Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-59-2020.pdf
PDF · 130.72 KB
Case nature
Subarea
8Cob/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore navrhovateľa: Z.. W. I., bydliskom G. XXX, XXX XX G. X., právne zastúpeného H.. H. S., advokátom so sídlom Q. Sv. G. XX/XX, W. proti obchodnej spoločnosti: Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, 911 01 Trenčín, IČO: 45 387 192, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odvolateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/34/2020-29, zo dňa 5. mája 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti obchodnej spoločnosti Stavebno-obchodná s. r. o. so sídlom Hodžova 7/1476, 911 01 Trenčín, IČO: 45 387 192 v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 v podiele 1/1 a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Z., obec Q. D., katastrálne územie Q. D., evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Z., Katastrálnym odborom, a to byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode XX bytového domu o troch samostatných jednotkách súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXXX/X a k nemu prislúchajúcemu podielu 9882/30986 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 190 m2, parcelné č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 110 m2 a k nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 v podiele 1/1 a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Z., obec Q. D., katastrálne územie Q. D., evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Z., Katastrálnym odborom, a to parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 102 m2 v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči obchodnej spoločnosti Stavebno- obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 titulom peňažného nároku vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Stavebno- obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 dňa 23.05.2018, výrokom II. rozhodol, že navrhovateľ má voči obchodnej spoločnosti Stavebno- obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením a výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti obchodnej spoločnosti Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 žalobu o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Stavebno- obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 dňa 23.05.2018.
1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bol dňa 07.04.2020 doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení výroku I. uznesenia.
1.3. Navrhovateľ návrh odôvodnil obavou z ohrozenia vymožiteľnosti navrhovateľových nárokov voči obchodnej spoločnosti: Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 (ďalej len „obchodná spoločnosť“). Ďalej uviedol, že ako tichý spoločník uzavrel s obchodnou spoločnosťou ako podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 23.05.2018, ktorou sa zaviazal poskytnúť obchodnej spoločnosti peňažný vklad vo výške 120.000 Eur a týmto sa podieľať na podnikaní odvolateľa, konkrétne na obstaraní, následnej rekonštrukcii a predaji nehnuteľnosti podľa článku IV. zmluvy o tichom spoločenstve. Svoju povinnosť splnil a ku dňu 30.05.2018 vložil na účet odvolateľa peňažnú sumu vo výške 120.000 Eur. Účelom uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou bolo zabezpečenie peňažných prostriedkov na kúpu domovej nehnuteľnosti a pozemkov a na následnú rekonštrukciu domovej nehnuteľnosti na dom so samostatnými bytmi, nebytovým priestorom a príslušenstvom, za účelom predaja takýchto bytov a nebytového priestoru tretím osobám. Obchodná spoločnosť v rámci realizácie takéhoto projektu v zmysle zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej s navrhovateľom, uzavrela dňa 29.05.2018 kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané podľa vtedajšieho stavu u Okresného úradu Z., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Z., obec Q. D. a katastrálne územie Q. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č.XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 543 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 110 m2 a ako Stavby - rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXXX/X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Obchodná spoločnosť potom ako stavebník vo svojom mene vykonala rekonštrukciu domovej nehnuteľnosti, po vykonaní ktorej bolo vydané Mestom Q. D. kolaudačné rozhodnutie. Celkové náklady vynaložené na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností v rozsahu vyplývajúcom z účtovnej evidencie obchodnej spoločnosti boli vo výške 226.819,92 Eur, z čoho navrhovateľom táto suma bola zabezpečená vo výške 120.000 Eur. Obchodná spoločnosť zabezpečila nadobudnutie aj rekonštrukciu nehnuteľnosti. Po dokončení rekonštrukcie pristúpila obchodná spoločnosť k realizácii predaja samostatných bytov a nebytového priestoru (garáže), ktoré v dome vznikli. Doposiaľ obchodná spoločnosť predala dva z celkového počtu troch bytov v tomto dome a jeden nebytový priestor v suteréne domu. Byt č. 1 s podielom na pozemku bol predaný za kúpnu cenu 105.000 Eur a byt č. 2 s podielom na pozemku za kúpnu cenu 103.000 Eur. O výnose odvolateľa z predaja nebytového priestoru nachádzajúceho sa v suteréne rodinného domu nemá navrhovateľ vedomosť. Napriek týmto skutočnostiam navrhovateľovi žiadne peňažné prostriedky z výnosu z predaja takto nadobudnutej veci obchodná spoločnosť neposkytla. Navrhovateľ zistil, že pri zápise obchodnej spoločnosti v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín došlo po realizácii projektu v zmysle zmluvy o tichom spoločenstve a speňažení jeho podstatnej časti ku zmenám, keď namiesto spoločníka E. F. bola zapísaná ako spoločník zahraničná právnická osoba D. Z. Ltd. so sídlom v Y. republike a namiesto konateľa E. F. bol zapísaný ako konateľ R. T.. Došlo tiež ku zmene sídla spoločnosti.
