Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-178-2016.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: DELTA GREEN ENERGY, s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, zast. JUDr. Matejom Sýkorom, advokátom, konateľom Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast. JUDr. Milošom Kvasňovským advokátom, konateľom KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 19 378,94 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 19 378,94 eur s prísl. z titulu nezaplatenia faktúr za elektrinu s doplatkom na základe Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú o OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_303_2011 a objednávky č. 49/284 za obdobie január až december 2015.
2. V zmysle ustanovení zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej ako ZPOZE, ako aj v zmysle rozhodnutí vydaných URSO, žalobca spĺňa všetky podmienky na získanie podpory podľa § 3 ods. 1 ZPOZE a to vrátane podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZPOZE ( t.j. doplatku na všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v Zariadení po dobu 15 rokov od času uvedenia Zariadenia do prevádzky). Nakoľko žalobca spĺňa všetky podmienky na získanie podpory podľa § 3 ZPOZE, má žalobca všetky práva vyplývajúce mu z § 4 ods. 1 ZPOZE, a to vrátane práva uvedeného v § 4 ods. 1 písm. c) ZPOZE, t. j. práva na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZPOZE.
3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v predošlých rokoch 2011 až 2014 žalovaný uhrádzal žalobcovi doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZPOZE podľa cenových rozhodnutí vydaných URSO. V Zmluve č. OZE_303_2011_15 (pre PDS), č. OZE_303_2011_15_VSE (pre VSE), o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 01.12.2014, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2015 a je doposiaľ platná a účinná, sa žalovaný zaviazal okrem iného platiť žalobcovi doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZPOZ podľa cenového rozhodnutia URSO (čl. I ods. 1 písm. f), čl. IV. Zmluvy).
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že zo samotného znenia zákonného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE a dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že v prípade nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej právnej normy, dochádza k „ strate podpory na jeden rok“, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. jedná sa o stratu dočasného charakteru a v prípade splnenia si všetkých zákonom stanovených povinností žalobcom v nasledujúcom kalendárnom roku, si tento svoje právo na podporu v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku môže v súlade so zákonom o OZE, plnom rozsahu uplatniť.
5. Zmluva nemôže vo svojom texte vylúčiť dikciu zákona o OZE a oslobodiť žalobcu ako zmluvnú stranu od plnenia si jeho zákonom stanovených a striktne požadovaných povinností a rovnako tak ani oslobodiť žalobcu od zákonom predpokladaných následkov v prípade neplnenia si zákonom stanovených povinností.
6. Vzťah medzi stranami sporu je vzťahom, ktorého obsah je prísne regulovaný ustanoveniami zákona o OZE, preto je v prípade predmetného sporu pre dosiahnutie správneho rozhodnutia nevyhnutné najskôr vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s výkladom právnych noriem obsiahnutých v zákone o OZE a ich aplikáciou ako aj riadne preskúmať splnenie všetkých povinností nimi jednotlivým stranám sporu uloženými.
7. Základnou spornou skutočnosťou je medzi stranami sporu predovšetkým samotné splnenie povinnosti žalobcom voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, ktorý žalobcovi ako výrobcovi elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) a žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
8. Žalovaný splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo ani zo strany samotného žalobcu preukázané.
9. Žalobca uvádza, že svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE si splnil riadne a včas, a to oznámením, ktoré malo byť odoslané podľa žalobcom uvedených údajov dňa 15.08.2014.
10. Samotný žalobcom uvedený poštový podací hárok žalovaný nemá k dispozícii, nakoľko mu ho žalobca nepredložil, a teda to neznamená, že predmetná zásielka bola reálne aj odoslaná a že pošta prevzala zodpovednosť ju doručiť a už vôbec nepreukazuje, že predmetná zásielka bola adresátovi aj doručená a reálne sa dostala do dispozičnej sféry adresáta.
11. Taktiež žalovaný upozornil, že samotný žalobcom uvádzaný podací lístok v žiadnom prípade nepreukazuje obsah odosielanej zásielky.
