Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-12-2020.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: X. F., R.. A., S.. XX.X.XXXX, N. M. U. XX, Š. J. V., právne zastúpená: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 50 158 121, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.000,- Eur a úroku z omeškania vyčísleného vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 18.12.2018 do 21.8.2020 vo výške 671,78 Eur, zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 17.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy sumu 5.000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 18.12.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §. XXX L. S.. C. Č.. XX/XXXX C.. J.E. C. C. U. XX.XX.XXXX X. Q. V. V., L..V.., L. žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 26.01.2009 C. Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 23.08.2016 oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.08.2016. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 9.529,26 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.175,39 EUR, z riadneho úroku vo výške 1 206,41 EUR, z úroku z omeškania vo výške 147,46 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby neuhradila nič. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5.000,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5 000,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 4.529,26 EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.175,39 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 206,41 EUR a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 147,46 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 13Up/490/2019 zo dňa 14:5.2019, proti ktorému podala žalovaná odpor (č.l. 130). V odpore žalovaná namietala, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v rozpore s § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka nepripojili osoby podpísané na zmluve prokúru. Uvedené konanie má za následok nedostatok konania osôb ako prokuristov SLSP. Zároveň žalovaná tvrdila, že zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu, pričom z predloženej zmluvy vyplýva, že ju podpísal R. U. L. J. Q. L. O. M. L. Q., S. Č. S. V.. Z dôvodu, že ide o absolútne neplatný právny úkon sa teda žalovaná mohla iba bezdôvodne obohatiť, pričom s ohľadom na moment poskytnutia finančných prostriedkov, vznáša námietku premlčania. Žalovaná tiež namietala žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy, pričom poukázala na príslušné ustanovenia Nariadenia vlády SR, v zmysle ktorého má žalobca nárok iba na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v podaní zo dňa 11.2.2020 (č.l. 154). v ktorom uviedol, že s názorom žalovanej sa v celom rozsahu nestotožňuje. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE, ktorou právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, je plne v súlade s právnymi predpismi a netrpí žiadnou vadou ktorá by spôsobovala jej neplatnosť. Zo zápisu v ORSR v rámci konania menom spoločnosti vyplýva, že Vo všetkých veciach sú oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne. Prokurista je oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s ďalším prokuristom. Osoby poverené pri podnikaní spoločnosti určitou činnosťou sú oprávnené konať v mene spoločnosti všetky úkony ku, ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza pričom sú oprávnené konať spoločne najmenej dve osoby. V mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti alebo pokiaľ je to vzhľadom na ich funkcie alebo pracovné zaradenie obvyklé. Predstavenstvo môže písomne poveriť zamestnancov spoločnosti, aby konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnenia povereného zamestnanca musí byť uvedený v písomnom poverení. Podpisovanie pri konaní v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripojí svoj podpis, prokurista s dodatkom označujúcim prokúru. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE podpísal za právneho predchodcu žalobcu (V.) R.. W. Q., Q.., L. R. J. R. Ú. R. R. L. F.. R. D., L. R. J. Q. V.. N. J. Q. Q. C. J. Q. Q.Á. Z. W. C. E. D. Z. Y. Q. W. C.. V., Ž. Q.. D. L. Q.. Q. sú podľa zápisu v obchodnom registri prokuristi pôvodného veriteľa, nie je v danom prípade relevantná, nakoľko nekonali pri podpise zmluvy z postavenia prokuristov. Oprávnenie podpisovať týmto spôsobom vyplýva zo skutočnosti, že obaja sú zamestnancami banky, riaditeľmi odborov a oprávnení konať z titulu svojho organizačného zaradenia - z interných predpisov banky - v súlade s podpisovým a organizačným poriadkom banky. Tieto poriadky sú interná záležitosť pôvodného veriteľa. Rovnako je potrebné posudzovať aj podpísanie Zmluvy o splátkovom úvere č. 0424776208 (ďalej len „zmluva“) kedy za pôvodného veriteľa (SLSP), C. Q. Q.. U. C. Q. J. Q.. Nakoľko „v mene spoločnosti sú oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti alebo pokiaľ je to vzhľadom na ich funkcie alebo pracovné zaradenie obvyklé“, nie je možné považovať zmluvu za absolútne neplatnú, ani z prihliadnutím na chýbajúci Q. Q.. M., S. M. W. Q. R. C. Z. F. C.. Rovnako z týchto dôvodov považoval námietku premlčania za nedôvodnú. K výške úrokov poukázal na to, že zmluva bola uzavretá pred 1.2.2013, a tak sa na tento úverový vzťah aplikuje výška úrokovej sadzby účinná do 31.1.2013.
