Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/43/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F. G., s. r. o., so

sídlom D., X. Ž., IČO: X., zast. JUDr. F. B., advokátom so sídlom N., X. Ţ., v konaní

o návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra vedenej na Okresnom súde Ţilina

pod sp. zn.: 26 Exre 1356/2009, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 15. februára 2011, č. k. -206, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţilina uznesením z 24. júna 2010, č. k. -193 návrh

navrhovateľa na výmaz spoločnosti z obchodného registra zamietol. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe z pripojenej listiny k návrhu – Zápisnice zo

zasadnutia Valného zhromaţdenia spoločnosti z 28. apríla 2009 zistil, ţe na tomto valnom

zhromaţdení spoločníci spoločnosť F. G., s. r. o., zrušili bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 2

Obch. zákonníka z dôvodu, ţe spoločnosť nemá ţiaden majetok. Súd prvého stupňa

preskúmal majetkovú situáciu navrhovateľa a z oznámení príslušných inštitúcii zistil, ţe

spoločnosť nevlastní ţiaden majetok. Súd prvého stupňa však povaţoval za právne významné,

či navrhovateľ sa mohol rozhodnúť o svojom zrušení bez likvidácie a bez právneho

nástupníctva alebo nie, ak tejto otázke prijal právny názor, ktorý vychádzal z toho, ţe ust. §

68 ods. 2 druhá veta nemoţno vykladať izolovane, bez prihliadnutia

2

na súvisiacu právnu úpravu pri zrušení a likvidácii obchodných spoločností, uvedenú v ust. §

68 . Ustanovenie Obch. zákonníka upravuje základnú

zásadu zániku obchodných spoločností, ktorému predchádzajú zrušenie s likvidáciou lebo bez

likvidácie, ak jej základné imanie prechádza na právneho nástupcu. Ide o všeobecnú zásadu,

kedy a upravuje zrušenie spoločnosti s likvidáciou, pričom bez likvidácie

pripadá podľa vety prvej ust. § 68 ods. 2 Obch. zákonníka zrušenie spoločnosti do úvahy len

v prípade, ak prechádza imanie na právneho nástupcu. Z tejto všeobecnej zásady upravuje ust.

§ 68 ods. 2 Obch. zákonník druhá veta niekoľko výnimiek, kedy zákon pri zrušení obchodnej

spoločnosti nevyţaduje likvidáciu napriek tomu, ţe imanie neprechádza na právneho

nástupcu. Týmito výnimkami sú rozhodnutia konkurzných súdov a ak spoločnosť nemá

ţiaden majetok. Ide o všeobecné vymedzenie tejto výnimky, na ktoré ustanovenie nadväzuje

úprava ust. § 68 ods. 8 a 9 Obch. zákonníka. V tých prípadoch, kedy o zrušení spoločnosti

rozhoduje súd z dôvodov uvedených v ust. § 68 ods. 6 Obch. zákonníka, alebo iných dôvodov

uvedených v . V týchto konaniach má súd povinnosť skúmať majetok

obchodnej spoločnosti či postačuje aspoň na náhradu odmeny a výdavkov za výkon funkcie

likvidátora. Ak súd v takomto konaní zistí,ţe spoločnosť nemá dostatok takéhoto majetku,

rozhodne o zrušení spoločnosti bez lilkvidácie a bez právneho nástupcu. Systematicky ust. §

68 ods. 9 Obch. zákonník nadväzuje na ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obch. zákonníka, teda

znamená všeobecné vymedzenie výnimiek, kedy sa nevyţaduje pri zrušení spoločnosti

prechod imania na právneho nástupcu a zároveň sa nevyţaduje ani likvidácia spoločnosti. Ide

o dva okruhy dôvodov uvedené v ust. § 68 ods. 2 s pouţitím ust. § 68 ods. 3 písm. d) a § 68

ods. 4 Obch. zákonníka a okrem konkurzných rozhodnutí je to rozhodnutie súdu v konaniach

o zrušenie spoločnosti na základe zistenia nedostatku majetku na náhradu odmeny a výdavkov

za výkon funkcie likvidátora. Všeobecné vymedzenie týchto výnimiek je preto ďalej

systematicky špecifikované v § 68 ods. 3 písm. d), § 68 ods. 4 a v § 68 ods. 9 Obch.

zákonníka. Okresný súd preto dospel k názoru, ţe ust. §68 ods. 2 druhá veta Obch. zákonníka,

priamo súvisí, a to výhradne s ust. § 68 ods. 9 Obch. zákonníka, t. j. kedy súd (a iba súd, nie

spoločníci) rozhoduje o zrušení spoločnosti, keď na základe vykonaného dokazovania dospeje

k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti v obchodnom registri. K uvedenému názoru

vedie aj skutočnosť a to vyhl. č. , ktorý ukladá okruh povinne prikladaných

príloh k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Toto ustanovenie jednoznačne

rozlišuje okruh príloh pri dobrovoľnom výmaze z obchodného registra na základe návrhu, len

vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti s právnym nástupcom a len vo vzťahu k zrušeniu