1.4. Po zistení týchto skutočností a z obavy z ohrozenia výplaty peňažných prostriedkov patriacich navrhovateľovi, navrhovateľ vyzval opakovane obchodnú spoločnosť listami zo dňa 04.09.2019 a zo dňa 11.09.2019 na vrátenie vkladu tichého spoločníka vo výške 120.000 Eur. Obchodná spoločnosť na výzvy navrhovateľa nereagovala. Preto navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o tomto návrhu bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22Cb/76/2019 a skončilo vydaním uznesenia č. k. 22Cb/76/2019-15 zo dňa 23.08.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob 55/2019-40 zo dňa 09.10.2019 tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý dôvodiac, že zmluva, ktorú strany uzavreli (zmluva
o tichom spoločenstve zo dňa 23.05.2018) odporuje kogentným ustanoveniam zákona. Navrhovateľ preto podal žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy. Konanie o tejto žalobe bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod č. 36Cb 129/2019. Navrhovateľ v priebehu konania o tejto žalobe podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb 129/2019 zo dňa 17.03.2020 tak, že návrh bol zamietnutý. Navrhovateľ proti tomuto uzneseniu súdu odvolanie nepodal a predmetnú žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve vzal späť.
1.5. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť už podstatnú časť nehnuteľnosti získanej spoločnou činnosťou v rámci združenia speňažila bez vedomia a súčinnosti navrhovateľa, prichádzalo by do úvahy predovšetkým vyporiadanie majetku získaného spoločnou činnosťou združenia zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za náhradu, ktorú by bola povinná obchodná spoločnosť poskytnúť navrhovateľovi vo forme peňažného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má nárok na peňažné plnenie voči obchodnej spoločnosti buď z titulu vrátenia plnenia vo výške 120.000 Eur poskytnutého na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zmluvy o tichom spoločenstve) alebo z titulu vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou v rámci združenia, ktorý bol pre absenciu právnej subjektivity združenia (§ 829 ods. 2 Obč. zák.) zapísaný v katastri nehnuteľností len vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ označil potrebu zabezpečenia reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky. Tiež zdôraznil, že obchodná spoločnosť nevlastní žiaden iný majetok v hodnote, ktorá by zodpovedala výške peňažného nároku.
1.6. K proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ uviedol, že obchodná spoločnosť je aktuálne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom aj tento svoj zostávajúci majetok získaný z peňažných prostriedkov združených na spoločný projekt inzeruje na predaj, a to za cenu 105.000 Eur, ale aj za cenu 99.000 Eur, 95.000 Eur a dokonca za cenu 1 Eur. Z inzerovanej ceny ponúkaných nehnuteľností je zrejmé, že ide o majetok v hodnote zodpovedajúcej aspoň sčasti peňažnému nároku navrhovateľa proti obchodnej spoločnosti. Snaha obchodného spoločníka zbaviť sa jediného postihnuteľného majetku by podľa navrhovateľa znamenalo podstatné sťaženie vymožiteľnosti jeho peňažného nároku voči obchodnej spoločnosti, prípadne jeho zmarenie.
