Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-192-2014.pdf
PDF · 133.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu: I. G., narodený XX. XX. XXXX, trvale pobytom V. X, XXX XX J., zastúpeného spoločnosťou advocatius s.r.o., so sídlom Palackého 12, P.O. Box 69, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.490,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 416,17 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.074,02 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 21. 1. 2014, domáhal voči žalovanej spoločnosti určenia, že poplatok 108,44 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej sa domáhal zaplatenia 1.490,19 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa ocitol vo finančnej tiesni, a preto sa rozhodol požičať si od žalovanej finančné prostriedky prostredníctvom úveru, o čom bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 26. 2. 2009. Na základe žiadosti žalobcu bola schválená výška úveru 1.095,40 eur, počet splátok 30 s mesačnou splátkou (vrátane úrokov) 66,95 eur, zmluvná odmena 913,16 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala sumu 2.008,50 eur. Žalovaná si okamžite započítala poplatok 108,44 eur, čo z úveru predstavovalo až 9,9 %, popri úroku 68,85 % tak išlo o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Poplatok je neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie, a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 9,9 % z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odložených splátok. Žalobca ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil službu a už ju zaplatil, poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaná získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytla. K argumentácii o neprijateľnosti takéhoto poplatku poukázal na rozsudok KS v Prešove 18Co 109/2011. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná mu v skutočnosti poskytla úver vo výške 986,96 eur, pričom schválená výška úveru bola 1.095,40 eur. V zmluve bola uvedená RPMN 65,50 %, úrok vo výške 68,85 % a zmluvná odmena 913,17 eur. Doposiaľ žalobca uhradil celkovú čiastku 2.477,15 eur. Ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou odplatu za úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku 5Cdo 26/2011. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 68,85 %, pričom úrokové miery stanovené Národnou bankou Slovenska
podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou na 1 rok do 5 rokov, v marci 2009 bol vo výške 13,17 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. Poukázal na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo1/2009 a na rozsudok KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011, č. k. 16ICm 944/2010, podľa ktorého obdobné úroky označuje za úžernícke. V súvislosti s neplatnými, neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovanej o sumu 1.490,19 eur, ktorú prijal bez právneho dôvodu.
2. Okresný súd Bratislava III postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava II podľa ustanovenia § 105 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016) ako súdu miestne príslušnému z dôvodu, že navrhovateľ (žalobca) vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaná) má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava II. Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 8NcC 39/2014 - 21 zo dňa 29. 5. 2014, rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava III.
3. Uznesením, č. k. 21C/192/2014 - 28 zo dňa 4. 7. 2014, súd konanie zastavil z dôvodu zistenej prekážky začatej veci, litispendencie, vzhľadom na to, že na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. 45C/175/2014 totožné konanie s rovnakými účastníkmi, rovnakého predmetu konania i dôvodov. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že predmet konania - revolvingová zmluva, na základe ktorej žalobca žiadal určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a bezdôvodné obohatenie je v týchto súdnych konaniach odlišná, teda ide o rozdielne zmluvy. Uznesením, č. k. 21C/192/2014 - 49 zo dňa 9. 10. 2014, súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu, č. k. 21C/192/2014 - 49 zo dňa 4. 7. 2014 nakoľko súd zistil, že žalobca si svoj nárok v konaní sp. zn. 45C/175/2014 uplatňoval voči žalovanej z odlišnej zmluvy ako v konaní 21C/192/2014.