3

spoločnosti a jej výmazu z obchodného registra po skončení likvidácie. Súd prvého stupňa

vyslovil názor, ţe právna úprava a konštrukcia ust. § 68 Obch. zákonníka je zaloţená na

výnimkách, kedy nevyţaduje pri zrušení spoločnosti prechod imania na

právneho nástupcu, ani jej likvidáciu, pričom táto úprava predpokladá predchádzajúci

judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti (na základe predchádzajúceho vykonaného

dokazovania), a to či uţ prostredníctvom rozhodnutí konkurzných súdov (§ 68 ods. 3 písm. d/

Obch. zákonníka), kedy táto výnimka jednoznačne vyplýva zo zákona, alebo pri rozhodnutí

súdu o zrušení obchodnej spoločnosti postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obch. zákonníka.

V prípadoch rozhodnutia konkurzných súdov podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka,

ako aj v prípade rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu nemajetnosti,

je následne obchodná spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra podľa kogentného

ust. a Obch. zákonníka a ust. o obchodnom registri

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto zjednodušený postup pri výmaze

z obchodného registra však nie je moţný a zákon to ani nepredpokladá v prípade, ak by došlo

k zrušeniu spoločnosti rozhodnutím príslušného orgánu samotnej spoločnosti z dôvodu jej

nemajetnosti, t. j. bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Ďalej súd prvého stupňa poukázal

na skutočnosť, ţe podľa ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka v znení účinnom od 1.

januára 2008 je jednoznačne, a to kogentným spôsobom vymedzený spôsob zrušenia

obchodnej spoločnosti, keď spoločnosť môţe prijať rozhodnutie o zrušení spoločnosti, ale za

predpokladu, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenie spoločnosti bez

likvidácie s právnym nástupcom. Rozhodnutie príslušného orgánu spoločnosti o zrušení bez

likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti, t. z. bez likvidácie a bez právneho nástupcu nie je

moţný, lebo to neumoţňuje ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka.

Súd prvého stupňa mal zato, ţe koncepcia právnej úpravy výmazu obchodnej

spoločnosti zrušenej bez likvidácie a bez právneho nástupcu je postavená na existencii

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, v ktorom dôjde v rámci dokazovania k zisteniu

nemajetnosti spoločnosti, a to v konaní vedenom v súdnom registri “CbR“ o zrušení

spoločnosti súdom, alebo k procesu postupnej likvidácie majetku spoločnosti v konkurznom

konaní. Zrušenie spoločnosti rozhodnutím samotnej spoločnosti bez likvidácie a právneho

nástupcu by odporovalo tejto koncepcii, pretoţe by chýbalo judikatórne konštatovanie

nemajetnosti spoločnosti. V konaní o zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným

v obchodnom registri môţe súd vykonávať dokazovanie aj o tom, či je spoločnosť nemajetná,

4

ale vzhľadom na to, ţe v tomto konaní môţe súd rozhodnúť o zápise alebo výmaze údajov iba

deklaratórne, nemôţe v tomto konaní rozhodnúť o výmaze spoločnosti, keďţe ide o zápis

s konštitutívnymi účinkami (zánik právnej subjektivity spoločnosti). Pokusy o výmaz

spoločnosti z obchodného registra po jej zrušení spoločníkmi spoločnosti bez likvidácie a bez

právneho nástupcu, sú obchádzaním zákona, pokiaľ ide o povinnosť v stanovených prípadoch

podať návrh na vyhlásenie konkurzu či povinnosti vykonať likvidáciu spoločnosti.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský

súd v Ţiline uznesením č. k. -206 dňa 15. februára 2011, ako súd odvolací

tak, ţe uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, ţe sa stotoţnil s právnym

názorom súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti môţe

rozhodnúť o zrušení spoločnosti a tak, ako zaloţenie, aj zrušenie spoločnosti je v dispozícii

spoločníkov, resp. príslušných orgánov spoločnosti. Spoločníci resp. príslušný orgán

spoločnosti môţe však rozhodnúť o zrušení spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie, iba

ak súčasne rozhodnú o zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti. Takýto právny názor

odvolacieho súdu vyplýva aj z citácie ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka. V prípade

dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez právneho nástupcu, musí spoločnosť vykonať

likvidáciu vţdy, preto v zmysle § 68 ods. 2 druhá veta, § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka,

spoločnosť môţe rozhodnúť len o tom, ţe sa zrušuje spoločnosť bez likvidácie s právnym

nástupcom, alebo, ţe sa zrušuje s likvidáciou, ak imanie neprechádza na právneho nástupcu.

