Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-4-2020.pdf
PDF · 173.84 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a. s., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019 spolu s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101464232/2019 zo dňa 14.06.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (od 01.07.2019: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100231055/2019 zo dňa 18.01.2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli doručené žalobcovi dňa 06.02.2019, ktorý sa k zisteniam v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 03.04.2019.
2. Správca dane rozhodnutím č. 101464232/2019 zo dňa 14.06.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel dane v sume 137.016 eura, nadmerný odpočet dane nepriznal v sume 1.351,25 eura a vyrubil daň v sume 135.664,75 eura za zdaňovacie obdobie september 2014.
3. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v zdaňovacom období september 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup tovaru - slnečnica lúpaná, solená (ďalej len „slnečnica“) od tuzemského dodávateľa, spoločnosti POOL Trade, s.r.o. (IČO: 36 655 082), ale v rámci daňovej kontroly bolo zistené obchodovanie s tovarom v rámci obchodného
karuselového reťazca viacerých spoločností (Speed-Line transport s.r.o. - LIÁN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o. – žalobca - Agrimid-System Kft.) a žalobcom predložené doklady a dôkazy získané správcom dane nepreukázali, že predmetom uskutočnených obchodných transakcií bol vždy nový tovar. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi predmetného obchodu zastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzovali dojem legálne deklarovaných obchodných transakcií. Reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa deklarovaných dokladov nebola preukázaná žalobcom ani jeho dodávateľom, ktorý vierohodne nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že daňový subjekt mohol vedieť, že deklarované obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a finančné zvýhodnenie získal práve daňový subjekt. V rámci preverovania finančných tokov pri dodávateľsko – odberateľskom reťazci medzi vyššie uvádzanými spoločnosťami bolo zistené, že z bankového účtu spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. neboli na bankový účet spoločnosti EURO FAKTORJNG s.r.o. prijaté žiadne platby a platby medzi spoločnosťami EURO FAKTORING s.r.o.; LIAN ASTON TRADE s.r.o.; POOL Trade s.r.o.; Tatranská mliekareň, a.s.; Agrimid-System Kft. prostredníctvom účtu spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. predstavovali uzavretý kruh platieb.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že všetky obchodné transakcie mal riadne zaevidované, potvrdené štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými obchodoval ako aj príslušnými dokladmi a tvrdenia o jeho účasti na karuselovom obchode považoval za nedostatočné a nepresvedčivé. Mal za to, že preukázal naplnenie podmienok vzniku práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Správca dane reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil, ani nespochybnil a závery v prvostupňovom rozhodnutí postavil len na domnienkach. Aj napriek skutočnosti, že žalobca preukázal formálne aj reálne dodanie tovaru, správca dane na uvedené skutočnosti neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech. Správca dane v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že žalobca preukázal nadobudnutie tovaru slnečnica od spoločnosti POOL Trade s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr od tejto spoločnosti nepreukázal. Žalobca predložil správcovi dane len dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykazovali žiadne pochybnosti u finančných orgánov. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s predmetným tovarom a nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar, správca dane mal preto oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré mu žalobca predložil a vyzýval žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Doklady, ktoré žalobca predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, ani ako dôkaz o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.
II.
Žaloba
6. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.01.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101464232/2019 zo dňa 14.06.2019, žiada zrušiť obe rozhodnutia, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.
7. Žalobca namietal, že rozhodnutia finančných orgánov boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, nesprávne právne posúdenie veci a nezákonné rozhodnutie z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, v ktorých názoroch sa Finančné riaditeľstvo stotožňuje so závermi Úradu pre vybrané hospodárske subjekty a z akého dôvodu.
8. Žalobca namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a nedostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Žalobca namietal, že žalovaný postupoval v rozpore s § 45 ods. 1 písm. c), § 24 ods. 2 daňového poriadku, lebo správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, pritom žalobca mal všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, potvrdené dokladmi aj zástupcami spoločností, dokladmi CMR i kontrolnými výkazmi; tiež predložil doklady o následnom predaji tovaru spoločnosti Agrimid System - Kft. (faktúry, dodacie listy, CMR, vážne lístky). Prepravu tovaru spoločnosťou VM-STAVSPOL s.r.o. potvrdili bývalí konatelia POOL Trade s.r.o., svedkovia A. B. C. a A. D. E. a aj kontrolné výkazy u spoločností POOL Trade s.r.o., LION ASTON TRADE s.r.o. , Speed-Line Transport s.r.o. Žalobca tvrdí, že pri dodaní tovaru jeho zamestnanci overili, či sa dodávateľ nenachádza v zozname registrovaných neplatičov dane z pridanej hodnoty, preto nemal dôvod pochybovať o obchodnom partnerovi, tovar bol riadne dodaný, kúpna cena uhradená v hotovosti, doklady zaúčtoval do účtovníctva. Správca dane reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil ani nespochybnil, závery postavil na domnienkach.