1.7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to zmluvou o tichom spoločenstve, výpisom z účtu, protokolom o odovzdaní a prevzatí domu, kolaudačným rozhodnutím Mesta Q. D., prehľadom účtov, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti, výzvou zo dňa 04.09.2019, výzvou zo dňa 11.09.2019, inzerátmi na predaj nehnuteľnosti, nahliadnutím do elektronického súdneho spisu spisov OS Trenčín sp. zn. 22Cb/76/2019 a 36Cb/129/2019. Zistil, že obchodná spoločnosť Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Z., obec Q. D., katastrálne územie Q. D., evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Z., Katastrálnym odborom, a to bytu č. X s príslušenstvom a podielom k pozemku (bližšie výrok I. prvoinštančného rozhodnutia).
1.8. Bolo preukázané, že Zmluva o tichom spoločenstve, ktorú strany uzatvorili dňa 23.05.2018, sa tichý spoločník zaviazal poskytnúť podnikateľovi vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaviazal vyplácať tichému spoločníkovi podiel na zisku z podnikateľskej činnosti bližšie špecifikovanej v čl. IV zmluvy. Podľa čl. V. zmluvy si zmluvné strany určili podiel na zisku tichého spoločníka vo výške 50 %. Kolaudačným rozhodnutím Mesta Q. D. zo dňa 03.11.2018 bolo povolené užívanie stavby - rodinného domu na E. ulici súp. č. XXX/XX, Q. D. po vykonaní zmeny dokončenej stavby. Z prehľadu účtov obchodnej spoločnosti za rok 2018 vyplynulo, že na rekonštrukciu nehnuteľnosti bolo vynaložených 226.819 Eur. Navrhovateľ výzvou zo dňa 04.09.2019 a zo dňa 11.09.2019 vyzval obchodnú spoločnosť na okamžité vrátenie vkladu tichého spoločníka v sume 120.000 Eur. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ku dňu 28.06.2019 došlo k zmene v zápise v obchodnom registri, ako už bolo vyššie uvedené a z inzerátov zverejnených na webovom portáli B. bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú ponúkané na predaj.
1.9. Právne súd prvej inštancie poukázal na § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 CSP.
1.10. Uviedol, že základnými predpokladmi na zriadenie záložného práva zabezpečovaním opatrením je podanie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, viazanosť zabezpečovacieho opatrenia k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
1.11. V súdenej veci mal súd prvej inštancie osvedčené splnenie všetkých podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na tunajšom súde ako súde miestne príslušnom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňal všetky obsahové i formálne náležitosti a boli k nemu priložené listinné dôkazy osvedčujúce tvrdenia navrhovateľa.
1.12. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie existencie a trvania nároku. O hodnoverné osvedčenie ide vtedy, keď je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná.
1.13. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/76/2019, že zmluva, ktorú strany uzavreli s označením „Zmluva o tichom spoločenstve“, ktorá bola predložená súdu prvej inštancie ako listinný dôkaz predložená, odporuje kogentným ustanoveniam zákona. Zmluvou o tichom spoločenstve uzavretou podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Zmluvou o tichom spoločenstve však nie je možné dohodnúť, že sa tichý spoločník bude podieľať len na časti podnikania, ako tomu bolo v tomto prípade, na konkrétnom „projekte“. Ak sa zmluvné strany dohodnú, že sa tichý spoločník bude podieľať len na určitej časti podnikania a vloží svoje prostriedky na konkrétny účel, obsahuje taká zmluva pojmové znaky zmluvy o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka. V rozpore so zákonom je tiež zmluvné dojednanie týkajúce sa určenia spôsobu podielu na zisku a moment vzniku tohto nároku. Podľa predloženej zmluvy je pre určenie podielu na zisku rozhodné vyúčtovanie urobené bezodkladne po ukončení projektu. Vklad tichého spoločníka a jeho podiel na zisku mal byť vyplatený do troch dní po vyúčtovaní. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje kogentným zákonným ustanoveniam, keď podľa § 676 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.