6. Žalovaná doručila dňa 27.3.2020 súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 164), v ktorom zotrvala na svojich vyjadreniach o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a tiež vo vzťahu k zmluve o úvere, pričom zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Rovnako zotrvala na námietke premlčania.
7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.9.2020. Dňa 8.9.2020 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 193), v ktorom uviedol, že žalovaná dňa 21.8.2020 uhradila sumu 5.413,61 Eur, a tak v tejto časti berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. Uplatnil si nárok na zostávajúci úrok z omeškania vo výške 258.17 Eur a náhradu trov konania.
8. Na pojednávaní dňa 21.9.2020 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu.zo trval na podanej žalobe a uviedol, že žalobca je aktívne legitimovaný, trvá žalobe na zostávajúcej časti po zohľadnení čiastočného späťvzatia a tiež poukázal na to, že pohľadávka uplatnená v spore nemôže byť premlčaná. keďže žaloba bola doručená súdu 12.04.2019 a mimoriadna splatnosť úveru nastala 22.08.2016. Právny zástupca žalovanej opätovne tvrdil, že zmluvu o postúpením pohľadávky podpísali osoby, ktorých oprávnenosť na tento úkon nebola preukázaná a rovnako zmluva o úvere bola podpísaná zamestnancom banky, ktorého oprávnenie na tento úkon nebolo preukázané. Zotrval aj na námietke premlčania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení. Prednostne sa však zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby spolu v sume spolu 5.413,61 Eur (späťvzatie v časti istiny v sume 5.000,- Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne za obdobie od 671,78 Eur).
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 18.12.2018 do 21.8.2020 vyčísleného vo výške 671,78 Eur, zastavil. Zostávajúci nárok na zaplatenie sumy vyčísleného úroku vo výške 258,17 Eur súd posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 14 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba „ObZ“), (1) Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. (2) V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené. (3) Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám. (4) Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. (5) Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. (6) Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.
(1) Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
25. Q. Q. Ž. L. W. L. Ž. L. F. F. L. U. Y. C. J. V. Ú. Č.. XXXXXXXXXX C. U. XX.X.XXXX (Č..H.. XX L. S..), Q. §. XXX L. XXX J. C.. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. W. Ú. Q. XX.XXX,- EUR, Ú. V. XX,XX %.. Ž. V. C. V. Q. Ú. V. U. Ú. D. Q. X. V. W. W. XXX,XX Eur W. Q. XXX V. W. Z. XX. U. W. X. Q. U. XX.X.XXXX V. V. Q. V. XX.X.XXXX. W. C. M. Y. R. W. W. XX,XX %., Q. R. XX,XX %. Q. G. W. S. V. V. Ú. W. V. XX.XXX,XX Eur.
26. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE zo dňa 17.12.2018 (č.l. 14 a nasl.) postúpila SLSP (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.
27. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 38) mal súd zistené, že ku dňu 17.12.2018 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 9.529,26 EUR, z toho istina 8.175,39 EUR, úroky celkom 1.353,87 EUR.
28. Listom zo dňa 11.7.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú a ako aj Jozefa Jablonovského (č.l. 105), aby uhradil pohľadávku banky, s ktorej úhradou je v omeškaní ku dňu 7.7.2016, a to vo výške 2.860,-, Eur.
29. Následne listom zo dňa 23.8.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil (č.l. 44), že úver ku dňu 22.8.2016 zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu celkovej sumy 9.623,89 Eur do 15 dní. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 31.8.2016 (č.l. 45). Rovnaké skutočnosti boli oznamované aj F. F. ako spoludlžníkovi.
28. Pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dňa 12.9.2018 vyzval opätovne žalovanú na úhradu pohľadávky a oznámil, že je oprávnený pohľadávku postúpiť. Následne zmluvou o postúpení zo dňa 17.12.2018 postúpil pohľadávku žalobcovi. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ak je na plnenie povinných viac dlžníkov, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne (§ 511 OZ).
29. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2019 (č.l. 122) Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca zároveň doložil kópiu podacieho hárku, ktorým preukázal doručovanie oznámenia žalovanému.
30. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 7.3.2019 (č.l. 119) vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 14.3.2019 s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
31. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
32. V danom prípade súd pred vyhodnotením uplatneného nároku posudzoval medzi stranami sporné skutočnosti. Žalovaná namietala, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá neplatne, nakoľko chýba označenie prokúry pre prokuristov oprávnených na takýto úkon. Rovnako tvrdila, že zmluva o úvere nebola uzavretá platne, pretože ju podpísal iba jeden zamestnanec banky, podpis druhého zamestnanca chýba a rovnako nevyplýva oprávnenie týchto osôb na uzatvorenie zmluvy v mene právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania.
