Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: LS a. s., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 34 122 303, právne zast.: JUDr. Boris Bohunský, advokát, Kozia 20, 811 03 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: Slovenská insolvenčná k.s., Párovská 26, 949 01 Nitra, IČO: 47 234 440, správca konkurznej podstaty úpadcu: VODNÝ SVET s.r.o., Vašinova 61, 949 01 Nitra, IČO: 36 344 567, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, v 2. rade: Koospol property & advisory s.r.o., Rybná 716/24, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 03896056, právne zast.: Mgr. Pavol Baláž, advokát, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie popretej pohľadávky

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2019 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 189.115,65 eur spolu s úrokmi vo výške 16.018,84 eur vyplývajúca z vlastnej platobnej zmenky vystavenej úpadcom VODNÝ SVET, s.r.o., Veľkonecpalská 17, 971 01 Prievidza, IČO: 36 344 567 dňa 18.01.2018, splatná dňa 31.12.2018, uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. , zapísanou v zozname pohľadávok pod č. 11, je čo do právneho dôvodu v celom uplatnenom rozsahu oprávnená a zistená ako vymáhateľná pohľadávka vo výške 205.134,49 eur, v poradí ako iná (nezabezpečená) pohľadávka.

2. Žalobca žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.

3. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.6.2019, č. k. , ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 118/2019 dňa 20.06.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu VODNÝ SVET, s.r.o., so sídlom Vašinova 61, 949 01 Nitra, IČO: 36 344 567 (ďalej len "úpaca"). Uvedeným rozhodnutím bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu stanovený: Slovenská insolvenčná k.s., sídlo kancelárie Párovská 26, 949 01 Nitra, značka S1552 (ďalej len "správca"). Žalobca v zákonnej lehote jednou prihláškou uplatnil svoju pohľadávku voči úpadcovi v celkovej sume istiny 189.115,65 eur spolu s úrokmi 16.018,84 eur všetko z titulu vlastnej platobnej zmenky vystavenej dlžníkom dňa 18.01.2018, splatnej 31.12.2018, zmenková istina 188.487,36 eur, zmenková odmena 628,29 eur, zmenkový úrok od 19.01.2018 v celkovej výške 16.018,84 eur (celková suma spolu 205.134,49 eur) (ďalej len "prihlásená pohľadávka"). Prihlásená pohľadávka vyplýva z vlastnej platobnej zmenky vystavenej úpadcom v Prievidzi dňa 18.01.2018, na rad žalobcu ako veriteľa, bez protestu, znejúca na zmenkovú sumu 188.487,36 eur s miestom platenia Bratislava a s údajom splatnosti 31.12.2018, a to na základe právneho nároku žalobcu na vydanie náhrady za splnenie dlhu za úpadcu vo výške 188.487,36 eur, ktorým úpadca

dňa 18.01.2018 v celom rozsahu splnil dlh vyplývajúci z regresného nároku a regresný nárok zanikol v celom rozsahu.

4. Správca ako aj žalovaný v 2. rade prihlásenú pohľadávku podľa zák. popreli. Správca poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu:

- čo do výšky istiny 189.115,65 eur, čo do výšky úrokov 16.018,84 eur,

- čo do právneho dôvodu v celom jej rozsahu,

- čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu,

- čo do poradia v celom rozsahu (správca neuznáva žiadne poradie prihlásenej pohľadávky), a to z nasledovných dôvodov: a) z dôvodu absolútnej neplatnosti podľa , nakoľko podľa názoru správcu prihlásená pohľadávka vznikla z absolútne neplatných právnych úkonov:

- Dohody medzi úpadcom a žalobcom (pôvodne SKLÁDKY a ODPADY s.r.o. pred zmenou právnej formy na a.s.) ako podmieneným dlžníkom zo dňa 08.01.2018 o určení budúcich podielov na dlhu voči veriteľovi

- HOLTI SLOVAKIA s.r.o., Močenok, IČO: 46 385 151, ktorej predmetom bola dohoda o určení budúcich podielov na dlhu vzniknutého z titulov špecifikovaných v notárskej zápisnici N 438/2017, Nz 18206/2017, NCRIs 18588/2017 zo dňa 29.05.2017 ("Notárska zápisnica");

- Dohody o pristúpení k dlhu medzi HOLTI SLOVAKIA s.r.o. ako veriteľom a žalobcom ako pristupujúcim dlžníkom zo dňa 09.01.2018, predmetom ktorej bolo pristúpenie žalobcu k dlhu podľa Notárskej zápisnice;

- Splnením dlhu z dohody zo dňa 09.01.2018 zo strany žalobcu ako pristupujúceho dlžníka voči HOLTI SLOVAKIA s.r.o. vystavením a odovzdaním vlastnej platobnej zmenky zo dňa 10.01.2018 b) Správca mal za to, že z dôvodu vzniku a postupovania pohľadávok, ktoré predchádzali vzniku prihlásenej pohľadávky, sa na uspokojenie prihlásenej pohľadávky vzťahuje ust. § 95 ods. 3 ZoKR, nakoľko tieto pohľadávky po ich niekoľkonásobnom postúpení sú subsumované v nároku veriteľa HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. podľa Notárskej zápisnice, ktoré ak by boli prihlásené do konkurzného konania, uspokojovali by sa v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR v spojení s § 92 ods. 2 ZoKR až po úplnom uspokojení ostatných nezabezpečených veriteľov. c) Úkonmi uvedenými v bode a) nedošlo podľa názoru správcu k zániku pohľadávky pôvodného veriteľa, ale len zmene kvality/právneho dôvodu existencie prihlásenej pohľadávky a veriteľ by mal evidovať namiesto postúpených pohľadávok z rôznych titulov po postúpení, resp. uznania dlhu v Notárskej zápisnici, pohľadávku zo zmenky. K reálnemu splneniu finančného záväzku podľa názoru správcu nedošlo. d) Podľa názoru správcu účelom uvedených úkonov bolo obísť spôsob uspokojovania originálnych pohľadávok podľa Notárskej zápisnice podľa ust. ZoKR, uvedené úkony sú podľa absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko obchádzajú zákon, resp. sa priečia dobrým mravom.

5. Žalovaný v 2. rade ako veriteľ poprel prihlásenú pohľadávku čo do poradia, nakoľko mal za to, že prihlásená pohľadávka je spriaznenou pohľadávkou podľa § 95 ods. 3 ZoKR.

6. Žalobca uviedol, že dôvody popretia prihlásenej pohľadávky zo strany správcu (žalovaného v 1. rade) ako aj žalovaného 2 nie sú dané, a to z nasledovných dôvodov: Správca nesplnil svoju povinnosť preskúmať prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou, naopak, poprel prihlásenú pohľadávku čo do celej výšky, čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu aj čo do poradia. Správca teda poprel prihlásenú pohľadávku "z opatrnosti" zo všetkých dôvodov (okrem zabezpečenia), ktoré ZoKR pripúšťa. Nepostupoval teda pri jej popretí s odbornou starostlivosťou, pravdepodobne z opatrnosti využil všetky dostupné dôvody pre popretie, pričom ale uvedenou formou navodil stav právnej neistoty ohľadne popretej výšky popretej pohľadávky ako aj popretého poradia prihlásenej pohľadávky. Zároveň spochybňuje vlastné popretie čo do právneho dôvodu. Správca neuvádza v akej výške teda prihlásenú pohľadávku uznáva, ani nie je zrejmé, pokiaľ prihlásenú pohľadávku poprel aj čo do poradia, aké má pohľadávka podľa jeho názoru poradie (uvádza, že prihlásená pohľadávka nemá poradie). Správca teda na jednej strane tvrdil, že prihlásená pohľadávka neexistuje, nakoľko jej právny dôvod vyplýva z absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na druhej strane ju poprel spôsobom, ktorý pripúšťa danosť jej právneho dôvodu avšak v inej výške, ktorú neuvádza, prípadne iné poradie prihlásenej pohľadávky, ktoré tiež neuvádza. Žalobca mal za to, že uvedeným popretím správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, navodil stav právnej neistoty a dôvody popretia neúplne a zmätočne špecifikoval.

7. Správca uvádzal, že pôvodná pohľadávka v zmysle Dohody o pristúpení k dlhu zo dňa 09.01.2018 údajne nezanikla a maximálne malo dôjsť len k jej údajnej zmene čo do právnej kvalifikácie (právneho dôvodu). Predmetný záver správca oprel aj o skutočnosť, že úpadca v rámci Notárskej zápisnice uznal pohľadávky voči svojim veriteľom, ktoré boli voči nemu spriaznenými osobami podľa § 9 ods. 3 ZoKR, pričom prihlásená pohľadávka v dôsledku týchto skutočností môže byť uplatnená výlučne ako spriaznená. V prvom rade je nevyhnutné zdôrazniť, že s prihlásenou pohľadávkou sa v žiadnom smere nespája právny základ pohľadávok uznaných Notárskou zápisnicou. V záujme sprehľadnenia relevantných vzťahov medzi úpadcom, žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. poukázal žalobca na nasledovné: i. HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. (ďalej len "HS") mala pohľadávky uznané Notárskou zápisnicou vo vzťahu k úpadcovi (ďalej len "uznaný nárok"); ii. Na základe Dohody o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 08.01.2018 úpadca ako dlžník a žalobca ako podmienený dlžník dohodli, že pokiaľ žalobca ako podmienený dlžník uzatvorí s HS ako veriteľom dohodu o pristúpení k dlhu, ktorým je uznaný nárok, potom podiely účastníkov dohody na uznanom nároku budú: podiel úpadcu na uznanom nároku bude 100% a podiel žalobcu na príslušenstve uznaného nároku bude 100%, t. j. úpadca bude zodpovedný za istinu a žalobca za príslušenstvo; iii. Žalobca pristúpil k záväzku/dlhu úpadcu na splnenie záväzku/dlhu z Notárskej zápisnice, pričom dňa 10.01.2018 splnením záväzku/dlhu z Notárskej zápisnice zanikol pôvodný záväzok/dlh úpadcu ( v znení neskorších predpisov (ďalej len "") a žalobcovi vznikol nový nárok - následný regres voči úpadcovi podľa (ďalej len ""); Regresný nárok žalobcu (t. j. nie subrogačný regres) nezdieľa právny základ pohľadávok uznaných Notárskou zápisnicou; iv. žalobcu zanikol jeho splnením zo strany úpadcu - vlastnou platobnou zmenkou vystavenou upadcom dňa 18.01.2018 (ďalej len "vlastná platobná zmenka"), čím žalobcovi vznikol nový nárok - zmenkový nárok.

8. Tvrdenia správcu o účelnosti vyššie uvedenej konsolidácie dlhov úpadcu z Notárskej zápisnice sú v celosti povrchné, keďže neposudzujú objektívne skutočný účel uskutočnenia namietaných právnych úkonov v čase ich realizácie (t. j. nezohľadňujú skutočný účel ich uskutočnenia), ktorým bola snaha žalobcu o uskutočnenie ozdravných krokov u úpadcu a následný prípadný kapitálový vstup žalobcu (ako investora) do spoločnosti úpadcu. Zrealizovaním namietaných právnych úkonov úpadcom a žalobcom sledovalo primárne účel: i. zastavenie úročenia uznaného nároku úrokmi z omeškania, ii. participácia žalobcu (ako potenciálneho investora) na tomto dlhu, iii. predĺženie lehoty splatnosti uznaného nároku o obdobie jedného roka (za účelom overenia návratnosti potenciálnej investície), iv. poskytnutie dostatočného časového rámca konateľovi úpadcu na riešenie nepriaznivej finančnej situácie úpadcu. Žalobca poukázal na v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá povinnosť štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti reagovať na okolnosti z ktorých by mohol zistiť, že spoločnosť sa nachádza v kríze - konanie štatutárneho zástupcu úpadcu bolo preto založené na plnení zákonnej povinnosti (spoločnosť bola platobne neschopná, t. j. v úpadku). Žalobca zdôraznil, že námietky vo vzťahu k peňažnému plneniu úpadcu regresného nároku v prospech žalobcu sú skresľujúce a nepochopiteľné, keďže plnenie nebolo možné realizovať inak, ako uskutočnením konsolidácie pôvodného dlhu úpadcu predmetným modelom - pretože pôvodní spoločníci úpadcu (akad. mal. Ivan Pavle (ktorý postúpil pohľadávku na Koospol property & advisory s.r.o. a PanGen s.r.o.) vymáhali svoje pohľadávky voči úpadcovi prostredníctvom niekoľkých exekučných konaní, čo znemožňovalo akúkoľvek peňažnú formu plnenia iných dlhov úpadcu. Navyše, investičné zámery žalobcu boli závažne narušené rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101078193/2018 zo dňa 01.06.2018, ktorý vykonaním daňovej kontroly spochybnil zaúčtovanú hodnotu dlhodobého investičného majetku úpadcu z pôvodných 2 117 652,95 eur na hodnotu 407 076,63 eur. Žalobca predpokladá, že vzhľadom k tomu, že ani zmena konateľa na strane úpadcu v roku 2019 nepriniesla riešenie finančnej situácie, nový konateľ následne podal predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a investičný vstup žalobcu sa napokon stal definitívne nerealizovateľný.

