Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/26/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Austrotherm, s. r. o., so sídlom Magnetova 11, 831 04 Bratislava, IČO: 17 316 189, právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: C.E.G. INVESTMENT a.s., so sídlom Chotínska 22, 974 01 Hurbanovo, IČO: 52 100 278, právne zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 6 282,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. - 165 zo dňa 05.09.2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. - 165 zo dňa 05.09.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.

- 165 zo dňa 05.09.2023 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok) v právnej veci žalobcu Austrotherm, s. r. o., so sídlom Magnetova 11, 831 04 Bratislava, IČO: 17 316 189 (ďalej len ako „žalobca), proti žalovanému C.E.G. INVESTMENT a.s., so sídlom Chotínska 22, 974 01 Hurbanovo, IČO: 52 100 278 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 6 282,66 eura s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6 282,66 eura, ako aj 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 774,38 eura od 27.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 308,28 eura od 07.05.2022 do 15.12.2022, zo sumy 2 008,28 eura od 16.12.2022 do 17.01.2023, zo sumy 1 908,28 eura od 18.01.2023 do 24.01.2023, zo sumy 1 808,28 eura od 28.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 4 178,11 eura od 07.05.2022 do 10.11.2022, zo sumy 1 000 eur od 11.11.2022 do 16.01.2023, zo sumy 800 eur od 17.01.2023 do 27.01.2023, zo sumy 700 eur od 18.01.2023 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120 eur, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe, ako aj vo svojich procesných návrhoch a vyjadreniach na pojednávaní uviedol, že v zmysle a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) dodal žalovanému tovar a vystavil mu faktúry za dodaný tovar, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti, resp. ich zaplatil iba čiastočne. Žalobca poukazoval na to, že faktúra č. 2200870, ktorá bola splatná dňa 26.03.2022, zostala neuhradená v časti 3 774,38 eura, faktúra č. 2201842, ktorá bola splatná dňa 06.05.2022, zostala neuhradená v časti 2 008,28 eura, pričom čiastočne bola uhradená v časti 300 eur po lehote splatnosti a faktúra č. 2201841,

ktorá bola splatná dňa 06.05.2022, zostala neuhradená v časti 1 000 eur, pričom bola taktiež čiastočne uhradená v časti 3 178,11 eura po lehote splatnosti. Žalovaný teda vykonal len uvedené čiastočné úhrady dlhu, pričom žalobca mal za to, že v zmysle ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžní uznáva aj zvyšok záväzku. Nakoľko sa žalovaný dostal aj do omeškania, žalobca si v spore uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré špecifikoval v žalobe. Žalobca ďalej v podaní zo dňa 29.05.2023 uviedol k jednotlivým faktúram, kedy bol žalovanému doručený cenník, kedy bola zaslaná a kedy potvrdená objednávka, kedy bol doručený tovar a kedy bol fakturovaný tovar. K faktúre č. 2200870 žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 25.01.2022, objednávka bola zaslaná dňa 09.02.2022 o 8:59 hodine, objednávka bola potvrdená dňa 09.02.2022 o 9:21 hodine, tovar bol dodaný a fakturovaný dňa 24.02.2022. Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 100S hrúbka 40/50/60 o objeme 3,6 m3 + 12,3 m3 + 8,1 m3 pri jednotkovej cene 65,90 eura/m3, ako aj Austrotherm GrEPS 70f hrúbka 150 mm o objeme 24,9 m3 pri jednotkovej cene 62,80 eur/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 25.01.2022. K faktúre č. 2201841 žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 09.03.2022, objednávka bola zaslaná 11.03.2022 pre dve lokality Chotín a Hurbanovo (fakturované oddelene), objednávka bola rozdelená podľa dvoch lokalít a potvrdená dňa 11.03.2022, tovar bol dodaný dňa 05.04.2022 a fakturovaný dňa 06.04.2022. Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 70F hrúbka 20 - 150 mm o objeme 0,6 m3 + 6,6 m3 + 0,3 m3 + 1,68 m3 + 0,84 m3 + 38,10 m3 + 15,30 m3 pri jednotkovej cene 54,90 eura/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 09.03.2022. K faktúre č. 2201842 zo dňa 06.04.2022, žalobca uviedol, že cenník bol doručený žalovanému dňa 09.03.2022, objednávka bola zaslaná dňa 11.03.2022 pre dve lokality Chotín a Hurbanovo (fakturované oddelene), objednávka bola rozdelená podľa dvoch lokalít a potvrdená dňa 11.03.2022, tovar bol dodaný dňa 05.04.2022 a fakturovaný dňa 06.04.2022. Predmetom fakturácie bol polystyrén typu: Austrotherm EPS 70F hrúbka 100 mm o objeme 20,10 m3 pri jednotkovej cene 54,90 eura/m3, ako aj Austrotherm EPS 150F hrúbka 50 mm o objeme 10,20 m3 pri jednotkovej cene 80,40 eura/m3, fakturovaná cena súhlasí s vyznačenými položkami v cenníku zaslaného dňa 09.03.2022. Žalobca v predmetnom podaní k otázke uznania dlhu s poukazom na ustanovenie uviedol, že žalovaný v žiadnej z čiastočných platieb k predmetným faktúram neuviedol, že rozporuje fakturovanú kúpnu cenu. Žalovaný tak učinil až neskôr, účelovo po doručení platobného rozkazu. Na základe podanej žaloby rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 03.02.2023, tak že žalovanému uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 6 482,66 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 774,38 eura od 27.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 308,28 eura od 07.05.2022 do 15.12.2022, zo sumy 2 008,28 eura od 16.12.2022 do 17.01.2023, zo sumy 1 908,28 eura od 18.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 4 178,11 eura od 07.05.2022 do 10.11.2022, zo sumy 1 000 eur od 11.11.2022 do 16.01.2023, zo sumy 800 eur od 17.01.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120 eur a náhradu trov konania vo výške 1 090,71 eura, a proti ktorému žalovaný podal odpor.