4. Uznesením, č. k. 21C/192/2014 - 83 zo dňa 21. 1. 2015, súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, vedeného pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 10C/213/2014, v ktorom sa riešila okrem iného aj otázka neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré sú obsahom zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Vyriešenie tejto otázky má podstatný význam aj pre konanie sp. zn. 21C/192/2014, nakoľko i v tomto konaní sa rieši otázka neplatnosti zmluvných dojednaní úverovej zmluvy, pričom v oboch konaniach ide o rovnaký skutkový základ, t. j. poskytnutie revolvingového úveru fyzickej osobe p. I. G. titulom Zmluvy o revolvingovom úvere. Uznesením Okresného súdu Bratislava V, č. k. 10C/213/2014 - 54 zo dňa 13. 10. 2014, súd návrh zamietol a navrhovateľovi (spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 6Co/202/2015
- 98 zo dňa 29. 9. 2016, pripustil späťvzatie žaloby, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z 13. 10. 2014, č. k. 10C/213/2014 - 54 zrušil a konanie zastavil. Žalovanému (I. G.) priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 21C/192/2014 - 109 zo dňa 15. 3. 2017, súd po prerušení pokračoval v konaní sp. zn. 21C/192/2014.
5. Uznesením, č. k. 21C/192/2014 - 111 zo dňa 12. 5. 2017, súd podanie žalobcu zo dňa 20. 1. 2014, doručené súdu dňa 21. 1. 2014, v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 6. 2017.
6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 3. 10. 2017, ktorým žiadala žalobu ako neurčitú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Ďalej uviedla, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 9Co/516/20 15 zo dňa 29. 10. 2015, podľa ktorého vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. Z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadala, aby Okresný súd Bratislava III postúpil vec vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I podľa sídla žalovanej. Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že poplatok za možnosť
odkladu splátok má predstavovať neprijateľnú podmienku, rovnako, že poplatok sa platí bez ohľadu na to, či spotrebiteľ službu využije alebo nie. Predmetom dohody je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Odklad splátok nie je poskytovaný automaticky, ale z iniciatívy dlžníka, čo výslovne predpokladá aj obsah dojednania. Uviedla, že žalobca o odklad splátok požiadal a nenamietal neprípustnosť dohody. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Uviedla, že aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je spotrebiteľským úverom, potom platí, že výška odplaty sa posudzuje podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola 75,92 %. RPMN uvedená v zmluve nebola podľa vyjadrenia žalovanej neprimerane vysoká. V ďalšom žalovaná poprela dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia a uplatnila námietku premlčania. Uviedla, že z listiny označenej ako „Karta klienta“ k zmluve vyplýva, že žalobca vykonal poslednú úhradu dňa 11. 8. 2012. Žaloba bola súdu doručená 21. 1. 2014. Odhliadnuc od toho, že žalovaná neuvádza okamih, v ktorom malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej na jeho úkor, žalovaná namietla aj výšku bezdôvodného obohatenia, nakoľko pri zohľadnení vykonaných úhrad a dĺžky subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty by bolo možné hovoriť maximálne o výške 1.071,20 eur, ale táto okolnosť nie je dôvodná, keďže zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
7. Následne súd uznesením, č. k. 21C/192/2014 - 151 zo dňa 16. 11. 2018, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. 45C/175/2014. Predmetom konania 45C/175/2014 bolo určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a zaplatenie bezdôvodného obohatenia Revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2009 z dôvodov totožných ako v konaní sp. zn. 21C/192/2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2018.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2009, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2009, splátkovým kalendárom, podaním navrhovateľa zo dňa 4. 7. 2012 o tom, že nemá záujem o revolving, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFICREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 2. 3. 2009, splátkovým kalendárom k tejto zmluve, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 10C/213/2014 - 54 zo dňa 13. 10. 2014, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 45C/175/2014
- 105 zo dňa 8. 3. 2016, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co/54/2017 - 162 zo dňa 31. 1. 2019, výpisom z karty klienta I. G., prehľadom splátok úveru I. G., a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2009 súd zistil, že bola uzatvorená medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava a dlžníkom I. G., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale pobytom V. X, J., ktorý požiadal veriteľa o poskytnutie úveru 1.095,40 eur, ktorý mal zaplatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 66,95 eur (vrátane úrokov). Zmluvná odmena predstavovala celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 913,16 eur, predpokladaná RPMN za úver 68,85 %, ročná úroková sadzba úveru 68,85 %, priemerná RPMN za úver 34,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu 542,32 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 662,82 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,71 %. ročná úroková sadzba revolvingu 67,55 %.