9. V neposlednom rade odmieta žalobca tvrdenia správcu, ktoré okrem iného nemajú akúkoľvek oporu v zákone, že plnenie regresného nároku vlastnou platobnou zmenkou je fiktívnym plnením úpadcu. Žalobca zdôraznil, že vystavenie vlastnej platobnej zmenky zo dňa 18.01.2018 úpadcom, vzhľadom na

jej funkciu v tomto konkrétnom vzťahu (platobná funkcia), je riadnym plnením existujúceho dlhu úpadcu voči žalobcovi z platných právnych úkonov, pričom jej vystavením došlo k zániku regresného nároku žalobcu jeho splnením podľa v znení neskorších predpisov a vzniku nového (zmenkového) dlhu s novou dobou splatnosti. Funkciou platobnej zmenky je iné plnenie záväzku dlžníka, pričom momentom jej vystavenia dochádza k riadnemu splneniu dlhu dlžníkom a zániku regresného nároku. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal žalobca aj na Usmernenie Ústredného daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. 6/PD/Účt/1999 k zmenkovým operáciám: "Zmenka je všeobecne ekonomickou praxou uznávaná ako bezhotovostný nástroj platenia (popri šekoch a platobných kartách). V platobnom styku nahrádza hotovostné peniaze - bankovky a mince." Každý subjekt, ktorý vstupuje do vzťahu s veriteľom dlžníka má právo voľby spôsobu nadobudnutia pohľadávky voči dlžníkovi, a to: a) postúpením pohľadávky (kúpi pohľadávku od veriteľa voči dlžníkovi) alebo b) splní dlh za dlžníka, pričom tým dochádza k vylúčeniu potenciálnych námietok dlžníka voči postúpeniu pohľadávky veriteľa na tretiu osobu a zároveň k vylúčeniu prechodu právneho základu pôvodnej pohľadávky na novú pohľadávku. Správca nesprávne dôvodí, že z dôvodu vzniku a postupovania pohľadávok, ktoré predchádzali vzniku prihlásenej pohľadávky, sa na uspokojenie prihlásenej pohľadávky vzťahuje ust. ZoKR. Pritom správca ale opomína, že prihlásená pohľadávka nebola na žalobcu postúpená, ale je novým originálnym nárokom žalobcu voči úpadcovi na základe vlastnej platobnej zmenky. Je preto absolútne nesprávny záver správcu, že plnenie regresného nároku zmenkou je fiktívnym plnením úpadcu. Žalobca zdôrazňuje, že vystavenie vlastnej platobnej zmenky zo dňa 18.01.2018 úpadcom, vzhľadom na jej funkciu v tomto konkrétnom vzťahu (platobná funkcia), je riadnym plnením existujúceho dlhu úpadcu voči žalobcovi z platných právnych úkonov, pričom jej vystavením došlo k zániku regresného nároku žalobcu jeho splnením podľa v znení neskorších predpisov a vzniku nového (zmenkového) dlhu s novou dobou splatnosti (s účelom odôvodneným vyššie). Nemožno mať preto akékoľvek pochybnosti o zániku regresného nároku ako aj uznaného nároku formou splnenia dlhu - platobnou zmenkou. Uznaný nárok zanikol vznikom regresného nároku, ktorý nebol spriaznený. zanikol vznikom zmenkového nároku, ktorý nie je a nikdy od svojho vznikol nebol spriaznený. Pokiaľ by aj boli posudzované historické vzťahy pred vznikom prihlásenej pohľadávky a považovali by sa na účely identifikácie spriaznenosti žalobcu podľa ZoKR za relevantné, na základe analýzy ZoKR sa musí dospieť k záveru, že žalobca nie je vo vzťahu k úpadcovi v relevantnom období osobou spriaznenou. Žalobcom uplatnená prihlásená pohľadávka vyplýva z titulu vlastnej platobnej zmenky zo dňa 18.01.2018. Relevantné obdobie, v ktorom možno posudzovať spriaznenosť žalobcu (resp. osoby ktorej prihlásená pohľadávka patrila) s úpadcom od dňa vzniku prihlásenej pohľadávky - t. j. od 18.01.2018 (vrátane) do súčasnosti. Žalobca uviedol, že podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 14.06.2012, sp. zn. , možno konštatovať, že len trvajúci vzťah môže byť relevantný na účely posúdenia (v tomto prípade) spriaznenosti podľa ZoKR. Historické vzťahy je preto nutné považovať za irelevantné, na účely identifikácie spriaznených osôb podľa ZoKR za bezpredmetné a žalobca teda v žiadnom prípade nie je spriaznenou osobou podľa ZoKR vo vzťahu k úpadcovi. V tejto súvislosti možno konštatovať, že k 18.01.2018 a od tohto dátumu až do momentu popretia prihlásenej pohľadávky boli spriaznenými osobami úpadcu: a) spoločník úpadcu - HS (podiel na základnom imaní vo výške 95,98%) - ZoKR; bývalý konateľ úpadcu - Ing. Dušan Praj, bytom: B. Němcovej 3857/14, 01 Trnava (ďalej len "bývalý konateľ") - ZoKR; konateľ úpadcu - Miroslav Kesely, bytom: Sadová 1622/4, 1 Nitra (ďalej len "súčasný konateľ")

- § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR ; d) spoločník a konateľ spoločníka úpadcu (podľa bodu a) vyššie) - Tibor Holásek, bytom: Hájska 1103/20, 951 31 Močenok (ďalej len "spoločník HS"), ktorý je zároveň konečným užívateľom výhod HS podľa zápisu v Registri partnerov verejného sektora) - § 9 ods. 1 písm. c) ZoKR. Bývalý konateľ mal k 18.01.2018 a od tohto dátumu až do popretia pohľadávky: a) kvalifikovanú majetkovú účasť a postavenie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti DEMETRA TRADE s.r.o., so sídlom: Trnavská 74A, 821 02 Bratislava, IČO: 35 755 407 - § 9 ods. 1 písm. e) ZoKR; b) kvalifikovanú majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti D.D.S., spol. s r.o., so sídlom: Námestie slobody 9/22, 971 01 Prievidza, IČO: 36 264 458 - § 9 ods. 1 písm. e) ZoKR (ďalej len "Spoločnosti"). Vyššie uvedené osoby v relevantnom období nemali a ani nemajú akékoľvek majetkové a ani personálne prepojenie k žalobcovi v zmysle § 9 ZoKR. HS, súčasný konateľ a ani spoločník HS nemali k 18.01.2018 a ani od tohto dátumu až do popretia prihlásenej pohľadávky majetkovú účasť v inej právnickej osobe a ani v inej právnickej osobe nepôsobili ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci

zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady. Žalobca teda ku dňu začatia konkurzného konania (t. j. 11.06.2019 - zverejnenie v obchodnom vestníku pod č. 111/2019) nebol vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 1 ZoKR, nakoľko k tomuto dňu boli spriaznenými osobami výlučne: a) spoločník úpadcu - HS b) súčasný konateľ c) spoločník HS (ktorý je zároveň konečným užívateľom výhod HS podľa zápisu v Registri partnerov verejného sektora). Súčasný konateľ a ani spoločník HS nemali ku dňu začatia konkurzného konania (t. j. 11.06.2019

- zverejnenie v obchodnom vestníku pod č. 111/2019) majetkovú účasť v inej právnickej osobe a ani v inej právnickej osobe nepôsobili ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady. Úpadca nemá v tejto súvislosti akékoľvek majetkové alebo personálne prepojenie k žalobcovi v zmysle § 9 ZoKR. Nakoľko historické vzťahy (pred vznikom Prihlásenej pohľadávky) je nutné považovať za irelevantné a na účely identifikácie spriaznených osôb podľa § 9 ods. 1 ZoKR za bezpredmetné, má žalobca za to, že ho nemožno považovať vo vzťahu k úpadcovi za spriaznenú osobu v zmysle § 9 ZoKR.

10. Vo vzťahu k argumentom popierajúceho veriteľa - Koospol property & advisory s.r.o., žalobca konštatoval, že vo vzťahu k námietke o údajnej podriadenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ide o neakceptovateľný záver, ktorý nie je možné opierať o akékoľvek zákonné ustanovenie ZoKR. Ustanovenie § 9 ZoKR určuje spôsob identifikácie spriaznených osôb výlučne v čase začatia konkurzného konania, pričom dané ustanovenie neodkazuje na osoby, ktoré by v minulosti bolo možné klasifikovať pod niektoré z ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZoKR (napr. § 9 nehovorí o osobách, ktoré v minulosti boli štatutárnymi orgánmi úpadcu ale o osobách, ktoré sú štatutárnymi orgánmi úpadcu, a pod.) V tomto smere považuje žalobca námietky popierajúceho veriteľa - žalovaného v 2. rade, aj vzhľadom na podrobnú argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich bodoch žaloby, za irelevantné. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca konštatuje nasledovné závery:

- žalobca ku dňu začatia konkurzného konania nebol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZoKR;

- pohľadávky (resp. dlh úpadcu) uznané Notárskou zápisnicou zanikli ku dňu 10.01.2018;

- (následný regres), ktorý nezdieľa právny základ uznaného nároku, zanikol ku dňu 18.01.2018;

- žalobca ku dňu vzniku prihlásenej pohľadávky z vlastnej platobnej zmenky (18.01.2018) nebol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZoKR, pričom zmenkový nárok nezdieľa právny základ regresného nároku;

- žalobca odo dňa vzniku prihlásenej pohľadávky z vlastnej platobnej zmenky až do súčasnosti nebol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZoKR;

- pohľadávka z vlastnej platobnej zmenky nie je spriaznenou pohľadávkou podľa § 95 ods. 3 ZoKR, ale nezabezpečenou pohľadávkou veriteľa, s ktorou sú spojené hlasovacie práva a ďalšie práva veriteľa v konkurznom konaní v zmysle ZoKR.

11. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.11.2019 uviedol, že si žalobca prihláškou prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku vo výške 205.134,49 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol zmenku vystavenú úpadcom dňa 18.01.2018, splatnú dňa 31.12.2018. Prihlásená pohľadávka bola popretá žalovaným v 1. rade ako správcom úpadcu a tiež žalovaným v 2. rade ako iným veriteľom. Pohľadávka, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu vznikla podlá názoru žalovaného v 1. rade na základe neplatných právnych úkonov. Úpadca uzatvoril so spoločnosťou SKLÁDKY a ODPADY s.r.o., so sídlom Vajnorská 40, Bratislava, IČO: 34 122 303 (právny predchodca žalobcu) ako podmieneným dlžníkom dňa 08.01.2018 Dohodu o určení budúcich podielov na dlhu voči veriteľovi - spoločnosti HOLTI SLOVAKIA s.r.o., Močenok, IČO: 46 385 151, ktorej predmetom bola dohoda o určení budúcich podielov na dlhu vzniknutého z titulov špecifikovaných v notárskej zápisnici N 438/2017, Nz 18206/2017, NCRIs 18588/2017 zo dňa 29.05.2017 (ďalej len "NZ"), pričom pôvodné pohľadávky patrili pred ich postúpeniami popísanými v bodoch 2 až 7 NZ veriteľom:

- SKLÁDKY a ODPADY, s.r.o., z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi v r. 2014 popísaných v bode 1 NZ, tieto pohľadávky boli následne postúpené na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2016 (pričom spoločnosť Líniové stavby, a.s. bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a zároveň jej štatutárny orgán Ing. Pavol Strapec bol spoločníkom úpadcu a teda spoločnosť Líniové stavby, a.s. je spriaznenou osobou úpadcu), následne postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017 na žalobcu a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 na

spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. (pričom táto spoločnosť bola a je stále po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a je teda spriaznenou osobou úpadcu),

- DSC, a.s. (pričom Ing. Pavol Strapec - štatutárny orgán spoločnosti DSC, a.s. bol v tejto funkcii od 27.07.2011 do 16.07.2019 a súčasne spoločníkom úpadcu a teda bol/je spriaznenou osobou úpadcu) z titulu:

- zmlúv o pôžičkách z r. 2014 popísaných v bode 2 NZ, pričom tieto boli následne postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2014, následne na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2016 (pričom spoločnosť Líniové stavby, a.s. bola v čase uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a zároveň jej štatutárny orgán Ing. Pavol Strapec bol spoločníkom úpadcu a teda spoločnosť Líniové stavby, a.s. je spriaznenou osobou úpadcu), následne na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017 a následne na veriteľa HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 (pričom táto spoločnosť bola a je stále po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a je teda spriaznenou osobou úpadcu),

- zmlúv o pôžičkách z r. 2015 popísaných v bode 4 NZ, pričom tieto boli následne postúpené na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2016 (pričom spoločnosť Líniové stavby, a.s. bola v čase uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a zároveň jej štatutárny orgán Ing. Pavol Strapec bol spoločníkom úpadcu a teda spoločnosť Líniové stavby, a.s. je spriaznenou osobou úpadcu), následne na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017. Popretá pohľadávka vznikla čiastočne zároveň z titulu pohľadávok z obchodného styku z nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2015, uplatnených faktúrou č. 416344 splatnou dňa 07.12.2016 a faktúrou č. 416345 splatnou dňa 70.12.2016, vystavených v obchodnom vzťahu, popísaných v bode 6 NZ, pričom tieto boli následne postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2017 a následne na spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 (pričom táto spoločnosť bola a je stále po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 ZoKR a je teda spriaznenou osobou úpadcu).

12. Spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľ a žalobca ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 09.01.2018 Dohodu o pristúpení k dlhu, ktorej predmetom bolo pristúpenie žalobcu k dlhu špecifikovanom v bode 1. tohto popretia. Splnenie dlhu z dohody zo dňa 09.01.2018 pristupujúcim dlžníkom - spoločnosťou SKLÁDKY a ODPADY s.r.o. voči veriteľovi HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. malo nastať iba vystavením vlastnej platobnej zmenky. Z vyššie uvedeného popisu vzniku a postupovania pohľadávok, ktoré predchádzali vzniku popretej pohľadávky je zrejmé, že na uspokojenie každej takejto pohľadávky sa vzťahuje ust. § 95 ods. 3 ZoKR. Vyššie špecifikované pohľadávky aj po ich niekoľkonásobnom postúpení subsumované nakoniec v nároku HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. z titulu uznania dlhu úpadcom v notárskej zápisnici N438/2016, Nz 18206/2017, NCRls 18588/2017 zo dňa 29.05.2017, ak by boli prihlásené do konkurzného konania, uspokojovali by sa v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR v spojení s § 95 ods. 2 ZoKR až po úplnom uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok. Týmito podľa názoru žalovaného v 1. rade absolútne neplatnými právnymi úkonmi nedošlo k reálnemu zániku pohľadávky pôvodného veriteľa, nakoľko došlo (ak vôbec) len k zmene kvality/právneho dôvodu existencie pohľadávky. Veriteľ by mal evidovať namiesto postúpených pohľadávok z rôznych titulov po postúpení, respektíve z titulu uznania dlhu v NZ pohľadávku zo zmenky. Reálne finančné splnenie záväzku však nebolo zrealizované. Takto umožnil úpadca, pôvodný veriteľ DSC, a.s., veriteľ HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., a žalobca vznik fiktívneho regresného nároku a následne nároku zo zmenky zo dňa 18.01.2018 voči úpadcovi bez riadneho finančného plnenia z popísaných súvisiacich dohôd. Účelom vyššie uvedených právnych úkonov bolo podľa žalovaného v 1. rade obísť spôsob uspokojovania originálnych (pôvodných) pohľadávok podľa ust. ZoKR, teda uspokojovania pohľadávok spriaznenej osoby. Z tohto dôvodu sa žalovaný v 1. rade odôvodnene domnieva, že vyššie uvedené právne úkony sú v zmysle absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko obchádzajú zákon (konkrétne ust. ZoKR), respektíve sa tieto úkony priečia dobrým mravom, nakoľko mali za cieľ ukrátenie pohľadávok iných konkurzných veriteľov tým, že vyššie popísaným spôsobom obídu poradie uspokojenia originálnych pohľadávok. Ing. Strapec bol spoločníkom úpadcu v období od 10.12.2014 do 25.01.2016, teda síce po momente vzniku pohľadávok, ale Ing. Pavol Strapec bol v čase 30.11.2016 spriaznenou osobou s úpadcom, pretože bol predsedom predstavenstva spoločnosti Líniové stavby, a.s., ktorá bola väčšinovým spoločníkom v danom období

(od 09.08.2016 do 09.03.2018). Ing. Pavol Strapec dlhodobo ovláda, riadi a kontroluje Líniové stavby, a.s. (od jej vzniku je predsedom predstavenstva a je aj jej konečným užívateľom výhod). Ing. Pavol Strapec sa stal väčšinovým spoločníkom úpadcu od roku 2014 v zmysle Dohody o spoločnom postupe zo dňa 03.11.2014. Ing. Pavol Strapec od roku 2014 tak priamo ako väčšinový spoločník (alebo následne prostredníctvom ním ovládaných obchodných spoločností (Líniové stavby a.s.)) ovládal, riadil a kontroloval úpadcu. Ing. Pavol Strapec je v súčasnosti predsedom predstavenstva žalobcu, tiež je jeho konečným užívateľom výhod. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, že Ing. Pavol Strapec postupoval v rozpore s Dohodou, keď na financovanie golfového ihriska neposkytol úpadcovi investície v zmysle Dohody, ale prostredníctvom ním ovládaných a kontrolovaných obchodných spoločností (napr. Líniové stavby a.s., DCS a.s.) poskytoval pôžičky úpadcovi, respektíve inak vytváral umelo záväzky úpadcu, ktoré následne sledom právnych úkonov uplatňuje voči úpadcovi prostredníctvom ním ovládanej obchodnej spoločnosti - žalobcu.

13. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj na históriu vzniku pohľadávky, zmenu veriteľov, ktorým patrila a následne aj spôsob, akým došlo údajne k úhrade tejto pôvodnej pohľadávky (zaplatením zmenkou). Ako uvádza sám popretý veriteľ, jedná sa o platobnú zmenku, takže je nutné zohľadniť aj právny dôvod, pre ktorý malo byť danou zmenkou platené. Preto sa nejedná o novú pohľadávku, ale o transformáciu pohľadávky, ktorá od svojho vzniku patrila niekoľkokrát osobám spriazneným s úpadcom, napr. spoločnostiam Líniové stavby a.s., DCS, a.s., HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. atď. Historické súvislosti sú veľmi dôležité, pretože pohľadávka je spriaznená, ak kedykoľvek od vzniku patrila spriaznenému veriteľovi (§ 95 ods. 3 ZoKR). Z jednotlivých úkonov je evidentné, že sa žalobca smaží simulovať vznik nových pohľadávok, je však nutné nahliadať na kauzu týchto nových pohľadávok (dôvod ich vzniku) a tým bol zánik pôvodnej spriaznenej pohľadávky. Žalobca (predtým SKLÁDKY A ODPADY - HD a.s. a predtým SKLÁDKY A ODPADY - HD s.r.o.) je právnym nástupcom spoločnosti HOLTI DESTROY, s.r.o. v dôsledku zlúčenia, pričom jedným zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti HOLTI DETROY, s.r.o. bola spoločnosti HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., ktorá je väčšinový spoločník úpadcu. Vzhľadom na korporátne prepojenie žalobcu s úpadcom možno konštatovať, že žalobca je osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 ZoKR. Žalovaný v 1. rade mal za to, že je popretá pohľadávka podriadenou pohľadávkou.

14. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2019 namietol nedostatok podmienok konania z dôvodu riadneho a včasného nezloženia preddavku na trovy konania. Žalovaný v 2. rade poprel žalobcovu pohľadávku tvoriacu predmet tunajšieho konania čo do poradia z dôvodu, že sa jedná o spriaznenú pohľadávku v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR. Žalobca v žalobe potvrdil, že v čase vzniku popretej pohľadávky táto spriaznenosť už netrvala, pričom popretá pohľadávka je podľa žalobcu regresnou pohľadávkou, ktorá vznikla až následne zo zmenky. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s týmto tvrdením. Pri posudzovaní popretej pohľadávky je nutné prihliadnuť na "históriu" vzniku pohľadávky, zmenu veriteľov, ktorým patrila a následne aj spôsob, akým došlo údajne k úhrade tejto "pôvodnej" pohľadávky (zaplatením zmenkou). Ako uviedol sám žalobca, popretá pohľadávka je z platobnej zmenky, takže je nutné zohľadniť právny dôvod, pre ktorý malo byť danou zmenkou platené. Vzhľadom na celkový skutkový stav sa preto nejedná o novú pohľadávku, ale o transformáciu pohľadávky, ktorá od svojho vzniku patrila niekoľkokrát osobám spriaznením s úpadcom, napríklad spoločnostiam Líniové stavby, a.s., DCS, a.s., HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. atď. Zo sledu právnych úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmenky je evidentné, že účelom vykonania predmetných úkonov bolo obchádzanie zákona, konkrétne § 95 ods. 3 ZoKR. Pohľadávka od svojho vzniku patrila viacerým subjektom spriazneným s úpadcom, pričom tieto subjekty pri vykonaní úkonov konali zjavne ekonomicky iracionálne, resp. s evidentným cieľom, aby predmetná pohľadávka zmenila majiteľa tak, že nebude spriaznenou osobou. Konkrétne príkladmo možno poukázať na nasledovné anomálie: o spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. (zjavne spriaznená s úpadcom ako jej dominantný väčšinový spoločník) uzavrela so žalobcom Dohodu o pristúpení k dlhu z 09.01.2018, pričom následne predmetný dlh bol veriteľom popretej pohľadávky vyplatený veľmi neštandardne - vystavením zmenky, teda nie bežným spôsobom bezhotovostným bankovým prevodom v súlade s účtovnými a daňovými štandardami. Tým zjavne spriaznená osoba (HOLTI SLOVAKIA, s.r.o.) s úpadcom fakticky postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi, pretože v opačnom prípade by bolo pri prihlasovaní predmetnej pohľadávky v konkurznom konaní nevyvrátiteľne zrejmé, že sa jedná o spriaznenú osobu s úpadcom. o žalobca (predtým SKLÁDKY a ODPADY - HD s. r. o.), bol najskôr veriteľom úpadcu z časti predmetnej pohľadávky, pričom následne túto pohľadávku postúpil na HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., aby sa neskôr na základe Dohody o pristúpení k dlhu z 09.01.2018 stal zase dlžníkom z tej istej pohľadávky a následne na

základe Dohody o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 08.01.2018 sa zasa opäť stal veriteľom. Teda žalobca z tej istej pohľadávky bol najskôr veriteľom, potom dlžníkom a napokon zase veriteľom. Jediným logickým vysvetlením takéhoto ekonomicky iracionálneho správania je obchádzanie § 95 ods. 3 ZoKR. o Dohoda o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 08.01.2018 (uzavretá popretým žalobcom a úpadcom) určuje, že úpadca má vyplatiť žalobcovi celú istinu dlhu ako regres v rámci vysporiadania solidárnych dlžníkov. Ak by takáto dohoda neexitovala, žalobca by mohol žiadať vyplatenie len polovice dlhu, ktorý uhradil ako solidárny spoludlžník ( prvá veta ). Preto evidentným účelom Dohody o určení budúcich podielov na dlhu z 08.01.2018 bola transformácia celej istiny dlhu spriaznenej pohľadávky (nielen jej polovice, ako by tomu bolo v prípade zákonného režimu) na "novú" pohľadávku z regresu. o rovnaký model obchádzania zákona sa vyskytol v predmetom konkurznom konaní aj pri ďalších spriaznených pohľadávkach spoločností, v ktorých mal, alebo má vplyv Ing Pavol Strapec, a to pohľadávky veriteľov DEC International s.r.o. a STAVOKOV. spol. s r.o. Žalovaný v 2. rade poukázal konkrétne na identické znenie významnej časti podkladovej dokumentácie (príloh) k predmetným prihláškam vzhľadom na textácie: t. j. druh písma, obdobie vykonania úkonov (konkrétne dohôd o určení podielov na spoločnom dlhu, dohôd o pristúpení k dlhu, zmenky a konfirmácie). Aj z tejto skutočnosti možno indikovať koordinovaný, systematický postup, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa aplikácii ZoKR. V oboch týchto ďalších prípadoch žalovaný v 2. rade tiež poprel dané pohľadávky z dôvodu spriaznenosti čo do poradia