Žalovaný v odpore, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach v rámci procesnej obrany uviedol, že uplatnené nároky žalobcu popiera, nakoľko tovar mu bol vyúčtovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami, kedy žalobca bez jeho súhlasu jednostranne zmenil dohodnuté cenové podmienky dodaného tovaru. V prípade jednostranného navýšenia kúpnej ceny zo strany predávajúceho (v danom prípade žalobcu), nezakladá predávajúcemu nárok požadovať od kupujúceho (v danom prípade od žalovaného) takto navýšenú cenu. Samotnú skutočnosť, že realizoval čiastočné úhrady týchto faktúr zhodnotil tak, že to nemožno považovať za uznanie týchto záväzkov žalovaným. Žalovaný mal za to, že podľa ustanovenia čiastočné plnenie záväzku dlžníkom má účinky uznania zvyšku dlhu len v prípade, ak zvyšok svojho záväzku dlžník žiadnym spôsobom nepopiera, čo však nie je daný prípad. Čiastočné úhrady týchto faktúr realizované žalovaným predstavovali úhradu skutočne dohodnutej ceny tovaru s tým, že zvyšnú časť, ktorú žalobca eviduje ako neuhradenú, a ktorú aj podanou žalobou uplatnil, už neuznával, keďže na tejto navýšenej cene tovaru sa strany sporu vzájomne nedohodli s tým, že žalovaný neudelil žalobcovi žiadny súhlas s navýšením ceny tovaru, a to ani dodatočne. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to za každú faktúru osobitne, čo považoval za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku, ktorý v zmysle nepožíva právnu ochranu. Žalovaný ďalej namietal, že faktúra č. 2200870 mu nebola riadne, resp. vôbec doručená a bola mu zaslaná len ako príloha k odsúhlaseniu záväzkov k 31.12.2022, kedy sa o tejto faktúre prvýkrát

dozvedel. V tejto súvislosti namietal, že tovar fakturovaný touto faktúrou mu nebol dodaný, ani faktúra riadne doručená, a preto v danom prípade žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na jej zaplatenie.

V rámci dispozičných oprávnení žalobcu so žalobou, žalobca čiastočne vzal žalobu späť spolu v celkovej sume 500 eur z dôvodu čiastočných úhrad žalovaného po podaní žaloby k faktúram č. 2201842 a č. 2201841, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením č.k. - 144 zo dňa 01.08.2023, právoplatným dňa 02.08.2023 (výrok I.) a dňa 18.08.2023 (výrok II.), pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6 282,66 eura, ako aj 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 774,38 eur od 27.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 308,28 eur od 07.05.2022 do 15.12.2022, zo sumy 2 008,28 eur od 16.12.2022 do 17.01.2023, zo sumy 1 908,28 eur od 18.01.2023 do 24.01.2023, zo sumy 1 808,28 eur od 28.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 4 178,11 eur od 07.05.2022 do 10.11.2022, zo sumy 1 000 eur od 11.11.2022 do 16.01.2023, zo sumy 800 eur od 17.01.2023 do 27.01.2023, zo sumy 700 eur od 18.01.2023 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120 eur (výrok I.) a konanie v časti zaplatenia istiny v sume 500 eur zastavil (výrok II.).