9. Žalobca namietal záver správcu dane, že sa on ani dodávateľ nezúčastnili pri vzájomnom fyzickom odovzdávaní alebo prevzatí tovaru. Odvolávajúc sa na výpoveď svedka B. z daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie namietal záver, že tovar nebol kontrolovaný a že nebola zabezpečená jeho nezameniteľnosť. Správcovi dane žalobca vytkol, že neprihliadol na túto výpoveď svedka B., pritom svedok B. bol poverený kontrolou pri nakládke a vykládke tovaru a opísal podrobný priebeh manipulácie s tovarom. Podľa svedka bol pritom tovar identifikovateľný ako slnečnica a že keď prišiel na kontrolu, tak sa v sklade nachádzal už nový tovar. Z výpovede svedka žalobcovi vyplývala okrem iného aj pohyb tovaru. Žalovaný tento dôkaz nespochybnil, ale odmietol naň prihliadať.
10. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť vidí v tom, že na jednej strane žalovaný (aj správca dane) nespochybňuje prepravu vyplývajúcu z záznamov mýtneho systému, ale spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov neprihliadajúc na CMR doklady svedčiace podľa žalobcu o reálne uskutočnených obchodoch s poukazom na čl. 6, čl. 9 a čl. 12 dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Podľa žalobcu sa správca dane s CMR dokladmi ako dôkazmi v rozhodnutí nevysporiadal a ani ich nevyvrátil, pritom z prepravných dokladov CMR bolo zrejmé miesto a dátum vystavenia, odosielateľ, dopravca, miesto a dátum prevzatia zásielky, miesto doručenia, príjemca, názov, druh a množstvo tovaru. Nestačilo len spochybniť pravosť dokladov CMR, ale bolo potrebné dokázať, že ide o falošný doklad. Žalobca namietal, že správca dane neprihliadal na zistenia z ústnych pojednávaní, že spoločnosti potvrdili prepravu ako špeditéri a že neboli prítomné pri fyzickej nakládke. V rozhodnutí žalovaného je uvedené, že žalobca zaplatil za dodaný tovar a následne dostal zaplatené za dodanie od obchodného partnera. Čiže pokiaľ mal žalovaný pochybnosť o náležitej opatrnosti žalobcu, mal konkrétne pomenovať v čom mal byť opatrnejší.
11. Žalobca ďalej namietal na to, že správca dane v rozhodnutí uviedol zistenie, že platby za tovar medzi obchodníkmi v rámci obchodného reťazca ( vrátane žalobcu) boli realizované v uzavretom kruhu cez EURO FAKTORING s.r.o., ale už neuviedol, že táto firma mala predmet činnosti aj faktoring a ani nevykonal dokazovanie k uzavretému kruhu platieb. Žalobca tvrdí, že nemal vedomosť, že spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. zastupuje viacero spoločností a o prepojení spoločností, správcovi dane ozrejmi, že jeho ekonomické oddelenie neskúma účet, z ktorého bola zrealizovaná platba.
12. Žalobca namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. V rozhodnutí žalovaný na jednej strane uviedol, že údaje z kontrolných údajov preukazujú obchodovanie v reťazci spoločností, ale zároveň uviedol, že nepreukazujú skutočnosť, že bol predmetom dodávok vždy nový tovar s identifikovaným pôvodom a nezameniteľnosťou s tovarom pochádzajúcim z inej dodávky. Ďalej vytýka žalovanému, že sa nedostatočne vyporiadal s kontrolovanými výkazmi (obsahujúce informácie o dodávkach tovaru a služieb platiteľov dane na vstupe aj výstupe), ktoré odrážali reálne uskutočnené deklarované obchody a predstavovali jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Namieta aj nedostatočné preverenie reálne dodaných tovarov, čím porušil § 24 ods. 2 daňového poriadku, nedodržanie voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 daňového poriadku. Žalobca namieta, že neboli čo najúplnejšie zistené skutočnosti pre určenie daňovej povinnosti, lebo správca dane neobjasnil nezrovnalosti v právnych vzťahoch ( rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 38Ca/63/99-37 z 26.10.1999).