10. Veriteľ dňa 26. 2. 2009 schválil úver dlžníkovi vo výške 1.095,40 eur, so splatnosťou úveru 30 mesiacov, ktorý mal dlžník zaplatiť v mesačných splátkach v sume 66,95 eur počínajúc od 16. 4. 2009 do dátumu poslednej splátky úveru 16. 9. 2011. Zmluvná odmena predstavovala sumu 913,16 eur. RPMN úveru bola uvedená 64,67 %, ročná úroková sadzba úveru 68,85 %, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere bola 34,49%, schválená výška revolvingu 601,47 eur, výška mesačnej splátky revolvingu 66,95 eur, odplata za poskytnutie služby 108,44 eur, ročná úroková sadzba úveru 68,86 %. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
11. Z výpisu karty klienta I. G. zo dňa 24. 10. 2013 súd zistil, že dňa 26. 2. 2009 bola vyplatená čiastka 986,96 eur, vyplatená suma vrátane revolvingov 1.470,13 eur, splatená suma 2.544,15 eur. Z prehľadu splátok úveru súd zistil, že žalobcovi bol dňa 29. 12. 2010 poskytnutý revolvingový úver vo výške 542,32 eur a vyplatená čiastka 483,17 eur.
12. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 10C/213/2014 - 54 zo dňa 13. 10. 2014, súd zistil, že návrh navrhovateľa - spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., proti odporcovi I. G. o zaplatenie 669,35 eur s príslušenstvom súd zamietol s odôvodnením, že odporca nedlhuje navrhovateľovi s poukazom na neplatnosť úverovej zmluvy žiadnu sumu.
13. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 45C/175/2014 - 105 zo dňa 8. 3. 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co/54/2017 - 162 zo dňa 31. 1. 2019, právoplatným dňa 11. 7. 2019, súd uložil odporcovi (žalovanej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi -I. G.) 1.047,12 eur. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že zavádzajúcim je už samotný názov zmluvy ako Zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru), pričom sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, avšak túto skutočnosť nemožno zneužívať k záveru, že došlo k vzniku zmluvy, uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), keď dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru, nakoľko pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi s tým, že nesmú byť žiadne pochybnosti o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).
14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukázala na analogický skutkový stav v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/175/2014, ktoré konanie právoplatne skončilo 11. 7. 2019. Predovšetkým zdôraznila bod 16. rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co 54/2017-162 zo dňa 31. 1. 2019, z ktorého vyplynulo, že žalovaná sa prijatím sumy prevyšujúcej poskytnuté plnenia na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila, nakoľko prijala plnenie bez právneho dôvodu, keďže právo na úroky a poplatky z poskytnutého úveru nemala. V dôsledku čoho je podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Zároveň poukázala aj na bod 18. tohto rozhodnutia, v zmysle ktorého z formuláru návrhu zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto žiadosť mala byť správne posúdená ako návrh na uzavretie zmluvy, pričom žalovaná ako veriteľ neakceptovala podmienky žalobcu uvedené v žiadosti o uzavretie zmluvy za tých istých podmienok, ktoré žalobca sám podpísal. Nakoľko údaje o požadovanom revolvingovom úvere nie sú úplne zhodné s údajmi o schválenom revolvingovom úvere a v dokumente oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom. Zároveň poukázala aj na bod 20. citovaného rozsudku, v ktorom odvolací súd uvádza, že zavádzajúcim je už samotný názov zmluvy ako zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov, pričom sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere, avšak túto skutočnosť nemožno zneužívať k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy, uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle podľa § 34 a 37 Občianskeho zákonníka a podpis oboch zmluvných strán, teda dlžníkom a veriteľom s tým, že nesmú byť žiadne pochybnosti o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis. Uviedla, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, v zmysle takejto neplatnej zmluvy o úvere žalovaná poskytla žalobcovi plnenie vo výške 1.470,13 eur, ktorá suma predstavuje výšku celkového vyplateného revolvingu v sume 483,17 eur a výšku vyplateného úveru v sume 986,96 eur. Žalobca do dnešného dňa uhradil žalovanému celkovo 2.744,95 eur. Rozdiel poskytnutého plnenia a sumy uhradenej žalovaným predstavuje 1.274,82 eur. Keďže žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy 1.490,19 eur, v prevyšujúcej časti vzala žalobu späť a zároveň vzala žalobu späť aj v časti o neprijateľnej zmluvnej podmienke, nakoľko k uzavretiu platnej zmluvy nedošlo. Na ďalšom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu opravila svoj prednes v tom zmysle, že žalobca uhradil žalovanej celkovo 2.544,15 eur a nie 2.744,95 eur, ako uviedla na ostatnom pojednávaní. Preto žalobca vzal žalobu aj v časti zaplatenia sumy 200,85 eur späť.
15. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že z podrobného výpisu klienta z predmetnej revolvingovej zmluvy je uvedená poznámka, že zo zmluvy z totožného dňa 26. 2. 2009 s koncovým číslom 238 bola prepárovaná časť platby uhradená žalobcom zo dňa 6. 11. 2009 vo výške 66,95 eur na zmluvu s koncovým číslom 237. S čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 200,80 eur ako i s čiastočným späťvzatím žaloby na predchádzajúcom pojednávaní vo výške 215,32 eur súhlasil.
K výroku I.
16. Keďže žalobca na prvom pojednávaní vzal žalobu v časti bezdôvodného obohatenia čiastočne späť z dôvodu, že žalobca uhradil sumu 2744,95 eur, výška bezdôvodného obohatenia je v sume 1274,82 eur. Žalobca si však žalobou uplatnil sumu 1490,19 eur. Preto žalobca žalobu v časti 215,37 eur vzal späť (1490,19 eur - 1274,82 eur = 215,37 eur). Na ďalšom pojednávaní vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 200,80 eur späť z dôvodu, že žalobca v skutočnosti zaplatil žalovanej celkovú sumu úveru 2544,15 eur a nie 2744,95 eur. Celkovo čiastočné späťvzatie predstavuje sumu 416,17 eur (215,37 eur + 200,80 eur). Žalovaný so zastavením konania v späťvzatej časti súhlasil.
17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
21. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť po tom, čo začalo pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 416,17 eur zastavil so súhlasom žalovanej.
K výroku II.
22. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 416,17 eur, je vydanie bezdôvodného obohatenia 1.074,02 eur, keďže súd žalobu v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietol, a to uznesením č. k. 21C/192/2014 - 111 zo dňa 12. 5. 2017, právoplatným dňa 21. 6. 2017.
23. Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
24. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
30. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
33. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
34. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
35. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
36. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom ,keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
37. Podľa § 43c ods. 2 OZ, neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
38. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
39. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
40. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
41. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
42. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
43. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a citovaných ustanovení zákonov, dospel súd k záveru, že žalovaný nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu.
45. Žalobca si uplatňuje žalovaný nárok v tomto konaní ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej z titulu prijatia plnenia na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 2 písm. b) citovaného zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca najskôr dňa 26. 2. 2009 požiadal o úver v sume 1095,40 eur na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol údaje: úver vo výške 1095,40 eur so splatnosťou úveru v 30 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka (vrátane úrokov) je 66,95 eur, celková čiastka, ktorú má žalovanej zaplatiť je 913,16 eur, predpokladaná RPMN 68,85 %, ročná úroková sadzba 68,85 %, priemerná RPMN 34,49 %, poskytnutá suma revolvingu 542,32 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 662,82 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,71 %, ročná úroková sadzba revolvingu 67,55 %. V bode 6. („Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1095,40 eur, RPMN za úver 64,67 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,40 %, ročná úroková sadzba úveru 68,85 %. Zo zmluvy vyplýva, že bod 6. zmluvy žalobca nevypĺňal, túto časť zmluvy doplnila žalovaná. Žalovaná v tomto bode - označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ uviedla odlišné údaje oproti návrhu v bode 5, napr. nachádza sa tam iný údaj - iná RPMN za úver, iná predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Z údajov v zmluve vyplýva, že žalovaná takto upravený návrh zmluvy podpísala dňa 26. 2. 2009.