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za jednoznačne preukázané. Konštatoval, že žalobca žalovanému tovar riadne dodal, dodacie listy sú riadne podpísané a opečiatkované žalovaným a tovar bol fakturovaný v zmysle cenníkov (v spise č.l. 107 až 110 spisu), ktoré boli preukázateľne doručené žalovanému ešte pred vykonaním jednotlivých objednávok (v spise č.l. 111 až 120 spisu), pričom dojednania o cene boli žalobcom v rámci dokazovania riadne preukázané. Obranu žalovaného súd prvej inštancie hodnotil ako účelovú. Dodal, že počas konania (aj po podaní žaloby na súd) žalovaný vykonal čiastočné úhrady dlhu, pričom v čase ich vykonania nepoprel zvyšok pohľadávky. Podľa tým žalovaný uznal v plnom rozsahu svoj dlh. Preto správne poukázal žalobca aj na ustálenú judikatúru NS SR, najmä na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ako aj na nález ÚS SR sp. zn. . Uznaním dlhu sa má za to, že pohľadávka je dôvodná čo do výšky a titulu. Fikcia vzniknutá uznaním záväzku však pripúšťa dôkaz opaku, no v takom prípade dôkazné bremeno zaťažuje už žalovaného. Žalovaný však nepredložil v konaní žiaden taký dôkaz, ktorý by spochybnil vykonané uznanie záväzku alebo pohľadávku ako takú. Popretia skutkových tvrdení žalovaným sú preto v rámci sporu neúčinné, keďže pre účinnosť popretia sa vyžaduje, aby žalovaný nielen poprel skutkové tvrdenia, ale aj aby uviedol vlastné skutkové tvrdenia. K tomuto v rámci dokazovania nedošlo. K dojednaniam o cene žalobca uviedol všetky podrobnosti, ktoré sa týkajú každej z faktúr, vrátane doručovania cenníkov. Prílohami boli emaily, ktorými boli cenníky doručované žalovanému vždy pred jednotlivou objednávkou. K týmto vyjadreniam žalobcu sa žalovaný vôbec nevyjadril ani ich nepoprel, tým sa stávajú nespornými skutočnosťami.

Súd prvej inštancie ďalej dal do pozornosti, že nezaplatenie pohľadávky žalovaným ako takej posudzoval z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby a preto neodkazuje iba na ustanovenie . V konaní totiž bolo preukázané, že objednaný, riadne a včas dodaný, fakturovaný tovar nebol zaplatený žalobcovi, pričom námietky žalovaného o dojednaniach o cene boli vyvrátené dôkazmi, ktoré predložil žalobca tak, ako to vyplýva z odseku 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku a predložených listinných dôkazov. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu ( ) a uplatnený úrok z omeškania bol vyčíslený v súlade s ustanovením , , súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v časti úrokov z omeškania dôvodne. Nakoľko žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle v sume 120 eur, súd prvej inštancie mu priznal aj túto zákonne uplatnenú paušálnu náhradu, pretože bola uplatnená dôvodne. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech proti žalovanému, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa a a namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

a žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaný argumentoval, že žalobou uplatnené nároky žalobcu popiera, nakoľko tovar bol žalovanému vyúčtovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami, kedy žalobca bez súhlasu žalovaného jednostranne zmenil dohodnuté cenové podmienky dodaného tovaru bez toho, aby sa so žalovaným na tom dohodol, pričom k dohode o navýšení ceny nedošlo ani dodatočne. Argumentáciu žalobcu ohľadom cenníku tovaru zverejneného na webovej stránke žalovaný považoval za neopodstatnenú. Poukazoval na to, že od žalobcu odoberal tovar na základe viacerých objednávok, s ktorými boli spojené aj osobitné cenové podmienky podľa dohody strán ku konkrétnej objednávke. Žalovaný zdôraznil, že ním čiastočne realizované úhrady sporných faktúr, predstavovali úhradu skutočne dohodnutej ceny tovaru, a teda žalovaný už realizoval úhradu cien tovaru, na ktorej sa dohodli. Zvyšnú časť neuhradených faktúr, ktoré neboli uhradené ani po podaní žaloby, žalovaný neuznával z dôvodu, že na takto navýšenej cene tovaru sa strany sporu vzájomne nedohodli, preto ani žalobcovi nevzniklo právo ním takto navýšenú cenu požadovať. Dohoda zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. V prípade jednostranného navýšenia kúpnej ceny zo strany predávajúceho, nezakladá predávajúcemu nárok požadovať od kupujúceho takto navýšenú cenu. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa strany sporu na cene uvedenej vo faktúrach dohodli. Nakoľko žalobca ako predávajúci nemal žiadny zákonný ani zmluvný podklad na jednostranné navýšenie cien, a tento nevyplýva ani z predloženého cenníka, ním uplatnený nárok na zaplatenie zvyšnej ceny faktúr predstavujúci navýšenie cien, nemožno podľa žalovaného vyhodnotiť inak, ako nedôvodný. Žalovaný ďalej namietal závery súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného malo dôjsť k uznaniu dlhu, a to dokonca v celom rozsahu. Samotné ustanovenie neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti bez ďalšieho vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzok voči veriteľovi. Žalovaný uvádzal, že u žalobcu viackrát uvedenú skutočnosť, resp. nesúhlas s cenou namietal, avšak v tejto otázke k žiadnej dohode nedošlo. Svoj nesúhlas s fakturovanou sumou vyjadril aj tým, že túto v namietanej časti nezaplatil. Za žiadnych okolností tak nemožno zo správania žalovaného vyvodiť, že by čiastočným plnením uznal v prevyšujúcej časti faktúry ako svoj dlh. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28.04.2011. Žalovaný zároveň namietal, že sporoval aj faktúru č. 2200870, ktorá mala byť žalobcom vystavená dňa 24.02.2022 na sumu vo výške 3 774,38 eura, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Predmetná faktúra nebola žalovanému doposiaľ riadne doručená a bola žalovanému zaslaná len ako príloha k odsúhlaseniu záväzkov k 31.12.2022, teda sa o nej dozvedel až po 10 mesiacoch od jej vystavenia. Zo žalobcom predloženého dodacieho listu nevyplýva, v súvislosti s ktorou konkrétnou faktúrou bol vystavený, ani miesto, na ktoré mal byť tovar dodaný a osoba, ktorá mala tovar prevziať, rovnako bol rozporuplný aj dátum dodania uvedený vo faktúre a v preberacom protokole. Žalovaný poukazoval na to, že od žalobcu odoberal tovar na základe rámcovej kúpnej zmluvy, pričom dodávky tovaru boli vykonávané na rôzne miesta, preto sa mohlo jednať o dodací list vystavený v súvislosti s inou faktúrou. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že popieral aj žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to za každú faktúru osobitne, čo považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý v zmysle nepožíva právnu ochranu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal a poprel právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.11.2023. Argumentoval, že nevykonal žiadne jednostranné zvýšenie kúpnej ceny a žalovanému priebežne doručoval cenníky, podľa ktorých žalovaný objednával tovar s tým, že cena tovaru mu bola podľa týchto cenníkov riadne fakturovaná. Žalobca zdôraznil, že žalovanému dodal riadne tovar, dodacie listy boli podpísané a opečiatkované žalovaným a tovar bol fakturovaný v zmysle cenníkov, ktoré boli preukázateľne doručené žalovanému ešte pred vykonaním jednotlivých objednávok, pričom dojednania o cene boli žalobcom v rámci dokazovania preukázané. Žalobca ďalej namietal, že popretia ceny žalovaným sú neúčinné, keďže žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia k tomu, aká mala byť ním tvrdená kúpna cena a ako mala byť určená kúpna cena podľa jeho názoru. Žalovaný však žiadnu inú kúpnu cenu netvrdil, preto mal za to, že jeho popretie bolo neúčinné. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný nepoprel dlh v čase vykonania jednotlivých čiastočných úhrad dlhu, poprel ho až dodatočne, oneskorene a účelovo s cieľom oddialenia platobnej povinnosti. Podanie odporu a popretie dlhu bolo žalovaným vykonané časovo až