13. Žalobca vytýkal žalovanému, že neuviedol konkrétny subjekt v reťazci, ktorý porušil neutralitu DPH a neodôvodnil, akým spôsobom by malo predmetné obchodovanie predstavovať zneužitie práva na odpočet, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody. Žalovaný neozrejmil ako mal žalobca získať daňovú výhodu a nedostatočne nezdôvodnil svoj záver, že žalobca mal vedomosť o účasti na karuselovom obchode. K obchodnej spolupráci žalobca pristupoval s náležitou obozretnosťou a v dobrej viere. Svojich priamych obchodných partnerov dlhodobo poznal a nemal ani najmenšiu pochybnosť o ich dôveryhodnosti.
14. Žalobca namietal, že žalovaný pripísal na jeho ťarchu nesplnenie si povinností iným subjektom, ale bližšie to neodôvodnil, nevysporiadal sa s aktuálnou judikatúrou ( pr. rozsudkov Súdneho dvora EÚ - Axel Kitel proti Belgickému štátu; rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid z 21.06.2012). V jeho neprospech nemôže byť nekontaktnosť právneho nástupcu jeho dodávateľa ( DANO s.r.o.) ani porušovanie povinností obchodných partnerov jeho dodávateľa ( rozsudky NS SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/20110 zo dňa 15.03.2011). Je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania preukázal, či došlo k zneužívaniu konania u dodávateľa žalobcu a či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Žalobca tiež poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie k problematike daňového podvodu s poukazom na to, že dôkazné bremeno v prípade podvodu zaťažuje finančné orgány, a tiež s poukazom na podmienky zamietnutia nároku na odpočítanie dane z dôvodu, že došlo k podvodu.
15. Nemožno od zdaniteľnej osoby požadovať, aby sa ubezpečil či u subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod tým, že bude preverovať či vystaviteľ faktúry disponuje tovarom a je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie vrátane uhradenia DPH. Žalobca ďalej namieta, že nie je zrejmé, v ktorých názoroch sa Finančné riaditeľstvo stotožňuje so závermi Úradu pre vybrané hospodárske subjekty a z akého dôvodu, lebo žalovaný sa v rozhodnutí ( na str. 24) len odvoláva na stanovisko správcu dane v jeho prvostupňovom rozhodnutí, čím je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodenie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2014 vykázal nadmerný odpočet v sume 1 351,25 eur, neoprávnene si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti POOL Trade s.r.o. lebo sa svojou kúpou a následným predajom tovaru odberateľovi Agrimid – system Kereskedelmi és Szolgáltato Kft., (Budapešť, Maďarsko) s oslobodením od dane zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Odkázal na podrobne opísaný zistený skutkový stav v rozhodnutí správcu dane ako aj jeho rozhodnutí. Všetky žalobné dôvody žalobcu sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, pritom so všetkými námietkami v odvolaní (teda aj v žalobe) vysporiadal už v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktorého obsah odkázal.
17. Zistenia získané na základe preverovania reálnosti obchodných transakcií smerujú k tomu, že aj keď žalobca správcovi dane predložil v priebehu daňovej kontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené účastníkmi v rámci reťazového obchodu zastierajú skutočný stav stavom formálno - právnym a navodzujú dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca. Žalobca síce predložil správcovi dane faktúry od tuzemských dodávateľov s formálne splnenými náležitosťami (§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z.), ale to nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z týchto faktúr. Zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii dokladov, lebo doklady musia byť odrazom reálneho plnenia od iného platiteľa. Predložené faktúry od dodávateľov nepreukazujú nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
18. Žalobca mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou k riziku pri integrite svojich dodávateľov, ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Je povinnosťou riadneho hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverovania) je potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takéto transakcie s ohľadom na výsledky týchto kontrol. Medzi základné zásady obchodného práva patrí poctivý obchodný styk a základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takého vedomosti evidentne obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, preto žalovaný považuje za oprávnené pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom. Pritom konatelia sú podľa § 135a Obchodného zákonníka povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Daňové subjekty musia venovať dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti, že o podvode vedeli alebo vedieť mohli. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca mal k dispozícii dostatok informácií a indícii, ktoré mali poukázať, že transakcie nespĺňali zákonné kritériá. Podľa žalovaného žalobca mohol vedieť, že obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a práve žalobca získal finančný prospech z celej reťaze dodaní. Žalobca nepreukázal konanie v dobrej viere, preto sa nemohol dovolávať nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa.
