétne o prítomnosti zamestnancov správcu dane v sídle žalobcu dňa 21.03.2018, tak k uvedenému správny súd uvádza, že obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že daňová kontrola bola začatá dňa 21.03.2018 v súlade s ustanovením § 46 ods. 2 daňového poriadku, teda dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 12.03.2018. Pokiaľ aj dňa 21.03.2018 nebola spísaná zápisnica podľa § 19 daňového poriadku, ktorej obsahom by bol priebeh
úkonu uskutočneného dňa 21.03.2018, konkrétne išlo o kontrolu dokladov žalobcu predložených k daňovej kontrole, pričom z č. l. 50 administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanci správcu dane si doklady nezapožičali, toto pochybenie nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)].
86. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania pred správnym súdom, správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým, pričom dokazovanie vykonáva výnimočne (z dôvodov uvedených v § 120 SSP) a to z dôvodu, že vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), pričom pokiaľ by mal správny súd za to, že skutkový stav nebol zistený náležite, čo sa však nevzťahuje na daný prípad, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 87. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol.
88. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.