po čiastočných úhradách, keď zistil, že žalobca dlh vymáha súdnou cestou. Žalovaný podľa žalobcu ani len netvrdil inú konkrétnu výšku dlhu, a teda vykonané uznanie dlhu nebol spôsobilý spochybniť ani vyvrátiť. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného, sa vyjadril žalovaný v replike zo dňa 20.12.2023. Zotrval na svojej námietke, že dodaný tovar mu bol vyúčtovaný v rozpore so zmluvnými podmienkami, keďže žalobca jednostranne zmenil dohodnuté cenové podmienky bez dohody s ním, pričom k dohode o navýšení cien nedošlo ani dodatočne. Poukazoval na to, že aj v prípade, ak zmluvná strana zašle druhej zmluvnej strane cenník, ešte to bez ďalšieho neznamená, že s ním aj vyjadrila súhlas. Mal za to, že na preukázanie dohody strán o cene tovaru nepostačuje iba zaslanie cenníka, ale aj jeho potvrdenie druhou stranou. Žalovaný opätovne uviedol, že realizované čiastočné úhrady sporných faktúr predstavovali úhradu skutočne dohodnutej ceny tovaru so žalobcom, teda realizoval úhradu cien tovaru v takej výške, na ktorej sa v skutočnosti strany dohodli. Ďalej mal za to, že čiastočné plnenie záväzku dlžníkom má účinky uznania zvyšku dlhu len v prípade, ak zvyšok svojho záväzku dlžník žiadnym spôsobom nepopiera, čo nebol predmetný prípad. Poukázal na to, že zákon dlžníkovi neukladá, kedy má prejaviť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti bez ďalšieho vyvodiť, že uznáva aj zvyšok dlhu voči veriteľovi. Uznanie dlhu nemožno odvodzovať od konkludentného konania v dôsledku čiastočného plnenia, ani od prípadnej pasivity dlžníka spočívajúcej v nevrátení faktúr. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jeho námietkou, že počas konania namietal aj faktúru č. 2200870, vystavenú dňa 24.02.2022 na sumu vo výške 3 774,38 eura, ktorá nebola žalovanému riadnym spôsobom doručená. Žalovaný tiež uviedol, že u žalobcu nesúhlas s cenou viackrát namietal, avšak k žiadnej dohode medzi stranami nedošlo. Svoj nesúhlas vyjadril aj tým, že fakturovanú sumu v namietanej časti nezaplatil. Mal za to, že za žiadnych okolností nemožno z konania ani správania žalovaného vyvodiť, že by čiastočným plnením uznal v prevyšujúcej časti nezaplatenej faktúry svoj dlh. Preto považoval postup súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemal zvyšok dlhu popierať, za nesprávny.

6. K replike žalovaného sa žalobca vyjadril v duplike zo dňa 12.01.2024 a zotrval na argumentácii, že žalovanému boli preukázateľne doručené cenníky, vedel, aké sú ceny tovaru a následne vykonal po obdržaní týchto cenníkov objednávky s tým, že daným úkonom súhlasil s cenou uvedenou v cenníkoch obdržaných pred vykonaním objednávky. Uviedol, že žalovaný nevykonal popretie zostatku dlhu ku dňu jednotlivých čiastočných úhrad a výšku kúpnej ceny neurčito popieral, až keď podával odpor, a preto konanie žalovaného bolo potrebné vyhodnotiť v týchto časových súvislostiach. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného o nedoručení faktúry č. 2200870 za irelevantné, nakoľko žalobca preukázal dodacím listom č. ODL2200904, potvrdeným pečiatkou a podpisom žalovaného, že tovar z danej faktúry riadne doručil v zmysle objednávky. Faktúra je pritom len účtovným dokladom. Zdôraznil, že žalovaný v celom konaní netvrdil inú výšku kúpnej ceny ako žalobca, neuviedol konkrétne číslo a ani nepreukázal, ako mala byť iná výška kúpnej ceny dojednaná.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

12. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

13. Podľa , v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

14. Podľa , predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

15. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

16. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

17. Podľa , ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na , môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

18. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu a ďalšími vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním, preto v súlade s konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci ( ).

21. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca dňa 24.02.2022 vystavil žalovanému faktúru č. 2200870 na sumu 3 774,38 eura, splatnú dňa 26.03.2022, ktorou fakturoval dodanie tovaru - produktov Austrotherm EPS 100S hr. 40 mm, Austrotherm EPS 100S hr. 50 mm a Austrotherm EPS 100S hr. 60 mm za cenu 65,90 eura/m3 a produktu Austrotherm GrEPS 70F hr. 150 mm GRAFIT za cenu 62,80 eura/m3. Dňa 06.04.2022 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2201841 na sumu 4 178,11 eura, splatnú dňa 06.05.2022, ktorou fakturoval dodanie tovaru - produktov Austrotherm EPS 70F hr. 20 mm, Austrotherm EPS 70F hr. 50 mm, Austrotherm EPS 70F hr. 60 mm, Austrotherm EPS 70F hr. 70 mm, Austrotherm EPS 70F hr. 80 mm, Austrotherm EPS 70F hr. 100 mm a Austrotherm EPS 70F hr. 150 mm za cenu 54,90 eura/m3. Z uvedenej faktúry žalovaný žalobcovi dňa 10.11.2022 zaplatil sumu 500 eur. Dňa 06.04.2022 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2201842 na sumu 2 308,28 eura, splatnú dňa 06.05.2022, ktorou fakturoval dodanie tovaru - produktov Austrotherm

EPS 70F hr. 100 mm za cenu 54,90 eura/m3 a Austrotherm EPS 150S hr. 50 mm za cenu 80,40 eura/ m3. Z uvedenej faktúry žalovaný žalobcovi dňa 15.12.2022 zaplatil sumu 300 eur. Žalovaný následne po podaní žaloby na súd žalobcovi zaplatil z faktúry č. 2201841 dňa 16.01.2023 sumu 200 eur a dňa 27.01.2023 sumu 100 eur a z faktúry č. 2201842 dňa 17.01.2023 sumu 100 eur a dňa 24.01.2023 sumu 100 eur. Zostávajúcu časť žalobcom fakturovanej kúpnej ceny v celkovej výške 6 282,66 eura žalovaný žalobcovi nezaplatil a dôvodnosť jej zaplatenia bola v konaní sporná.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že predmetný tovar mu bol vyúčtovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami, keď žalobca jednostranne a bez súhlasu žalovaného mal zmeniť dohodnuté cenové podmienky a navýšiť kúpnu cenu, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom emailu dňa 25.01.2022 aktualizovaný cenník produktov a služieb (č.l. 101-104 s. spisu), z ktorého vyplynula cena produktu Autrotherm GrEPS 70 Fasádny vo výške 62,80 eura/m3 a cena produktu Austrotherm EPS 100 vo výške 65,90 eura/m3. Dňa 09.02.2022 žalovaný zaslal žalobcovi objednávku č. 222000036, v zmysle ktorej si u žalobcu objednal tovar - podlahový pol. EPS 100 (4 cm, 5 cm a 6 cm) a fasádny pol. GRAFIT EPS 70 - 15 cm (č.l. 111-112 s. spisu). Dňa 09.02.2022 žalobca zaslal žalovanému potvrdenie objednávky č. OOB2200878 na dodanie tovaru - produktov Austrotherm GrEPS 70F hr. 150 mm GRAFIT za cenu 62,80 eura/m3 a Autrotherm EPS 100S (40mm, 50mm a 60mm) za cenu 65,90 eura/m3 (č.l. 113-114 s. spisu). Odvolací súd mal ďalej z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalobca prostredníctvom emailu zo dňa 09.03.2022 zaslal žalovanému aktualizovaný cenník produktov platný od 11.03.2022, z ktorého vyplynula cena produktu Austrotherm EPS 70 Fasádny vo výške 54,90 eura/m3 a cena produktu Austrotherm EPS 150 vo výške 80,40 eura/m3 (č.l. 105-110 s. spisu). Dňa 11.03.2022 žalovaný zaslal žalobcovi objednávku č. 222000081, v zmysle ktorej si u žalobcu objednal tovar - EPS 70 (5 cm a 10 cm) - vykládka Chotín a EPS 70 (2 cm, 5 cm, 6 cm, 7 cm, 8 cm, 10 cm, 15 cm) - vykládka Hurbanovo (č.l. 115-116 s. spisu). Dňa 11.03.2022 žalobca zaslal žalovanému potvrdenie objednávky č. OOB2201776 na dodanie tovaru - produktov Autrotherm EPS 70F (20 mm, 50 mm, 60 mm, 70 mm, 80 mm, 100 mm, 150 mm) za cenu vo výške 54,90 eura/m3 (č.l. 117-118 s. spisu) a dňa 11.03.2022 potvrdenie objednávky č. OOB2201775 na dodanie tovaru - produktov Autrotherm EPS 70F ( 50 mm a 100 mm) za cenu vo výške 54,90 eura/m3.