15. Ako uvádza sám žalobca odkazujúc na Usmernenie Ústredného daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. 6/PD/Účt/1999 (bod 11.14 žaloby), zmenka nahrádza hotové peniaze, takže platenie zmenkou sa rovná plateniu v hotovostí. Podľa o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len "") sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000,00 eur (predmetnou zmenkou sa uhrádzala suma 38-krát vyššia ako je zákonný limit. Preto platenie predmetnými zmenkami je v rozpore so zákonom. Účelom je, aby väčšie platby medzi hospodárskymi subjektmi (účtovnými jednotkami) boli riadne účtovne zaevidované, bolo možné zistiť, či skutočne boli vykonané, kedy boli vykonané, a preto je nevyhnutné ich vykonávať bezhotovostným bankovým prevodom. Tomuto účelu zjavne odporuje platenie zmenkami. V tejto súvislosti mal žalovaný v 2. rade vážnu pochybnosť, či úkony, na ktoré sa odvoláva žalobca (vystavenie zmeniek, Dohoda o určení podielov na spoločnom dlhu, Dohoda o pristúpení k dlhu a Konfirmácie) boli vykonané skutočne v čase, ako je uvádzané v týchto úkonoch. Na predmetných dokumentoch totiž nie je úradne osvedčený podpis konajúcich, takže nie je možné overiť, kedy k vykonaniu týchto úkonov skutočne došlo. Taktiež k plneniu z týchto úkonov (plateniu nedošlo štandardne bezhotovostným prevodom, ale hotovostne zmenkami, takže nie je možné overiť, kedy skutočne došlo k plneniu (zaplateniu), ako by tomu bolo v prípade riadneho štandardného plnenia bezhotovostným bankovým prevodom.

16. Podstatnou osobou z pohľadu spriaznenosti popretej pohľadávky je Ing. Pavol Strapec. Táto osoba dlhodobo ovládala, riadila a kontrolovala spoločnosť Liniové stavby, a.s. (od jej vzniku bol predsedom predstavenstva a je aj jej konečným užívateľom výhod). Zároveň Ing. Pavol Strapec sa stal väčšinovým spoločníkom úpadcu (VODNÝ SVET s.r.o.) od roku 2014 v zmysle Dohody o spoločnom postupe zo dňa 03.11.2014 (ďalej len "Dohoda"). Ing. Pavol Strapec od roku 2014 tak priamo ako väčšinový spoločník (alebo následne prostredníctvom ním ovládaných obchodných spoločností) ovládal, riadil a kontroloval úpadcu Ing. Pavol Strapec je v súčasnosti predsedom predstavenstva žalobcu - veriteľa s najväčšou pohľadávkou v konkurze úpadcu - spoločnosti s aktuálnym názvom LS a. s., (predtým SKLÁDKY A ODPADY - HD a.s. a ešte skôr SKLÁDKY A ODPADY - HD s.r.o.), ktorej je tiež konečným užívateľom výhod. Žalobca (LS a. s.) je súčasne právnym nástupcom spoločnosti Líniové stavby, a. s., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou LS a. s. (predtým boli Líniové stavby, a.s. jediným akcionárom LS a. s., vtedy podnikajúcej pod menom SKLÁDKY A ODPADY - HD a.s.).

17. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že Ing. Pavol Strapec konal v rozpore s Dohodou, keď na financovanie golfového ihriska neposkytol úpadcovi investície v zmysle čl. V. Dohody, ale prostredníctvom ním ovládaných obchodných spoločností poskytoval "pôžičky" úpadcovi, resp. inak vytváral umelo záväzky úpadcu, ktoré následne sledom právnych úkonov uplatňuje voči úpadcovi prostredníctvom ním priamo ovládaných obchodných spoločností (žalobca) alebo spoločností, ktoré sú s ním prepojené (DEC International s.r.o. a STAVOKOV, spol. s r.o.). Faktickú aktuálnu spriaznenosť úpadcu so žalobcom nepriamo potvrdzuje aj ich koordinovaný postup. V žalobe, ako aj iných podaniach

ku popretej prihláške žalobca odkazuje a predkladá interné dokumenty úpadcu, ktoré ako tretia osoba, ktorá podľa vlastného tvrdenia nie je spriaznená s úpadcom, nemá mať prečo k dispozícii. Pritom úpadca nemal akúkoľvek zákonnú alebo inú právnu povinnosť poskytnúť tieto podklady žalobcovi. Naproti tomu úpadca nebol schopný poskytnúť riadne a úplné účtovníctvo správcovi (žalovanému v 1. rade), hoci ho na to správca opakovane vyzýval a hoci má úpadca zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo ZoKR poskytovať správcovi takúto súčinnosť. Teda paradoxne úpadca je súčinný voči žalobcovi (hoci nemusí), ale nie je súčinný voči správcovi, hoci je to jeho zákonná povinnosť.

18. Žalovaný v 2. rade odmietol žalobcovu argumentáciu časovým hľadiskom voči popretiu žalovaného v 2. rade, nakoľko sa opiera o formalistický výklad práva v rozpore s účelom § 95 ods. 3 ZoKR. Úkonmi v prílohe prihlášky popretej pohľadávky sa umelo vytvára dojem, že v čase vzniku popretá pohľadávka nepatrila spriaznenej osobe. Nesporným faktom však zostáva, že osoba (Ing. Pavol Strapec). ktorá vstúpila do úpadcu a niekoľko rokov ho ovládala a riadila jeho činnosť, teraz stojí za najväčším veriteľom (žalobcom), ako aj ďalšími veriteľmi v konkurze úpadcu, pričom sa tvári, že nemá s úpadcom nič spoločné. Opiera sa pritom o sled špekulatívnych úkonov tvrdiac, že pôvodné spriaznené pohľadávky voči úpadcovi boli nahradené "novými" pohľadávkami z regresu a tieto si prihlasuje prostredníctvom priamo ním ovládaných osôb (žalobca) alebo spriaznených osôb (DEC International s.r.o. a STAVOKOV, spol. s r.o.). V zmysle S 95 ods. 3 ZoKR je spriaznenou pohľadávkou taká pohľadávka, ktorá patrí, alebo kedykoľvek patrila veriteľovi spriaznenému s úpadcom. Preto účelom § 95 ods. 3 ZoKR je nepochybne, aby sa zohľadňoval nielen aktuálny stav, ale aj historické súvislosti týkajúce sa vzniku a existencie danej pohľadávky. Také právne úkony, ktorými má byť vyvolaný dojem vzniku ."nových" pohľadávok, aby sa na ne nenahliadalo ako na spriaznené v zmysle ZoKR zjavne obchádzajú zákon a sú preto neplatné v zmysle a nemôžu požívať právnu ochranu. Zároveň je neprípustný taký právny formalizmus pri výklade práva, ktorým by súd poprel materiálnu ochranu zákonnosti a viedol by k zjavnej nespravodlivosti. Dôvodnosť popretia žalobcovej pohľadávky potvrdzuje aj Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 18.09.2019, č. k.: -438, ktorým neboli priznané hlasovacie práva žalobcovi, hoci o to žalobca žiadal opierajúc sa o rovnakú argumentáciu, ako v tunajšom konaní. Keďže sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy, na priznanie hlasovacích práv by žalobcovi postačovalo len osvedčenie, nie preukázanie žalobcom tvrdených skutočností (t.j. z hľadiska overovania žalobcových tvrdení mal žalobca jednoduchšiu situáciu ako v tunajšom konaní). Tunajší súd však v zmysle predmetného rozhodnutia nemal ani len osvedčenú (nieto preukázanú) existenciu žalobcom tvrdených skutočností.

19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.01.2020 vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného 1 o údajnej neplatnosti právnych uviedol, že spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom: Hájska 1103/20, 951 31 Močenok, IČO: 46 385 151 (ďalej len "HOLTI"), bola v čase uzatvorenia Dohody o pristúpení k dlhu zo dňa 09.01.2018 spriaznená s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) Zákona, pričom túto pohľadávku žalobca neuplatňuje v predmetnom konkurznom konaní, ale inú pohľadávku a s iným dátumom vzniku. Dlh (v zmysle Dohody o pristúpení k dlhu zo dňa 09.01.2018), ku ktorému žalobca pristúpil, bol uznaný Notárskou zápisnicou č. N438/2017, Nz 18206/2017, NCRIs 18588/2017 spísanej na notárskom úrade Mgr. Jany Borovičkovej so sídlom v Bratislave dňa 29.05.2017 čo do základu (právneho dôvodu) a výšky. Žalobca nenadobudol uznaný nárok (tento zanikol splnením) a už vôbec nenadobudol právny nárok formou postúpenia pohľadávky ( a nasl. zák č. v znení neskorších predpisov (ďalej len "")). Žalovaný v 1. rade naďalej nesprávne interpretuje uskutočnené právne úkony a chybne sa domnieva, ak tvrdí, že došlo k viacnásobnému postupovaniu pohľadávok až na žalobcu, na ktoré sa údajne teda má vzťahovať ZoKR. Žalobca pristúpil k záväzku/dlhu úpadcu na splnenie záväzku/dlhu z Notárskej zápisnice, pričom dňa 10.01.2018 splnením záväzku/dlhu z Notárskej zápisnice zanikol uznaný nárok ( ) a žalobcovi vznikol nový nárok - následný regres voči úpadcovi podľa . žalobcu (t. j. nie subrogačný regres) nezdieľa právny základ pohľadávok uznaných Notárskou zápisnicou. Žalobcu zanikol jeho splnením zo strany úpadcu - vlastnou platobnou zmenkou vystavenou úpadcom dňa 18.01.2018, čím žalobcovi vznikol nový nárok - zmenkový nárok.

20. Žalobca ďalej poukázal na to, že funkciou platobnej zmenky je iné plnenie záväzku dlžníka, pričom momentom jej vystavenia dochádza k riadnemu splneniu dlhu dlžníkom a zániku regresného nároku. Uvedené oprel aj o Usmernenie Ústredného daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. 6/PD/Účt/1999 k zmenkovým operáciám: "Zmenka je všeobecne ekonomickou praxou uznávaná

ako bezhotovostný nástroj platenia (popri šeku a platobných kartách). V platobnom styku nahrádza hotovostné peniaze - bankovky a mince." Každý subjekt, ktorý vstupuje do vzťahu s veriteľom dlžníka má právo voľby spôsobu nadobudnutia pohľadávky voči dlžníkovi, a to: a) postúpením pohľadávky (kúpi pohľadávku od veriteľa voči dlžníkovi) alebo b) splní dlh za dlžníka, pričom tým dochádza k vylúčeniu potenciálnych námietok dlžníka voči postúpeniu pohľadávky veriteľa na tretiu osobu a zároveň k vylúčeniu prechodu právneho základu pôvodnej pohľadávky na novú pohľadávku. Nemožno mať preto akékoľvek pochybnosti o zániku regresného nároku ako aj uznaného nároku formou splnenia dlhu - platobnou zmenkou. Uznaný nárok zanikol splnením 10.01.2018 žalobcu za úpadcu. zanikol splnením - vlastnou platobnou zmenkou. Prihlásená pohľadávka vyplýva z právneho titulu vlastnej platobnej zmenky zo dňa 18.01.2018

- prihlásená pohľadávka je zmenkový nárok. Relevantné obdobie, v ktorom možno posudzovať spriaznenosť žalobcu (resp. osoby ktorej pohľadávka patrila) s úpadcom od dňa vzniku prihlásenej pohľadávky - t. j. od 18.01.2018 (vrátane) do súčasnosti. Žalobca následne opätovne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 14.06.2012, sp. zn. a obdobne ako v podanej žalobe špecifikoval osoby, ktoré boli k 18.10.2018 spriaznenými osobami úpadcu.