12. Vzhľadom k uvedenému žalovaný má za to, že žalobca nie je schopný uniesť dôkazné bremeno doručenia ním uvádzanej zásielky, nakoľko žalobca v danom prípade zvolil taký spôsob doručenia zásielky, pri ktorom nevie preukázať obsah doručenej zásielky.
13. Dôkazné bremeno preukazovania doručenia zásielky ako aj jej obsahu znáša žalobca ako odosielateľ, v súvislosti s čím Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 9. apríla 2015, sp. zn. 3 Cdo 141/2015 uviedol, že „ pritom bolo na nej ( pozn. žalobkyni ako odosielateľke), aby - v súlade so zásadou, že právo patri bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“ ) predvídala aj možnosť, že bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny deň, resp. počítala aj s rizikom, že pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako oneskorene podane.
14. Rovnako tak v danom prípade bolo na žalobcovi, aby predvídal prípadnú možnosť, že bude potrebné preukázať doručenie zásielky a jej obsah.
15. Najvyšší súd SR v súvislosti s uvedenou problematikou v citovanom uznesení dodáva, že „ bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom dostatočne hodnoverným preukázať, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo.
16. Vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob doručovania ním údajne odoslanej zásielky, nevie žalobca súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy odoslal údajné oznámenie o uplatnení podpory v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a nakoľko žalovaný žiadnu zásielku s takýmto obsahom od žalobcu v zákonom stanovenej lehote neeviduje, tvrdenia žalobcu o údajnom splnení svojej oznamovacej povinnosti v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zostávajú len v rovine tvrdenia.
17. Žalobca v tomto zmysle neuniesol svoje dôkazné bremeno, že listinu obsahujúcu splnenie jeho oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE žalovanému v zákonom stanovenej lehote doručil.
18. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zakotvuje lehotu na splnenie oznamovacej povinnosti „k 15. augustu“, ktorej výklad je medzi stranami sporný.
19. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 15.12.2016 uplatňuje výklad predmetnej zákonom stanovenej lehoty ako procesnoprávnej a uvádza, že oznámenie o uplatnení podpory a predpokladanom množstve elektriny pre rok 2015 údajne podal dňa 15.08.2014 len na poštovú prepravu, pričom odkazuje tiež na stanovisko ÚRSO zverejnené na webovej stránke ÚRSO, podľa ktorého ÚRSO povinnosť výrobcu uvedenú v §4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE považuje za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne ÚRSO, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu.
20. Vyššie uvedenú žalobcom použitú argumentáciu nie je možné za žiadnych okolností považovať za správnu.
21. Žalovaný ma za to, že v danom prípade sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť.
22. Žalovaný zdôrazňuje, že pri plnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE sa nejedná o procesný úkon žalobcu v rámci správneho konania, ale o plnenie zákonom stanovenej hmotnoprávnej povinnosti žalobcu. V danom prípade nie je naplnený ani základný predpoklad správneho konania, a to jeho začatie. Z formulácie dotknutých zákonných ustanovení je zrejmé, že žiaden z úkonov výrobcu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ako ani žiadneho iného účastníka na trhu s elektrinou a plynom a ani správneho orgánu uskutočnený v zmysle § 4 zákona o OZE a ani ustanovení jemu predchádzajúcich, nie je možné považovať za moment začatia osobitného druhu správneho konania.
23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
24. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
25. Žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) v zariadení na výrobu elektriny pod názvom „OC MAX Prešov - Slnečná fotovoltická elektráreň“, využívajúcej ako zdroj slnečnú energiu, s celkovým inštalovaným výkonom 62,208 kW, t.j. 0,062208 MW, nachádzajúcej sa v K.. Ú. W. N. W. T. „. W.. Č.. XXXXX/XX, uvedeným do prevádzky v júni 2011 (ďalej len „Zariadenie“). Zariadenie je umiestnené na streche obchodného centra MAX, súp. č. 13280, Vihorlatská 2A, 080 01 Prešov. V zariadení je vyrábaná elektrina zo slnečnej energie ako obnoviteľného zdroja energie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPOZE“). Žalobca je výrobcom s právom na získanie podpory výroby elektriny z OZE podľa ZPOZE.