1.14. V súdenej veci pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ svoju peňažnú pohľadávku voči obchodnej spoločnosti dostatočne osvedčil. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil existenciu peňažného nároku voči obchodnej spoločnosti právom na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 120.000 Eur, eventuálne nárokom na zaplatenie sumy najmenej vo výške 113.410 Eur titulom podielu na zisku získanom spoločnou činnosťou v rámci združenia. V predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22Cb/76/2019 spoločnosť Stavebno-obchodná s.r.o. nespochybnila existenciu pohľadávky navrhovateľa, naopak uviedla, že si je svojho záväzku voči navrhovateľovi vedomá, splneniu svojej povinnosti sa nevyhýba, len rešpektuje ustanovenia Obchodného zákonníka a podmienky vyplatenia na zisku a vklade tichého spoločníka.
1.15. Súd prvej inštancie v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmal len osvedčenie existencie peňažného nároku navrhovateľa voči obchodnej spoločnosti, ktorý mal dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi i z elektronického súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22Cb/76/2019 a to z vyjadrenia obchodnej spoločnosti o tom, že si je svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi vedomá.
1.16. To, či ide o nárok z bezdôvodného obohatenia alebo o nárok z podielu na zisku, bude predmetnom konania, iniciovaného žalobou, ktorú bude navrhovateľ povinný v súdom stanovenej lehote podať.
1.17. Existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie mal súd prvej inštancie osvedčenú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a to inzerátmi preukazujúcimi snahu
o predaj predmetných nehnuteľností ako i z toho, že obchodná spoločnosť v krátkom časovom období po predaji prvých dvoch bytov zmenila sídlo, konateľa a spoločníka, pričom aktuálnym spoločníkom obchodnej spoločnosti je spoločnosť so sídlom v Y. republike. Hoci uvedené skutočnosti samé o sebe nemôžu byť dôvodom k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia pre obavu o zmarenie výkonu rozhodnutia, avšak v spojení s tým, že navrhovateľ obchodnú spoločnosť opakovane vyzýval na úhradu ním poskytnutých finančných prostriedkov v sume 120.000 Eur a obchodná spoločnosť na tieto výzvy adekvátne nereagovala, je osvedčená obava, že obchodná spoločnosť sa svojej povinnosti bude vyhýbať naďalej. Z doterajšieho priebehu nevyplýva, že by obchodná spoločnosť mala reálny záujem navrhovateľovi jeho peňažný nárok uhradiť. Exekúcia v prípade nezabezpečenia predmetných nehnuteľností zriadením záložného práva na týchto nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa by po prípadnom predaji tretieho bytu, k čomu obchodná spoločnosť už vzhľadom na zverejnené inzeráty smeruje, bola výrazne ohrozená.
1.18. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú spôsobilý predmet záložného práva, pričom z výpisu z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti.
1.19. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, vo vzťahu k primeranosti zásahu do práv obchodnej spoločnosti zriadením záložného práva, že hodnota predmetných nehnuteľností predávaných za sumu 105.000 Eur (resp. 95.000 Eur a 90.000 Eur) nie je rozhodne v nepomere k hodnote pohľadávky navrhovateľa voči obchodnej spoločnosti, ktorá predbežne predstavuje sumu istiny 120.000 Eur.
1.20. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení.
1.21. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému navrhovateľovi priznal voči obchodnej spoločnosti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.22. Zároveň výrokom III. v súlade s ustanovením § 336 ods. ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť podať proti obchodnej spoločnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Stavebno-obchodná s. r. o., so sídlom Hodžova 7/1476, Trenčín 911 01, IČO: 45 387 192 dňa 23.05.2018. Zároveň navrhovateľa poučil, že ak uvedená žaloba nebude podaná, súd zabezpečovacie opatrenie aj bez návrhu v zmysle § 336 ods. 3 CSP v spojení s § 344 CSP zruší.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie obchodná spoločnosť.
2.2. Odvolaciemu súdu spoločnosť Stavebno-obchodná s.r.o. (ďalej len odvolateľ) a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh navrhovateľa o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
2.3. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie o existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie osvedčenú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom (inzerátmi o snahe predaja predmetných nehnuteľnosti a že obchodná spoločnosť po predaji prvých bytov zmenila sídlo spoločnosti, pričom aktuálnym spoločníkom spoločnosti je spoločnosť so sídlom v Y. republike), nemôžu byť dostatočným dôvodom k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.