21. Žalobca ďalej uviedol, že absolútne vylučuje, že by mal žalobca v úmysle obchádzať § 95 ods. 3 ZoKR či inú zákonnú povinnosť. V tomto smere ide o čistú špekuláciu zo strany žalovaného v 1. rade bez opory v akomkoľvek dôkaze. Žalobca (v januári 2018) mal vedomosť o prebiehajúcich exekúciách (mimochodom niekoľko z nich viedol voči úpadcovi práve žalovaný v 2. rade) a s odbornou starostlivosťou a s vysokou mierou opatrnosti (spolu s posúdením tejto skutočnosti) si zvolil predmetný zákonom aprobovaný model nadobudnutia prihlásenej pohľadávky. Navyše toto tvrdenie je absurdné, keďže žalobca v čase vzniku prihlásenej pohľadávky (viac ako rok pred vyhlásením konkurzu) takýto vývoj u úpadcu nemohol predpokladať (o to viac ak ide o návrh samotného úpadcu na vyhlásenie konkurzu). Mimo iného zo strany žalovaného v 1. rade ani nedošlo k odporovaniu predmetným právnym úkonom. Za zmienku v tomto smere stojí aj to, že žalobca predmetným modelom nadobudnutia prihlásenej pohľadávky nezískal akékoľvek zvýhodnenie či prírastok na majetku. Naopak, vlastná platobná zmenka (ktorá je právnym titulom prihlásenej pohľadávky) zvýhodnila úpadcu, keďže sa tím eliminovalo ďalšie úročenie pôvodného dlhu úpadcu a značné predĺženie lehoty splatnosti regresného nároku. Vo vzťahu k údajnému účelovému obchádzaniu zákona žalobca konštatuje, že v tomto smere ide len o špekulatívne tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktoré majú jediný účel - škandalizovať a fingovať spornosť prihlásenej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade vo vzťahu k týmto tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca rovnako tak považuje za nepochopiteľné, z akého dôvodu žalovaný v 1. rade v incidenčnom konaní poukazuje na historickú dohodu o spoločnom postupe medzi tretími osobami z roku 2014, ktorá nemá akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou. K tomuto sa žalobca za súčasnej situácie v konaní navyše ani nevie akokoľvek vyjadriť. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade si žalobca ešte dovoľuje zdôrazniť, že z právneho hľadiska pre súd nie je v predmetnom incidenčnom konaní relevantné, čo bolo pred vznikom regresného nároku a/alebo pred vznikom zmenkového nároku, kde zmenkový nárok (titul z prihlásenej pohľadávky) je nový nárok, ktorý v žiadnom smere nezdieľa právny osud s a už tobôž nie s nárokom z Notárskej zápisnice Žalobca tiež osobitne poukázal na nepravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade o údajnej spriaznenosti žalobcu s úpadcom. V čase zlúčenia spoločnosti HOLTI DESTROY, s.r.o. (23.06.2018), ako právneho predchodcu žalobcu, so žalobcom nebol úpadca akokoľvek spriaznený (v zmysle ZoKR) so spoločnosťou HOLTI DESTROY, s.r.o. - v tomto smere ide opätovne o neakceptovateľné zavádzanie žalovaného v 1. rade s cieľom škandalizovať žalobcu a prihlásenú pohľadávku.

22. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného v 2. rade, žalobca považoval argument žalovaného v 2. rade o nedostatku podmienok konania za irelevantný, keďže v uvedenom prípade nešlo o výlučné veriteľské popretie, ale aj o správcovské popretie prihlásenej pohľadávky. K argumentácii žalovaného v 2. rade opakovane poukázal na Usmernenie Ústredného daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. 6/ PD/Účt/1999 k zmenkovým operáciám, podľa ktorého: "Zmenka je všeobecne ekonomickou praxou uznávaná ako bezhotovostný nástroj platenia (popri šekoch a platobných kartách). V platobnom styku nahrádza hotovostné peniaze. Nejde preto o žiadnu anomáliu, ako sa snaží škandalizovať žalovaný v 2. rade, ale ide o štandardný a zákonom aprobovaný (predpokladaný) spôsob platobného styku na trhu. Na dôvažok, v predmetnom prípade nejde o zabezpečovaciu zmenku, ktorá by kryla inú existujúcu pohľadávku (t. j. by mala zabezpečovaciu funkciu), ale ide o platobnú zmenku, ktorá má platobnú funkciu (zánik nároku na jednej strane jeho splnením a vznik zmenkového na strane druhej).

Argument žalovaného v 2. rade je v tomto smere preto vysoko subjektívny (bez objektívneho pohľadu) a navyše aj neodborný, keď predmetný prípad žalovaný v 2. rade považuje za akúsi anomáliu (konkrétne, uzatvorenie dohody medzi žalobcom a úpadcom (ako budúcich spoludlžníkov vo veci podielov na dlhu úpadcu), následné pristúpenie žalobcu k dlhu úpadcu a zánik dlhu splnením žalobcu za úpadcu, pričom žalobcovi automaticky zo zákona vzniká voči úpadcovi (nový) , ktorý následne zaniká vystavením vlastnej platobnej zmenky úpadcu. Naopak, anomáliou by bol práve spôsob nadobudnutia pohľadávky tak ako to popisuje žalovaný v 2. rade, vznik regresného nároku bez dohody medzi žalobcom a úpadcom (ako budúcich spoludlžníkov vo veci podielov na dlhu úpadcu), a to navyše vtedy, ak žalobca nemal akékoľvek personálne ani majetkové prepojenie s úpadcom a ani iný relevantný dôvod na to, aby prebral na seba rovný (50 %) podiel na celom dlhu úpadcu vrátane narastajúceho príslušenstva. Žalobca by si okrem iného v takomto prípade nemohol uplatniť úhradu ako daňový výdavok. Pokiaľ ide o argument žalovaného v 2. rade, o rozpore platenia zmenkou so zákonom, keďže zmenkou sa uhrádzala suma 38-krát vyššia ako je zákonný limit, žalobca uviedol, že o obmedzení platieb v hotovosti, však v nezakladá zákaz vystaviť zmenku vo výške presahujúcej sumu 5.000,- Eur. Tento argument je nezmyselný, bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch a vo všetkých smeroch absurdný, pričom pripustením uvedeného by spôsobilo neplatnosť akejkoľvek zmenky vystavenej v sume viac ako 5.000,00 eur. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2. rade ohľadom dôvodnosti popretia v nadväznosti na tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -438 zo dňa 18.09.2019 neboli priznané hlasovacie práva žalobcovi, keď súd nemal ani len osvedčenú existenciu žalobcom tvrdených skutočností, žalobca uviedol, že ide vo viacerých smeroch o zjavné nepochopenie podstaty konania o priznanie hlasovacích práv popretému veriteľovi v konkurznom konaní a povahy takéhoto rozhodnutia konkurzného súdu (ktoré v prípade žalobcu navyše doposiaľ nie je ani právoplatné). Rozhodnutie podľa ZoKR je rozhodnutím predbežnej povahy (predbežne vykonateľné rozhodnutie) a nie je konečným (meritórnym) rozhodnutím. Účinky takéhoto rozhodnutia trvajú až do právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu v incidenčnom konaní. Navyše konkurzný súd pri rozhodovaní podľa ZoKR neskúma celkový právny stav prihlásenej pohľadávky, keďže sa v danom prípade nevedie riadne dokazovanie (ako je tomu v incidenčnom konaní). Žalobca by si však vo vzťahu k zákonnosti a oprávnenosti spôsobu nadobudnutia prihlásenej pohľadávky dovolil osobitne zdôrazniť, že súčasný právny poriadok Slovenskej republiky garantuje subjektom práva možnosť použitia ktoréhokoľvek dostupného, a po ich zvážení ktoréhokoľvek najvhodnejšieho, prostriedku ochrany (t. j. právo voľného výberu), aký im právny poriadok dáva k dispozícii. Je v osobitnom záujme žalobcu aby riadne chránil svoje práva a majetkové hodnoty. Preto pri nadobudnutí prihlásenej pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou a s vysokou opatrnosťou. Žalobca mohol vybrať zo širokej škály zákonných inštitútov, medzi nimi najmä: (i) postúpenie pohľadávky alebo (ii) iný zákonom aprobovaný (predpokladaný) spôsob (okrem iného aj uzatvorením dohody o budúcich podieloch, pristúpením k dlhu, zánikom pôvodnej pohľadávky, zánikom regresného nároku a nadobudnutím zmenkového nároku). K obvineniu žalovaného v 2. rade o údajnom úmyselnom obchádzaní zákona žalobca odkázal na predchádzajúce vyjadrenie, opakovane však zdôraznil, že evidentne v tomto smere ide o rovnako špekulatívne tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktoré majú jediný účel

- škandalizovať a fingovať spornosť prihlásenej pohľadávky, a to navyše koordinovane so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade (rovnako ako žalovaný v 1. rade) vo vzťahu k týmto tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k ostatným argumentom žalovaného v 2. rade poukázal žalobca na vysokú mieru koordinovanosti argumentácie žalovaného v 2. rade s argumentáciou žalovaného v 1. rade, pričom argumenty žalovaného v 2. rade sa zásadne prelínajú s argumentmi žalovaného v 1. rade. Žalobca preto poukázal na svoje predchádzajúce argumenty, uvedené v rámci žaloby a repliky.

23. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2020 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že kauza, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky nie je pre posúdenie oprávnenosti popretej pohľadávky žalobcu dôležitá. V zmenkovom nároku sa zlúčili viaceré nároky spriaznených osôb, čím v podstate došlo k transformácii pohľadávok do zmenkového nároku. Je zrejmé, že právnou konštrukciou, ktorú vykonštruovali žalobca s úpadcom sa žalobca snaží prezentovať ako vznik úplne nového právneho nároku. V skutočnosti sa ale jedná iba o "zmenu" spriaznených nárokov na nárok zo zmenky. Ak bola raz určitá pohľadávka spriaznená, je spriaznenou celú jej existenciu. Zainteresované subjekty sa podľa názoru žalovaného v 1. rade snažili nájsť taký spôsob, ktorým by "očistili" nárok od spriaznenosti, a preto došlo k vystaveniu zmenky. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca je spriaznený s úpadcom cez spoločnosti HOLTI DESTROY, s.r.o. a HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., a teda popretá pohľadávka je podriadenou pohľadávkou.

24. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 18.03.2020 uviedol, že odmieta žalobcovu argumentáciu časovým hľadiskom vzniku popretej pohľadávky ku dňu vystavenia zmenky, pretože je v rozpore s účelom ZoKR. Pri posudzovaní popretej pohľadávky je nutné prihliadnuť na širšie súvislosti, t. j. históriu vzniku pohľadávky, zmenu veriteľov, ktorým patrila a následne aj spôsob, akým došlo údajne k úhrade tejto "pôvodnej" pohľadávky (zaplatením zmenkou). Ak v zmysle tvrdenia žalobcu popretá pohľadávka je z platobnej zmenky, potom je nutné zohľadniť právny dôvod, pre ktorý malo byť danou zmenkou platené. Vzhľadom na celkový skutkový stav sa preto nejedná o novú pohľadávku, ale o transformáciu pohľadávky, ktorá od svojho vzniku patrila niekoľkokrát osobám spriaznením s úpadcom. V zmysle ZoKR je spriaznenou pohľadávkou taká pohľadávka, ktorá patrí alebo kedykoľvek patrila veriteľovi spriaznenému s úpadcom. Preto účelom ZoKR je nepochybne, aby sa zohľadňoval nielen aktuálny stav, ale aj historické súvislosti tykajúce sa vzniku a existencie danej pohľadávky. Také právne úkony, ktorými má byť vyvolaný dojem vzniku ."nových" pohľadávok, aby sa na ne nenahliadalo ako na spriaznené v zmysle ZoKR. zjavne obchádzajú zákon. Zo sledu právnych úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmenky je evidentné, že účelom vykonania predmetných úkonov bolo obchádzanie zákona, (konkrétne ZoKR). Pohľadávka od svojho vzniku patrila viacerým subjektom spriazneným s úpadcom, pričom tieto subjekty pri vykonaní úkonov konali zjavne ekonomicky iracionálne, resp. s evidentným cieľom, aby predmetná pohľadávka zmenila majiteľa tak, že nebude spriaznenou osobou. Konkrétne príkladmo poukázal žalovaný v 2. rade na niekoľko anomálii ešte vo vyjadrení zo dňa 06.12.2019. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade nasvedčujúce obchádzaniu zákona žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2020 nespochybnil vlastnými skutkovými tvrdeniami, a preto ich možno považovať za nesporné. Žalovaný v 2. rade tiež opätovne poukázal na rozpor platenia zmenkou s o obmedzení platieb v hotovosti.

25. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný v 2. rade poukázal na koordinovaný postup medzi žalobcom (resp. jeho právnymi predchodcami) a úpadcom aj v konaní vedenom na súde pod sp. zn.: . V predmetnom konaní sa žalobca snaží vylučovacou žalobou o ukrátenie uspokojenia ostatných veriteľov v konkurze úpadcu. Žalobca sa tak pokúša účelovo zmenšiť konkurznú podstatu úpadcu o majetok, ktorý podľa jeho tvrdení má byť v jeho vlastníctve na základe zjavne špekulatívnych úkonov. Napríklad podľa tvrdenia žalobcu k prevodu predmetného majetku malo dôjsť na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zabezpečujúcom pohľadávky, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy ani neexistovali. Bez faktickej spriaznenosti úpadcu so žalobcom by uvedený koordinovaný postup nebol možný.

26. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.05.2020 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach pokiaľ ide o žalovanými tvrdenú faktickú spriaznenosť žalobcu vo vzťahu k úpadcovi ako aj rozpor plateniu zmenkou s právnymi predpismi, opätovne poukázal na irelevantnosť historických vzťahov pre posúdenia spriaznenosti podľa § 9 ZoKR, ďalej na zákonnosť vzniku pohľadávky, ktorá je novým (zmenkovým nárokom), ktorý vznikol až dňa 18.01.2018, kde vlastník nebol s úpadcom spriaznený ani v čase jej vzniku a ani kedykoľvek počas jej existencie. Tvrdenie žalovaných o tom, že účelom vykonania úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmenky bolo obchádzanie zákona, onačil za mimoriadne špekulatívne, zjavne difamačné a trpiace absolútnou dôkaznou núdzou, keď prihlásená pohľadávka vznikla v úplnom súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom žalobca navyše nadobudol prihlásenú pohľadávku zákonom predpokladaným spôsobom a v súlade s právom voľného výberu.

27. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.09.2020, na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržal písomne podanej žaloby a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu. Strany sporu sa obsiahle vyjadrili k právnej stránke veci a navyše na argument žalovaných strán, že zo strany žalobcu malo dôjsť k obchádzaniu zákona pri nadobúdaní pohľadávky uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sú parametre obchádzania zákona nasledovné: 1./vedomosť o existujúcej t.j. nestačí hypotetickej skutočnosti, ktorá vyvoláva záväzné pravidlo správania, u ktorého je úmysel obchádzať, 2./aktívne správanie sa subjektu tak, aby sa vyhýbal aplikácii záväzného pravidla správania sa, pričom úmysel musí byť bezpodmienečne preukázaný žalobcom, 3./ vopred premyslený cieľ, resp. prospech získaný obchádzaním, ktorý musí byť prevažujúci nad inými cieľmi, číslo judikátov NS SR , , NS SR , , , pričom žiadne z týchto kritérií preukázané nebolo.

28. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na nariadenom pojednávaní uviedol, že pri preskúmavaní obsahu podanej prihlášky žalobcu a pripojených príloh ustálil, že žalobca by ani v prípade podania incidenčnej žaloby podľa názoru správcu nebol v tomto konaní úspešný. Z uvedeného dôvodu poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu, čo do právneho dôvodu, výšky vymáhateľnosti i poradia. Správca dospel k názoru, že účelom spleti právnych vzťahov, na konci ktorých by mal byť vznik navonok novej pohľadávky, však bolo len dosiahnutie stavu, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky pôvodne spriaznenej osoby úpadcu. Podľa názoru správcu je na žalobcovi, aby vysvetlil, aká bola tá hospodárska kauza, to racionálno-ekonomické zmýšľanie pri vzniku spleti právnych vzťahov, pričom doposiaľ toto zo strany žalobcu vysvetlené nebolo. Žalobca tak do dnešného dňa nerozptýlil pochybnosti na strane správcu, čo bolo účelom spleti právnych vzťahov, na podklade ktorých si prihlásil pohľadávku do konkurzného konania. Podľa názoru žalovaného v 1. rade účelom bolo jednoznačne dosiahnutie uspokojenia pôvodnej pohľadávky spriaznenej osoby v rozpore s ust. § 95 ods. 3 ZoKR, ktoré vylučuje uspokojenia tzv. podriadených pohľadávok. Účelom spleti právnych vzťahov tak podľa názoru správcu bolo dosiahnutie stavu, aby zákon v tomto prípade ust. § 95 ods. 3 ZoKR dodržaný nebol. V tejto súvislosti si správca dovoľuje poukázať na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. -268 zo dňa 22.07.2020, ktorým súd zamietol obdobnú žalobu iného veriteľa o určenie popretej pohľadávky, v rámci ktorého bol právny stav v zásade totožný ako právny stav v tomto súdnom konaní, keď si veriteľ Stavokov s.r.o. prihlasoval pohľadávku, ktorá mala údajne vzniknúť na základe rovnakej spleti právnych vzťahov, ako je to aj v prípade právnej veci žalobcu. Žalobca doposiaľ nevysvetlil hospodársku kauzu, racionálne správanie, pre ktoré vstupoval do spleti právnych vzťahov s inými účastníkmi týchto právnych vzťahov, na podklade ktorých si uplatnil pohľadávku prihláškou do konkurzu.

29. Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa na nariadenom pojednávaní pridržal argumentácie v popretí pohľadávky, a vo vyjadreniach zo dňa 06.12.2019 a 18.03.2020. Žalobca sa snaží izolovať predmetnú pohľadávku argumentáciou, že sa jedná o pohľadávku zo zmenky. Predmetné zmenky však nevznikli z ničoho nič, vzhľadom na povahu tunajšieho konania je nutné skúmať súvisiace okolnosti predchádzajúce vzniku zmeniek a to v kontexte § 95 ods. 3 ZoKR. Je totiž neprípustný taký právny formalizmus, ktorý by prehliadol obchádzanie zákona a viedol k zjavnej nespravodlivosti. Mal za to, že v tunajšom konaní sú naplnené všetky parametre obchádzania zákona a to aj v kontexte judikatúry, na ktorú poukázal PZ žalobcu. Podstatnou osobou v celej veci je p. Ing. Pavol Strapec, ktorý ako spoločník v r. 2014 vstúpil do úpadcu. Následne úpadcu ovládal prostredníctvom firmy Liniové stavby, resp. prostredníctvom svojej cyperskej firmy a napokon previedol väčšinový podiel na svojho obchodného partnera Tibora Haláska teda spoločnosť HOLTI SLOVAKIA., s.r.o.. Teda p. Strapec niekoľko rokov ovládal úpadcu, pričom zároveň p. Strapec ovláda žalobcu resp. do dnešného dňa je jeho konečným užívateľom výhod. P. Strapec na základe dohody o spoločnej investícii bol povinný vykonávať investície, teda vložiť hotové fin. prostriedky do úpadcu, z čoho sa malo následne investovať rozšírenie golfového ihriska úpadcu. Namiesto toho p. Strapec prostredníctvom jeho firiem vyrábal úpadcovi záväzky. Jeden z takýchto záväzkov je v postate aj pohľadávka v tunajšom konaní. Následne, keď sa úpadca dostal do fin. ťažkostí a bolo zrejmé, že konkurz je neodvratný, došlo k vykonaniu spleti právnych úkonov, ktorých účelom bolo transformovať tieto pohľadávky tak, aby navonok nejavili známky spriaznenosti. Podľa právneho zástupcu žalovaného v 2. rade sa jedná o úmyselné obchádzanie zákona. V prvom rade absentuje akákoľvek právna kauza predmetných úkonov, predovšetkým dohody o pristúpení k dlhu. Žalobca nemal akýkoľvek racionálny alebo ekonomický dôvod, aby zaplatil dlh za úpadcu. Ďalej poukázal na zvláštnu reťaz vývoja danej pohľadávky, keď najskôr žalobca resp. jeho právny predchodca bol majiteľom pohľadávky, následne ju postúpil na HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., následne pristúpil k dlhu voči HOLTI SLOVAKIA s.r.o. a zaplatil za úpadcu túto pohľadávku, čím mu mala vzniknúť pohľadávka z regresu. Takže žalobca bol najskôr veriteľom, potom dlžníkom a napokon zase veriteľom. Jediným logickým vysvetlením takéhoto iracionálne ekonomického konania je obchádzanie § 95 ods. 3 ZoKR. Ďalej poukázal na dohodu o určení dlhu podpísanú medzi úpadcom a žalobcom. Nebyť tejto dohody platil by zákonný režim solidárnych dlžníkov, to znamená, že žalobca by mal nárok len na polovicu z uhradenej časti dlhu. Bolo preto nutné podpísať takúto dohodu, aby došlo k transformácii celej pohľadávky formou regresu. Ďalšia anomália je samotné platenie zmenkami. Platobná zmenka nahrádza hotové peniaze. Tým, že došlo k plateniu zmenkou ako hotovými peniazmi, bol zásadným spôsobom porušený zákon o zákaze platieb v hotovosti a súčasne sa postupovalo v rozpore s účtovnými štandardami. Ak by boli dané platby vykonané štandardne bezhotovostným prevodom, bolo by možné preukázať kedy sa skutočne stali. Rovnako ako žalovaný v 1. rade poukázal tiež na rozhodnutie tunajšieho súdu , kde

obdobnú právnu situáciu aj v súvislosti s platenými zmenkami vyhodnotil súd ako obchádzanie zákona a žalobu zamietol.

30. Právny zástupca žalobcu v reakcii na nariadenom pojednávaní uviedol, že jeden z argumentov pre zamietnutie žaloby je údajná neexistencia hospodárskej kauzy resp. účel nadobudnutia pohľadávky žalobcom voči úpadcovi. Hospodársku kauzu žalobca vysvetlil v podaniach predovšetkým v bode 11.8 žaloby. Žalobca bol potenciálnym investorom do úpadcu a nemohol dosiahnuť uspokojenie svojich prípadných nárokov ihneď a peňažným spôsobom, nakoľko úpadca t. j. žalovaný v 1. rade bol v danom čase exekvovaný práve žalovaným v 2. rade. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 1. rade - správcu, že účelom získania pohľadávky bolo dosiahnutie uspokojenia pohľadávky spriaznenej osoby, pri tomto tvrdení sa správca dopúšťa zjavného anachronizmu, keďže pohľadávka bola nadobudnutá 18.01.2018, zatiaľ čo konkurz bol vyhlásený až o jeden a pol roka neskôr. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2. rade, že pri výklade § 95 ods. 3 ZoKR nemá byť používaný práve formalizmus uviedol, že § 95 ods. 3 ZoKR jednoznačne hovorí o skúmaní právnych vzťahov od vzniku pohľadávky. Ide o jasné definovanie začiatku určitej právnej skutočnosti, ktorá nepripúšťa ani extenziu, ani reštriktívu ani formálny výklad, nakoľko jej slovné vyjadrenie je úplne jasné.