Na základe uvedených listinných dôkazov mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie bez rozumných pochybností preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení predávajúceho a žalovaným v právnom postavení kupujúceho, došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv v ústnej forme, predmetom ktorých bolo dodanie žalovaným v objednávkach špecifikovaného a žalobcom potvrdeného tovaru, a to za kúpnu cenu, ktorá vyplynula zo žalobcom predložených a žalovanému preukázane doručených cenníkov, a to ešte pred vykonaním jednotlivých objednávok, ako aj z potvrdenia jednotlivých objednávok žalobcom. Naopak nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalobcu došlo k akémukoľvek jednostrannému navýšeniu kúpnej ceny, táto bola zo strany žalobcu žalovanému fakturovaná spornými faktúrami vo výške, ako vyplynula z predložených cenníkov aj potvrdení objednávok. Žalovaný žalobcom dodaný tovar prevzal, čo nebolo v konaní sporné. Odvolací súd mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by ceny tovaru vyplývajúce z doručených cenníkov žalobcu a uvedené ním aj v potvrdení objednávok žalovaného akokoľvek v rámci kontraktačného procesu, alebo pri dodaní tovaru, namietal, či vyjadril s takýmito kúpnymi cenami nesúhlas, alebo sám navrhol odlišnú výšku kúpnej ceny za objednávaný a žalobcom dodaný tovar. Dohoda zmluvných strán o kúpnej cene za žalovaným objednaný a žalobcom dodaný tovar tak bola riadne preukázaná žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. Argumentácia žalovaného ohľadom jednostranného navýšenia kúpnej ceny zo strany žalobcu ako predávajúceho zostala v rovine nepreukázaných tvrdení. Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dojednania o cene boli žalobcom v rámci dokazovania riadne preukázané. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

23. K námietke žalovaného, že realizované čiastočné platby sporných faktúr predstavujú úhradu skutočne dohodnutej ceny tovaru, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný namietal, že medzi stranami sporu bola ako kúpna cena dohodnutá suma, ktorú už žalobcovi za dodaný tovar uhradil, teda reflektujúc čiastkové úhrady vykonané žalovaným, z faktúry č. 2201841 suma vo výške 800 eur a z faktúry č. 2201842 suma vo výške 500 eur, táto argumentácia nebola zo strany žalovaného nijakým spôsobom preukázaná. Dohodu o kúpnej cene za žalovaným objednaný a žalobcom dodaný tovar mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preukázanú zo žalobcom predložených cenníkov a potvrdení objednávok, pričom žalovaný existenciu inej dohody o kúpnej cene alebo rokovaní o kúpnej cene v