33. V prvom rade súd konštatuje, že súd mal v konaní za preukázané platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo listom banky zo dňa 22.8.2016 a pohľadávka bola postúpená až na základe zmluvy o postúpení zo dňa 17.12.2018. Z uvedeného tak vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky.
34. Žalovaná v konaní namietala skutočnosť, že právny predchodca žalobcu neplatne postúpil pohľadávku na žalobcu z dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávok podpísali osoby na to neoprávnené bez dodatku o prokúre tak, ako to vyplýva z údajov v Obchodnom registri SR. Žalobca tvrdil, že osoby, ktoré podpísali zmluvu o postúpení pohľadávok tak konali v zmysle ich funkcie, ktorú u pôvodného veriteľa vykonávali - a to ako riaditeľ odboru Riadenie úverového rizika retail a ako Riaditeľ odboru
právne služby. Súd v tomto smere poukazuje na § 15 Obchodného zákonníka, ktorý zhodne s obranou žalobcu uvádza, že kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Súd má preto za to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná na to oprávnenými osobami, pričom zmluvu o postúpení pohľadávok nemožno považovať za neplatnú. Aktívna legitimácia žalobcu je preto daná.
35. V rámci procesnej obrany žalovaná tvrdila, že zmluva o úvere je neplatná, pretože bola podpísaná zamestnancami právneho predchodcu žalobcu, i keď jedna z osôb, ktorá mala podpísať túto zmluvu, nie je na zmluve podpísaná. Rovnako nie preukázané, že tieto osoby mohli konať za právneho predchodcu žalobcu pri podpise úverovej zmluvy. Súd toto tvrdenie žalovanej považuje za nedôvodné, nakoľko v bežnom živote či už fyzická osoba - spotrebiteľ ani podnikateľ pri uzatváraní zmlúv v bankových inštitúciách nežiadajú zamestnancov banky o preukázanie toho, že majú oprávnenie na podpísanie zmluvy s klientom. Podľa názoru súdu práve ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka rieši situáciu predpokladu oprávneného konania zamestnanca v prospech podniku (v danom prípade banky). Práve v tomto ustanovení je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Absencia podpisu poradcu na zmluve (Evy Brodkovej) tiež nemá vplyv na platnosť zmluvy, nakoľko iný zamestnanec banky túto zmluvu podpísal (osobný poradca). Navyše súd konštatuje, že v záujme zachovania preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti tieto námietky žalovanej súd vyhodnotil ako príliš formalistické, v rozpore s logikou a bežným fungovaním v zmluvných vzťahoch a nepostačujú na konštatovanie, že zmluva je absolútne neplatná (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014).
36. V posudzovanej právnej veci na základe dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že banka postúpila zosplatnenú pohľadávku na žalobcu, t.j. došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorý je tak v spore aktívne legitimovaný. Po ustálení aktívnej legitimácie žalobcu, súd posúdil predmetnú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na uvedený zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch.
37. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku a dospel k záveru, že pôvodný veriteľ zosplatnil úver dňa 22.8.2016. Z platobnej histórie mal súd za preukázané, že žalovaná sa reálne dostala do omeškania už so splátkou splatnou za mesiac marec 2016 (č.l. 206), pričom nasledujúce splátky riadne neuhrádzala, a tak došlo k zosplatneniu úveru.
38. Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“
38. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má
dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
39. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.3.2016. Uvedené však nič nemení na tom, že 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala plynúť najneskôr dňa 21.3.2016 a uplynula dňa 21.3.2019. Keďže žalobca podal žalobu dňa 12.4.2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania vo zvyšnej časti zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní a v súlade so zásadou zavinenia zastavenia konania. Žalobca bol v konaní úspešnou stranou sporu v časti celej istiny, nakoľko späťvzatie žaloby zavinila žalovaná, ktorá po podaní žaloby žalobcovi uhradila celú istinou s časťou úroku z omeškania. Súd mal preto za to, že žalovaná dobrovoľne plnila dlh (i keď ako súd konštatoval vyššie premlčaný), a tak je nesporné, že zavinila zastavenie konania v celej uplatnenej istine. Predmetom sporu zostávalo iba vyčíslené príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania vo výške 258,17 Eur. V tejto časti súd žalobu zamietol, čo však na nárok na náhradu trov konania nemalo vplyv, nakoľko išlo iba o príslušenstvo pohľadávky, a tak súd v zmysle § 256 CSP priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že premlčaním právo nezaniká, ale oslabuje sa jeho vymáhateľnosť na súde. Preto dlžníkovi nič nebráni plniť veriteľovi dobrovoľne, t.j. tak, ako to urobila v danom prípade žalovaná. Súd však na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vzal do úvahy nesporný fakt, že žalovaná práve uhradením istiny po podaní žaloby, zavinila zastavenie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.