Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/70/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. E. XX/X, XXX XX F. G., proti žalovanej: mesto Banská Štiavnica, Mestský úrad so sídlom Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica, o určenie, že žalobkyňa nie je povinná platiť nájomné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. – 128 zo dňa 14. februára 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že nie je povinná platiť žalovanej nájomné za užívanie bytu č. X/X na D. C. E. X H. F. G. za obdobie od roku 2009 do odstránenia vád predmetu nájmu (I. výrok) a žalovanej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala dňa 12.04.2023 na príslušnom odvolacom súde – Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobkyňa v listinnej podobe odvolanie, v ktorom uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu a odvolacie dôvody a dôkazy budú doplnené v zákonnej lehote.

3. Žalobkyňa dňa 19.04.2023 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu ( o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) podala na súde prvej inštancie a v listinnej podobe s podpisom na príslušnom odvolacom súde ďalšie podanie (doplnenie odvolania), v ktorom uviedla (doplnila) odvolacie dôvody proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a pripojila k nemu listinné dôkazy. Napadnutý rozsudok označila za nesprávny z dôvodov uvedených v – h) v platnom znení (ďalej aj „“), v podstate však podľa obsahu podania rozsudku súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci ohľadne absencie naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe a podporne ohľadne preklúzie práva na odpustenie nájomného.

4. K tomuto doplneniu odvolania žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Následne žalobkyňa podala odvolaciu repliku a žalovaná odvolaciu dupliku.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolacej

lehote neuviedla žiadne odvolacie dôvody, len v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa , ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom vo veci samej dňa 14.02.2023. Podľa doručeniek na rube č. l. 132 spisu bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený žalobkyni dňa 03.04.2023 a žalovanej dňa 10.03.2023. Poučenie v rozsudku súdu prvej inštancie o možnosti podať odvolanie, lehote a mieste na podanie odvolania, je v rozsudku súdu prvej inštancie uvedené správne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poučil žalobkyňu aj o náležitostiach odvolania podľa v spojení s a a v zmysle o tom, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

7. Lehota na podanie odvolania podľa v rozsahu 15 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie začala žalobkyni plynúť v súlade s dňom nasledujúcim po doručení rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. 04.04.2023 a jej posledný 15. deň pripadol na utorok 18.04.2023, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Pred uplynutím odvolacej lehoty doručila žalobkyňa odvolaciemu súdu odvolanie, z ktorého je zrejmé, že ním napáda rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. – 128 zo dňa 14. februára 2023 v celom rozsahu. V samotnom odvolaní, ani v lehote na jeho podanie žalobkyňa neuviedla, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolaním domáha (odvolací návrh). Učinila tak až v podaní podanom v listinnej podobe na odvolacom súde dňa 19.04.2023 a v elektronickej podobe bez autorizácie na súde prvej inštancie taktiež dňa 19.04.2023.

8. Odvolacie dôvody vymedzuje v . Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

9. ukladá súdu prvej inštancie v v prípade, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Z tohto zákon výslovne ustanovuje výnimku, keď zakotvuje, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Za odstrániteľné vady odvolania, na odstránenie ktorých by mal súd prvej inštancie žalobkyňu vyzvať, možno považovať len chýbajúci odvolací návrh, keď podľa súd prvej inštancie odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov vyzývať nemá. Toto osobitné pravidlo (nevyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov) sa uplatní aj v prípade, že odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod, resp. odvolateľ cituje ustanovenie zákona, avšak neuvedie, v čom konkrétne odvolací dôvod spočíva. Ak by totiž súdna prax pripustila výklad, že v odvolaní stačí uviesť formálnu citáciu odvolacieho dôvodu zákonným ustanovením, viedlo by to k obchádzaniu ustanovenia , kedy odvolateľ v snahe dosiahnuť, aby si mohol sám určiť lehotu na uvádzanie odvolacích dôvodov, by uviedol akýkoľvek odvolací dôvod uvedený v a v čom konkrétne spočíva by uvádzal kedykoľvek v priebehu odvolacieho konania až do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní. V takom prípade, by však stanovenie lehoty na zmenu a dopĺňanie odvolacích dôvodov uvedenej v bolo zbytočné. Žalobkyňa v lehote na podanie odvolania neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Doplnenie odvolacích dôvodov žalobkyňou po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania dňa 19.04.2023 je bez právneho významu. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania stratila žalobkyňa možnosť doplniť dôvody odvolania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11. 01. 2011, podľa ktorého uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká).

10. Na podporu vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.11.2023, kde sa v bodoch 31. a 32 odôvodnenia predmetného rozhodnutia uvádza: „Ak teda platí, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V ustanovení je vyslovene uvedený

zákonný príkaz in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ohľadne uvedeného Veľký senát na podporu svojej argumentácie a výkladu poukazuje na znenie komentára k (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2023 12 poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1234 s.), podľa ktorého Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na , ktorý vymedzuje náležitosti odvolania.(...) Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. (...) Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (, ) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v , pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa . Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa , keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie . (pozri aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , ktoré prešlo testom ústavnosti; viď rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dané platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle odvolateľa nikdy nevyzýva. Ustanovenie je teda podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na blanketové odvolania

- teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov, ktoré je možné dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.“

11. V bodoch 38., 39., 41. – 43. odôvodnenia predmetného rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky ( ). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. aj v prípade tzv. blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie na mysli....Ďalej bolo potrebné pre ďalší postup odvolacieho súdu uviesť, akým spôsobom má potom odvolací súd postupovať za situácie - t. j. pri identifikácii blanketového odvolania po uplynutí lehoty na odvolanie a v zmysle vyššie uvedenej zákonnej povinnosti prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky ( ), po zistení, resp. preskúmaní odvolacím súdom, že tento nedostatok v procesných podmienkach nebol zistený. Nie je pri tom možné aplikovať ust. podľa ktorého, Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2023 15 odvolací súd odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť (teda povinnosť pokračovať) odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie. 42. Veľký senát k uvedenému udáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom prípade. 43. Veľký senát vyslovuje názor, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. , za použitia základných princípov uvedených v , keď toto ustanovenie upravuje postup

- spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ust. vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“

12. Vzhľadom na záver veľkého senátu NS SR, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky ( ), odvolací súd pristúpil ex offo k prieskumu vád týkajúcich sa procesných podmienok konania pred súdom prvej inštancie.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odbornú právnickú literatúru: „Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm. c), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci)...Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnom úlohou súdu (bližšie k tomu pozri aj komentár k )...Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strany 1237).

14. Odvolací súd žiadnu z vád procesných podmienok konania pred súdom prvej inštancie, ktoré má skúmať ex offo nezistil, preto s prihliadnutím na záver veľkého senátu NS SR uvedený vo vyššie citovanom uznesení, že ak odvolací súd vadu týkajúcu sa procesných podmienok nezistí, nemá odvolanie odmietnuť podľa , ale má rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa v spojení s základných princípov , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku vo veci samej a v závislom II. výroku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania (teda v celom rozsahu) potvrdil.

15. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Podľa by bola vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanej odvolací súd nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, resp. z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).