46. V súlade s § 44 OZ by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jej návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 OZ za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru, schválil túto žiadosť až po podaní žiadosti, avšak s určitými zmenami. Okrem toho žalovaná vystavila žalobcovi ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 26. 2. 2009, ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto oznámení uvádza i ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, výšku splátky podľa dohody o poskytnutí služby, teda náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o schválení úveru však tiež nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom vzhľadom na to, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré už dlžník (t.j. v tomto prípade žalobca) následne neakceptoval.
47. Súd teda konanie veriteľa - žalovanej považoval nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh, keďže žalovaná ako veriteľ neprijala návrh žalobcu ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti o schválení úveru so zmenami tak, ako je uvedené v časti 6. „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, prípadne aj Oznámením o schválení úveru. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý ale žalobcovi nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. Zmluva o spotrebiteľskom úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 39 OZ) a keďže nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalovanej nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26. 2. 2009, ale len plnenie z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalobcu.
48. V konaní bolo nesporné, že žalobca prijal od žalovanej plnenie v sume 1470,13 eur a žalovanej uhradil celkom 2544,15 eur, ktoré výšky platieb a úhrad žalovaná nijako účinne nerozporovala, iba k čiastke 66,95 eur uhradenej dňa 6. 11. 2009 uviedla, že táto platba bola prepárovaná, teda bola započítaná na zmluvu s koncovým číslom 237. Avšak táto suma je vedená aj na karte klienta, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, ako splatená dňa 6. 11. 2009. Žalovaná takto prijala plnenie nad rámec poskytnutého plnenia v sume 1074,02 eur, ktorého vrátenie si žalobca voči žalovanej uplatnil v tomto konaní. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb ako súčasť zmluvy o úvere zo dňa 26. 2. 2009, súd uvádza, že ani táto dohoda nemôže byť platná, nakoľko sa mala vzťahovať k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, avšak k uzavretiu úverovej zmluvy platným spôsobom nedošlo. Súd v obdobnej veci poukazuje na totožné závery v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/10/2018.
49. S poukazom na § 451 ods. 1 OZ vzniká na strane žalobcu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca zaplatil žalovanému sumu 2544,15 eur, pričom splatiť mal iba sumu 1470,13 eur.
50. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanou, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko vo veci ide o spotrebiteľský spor a žalobca ako spotrebiteľ mal adresu bydliska v obvode Okresného súdu Bratislava III (Y. X, J. - v čase začatia konania), preto je možné uplatniť osobitnú miestnu príslušnosť podľa § 19 písm. d) C.s.p.
51. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonané dôkazy, ktoré považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
K výroku III.
52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1490,19 eur. Súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.074,02 eur, v časti o zaplatenie 416,17 eur súd konanie zastavil.
56. Z toho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 1.074,02 eur a neúspech mal v rozsahu 416,17 eur. Naopak žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 416,17 eur a neúspech v rozsahu 1.074,02 eur.
57. V konaní bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 72,07 % a neúspešný v rozsahu 27,93 %. Naopak žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 27,93 % a neúspešná v rozsahu 72,07 %. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 44,14 % celkových trov konania.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. a/ C.s.p.) Proti druhému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie. ( § 355 ods. 1 C.s.p.) Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. m/ C.s.p.)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 2 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p./) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).