31. Právny zástupca žalovaného v 2. rade o tvrdení, že žalobca vysvetlil právny dôvod predmetnej spleti vzťahov, uviedol, že odmieta takéto tvrdenie, uvedené vysvetlenie nemá žiadnu logiku. Daná osoba p. Strapec, resp. jeho spoločnosti dlhodobo pôsobili ako investor a takéto úkony situáciu vôbec neriešili. K momentu vzniku pohľadávky mal za to, že účelom § 95 ods. 3 ZoKR je postihnúť všetky situácie, kedy spriaznené osoby a to či už evidentne spriaznené alebo skryté spriaznené, boli postihnuté právnymi účinkami § 95 ods. 3 ZoKR, teda podriadeným uspokojovaním pohľadávok. Je v rozpore s účelom tohto ustanovenia zákona, ak by bolo možné z evidentne spriaznených pohľadávok akýmkoľvek spôsobom vytvoriť akoby nespriaznené pohľadávky, akoby vznik nových pohľadávok, ako je to v tunajšom konaní. Za všetko hovorí skutočnosť, že osoba, ktorá dlhodobo riadila a ovládala úpadcu /Ing. Strapec/ je v súčasnosti aj konečným užívateľom výhod žalobcu ako veriteľa najväčšej pohľadávky prihlásenej v konkurze.

32. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 2. rade poukázal na to, že v rámci sporov súvisiacich s konkurzným konaním sa podstatne prísnejšie pristupuje k aplikácii koncentračnej zásady. Po prvý krát až dnes na pojednávaní odmietol žalovaný v 2. rade žalobcovo tvrdenie o hospodárskej kauze vzniku pohľadávky. Pritom mal právo a možnosť poprieť toto tvrdenie v predchádzajúcich tvrdeniach, ktorých bolo niekoľko. Pokiaľ to urobil dnes, dovoláva sa aplikácie koncentračnej zásady, t.j. aby súd už na toto popretie neprihliadal.

33. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade v písomných podaniach jednoznačne uvádzal bez ohľadu na to, aké slová boli použité, nedostatok akéhokoľvek racionálne ekonomického správania žalobcu resp. hospodárskeho dôvodu vzniku údajne novej pohľadávky a tak mám za to, že žalobcom vznesené dovolávanie sa aplikácie koncentračnej zásady súdom vo vzťahu k tejto okolnosti nie je dôvodné.

34. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

35. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ""), prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u

správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

36. Podľa , ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

37. Podľa , popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

38. Podľa , veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

39. Podľa , podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

40. Podľa , v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

41. Pohľadávku veriteľa správca preskúma v zákonom ustanovenom rozsahu. Správca má pri každej pohľadávke preskúmať: a) právny dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím právom, f) poradie zabezpečovaného práva.

42. Veriteľ, ktorému bol popretý právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej vymáhateľnosť, výška, poradie pohľadávky, je zabezpečenie alebo poradie nezabezpečeného práva, môže sa domáhať určenia pohľadávky. Podanou žalobou proti správcovi alebo popierajúcemu veriteľovi sa veriteľ môže domáhať určenia toho, čo mu bolo v konkurze z prihlásenej pohľadávky popreté. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby má veriteľ, ktorému bola pohľadávka popretá. Pasívne vecne legitimovaný je správca a veriteľ, ktorý poprel jeho pohľadávku.

43. Správca je povinný poprieť pohľadávku v spornom rozsahu. Správca vykoná popretie pohľadávky tak, že rozsah popretia a dôvody popretia zapíše do zoznamu pohľadávok, následne popretie oznámi veriteľovi. V prípade, že správca popretie pohľadávky riadne neodôvodní, popretie je neúčinné. Na tomto mieste je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017, spis. zn. , v odôvodnení ktorého najvyšší súd uviedol, že jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky.

44. Podľa , spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

45. Podľa , kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

46. Podľa , pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (ďalej len "podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

47. Podľa , tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.

48. Podľa , ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

49. Podľa je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je teda právny úkon, ktorý nie je zákonom dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom, alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému znenie ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol (rozsudok NS SR sp.zn.40bo 20/2007).

50. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise: Žaloba na č. l. 13-22, Prihláška pohľadávky v celkovej sume 205.134,49 eur z č. l. 31, Dohoda o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 08.01.2018 na č. l. 32-33, Dohoda o pristúpení k dlhu zo dňa 09.01.2018 na č. l. 34-35, Konfirmácia zo dňa 10.01.2018 z č. l. 36, vlastná platobná zmenka vystavená dňa 18.01.2018 z č. l. 37, výzva na poskytnutie náhrady za splnenie poskytnutých veriteľovi spoločnosti VODNÝ SVET z č. l. 38, Konfirmácia zo dňa 18.01.2018 z č. l. 39, Notárska zápisnica N 438/2017, Nz 18206/2017, NCRls 18588/2017 z č. l. 40-42, popretie pohľadávky zo dňa 04.09.2019 z č. l. 43-45, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 19.11.2019 z č. l. 55-56, vyjadrenie žalovaného v 2. rade z č. l. 62 - 65, popretie pohľadávky žalovaným v 2. rade z č. l. 67, výpisy z obchodného registra SR úpadcu, žalobcu, spoločnosti Líniové stavby a.s., spoločnosti DSC, a.s., spoločnosti HOLTI DESTROY, s.r.o. z č. l. 67-74, prihláška pohľadávky spoločnosti STAVOKOV, spol. s r.o. spolu s prílohami z č. l. 75 - 79, faktúra č. 418012 z č. l. 76, Zmluva o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016 z č. l. 76, Dohoda o spoločnom postupe zo dňa 03.11.2014 z č. l. 80-84, výpisy z registra partnerov verejného sektora spoločnosti Líniové stavby, a.s. a LS a.s. z č. l. 85-87, vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.01.2020 z č. l. 94 - 103, vyjadrenie žalovaného v 1. rade z č. l. 106, vyjadrenie žalovaného v 2. rade z č. l. 110-111, vyjadrenie žalobcu z č. l. 114 - 117, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -268 z č. l. 123-134, výpis z registra partnerov verejného sektora

spoločnosti LS a.s. k 21.09.2020 z č. l .135-136; ďalej ústnymi prednesmi právnych zástupcov strán na nariadenom pojednávaní. Ďalšie dôkazy súd nepovažoval za potrebné vykonať za účelom ustálenia skutkového stavu. Z takto vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému stavu.

51. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.06.2019, č. k. , ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 118/2019 dňa 20.06.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu VODNÝ SVET, s.r.o.

52. Prihláškou pohľadávky pod poradovým číslom 1 zo dňa 01.08.2019 si žalobca v konkurze, sp. zn. , prihlásil pohľadávku v celkovej výške 205.134,49 eur, z toho istinu vo výške 189.115,65 eur a úroky vo výške 16.018,84 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol: vlastná platobná zmenka vystavená dlžníkom dňa 18.01.2018, splatná dňa 31.12.2018, vo výške zmenkovej istiny 188.487,36 eur, zmenkovej odmeny 628,29 eur a zmenkového úroku od 19.01.2018 vo výške 16.018,84 eur. Žalobca si svoju pohľadávku prihlásil ako inú pohľadávku bez zabezpečovacieho práva. K podanej prihláške žalobca pripojil nasledujúce prílohy - Dohoda o určení budúcich podielov zo dňa 08.01.2018, Dohoda o pristúpení k dlhu zo dňa 09.01.2018, konfirmácia zo dňa 10.01.2018, výzva na poskytnutie náhrady zo dňa 15.01.2018, vlastná platobná zmenka vystavená dňa 18.01.2018 a konfirmácia zo dňa 18.01.2018.

53. Dňa 04.09.2019 správca poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, teda v časti istiny, úrokov, právneho dôvodu, vymáhateľnosti ako aj v časti poradia.

54. Súd ďalej z predložených dokladov zistil, že úpadca uzatvoril so žalobcom ako podmieneným dlžníkom dňa 08.01.2018 Dohodu o určení budúcich podielov na dlhu voči veriteľovi, spoločnosti HOLTI SLOVAKIA s.r.o., IČO: 46 385 151, ktorej predmetom bola dohoda o určení budúcich podielov na dlhu vzniknutého z titulov špecifikovaných v notárskej zápisnici N 4385/2017, Nz 18206/2017, NCRls 18588/2018 zo dňa 29.05.2017. Úpadca v dohode vyhlásil, že má splatný záväzok voči obchodnej spoločnosti HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. z titulov špecifikovaných vo vyššie uvedenej notárskej zápisnici v sume 188.487,36 eur. Predmetom dohody bol záväzok podmieneného dlžníka uzavrieť s veriteľom samostatnú dohodu, ktorou podmienený dlžník pristúpi k dlhu ako aj k príslušenstvu tak, že prevezme na seba podiel na dlhu v rozsahu 0% a podiel na príslušenstve k dlhu v rozsahu 100%.

55. Z predloženej notárskej zápisnice N 4385/2017, Nz 18206/2017, NCRls 18588/2018 zo dňa 29.05.2017 súd zistil, že ňou úpadca vyhlásil, že spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 46 385 151 ako veriteľ a osoba oprávnená má pohľadávku voči úpadcovi ako dlžníkovi a osobe povinnej vo výške 188.487,36 eur, ktorá vznikla z pohľadávok, ktoré patrili pred ich postúpeniami veriteľom:

- SKLÁDKY a ODPADY, s.r.o., z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi v r. 2014 popísaných v bode 1 notárskej zápisnice, tieto pohľadávky boli následne postúpené na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2016, pričom z výpisu z registra spoločnosti Líniové stavby, a.s. vyplýva, že táto bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle , následne boli pohľadávky postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017 na žalobcu a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 na spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., pričom táto spoločnosť je stále spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle a je teda spriaznenou osobou úpadcu,

- DSC, a.s., z titulu zmlúv o pôžičkách z r. 2014 popísaných v bode 2 notárskej zápisnice, pričom tieto boli následne postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2014, následne na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2016, pričom z výpisu z registra spoločnosti Líniové stavby, a.s. vyplýva, že táto bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle , následne boli pohľadávky postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017 na žalobcu a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 na spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., pričom táto spoločnosť je stále spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle a je teda spriaznenou osobou úpadcu. Ing. Pavol Strapec - bol štatutárnym orgánom spoločnosti DSC, a.s. a súčasne spoločníkom úpadcu v období od 10.12.2014 do 25.01.2016 a teda bol spriaznenou osobou úpadcu.

- zmlúv o pôžičkách z r. 2015 popísaných v bode 4 notárskej zápisnice, pričom tieto pohľadávky boli následne postúpené na spoločnosť Líniové stavby, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2016, pričom spoločnosť Líniové stavby, a.s. bola v čase uzavretia tejto zmluvy o postúpení

pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle , následne boli postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2017 a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017 na spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., pričom táto spoločnosť je stále spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle a je teda spriaznenou osobou úpadcu.

- popretá pohľadávka vznikla čiastočne zároveň z titulu pohľadávok z obchodného styku z nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2015, uplatnených faktúrou č. 416344 splatnou dňa 07.12.2016 a faktúrou č. 416345 splatnou dňa 07.12.2016, vystavených v obchodnom vzťahu, popísaných v bode 6 notárskej zápisnice, pričom tieto boli následne postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2017 a následne na spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017, pričom táto spoločnosť je stále spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle a je teda spriaznenou osobou úpadcu.

56. Z ďalších dokladov súd zistil, že spoločnosť HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. ako veriteľ a žalobca ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 09.01.2018 dohodu o pristúpení dlhu, ktorej predmetom bolo pristúpenie spoločnosti žalobcu k dlhu vyplývajúcemu z vyššie uvedenej notárskej zápisnice. Predmetom dohody bol záväzok spoločnosti VODNÝ SVET s.r.o. voči veriteľovi HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. vyplývajúci z Notárskej zápisnice č. N438/2017, Nz 18206/2017, NCRls 18588/2017 vo výške 188.487,36 eur ako aj príslušenstvo. Účastníci dohody sa spoločne dohodli na pristúpení dlžníka (žalobcu) k tomuto dlhu, pričom tento sa stáva jedným zo spoludlžníkov vo vzťahu k veriteľovi. Dlžník nemal námietky voči pristúpeniu. Konfirmáciou zo dňa 10.01.2018 potvrdila obchodná spoločnosť HOLTI SLOVAKIA s.r.o., že od žalobcu prevzala vlastnú platobnú zmenku vystavenú v Bratislave dňa 10.01.2018 na rad veriteľa, bez protestu, znejúcu na zmenkovú sumu 188.487,36 eur s miestom platenia Močenok a s údajom splatnosti dňa 31.12.2018.