26. Žalovaný je subjektom, ktorý je ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojené Zariadenie žalobcu (ďalej len „RDS“), povinný zabezpečovať výkon podpory podľa ZPOZE.
27. Žalobca DELTA GREEN ENERGY, s.r.o. a žalovaný Východoslovenská distribučná, a.s. uzatvorili
- Zmluvu č. OZE_303_2011 o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 15.07.2011a
- Zmluvu č. OZE_303_2011_15 (pre PDS), č. OZE_303_2011_15_VSE (pre VSE), o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 01.12.2014.
28. Doplatok za rok 2015 žalobca DELTA GREEN ENERGY, s.r.o. vyfakturoval žalovanému Východoslovenská distribučná, a.s. nasledovnými účtovnými dokladmi:
- faktúrou č. 10150001 vyhotovenou dňa 11.02.2015 splatnou do 25.02.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 01/2015 v množstve 0,768 MWh vo výške 263,91 eur;
- faktúrou č. 10150003 vyhotovenou dňa 15.03.2015 splatnou do 29.03.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 02/2015 v množstve 1,588 MWh vo výške 545,69 eur;
- faktúrou č. 10150004 vyhotovenou dňa 10.04.2015 splatnou do 24.04.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 03/2015 v množstve 4,818 MWh vo výške 1.655,63 eur;
- faktúrou č. 10150005 vyhotovenou dňa 11.05.2015 splatnou do 25.05.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 04/2015 v množstve 6,420 MWh vo výške 2.206,14 eur;
- faktúrou č. 10150008 vyhotovenou dňa 15.06.2015 splatnou do 29.06.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 05/2015 v množstve 6,912 MWh vo výške 2.375,21 eur;
- faktúrou č. 10150010 vyhotovenou dňa 15.07.2015 splatnou do 29.07.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 06/2015 v množstve 8,346 MWh vo výške 2.867,98 eur;
- faktúrou č. 10150012 vyhotovenou dňa 10.08.2015 splatnou do 24.08.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 07/2015 v množstve 8,832 MWh vo výške 3.034,98 eur;
- faktúrou č. 10150014 vyhotovenou dňa 07.09.2015 splatnou do 21.09.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 08/2015 v množstve 8,124 MWh vo výške 2.791,69 eur;
- faktúrou č. 10150017 vyhotovenou dňa 12.10.2015 splatnou do 26.10.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 09/2015 v množstve 4,924 MWh vo výške 1.692,06 eur;
- faktúrou č. 10150020 vyhotovenou dňa 06.11.2015 splatnou do 20.11.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 10/2015 v množstve 3,242 MWh vo výške 1.114,06 eur;
- faktúrou č. 10150022 vyhotovenou dňa 15.12.2015 splatnou do 29.12.2015, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 11/2015 v množstve 1,698 MWh vo výške 583,49 eur;
- faktúrou č. 10150024 vyhotovenou dňa 11.01.2016 splatnou do 25.01.2016, doplatok za elektrinu vyrobenú za obdobie 12/2015 v množstve 0,722 MWh vo výške 248,10 eur.
29. Podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o OZE“) je žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny sú uvedené v ustanovení § 3 Zákona o OZE.
30. Predmetom úpravy Zákona o OZE je úprava podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia majú „garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto cien je určená na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len „URSO“).
31. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného prideľované každoročne zo strany URSO, a to na základe predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je na strane výrobcov elektriny, okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie, pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku výrobcu uplatniť si podporu v nasledujúcom kalendárnom roku.
32. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. o Podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výrobca elektriny
s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.
33. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Podľa predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
34. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Súd má za to, že predmetná skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani počas konania.
35. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15.augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.