2.4. Navrhovateľ výzvou zo dňa 04.09.2019 vyzval odvolateľa na okamžité vrátenie vkladu tichého spoločníka v sume 120.000 Eur. Na túto výzvu obchodná spoločnosť reagovala prostredníctvom právneho zástupcu H.. G. M. mailom zo dňa 07.09.2019 s tým, že pri úhrade vkladu tichého spoločníka bude postupovať podľa Obchodného zák. v súlade so Zmluvou o tichom spoločenstve. Navrhovateľ obchodnú spoločnosť ďalšou výzvou zo dňa 11.09.2019 opätovne vyzval na vyplatenie vkladu, na ktorú právny zástupca spoločnosti reagoval ako na predchádzajúcu výzvu.
2.5. Odvolateľ zdôraznil, že neboli splnené podmienky § 680 a nasl. Obch. zák. na vrátenie vkladu zvýšeného resp. zníženého o jeho podiel na výsledku podnikania, keďže nedošlo k zániku zmluvy. Právne, účtovne a ani daňovo preto nie je možné vyplatiť navrhovateľovi jeho vklad. Právo navrhovateľa nespochybnil, avšak právne nárok na jeho vyplatenie nevznikol. To neznamená, že nikdy navrhovateľovi jeho vklad nevyplatí, avšak urobí tak vtedy, keď mu vznikne právny nárok ne jeho vyplatenie.
2.6. Zdôraznil, že pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté, že zmluva o tichom spoločenstve je neplatný právny úkon, je potrebné na ňu prihliadať ako na úkon platný. Ani sám navrhovateľ nevie presne uviesť, či je táto zmluva neplatný právny úkon a akým titulom by si mal uplatňovať svoje finančné nároky voči obchodnej spoločnosti, pretože navrhovateľ svoj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o tichom spoločenstve v konaní vedenom Na Okresnom súde Trenčíne sp. zn. 36Cb/129/2019 zobral späť a prvoinštančný súd konanie zastavil.
2.7. Odvolateľ konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerieši náležitosti a platnosť právneho úkonu, z ktorého by mala peňažná pohľadávka vyplývať. Predaj trojizbového bytu cez realitnú kanceláriu U., s.r.o. bol inzerovaný pôvodným konateľom G. F. pred júnom 2019 až doteraz, o čom navrhovateľ vedel. Preto sa nejedná o rýchly a účelový predaj s cieľom poškodiť navrhovateľa. Obchodná spoločnosť doposiaľ „špekulatívne“ nehnuteľnosti nepredávala, aj napriek tomu, že vedela, že navrhovateľ opakovane podáva návrhy na Okresný súd Trenčín.
2.8. V danej veci preto nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov, pretože obchodná spoločnosť nepodniká také kroky, ktoré by viedli k vyhýbaniu sa alebo uspokojeniu nároku tichého spoločníka.
3. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu obchodnej spoločnosti odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a navrhovateľovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V písomnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
3.2. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval v celom rozsahu za vecne správne, zákonné a zároveň obsahujúce podrobné a presvedčivé odôvodnenie skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu podaného pred začatím konania vo veci samej, založil.
3.3. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že odpovedal na výzvy navrhovateľa zo dňa 04.09.2019 a zo dňa 11.09.2019 na vrátenie vkladu tichého spoločníka, tak táto skutočnosť žiadnym spôsobom dôvodnosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemôže spochybniť, keď práve z obsahu takýchto mailových odpovedí odvolateľa na výzvy navrhovateľa jednoznačne vyplýva snaha odvolateľa vyhnúť sa splneniu svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Ide o zjavne nekonštruktívne vyjadrenia, v ktorých žalovaný len opakuje, že bude postupovať v súlade s ustanoveniami Obchod. zák. a zmluvy o tichom spoločenstve a nenavrhuje žiadne konkrétne riešenie uspokojenia nároku navrhovateľa, ani postup, ktorý by mohol k tomu smerovať.
3.4. Zároveň je zrejmé, že obe mailové odpovede odvolateľa na výzvy navrhovateľa sú z obdobia po vydaní uznesenia Okresného súdu Trenčín č. 22Cb 76/2019-15 zo dňa 23.08.2019, v ktorom tento súd vyslovil právny názor spochybňujúci platnosť zmluvy o tichom spoločenstve pre jej rozpor s niektorými kogentnými ustanoveniami § 673 a nasl. Obchod. zák. a poukázal na to, že táto zmluva obsahuje skôr pojmové znaky zmluvy o združení podľa § 829 Obč. zák.