57. Dňa 15.01.2018 vyzval žalobca úpadcu na poskytnutie náhrady za plnenie poskytnuté spoločnosti HOLTI SLOVAKIA s.r.o..

58. Dňa 18.01.2018 vystavil úpadca vlastnú platobnú zmenku na sumu 188.487,36 eur v prospech žalobcu s lehotou splatnosti 31.12.2018. 59. Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 04.09.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 18.09.2019. Žaloba bola podaná dňa 10.10.2019, teda v zákonnej lehote.

60. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že správca konkurznej podstaty, žalovaný v 1. rade, poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, teda čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia dôvodne.

61. Súd nemal pochybnosti pokiaľ ide o rozsah a dôvody popretia prihlásenej pohľadávky správcom, keďže tieto sú zrejmé z predloženého popretia prihlásenej pohľadávky zo dňa 04.09.2019. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o navodení stavu právnej neistoty ohľadom popretia výšky pohľadávky alebo popretého poradia pohľadávky správcom. Je zrejmé, že správca poprel pohľadávku v celom rozsahu, pričom popretie odôvodnil jej vznikom z absolútne neplatných právnych úkonov. Podľa názoru súdu je zrejmé a logické, že ak správca poprie pohľadávku čo do výšky v celom rozsahu, nie je možné určiť v akom rozsahu výšku pohľadávky uznáva, nakoľko by v takom prípade sám správca rozporoval ním uskutočnené popretie výšky prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu, pričom popretie správca konkretizoval aj konkrétnou výškou istiny a konkrétnou výškou úrokov, ktoré poprel v celom prihlásenom rozsahu. Obdobne pri popretí pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti v celom rozsahu z dôvodov absolútnej neplatnosti úkonov predchádzajúcich vzniku popretej pohľadávky, súd nedospel k záveru o navodení právnej neistoty v tom smere, keď správca poprel pohľadávku aj čo do poradia, keď neuznal žiadne poradie prihlásenej pohľadávky, keď správca vznik tejto "novej" pohľadávky pre túto absolútnu neplatnosť úkonov popiera. Zdôvodnenie popretia pohľadávky správcom tak považoval súd za dostatočné a zrozumiteľné a to aj v priebehu súdneho konania.

62. V zmysle podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Nakoľko pohľadávku žalobcu poprel nielen veriteľ, ale aj správca, žalobca nebol povinný zložiť preddavok na trovy konania, v tomto smere súd vyhodnotil namietanie tejto skutočnosti

žalovaným v 2. rade ako nedôvodné. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade ohľadom uplatnenia o obmedzení platieb v hotovosti, keďže bol súd toho názoru, že obmedzenie sa nevzťahuje na zmenky, ktoré spadajú pod osobitný predpis a sú nástrojom bezhotovostného platobného styku.

63. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že v konkurze sa vytvára tzv. trieda podriadených veriteľov, ktorá sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty vždy ako posledná. Do tejto triedy patria pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti v zmysle , kde rovnaký režim uspokojovania, aký platí pre tieto podriadené pohľadávky, platí taktiež pre pohľadávky zo zmluvných pokút a pre pohľadávky, ktoré patria, alebo patrili veriteľovi v ktoromkoľvek období od svojho vzniku, ktorý bol, alebo je spriaznený s úpadcom. Čiže pokiaľ pohľadávka historicky niekedy patrila veriteľovi, ktorý v čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom, pohľadávke zostane zachovaný status spriaznenej pohľadávky bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ v čase konkurzu už nie je spriaznený s úpadcom, napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky inému veriteľovi.

64. Súd bol toho názoru, že v danom prípade je potrebné prihliadnuť na základný zmysel a účel ust. § 95 ods. 3 vyplývajúci jednak z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákona ale aj komplexného výkladu tohto ustanovenia, ktorým je najmä minimalizovanie vplyvu spriaznených, personálne prepojených osôb na priebeh konkurzného konania, kde toto ustanovenie má za cieľ zamedziť špekulatívnym konkurzom ovládaným spriaznenými, personálne prepojenými osobami resp. úpadcom samotným a kde tiež z tohto ustanovenia zákona vyplýva zachovanie statusu podriadenosti pohľadávky, ak táto historicky niekedy patrila veriteľovi, ktorý v čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom, bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ v čase konkurzu už nie je spriaznený s úpadcom. Teda sám zákonodarca považoval za potrebné z dôvodu zamedzenia špekulatívnych konkurzov upraviť okruh pohľadávok špecifikovaných v tomto ust. zákona, pričom tieto podriadil rovnakému režimu uspokojovania ako podriadené pohľadávky.

65. Súd ďalej uvádza, že zákon v ust. zaviedol určitú výnimku, keď chráni dobromyseľného veriteľa, kde sa pravidlo o podriadenosti neaplikuje, keď ako nespriaznený veriteľ nadobudne pohľadávku od spriazneného veriteľa dobromyseľne v tom, že nadobúda nespriaznenú pohľadávku, teda keď nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti ani nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku.

66. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nebolo možné jednotlivé sporné úkony, ktoré žalovaní považujú za absolútne neplatné, posudzovať jednotlivo a len prísne formálne, ale bolo potrebné prihliadnuť aj na výsledok, aký bol týmito úkonmi dosiahnutý a či tento výsledok zodpovedá zmyslu a účelu ust. a . Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sú historické súvislosti v danom prípade irelevantné. Vzhľadom na okolnosti prípadu bolo podľa názoru súdu potrebné naopak prihliadnuť aj na históriu pohľadávky, keď zo vzniku a následného postupovania pohľadávok popísaného v bode 55 tohto rozsudku je zrejmé, že pohľadávky nakoniec subsumované do nároku spoločnosti HOLTI SLOVAKIA s.r.o. z titulu uznania dlhu úpadcom v notárskej zápisnici N 438/2017, Nz 18206/2017, NCRsl 18588/2017 zo dňa 29.05.2017, ak by boli prihlásené do konkurzného konania, boli by uspokojované v konkurznom konaní v zmysle v spojení s až po úplnom uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok, keďže historicky niekedy v minulosti patrili takému veriteľovi, ktorý v čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom a v konečnom dôsledku aj spoločnosť HOLTI SLOVAKIA s.r.o. je stále spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle a je teda spriaznenou osobou úpadcu.

67. Výsledok, ktorý bol dosiahnutý spornými úkonmi podľa názoru súdu nemôže byť v súlade so zmyslom a účelom ust. a , naopak týmto odporuje, pretože z pohľadávky, ktorá by bola v konkurznom konaní uspokojovaná rovnako ako podriadená pohľadávka, bola týmito úkonmi vytvorená pohľadávka, ktorá by mala byť v rámci konkurzu uspokojovaná v inom poradí než stanovuje ust. . Model, alebo zákonom aprobovaný spôsob, ako ho označuje žalobca, vytvorený žalobcom, nie je podľa názoru súdu žiaduci, odporuje zmyslu a účelu ust. a , keď tieto smerujú k zachovaniu statusu podriadenosti takýchto pohľadávok s výnimkou ich dobromyseľného nadobudnutia. Podľa názoru súdu je v rozpore s účelom vyššie uvedených ustanovení zákona, aby z evidentne spriaznených pohľadávok boli akýmkoľvek spôsobom vytvárané nespriaznené pohľadávky, respektíve akoby novovzniknuté pohľadávky, najmä ak sám zákonodarca vymedzil v ust.

výnimku spočívajúcu v dobromyseľnosti veriteľa nadobúdajúceho pohľadávku, teda sám zákonodarca stanovil základné parametre, kedy je možné nadobudnúť aj spriaznenú pohľadávku ako nespriaznenú. Súd podotýka, že v tomto prípade žalobca nemohol byť pri nadobudnutí pohľadávky ním uskutočneným modelom dobromyseľný, keď sám bol v minulosti veriteľom tejto pohľadávky, sám ju minulosti prevádzal na osoby spriaznené s úpadcom a sám bol následne v zmysle ním vykonaných sporných úkonov aj v pozícii dlžníka respektíve opäť veriteľa popretej pohľadávky, teda pri zachovaní určitej odbornej starostlivosti musel mať vedomosť o tom, že takáto pohľadávka by bola pri absencii ním vykonaných úkonov uspokojovaná v konkurze rovnako ako podriadená pohľadávka. Rozpor s účelom a zmyslom vyššie uvedených ustanovený je daný aj tým, že týmto spôsobom, teda sledom žalobcom vykonaných úkonov, by bolo možné vlastne v prípade každej spriaznenej pohľadávky vylúčiť účinky ust. ,, a , kde súdu je z predloženého rozsudku -268 zo dňa 22.07.2020 známe, že takýto model je uplatňovaný aj pri iných pohľadávkach prihlásených a následne správcom popretých v rámci konkurzu vedeného na majetok úpadcu.

68. Súd bol ďalej toho názoru, že v tomto prípade bolo potrebné prihliadnuť aj na absenciu zmysluplnej ekonomickej kauzy, keďže táto súdu v rámci konania jednoznačne nevyplynula. V podnikateľskom prostredí je prirodzené, že podnikateľ vstupuje do právnych vzťahov za účelom dosiahnutia zisku, kde možno očakávať určité racionálne ekonomické konanie, kde ale v danom prípade žalobca dobrovoľne vstúpil do vzťahu, v rámci ktorého mal pristúpiť k splneniu peňažného záväzku vo výške 188.487,36 eur za osobu, ktorá bola aj podľa vyjadrenia žalobcu platobne neschopná (bod 11.9 žaloby), kde predmetným modelom nadobudnutia prihlásenej pohľadávky žalobca podľa jeho vyjadrenie (bod 4 repliky) nezískal ani akékoľvek zvýhodnenie či prírastok na majetku, čiže tvrdenia o investičných zámeroch žalobcu, bližšie nešpecifikovaných, do úpadkovej spoločnosti sa súdu javili ako pochybné a nedávajúce žiaden racionálny ekonomický zmysel.

69. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že model (sled úkonov) použitý žalobcom by v postate znamenal neúčinnosť aplikácie ust. respektíve následne aj , kedy by bolo možné v podstate každú spriaznenú pohľadávku "pretvoriť" sériou úkonov na pohľadávku, ktorá by bola uspokojovaná v inom poradí, než by mala byť v zmysle ust. . Ak teda zákonodarca považoval za potrebné prijať takúto zákonnú úpravu a zároveň ďalej upravil výnimku, keď sa pravidlo o podriadenosti neaplikuje, potom súd nemohol dospieť k pozitívnemu záveru o tom, že je takýto spôsob nadobudnutia respektíve vytvorenia pohľadávky žiaduci, naopak výsledok dosiahnutý sledom úkonov je v rozpore s účelom a zmyslom ust. , a ust. . Súd tak mal za to, že žalovaný v 1. rade správne dospel k záveru, že sú právne úkony predchádzajúce vystaveniu zmenky neplatné, kde súd dospel k záveru, že tieto účelom (vytvorením akoby nespriaznenej pohľadávky) priamo odporujú zákonu, t. j. zmyslu a účelu vyššie uvedených ustanovení , preto nemôže byť platná ani zmenka na ne nadväzujúca, a teda sú podľa absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Zároveň bol súd aj toho názoru, že sa priečia dobrým mravom, nakoľko vo výsledku by uvedeným modelom bolo dosiahnuté iné poradie uspokojenia popretej pohľadávky, čo by v konečnom dôsledku smerovalo k ukráteniu pohľadávok iných konkurzných veriteľov.

70. Čo sa týka popretia pohľadávky žalovaným v 2. rade, tento poprel iba poradie prihlásenej pohľadávky žalobcu. Nakoľko súd dospel k záveru, že správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu dôvodne, teda aj pokiaľ ide o poradie prihlásenej pohľadávky, je aj popretie žalovaným v 2. rade dôvodné. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vo vzťahu k obom žalovaným.

71. O trovách konania rozhodol súd podľa . Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech a preto im súd v súlade s ods. I priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.