inej výške nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neuhradil dojednanú a z listinných dôkazov vyplývajúcu kúpnu cenu za riadne a včas dodaný tovar v celej fakturovanej výške nepreukazuje, že by si zmluvné strany dohodli inú ako fakturovanú a z cenníkov a potvrdení objednávok vyplývajúcu kúpnu cenu. Z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splniť si voči žalobcovi riadne a včas záväzok na zaplatenie kúpnej ceny v celej dojednanej výške nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver o dohode o kúpnej cene vo výške tohto čiastočného plnenia. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal faktúrou č. 2200870 vystavenou žalobcom dňa 24.02.2022 na sumu vo výške 3 774,38 eura, pričom dôvodil, že táto mu nebola zo strany žalobcu riadne doručená a uvedenú faktúru neeviduje ani v kontrolnom výkaze prijatých faktúr za dané obdobie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záverom riadne a zrozumiteľne odôvodneným v bodoch 12. a 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že konštatoval, že žalobca žalovanému riadne dodal tovar a dodacie listy boli podpísané a opečiatkované žalovaným, pričom tovar bol fakturovaný v zmysle zaslaných cenníkov. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a v tejto súvislosti dodáva, že základnou povinnosťou kupujúceho vyplývajúcou z uzavretej kúpnej zmluvy je zaplatiť kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar. Čas zaplatenia kúpnej ceny je vecou dohody zmluvných strán, pričom kúpna zmluva môže byť platne uzavretá aj bez určenia splatnosti kúpnej ceny, vtedy platí, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. V konaní nebolo preukázané, že by si zmluvné strany dojednali, že nárok žalobcu ako predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny vzniká až doručením faktúry žalovanému. Dodanie tovaru, ktorý si žalovaný od žalobcu objednal objednávkou č. 222000036 zo dňa 09.02.2022, bolo preukázané dodacím listom č. ODL2200904, z ktorého vyplynulo dodanie v objednávke žalovaného č. 222000036, ako aj v potvrdení objednávky žalobcu č. OOB2200878, špecifikovaného tovaru žalovanému dňa 24.02.2022. Dodací list bol opatrený pečiatkou a podpisom žalovaného. Výška kúpnej ceny za takto žalovaným objednaný, žalobcom dodaný a žalovaným prevzatý tovar vyplynula a bola žalovanému známa z cenníka doručeného žalobcom prostredníctvom emailu dňa 25.01.2022, ako aj potvrdenia objednávky žalovaného žalobcom zo dňa 09.02.2022. Otázka, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny sa tak v danom prípade neodvíjala od doručenia faktúry žalovanému, nakoľko faktúra predstavuje len účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu, ale od preukázania, či sa žalovanému dostalo plnenia, na ktoré mal nárok, teda, či mu žalobca dodal objednaný tovar riadne a včas s následkom vzniku povinnosti žalovaného za takto dodaný tovar žalobcovi zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca dodal žalovanému objednaný tovar špecifikovaný v objednávke, potvrdení objednávky a v dodacom liste riadne a včas. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní bolo preukázané, že objednaný, riadne dodaný a fakturovaný tovar nebol žalobcovi zaplatený, za správny. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že zo strany žalovaného nedošlo čiastočným plnením k uznaniu dlhu a nesúhlasu s výkladom ustanovenia súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne dal do pozornosti, že posudzoval nezaplatenie pohľadávky žalovaným ako takej a z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby neodkazoval iba na ustanovenie , nakoľko dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že objednaný, riadne a včas dodaný, fakturovaný tovar nebol žalovaným žalobcovi zaplatený, pričom námietky žalovaného o dojednaniach o cene boli vyvrátené žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku bolo preukázanie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za riadne a včas dodaný tovar žalovanému tak, ako bol tento objednaný žalovaným a za kúpnu cenu dohodnutú medzi zmluvnými stranami vyplývajúcu z predložených cenníkov a potvrdení objednávok. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že čiastočné plnenie je právnym úkonom, ktorý má účinky uznania zvyšnej časti dlhu za podmienok uvedených v , teda len za splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením uznáva zvyšnú časť dlhu, možno z rôznych písomností, ako je korešpondencia medzi stranami, účtovné doklady, prípadne konkrétne správanie sa dlžníka a pod. V každom prípade poskytnutie čiastočného plnenia musí byť uskutočnené takým spôsobom, že

z konkrétnych okolností prípadu je možné vyvodiť, že dlžník čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť záväzku. Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to výslovne vyhlásiť. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.12.2007, v zmysle ktorého „ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Dlžník svoj záväzok čiastočne splnil a toto plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu. Dlžník žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by neuznával zvyšok dlhu, neuviedol. Možno teda dôvodne predpokladať, že zaplatením časti faktúr uznal aj zvyšok dlhu“. Zo správania žalovaného v čase realizácie čiastočnej úhrady faktúry č. 2201841 pred začatím konania dňa 10.11.2022 v sume 500 eur a faktúry č. 2201842 pred začatím konania dňa 15.12.2022 v sume 300 eur nevyplynulo, že by vo vzťahu k uvedeným faktúram neuznal aj zvyšok záväzku, nakoľko nevyhlásil, že nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, tieto faktúry nereklamoval a nereklamoval ani dodaný tovar, k sporovaniu došlo až v predmetnom súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky požadovanej žalobcom za každú faktúru osobitne, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posúdení predmetnej námietky správne aplikoval ustanovenie a zároveň uviedol, že táto náhrada bola žalobcom uplatnená zákonne a dôvodne. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na zdôraznenie vecnej správnosti uvedených záverov odvolací súd dodáva, že výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa vo výške 40 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry, a to aj v takom prípade, ak si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Musí ísť však o platby uskutočnené ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Predmetom sporu v danej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným ako právnickými osobami pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca mal nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to za každú jednu faktúru osobitne, teda v sume 120 eur. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

27. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.11.2011, sp. zn. ).

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

29. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).