36. Ako zdôrazňuje aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí PL. US 50/2015 ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE stanovuje nie jednorazovú ale opakovanú oznamovaciu povinnosť výrobcu vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok, z čoho je zrejmá povinnosť výrobcu plniť si oznamovaciu povinnosť každoročne vždy k 15. augustu príslušného kalendárneho roka, tzn. že predmetné ustanovenie si vyžaduje určitú pravidelnosť a každoročné opakované plnenie si oznamovacích povinností zo strany výrobcu. Nie je preto možné považovať cenové rozhodnutie Úradu vydané za obdobie rokov 2014 až 2016 za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE vyžadujúceho každoročné opakujúce sa plnenia.
37. Povinnosť zakotvená v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je zložená z dvoch častí, ktoré je k jej riadnemu splneniu nevyhnutné splniť kumulatívne.
38. Prvou časťou je oznámenie uplatnenia si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE a druhou časťou je oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny.
39. Vo vzťahu k žalovanému oznámil žalobca uplatnenie podpory a predpokladané množstvo dodanej elektriny na rok 2015 oznámením, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 15.8.2014 doporučenou zásielkou (podací hárok č. EPH002915761). Uvedené vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.6.2018.
40. Právny názor obsiahnutý v náleze Ústavného súdu SR, sp.zn.: IV. ÚS 491/2018 a Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: 2Obdo/18/2018, bol následne opakovane potvrdený aj v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3Obdo/72/2019 zo dňa 20.11.2019 a novo vydanom uznesení Najvyššieho súdu SR, so sp.zn. 3Obdo/116/2019 zo dňa 24.06.2020.
41. V nadväznosti na právny názor Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: 2Obdo/18/2018, sp.zn.: 3Obdo/72/2019 a sp.zn.: 3Obdo/116/2019 a jemu predchádzajúci právny názor Ústavného súdu SR v jeho uznesení sp.zn.: IV. ÚS 491/2018 je potrebné konštatovať, že otázka povahy lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, ktorá je kľúčovou otázkou pre posúdenie predmetu tohto sporu, bola zo strany najvyšších súdnych autorít jednoznačne a nesporne zodpovedaná a právny výklad poskytnutý v predmetnej otázke zo strany Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR je v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP smerodajný aj pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej.
42. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn.: 3Obdo/72/2019 v bode 15.1 zdôraznil viazanosť tunajšieho súdu ako aj ostatných súdov nižšieho stupňa ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výslovne uviedol že: „...súdy nižšej inštancie sú s poukazom na znenie čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP povinné rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
(t.j. ústavného súdu a najvyššieho súdu), na ktorú poukázal dovolací súd v tomto uznesení (PL. ÚS 50/2015, IV. ÚS 491/2018 a 2Obdo/18/2018).“
43. Vzhľadom k vyššie uvedenému rovnako tunajší súd je pri rozhodovaní vo veci samej povinný v plnom rozsahu rešpektovať ustálený právny názor najvyšších súdnych autorít v otázke povahy lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a rozhodujúceho momentu pre splnenie povinnosti v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia obsiahnutý v rozhodnutiach Ústavného súdu SR sp.zn.: PL. ÚS 50/2015 a sp.zn.: IV. ÚS 491/2018 a rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 2Obdo/18/2018, sp.zn.: 3Obdo/72/2019 a sp.zn.: 3Obdo/116/2019.
44. Vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je jednoznačne poskytnutý výklad lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE ako lehoty jednoznačne a určito určenej a lehoty hmotnoprávnej.
45. Uvedený právny názor bol v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 2Obdo/18/2018 podrobený aj preskúmaniu zo strany Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp.zn. II. ÚS 52/2020, kde Ústavný súd SR v plnom rozsahu potvrdil správnosť právnych názorov Najvyššieho súdu SR obsiahnutých v jeho uznesení sp.zn.: 2Obdo/18/2018, ktoré boli následne prevzaté aj uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Obdo/72/2019 a sp.zn.: 3Obdo/116/2019.
46. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 52/2020 konštatuje, že : „...v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. marca 2017 k povahe právnej úpravy medzi výrobcom elektriny a distribučnou spoločnosťou uviedol, že „vďaka organickej previazanosti práv a povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa premieta do špecifického súkromnoprávneho sankčného mechanizmu ustanoveného v § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE...“, z čoho možno vyvodiť, že sankčný mechanizmus v nadväznosti na nesplnenie povinností uvedených v dotknutom § 4 ods. 2 zákona (teda aj spornej oznamovacej povinnosti, pozn.) ústavný súd považoval za úpravu hmotného práva.“
47. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 52/2020 ďalej uvádza, že: „Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia správne identifikoval, že nejde len o oznamovaciu povinnosť o predpokladanom množstve dodanej elektriny, ale zároveň aj o oznámenie o uplatnení podpory subjektom súkromného práva u subjektu súkromného práva, ktoré je sankcionované, pričom, berúc do úvahy povahu subjektov, ako aj charakter právnej úpravy, dospel k ústavne akceptovateľnému záveru o súkromnoprávnej povahe spornej lehoty.“
48. Ústavný súd SR preto konštatuje, že: „...dôvody napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Sťažovateľkou prezentované argumenty podľa názoru ústavného súdu relevantne nespochybnili ústavnú konformnosť prijatých právnych záverov najvyšším súdom.“
49. Najvyšší súd SR potvrdil svoje Ústavným súdom SR odobrené právne názory následne v bode 9. svojho uznesenia sp.zn.: 3Obdo/72/2019, kde opakovane zdôrazňuje súkromnoprávnu povahu právneho vzťahu žalobcu a žalovaného a poukazuje na irelevantnosť posúdenia právneho vzťahu medzi žalobcom a ÚRSO pre predmet a výsledok sporu vo veci samej.
50. V nadväznosti na uvedené ďalej v bode 10. predmetného rozsudku poukazuje Najvyšší súd SR tiež na neaplikovateľnosť Správneho poriadku na konanie medzi žalobcom a spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s. pri plnení povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a naň nadväzujúcej sankcie v zmysle § 4 ods. 3 zákona o OZE, pričom zdôrazňuje, že pri plnení predmetných zákonných ustanovení žalobcom a žalovaným sa nejedná o konanie.
51. Najvyšší súd SR taktiež v bode 11. predmetného uznesenia poukazuje na nesprávnosť odkazu súdov nižšej inštancie na stanovisko ÚRSO zverejnené na jeho webovej stránke dňa 08.12.2014, pričom právny názor ÚRSO obsiahnutý v predmetnom stanovisku považuje za nesprávny a neodôvodnený a takéto konanie ÚRSO označuje ako konanie “ultra vires”.
52. Pre predmet sporu vo veci samej a určenie, či žalobcovi nárok na podporu v roku 2015 vznikol alebo nie, je, tak ako to správne konštatuje Najvyšší súd SR vo všetkých svojich vyššie uvedených uzneseniach
a vo svojich viacerých rozsudkoch aj Krajský súd v Košiciach, dôležitá výlučne skutočnosť, či žalobca doručil žalovanému v zákonom stanovenom termíne oznámenie o uplatnení podpory a predpokladanej charakteristike dodávky elektriny pre rok 2015.
53. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 50. svojho uznesenia sp.zn.: 2Obdo/18/2018 zdôrazňuje, že: „...ustanovenie § 3 zákona o OZE upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny a ustanovenie § 4 zákona o OZE stanovuje práva a povinnosti výroby elektriny, z čoho logicky vyplýva, že výrobca elektriny musí splniť presne stanovené podmienky na to, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Na druhej strane, ak výrobca elektriny spĺňa podmienky podpory ustanovené podľa § 3 zákona o OZE, má určité práva a povinnosti ustanovené podľa § 4 zákona o OZE a pokiaľ zákonom určené práva alebo povinnosti nesplní, nastupuje zákonom uložená sankcia, v danom prípade strata nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok.“
54. K obsahu zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a spôsobu jeho plnenia Najvyšší súd SR v bode 52. predmetného uznesenia sp.zn.: 2Obdo/18/2018 a rovnako tiež v bode 13 svojho uznesenia sp.zn.: 3Obdo/72/2019 a následne aj v uznesení sp.zn.: 3Obdo/116/2019 uvádza, že: „Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to (i) oznámiť uplatnenie podpory a súčasne (ii) uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami, ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne.“
55. K otázke momentu splnenia zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn.: 2Obdo/18/2018, uznesení sp.zn.: 3Obdo/72/2019 ako aj uznesení sp.zn.: 3Obdo/116/2019 výslovne uvádza, že: „Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE, je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od tohto momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája.“
56. Bez ohľadu na obsah zásielky a argumentáciu žalobcu, si v nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že pre účely posúdenia (ne)splnenia povinnosti žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, nie je dôležitý moment odoslania spornej zásielky, ale moment jej doručenia, pričom medzi stranami sporu nie je sporné, že sporná zásielka (bez ohľadu na jej obsah) bola žalovanému doručená až dňa 19.08.2014, pričom do jeho dispozičnej sféry sa dostala dňa 18.08.2014, t.j. až niekoľko dní po zákonom stanovenom termíne.
57. Oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE ako jednostranný právny úkon sa, tak ako to konštatuje Najvyšší súd SR vo všetkých svojich vyššie citovaných uzneseniach, v zmysle § 45 ods. 1 OZ považuje za vykonané, ak žalovaný má objektívnu možnosť zistiť jeho doručenie a oboznámiť sa s jeho obsahom, t.j. momentom doručenia samotnej zásielky žalovanému alebo momentom oznámenia žalovanému o uložení predmetnej zásielky na príslušnej pobočke Slovenskej pošty, a.s.
58. Za moment oznámenia zákonom požadovaných povinností v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je teda nevyhnutné považovať moment, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a tento sa objektívne mohol s jej obsahom oboznámiť.
59. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o neurčitosti lehoty je potrebné zdôrazniť, že Najvyšší súd SR vo všetkých svojich vyššie uvedených uzneseniach uvádza, že lehota „k 15. augustu“ obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je: „..výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta...“
60. Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR k predmetnej otázke povahy a charakteru lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaujali jednotný ustálený právny názor, že lehota je určená dostatočne a táto je lehotou hmotnoprávnou, ktorý právny názor plne zohľadňuje povahu strán
sporu, povahu dotknutej právnej normy ako aj samotnej povinnosti a s tým spojených hmotnoprávnych následkov.
61. Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR jednoznačne zaujali právny názor, že podanie na poštovom úrade dňa 15.08. je nepostačujúce a na riadne a včasné splnenie povinnosti obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je nevyhnutné, aby jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu a uplatnení podpory žalobcom na nasledujúci kalendárny rok bol v posledný deň zákonnej lehoty, t.j. najneskôr dňa 15.08. doručený do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý moment je v tomto konaní NESPORNÉ, že nastal až dňa 18.08.2014, t.j. po zákonom stanovenom termíne.
62. Taktiež je potrebné poukázať, že vyššie citovaná ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít je v súlade s čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP v plnom rozsahu rešpektovaná aj tunajším súdom ako aj Krajským súdom v Košiciach. Príkladmo sa uvádzajú rozsudky tunajšieho súdu a Krajského súdu v Košiciach zohľadňujúce ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR:
- Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 2Cob/112/2019 (sp.zn. OS KE I: 27Cb/184/2015)
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 31Cb/21/2019
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 31Cb/41/2019
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 31Cb/57/2019
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 25C/135/2015
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 33Cb/104/2015
- Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 30Cb/82/2015.
63. Zo strany žalobcu nebol spoločnosti žalovanému do 15.08.2014 do jej dispozičnej sféry doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu ani oznámenie o uplatnení podpory žalobcom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, ktorá skutočnosť je medzi stranami sporu nesporná (!).
64. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia ale predovšetkým z dôvodu, že nedošlo k splneniu notifikačnej povinnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
65. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 CSP).