19. Podľa tvrdenia žalovaného si žalobca optimalizoval daňovú povinnosť uplatnením si odpočítania dane na vstupe z deklarovaných nákupov tovaru z faktúry od tuzemského dodávateľa a deklarovaním dodania tohto tovaru do iného členského štátu. Práve žalobca deklaroval oslobodené dodanie do iného členského štátu EÚ a do účtovníctva zahrnul faktúry od tuzemského platiteľa. Počas výkonu kontroly zamestnanci správcu dane získali dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom (nákup a predaj toho istého tovaru), ktorý niesol znaky karuselového obchodu.
IV.
Replika žalobcu
20. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný sa v svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Rovnako poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal tým, či mal vedomosť o obchode u subdodávateľa jeho obchodného partnera vykazujúceho znaky nekalého konania. Nie je v kompetencii žalovaného prenášať na žalobcu dôkazné bremeno v takej miere, ktoré nie je od neho objektívne možné požadovať, žalovaný to však urobil a žalobca správcovi dane preukázal, že si obchodného partnera preveril.
V.
Konanie na správnom súde
21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/4/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/4/2020.
22. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
VI.
Pojednávanie
23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 9 ods. 1, §10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na pojednávanie konané dňa 21.03.2024 sa žalovaný nedostavil, z pojednávania sa ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalobca zotrval na podanej žalobe. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti žalovaného.
VII.
Relevantná právna úprava
24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
29. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
31. Podľa § 24 ods. 2, 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
34. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
35. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
36. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom: a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d)dovoz tovaru do tuzemska.
39. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
40. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
42. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
43. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
44. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
45. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101464232/2019 zo dňa 14.06.2019, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 137.016 eura, vyrubená daň v sume 135.664,75 eura za zdaňovacie obdobie september 2014 a nebol mu priznaný nadmerný odpočet dane v sume 1.351,25 eura.
47. Správny súd sa najprv vysporiadal s otázkou, čo bolo podľa napadnutých rozhodnutí dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítane dane, či spornou/spochybnenou bola existencia „nového“ tovaru (ako hmotnoprávna podmienka na odpočet dane), alebo táto podmienka bola splnená a dôvodom brániacim priznaniu nároku na odpočet dane bolo podvodné, resp. zneužívajúce konanie. S uvedeným totiž úzko súvisí aj otázka unesenia dôkazného bremena, resp. či dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, alebo správcu dane. Až po jasnom ustálení toho, čo bolo právnym dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane ( rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/4/2021 zo
dňa 28.02.2023, bod 28) môže súd následne posudzovať ďalšie skutočnosti a zaujať právny názor k otázke, ktorý zo subjektov znášal dôkazné bremeno, a či ho v daňovom konaní i uniesol.
48. Z pripojeného administratívneho spisu a rozhodnutia správcu dane súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu okrem iných zdaňovacích období aj za september 2014. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 100231055/2019 zo dňa 18.01.2019, v ktorom uviedol kontrolné zistenia, na základe ktorých spochybnil okrem iného to, že nešlo o dodávky nového tovaru, spochybnil pôvod a skutočnú identifikáciu tovaru, spochybnil reálnosť preukázania zdaniteľných obchodov podľa deklarovaných obchodov a že žalobca bol cez obchodný karuselový reťazec ( Speed- Line transport s.r.o., LIAN ASTON TRADE s.r.o., POOL Trade s.r.o., žalobca, Agrimid-System Kft.) zúčastnený na pdovode s cieľom získať daňovú výhodu (strana 162 protokolu, strany 36 a 39 rozhodnutia správcu dane).
49. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 102726883/2019 zo dňa 26.11.2019 dospel k záveru, že správca dane posúdil vecne správne posudzovaný skutkový stav, daňový subjekt nepreukázal pri kontrole prijatie všetkých opatrení na zabezpečenie, aby jeho zdaniteľné obchody neboli poznačené podvodom. Konštatoval, že doklady predložené daňovým subjektom nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt ani na výzvu správcu dane nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť jeho konania. Žalovaný (na str. 22 svojho rozhodnutia) zopakoval, že daňový subjekt nepreukázal pôvod tovaru a ani to, či predmetné dodávky predstavovali dodávky vždy nového tovaru.
50. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: 1/ musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a 2/ materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
51. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
52. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). Cieľom článku 203 smernice 2006/112 je odstrániť riziko straty daňových príjmov, pričom tomuto riziku sa možno vyhnúť, ak daňové orgány majú k dispozícii informácie potrebné na zistenie, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na to, či bola DPH uvedená v dokumente s názvom „Faktúra“ alebo v inom dokumente, ako je zmluva uzatvorená medzi stranami (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 41).
53. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok v tejto súvislosti preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
54. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
55. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
56. Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšie nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).
57. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).
58. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
59. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
60. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
61. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR, napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03. 08. 2022).
62. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019).
63. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/ zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto
konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj citovanú judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Zhrňujúc z doteraz uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), tak v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno finančné orgány.
64. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci uzavreli, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie vždy nového tovaru ako hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH z deklarovaných obchodov. Z rozhodnutí správcu dane a žalovaného však súdu nevyplýva, ktorú hmotnoprávnu podmienku uplatneného práva na odpočet žalobca nepreukázal. Pokiaľ uvádzajú, že žalobca nepreukázal, že v reťazci spoločností došlo k dodaniu vždy nového tovaru, správny súd musí skonštatovať, že takúto hmotnoprávnu a formálnu podmienku uplatnenia práva na odpočet DPH zákon o DPH a ani vzťahujúce sa európske právo nepozná. V tomto smere preto správny súd zastáva názor, že žalobca bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, pokiaľ od nej žalovaný a správca dane vyžadovali preukázanie skutočnosti, ktorá nie je hmotnoprávnou a ani formálnou právnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH. Ak mal správca dane ako aj žalovaný záujem poukázať napr. na nesplnenie podmienky dodania tovaru, mal túto skutočnosť riadne oznámiť žalobcovi a svoje pochybnosti odôvodniť.
65. Vyššie uvedená vada v právnom posúdení veci v rozhodnutí žalovaného a správcu dane súvisí a vychádza z ďalších nedostatkov, ktorými tieto rozhodnutia trpia. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach síce správne uvádzajú skutkové zistenia správcu dane, tieto však nesprávne hodnotia, právne kvalifikujú a posudzujú. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospeli k názoru, že žalobca na jednej strane nepreukázaním dodania vždy nového tovaru vlastne nepreukázal bližšie nešpecifikované hmotnoprávne podmienky uplatneného práva na odpočet DPH z deklarovaných obchodov a na druhej strane vedome participoval na obchodnom reťazci poznačenom podvodom v oblasti DPH. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade sankcionovania účasti na podvode alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti, ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv v zásade nemôžu byť sporné. Inými slovami, ak správca dane a žalovaný na jednej strane konštatujú, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH v podobe tovaru ( iného tovaru a nie toho istého tovaru) a na druhej strane konštatujú, že sa dopustil účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodom na DPH, vnútorne si odporujú.
66. Rozlišovanie medzi dôvodmi pre neuznanie daňového oprávnenia (či už nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH alebo vedomá účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom) pritom nie je iba formálne, ale má významný dopad na celé daňové konanie a daňovú kontrolu. Ako už bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno na preukázaní daňového podvodu a účasti daňového subjektu na ňom totiž ťaží správcu dane, nie daňový subjekt. Ten totiž svoje
dôkazné bremeno môže vyčerpať preukázaním hmotnoprávnych a formálnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH. Je pritom úlohou daňových orgánov, aby dôsledne vyhodnocovali zistené skutočnosti a skutočnosti deklarované daňovým subjektom a rozlišovali, či tieto skutočnosti vznášajú pochybnosti vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH alebo či ide o skutočnosti preukazujúce a/alebo indikujúce daňový podvod v určitom obchodnom reťazci, resp. vedomú alebo nevedomú účasť daňového subjektu na ňom.