V iných prípadoch, ako v uvedených, súd nemôţe na návrh spoločnosti titulom rozhodnutia

spoločnosti o jej zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu vykonať výmaz spoločnosti

z obchodného registra, keďţe o nemajetnosti spoločnosti nebolo vydané ţiadne právoplatné

súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bol výmaz spoločnosti z obchodného registra

moţný. Aj keď súd prvého stupňa v rámci zisťovania mal preukázané, ţe spoločnosť nemá

ţiaden majetok, bolo potrebné o tom najskôr rozhodnúť právoplatným súdnym rozhodnutím

a aţ následne, na jeho základe, navrhovateľa ako obchodnú spoločnosť vymazať

z obchodného registra. Rozhodnutie spoločníkov resp. orgánu spoločnosti na zrušenie

spoločnosti sa viaţe k ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka t. j. k zrušeniu spoločnosti

s likvidáciou, alebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom. Spôsob

zrušenia spoločnosti bez likvidácie alebo bez právneho nástupcu patrí do dispozície súdu, čo

5

znamená, ţe pre zrušenie spoločnosti bez likvidácie pre nemajetosť sa vyţaduje judikovaný

záver súdu o tom, ţe nemá ţiaden majetok.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne

potvrdil.

Zároveň podľa ust. proti svojmu rozhodnutiu pripustil

dovolanie, keďţe mal zato, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Názor súdu prvého stupňa potvrdený odvolacím súdom nebol riešený Najvyšším súdom

Slovenskej republiky, ako dovolacím súdom a súčasný právny názor uvedený

v odôvodneniach rozhodnutia súdu prvého i odvolacieho súdu, bude mať dopad na viaceré

spoločnosti, rovnako nie je jednotný prístup resp. spôsob riešenia tejto právnej otázky na

registrových súdoch.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či

dovolanie má náleţitosti v zmysle ust. a či bolo podané v zákonom

stanovenej lehote podľa ust.

Podľa ust. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od

právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Navrhovateľ podal dovolanie osobne na Okresnom súde v Ţiline dňa 25. augusta 2011

cestou svojho právneho zástupcu, pričom tento priloţil aj svoju plnú moc z 12. septembra

2009 dňa 11. augusta 2011, ako to vyplýva zo záznamu na č. l. 215. Predmetná plná moc

z 12. októbra 2009 vystavená konateľkou spoločnosti F. G., s. r. o., Ţ. pre advokáta JUDr. F.

B. so sídlom v Ţ. ho splnomocňuje k podaniu návrhu na výmaz spoločnosti z Obchodného

registra ako aj na osobné prevzatie doručovanej písomnosti.

Návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra podala spoločnosť cestou

konateľky spoločnosti p. J. Š. dňa 15. októbra 2009.

Plnomocenstvo z 12. októbra 2009 (č. l. 211) zaloţené do spisu aţ 11. augusta 2011,

preto nemohlo byť relevantným pre doručenie uznesenia súdu prvého stupňa a ani

rozhodnutia odvolacieho súdu.

6

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď uznesenie odvolacieho súdu ako aj

najprv svoje rozhodnutie doručoval na adresu navrhovateľa t. j. spoločnosti.

Ako vyplýva z doručenky, ktorou bolo doručované rozhodnutie prvostupňového súdu

na adresu F. G., s. r. o. D., X. Ţ. pokus o doručenie poštovým doručovateľom ostal

neúspešný, keďţe z jeho oznámenia vyplýva, ţe adresát je neznámy.

Navrhovateľ však podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote

odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd 15. februára 2011. Aj rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo doručované navrhovateľovi na adresu sídla spoločnosti t. j. D., X. Ţ.. Aj pri

doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu je na doručenke poznámka poštového doručovateľa

„adresát neznámy“.

Podľa ust. písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým

osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať

písomnosti, ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je

oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich

pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

Ak nie je moţné doručiť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom

registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,

písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,

a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie (§ 48

ods. 2 ). Rozhodnutie odvolacieho súdu sa súdu vrátilo ako nedoručené 18. marca 2011

a toto rozhodnutie sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 O. s. o. právoplatným 21. marca 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného konštatoval, ţe

navrhovateľovi jednomesačná lehota na podanie dovolania uplynula dňom 21. apríla 2011.

Navrhovateľ podal dovolanie osobne dňa 25. augusta 2011, teda po uplynutí stanovenej

zákonnej lehoty. Podľa ust. ustanovenia platia pre

konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

Keďţe navrhovateľ podal dovolanie po uplynutí lehoty stanovenej v ust. § 240 ods.1

(jednomesačnej od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu), dovolací súd

7

dovolanie navrhovateľa podľa ust. v spojení s ust.

ako oneskorené odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 26. októbra 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.