3.5. Napokon je zrejmé, že odvolateľ už v čase takýchto jeho odpovedí na výzvy navrhovateľa uzavrel zmluvy o prevode vlastníctva na 2 byty ako aj nebytový priestor, ktoré boli predmetom spoločného projektu, na ktorý navrhovateľ poskytol peňažný vklad a zároveň sa snažil aj o predaj zostávajúceho tretieho bytu prostredníctvom realitnej kancelárie opakovaným inzerovaním ponuky na jeho predaj. Potom z pohľadu týchto reálne existujúcich skutočností je celkom zrejmé, že mailové odpovede odvolateľa na výzvy navrhovateľa na vrátenie vkladu tichého spoločníka nemožno považovať vôbec za také konanie odvolateľa, z ktorého by vyplýval jeho skutočný záujem nárok navrhovateľa riešiť
a uspokojiť, ale naopak za také konanie, z ktorého je zrejmá skôr snaha odvolateľa využiť majetok získaný zo spoločných (združených) peňažných prostriedkov a teda aj z peňažných prostriedkov navrhovateľa poskytnutých vo výške 120.000,- Eur, len vo svoj prospech bez uspokojenia nároku navrhovateľa. Takýto postoj odvolateľa k veci vyplýva z uvedených reálne nastalých skutočností a práve na ich vyhodnotení súd prvej inštancie záver o dôvodnosti podaného návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania založil a správnosť tohto záveru nemôžu mailové odpovede odvolateľa na výzvy navrhovateľa na peňažné plnenie žiadnym spôsobom spochybniť.
3.6. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa uvádzané opakovane v podanom odvolaní o tom, že on právo navrhovateľa na vyplatenie jeho vkladu ako tichého spoločníka nespochybňuje, ale že tento vklad vyplatí až vtedy, ak na jeho vyplatenie vznikne navrhovateľovi zákonný právny nárok a že dovtedy to právne, účtovne a daňovo nie je možné, tak toto nemá tiež žiadne opodstatnenie a skôr poukazuje na jeho snahu vyhnúť sa uspokojeniu navrhovateľovho nároku.
3.7. Navrhovateľ osvedčil existenciu nároku na peňažné plnenie voči žalovanému v rozsahu najmenej 120.000,- Eur, ktoré odvolateľ odmieta poskytnúť žalobcovi len argumentáciou o platnej zmluve o združení, v zmysle ktorej v kontexte s príslušnými ustanoveniami Obchod. zák. ešte povinnosť plniť na strane odvolateľa nemala vzniknúť.
3.8. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa v podanom odvolaní, že v prípade nehnuteľností, na ktoré bolo napadnutým unesením súdu prvej inštancie nariadené zabezpečovacie opatrenie, sa nejedná zo strany odvolateľa o účelový, rýchly ani podvodný predaj s cieľom poškodiť navrhovateľa a vyhnúť sa plneniu finančných záväzkov voči žalobcovi a že preto nie je potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu zabezpečením budúceho nároku navrhovateľa a že nebolo ani preukázané, že by žalovaný podnikal také kroky, ktoré by viedli k mareniu uspokojenia nároku navrhovateľa ako tichého spoločníka v prípade zániku jeho účasti na podnikaní odvolateľa, tak ani tieto tvrdenia nemajú pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie žiaden význam. Aj z týchto tvrdení odvolateľa len opätovne vyplýva to, čo žalovaný uvádza v celom odvolaní, že nárok navrhovateľa na peňažné plnenie vníma ako nárok tichého spoločníka, ktorý by mal byť podmienený zánikom účasti navrhovateľa na podnikaní odvolateľa. V skutočnosti je však zrejmé, že navrhovateľ sa na žiadnom podnikaní odvolateľa už dlhodobo nepodieľa a že realizáciou projektu, na ktorý navrhovateľ a žalovaný združili peňažné prostriedky, došlo už k dosiahnutiu účelu takéhoto združenia peňažných prostriedkov a teda žiadne ďalšie trvanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou uzavretou medzi nimi dňa 23.05.2018 nemôže prinajmenej od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým bolo po rekonštrukcii príslušnej domovej nehnuteľnosti povolené jej užívanie (07.12.2018), existovať. Napokon pokiaľ by žalovaný mal skutočný záujem uspokojiť nárok navrhovateľa a nemal by záujem podnikať také kroky, ktoré by viedli k mareniu uspokojenia nároku navrhovateľa, tak by zriadenie záložného práva na príslušné