67. Správny súd nespochybňuje relevantnosť skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci. Skutočnosti, že (i) v obchodných prípadoch mohlo ísť stále o ten istý tovar (čomu nasvedčujú zistenia ohľadom skutočnej prepravy tovaru), teda absencia skutočného ekonomického významu samotného obchodu, (ii) rozpor medzi formálne deklarovanou a skutočnou prepravou tovaru, (iii) zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu spoločnosť, (iv) tá istá spoločnosť ( VM-STAVSPOL s.r.o.) prepravovala tovar medzi jednotlivými spoločnosťami v obchodnom reťazci, (v) identita tretej spoločnosti zabezpečujúcej finančné toky v danom reťazci (EURO FAKTORING, s.r.o.), naozaj naznačujú, že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj žalobca, je poznačený podvodom. Doteraz správcom dane a žalovaným uvádzané tvrdenia, že žalobca mal zistiť, že je mu dodávaný stále ten istý tovar, ktorý on odpredáva ďalej, podľa názoru súdu neobstoja. Správca dane a ani žalovaný neprodukovali žiadny jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v jednotlivých obchodných prípadoch v predmetnom obchodnom reťazci a nevyvrátili možnosť, že tovar mohol byť aj v prípade svojej identickosti prebaľovaný mimo dispozičnej a vedomostnej sféry žalobcu. Podozrenie o identickosti tovaru na strane správcu dane vyplýva výlučne zo zistení, že konečný odberateľ v dotknutom obchodnom reťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva, že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane ako ani žalovaný tak žiadnym spôsobom nepreukázali, hoci dôkazné bremeno je na pleciach daňových orgánov, že konkrétne sťažovateľka vedela/mala vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.
68. Správny súd tu však zdôrazňuje, že pri právnom posúdení nie je možné kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou žalobcu o daňovom podvode, lebo ak bolo konštatované nepreukázanie dodávania vždy nového tovaru ako nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, tak potom neexistovalo opodstatnenie pri právnom posudzovaní zaoberať sa podvodným konaním ( rozsudok NSS SR zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 1Sžfk/81/2020, bod 32).
69. Pre úplnosť správny súd v predmetnej veci uvádza, že si je vedomý, že vo veci žalobcu a totožnej daňovej kontroly bol vydaný aj rozsudok správneho súdu č. k. 2S/103/2019-126 zo dňa 4. marca 2020, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného týkajúcemu sa však iného zdaňovacieho obdobia (november 2016). Rozhodnutie č. k. 2S/103/2019-126 zo dňa 4. marca 2020 bolo následne potvrdené rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/27/2020 zo dňa 3. augusta 2022. Napriek tomu, že v danej veci je daná identita účastníkov konania, daňovej kontroly a protokolu, je potrebné uviesť, že obchodné prípady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2016 boli postavené inak, týkali sa dodávky iného tovaru a od iných spoločností. Z dôvodu odlišného skutkového stavu správny súd v predmetnej veci nebol viazaný predmetným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a jeho východiská na predmetný prípad ani nemohol aplikovať.
70. Správny súd po preskúmaní obsahu napadnutých rozhodnutí prisvedčil žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, nakoľko ako z prvostupňového tak aj z druhostupňového rozhodnutia nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, čo bolo právnym dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet dane, a teda ani to, koho malo zaťažovať dôkazné bremeno. Správny súd vyhodnotil závery správcu dane a žalovaného vo vzťahu k dôvodu na nepriznanie nároku na odpočet DPH ako rozporuplné.
71. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že došlo ku kombinácii dôvodov na nepriznanie nároku na odpočet DPH, keďže tak správca dane ako aj žalovaný uviedli, že dôvodom na nepriznanie boli: 1) nepreukázanie, že predmetom uskutočnených obchodných transakcií bol vždy nový tovar; 2) nepreukázanie reálne uskutočnených zdaniteľných obchodov; 3) účasť žalobcu na podvode cez karuselový obchod viacerých spoločností (Speed-Line transport s.r.o. - LIÁN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade s.r.o. – žalobca - Agrimid-System Kft.). Takýto záver však nie je právne udržateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Bez jednoznačného uvedenia právneho dôvodu nie je možné, aby správny
súd posúdil, koho zaťažovalo dôkazné bremeno a či ho daný subjekt aj uniesol. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí správny súd nemohol vyhodnotiť aj ostatné žalobcom vznesené žalobné body. Zároveň dodáva, že nakoľko správca dane i žalovaný svoje rozhodnutia odôvodňovali ako absenciou hmotnoprávnej podmienky tak účasťou žalobcu na podvode ( bod 59 rozsudku NSS SR zo dňa 29.03.2023, sp. zn. 10Sžfk/20/2021), súd nemohol konštatovať iné ako nesprávne právne posúdenie veci.
72. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že mu neostáva iné, ako zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a aj podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom orgány verejnej správy jednoznačne určia, čo bolo dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH. Len ak budú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na odpočet DPH, je tu priestor zapodievať sa otázkou účasti žalobcu na podvode cez zodpovedanie otázok Axel Kittel testu.
73. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
74. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.