Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/242/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpeného JUDr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: L. U., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XXX, zastúpeného Mgr. Marcelom Kandrikom, Grešova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 429,68 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 405,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.6.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 88%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 20.12.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 429,68 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je predajcom poskytujúcim služby dodávky elektriny a plynu vrátane zaistenia distribúcie elektriny a plynu do odberného miesta zákazníka. Uviedol, že uzavrel so žalovaným zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu, na základe ktorej sa zaviazal dodávať žalovanému dohodnuté množstvo elektriny a/alebo plynu, zabezpečiť distribúciu elektriny a/alebo plynu do odberného miesta žalovaného, a žalovaný sa zaviazal hradiť žalobcovi riadne a včas platby za dodanú elektrinu a/alebo plyn, distribučné služby podľa zaslaných vyúčtovaní. Podpisom zmluvy žalovaný súhlasil so znením Obchodných podmienok dodávky elektriny, ktoré sú prílohou zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy č. SMA XXXXXXXX zo dňa 3.4.2017 dodával elektrinu a plyn do odberného miesta na adrese C. XX, XXX XX C., a za odobratú elektrinu a/alebo plyn, súvisiace služby vystavoval žalovanému vyúčtovanie. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú čiastku za vyúčtovanie elektriny fa. č. XXXXXXXXXX riadne a včas, ocitol sa ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti v omeškaní so splácaním svojho dlhu voči žalobcovi. Dodal, že za omeškanie žalovaného s úhradou a tiež porušením povinnosti zo zmluvy plniť riadne a včas bola žalovanému v súlade s OPD vyčíslená zmluvná pokuta, a že vyčíslené zmluvné pokuty sú predmetom žalobného návrhu a majú podobu faktúr. Z dlžných súm si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. odo dňa nasledujúceho po splatnosti posledného vystaveného vyúčtovania 27.6.2018.

3. Súd jeho návrhu vyhovel, proti vydanému platobnému rozkazu však podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, a preto ho súd uznesením v zmysle ust. v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalovaná suma pozostáva z dlžnej sumy za odobratú elektrickú energiu a poplatkov za upomienky. Poukázal na to, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a namietal, že nárok žalobcu na zaplatenie vyššie uvedených poplatkov je nedôvodný. Nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože poplatky sú súčasťou všeobecných podmienok, resp. cenníka, a sú tiež nárokom uplatneným na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol tiež, že na nehnuteľnostiach tvoriacich odberné miesto v čase rozhodnom podľa žaloby, t.j. od 01.2018 do 18.04.2018 nebýval a ani sa nezdržiaval, a to z dôvodu, že dňa 1.8.2017 bola vykonaná dražba jeho nehnuteľností a vydražiteľom a nadobúdateľom sa stala spoločnosť M- P BUSINESS s.r.o., dňa 23.8.2017 sa uskutočnilo faktické odovzdanie predmetu dražby a od toho dňa obýval len garáž bez možnosti vstupu do rodinného domu, pričom pred vianočnými svatkami 2017 definitívne opustil nehnuteľnosti tvoriace predmet dražby a teda aj odberné miesto. Elektrickú energiu spotrebovanú za obdobie od 1.1.2018 do 18.4.2018 na predmetnom odbernom mieste nemohol spotrebovať. Žalobu navrhol zamietnuť.

5. V replike k vyjadreniu žalovaného uvedenému v odpore žalobca uviedol, že (tri) upomienky účtované v celkovej výške 24 Eur boli účtované ako poplatok za omeškanie žalovaného s úhradou splatného vyúčtovanie za elektrinu v súlade s obchodnými podmienkami, a odkázal na bod 29 obchodných podmienok, ktorý (všeobecne, bez určenia výšky) zakotvil „nárok na peňažnú náhradu za vystavenie každej jednej písomnej upomienky (upozornenia) z dôvodu vzniku omeškania odberateľa elektriny v domácnosti so zaplatením platieb za plnenia poskytované podľa zmluvy, ktorej aktuálna sadzba vyplýva z príslušného účinného cenníka poplatkov a služieb.“ Žalobca k tomu predložil tzv. poslednú výzvu pred prerušením dodávok, ktorá podľa neho sumarizuje jednotlivé upomienky a tiež jednoznačne vo veci žalovaného upomína s tým, že zasiela tieto formy výziev k omeškaným zálohovým platbám priebežne, kedy okrem sumy za komoditu uvádza aj dlžnú sumu za upomienky. K tvrdeniu žalovaného, kde rozporuje využívanie elektrickej energie a jej spotrebu žalobca uviedol, že žalovaný riadne a včas svoj zmluvný vzťah neukončil a skutočnosť, že nehnuteľnosť opustil nezakladá sama o sebe zánik zmluvného vzťahu. Zo strany žalobcu bol niekoľkokrát kontaktovaný, avšak neúspešne. Vo veci ukončenia zmluvy, resp. jeho prepisu žalobcu kontaktoval v čase 03/2018 až nový majiteľ nehnuteľnosti, a následkom uvedeného kontaktu prebehol prepis zmluvy na nového majiteľa a ukončenie zmluvy resp. odberného miesta na pôvodného majiteľa ku dňu 18.4.2018.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nevyjadril, hoci ho na súd uznesením podľa vyzval.

7. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa zástupcovia strán sporu nedostavili, strana žalobcu však svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti, preto súd v zmysle ust. vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa ).

8. Podľa a súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

9. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený ( ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov zistil podstatný skutkový stav v zhode s tým, ako ho v rozhodných okolnostiach opísali strany sporu. Rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) sporné neboli, a sporné tak zostalo už len ich právne posúdenie.

10. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

13. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

14. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

17. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca za obdobie od 01.01.2018 - 18.04.2018 dodal na základe zmluvy o združených službách dodávky elektriny uzatvorenej so žalovaným do jeho odberného miesta elektrickú energiu vyúčtovanú mu na sumu 405,68 Eur, za ktorú mu žalovaný nezaplatil. Množstvo a cena elektrickej energie dodanej do odberného miesta sporné neboli. Obrana žalovaného voči tejto časti smerovala v podstate len k tomu, že túto elektrickú energiu už nevyužíval on, hoci, podľa nespochybnených tvrdení žalobcu, zmluvu o združenej dodávke elektriny so žalobcom neukončil a ani žiadnu zmenu tomuto ani neoznámil. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti o zaplatenie ceny dôvodná, nakoľko dodávka elektriny nebola viazaná na osobný odber žalovaného, ale do odberného miesta podľa jeho (zmluvnej) dispozície. Žalobca si svoj zmluvný záväzok dodávať elektrickú energiu (podľa zmluvy) do odberného miesta žalovaného splnil, a má tak voči nemu nárok na úhradu jej ceny.

18. To či žalovaný, bez ohľadu na to či zámerne (na základe nejakej dohody) alebo svojou nedôslednosťou, umožnil ďalej využívať túto elektrickú energiu iným osobám, je jeho zodpovednosťou a vecou jeho vzťahu k týmto osobám (ktoré sa mohli obohatiť na jeho účet), a nie vecou jeho dodávateľa. Žalobca ako dodávateľ mu dodával elektrickú energiu podľa zmluvy s ním do jeho odberného miesta, a bez ukončenia alebo zmeny zmluvy nebolo jeho možnosťou (bez zmluvného základu) túto cenu za energiu dodanú podľa zmluvy vyúčtovať nikomu inému. Súd tak posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na jej úhradu vo výške 405,68 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania uplatnený v súlade so zákonom z dlžnej sumy za čas po jej splatnosti vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Sumu uplatnenú nad rámec ceny za dodanú elektrickú energiu zodpovedajúcu podľa predložených faktúr sumám za upomienky účtované v celkovej výške 24 Eur, však súd považoval za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé k čomu sa má žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností - upomienok) má súd o nároku na zaplatenie týchto položiek (poplatkov za upomienky) rozhodnúť.

20. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa (predtým obdobne , s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a

netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení platného (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Žalobca vôbec neuviedol za ktoré (aké) konkrétne upomienky - kedy a ako mali byť vystavené - ich žalovanému vyúčtoval. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz <http://www.ceska-justice.cz>). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram uvedeným poplatkom za upomienky).

21. Súd poukazuje na to, že dokonca ani „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk)

22. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. , podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným ůsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

23. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

24. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

25. V tomto prípade vzhľadom na to, že žalobca k poplatkom za upomienky netvrdil a ani nepreukázal rozhodujúce skutočnosti o tom za vystavenie ktorých (akých) konkrétnych písomných upomienok by mu ich mal žalovaný uhradiť, súd žalobu v tejto časti zamietol.

26. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, no v súvislosti s týmto prípadom, nad rámec vyššie uvedeného, súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na to (vo vzťahu k poplatkom za upomienky), že pre spotrebiteľský právny vzťah, vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži

v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. , v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

27. Aj podľa o energetike platí, že ustanovenia zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu sa môžu odchýliť od informácií poskytnutých odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti pred uzavretím zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa odseku 1 písm. a) alebo iba na základe výslovného súhlasu oboch zmluvných strán.

28. Okrem toho, ak majú mať poplatky za upomienky sankčnú povahu resp. povahu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, možno k tomu poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. . Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (pozn. súdu: analogicky aj o poplatkoch za upomienky) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

29. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 429,368 Eur úspešný v časti vo výške 405,68 Eur, čo predstavuje 94% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 6% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 88%. Už len pre úplnosť súd uvádza, že žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva), resp. tak ako v tomto prípade ich pomernú časť v zmysle ust. celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a podľa všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp. trvanie na podanom návrhu, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. súd prvého stupňa zároveň poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. , podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia , je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.