nehnuteľnosti na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie takéhoto peňažného nároku navrhovateľa voči žalovanému nemalo žalovanému prekážať, keďže ide o majetok spôsobilý na uspokojenie nároku navrhovateľa aspoň sčasti. Podľa navrhovateľa však práve podané odvolanie zo strany odvolateľa proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo takéto zabezpečovacie opatrenie nariadené, je dôkazom účelovosti takýchto tvrdení odvolateľa o jeho snahe nárok navrhovateľa uspokojiť a zároveň poukazuje na plnú opodstatnenosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, bez ktorého by exekúcia prípadného rozhodnutia priznávajúceho navrhovateľovi právo na peňažné plnenie bola ohrozená a zrejme vzhľadom na ďalšie skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania, týkajúce sa majetkových a personálnych pomerov u odvolateľa, aj celkom bezúspešná.
4. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
5. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
7. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu dáva odvolací súd do pozornosti, že sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné resp. zabezpečovacie opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Obč. zák. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
8. Za podstatné odvolacie námietky považoval odvolací súd tvrdenia odvolateľa, že zmena spoločníka a konateľa a sídla spoločnosti nie sú dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre obavu zmarenia výkonu rozhodnutia a že z doterajšieho priebehu nevyplýva, že by exekúcia nároku navrhovateľa bola ohrozená. Rovnako dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť postup odvolateľa, ktorý sa pridržiava ustanovení o zmluve o tichom spoločenstve. Odvolateľ dôvodil, že navrhovateľovi ešte nevzniklo právo na vyplatenie jeho vkladu, pretože nedošlo k zániku zmluvy, pričom nespochybňoval právo navrhovateľa. Inzerciu a predaj nehnuteľnosti nemožno považovať za účelový, rýchly, či podvodný predaj zabezpečenej nehnuteľnosti za účelom poškodiť navrhovateľa a vyhnúť sa plneniu finančných záväzkov voči nemu. Z uvedeného preto nevyplýva potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu a zabezpečenia budúceho nároku navrhovateľa, nakoľko nebolo preukázané, že by odvolateľ podnikal také kroky, ktoré by viedli k vyhýbaniu sa alebo mareniu uspokojenia nároku navrhovateľa ako tichého spoločníka v prípade zániku jeho účasti na podnikaní odvolateľa.
9. Uvedené odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľ nárok navrhovateľa nerozporuje, odmieta ho však aj napriek výzvam navrhovateľa vyplatiť s odvolávaním sa na ustanovenia o zmluve o tichom spoločenstve a to aj napriek skutočnosti, že tak v rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 22Cb/76/2019 súd zhodne uzavrel, že uvedené zmluvné dojednanie, na ktoré sa odvoláva odvolateľ odporuje zákonným ust. § 676 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. V kontexte skutočností, že odvolateľ zmenil sídlo spoločnosti do Y. republiky, zmenil spoločníka a konateľa spoločnosti, odpredal ostatné nehnuteľnosti, inzeruje predaj nehnuteľností uvedených vo výroku prvoinštančného súdu s úmyslom tieto scudziť, pričom iný majetok nevlastní a zároveň deklaruje odmietnutie úhrady nároku navrhovateľa, pretože sa mieni riadiť ustanoveniami zmluvy o tichom spoločenstve, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodov tak ako uviedol súd prvej inštancie.
10. Výkon záložného práva podľa nariadeného zabezpečovacieho opatrenia môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka navrhovateľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). To znamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti nebude odvolateľ obmedzovaný nad prípustnú mieru a súčasne je primerane zabezpečené prípadné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že navrhovateľovi proti spoločnosti, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).